Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 26S/62/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4012201007 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4012201007.2 Uznesenie Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobkyne: E.. L. Q., bytom C. XX/XX, P., zast. E.. P. Q., bytom R. X, T., proti žalovaným: 1/ Sociálna poisťovňa, pobočka Komárno, so sídlom Petöfiho 7, Komárno, 2/ Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Súd konanie z a s t a v u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Komárno uznesením č.k. 13C/541/2012-195 zo dňa 11.10.2012 v súlade s uznesením Krajského súdu v Nitre č.k. 9Co/63/2011-168 zo dňa 31.08.2011 postúpil vec Krajskému súdu v Nitre, ako súdu vecne a miestne príslušnému na konanie o preskúmanie rozhodnutia. Okresný súd Komárno tak urobil v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu a § 112 ods. 2 OSP a uznesením č.k. 13C/123/2008-184 zo dňa 25.06.2012 vylúčil konanie v časti o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne na samostatné konanie pod sp. zn. 13C/541/2012 a podľa § 250d ods. 2 OSP rozhodol o postúpení veci Krajskému súdu v Nitre (ako vecne a miestne príslušnému súdu). Žalobkyňa sa svojím návrhom doručeným Okresnému súdu Komárno dňa 08.08.2008 v znení jeho zmien, ktoré súd pripustil, domáhala voči žalovaným určenia, že zrušenie dočasnej práceneschopnosti na potvrdení o dočasnej práceneschopnosti B 557112 žalovanými je neplatné a zároveň sa voči obom domáhala náhrady škody vo výške 331,94 eura mesačne od 25.11.2005 až do právoplatného ukončenia súdneho sporu. Konajúci Okresný súd Komárno rozsudkom sp. zn. 13C/123/2008 zo dňa 09.11.2010 návrh zamietol v celom rozsahu a žalovaným náhradu trov konania nepriznal. Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 9Co/63/2011-168 zo dňa 31.08.2011 odvolaním napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pričom zároveň uložil súdu povinnosť postúpiť vec na prejednanie súdu, ktorý je vecne príslušný na konanie v prvom stupni. Odvolací súd uviedol, že jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa sa podaným návrhom domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia vydaného správnym orgánom Sociálnou poisťovňou podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 26S/62/2012-211 zo dňa 02.12.2013 vyzval žalobkyňu na odstránenie vád žaloby, nakoľko zistil, že predmetné podanie postúpené tunajšiemu súdu dňa 15.11.2012 ako podanie smerujúce k preskúmaniu zákonnosti rozhodnutia podľa V. časti II. hlavy Občianskeho súdneho poriadku má viacero vád. Žalobkyňa sa totiž svojím návrhom doručeným Okresnému súdu Komárno dňa 08.08.2008 v znení jeho zmien, ktoré súd pripustil, v postúpenej časti o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, domáhala voči žalovaným určenia, že zrušenie dočasnej práceneschopnosti na potvrdení o dočasnej práceneschopnosti B 557112 žalovanými je neplatné. Povinnosťou žalobkyne bolo preto v prvom rade uviesť presné označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napáda (uvedením jeho čísla a dátumu vydania, t.j. či sa jedná o list žalovaného č. 212-153-CA09/2008 zo dňa 11.06.2008 alebo iné rozhodnutie žalovaného) a taktiež musela uviesť aký konečný návrh vo veci robí, teda ako navrhuje, aby súd rozhodol, nakoľko cieľom súdneho konania nie je len preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí a postupov správnych orgánov, ale súd musí po preskúmaní rozhodnutia správneho orgánu aj rozhodnúť. Zároveň bolo potrebné, aby žalobkyňa predmetné podanie podpísala a datovala. Všetko s poučením pod následkom zastavenia konania podľa § 250d ods. 3 OSP. Predmetné uznesenie bolo zástupcovi žalobkyne doručené dňa 03.05.2014. Na výzvu súdu na odstránenie vád podania zástupca žalobkyne reagoval dňa 26.05.2014 doručením viacerých podaní. V písomnom podaní zo dňa 21.05.2014 zástupca žalobkyne a podpísaná žalobkyňa uviedli, že napádajú rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava zo dňa 20.04.2007 č. 332-950-GC-04/2007, ktorý ako odvolací orgán stornoval tvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti na tlačive č. B 557112 vystavené dňa 25.11.2005 ktorým bola žalobkyňa uznaná za práceneschopnú od 25.11.2005. Vo vzťahu k petitu žaloby uviedli, že titulom náhrady škody odporcovia dvojnásobok diskontnej sadzby, t.j. 17,6 % s trojpercentnými úrokmi z omeškania z 331,94 eura mesačne až do vyplatenia odo dňa vystavenia a uznania práceneschopnosti t.j. 25.11.2005 a zaplatenia aj 0,05 promile poplatku z omeškania až do zaplatenia a uhradiť aj trovy konania. Ďalej uviedli, že odporcovia nepristúpili na mimosúdne riešenie formou dohody a navrhovateľka nevidela žiadny dôvod na spor. Žalobu špecifikovali nasledovne: Za obdobie od 25.11.2005 do konca mája 2014 si nárokujeme uhradiť sumu 95.118,-- eur. Krajský súd v Nitre po preskúmaní žaloby a jej doplnenia zistil, že vady žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného neboli odstránené a konanie je potrebné podľa § 250d ods. 3 OSP z uvedeného dôvodu zastaviť. Podľa § 42 ods. 3 OSP, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Podľa § 79 ods. 1 veta prvá, druhá a tretia OSP, konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí ( § 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Ak je účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Podľa § 249 ods. 1 OSP, konanie sa začína na návrh, ktorý sa nazýva žalobou. Podľa § 249 ods. 2 OSP, žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napáda, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napáda, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu a aký konečný návrh robí. Podľa § 247 ods. 1 OSP, podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 250d ods. 3 OSP, súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné. Podľa § 246c prvá veta OSP, sa pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti (V. časť OSP), primerane použijú ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Podľa § 103 OSP, súd kedykoľvek prihliadne na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci. Podľa § 104 ods. 2 prvá a tretia veta OSP, ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí pre to vhodné opatrenia. Ak sa nepodarí nedostatok podmienok konania odstrániť, súd konanie zastaví. Podľa § 43 ods. 1 OSP, sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP). Často krát v oblasti verejnej správy konanie a rozhodovanie znamená zásah do práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb. Súdnu ochranu pred nezákonným rozhodnutím a postupom orgánov verejnej správy poskytuje práve správne súdnictvo. Súdna kontrola štátnej moci je neoddeliteľným atribútom právneho demokratického štátu. Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR) vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Preskúmavanie rozhodnutí v správnom súdnictve je založené jednak na kontrole verejnej správy v tom smere, či táto neprekračuje jej zverené právomoci, a tiež či poskytuje ochranu subjektívnych práv osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Medzi hlavné úlohy správneho súdnictva patrí najmä ochrana verejných subjektívnych práv a jeho cieľom je predovšetkým ochrana práv fyzických i právnických osôb a ich prostredníctvom potom aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je založené na myšlienke súdnej kontroly výkonnej moci štátu v jej styku s jednotlivcom (fyzickou osobou alebo právnickou osobou) a je spojené s ochranou verejných subjektívnych práv. Subjektívne práva možno charakterizovať ako práva osôb vyplývajúce z právnych noriem, pričom ich možno rozdeliť na práva verejné a súkromné. Verejné subjektívne práva sú práva vyplývajúce z noriem verejného objektívneho práva, ktoré smerujú k realizácii obsahu zákonov vo sfére verejnomocenských právomocí. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP). Konanie v správnom súdnictve sa vždy začína na návrh (podaním žaloby), pretože konanie vo verejnom súdnictve pojmovo ani nemôže začať inak ako podaním návrhu oprávnenou osobou. Z dispozičnej zásady, ktorou sa súd v správnom súdnictve riadi, vyplýva žalobcovi z ustanovenia § 249 ods. 2 OSP zákonná povinnosť uviesť okrem všeobecných náležitostí žaloby (§ 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 OSP) aj označenie rozsahu, v ktorom je rozhodnutie napadnuté, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a aký konečný návrh robí. V konaní podľa druhej hlavy piatej časti OSP musí žaloba obsahovať aj konečný návrh o výroku rozhodnutia, pričom v zmysle obmedzenej jurisdikcie súdom pri rozhodovaní podľa piatej časti druhej hlavy OSP (správne súdnictvo), je súd oprávnený rozhodovať len v intenciách § 250j ods. 1, 2 alebo 3 OSP, t.j. žalobu zamietne podľa § 250j ods. 1 OSP alebo rozhodnutie správneho orgánu zruší v dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 alebo 3 OSP (z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/49/2011 zo dňa 22.08.2012). Teda okrem konečného rozhodnutia vo veci je potrebné, aby žalobca v žalobe uviedol, aký konečný návrh robí podľa § 249 ods. 2 OSP, že žiada napadnuté rozhodnutie zrušiť podľa § 250j ods. 2 alebo 3 OSP a zároveň musí ísť o rozhodnutie vydané v správnom konaní, ako rozhodnutie konečné a proti ktorému nie je prípustný opravný prostriedok v administratívnom konaní. Súd jednak nemôže preskúmavať správne rozhodnutie nad rámec žalobcom v žalobe vymedzeným a ani prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu. Ide o zásadu iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplýva z ustanovenia § 249 ods. 2 OSP, a súd musí túto zásadu aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe podanej žaloby zákonnosť napadnutého rozhodnutia a zároveň mu neprináleží preskúmavať prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu. Výnimku z tejto zásady predstavujú veci, v ktorých súd zistil, že žalobou napadnuté konečné rozhodnutie vo veci trpí takými vadami, ku ktorým musí súd prihliadať bez ohľadu na to, či žaloba takýto nedostatok rozhodnutia namietala. Žalobkyňa sa domáhala voči žalovaným určenia, že zrušenie dočasnej práceneschopnosti na potvrdení o dočasnej práceneschopnosti B 557112 žalovanými je neplatné. Vzhľadom na to, že Krajský súd v Nitre zistil vady podania, žalobkyňu vyzval na odstránenie vád podania tak, aby žalobkyňa presne označila rozhodnutie a postup správneho orgánu, ktoré napáda (uvedením jeho čísla a dátumu vydania) a uviedla aký konečný návrh robí, (t.j. špecifikovala petit žaloby a uviedla ako navrhuje, aby súd rozhodol o jej podaní). Krajský súd v Nitre vo svojom uznesení na č.l. 211 špecifikoval vady konania a taktiež uviedol aj ako ich treba odstrániť s uvedením právnej úpravy a s poučením o následku zastavenia konania podľa § 250d ods. 3 OSP. Ako vyplýva z podania zo dňa 21.05.2014 žalobkyňa vady podania (žaloby) neodstránila, keďže petit žaloby nie je formulovaný v súlade s § 250j ods. 2 a 3 OSP, ale tak, že najskôr žiadala neplatnosť zrušenia dočasnej práceneschopnosti na potvrdení o dočasnej práce neschopnosti B 557112 žalovanými a následne po výzve súdu žiadala a žalobu špecifikovala nasledovne: Za obdobie od 25.11.2005 do konca mája 2014 si nárokujeme uhradiť sumu 95.118,-- eur. Vzhľadom na uvedené, ak žalobkyňa neodstránila vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, súd je povinný uznesením konanie zastaviť podľa § 250d ods. 3 OSP. O trovách konania súd rozhodol podľa § 246c ods. 1 OSP v spojení s § 146 ods. 1 písm. c) OSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Vzhľadom na vyššie uvedené, keď žalobkyňa neodstránila vady žaloby, ktoré bránia jej vecnému vybaveniu, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a konanie zastavil. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR, cestou podpísaného súdu, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).