KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Nitra16. 1. 2018plný text

Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 11S/86/2016 z 16. 1. 2018

CitáciaRozsudok Krajského súdu Nitra z 16. januára 2018, sp. zn. 11S/86/2016, ECLI:SK:KSNR:2018:4016200329.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/86/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4016200329
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4016200329.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu
JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobkyne: X. F., nar. XX. XX. XXXX, I.
XXXX/X, B., zastúpenej advokátskou kanceláriou LawService, s.r.o., Stráž 3/223, Zvolen, IČO 36 861
723, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti: T. U., nar. XX. XX.
XXXX, O. XXX/X, Z. - L., zastúpená F.. F. U., O. X, Z., o správnej žalobe zo dňa 07. 04. 2016 proti
rozhodnutiu - oznámeniu žalovaného č. OU-NR-OOP5-2016/006595-2, Vo 14/2016-2 zo dňa 28. 01.
2016 a rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. V 5838/2015-16 zo dňa 18. 11.
2015, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodnutie - oznámenie Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov,
referátu katastra nehnuteľností č. OU-NR-OOP5-2016/006595-2, Vo 14/2016-2 zo dňa 28. 01. 2016 a
vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Súd o d m i e t a žalobu v časti o preskúmanie rozhodnutia Okresného úradu Nitra, katastrálneho
odboru č. V 5838/2015-16 zo dňa 18. 11. 2015.

Žalobkyni, žalovanému a pribratému účastníkovi konania súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z administratívneho spisu vedeného pod sp. zn. V 5838/2015, ktorý súdu predložil žalovaný, bolo
zistené, že dňa 20. 07. 2015 bol Okresnému úradu Nitra, katastrálnemu odboru (ďalej len správny orgán
prvého stupňa) doručený návrh zo dňa 17. 07. 2015 (podaný T. U. ako predávajúcou a žalobkyňou ako
kupujúcou) na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a povolenie vkladu na základe kúpnej
zmluvy č. 2015/7/17/Luž/3658 zo dňa 17. 07. 2015 uzavretej medzi predávajúcou - T. U. a kupujúcou
- žalobkyňou, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území E.,
evidovanej ako parcela registra C KN, a to na LV č. XXXX ako parc. č. 2978 - orná pôda vo výmere 968
m2 vo vlastníctve predávajúcej v podiele 1/1.

2. Správnemu orgánu prvého stupňa bola dňa 24. 07. 2015 doručená listina vyhotovená predávajúcou
T. U. označená ako „odstúpenie od zmluvy“ zo dňa 24. 07. 2015, v ktorej predávajúca oznamovala
kupujúcej, že odstupuje od kúpnej zmluvy zo dňa 17. 07. 2015 z tam uvedených dôvodov.

3. Správny orgán prvého stupňa (Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor) vydal rozhodnutie pod č. V
5838/15-6 zo dňa 13. 08. 2015, ktorým podľa ust. § 31a písm. a/ zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri



nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení
neskorších predpisov v spojení s ust. § 29 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších
predpisov prerušil konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností z dôvodu začatia konania
o predbežnej otázke, ktorou je otázka odstúpenia od zmluvy.

Na základe výzvy zo dňa 13. 08. 2015 predávajúca predložila správnemu orgánu prvého stupňa
fotokópiu podacieho lístka s dátumovou pečiatkou pošty 24. 07. 2015, na ktorom je ako odosielateľ
uvedená T. U., adresát je X. F. a druh zásielky „doporučený list 1. trieda“. Žalobkyňa ako kupujúca
predložila na základe výzvy zo dňa 13. 08. 2015 vyjadrenie zo dňa 17. 09. 2015, v ktorom oznamuje,
že odstúpením od zmluvy nedisponuje a má za to, že k platnému odstúpeniu od zmluvy nedošlo.
Správnemu orgánu prvého stupňa následne predložila fotokópiu návrhu zo dňa 22. 09. 2015 o určenie
neplatnosti odstúpenia s prezentačnou pečiatkou Okresného súdu Nitra s dátumom 23. 09. 2015, ktorým
sa ako navrhovateľka domáhala určenia, že odstúpenie odporkyne (predávajúcej) od kúpnej zmluvy č.
2015/7/17/Luž/3658 zo dňa 17. 07. 2015 je neplatné.

4. Správny orgán prvého stupňa vydal dňa 15. 10. 2015 ďalšie rozhodnutie, ktorým podľa ust. § 31a
písm. c/ zákona č. 162/1995 Z.z . o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov v spojení s ust. § 29 zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov konanie o návrhu na vklad práva do
katastra nehnuteľností prerušil, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 08. 07. 2015
bol schválený návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom
„Vybudovanie strategického parku“ a uvedeným dňom vzniklo zo zákona predkupné právo štátu s
poukazom na ust. § 3 ods. 5 zák. č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy
významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Táto právne
významná skutočnosť má vplyv na katastrálne konanie, pričom je povinnosťou katastrálneho odboru
v čase rozhodovania o návrhu na vklad naň prihliadať a v súčinnosti s účastníkmi konania preveriť, či
štát svoje zákonné predkupné právo využil. Účastníkov konania správny orgán prvého stupňa vyzval,
aby doložili listinu preukazujúcu skutočnosť, že štát svoje predkupné právo nevyužil, a to v lehote 7 dní
od doručenia rozhodnutia. V prípade, ak v stanovenej lehote nebudú nedostatky odstránené, správny
orgán konanie zastaví podľa ust. § 31b katastrálneho zákona.

K rozhodnutiu o prerušení konania sa vyjadrila žalobkyňa v podaní zo dňa 27. 10. 2015 a okrem iného
uviedla, že povinnosť vyzvať oprávneného z predkupného práva vyplýva predávajúcemu a kupujúci
touto listinou nemá z akého titulu disponovať a ani ňou nedisponuje. Považovala prerušenie konania
za nedôvodné.

5. Dňa 18. 11. 2015 vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie, ktorým zastavil konanie o návrhu
na vklad práva do katastra nehnuteľností podľa ust. § 31b ods. 1, písm. f/ zák. č. 162/1995 Z. z.
o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších
predpisov. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že dňom 08. 07. 2015 vzniklo zo zákona
predkupné právo štátu s poukazom na ust. § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach
týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov a táto právne významná skutočnosť má vplyv na katastrálne konanie o návrhu na vklad práva
do katastra nehnuteľností. Je povinnosťou správneho orgánu na túto skutočnosť prihliadať a v súčinnosti
s účastníkmi konania preveriť, či štát využil svoje predkupné právo. Z toho dôvodu bolo konanie
prerušené a správny orgán prvého stupňa vyzval účastníkov konania na preukázane skutočnosti, že
štát svoje predkupné právo nevyužil. Predávajúci sa k rozhodnutiu o prerušení konania nevyjadril a
kupujúca uviedla, že povinnosť vyzvať oprávneného z predkupného práva vyplýva predávajúcemu a
kupujúca nemá z akého titulu s touto listinou disponovať a ani ňou nedisponuje. Účastníci konania teda
nepreukázali, že štát svoje predkupné právo nevyužil, v dôsledku čoho správny orgán prvého stupňa
konanie zastavil, nakoľko účastníci konania v určenej lehote neodstránili nedostatky návrhu na vklad,
prípadne jeho príloh.

6. Žalobkyňa podala proti rozhodnutiu zo dňa 18. 11. 2015 odvolanie zo dňa 22. 12. 2015, ktoré bolo
podľa prezentačnej pečiatky v ten istý deň doručené správnemu orgánu prvého stupňa.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia - oznámenia



7. Žalovaný v podaní pod č. OU-NR-OOP5-2016/006595-2 Vo 14/2016-2 zo dňa 28. 01. 2016
označenom ako „odvolanie zo dňa 22.12.2015 - oznámenie o vybavení podania“ žalobkyni oznámil, že
jej odvolanie proti rozhodnutiu zo dňa 18. 11. 2015 bolo podané oneskorene.

Uviedol, že rozhodnutie prvostupňového právneho orgánu č. V 5838/2015-16 zo dňa 18. 11. 2015 o
zastavení katastrálneho konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bolo
adresované obom účastníkom konania doporučene do vlastných rúk, pričom žalobkyňou bolo fyzicky
prevzaté dňa 14. 12. 2015. Poukázal na ust. § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konania v
znení neskorších predpisov s tým, že rozhodnutie zo dňa 18. 11. 2015 bolo žalobkyni ako účastníčke
konania v zmysle tohto zákonného ustanovenia právne doručené dňa 04. 12. 2015 fikciou doručenia
(prvý pokus o dourčenie zásielky bol vykonaný dňa 30. 11. 2015, druhý pokus o doručenie spolu s
uložením zásielky na pošte dňa 01. 12. 2015, nevyzdvihnutie zásielky do troch dní od uloženia - 04. 12.
2015), aj keď si žalobkyňa rozhodnutie fyzicky prevzala dňa 14. 12. 2015.

V oznámení ďalej uviedol, že dňa 22. 12. 2015 (utorok) žalobkyňa doručila žalovanému odvolanie proti
rozhodnutiu č. V 5838/2015-16 zo dňa 18. 11. 2015. Zo všetkých uvedených okolností vyplýva, že
odvolanie proti rozhodnutiu zo dňa 18. 11. 2015 bolo podané oneskorene, pretože bolo správnemu
orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, doručené po márnom uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty.

V závere oznámenia žalovaný uviedol, že preskúmal podané odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu zo
dňa 18. 11. 2015 v zmysle ust. § 60 správneho poriadku a dospel k záveru, že podanie oneskoreného
odvolania zo dňa 22. 12. 2015 doručené správnemu orgánu v ten istý deň neodôvodňuje obnovu
konania, ani zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.

III. Zhrnutie argumentov žalobkyne v podanej žalobe

8. V podanej žalobe zo dňa 07. 04. 2016 (ktorá bola súdu doručená v ten istý deň) žalobkyňa
žiadala zrušiť oznámenie Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu katastra
nehnuteľností o vybavení podania č. OU-NR-OOP5-2016/006595-2 Vo 14/2016 zo dňa 28. 01. 2016
ako i rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru (správneho orgánu prvého stupňa) č. V
5838/2015-16 zo dňa 18. 11. 2015 a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Uviedla, že žalovaný dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a zároveň na základe spisovej
dokumentácie a vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom nevykonal
dôkazy potrebné k úplnému zisteniu skutkového stavu veci. Postupom žalovaného bola žalobkyni odňatá
možnosť brániť sa.

Žalobkyňa ďalej poukázala na ust. § 24 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších
predpisov, na základe ktorého dospel žalovaný k záveru, že rozhodnutie zo dňa 18. 11. 2015 jej bolo
doručené dňa 04. 12. 2015 fikciou doručenia, i keď si fyzicky zásielku prevzala dňa 14. 12. 2015.
Odvolanie podala osobne dňa 22. 12. 2015, čo žalovaný považuje za oneskorené podanie. S týmto
tvrdením žalovaného sa žalobkyňa nestotožnila. Podľa jej názoru mal žalovaný relevantne preskúmať,
či boli kumulatívne splnené všetky podmienky zákonom požadované na uplatnenie tzv. inštitútu fikcie
doručenia, a to aj z dôvodu, že takéto porušenie môže založiť eventualitu odňatia možnosti konania
pred súdom.

Podľa Poštového poriadku Slovenskej pošty, a. s. jej bola pošta povinná oznámiť ako adresátovi zásielky,
ktorý nebol zastihnutý, termín ďalšieho pokusu o doručenie s uvedením dňa a hodiny (tzv. „modrý lístok
- výzva“). Po druhom neúspešnom pokuse doručenia jej mal doručovateľ zanechať tzv. „žltý lístok“ s
názvom „oznámenie uložení zásielky“, na ktorom je uvedená úložná doba.

Žalobkyňa v podanej žalobe čestne vyhlásila, že jej nikdy v listovej schránke nebola zanechaná od
doručovateľa pošty žiadna výzva s upozornením, že jej v určenom termíne príde opakovane doručiť
úradnú zásielku a nikdy nemala v schránke ani upovedomenie o tom, že by jej zásielka mala byť znovu



doručovaná v určený deň a hodinu. O fikcii doručenia sa dozvedela až doručením oznámenia o vybavení
podania, a to viac ako 2 mesiace po podaní odvolania. Bola toho názoru, že zákonná fikcia doručenia
nikdy nemohla nastať a žalovaný nemal preukázané splnenie zákonom vyžadovaných podmienok pre
to, aby mohol skonštatovať fikciu dourčenia zásielky, preto nemohlo dôjsť k náhradnému doručeniu.
V predmetnej veci správny orgán prvého stupňa podľa žalobkyne pochybil pri doručovaní zásielky a
postupoval v rozpore s ust. § 3 ods. 1, 2, 4, 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení
neskorších predpisov. Rozhodnutie mal zasielať s vyznačením úložnej lehoty 3 dní, a nie ponechať
všeobecnú úložnú dobu. Až týmto spôsobom by bola naplnená zákonná povinnosť správneho orgánu
spravodlivo a objektívne chrániť záujmy fyzických/právnických osôb v konaní. Svojvoľným a účelovým
postupom správneho orgánu prvého stupňa, kedy nevyznačil skrátenú úložnú lehotu, a to napriek tomu,
že mu to poštový poriadok výslovne umožňuje predtlačeným spôsobom: „Uložiť ... dní“, jej bola ako
účastníčke konania zo strany žalovaného odňatá možnosť konať, a tým účinne chrániť svoje záujmy.
V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala i na ust. § 47 ods. 4 vyššie citovaného zákona, pričom správny
orgán prvého stupňa ju nedostatočne poučil a zaviedol, keď v poučení uviedol, že voči rozhodnutiu je
prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Bolo povinnosťou správneho orgánu prvého
stupňa poučiť účastníka konania tak, aby bolo nepochybné a jasné, kedy a za akých podmienok môže
platne a účinne podať odvolanie. V poučení však definovanie iného okamihu doručenia rozhodnutia,
než jeho osobné prevzatie, absentuje. S absolútnou jasnosťou je v ňom uvedené, že proti rozhodnutiu
môže podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a vzhľadom na dovtedy uplatňovanú
prax mala ako účastníčka konania za to, že lehota začne plynúť až okamihom prevzatia rozhodnutia.
Žalobkyňa bola toho názoru, že konanie žalovaného voči nej je nutné charakterizovať ako šikanózny
výkon práva, je zásahom do jej ústavných práv ako fyzickej osoby, ako občana Slovenskej republiky,
za účelom znemožnenia prístupu brániť sa ako účastník konania voči nezákonnému a nesprávnemu
postupu.

V záverečnej časti žaloby žalobkyňa poukázala na ust. § 62 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní v znení neskorších predpisov a na tvrdenie žalovaného v oznámení o vybavení podania, ktorý
uviedol, že preskúmal „oneskorene“ podané odvolanie aj z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu
konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, avšak takéto skutočnosti
nezistil. Bola toho názoru, že ak za zistených okolností žalovaný konštatoval, že nezistil dôvody pre
obnovu konania, ani zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo dovolacieho konania, jeho právny názor
je nesprávny.

V podanej žalobe sa žalobkyňa odvolávala i na viacero rozhodnutí Najvyššieho súdu SR (napr. pod sp.
zn. 6 Sžo/244/2010, 2 Cdo 13/2004, 6 Sžo 254/2010), Najvyššieho súdu ČR (č. k. 5A 127/2002-42) a
nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. PL ÚS 14/98 z 22. júna 1999, č. k. II. ÚS 65/2010-49
zo dňa 27. 10. 2010). Navrhla, aby súd oznámenie žalovaného o vybavení podania zo dňa 28. 01. 2016
ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 18. 11. 2015 zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie.

IV. Zhrnutie vyjadrenia žalovaného

9. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 04. 07. 2016 k podanej žalobe poukázal na odôvodnenie svojho
žalobou napadnutého písomného prípisu o vybavení oneskorene podaného odvolania žalobkyňou.

Rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. V 5838/2015-16 zo dňa 18. 11. 2015
o zastavení katastrálneho konania bolo adresované doporučene do vlastných rúk obom účastníkom
konania. Žalobkyňou bolo prevzaté fyzicky dňa 14. 12. 2015. V súlade s ust. § 24 ods. 2 zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov jej však bolo právne doručené dňa 04.
12. 2015 fikciou doručenia (prvý pokus o doručenie dňa 30. 11. 2015, druhý pokus o doručenie spolu s
uložením zásielky na pošte dňa 01. 12. 2015, nevyzdvihnutie zásielky do troch dní od uloženia - deň 04.
12. 2015), aj keď si účastníčka konania fyzicky prevzala rozhodnutie dňa 14. 12. 2015.

Dňa 22. 12. 2015 žalobkyňa doručila osobne správnemu orgánu prvého stupňa odvolanie proti
rozhodnutiu zo dňa 18. 11. 2015. Z uvedených skutočností vyplýva, že odvolanie žalobkyne proti



rozhodnutiu zo dňa 18. 11. 2015 bolo podané oneskorene, lebo bolo správnemu orgánu, ktorý
rozhodnutie vydal, doručené osobne po márnom uplynutí zákonnej 15 - dňovej lehoty.

Žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 10Sžd/20/2011 zo dňa 25.
04. 2012 a uviedol, že nie je povinnosťou správneho orgánu posudzovať, či skutočnosti uvedené na
doručenke, ktorá je považovaná za verejnú listinu, sú pravdivé, a už vôbec nie z toho hľadiska, či poštový
doručovateľ dodržal postup pri doručovaní zásielky adresovanej do vlastných rúk.

Uviedol, že preskúmal odvolanie proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 18. 11. 2015
v zmysle ust. § 60 správneho poriadku a zistil, že podanie oneskoreného odvolania zo dňa 22. 12. 2015
a doručeného správnemu orgánu dňa 22. 12. 2015 neodôvodňuje obnovu konania, ani zmenu alebo
zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že dňa 09. 06. 2016
vydal rozhodnutie pod č. Ok 13/2016-2/Br, OU-NR-OOP5-2016/027225-2/Br, ktorým podľa ust. § 59 ods.
2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov zamietol odvolanie žalobkyne
ako účastníčky konania a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. V 5838/2015-28 zo
dňa 10. 05. 2016, ktorým správny orgán prvého stupňa zamietol návrh žalobkyne na obnovu konania
vedeného pod spisovou značkou V 5838/2015, v ktorom správny orgán rozhodnutím č. V 5838/2015-16
zo dňa 18. 11. 2015 zastavil konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na
podklade kúpnej zmluvy č. 2015/7/17/Luž/3658 zo dňa 17. 07. 2015.

Žalovaný zastával názor, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, t. j. Okresného
úradu Nitra, katastrálneho odboru č. V 5838/2015-16 zo dňa 18. 11. 2015 nemôže byť predmetom
súdneho prieskumu v tomto súdnom konaní, nakoľko predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
bez vyčerpania riadneho opravného prostriedku, pretože odvolanie žalobkyne bolo podané oneskorene
a žalovaný nie je pasívne legitimovaný v konaní o preskúmanie tohto rozhodnutia správneho orgánu
prvého stupňa, lebo pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je žalovaným
správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni (s poukazom na ust. § 250 ods. 2 OSP účinného do 30.
06. 2016). Z podanej žaloby taktiež nie je úplne zrejmé, kto by mal byť žalovaným správnym orgánom,
nakoľko na prvej strane žaloby je uvedený Okresný úrad Nitra, pričom s poukazom na ust. § 2 ods. 3
zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov štátnu správu vykonáva odbor okresného úradu alebo organizačný útvar
odboru okresného úradu určený podľa odseku 6, ak § 7 neustanovuje inak.

Ďalej žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobkyni bolo dňa 10. 02. 2016 doručené
nie rozhodnutie, ale len písomné oznámenie o vybavení podania pod č. Vo 14/2016-2, OU-NR-
OOP5-2016/006595-2 zo dňa 28. 01. 2016 a toto písomné oznámenie o vybavení podania zo dňa 28.
01. 2016 nemôže byť predmetom súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti OSP.

V závere svojho vyjadrenia žalovaný navrhol, aby súd pribral do konania účastníka správneho konania
T. U. a aby žalobkyňou podanú žalobu zamietol.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

10. Uznesením zo dňa 30. 11. 2016 č. k. 11S/86/2016-30 súd pribral do konania účastníka
administratívneho konania, a to T. U., ktorú následne vyzval, aby sa k podanej žalobe v určenej lehote
písomne vyjadrila.

11. V podaní zo dňa 01. 08. 2017 T. U. uviedla, že sa stotožňuje s doterajším postupom žalovaného a
odstúpenie od zmluvy zo dňa 17. 07. 2015 bolo v súlade s Občianskym zákonníkom.

12. Právny zástupca žalobkyne podal vyjadrenie zo dňa 22. 09. 2017 k vyjadreniu žalovaného zo
dňa 04. 07. 2017. Uviedol, že z posledných rozhodnutí Najvyššieho súdu SR (konkrétne uvedených )
je zrejmé, že ak dôjde ku kolízii v spôsobe doručovania, teda keď je súčasne preukázané, že sú
splnené podmienky náhradného doručenia a súčasne v priebehu odbernej lehoty si adresát zásielku
reálne prevzal, správny orgán už skutočnosti týkajúce sa náhradného doručovania neskúma. Náhradné
doručenie je iba subsidiárnym prostriedkom doručovania písomností, jeho okolnosti musia byť vždy



riadne preukázané (čo v danom prípade nie je). Uprednostnenie náhradného doručenia na základe toho
istého dôkazného prostriedku nemožno považovať za ústavne konformné podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy
Slovenskej republiky v spojení s čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Najvyšší súd SR aktuálne
reflektuje rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, a to nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
pod sp. zn. II. ÚS 65/2010-49.

13. Žalovaný sa v podaní zo dňa 10. 10. 2017 vyjadril k vyjadreniu právneho zástupcu žalobkyne zo
dňa 22. 09. 2017 a uviedol, že trvá na vyjadrení zo dňa 04. 07. 2016 k podanej žalobe. Podal obsiahle
vyjadrenie k fikcii doručenia, ktorá podľa jeho názoru bola uplatnená dôvodne, pričom opätovne poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 10Sžd/20/2011, podľa ktorého doručenka
ako verejná listina preukazuje pravdivosť toho, čo sa v nej potvrdzuje a je dôkazom, že sa písomnosť
doručila, ak nie je preukázaný opak. Platí pre ňu vyvrátiteľná domnienka jej správnosti, pričom táto
správnosť sa v súdnom alebo správnom konaní nepreukazuje, dokazuje sa len jej prípadná nesprávnosť.

Žalovaný vo svojom vyjadrení dal do pozornosti správneho súdu i ďalšie konkrétne rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR, ktoré sa zaoberali otázkou doručovania rozhodnutia a zdôraznil, že k legislatívnej
zmene v ust. § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov došlo
od 01. 07. 2017 a v súvislosti s touto zmenou poukázal i na dôvodovú správu k zákonu č. 149/2017
Z. z., ktorým sa mení zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov.

K zákonnému predkupnému právu štátu žalovaný uviedol, že Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor mal
podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona prihliadať na skutočnosť, že k predmetnej nehnuteľnosti vzniklo
pred rozhodnutím o povolení vkladu predkupné právo štátu. Právny úkon, ktorým predávajúci opomenie
svoju zákonnú povinnosť ponúknuť predmetnú nehnuteľnosť na predaj štátu, ktorému zo zákona vzniklo
predkupné právo je nedovoleným právnym úkonom. Neobstojí argumentácia, že by predkupné právo
štátu ostalo zachované a povinným by bol nový nadobúdateľ, nakoľko následkom takéhoto výkladu
by bolo obídenie účelu zákona, ktorým bolo urýchlenie výkupu predmetných nehnuteľností, ktorých
sa týka významná investícia v prospech štátu. Pretože platná právna úprava nespája s porušením
zákonného predkupného práva štátu ako následok relatívnu neplatnosť, je následkom porušenia tejto
zákonom stanovenej povinnosti absolútna neplatnosť. Právny úkon porušujúci zákonné predkupné
právo je absolútne neplatným právnym úkonom. Žalovaný opätovne navrhol, aby súd podanú žalobu
zamietol.

14. Pribratá účastníčka konania T. U. v podaní zo dňa 29. 10. 2017 poukázala na svoje predchádzajúce
vyjadrenie, ktoré podala s tým, že sa stotožňuje so stanoviskom žalovaného.

15. Všetky vyššie uvedené vyjadrenia boli doručované účastníkom konania, resp. ich právnym
zástupcom s poukazom na ust. § 106 ods. 1, 2 SSP a po vyčerpaní postupu podľa tohto ustanovenia
im boli doručované na vedomie.

16. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal právneho zástupcu žalobkyne, žalovaného
a pribratú účastníčku konania. Na pojednávaní sa vyjadril právny zástupca žalobkyne, zástupca
žalovaného, i zástupca pribratej účastníčky konania.

VII. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

17. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. § 246 ods. 1, ust. § 246a ods. 1 OSP v
znení účinnom do 30. 06. 2016), viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zák. č.
162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu,
preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie - oznámenie žalovaného zo dňa 28. 01. 2016, pričom dospel
k záveru, že žaloba podaná proti tomuto rozhodnutiu - oznámeniu je dôvodná, a preto na pojednávaní
dňa 17. 01. 2018 toto rozhodnutie - oznámenie žalovaného zo dňa 28. 01. 2016 podľa ust. § 191 ods.
1, písm. c/ SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že toto rozhodnutie - oznámenie
žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.



Žalobkyňa sa podanou žalobou taktiež domáhala preskúmania a zrušenia rozhodnutia správneho
orgánu prvého stupňa, t.j. rozhodnutia pod č. V 5838/2015-16 zo dňa 18. 11. 2015 (ktorým správny
orgán prvého stupňa zastavil konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností
na základe kúpnej zmluvy č. 2015/7/17/Luž/3658 uzavretej dňa 17. 07. 2015 medzi T. U. ako
predávajúcou a žalobkyňou ako kupujúcou), pričom v tejto časti bolo potrebné žalobu odmietnuť podľa
ust. 98 ods. 1, písm. c/ SSP ako predčasne podanú, pretože lehota na jej podanie v čase rozhodovania
správneho súdu ešte nezačala plynúť.

18. Podľa § 22 ods. 1, 5 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a
iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06.
2016, v katastrálnom konaní sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc
katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o
obnove katastrálneho operátu.
V katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, 7) ak tento zákon
alebo iný zákon neustanovuje inak.
_______________________
7) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).

19. Podľa § 24 ods. 1, 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov
účinnom do 30. 06. 2016 (teda i v čase rozhodovania správneho orgánu) a až do 30. 06. 2017, dôležité
písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže
jeho splnomocnením na preberanie zásielok.
Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia
zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený
deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte
a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní
od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení
nedozvedel.

20. Podľa § 24 ods. 1, 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov účinnom
od 01. 07. 2017, dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo
osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok.
Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia
zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený
deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a
adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas uloženia
na pošte, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu,
aj keď sa adresát o tom nedozvedel.

21. Podľa § 3 ods. 1, písm. a/, b/, c/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP),
na účely tohto zákona sa rozumie
a/ administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti
verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov,
b/ rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom
konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa
osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo
povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka,
c/ opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom
konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a
právnickej osoby priamo dotknuté.

Podľa § 25 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom
primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii.
Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane
podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.

Podľa § 98 ods. 1, písm. c/ SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak



c/ bola podaná predčasne a lehota na jej podanie v čase rozhodovania správneho súdu ešte nezačala
plynúť.

Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené
inak.

Podľa § 135 ods. 1, 2 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
Pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia, ak
a/ ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až k),
b/ rozhoduje podľa § 192.

Podľa § 180 ods. 1 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom
prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny
opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

Podľa § 191 ods. 1 písm. c/, ods. 3 písm. a/ SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie
orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
c/ vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností
môže na návrh žalobcu súčasne
a/ zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa,
ktoré mu predchádzalo.

Podľa § 491 ods. 1, 2 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je
ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

22. V zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky môže okresný úrad ako štátny orgán konať iba na
základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Úlohou správneho súdu v predmetnej veci bolo posúdiť, či žalovaný ako odvolací správny orgán
postupoval v súlade so zákonom, keď v podaní pod č. OU-NR-OOP5-2016/006595-2, Vo 14/2016-2
zo dňa 28. 01. 2016 označenom ako „odvolanie zo dňa 22.12.2015 - oznámenie o vybavení podania“
žalobkyni oznámil, že jej odvolanie zo dňa 22. 12. 2015 (osobne doručené správnemu orgánu prvého
stupňa dňa 22. 12. 2015) proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa pod č. V 5838/2015-16 zo
dňa 18. 11. 2015 bolo podané po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, teda oneskorene a nezistil ani
dôvod na uplatnenie postupu podľa ust. § 60 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších
predpisov, teda na obnovu konania alebo zmenu, príp. zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.
S poukazom na ust. § 134 ods. 1, 2 a ust. § 135 ods. 1 SSP bol správny súd v predmetnej veci
viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby a pre jeho rozhodnutie bol rozhodujúci stav existujúci v
čase vydania žalobou napadnutého rozhodnutia - oznámenia žalovaného zo dňa 28. 01. 2016.

23. V prejednávanej veci z doručenky pripojenej k rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa č. V
5838/2015-16 zo dňa 18. 11. 2015 (ktorým správny orgán prvého stupňa zastavil konanie o návrhu na
vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy č. 2015/7/17/Luž/3658
uzavretej dňa 17. 07. 2015 medzi T. U. ako predávajúcou a žalobkyňou ako kupujúcou) vyplýva, že
zásielka s týmto rozhodnutím bola doručovaná žalobkyni doporučene do vlastných rúk s opakovaným
doručovaním prvýkrát dňa 30. 11. 2015 (neúspešne) na adresu I. XXXX/X, B.. Z pripojenej doručenky
ďalej vyplýva, že opakované a neúspešné doručenie zásielky bolo vykonané dňa 01. 12. 2015 a v ten istý
deň bola zásielka uložená na pošte. Žalobkyňa si zásielku s rozhodnutím zo dňa 18. 11. 2015 osobne
prevzala dňa 14. 12. 2015, čo potvrdila svojim podpisom a na predmetom rozhodnutí je vyznačený dátum
nadobudnutia právoplatnosti dňom 21. 12. 2015.



24. Dňa 22. 12. 2015 bolo správnemu orgánu prvého stupňa doručené odvolanie žalobkyne proti vyššie
označenému rozhodnutiu, čo vyplýva z prezentačnej pečiatky na odvolaní zo dňa 22. 12. 2015.

25. Správny súd posudzoval, či žalovaný postupoval v súlade so zákonom (ust. § 24 ods. 2 zák. č.
71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2016, resp. až
do 30. 06. 2017), keď žalobkyni neformálnym podaním zo dňa 28. 01. 2016 oznámil, že rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 18. 11. 2015 jej bolo s poukazom na vyššie uvedené zákonné
ustanovenie doručené dňa 04. 12. 2015 fikciou doručenia a odvolanie proti nemu podala oneskorene,
teda po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na jeho podanie.

26. S poukazom na námietku žalovaného v jeho vyjadrení (k podanej žalobe) zo dňa 04. 07. 2016,
v ktorom uviedol, že oznámenie zo dňa 28. 01. 2016 nemôže byť predmetom súdneho prieskumu,
správny súd uvádza, že sa nestotožňuje s týmto názorom, pretože oznámenie zo dňa 28. 01. 2016
môže byť predmetom súdneho prieskumu, i keď nemá formu rozhodnutia. Nemožno spochybniť i s
poukazom na ustálenú judikatúru (napr. nález Ústavného súdu SR pod sp. zn. PL. ÚS 21/08, I. ÚS
354/08 alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 8Sžf/29/2010, 5Sžp/5/2011, 5Sžf/1/2011),
že predmetom súdneho prieskumu môžu byť i také rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré formálne
nemajú zákonom požadované náležitosti, ale dotýkajú sa práv alebo právom chránených záujmov
fyzických a právnických osôb. Súdna prax teda ustálila, že spôsobilým predmetom súdneho prieskumu
môžu byť i podania, resp. listy s charakterom rozhodnutia, ktorými sa zakladajú, menia alebo rušia alebo
ktorými môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti fyzických a právnických osôb. Je nepochybné, že
oznámenie žalovaného zo dňa 28. 01. 2016 takýto charakter má, nakoľko z neho vyplýva, že žalovaný
takto formálne vybavil odvolanie žalobkyne zo dňa 22. 12. 2015 proti rozhodnutiu správneho orgánu
prvého stupňa zo dňa 18. 11. 2015 č. V 5838/2015-16 (ktorým správny orgán prvého stupňa zastavil
konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy
č. 2015/7/17/Luž/3658 uzavretej dňa 17. 07. 2015 medzi T. U. ako predávajúcou a žalobkyňou ako
kupujúcou). Žalovaný sa teda podaným odvolaním nemienil zaoberať a vo veci ďalej konať tvrdiac, že
bolo podané oneskorene a katastrálne konanie je teda právoplatne skončené.

27. Z postupu žalovaného v predmetnej veci vyplýva, že vo vzťahu k žalobkyni pri doručovaní zásielky
s rozhodnutím zo dňa 18. 11. 2015 uplatnil postup podľa ust. § 24 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o
správnom konaní v znení neskorších predpisov. V tomto ustanovení sa upravuje spôsob tzv. náhradného
doručenia, resp. fikcia doručenia písomnosti. Ide o právnu fikciu, že za podmienok ustanovených v
zákone sa zásielka považuje za doručenú, aj keď to tak v skutočnosti nie je.

28. Podmienkou vzniku fikcie doručenia písomnosti je však zachovanie predpísaného postupu
doručovateľom a tiež to, aby sa adresát, ktorý nebol doručovateľom zastihnutý, v mieste doručenia
zdržiaval. Predpísaný postup s poukazom na ust. § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2017 znamená, že:
- bol vykonaný neúspešný pokus o doručenie (v konkrétnom prípade sa tak stalo 30. 11. 2015 ako
vyplýva z doručenky) s výzvou o opakované doručovanie v určený deň a hodinu,
- bolo vykonané opakované doručovanie s vyznačením dňa, kedy sa tak stalo,
- zásielka bola uložená s vyznačením dňa, kedy sa tak stalo.

Z doručenky pripojenej k rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 18. 11. 2015 vyplýva
a správny súd zistil, že je osobitne vyznačený dátum opakovaného doručovania dňom 01. 12. 2015 a
osobitne dátum uloženia zásielky dňom 01. 12. 2015.

29. V súvislosti s uplatnením náhradného doručenia písomnosti podľa ust. § 24 ods. 2 zák. č. 71/1967
Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2017 však správny súd dáva do
pozornosti žalovaného skutočnosť vyplývajúcu z doručenky pripojenej k rozhodnutiu správneho orgánu
prvého stupňa zo dňa 18. 11. 2015, a to, že k reálnemu prevzatiu zásielky s rozhodnutím zo strany
žalobkyne došlo dňa 14. 12. 2015, teda v úložnej dobe na prevzatie zásielky. Doručenka v tomto prípade
preukazuje, že došlo k faktickému fyzickému prevzatiu zásielky žalobkyňou.

30. Správny súd taktiež poukazuje i na novšiu judikatúru Najvyššieho súdu SR (napr. rozhodnutia
v konaní pod sp. zn. 3Sžp/6/2013 zo dňa 17. 09. 2013, 4Sžo/67/2014 zo dňa 06. 10. 2015,
4Sžo/85/2015 zo dňa 01. 03. 2016, 3Sžo/101/2015 zo dňa 30. 03. 2016, 6Sžo/81/2015 zo dňa 25.



01. 2017, 3Asan/2/2016 zo dňa 22. 02. 2017, 3Sžo/245/2015 zo dňa 25. 04. 2017), z ktorej vyplýva
uprednostnenie faktického doručenia zásielky pred fiktívnym doručením v zmysle ust. § 24 ods. 2 zák.
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2017 s akcentom
na princíp právnej istoty. Napr. v uznesení zo dňa 30. 03. 2016 pod sp. zn. 3Sžo/101/2015 Najvyšší súd
SR okrem iného uviedol, že „k aplikácii ustanovení náhradného doručenia môže dôjsť iba v prípade,
že nedošlo k reálnemu doručeniu. Doručenie je skutkovou otázkou. V danom prípade doručenie, a
to náhradné doručenie a aj reálne doručenie preukazuje jedna a tá istá doručenka. Z doručenky je
zrejmé, že došlo ku konkurencii spôsobov doručovania zásielky tým, že v priebehu odbernej lehoty si
adresát zásielku reálne prevzal. Pokiaľ doručenka, z ktorej správny orgán vychádza preukazuje súčasne
reálne doručenie, správny orgán už skutočnosti týkajúce sa náhradného doručenia neskúma. Náhradné
doručenie je iba subsidiárnym prostriedkom doručovania písomností, jeho okolnosti musia byť vždy
riadne preukázané, spravidla vyžaduje ďalšie dokazovanie. Uprednostnenie náhradného doručenia na
základe toho istého dôkazného prostriedku nemožno považovať za ústavne konformné podľa čl. 152
ods. 4 Ústavy v spojení s čl. 46 ods. 2 Ústavy SR. V tejto súvislosti najvyšší súd reflektuje rozhodovaciu
činnosť Ústavného súdu SR, a to nález II. ÚS 65/2010-49.“

31. Ústavný súd SR v tomto svojom náleze konštatoval „využitie fikcie doručenia podľa poslednej vety
citovaného § 47 ods. 2 OSP prichádza do úvahy iba v prípade splnenia všetkých týmto ustanovením
stanovených zákonných predpokladov, t. j. preukázanie skutočnosti, že adresát zásielky určenej do
vlastných rúk sa v čase jej doručovania v mieste doručovania aj skutočne zdržoval, a teda mal aj
reálnu možnosť dozvedieť sa o pokusoch poštového doručovateľa predmetnú zásielku mu doručiť
(napr. stanovisko uverejnené v periodiku Zo súdnej praxe č. 4/2001), tiež preukázanie, že poštový
doručovateľ dodržal postup pri doručovaní zásielky adresovanej do vlastných rúk, pretože ak napr.
poštový doručovateľ po prvom neúspešnom doručovaní zásielky určenej do vlastných rúk zásielku hneď
uložil na pošte bez tohto, aby sa pokúsil ju doručovať opakovane potom, ako o tom adresáta vhodným
spôsobom upovedomil, nemôže dôjsť k naplneniu zákonných podmienok na uplatnenie fikcie doručenia
(napr. Výber rozhodnutí a stanovísk najvyššieho súdu 1/1971, Zborník stanovísk, správ a rozhodnutí
súdov a súdnych rozhodnutí najvyššieho súdu č. IV, s. 699, Zbierka súdnych rozhodnutí a stanovísk
najvyššieho súdu č. 52/1996).

V prípade náhradného doručovania je uvedeným ustanovením konštruovaná právna fikcia, že účinky
doručenia písomností nastanú ex lege po uplynutí stanovenej doby aj voči tomu, kto písomnosť fakticky
neprevzal. Právna fikcia je právnotechnický postup, pomocou ktorého sa považuje za existujúcu situácia,
ktorá je zjavne v rozpore s realitou a ktorá dovoľuje, aby z nej boli vyvodené odlišné právne dôsledky než
tie, ktoré by plynuli iba z konštatovania faktu. Účelom fikcie v práve je posilniť právnu istotu. Právna fikcia,
ako nástroj odmietnutia reality právom, je nástrojom výnimočným, striktne určeným pre naplnenie tohto
jedného z hlavných ústavných postulátov právneho poriadku v podmienkach právneho štátu. Aby mohla
právna fikcia svoj účel naplniť (dosiahnutie právnej istoty), musí rešpektovať všetky náležitosti, ktoré
s ňou zákon spája. Ak nie sú všetky právne náležitosti splnené, súd nie je oprávnený naplnenie fikcie
konštatovať. V zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy možno štátnu moc uplatňovať len v prípadoch a stanovených
medziach spôsobom, ktorý ustanoví zákon (m. m. I. ÚS 119/07).

32. I keď Ústavný súd SR sa v citovanom náleze zaoberal ust. § 47 ods. 2 OSP v znení účinnom do 14.
10. 2008, podľa názoru správneho súdu možno tento nález aplikovať i na doručovanie zásielok podľa
ust. § 24 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov účinnom do 30.
06. 2017, nakoľko právna úprava náhradného doručovania bola v oboch právnych predpisoch do 14.
10. 2008 takmer identická.

Od 15. 10. 2008 bolo ust. § 47 ods. 2 OSP formulované tak, že „ak si adresát zásielku počas jej uloženia
nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o
tom nedozvedel“.

33. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje i na ust. § 25 ods. 2, 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2017, ktoré upravuje inštitút náhradného doručenia pri
doručovaní právnickým osobám a podnikateľom - fyzickým osobám tak, že „písomnosť sa považuje po
troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu za doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto
je oprávnený konať za právnickú osobu, resp. podnikateľ - fyzická osoba sa o tom nedozvie.“ Obdobným
spôsobom bola otázka doručovania právnickým osobám a fyzickým osobám - podnikateľom upravená i



v ust. § 48 ods. 2, 3 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016, keď sa zásielka „považuje po troch dňoch
od vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za
právnickú osobu, resp. fyzická osoba, ktorá je podnikateľom o tom nedozvie.“

Taktiež je potrebné poukázať i na právnu úpravu ust. § 24 ods. 2 (veta tretia) vyššie citovaného zákona v
znení účinnom od 01. 07. 2017, zavedenú zákonom č. 149/2017 Z. z., ktorým sa mení zákon č. 71/1967
Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Táto nová právna úprava mení
fikciu doručenia do vlastných rúk pre občanov - fyzické osoby na novú fikciu, v zmysle ktorej, ak si
adresát nevyzdvihne písomnosť počas uloženia na pošte, písomnosť sa považuje za doručenú dňom
vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel. V zmysle tejto
novely nastáva zmena fikcie doručenia v tom, že v prípade prevzatia uloženej písomnosti na pošte sa
bude považovať za deň doručenia deň reálneho prevzatia tejto písomnosti na pošte.

Tieto právne úpravy v súvislosti s uplatnením fikcie doručenia zhodne kladú, resp. kládli dôraz na vrátenie
nedoručenej zásielky.

34. V danej veci z obsahu predloženého administratívneho spisu nevyplýva, že sa zásielka vrátila
správnemu orgánu ako nedoručená, ale žalobkyňa doručované rozhodnutie správneho orgánu prvého
stupňa zo dňa 18. 11. 2015 reálne prevzala v úložnej dobe dňa 14. 12. 2015. Žalovaný, resp. správny
orgán prvého stupňa sa touto skutočnosťou nezaoberali a žiadnym spôsobom ju nevyhodnotili. Najvyšší
súd SR i Ústavný súd SR vo svojich vyššie uvedených rozhodnutiach (bod 30 a 31 tohto rozsudku) zaujali
názor, že v prípade, ak si adresát zásielky (v tomto prípade žalobkyňa) túto osobne prevezme na pošte,
je vylúčené aplikovať inštitút náhradného doručenia. Takýto postup by bol v rozpore s účelom a zmyslom
ustanovenia upravujúceho inštitút náhradného doručenia, ako aj v rozpore s princípom právnej istoty.

35. Žalovaný podľa názoru súdu pochybil, keď uplatniac fikciu náhradného doručenia zásielky (napriek
reálnemu doručeniu zásielky v odbernej lehote dňa 14. 12. 2015), posúdil odvolanie žalobkyne proti
rozhodnutiu zo dňa 18. 11. 2015 ako oneskorene podané bez tohto, aby sa zaoberal reálnym doručením
zásielky žalobkyni. Žalobkyňa mohla byť takýmto postupom žalovaného ukrátená na svojich právach,
lebo v rozpore s vyššie citovanými právnymi predpismi jej bola odňatá možnosť na prejednanie
podaného odvolania.

36. Nakoľko žalovaný nereflektoval na skutočnosť, že žalobkyňa dňa 14. 12. 2015 reálne prevzala
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 18. 11. 2015, ale uplatnil fikciu doručenia tohto
rozhodnutia, je potrebné konštatovať, že otázku doručovania rozhodnutia, ktorá je skutkovou otázkou,
nesprávne právne posúdil, keď aplikoval ust. § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v
znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2017 napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky,
pričom toto ustanovenie si v predmetnej veci nesprávne vysvetlil. Uvedené zistenie je dôvodom na
zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia - oznámenia žalovaného zo dňa 28. 01. 2016 podľa ust. §
191 ods. 1, písm. c/ SSP a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie.

37. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala i preskúmania zrušenia rozhodnutia správneho orgánu
prvého stupňa (Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru) pod č. V 5838/2015-16 zo dňa 18. 11.
2015. Na preskúmanie tohto rozhodnutia však neboli splnené zákonom stanovené podmienky a v tejto
časti bola žaloba podaná predčasne, nakoľko lehota na jej podanie v čase rozhodovania správneho
súdu ešte nezačala plynúť. Rozhodnutie zo dňa 18. 11. 2015 zatiaľ nenadobudlo ani právoplatnosť.
Predčasnosť podanej žaloby v časti o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je
negatívnou procesnou podmienkou a v tejto časti bolo potrebné žalobu odmietnuť podľa ust. § 98 ods. 1,
písm. c/ SSP, pretože smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom.

Správny súd v predmetnej veci zrušil len druhostupňové rozhodnutie (oznámenie Okresného úradu Nitra,
odboru opravných prostriedkov, referátu katastra nehnuteľností) a vecou samou, teda rozhodnutím zo
dňa 18. 11. 2015 o zastavení konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností
pod č. V 5838/2015-16 zo dňa 18. 11. 2015 a jeho dôvodmi sa v tomto súdnom konaní nezaoberal,
keďže najskôr musí byť rozhodnuté o včas podanom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu.

38. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného postupovať vo vyššie naznačenom smere a
vysporiadať sa so skutočnosťou reálneho - faktického doručenia rozhodnutia správneho orgánu prvého



stupňa žalobkyni dňa 14. 12. 2015, teda v úložnej dobe a v tejto súvislosti posúdiť otázku včasnosti
podania odvolania proti tomuto rozhodnutiu. Pokiaľ bolo teda žalobkyni rozhodnutie doručené dňa 14.
12. 2015, lehota 15 dní na podanie odvolania začala plynúť dňom 15. 12. 2015 a uplynula dňom 29. 12.
2015. Žalobkyňa v tejto lehote dňa 22. 12. 2015 (podľa prezentačnej pošty) podala na správny orgán
prvého stupňa odvolanie zo dňa 22. 12. 2015, čo znamená, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote a bude potrebné ďalej postupovať podľa príslušných ustanovení zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, ktoré upravujú odvolacie konanie a pri splnení
ďalších zákonom stanoveným podmienok meritórne rozhodnúť o odvolaní žalobkyne.

V ďalšom konaní, v ktorom bude žalovaný rozhodovať o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu správneho
orgánu prvého stupňa zo dňa 18. 11. 2015, bude potrebné sa vysporiadať i s okruhom účastníkov
konania.

39. K námietke žalovaného (vo vyjadrení zo dňa 04. 07. 2016), že z podanej žaloby nie je zrejmé, kto
by mal byť žalovaným správnym orgánom, súd poukazuje na ust. § 2 ods. 1, 3, 5 zák. č. 180/2013
Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy v znení neskorších predpisov účinnom v čase podania
žaloby, podľa ktorých okresný úrad je miestnym orgánom štátnej správy. Štátnu správu vykonáva odbor
okresného úradu alebo organizačný útvar odboru okresného úradu určený podľa odseku 6, ak § 7
neustanovuje inak. Okresný úrad má spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania a exekučného
konania a samostatne konať pred súdom v rozsahu svojej pôsobnosti. Na základe citovaných ustanovení
zákona o miestnej štátnej správe je zrejmé, že Okresný úrad Nitra, ktorý označila žalobkyňa za
žalovaného, má spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania, pričom oznámenie o vybavení podania
zo dňa 28. 01. 2016 vydal Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov a rozhodnutie zo dňa 18.
11. 2015 vydal Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor, teda organizačné útvary - odbory vykonávajúce
štátnu správu na príslušnom úseku štátnej správy, organizačne podliehajúce Okresnému úradu Nitra.
Pokiaľ teda žalobkyňa označila za žalovaného Okresný úrad Nitra, ktorý má spôsobilosť byť účastníkom
konania v súdnom konaní a žalobou napadnuté rozhodnutia (oznámenie a rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa) boli vydané odbormi spadajúcimi pod tento orgán štátnej správy, bol žalovaný
označený správne.

K ďalšej námietke ohľadne podania žaloby proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo
dňa 18. 11. 2015 správny súd uvádza, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala i preskúmania
a zrušenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa (Okresného úradu Nitra, katastrálneho
odboru) pod č. V 5838/2015-16 zo dňa 18. 11. 2015. Výrok žalobného návrhu teda obsahoval aj
návrh na zrušenie prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy (ktoré predchádzalo žalobou
napadnutému rozhodnutiu - oznámeniu žalovaného zo dňa 28. 01. 2016), a preto správny súd s
poukazom na ust. § 191 ods. 3 SSP musel rozhodnúť i o tejto časti žaloby. Na preskúmanie rozhodnutia
správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 18. 11. 2015 však neboli splnené zákonom stanovené
podmienky a v tejto časti bola žaloba podaná predčasne a je neprípustná, nakoľko lehota na jej podanie
v čase rozhodovania správneho súdu ešte nezačala ani plynúť. Rozhodnutie zo dňa 18. 11. 2015
zatiaľ nenadobudlo ani právoplatnosť. Predčasnosť podanej žaloby v časti o preskúmanie rozhodnutia
správneho orgánu prvého stupňa je negatívnou procesnou podmienkou a v tejto časti bolo potrebné
žalobu odmietnuť podľa ust. § 98 ods. 1, písm. c/ SSP, pretože smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže
byť predmetom preskúmavania súdom.

V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 5Sžf/9/2016
zo dňa 20. 04. 2017 a na vyslovený názor, že bolo potrebné rozhodnúť i o tej časti žaloby, ktorou sa
žalobca domáha zrušenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 05. 11. 2015.

40. Obdobným spôsobom ako doručovanie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 18.
11. 2015 správny súd posudzoval i otázku doručovania oznámenia žalovaného zo dňa 28. 01. 2016 a
otázku včasnosti podania žaloby. Vychádzal zo zistení vyplývajúcich z pripojenej doručenky k tomuto
oznámeniu, z ktorej vyplýva, že žalobou napadnuté oznámenie o vybavení podania zo dňa 28. 01.
2016 bolo žalobkyňou fyzicky prevzaté dňa 10. 02. 2016. Prevzatiu zásielky však predchádzal postup
doručovateľa vyznačený na doručenke, podľa ktorého prvý pokus o doručenie oznámenia bol vykonaný
dňa 03. 02. 2016, opakované doručenie bolo vykonané dňa 04. 02. 2016 a deň uloženia zásielky je
vyznačený dňom 04. 02. 2016. Zásielka však bola fyzicky prevzatá žalobkyňou dňa 10. 02. 2016.
Dvojmesačná lehota na podanie žaloby uplynula dňom 11. 04. 2016 a keď žalobkyňa podala žalobu



osobne v podateľni krajského súdu dňa 07. 04. 2016, urobila tak v zákonom stanovenej dvojmesačnej
lehote, teda včas.

41. K námietkam účastníkov konania obsiahnutým v písomných vyjadreniach podávaných v priebehu
súdneho konania (ohľadne predkupného práva štátu, platnosti, resp. neplatnosti právneho úkonu)
správny súd uvádza, že v tomto súdnom konaní sa týmito námietkami nemohol zaoberať a zaujať k
nim právny názor, nakoľko relevantným predmetom správnej žaloby v predmetnej veci bolo oznámenie
žalovaného zo dňa 28. 01. 2016 o tom, že odolanie podané žalobkyňou proti rozhodnutiu správneho
orgánu prvého stupňa bolo podané oneskorene z dôvodu uplatnenia fikcie doručenia.

42. Žalovaný bude v ďalšom konaní viazaný právnym názorom súdu s poukazom na ust. § 191 ods.
6 SSP.

43. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobkyni ani žalovanému náhradu trov konania
nepriznal, a to v súlade s ust. § 167 ods. 1 SSP s použitím ust. § 25 SSP a ust. § 255 ods. 2 CSP,
nakoľko žalobkyňa ako i žalovaný mali v predmetnej veci len čiastočný úspech (súd zrušil rozhodnutie
- oznámenie žalovaného zo dňa 28. 01. 2016, čo sa považuje za úspech žalobkyne a neúspech
žalovaného, ale zároveň odmietol žalobu v časti o preskúmanie rozhodnutia Okresného úradu Nitra,
katastrálneho odboru č. V 5838/2015-16 zo dňa 18. 11. 2015, čo sa považuje za neúspech žalobkyne
a úspech žalovaného). Pomer úspechu a neúspechu žalobkyne a žalovaného bol teda rovnaký, keď v
časti žaloby bola úspešná žalobkyňa (súd zrušil rozhodnutie - oznámenie žalovaného) a v časti žaloby
bol úspešný žalovaný (súd odmietol žalobu v časti týkajúcej sa rozhodnutia správneho orgánu prvého
stupňa), čo v konečnom dôsledku znamená, že ani žalobkyňa, ani žalovaný nemali v konaní prevažujúci
úspech, a preto im súd náhradu trov konania nepriznal.

Taktiež súd nepriznal náhradu trov konania ani ďalšej (pribratej) účastníčke konania T. U., a to s
poukazom na ust. § 169 SSP, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady trov pre
ďalšieho účastníka. Správny súd uznesením zo dňa 30. 11. 2016 č. k. 11S/86/2016-30 pribral do súdneho
konania túto účastníčku administratívneho konania, ale neuložil jej žiadnu povinnosť, v súvislosti s
plnením ktorej by jej vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu súdu zo
dňa 10. 07. 2017 zaslanú pribratej účastníčke konania, aby sa k podanej žalobe vyjadrila s poučením,
že ak tak neurobí, správny súd môže vo veci konať ďalej (ust. § 105 ods. 2 SSP).

44. Súd takto rozhodol pomerom hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské



právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 4016200329