Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11S/278/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4016201059 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4016201059.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: FENESTRA Sk, spol. s r.o., Priemyselná 17, Zlaté Moravce, zastúpeného advokátskou kanceláriou Matejka & Haluška s.r.o., Lazovná 20, Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o správnej žalobe zo dňa 12. 12. 2016 proti rozhodnutiu žalovaného č. 104031830/2016 zo dňa 04. 10. 2016, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a . Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. V predloženom administratívnom spise žalovaného sa nachádza riadne daňové priznanie žalobcu na dani z pridanej hodnoty (podané dňa 26. 01. 2015) za zdaňovacie obdobie december 2014, v ktorom žalobca uviedol vlastnú daňovú povinnosť v sume 161.539,17 eur. Z ďalších listín vyplýva, že dňa 26. 01. 2015 zaplatil daň v sume 41.539,17 eur a dňa 23. 03. 2015 zaplatil daň v sume 120.000,- eur. 2. Súčasťou spisu je i zmluva o postúpení pohľadávok č. 88/2015 zo dňa 02. 12. 2015 uzavretá medzi žalobcom ako postupcom a spoločnosťou Slovenská reštrukturalizačná, s. r. o. ako postupníkom, z ktorej vyplýva, že postupca je veriteľom pohľadávok voči dlžníkovi VÁHOSTAV - SK, a. s. a predmetom zmluvy je záväzok postupcu odplatne postúpiť na postupníka pohľadávky voči dlžníkovi špecifikované v prílohe č. 1 tejto zmluvy a záväzok postupníka zaplatiť postupcovi za pohľadávky odplatu dohodnutú poľa článku III tejto zmluvy. 3. Rozhodnutím Daňového úradu Nitra (správca dane) č. 103383275/2016 zo dňa 22. 06. 2016 správca dane podľa ust. 156 ods. 1 písm. a/ zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi úrok z omeškania v sume 2.761,60 eur za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie december 2014 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške. V odôvodnení rozhodnutia správca dane uviedol postup pri výpočte úroku z omeškania (použitú ročnú úrokovú sadzbu - 15 %, počet dní omeškania - 56, dlžná suma - 120.000,- eur), t. j. 120.000,- eur x 15 % : 365 dní x 56 dní omeškania. 4. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím č. 104031830/2016 zo dňa 04. 10. 2016 potvrdil vyššie označené rozhodnutie správcu dane zo dňa 22. 06. 2016 o vyrubení úroku z omeškania v sume 2.761,60 eur. Rozhodnutie podľa vyznačenia nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 10. 2016. II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného 5. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že správca dane vyrubil úrok z omeškania v súlade s ust. § 156 ods. 1 písm. a/ zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pretože žalobca v ustanovenej lehote (do 26. 01. 2015) a v ustanovenej výške (161.539,17 eur) nezaplatil daň, ktorú bol povinný zaplatiť na základe ním podaného daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2014. V ďalšej časti svojho rozhodnutia žalovaný taktiež popísal spôsob výpočtu úroku z omeškania (dlžná suma 120.000,- eur x základná úroková sadzba 15 % : počet dní v roku, t. j. 365 x počet dní omeškania, t. j. 56, čo znamená, že úrok z omeškania je v sume 2761,64 eur. K nariadeniu vlády SR č. 90/2015 Z. z. o zániku daňového nedoplatku zodpovedajúceho nezaplatenej sankcii prislúchajúcej k zaplatenej dani z pridanej hodnoty žalovaný uviedol, že toto pojednáva o zániku daňového nedoplatku zodpovedajúceho nezaplatenej sankcii (v danom prípade úroku z omeškania) prislúchajúcej k zaplatenej dani z pridanej hodnoty (vlastná daňová povinnosť). Aby mohla nezaplatená sankcia vzniknúť a aby mohol byť nedoplatok evidovaný k 30. 09. 2016 (ako to vyplýva z ust. § 1 ods. 1 vyššie citovaného nariadenia), správca dane musí najskôr sankciu - úrok z omeškania vyrubiť rozhodnutím, ktoré musí byť právoplatné a vykonateľné. Až na základe takéhoto postupu (v prípade nezaplatenia úroku z omeškania) môže dôjsť k naplneniu uvedeného ustanovenia, t. j. k existencii nedoplatku evidovaného k 30. 09. 2016. Fikcia vzniku a evidovania takéhoto nedoplatku nevyplýva z vyššie citovaného nariadenia vlády SR č. 90/2015 Z. z. o zániku daňového nedoplatku zodpovedajúceho nezaplatenej sankcii prislúchajúcej k zaplatenej dani z pridanej hodnoty, ani zo žiadneho ustanovenia zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a taktiež ani zo zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Aby existoval nedoplatok v intenciách ust. § 160 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, musí nedoplatok reálne existovať. V zmysle ust. § 2 písm. f/ vyššie citovaného zákona daňovým nedoplatkom je dlžná suma dane po lehote splatnosti a v zmysle ust. § 2 písm. b/ tohto zákona sa daňou rozumie daň podľa osobitných predpisov vrátane úroku z omeškania... Z uvedeného teda vyplýva, že v zmysle nariadenia vlády SR č. 90/2015 Z. z. o zániku daňového nedoplatku zodpovedajúceho nezaplatenej sankcii prislúchajúcej k zaplatenej dani z pridanej hodnoty môže vzniknúť len nedoplatok, ktorý je v zákone č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov jasne definovaný. Správca dane musí najskôr úrok z omeškania vyrubiť a až v ďalšom konaní bude preverovať, či daňový subjekt splnil/nesplnil podmienky vyplývajúce z predmetného nariadenia vlády SR č. 90/2015 Z. z. o zániku daňového nedoplatku zodpovedajúceho nezaplatenej sankcii prislúchajúcej k zaplatenej dani z pridanej hodnoty. Tvrdenie žalobcu, že nedoplatok sa stane v dôsledku uvedeného nariadenia nevymožiteľným, je v danom prípade druhoradé, pretože správca dane bol zo zákona povinný úrok z omeškania vyrubiť, a to bez ohľadu na tú skutočnosť, či nedoplatok v konečnom dôsledku bude/nebude vymožený. Úrok z omeškania v sume 2.761,60 eur správca dane vyrubil v súlade s ust. § 156 ods. 1 písm. a/ zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pretože žalobca vlastnú daňovú povinnosť v sume 161.539,17 eur, vyrubenú podaním daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2014 nezaplatil v lehote a vo výške ustanovenej zákonom o dani z pridanej hodnoty, t. j. do 26. 01. 2015. III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe 6. V podanej žalobe zo dňa 12. 12. 2016 žalobca uviedol, že dňa 13. 10. 2016 mu bolo doručené rozhodnutie žalovaného zo dňa 04. 10. 2016, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane vydané dňa 22. 06. 2016. Týmto rozhodnutím správca dane žalobcovi v zmysle ust. § 156 ods. 1 písm. a/ zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil úrok z omeškania v sume 2761,60 eur z dôvodu nezaplatenia dane z pridanej hodnoty vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie december 2014 v ustanovenej lehote a ustanovenej výške. Tieto rozhodnutia považuje žalobca za nezákonné, nakoľko ho ukracujú na jeho subjektívnych právach. 7. V ďalšej časti žaloby žalobca poukázal na nariadenie vlády SR č. 90/2015 Z. z. o zániku daňového nedoplatku zodpovedajúceho nezaplatenej sankcii prislúchajúcej k zaplatenej dani z pridanej hodnoty a na to, že v čase účinnosti tohto nariadenia bol veriteľom pohľadávok zistených v reštrukturalizačnom konaní jeho dlžníkov, a to spoločnosti OD - PLAST, spol. s r.o., KRYPTON, s.r.o. a VÁHOSTAV - SK, a. s. 8. Pohľadávka zodpovedajúca daňovej povinnosti žalobcu zanikla splnením, a to dňa 26. 01. 2015 v sume 41.539,17 eur a dňa 23. 03. 2015 v sume 120.000,- eur, čo vyplýva i z predmetných rozhodnutí, ktoré podľa názoru žalobcu vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právne posúdenie veci uskutočnené žalovaným a spočívajúce v tom, že správca dane bol povinný vyrubiť úrok z omeškania, je zjavne nesprávne, pretože nemožno nájsť žiadny dôvod, pre ktorý by bol správca dane povinný vyrubiť úrok z omeškania osobitným rozhodnutím i v prípade, keď s prihliadnutím na všetky relevantné skutočnosti, ním ukladaná povinnosť v dôsledku splnenia podmienok predpokladaných nariadením vlády SR č. 90/2015 Z. z. o zániku daňového nedoplatku zodpovedajúceho nezaplatenej sankcii prislúchajúcej k zaplatenej dani z pridanej hodnoty zanikne, a to výlučne v dôsledku kvalifikovaného uplynutia času. 9. Otázku zániku povinnosti zaplatiť úrok z omeškania je nutné skúmať v rámci posudzovania zákonnosti jeho vyrubenia. Nemôže existovať povinnosť správcu dane vyrubiť úrok z omeškania bez následnej a s tým spojenej povinnosti jeho vymáhania, pretože existencia povinnosti správneho orgánu vydať nevykonateľné rozhodnutie je prima facie neodôvodniteľná a absurdná a navyše v priamom rozpore s požiadavkou na efektívnu a hospodárnu správu daní, na ktorej má štát nepochybný záujem. Správca dane v zmysle ust. § 156 ods. 6 písm. b/ zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie je oprávnený vyrubiť zo úrok z omeškania, ak v jednotlivom prípade nepresiahne 5 eur a fortiori nemôže rozhodnutím vyrubiť ani úrok z omeškania, ktorý v dôsledku splnenia podmienok predpokladaných nariadením vlády SR č. 90/2015 Z. z. o zániku daňového nedoplatku zodpovedajúceho nezaplatenej sankcii prislúchajúcej k zaplatenej dani z pridanej hodnoty zanikne výlučne v dôsledku kvalifikovaného uplynutia času. Argumentáciu žalovaného, že úrok z omeškania bol správca dane povinný vyrubiť na to, aby bolo možné uvažovať o jeho existencii, a teda aj zániku v zmysle uvedeného nariadenia, žalobca považuje za nesprávnu, pretože rozhodnutie o vyrubení úroku z omeškania nemá charakter skutočnosti konštituujúcej právo na jeho zaplatenie. Právo na zaplatenie úroku z omeškania vzniká na základe zákona výlučne v dôsledku omeškania so splnením daňovej povinnosti a rozhodnutie o jeho vyrubení ovplyvňuje výlučne jeho splatnosť. Nariadenie vlády SR č. 90/2015 Z. z. o zániku daňového nedoplatku zodpovedajúceho nezaplatenej sankcii prislúchajúcej k zaplatenej dani z pridanej hodnoty výslovne neustanovuje, že predpokladom zániku sankcie je jej právoplatné vyrubenie rozhodnutím, ale naopak normuje, že sankcia musí byť „evidovaná k 30. septembru 2016“. Argumentácii, že predpokladom pre zánik sankcie podľa vyššie citovaného nariadenia vlády SR č. 90/2015 Z. z. nemôže byť jej predchádzajúce právoplatné vyrubenie, nasvedčuje aj to, že pripustenie takejto výkladovej alternatívy vedie k absurdným a neudržateľným aplikačným dôsledkom. Presadenie interpretačnej alternatívy zastávanej žalovaným by viedlo k záveru, že uvedené nariadenie nedopadá na sankcie, ktoré neboli právoplatne vyrubené orgánmi finančnej správy z dôvodu ich nečinnosti, resp. oneskoreného výkonu ich právomocí (povinností) alebo nesprávneho výkonu povinností, ktorý považuje žalobca za zjavne nesprávny, keďže nemožno nájsť racionálny dôvod, pre ktorý by postavenie žalobcu v kontexte tohto nariadenia malo byť determinované včasnosťou a správnosťou postupu finančnej správy. Akceptácia právneho posúdenia, ktoré uskutočnil žalovaný, by viedla k záveru, že nariadenie vlády SR č. 90/2015 Z. z. na úrok z omeškania aplikačne nedosahuje z dôvodu, že žalovaný o odvolaní rozhodol dňa 04. 10. 2016 (hoci materiálne predpoklady na vydanie rozhodnutia o vyrubení úroku z omeškania boli naplnené viac ako rok pred vydaním rozhodnutia orgánu nižšieho stupňa, t. j. dňom splnenia daňovej povinnosti, teda dňa 23. 03. 2015) a napadané rozhodnutie doručil žalobcovi dňa 13. 10. 2016. V prípade, že by žalovaný o odvolaní rozhodol do 30. 09. 2016 (čo nepochybne mohol urobiť), nariadenie by na úrok z omeškania už aplikačne dopadalo. Žalobca by sa tak, paradoxne v dôsledku využitia riadneho opravného prostriedku, mal dostať do horšieho postavenia, v akom by sa nachádzal, keby svoje právo podať odvolanie proti rozhodnutiu orgánu nižšieho stupňa nevyužil. Z uvedených dôvodov je žalobca presvedčený, že právne účinky nariadenia vlády č. 90/2015 Z. z. o zániku daňového nedoplatku zodpovedajúceho nezaplatenej sankcii prislúchajúcej k zaplatenej dani z pridanej hodnoty ako všeobecne záväzného právneho predpisu (s ohľadom na jeho účel a zmysel) nemôžu byť v popísanom smere determinované činnosťou orgánov finančnej správy. Pokiaľ by totiž tomu tak bolo, účel tohto nariadenia, sledovaný zákonodarcom pri jeho prijímaní, by bolo možné samotnou nečinnosťou orgánov finančnej správy efektívne eliminovať. Žalovaný pre odôvodnenie napádaného rozhodnutia bez ďalšieho úsilia a výlučne na podklade jazykového vyjadrenia zaujal interpretačnú pozíciu, ktorá je v očividnom rozpore s účelom a zmyslom uvedeného nariadenia a súčasne v aplikačnej rovine vedie k prinajmenšom problematickým implikáciám, aj bez potreby dovolávať sa v prejednávanej veci niektorých špecifických princípov interpretácie predpisov verejného práva, obzvlášť práva daňového. Žalobcovi sa javí nepochybným, že tak výsledok nachádzania práva tvoriaci podklad pre napádané rozhodnutie ako aj napadané rozhodnutie samotné, nemôže v procese skúmania svojej zákonnosti obstáť. Žalobca navrhol, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie správcu dane. IV. Vyjadrenie žalovaného 10. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 20. 04. 2017 k podanej žalobe uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci. Poukázal na to, že žalobca podal dňa 26. 01. 2016 (správne malo byť 26. 01. 2015) daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2014, v ktorom uviedol vlastnú daňovú povinnosť v sume 161.539,17 eur a túto sumu bol povinný zaplatiť do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia, t. j. do 26. 01. 2015. Časť vlastnej daňovej povinnosti v sume 40.539,17 eur (správne malo byť v sume 41.539,17 eur) zaplatil v zákonom stanovenom termíne a časť v sume 120.000,- eur zaplatil oneskorene dňa 23. 03. 2015, t. j. o 56 dní neskôr. Z tohto dôvodu mu správca dane vyrubil úrok z omeškania, pričom postupoval v súlade s ust. § 156 Daňového poriadku. Prípady, v ktorých správca dane nevyrubí úrok z meškania sú striktne stanovené v ust. § 156 ods. 6 Daňového poriadku, ktoré v prípade žalobcu nemožno aplikovať. 11. V predmetnej veci bol správca dane oprávnený vyrubiť úrok z omeškania do konca roku 2020. Žalobca bol povinný zaplatiť daň do 26. 01. 2015, pričom časť vlastnej daňovej povinnosti v sume 120.000,- eur zaplatil dňa 23. 03. 2015 a správca dane vyrubil úrok z omeškania z dlžnej sumy rozhodnutím zo dňa 22. 06. 2016. Pri vydávaní tohto rozhodnutia o vyrubení úroku z omeškania správca dane nemal vedomosť o stave, aký bude k 30. 09. 2016. 12. Žalobca teda sumu 120.000,- eur zaplatil dňa 23. 03. 2016 a tým splnil jednu zo základných podmienok vyplývajúcich z nariadenia vlády SR č. 90/2015 Z. z., teda daň zaplatil do 31. 03. 2016. K tomu, aby došlo k naplneniu ust. § 1 ods. 1 tohto nariadenia (t. j., aby dňom 01. 10. 2016 zanikol daňový nedoplatok evidovaný k 30. 09. 2016, ktorým je nezaplatená sankcia prislúchajúca k dani z pridanej hodnoty, ktorá bola uložená veriteľovi pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní vedenom voči veriteľovmu dlžníkovi), musí byť splnená aj druhá podmienka - sankcia (v danom prípade úrok z omeškania) musí byť evidovaná k 30. 09. 2016. Žalobca tým, že podal odvolanie proti rozhodnutiu správcu dane o vyrubení úroku z omeškania, pričom odvolacie konanie nebolo právoplatne ukončené do 30. 09. 2016, nesplnil zákonnú podmienku pre zánik daňového nedoplatku vyplývajúcu z ust. § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 90/2015 Z. z. v spojení s ust. § 160 ods. 3 Daňového poriadku. Správca dane bol povinný vyrubiť úrok z omeškania bez ohľadu na to, či tento bude/nebude vymožený a v ďalšom konaní bude skúmať a preverovať, či žalobca splnil/nesplnil podmienky vyplývajúce z uvedeného nariadenia. Z tohto nariadenia jasne vyplýva, že môže zaniknúť len nedoplatok evidovaný k 30. 09. 2016, to znamená, že aby úrok z omeškania mohol byť evidovaný k 30. 09. 2016, musí reálne existovať, teda musí byť skutočne vyrubený, pretože len vyrubený úrok z omeškania sa automaticky dostáva do evidenčného zoznamu neuhradených úrokov, čím v konečnom dôsledku dôjde k naplneniu podmienky zániku daňového nedoplatku v súlade nariadením vlády SR č. 90/2015 Z. z. v spojení s ust. § 160 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 13. K námietke žalobcu, že správca dane mal možnosť vyrubiť úrok z omeškania skôr, žalovaný uviedol, že správca dane svojím postupom neporušil žiadne z ustanovení Daňového poriadku. Žalovaný takisto dodržal zákonom stanovenú lehotu na rozhodnutie a vydanie svojho rozhodnutia, a to v zmysle ust. § 65 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tvrdenie žalobcu, že správca dane i žalovaný mali v jeho veci rozhodnúť skôr, je subjektívnym názorom žalobcu. Bolo povinnosťou žalobcu zaplatiť vlastnú daňovú povinnosť uvedenú v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty včas, teda v lehote stanovenej zákonom. Žalobca časť vlastnej daňovej povinnosti zaplatil oneskorene až dňa 23. 03. 2016, v dôsledku čoho mu správca dane vyrubil úrok z omeškania. Žalovaný nevidí dôvod, prečo by mal správca dane prednostne vyrubovať úrok z omeškania, a to i vzhľadom na nariadenie vlády SR č. 90/2015 Z. z., z ktorého nevyplýva, že v predmetných prípadoch by bolo potrebné vyrubiť úrok z omeškania prednostne. Žalovaný v závere svojej svojho vyjadrenia uviedol, že vyrubenie akejkoľvek sankcie nie je podmienené tým, či bude/nebude v konečnom dôsledku vymožená, a to ani vo vzťahu k uvedenému nariadeniu vlády, ktoré jasne stanovuje podmienky, za ktorých môže zaniknúť nedoplatok. Jednou z týchto podmienok je skutočnosť, že „istina“, t. j. daň z pridanej hodnoty, ku ktorej nedoplatok prislúcha je zaplatená najneskôr do 31. 03. 2016. Túto podmienku žalobca splnil, ale ďalšou podmienkou je skutočnosť, že nedoplatok (t. j. nezaplatená sankcia prislúchajúca k dani z pridanej hodnoty, ktorá bola uložená veriteľovi pohľadávky zistenej v reštrukturalizačnom konaní vedenom voči veriteľom dlžníkovi) musí byť evidovaná k 30. 09. 2016. Túto podmienku žalobca nesplnil a rozhodnutie žalovaného nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 10. 2016. Žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol ako nedôvodnú. V. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty 14. Krajský súd v Nitre, ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 04. 10. 2016 vrátane prvostupňového rozhodnutia správcu dane ako i postup daňových orgánov, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí a dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP. 15. Podľa § 78 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2014, daň, ktorú je povinný platiť platiteľ podľa § 69, je splatná do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom vznikla daňová povinnosť zo zdaniteľného obchodu okrem dane vyrubenej colným orgánom pri dovoze tovaru, ktorá je splatná v lehote pre splatnosť cla podľa colných predpisov. Ak platiteľ uplatňuje odpočítanie dane, od celkovej splatnej dane okrem dane vyrubenej colným orgánom pri dovoze tovaru odpočíta odpočítateľnú daň a tento kladný rozdiel (ďalej len "vlastná daňová povinnosť") uvedie do daňového priznania. Do 25 dní po skončení každého zdaňovacieho obdobia je povinný podať daňové priznanie každý platiteľ okrem platiteľa registrovaného podľa § 5 alebo § 6, ktorý je povinný podať daňové priznanie, ak mu vznikla v zdaňovacom období povinnosť platiť daň podľa § 69, ak v zdaňovacom období dodal tovar oslobodený od dane podľa § 43 alebo § 47, dodal tovar podľa § 45 alebo ak uplatňuje odpočítanie dane. Platiteľ je povinný zaplatiť vlastnú daňovú povinnosť do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia. 16. Podľa § 2 písm. a/, b/, c/, e/, f/ zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 10. 2016, teda i v čase rozhodovania žalovaného, na účely tohto zákona sa rozumie a/ správou daní postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, 1) b/ daňou daň podľa osobitných predpisov 1) vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov 2)a miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa osobitného predpisu, 3) c/ daňovým konaním konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov, e/ daňovou pohľadávkou pohľadávka správcu dane na dani do lehoty splatnosti dane, ak tento zákon neustanovuje inak, f/ daňovým nedoplatkom dlžná suma dane po lehote splatnosti dane. Podľa § 27 ods. 4 vyššie citovaného zákona, ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň. Podľa § 63 ods. 1 vyššie citovaného zákona, ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu 2) možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 156 ods. 1 písm. a/, ods. 2, 6, 8 úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa odseku 2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane a/ daň alebo rozdiel dane, Správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy podľa odseku 1. Pri výpočte úroku sa použije štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň zaplatený alebo odvedený, alebo splátka dane zaplatená. Pri vyrubení úroku z omeškania podľa odseku 9 sa použije základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia úplnej žiadosti členského štátu o vymáhanie pohľadávky. Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15%, pri výpočte úroku z omeškania sa použije ročná úroková sadzba 15%. Správca dane vyrubí úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia daňového preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 55 alebo do dňa začatia reštrukturalizačného konania; pri podaní dodatočného daňového priznania správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy do dňa podania dodatočného daňového priznania. Úrok z omeškania z nezaplatenej dlžnej sumy môže správca dane vyrubiť aj priebežne. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou. (ods. 2) Úrok z omeškania sa nevyrubí a/ ak bola daň zaplatená zo zábezpeky na daň, 33) b/ ak v jednotlivom prípade podľa odseku 1 nepresiahne 5 eur, ak je správcom dane daňový úrad alebo colný úrad, c/ ak jeho výška v prípade podľa odseku 1 písm. a) alebo súčet úrokov z omeškania za všetky splátky na daň podľa osobitného predpisu 92c)za príslušné zdaňovacie obdobie nepresiahne v úhrne 3 eurá, ak je správcom dane obec, d/ z úroku z omeškania a pokuty. (ods. 6) Úrok z omeškania nemožno vyrubiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom daňový subjekt bol povinný a/ zaplatiť daň, rozdiel dane, preddavok na daň, splátku dane alebo sumu na zabezpečenie dane, b/ odviesť vybraný preddavok na daň, vybranú daň alebo zrazenú daň. (ods. 8) Podľa § 160 ods. 3 vyššie citovaného zákona, vláda Slovenskej republiky nariadením ustanoví podmienky zániku daňového nedoplatku a prípady, v ktorých daňovým subjektom, ktoré do termínu ustanoveného v nariadení majú zaplatenú aspoň daň, zaniká daňový nedoplatok zodpovedajúci nezaplatenej sankcii prislúchajúcej k tejto dani. Podľa § 161 vyššie citovaného zákona, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, zaokrúhľuje sa daň, preddavok na daň, úrok z omeškania, pokuta a úrok na desiatky eurocentov nadol. 17. Podľa § 1 ods. 1, 2 nariadenia vlády SR č. 90/2015 Z. z. o zániku daňového nedoplatku zodpovedajúceho nezaplatenej sankcii prislúchajúcej k zaplatenej dani z pridanej hodnoty, dňom 1. októbra 2016 zaniká daňový nedoplatok evidovaný k 30. septembru 2016, ktorým je nezaplatená sankcia prislúchajúca k dani z pridanej hodnoty, ktorá bola uložená veriteľovi pohľadávky zistenej v reštrukturalizačnom konaní vedenom voči veriteľovmu dlžníkovi. Daňový nedoplatok podľa odseku 1 zaniká, ak daň z pridanej hodnoty, ku ktorej daňový nedoplatok prislúcha, je zaplatená najneskôr do 31. marca 2016. 18. Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 04. 10. 2016 a posúdiť, či žalovaný vo vzťahu k žalobcovi postupoval v súlade so zákonom, keď potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 22. 06. 2016, ktorým bol žalobcovi vyrubený úrok z omeškania v sume 2.761,60 eur ako sankcia za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie december 2014 v ustanovenej lehote, t. j. do 26. 01. 2015 a v ustanovenej výške, t.j. v sume 161.539,17 eur. 19. V konaní nebolo sporné, že daňová povinnosť žalobcu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2014 bola vyrubená podaním daňového priznania za uvedené zdaňovacie obdobie v sume 161.539,17 eur a túto sumu mal žalobca zaplatiť do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia, t. j. do 25. 01. 2015 (nedeľa), a teda posledným dňom tejto lehoty bol deň 26. 01. 2015, kedy žalobca aj podal daňové priznanie a v tejto lehote, t. j. do 26. 01. 2015 mal daň vyrubenú podaním daňového priznania i zaplatiť. V konaní a medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca v zákonom stanovenej lehote, t. j. dňa 26. 01. 2015 zaplatil len časť tejto dane (v sume 41.539,17 eur) a zvyšok dane (v sume 120.000,- eur) žalobca zaplatil až dňa 23. 03. 2015, teda s úhradou časti dane v sume 120.000,- eur bol v omeškaní 56 dní. 20. Správca dane rozhodnutím zo dňa 22. 06. 2016 vyrubil žalobcovi úrok z omeškania v zmysle ust. § 156 ods. 1 písm. a/ zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to z dôvodu, že žalobca nezaplatil daň v ustanovenej lehote, t. j. do 26. 01. 2015 (nakoľko posledný deň lehoty, t. j. 25. 01. 2015 pripadol na nedeľu) a v ustanovenej výške t. j. v sume 161.539,17 eur uvedenej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie december 2014. 21. Úrok z omeškania je v zákone č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov upravený v jeho piatej časti označenej ako „Zodpovednosť za porušenie povinností“ ako jedna zo sankcií (druhou sankciou sú pokuty), pričom z ust. § 156 ods. 1 písm. a/ tohto zákona vyplýva, že úrok z omeškania správca dane vyrubí okrem iného i v prípade, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie daň v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške. Vyššie uvedené zákonné ustanovenie je teda formulované tak, že správca dane je túto sankciu (vo forme úroku z omeškania) povinný vyrubiť v prípade, ak nastane zákonom predpokladaná situácia (t. j. okrem iného i nezaplatenie alebo neodvedenie dane v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške). Povinnosť daňového subjektu zaplatiť úrok z omeškania tak nevzniká automaticky momentom nezaplatenia alebo neodvedenia dane, teda bez toho, aby správca dane vydal o tom rozhodnutie. Naopak, povinnosť zaplatiť úrok z omeškania vznikne daňovému subjektu až v prípade, keď správca dane tento úrok z omeškania vyrubí (určí sumu úroku z omeškania a jeho splatnosť) a jeho rozhodnutie nadobudne právoplatnosť. Tu je potrebné vychádzať z ust. § 63 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, z ktorého vyplýva, že ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. Z uvedeného potom treba vyvodiť záver, že povinnosť žalobcu zaplatiť úrok z omeškania a pohľadávka správcu dane vo forme úroku z omeškania za nezaplatenie alebo neodvedenie dane v ustanovenej lehote a výške vznikla, až keď bol tento úrok správcom dane rozhodnutím vyrubený, resp. až právoplatnosťou tohto rozhodnutia. 22. Z piatej časti zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov označenej ako „Zodpovednosť za porušenie povinností“ teda vyplýva, že v konaní o vyrubení úroku z omeškania správca dane vyrubí tento úrok, ak daňový subjekt daň nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške. Jedná sa teda o samostatné sankčné konanie, ktoré nastupuje až po porušení zákonom stanovenej povinnosti a pohľadávka správcu dane z takéhoto konania vzniká až na základe právoplatného rozhodnutia o vyrubení úroku z omeškania. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti žalobcu rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29. 04. 2015 v konaní pod sp. zn. 5Sžf/146/2013, v ktorom bola riešená obdobná problematika sankcie za porušenie zákonom uloženej povinnosti zo strany daňového subjektu. 23. Až na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správcu dane zo dňa 22. 06. 2016 (ktorým bol žalobcovi vyrubený úrok z omeškania) vznikla správcovi dane pohľadávka na úroku z omeškania v sume 2.761,60 eur vo vzťahu k žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty, z čoho potom vyplýva, že správca dane túto pohľadávku mohol evidovať ako existujúcu a právoplatne priznanú až dňom 13. 10. 2016, kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie správcu dane zo dňa 22. 06. 2016. Pohľadávke správcu dane na úroku z omeškania v sume 2.761,60 eur zodpovedá nedoplatok žalobcu v tejto sume ako nezaplatená sankcia prislúchajúca k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2014. Z uvedeného nesporne vyplýva, že úrok z omeškania sa stal daňovým nedoplatkom žalobcu v zmysle ust. § 2 písm. f/ zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov až po jeho vyrubení (inak povedané úrok z omeškania pred vyrubením, resp. bez vyrubenia nie je možné považovať za daňový nedoplatok daňovníka a pohľadávku správcu dane). 24. Záver žalovaného, že úrok z omeškania bol vyrubený v súlade s ust. § 156 ods. 1 písm. a/ a ust. § 156 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je teda výsledkom správneho právneho posúdenia veci a správnej aplikácie ustanovení vyššie citovaného zákona. Správca dane musel postupovať podľa ust. § 156 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 tohto zákona a úrok z omeškania žalobcovi vyrubiť (čo vyplýva z formulácie uvedeného ustanovenia „úrok z omeškania správca dane vyrubí“), nakoľko bolo nepochybne preukázané, že žalobca si nesplnil svoju daňovú povinnosť v súlade so zákonom, keď daň z pridanej hodnoty vyrubenú podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie december 2014 nezaplatil v lehote stanovenej zákonom, ale s jej úhradou sa dostal do omeškania, keď časť dane v sume 120.000,- eur zaplatil až dňa 23. 03. 2015 (mal tak urobiť najneskôr do 26. 01. 2015), teda s úhradou časti dane v tejto sume bol v omeškaní od 27. 01. 2015 až do 23. 03. 2015, t. j. 56 dní. Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov neumožňuje správcovi dane rozhodnúť sa podľa okolností daného prípadu, či daňovému subjektu vyrubí úrok z omeškania alebo nie, ale ak nastanú zákonom predpokladané skutočnosti (ako v tomto prípade), je povinný konať a o úroku z omeškania rozhodnúť, teda vyrubiť ho. Zo žiadneho ustanovenia vyššie citovaného zákona, teda daňového poriadku nevyplýva povinnosť daňového subjektu zaplatiť úrok z omeškania momentom nezaplatenia dane v stanovenej lehote a výške bez toho, aby správca dane o vyrubení úroku z omeškania rozhodol. Naopak, povinnosť zaplatiť úrok z omeškania vznikne daňovému subjektu až momentom, keď správca dane úrok z omeškania právoplatne vyrubí (týmto momentom vznikne aj pohľadávka úroku z omeškania). Úrok z omeškania sa teda môže stať splatným až jeho vyrubením, pretože správca dane až rozhodnutím o vyrubení úroku z omeškania určí jeho výšku a splatnosť (rozsudok Najvyššieho súdu v konaní pod sp. zn. 2Sžf/77/2015 zo dňa 31. 01. 2018). Pohľadávka správcu dane na úroku z omeškania v sume 2.761,60 eur za neuhradenie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2014 v ustanovenej lehote a výške teda vznikla až právoplatnosťou rozhodnutia zo dňa 22. 06. 2016 o jej vyrubení (t. j. dňom 13. 10. 2016) a tejto pohľadávke správcu dane zodpovedá daňový nedoplatok žalobcu na úroku z omeškania v uvedenej sume, ktorý správca dane mohol evidovať ako daňový nedoplatok až dňom 13. 10. 2016, teda dňom právoplatnosti rozhodnutia. 25. Nebolo povinnosťou správcu dane rozhodnúť o uložení sankcie vo forme úroku z omeškania v lehote podľa predstáv žalobcu, ale v lehote stanovenej zákonom, ktorá bola i dodržaná. Nárok na sankciu nevzniká priamo zo zákona, ale porušením zákonom stanovených povinností vzniká právo správcovi dane vyrubiť sankciu. Až v dôsledku právoplatného vyrubenia sankcie vzniká správcovi dane pohľadávka. Ak by správca dane sankciu nevyrubil, pohľadávka na sankcii by ani nevznikla. Na jej vznik teda nepostačuje naplnenie podmienok ustanovených v zákone (omeškanie so zaplatením dane), poznanie výšky platieb a úrokových sadzieb, ale právne významnou skutočnosťou je až rozhodnutie o sankcii, t. j. jej vyrubenie v zmysle zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ust. § 63 ods. 1, § 156 ods. 2). Ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. Uvedené platí rovnako i o úroku z omeškania, ktorý vyrubí správca dane. Rozhodnutie správcu dane o sankcii vo forme úroku z omeškania má konštitutívny charakter a nie deklaratórny, ako sa mylne domnieva žalobca. Správca dane rozhodnutím vyrubil úrok z omeškania v zákonom stanovenej lehote v súlade s ust. § 156 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého úrok z omeškania nemožno vyrubiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom daňový subjekt bol povinný zaplatiť daň. V predmetnej bol žalobca povinný zaplatiť daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2014 v roku 2015 a úrok z omeškania v predmetnej veci by nebolo možné vyrubiť po uplynutí roku 2020. Správca dane však úrok z omeškania právoplatne vyrubil v roku 2016, teda v lehote stanovenej zákonom. 26. Žalobca v podanej žalobe namietal nesprávne právne posúdenie vyrubenia úroku z omeškania zo strany daňových orgánov tvrdiac, že neexistuje žiadny dôvod, pre ktorý by bol správca dane povinný vyrubiť úrok z omeškania osobitným rozhodnutím v prípade, ak s prihliadnutím na všetky relevantné skutočnosti, ukladaná povinnosť zanikne v dôsledku kvalifikovaného uplynutia času s poukazom na nariadenie vlády SR č. 90/2015 Z. z. o zániku daňového nedoplatku zodpovedajúceho nezaplatenej sankcii prislúchajúcej k zaplatenej dani z pridanej hodnoty. Námietka žalobcu ohľadne nesprávneho právneho posúdenia veci zo strany daňových orgánov, podľa názoru súdu nie je dôvodná a s touto námietkou sa správny súd podrobne vysporiadal vo vyššie uvedených bodoch odôvodnenia tohto rozsudku. Vláda Slovenskej republiky prijatím nariadenia č. 90/2015 Z. z. v zmysle ust. § 160 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ustanovila podmienky zániku daňového nedoplatku a prípady, v ktorých daňovým subjektom, ktoré do termínu ustanoveného v nariadení majú zaplatenú aspoň daň, zaniká daňový nedoplatok zodpovedajúci nezaplatenej sankcii prislúchajúcej k tejto dani. Z formulácie ust. § 1 ods. 1, 2 vyššie citovaného nariadenia (aplikácie ktorého sa žalobca v predmetnej veci domáhal) vyplýva, že dňom 1. októbra 2016 zaniká daňový nedoplatok evidovaný k 30. septembru 2016, ktorým je nezaplatená sankcia prislúchajúca k dani z pridanej hodnoty, ktorá bola uložená veriteľovi pohľadávky zistenej v reštrukturalizačnom konaní vedenom voči veriteľovmu dlžníkovi, pričom daňový nedoplatok podľa odseku 1 zaniká, ak daň z pridanej hodnoty, ku ktorej daňový nedoplatok prislúcha, je zaplatená najneskôr do 31. marca 2016. Cieľom prijatého nariadenia teda nebolo dosiahnutie zániku všetkých daňových nedoplatkov daňových subjektov, ale len tých, ktoré sú evidované k 30. 09. 2016 a daňový subjekt spĺňa i ďalšie podmienky stanovené v nariadení. V priebehu daňového konania nebolo sporné a ani v súdnom konaní jeho účastníci nenamietali, že žalobca je veriteľom pohľadávok zistených v reštrukturalizačnom konaní vedenom voči dlžníkom, ktorých žalobca v žalobe uviedol. Nevyhnutným predpokladom toho, aby bolo možné aplikovať nariadenie vlády SR č. 90/2015 Z. z. je (okrem toho, že žalobca musí byť veriteľom pohľadávok zistených v reštrukturalizačnom konaní vedenom voči jeho dlžníkovi, čo nebolo sporné) existencia daňového nedoplatku žalobcu (vo forme nezaplatenej sankcie prislúchajúcej k dani z pridanej hodnoty) vo vzťahu k správcovi dane, pričom tento daňový nedoplatok musí byť evidovaný k 30. 09. 2016. Správca dane k tomuto dňu neevidoval u žalobcu daňový nedoplatok vo forme nezaplatenej sankcie (úroku z omeškania) prislúchajúcej k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2014, a to z dôvodu, že k uvedenému dňu nebolo právoplatne rozhodnuté o uložení sankcie vo forme úroku z omeškania. Nakoľko ku dňu 30. 09. 2016 správca dane neevidoval daňový nedoplatok žalobcu vo forme sankcie na úroku z omeškania prislúchajúceho k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2014, nemohol podľa názoru súdu neexistujúci daňový nedoplatok zaniknúť dňom 01. 10. 2016. 27. K tvrdeniam žalobcu ohľadne nevymáhateľnosti vyrubeného úroku z omeškania, ktorá je podľa jeho názoru nespochybniteľná, správny súd uvádza, že správca dane musel postupovať podľa ust. § 156 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a žalobcovi úrok z omeškania vyrubiť ako dôsledok porušenia povinnosti žalobcu zaplatiť daň v ustanovenej lehote a v ustanovenej sume, pričom v tomto konaní nemohol posudzovať vymáhateľnosť tejto pohľadávky. Rovnako tak otázku vymáhateľnosti úroku z omeškania neposudzoval ani súd v tomto konaní, nakoľko predmetom žaloby bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 04. 10. 2016, teda dôvodnosť vyrubenia úroku z omeškania. Je potrebné odlišovať vymáhateľnosť úroku z omeškania ako daňového nedoplatku žalobcu a zároveň daňovej pohľadávky správcu dane od rozhodnutia o vyrubení úroku z omeškania. 28. S poukazom na vyššie uvedené potom správca dane dňa 22. 06. 2016 dôvodne vydal rozhodnutie, v zmysle ktorého žalobcovi vyrubil úrok z omeškania v sume 2.761,60 eur za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie december 2014 v ustanovenej lehote (do 26. 01. 2015) a v ustanovenej výške (161.539,17 eur) a dôvodne postupoval i žalovaný, keď na základe odvolania žalobcu rozhodnutím zo dňa 04. 10. 2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 13. 10. 2016, rozhodnutie správcu dane potvrdil ako vecne správne. Úrok z omeškania ako pohľadávka správcu dane môže vzniknúť až okamihom právoplatnosti rozhodnutia ukladajúceho daňovému subjektu povinnosť tento úrok zaplatiť a teda len týmto okamihom sa daňová pohľadávka správcu dane stáva istou daňovou pohľadávkou a istým nedoplatkom daňového subjektu a takýto záver je podľa názoru súdu výsledkom správneho právneho posúdenia veci. Daňový nedoplatok vo forme úroku z omeškania vznikol až na základe rozhodnutia správcu dane zo dňa 22. 06. 2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 10. 2016, teda predmetný daňový nedoplatok žalobcu ku dňu 30. 09. 2016 nebol u správcu dane evidovaný. 29. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 04. 10. 2016 vo veci vyrubenia úroku z omeškania za protiprávne konanie žalobcu, spočívajúce v nezaplatení dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 214 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške, správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP. S jednotlivými námietkami žalobcu vznesenými v podanej žalobe sa súd podrobne vysporiadal vo vyššie uvedených bodoch tohto rozsudku a vyhodnotil ich ako nedôvodné v celom rozsahu. 30. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, vychádzajúc z toho, že žalovaný v zásade nemá právo na náhradu trov konania a túto mu možno priznať len vo výnimočných prípadoch. O takýto prípad sa v predmetnej veci nejednalo a zo súdneho spisu ani nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s týmto súdnym konaním trovy konania vznikli. 31. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Poučenie: Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.