Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 23Sa/78/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4017200450 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4017200450.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: TOP EUROPEN s.r.o., so sídlom Nitra, Štefánikova trieda 83/74, zastúpený Mgr. Michalom Ferčákom, advokátom, so sídlom Topoľčany, Bernolákova 1652, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie v Bratislave, Bratislava, Ul. 29. augusta 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 22338-2/2017-BA zo dňa 25. 04. 2017, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto r o z h o d o l : Krajský súd žalobu zamieta. Žalovanému súd nepriznáva náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Rozhodnutím č. 22338-2/2017-BA zo dňa 25. 04. 2017, žalovaná zamietla odvolanie žalobcu a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany č. 700-1590773616-GC04/16 zo dňa 15. 07. 2016 vo veci predpísania penále a napadnuté rozhodnutie potvrdila. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že Sociálna poisťovňa, pobočka Topoľčany ako I. stupňový správny orgán predpísala žalobcovi penále ako zamestnávateľovi za obdobie jún 2015, júl 2015 a august 2015 v sume 16,33 euro vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na nemocenské poistenie v nezamestnanosti, poistného do rezervného fondu solidarity vo výške 0,05 % dlžnej sumy za každý deň omeškania od splatnosti poistného a povinných príspevkov do dňa začatia kontroly. 3. Žalobca v zákonom stanovenej lehote podal proti rozhodnutiu I. stupňového správneho orgánu odvolanie, v ktorom uviedol, že nie je dostatočne odôvodnené, predpokladal, že prvostupňový správny orgán mu predpísal poistné a povinné príspevky na základe zistení z kontroly odvodu poistného a povinných príspevkov za mesiac júl 2015 až august 2015. V tomto období zamestnával zamestnanca p. P. D., ktorý ho písomne informoval, že si u neho ako zamestnávateľa uplatňuje právo určiť dohodu o brigádnickej práci študentov, na účely § 4 ods. 2 zákona, na základe ktorej nebude mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, ak jeho mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 a 3 zákona z ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov nepresiahne sumu podľa § 4 ods. 5 zákona. Podľa objektívne dostupných informácií zamestnanec P. D. si uplatnil výnimku len u neho v tomto období. Až pri kontrole odvodu poistného a povinných príspevkov za obdobie jún až august 2015 sa žalobca dozvedel, že došlo k údajnému pochybeniu pri neohlásení ukončenia dohody o brigádnickej práci študenta a ukončení uplatnenia práva podľa § 227a ods. 1 zákona u iného zamestnávateľa. Žalobca namietal, že je sankcionovaný, i keď neporušil žiadnu svoju zákonnú povinnosť. Uviedol, že nemal žiaden dôvod pochybovať o dokladoch, ktoré predložil zamestnanec P. D.. Žalobca má za to, že žiadne ustanovenie zákona neumožňuje uplatnenie takých právnych následkov aké uplatnil prvostupňový správny orgán. Zákon síce ukladá zamestnancovi povinnosť, aby v jednom kal. mesiaci určil najviac jednu dohodu o brigádnickej činnosti študentov, pri ktorej si uplatní svoje právo podľa § 227a ods. 1 zákona, nikde sa však explicitne neuvádza, že porušenie tejto povinnosti má za následok neplatnosť uplatnenia práva podľa § 227a ods. 1 zákona a neuvádza ani to, či by sa malo prihliadať na skôr alebo na neskôr určenú dohodu o brigádnickej práce študentov. Pri takejto nedostatočnej právnej úprave sa žalobca nemôže stotožniť s formalistickým postupom prvostupňového správneho orgánu, ktorý mu uložil povinnosť zaplatiť poistné a povinné príspevky a následne aj penále z omeškania. 4. Na základe podaného opravného prostriedku žalovaná ako odvolací orgán preskúmala napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany a dospela k záveru, že rozhodnutie je vecne správne a v súlade so zákonom. 5. Podľa § 141 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. , fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať. 6. Podľa ustanovenia § 26 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom sporení, fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť príspevky, sú povinné príspevky odvádzať. 7. Podľa § 141 ods. 2 zákona, za zamestnanca odvádza poistné na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti zamestnávateľ. Zamestnávateľ vykoná zrážku poistného na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinné platiť zamestnanec. Podľa § 143 ods. 2, poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Podľa ustanovenia § 28 ods. 2 zákona č. 43/2004 Z.z. v znení zákona č. 252/2012 Z.z. účinnom od 01. 01. 2013, povinné príspevky, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ sú splatné v deň splatnosti poistného, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ podľa osobitného predpisu. Podľa § 240 ods. 1 zákona, v znení zákona č. 43/2004 Z.z. účinnom od 01. 01. 2005, fyzickým a právnickým osobám, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kal. mesiac včas, alebo ich odviedli v nižšej sume Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania, odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet sociálnej poisťovne v štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti, alebo do dňa začatia kontroly. V zmysle ust. § 240 ods. 2 v znení zákona č. 572/2009 Z.z. účinnom od 01. 01. 2010 predpísané penále podľa ods. 1 nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a povinných príspevkov za kontrolované obdobie. Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále nie je vyššie ako 3,32 eura. Podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Nitra je žalobca zapísaný vo vložke č. 25459/N pod obchodným menom TOP EUROPEN s.r.o. s dňom zápisu 31. 10. 2009 a žalobca je registrovaný v Sociálnej poisťovni ako zamestnávateľ od r. 2014. Keďže v odvolacom konaní mal žalovaný preukázané, že žalobca nezaplatiť v lehote splatnosti poistné a povinné príspevky za obdobie jún 2015 až august 2015, preto prvostupňový správny orgán vydal napadnuté rozhodnutie o predpísaní penále. Penále je zákonom stanoveným právnym následkom nesplnenia si odvodovej povinnosti, t.j. nesplnenia si odvodovej povinnosti vôbec alebo v správnej výške alebo včas v lehote splatnosti. V prípade nedodržania lehoty splatnosti, žalovaná má povinnosť nie možnosť predpísať odvádzateľovi poistného penále. 8. Námietky žalobcu nemajú vplyv na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože povinnosť platiť a odvádzať poistné príspevky v lehote splatnosti a v správnej výške vyplýva priamo zo zákona žalobcovi ako zamestnávateľovi. 9. V danom prípade nejde o postih žalobcu za nesprávne uplatnenie práva zamestnanca, ale sa jedná o plnenie zákonom stanovenej povinnosti účastníka konania, ako zamestnávateľa, t.j. odvádzať poistné a povinné príspevky v lehote splatnosti za svojho zamestnanca. Ak mu protiprávnym konaním zamestnanca vznikne škoda, môže si jej náhradu uplatniť od zamestnanca podľa príslušných právnych predpisov. 10. Žalobca v danom prípade bol povinný za zamestnanca P. D. platiť a odvádzať v kontrolovanom období poistné a povinné príspevky v lehote splatnosti, pretože zamestnanec P. D. bol v súlade s § 4 ods. 2 zákona v znení zákona č. 413/2012 Z.z., účinnom od 01. 01. 2013, fyzickou osobou v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 a 3 zákona - bol zamestnancom účastníka konania na účely dôchodkového poistenia. II. 11. Žalobca podanou žalobou zo dňa 18. 07. 2017 žiadal zrušiť druhostupňové rozhodnutie pre nezákonnosť, nesprávnosť tohto rozhodnutia. Žalobca nesúhlasil s vyjadrením žalovaného k jeho námietkam týkajúcim sa predpísania penále. Má za to, že na vznik povinnosti žalobcu platiť penále sa vyžaduje aspoň jeho nedbanlivostné zavinenie na oneskorenom platení poistného, prípade jeho zaplatenia v nesprávnej výške. Žalovaný aj napriek námietkam žalobcu nevenoval žiadnu pozornosť zisťovaniu dôvodov, pre ktoré predmetné poistné za mesiac jún až august 2015 nezaplatil. Žalovaný ani nevykonal žiadny dôkaz, ktorým by preukazoval zavinenie žalobcu na nezaplatenie poistného včas a v určenej výške. Ďalej namietal, že mu žalovaný nedal vo svojom rozhodnutí žiadnu jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na jeho odvolacie námietky. Ďalej považuje rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu za predčasné, nakoľko bolo vydané skôr ako rozhodnutie o predpísaní poistného. Žiadal rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. III. 12. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 28. 09. 2017 žiadal, aby súd podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol. Poukázal na to, že podľa § 4 ods. 2 druhá veta písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 413/2012 Z.z. účinného od 01. 01. 2013 sa na účely dôchodkového poistenia za zamestnanca považuje aj fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a ak mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 a 3 z tejto dohody nepresiahne sumu podľa ods. 5. Podľa § 4 ods. 5 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 298/2014 Z.z. účinného od 01. 01. 2015 je maximálna suma mesačného príjmu a maximálna suma priemerného mesačného príjmu z dohody o brigádnickej činnosti študentov určenej podľa § 227a - 200,- eur. Podľa § 227a ods. 1 o sociálnom poistení, v znení zákona č. 413/2012 Z.z. účinného od 01. 01. 2013, fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov nemá právo na účely § 4 ods. 2 určiť dohodu o brigádnickej práci študentov, na základe ktorej nebude mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia ak nepresiahne sumu 200,- euro a ak jej právny vzťah zakladá právo na nepravidelný príjem. Fyzická osoba, ktorá si chce uplatniť právo na určenie dohody o brigádnickej práci študentov podľa prvej vety, je povinná určiť v jednom kal. mesiaci najviac jednu dohodu o brigádnickej práci študentov. Z tohto ustanovenia ako aj z ods. 2 vyplýva povinnosť každej fyzickej osobe v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov povinnosť písomne informovať zamestnávateľa o uplatnení práva podľa ods. 1, písomne informovať zamestnávateľa o tom, že si u neho nebude uplatňovať právo podľa ods. 1 a predložiť zamestnávateľovi písomné čestné vyhlásenie, že si právo podľa ods. 1 súčasne neuplatňuje u iného zamestnávateľa v tom istom kal. mesiaci. Podľa § 227a ods. 3 písm. a/ zákona účinného od 01. 01. 2013, právne účinky uplatnenia práva podľa ods. 1 nastanú odo dňa vzniku právneho vzťahu, ak uplatnenie práva podľa ods. 1 bolo zamestnávateľovi oznámené najneskôr v deň vzniku právneho vzťahu, inak od prvého dňa kal. mesiaca nasledujúceho po kal. mesiaci, v ktorom bolo uplatnenie práva podľa ods. 1 zamestnávateľovi oznámené. Podľa písm. b/ citovaného ustanovenia zákona, právne účinky ukončenia uplatňovania práva nastanú od 1. dňa kal. mesiaca, ktorý nasleduje po kal. mesiaci, v ktorom bolo ukončenie uplatňovania práva podľa ods. 1 zamestnávateľovi oznámené. Zamestnávateľ podľa § 231 ods. 1 písm. b/ je povinný prihlásiť do registra zamestnancov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe nim určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca, najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení. Ďalej je zamestnávateľ povinný prihlásiť do registra poistencov zamestnanca v právnom vzťahu na základe nim určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a na účely úrazového poistenia, garančného poistenia pred vznikom tohto právneho vzťahu, najneskôr pred začatím výkonu práce, odhlásiť tohto zamestnanca z registra najneskôr v deň nasledujúci po skončení tohto právneho vzťahu. 13. Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že od 01. 01. 2013 je študent vykonávajúci práce na základe dohody o brigádnickej práci študentov považovaný za zamestnanca, ktorý je povinne dôchodkovo poistený. Zákon o sociálnom poistení však študentovi dáva možnosť určiť si jednu dohodu o brigádnickej práci študentov, na základe ktorej nebude mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia ak jeho mesačný príjem nepresiahne zákonom stanovenú sumu 200,- euro. 14. Z registra zamestnancov bolo zistené, že P. D. je evidovaný ako zamestnanec na základe dohody o brigádnickej práci študentov u zamestnávateľa DANTEM Slovensko s.r.o. v období od 01. 01. 2015 do 31. 12. 2015 a u žalobcu od 09. 06. 2015 do 28. 08. 2015. Z vykonanej kontroly prvostupňového správneho orgánu u žalobcu uskutočnenej dňa 11. až 12. júla 2016 bolo zistené, že v rovnakom období v r. 2015 si zamestnanec P. D. uplatnil výnimku podľa § 227a zákona o sociálnom poistení súčasne u dvoch zamestnávateľov, čo však zákon o sociálnom poistení vyslovene neumožňuje. Keďže P. D. si uplatnil právo určiť dohodu o brigádnickej práci študentom, na základe ktorej nebude mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia u zamestnávateľa DANTEM Slovensko, kde pracoval od 01. 01. 2015 do 31. 12. 2015, vzniklo tomuto zamestnancovi u žalobcu od 09. 06. 2015 do 28. 08. 2015 povinné dôchodkové poistenie. Žalobca najskôr prihlásil zamestnanca P. D. do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového poistenia ako zamestnanca, ktorému nevzniklo povinné dôchodkové poistenie (registračný list fyzickej osoby - prihláška s dátumom vzniku poistenia dňa 09. 06. 2015) a po vykonaní kontroly prvostupňovým správnym orgánom žalovaného, keď bolo zistené, že zamestnanec P. D. si u žalobcu neprávom uplatnil výnimku podľa § 227a ods. 1 zákona o sociálnom poistení žalobca predložil sociálnej poisťovni 12. 07. 2016 prihlášku, ktorou sporného zamestnanca prihlásil na povinné dôchodkové poistenie. K námietke žalobcu, že o duplicitne uplatnenej výnimke zamestnanca podľa § 227a ods. 1 sa dozvedel až po výkone kontroly sociálnej poisťovne pobočky, nemá vplyv na správnosť rozhodnutia, pretože sankcia - penále, bola predpísaná žalovaným žalobcovi za nesplnenie jeho povinnosti odvádzať poistné a príspevky včas a v správnej sume. IV. 15. V tretej hlave rozhodovanie o správnych žalobách v sociálnych veciach podľa § 191 ods. 1 SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie: a/ Sociálnej poisťovne 16. Preskúmaním vecí súd dospel k záveru, že sa v danom prípade jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach podľa tretej hlavy SSP. 17. Podľa § 5 ods. 2 SSP, konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany právo a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. 18. Podľa ods. 3 ustanovenia § 5 SSP, pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu. 19. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia SSP, súd postupuje a rozhodujúce v súlade s platnými a účinnými predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade so základnými princípmi tohto zákona. 20. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 21. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánov verejnej správy. 22. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 23. Podľa § 107 ods. 1, 2 SSP, predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania. V danom prípade o nariadenie pojednávania požiadal žalovaný správny orgán. 24. Na pojednávaní zástupca žalobcu trval na podanej žalobe v plnom rozsahu ako aj na dôvodoch, ktoré sú uvedené v písomne podanej žalobe. Poukázal na to, že žalobca zastáva názor, že penále je nepochybne finančnou sankciou za správny delikt a na ukladanie sankcie akéhokoľvek druhu je potrebné nazerať ako na správne trestanie. Podľa ich názoru je potrebné, aby žalovaný pri aplikácii § 240 zsp. rešpektoval okrem iného aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a preto bolo nevyhnutné skúmať zavinenie žalobcu za neodvedenie poistného včas a v predpísanej výške. Dikciu ustanovenia nie je možné vykladať izolovane, a preto bolo povinnosťou žalovaného v prípade potreby sa aj od tohto ustanovenia odchýliť. 25. Zástupkyňa žalovaného správneho orgánu sa pridržiavala písomného vyjadrenia. Poukázala na to, že ustanovenie § 227a zákona o sociálnom poistení umožňuje fyzickej osobe na základe dohody o brigádnickej práci študentov určiť si jednu dohodu so zamestnávateľom na základe ktorej nebude mať na účely dôchodkového poistenia postavenie zamestnanca. V danom prípade pri kontrole u žalobcu bolo zistené, že zamestnanec P. D. si takéto právu uplatnil u dvoch zamestnávateľov. Žalovaná si uplatňuje svoje nároky v zmysle zákona o sociálnom poistení u žalobcu ako zamestnávateľa. Žiadala ako nedôvodnú žalobu zamietnuť. V. 26. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej v zmysle ustanovenia § 190 SSP a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa § 141 ods. 1, fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať; ak tento zákon neustanovuje inak. 27. Podľa § 141 ods. 2 zákona, za zamestnanca odvádza poistné na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti zamestnávateľ. Zamestnávateľ vykoná zrážku poistného na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinné platiť zamestnanec. Podľa § 143 ods. 2, poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Podľa ustanovenia § 28 ods. 2 zákona č. 43/2004 Z.z. v znení zákona č. 252/2012 Z.z. účinnom od 01. 01. 2013, povinné príspevky, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ sú splatné v deň splatnosti poistného, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ podľa osobitného predpisu. Podľa § 240 ods. 1 zákona, v znení zákona č. 43/2004 Z.z. účinnom od 01. 01. 2005, fyzickým a právnickým osobám, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kal. mesiac včas, alebo ich odviedli v nižšej sume Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania, odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet sociálnej poisťovne v štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti, alebo do dňa začatia kontroly. V zmysle ust. § 240 ods. 2 v znení zákona č. 572/2009 Z.z. účinnom od 01. 01. 2010 predpísané penále podľa ods. 1 nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a povinných príspevkov za kontrolované obdobie. Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále nie je vyššie ako 3,32 eura. Podľa § 227a ods. 1 o sociálnom poistení, v znení zákona č. 413/2012 Z.z. účinného od 01. 01. 2013, fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov nemá právo na účely § 4 ods. 2 určiť dohodu o brigádnickej práci študentov, na základe ktorej nebude mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia ak nepresiahne sumu 200,- euro a ak jej právny vzťah zakladá právo na nepravidelný príjem. Fyzická osoba, ktorá si chce uplatniť právo na určenie dohody o brigádnickej práci študentov podľa prvej vety, je povinná určiť v jednom kal. mesiaci najviac jednu dohodu o brigádnickej práci študentov. Z tohto ustanovenia ako aj z ods. 2 vyplýva povinnosť každej fyzickej osobe v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov povinnosť písomne informovať zamestnávateľa o uplatnení práva podľa ods. 1, písomne informovať zamestnávateľa o tom, že si u neho nebude uplatňovať právo podľa ods. 1 a predložiť zamestnávateľovi písomné čestné vyhlásenie, že si právo podľa ods. 1 súčasne neuplatňuje u iného zamestnávateľa v tom istom kal. mesiaci. Podľa § 227a ods. 3 písm. a/ zákona účinného od 01. 01. 2013, právne účinky uplatnenia práva podľa ods. 1 nastanú odo dňa vzniku právneho vzťahu, ak uplatnenie práva podľa ods. 1 bolo zamestnávateľovi oznámené najneskôr v deň vzniku právneho vzťahu, inak od prvého dňa kal. mesiaca nasledujúceho po kal. mesiaci, v ktorom bolo uplatnenie práva podľa ods. 1 zamestnávateľovi oznámené. Podľa písm. b/ citovaného ustanovenia zákona, právne účinky ukončenia uplatňovania práva nastanú od 1. dňa kal. mesiaca, ktorý nasleduje po kal. mesiaci, v ktorom bolo ukončenie uplatňovania práva podľa ods. 1 zamestnávateľovi oznámené. 28. Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s administratívnym spisom žalovaného mal súd za preukázané, že žalobca ako zamestnávateľ v období od júla 2015 do augusta 2015 zamestnával zamestnanca P. D., ktorý ho písomne informoval, že si u neho ako zamestnávateľa uplatňuje právo určiť dohodu o brigádnickej práci študentov na účely § 4 ods. 2 zákona, na základe ktorej nebude mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia ak jeho mesačný príjem nepresiahne sumu 200,- eur. Pri kontrole odvodu poistného u žalobcu, ktoré uskutočnil prvostupňový správny orgán žalovaného v dňoch 11. - 12. 07. 2016, z ktorého je spísaný aj protokol o výsledku kontroly zo dňa 13. 07. 2016 bolo zistené, že zamestnanec P. D. si v rovnakom období ako u žalobcu uplatnil výnimku podľa § 227 aj u ďalšieho zamestnávateľa DANTE Slovensko s.r.o., u ktorého bol zamestnaný od januára 2015 do decembra 2015, čo však zákon o sociálnom poistení výslovne neumožňuje. Keďže po uvedenej kontrole žalobca 12. 07. 2016 predložil sociálnej poisťovni správne vyplnený list fyzickej osoby - prihlášku, ktorým P. D. prihlásila na povinné dôchodkové poistenie I. stupňový správny orgán predpísal žalobcovi výšku nezaplateného poistného a príspevkov a zároveň preskúmavaným rozhodnutím I. stupňového správneho orgánu predpísal penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania v zmysle ustanovenia § 240 zákona o sociálnom poistení. Súd má za to, že I. stupňové rozhodnutie správneho orgánu ako aj preskúmavané rozhodnutie žalovaného sú vecne správne. Predpísané penále je určené v súlade so zákonom z dlžnej sumy poistného a povinných príspevkov za sporné obdobie, ktoré žalobca do dňa začatia kontroly neuhradil. 29. Námietka žalobcu, že žalovaný pri vyrubovaní penále neskúmal príčinu nezaplatenia poistného včas a v určenej výške je právne irelevantné. Takáto povinnosť pri predpísaní penále sociálnej poisťovni nevyplýva. Sociálna poisťovňa zohľadňuje závažnosť porušenia povinnosti iba pri ukladané pokuty, čoho sa daný prípad netýka. 30. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd považuje rozhodnutie žalovaného v súlade so zákonom a nezistil žiaden z dôvodov ustanovenia § 191 ods. 1 SSP, a preto žalobu žalobcu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 31. Krajský súd rozhodol o trovách konania tak, že žalovanému nepriznal náhradu trov konania, pretože mu žiadne trovy konania nevznikli. Poučenie: Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449 ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6 ods. 2 písm. c).