Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 23Sa/79/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4017200451 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4017200451.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: TOP EUROPEN s.r.o., so sídlom Nitra, Štefánikova trieda 83/74, zastúpený Mgr. Michalom Ferčákom, advokátom, so sídlom Topoľčany, Bernolákova 1652, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie v Bratislave, Bratislava, Ul. 29. augusta 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa XX. XX. 2017, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto r o z h o d o l : Krajský súd žalobu zamieta. Krajský súd žalovanej nepriznáva náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa XX. XX. 2017, žalovaná zamietla odvolanie žalobcu a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 15. 07. 2016 vo veci predpísania poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti, poistného do rezervného fondu solidarity a napadnuté rozhodnutie potvrdila. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že Sociálna poisťovňa, pobočka Topoľčany ako I. stupňový správny orgán predpísala žalobcovi ako zamestnávateľovi poistné za obdobie H. 2015, H. 2015 a G. 2015, poistné na nemocenské poistenie X,XX eur, poistné na starobné poistenie a povinné príspevky na starobné a dôchodkové sporenie v sume XX,XX eur, poistné na invalidné poistenie v sume XX,XX eur, poistné na úrazové poistenie v sume X,XX eur, poistné na garančné poistenie v sume X,XX eur, poistné na poistenie v nezamestnanosti v sume X,XX eur, poistné do rezervného fondu solidarity v sume XX,XX eur, spolu v sume 99,XX eur. 3. Žalobca v zákonom stanovenej lehote podal proti rozhodnutiu I. stupňového správneho orgánu odvolanie, v ktorom uviedol, že nie je dostatočne odôvodnené, predpokladal, že prvostupňový správny orgán mu predpísal poistné a povinné príspevky na základe zistení z kontroly odvodu poistného a povinných príspevkov za mesiac H. 2015 až G. 2015. V tomto období zamestnával zamestnanca p. Lukáša X., ktorý ho písomne informoval, že si u neho ako zamestnávateľa uplatňuje právo určiť dohodu o brigádnickej práci študentov, na účely § 4 ods. 2 zákona, na základe ktorej nebude mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, ak jeho mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 a 3 zákona z ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov nepresiahne sumu podľa § 4 ods. 5 zákona. Podľa objektívne dostupných informácií zamestnanec Lukáš Kostolanský si uplatnil výnimku len u neho v tomto období. Až pri kontrole odvodu poistného a povinných príspevkov za obdobie H. až G. 2015 sa žalobca dozvedel, že došlo k údajnému pochybeniu pri neohlásení ukončenia dohody o brigádnickej práci študenta a ukončení uplatnenia práva podľa § 227a ods. 1 zákona u iného zamestnávateľa. Žalobca namietal, že je sankcionovaný, i keď neporušil žiadnu svoju zákonnú povinnosť. Uviedol, že nemal žiaden dôvod pochybovať o dokladoch, ktoré predložil zamestnanec Lukáš X.. Žalobca má za to, že žiadne ustanovenie zákona neumožňuje uplatnenie takých právnych následkov aké uplatnil prvostupňový správny orgán. Zákon síce ukladá zamestnancovi povinnosť, aby v jednom kal. mesiaci určil najviac jednu dohodu o brigádnickej činnosti študentov, pri ktorej si uplatní svoje právo podľa § 227a ods. 1 zákona, nikde sa však explicitne neuvádza, že porušenie tejto povinnosti má za následok neplatnosť uplatnenia práva podľa § 227a ods. 1 zákona a neuvádza ani to, či by sa malo prihliadať na skôr alebo na neskôr určenú dohodu o brigádnickej práce študentov. Pri takejto nedostatočnej právnej úprave sa žalobca nemôže stotožniť s formalistickým postupom prvostupňového správneho orgánu, ktorý mu uložil povinnosť zaplatiť poistné a povinné príspevky a následne aj penále z omeškania. 4. Na základe podaného opravného prostriedku žalovaná ako odvolací orgán preskúmala napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany a dospela k záveru, že rozhodnutie je vecne správne a v súlade so zákonom. 5. Podľa § 128 ods. 1 písm. a/ a b/, ods. 2 písm. a/ a b/, ods. 3 písm. a/ a b/ a ods. 10 písm. a/ a b/ zákona, zamestnanec a zamestnávateľ platia poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie , poistné na invalidné poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti. Podľa § 128 ods. 8, ods. 9 zákona, zamestnávateľ platí poistné na úrazové poistenie; poistné na garančné poistenie platí, ak je povinne garančne poistený. Podľa § 128 ods. 11 písm. a/ zákona v znení zákona č. 42/2004 Z.z. zamestnávateľ platí poistné do rezervného fondu solidarity. 6. Podľa ods. 1 písm. a/ zákona č. 43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 43/2004 Z.z.“) v znení zákona č. 183/2014 Z.z., účinnom od 01. 01. 2015, povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie platí zamestnávateľ za svojho zamestnanca zúčastneného na starobnom dôchodkovom sporení. 7. Na základe § 129 ods. 1 a ods. 2 zákona v znení neskorších predpisov suma poistného na nemocenské poistenie, suma poistného na starobné poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, suma poistného na invalidné poistenie, suma poistného na úrazové poistenie, suma poistného na garančné poistenie, suma poistného na poistenie v nezamestnanosti a suma poistného do rezervného fondu solidarity sa určuje percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období. Jednotlivé sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len „poistné a povinné príspevky“) sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent nadol. 8. Podľa § 21a zákona č. 43/2004 Z.z. v znení zákona č. 252/2012 Z.z., účinnom od 01. 01. 2013, suma povinných príspevkov sa určuje percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období. Podľa § 130 písm. a/ a b/ zákona sadzba poistného na nemocenské poistenie je pre zamestnanca a pre zamestnávateľa po 1,4% z vymeriavacieho základu. Podľa § 131 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona v znení zákona č. 183/2014 Z.z. (účinnom od 01. 01. 2015) sadzba poistného na starobné poistenie, ak v odseku 2 nie je ustanovené inak, je pre zamestnanca 4 % z vymeriavacieho základu a pre zamestnávateľa za zamestnanca 14 % z vymeriavacieho základu. Podľa § 131 ods. 2 písm. a/ a b/ bod prvý zákona v znení zákona č. 183/2014 Z.z., účinnom od 01. 01. 2015, sadzba poistného na starobné poistenie je pre zamestnanca, ktorý je sporiteľ podľa osobitného predpisu a nevypláca sa mu starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok podľa osobitného predpisu, 4 % z vymeriavacieho základu a pre zamestnávateľa za zamestnanca, ktorý je sporiteľ podľa osobitného predpisu a nevypláca sa mu starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok podľa osobitného predpisu, od 01. 01. 2015 do 31. 12. 2016 - 10 % z vymeriavacieho základu. V zmysle § 22 písm. a/ zákona č. 43/2004 Z.z. v znení zákona č. 183/2014 Z.z. (účinnom od 01. 01. 2015) sadzba povinných príspevkov je od 01. 09.2012 do 31. 12. 2016 - 4% z vymeriavacieho základu. Podľa § 132 písm. a/ a b/ zákona, sadzba poistného na invalidné poistenie je pre zamestnanca a pre zamestnávateľa 3 % z vymeriavacieho základu. Podľa § 293cy zákona v znení zákona č. 338/2013 Z.z. v období od 01. 01. 2014 do 31. 12. 2017 zamestnávateľ platí poistné na úrazové poistenie vo výške 0,8 % z vymeriavacieho základu ustanoveného v § 138 ods. 8, 10 a 17. V období uvedenom v prvej vete sa prirážka podľa § 134 neukladá a zľava podľa § 134 neposkytuje. Podľa § 135 zákona sadzba poistného na garančné poistenie pre zamestnávateľa je 0,25 % z vymeriavacieho základu. Podľa § 136 písm. a/ a b/ zákona sadzba poistného na poistenie v nezamestnanosti je pre zamestnanca a pre zamestnávateľa 1 % z vymeriavacieho základu. Podľa § 137 písm. a/ zákona v znení zákona č. 43/2004 Z.z. (účinnom od 01. 01. 2005) sadzba poistného do rezervného fondu solidarity je pre zamestnávateľa 4,75 % z vymeriavacieho základu. 9. Podľa § 141 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať. 10. Podľa ustanovenia § 26 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom sporení, fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť príspevky, sú povinné príspevky odvádzať. 11. Podľa § 141 ods. 2 zákona, za zamestnanca odvádza poistné na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti zamestnávateľ. Zamestnávateľ vykoná zrážku poistného na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinné platiť zamestnanec. Podľa § 143 ods. 2, poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Podľa ustanovenia § 28 ods. 2 zákona č. 43/2004 Z.z. v znení zákona č. 252/2012 Z.z. účinnom od 01. 01. 2013, povinné príspevky, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ sú splatné v deň splatnosti poistného, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ podľa osobitného predpisu. Podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Nitra je žalobca zapísaný vo vložke č. XXXXX/Q. pod obchodným menom TOP EUROPEN s.r.o. s dňom zápisu XX. 10. 2009 a žalobca je registrovaný v Sociálnej poisťovni ako zamestnávateľ od r. 2014. Keďže v odvolacom konaní mal žalovaný preukázané, že žalobca nezaplatiť v lehote splatnosti poistné a povinné príspevky za obdobie H. 2015 až G. 2015, preto prvostupňový správny orgán vydal napadnuté rozhodnutie o predpísaní poistného. 12. Námietky žalobcu nemajú vplyv na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože povinnosť platiť a odvádzať poistné príspevky v lehote splatnosti a v správnej výške vyplýva priamo zo zákona žalobcovi ako zamestnávateľovi. 13. Žalobca v danom prípade bol povinný za zamestnanca Lukáša X. platiť a odvádzať v kontrolovanom období poistné a povinné príspevky v lehote splatnosti, pretože zamestnanec Lukáš X. bol v súlade s § 4 ods. 2 zákona v znení zákona č. 413/2012 Z.z., účinnom od 01. 01. 2013, fyzickou osobou v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 a 3 zákona - bol zamestnancom účastníka konania na účely dôchodkového poistenia. II. 14. Žalobca podanou žalobou zo dňa XX. 07. 2017 žiadal zrušiť druhostupňové rozhodnutie pre nezákonnosť, nesprávnosť tohto rozhodnutia. Žalobca nesúhlasil s vyjadrením žalovaného k jeho námietkam týkajúcim sa predpísania poistného. Má za to, že na vznik povinnosti žalobcu platiť penále sa vyžaduje aspoň jeho nedbanlivostné zavinenie na oneskorenom platení poistného, prípade jeho zaplatenia v nesprávnej výške. Žalovaný aj napriek námietkam žalobcu nevenoval žiadnu pozornosť zisťovaniu dôvodov, pre ktoré predmetné poistné za mesiac H. až G. 2015 nezaplatil. Žalovaný ani nevykonal žiadny dôkaz, ktorým by preukazoval zavinenie žalobcu na nezaplatenie poistného včas a v určenej výške. Ďalej namietal, že mu žalovaný nedal vo svojom rozhodnutí žiadnu jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na jeho odvolacie námietky. Namietal, že prvostupňové rozhodnutie nespĺňa základné požiadavky na odôvodnenie rozhodnutí správnych orgánov. Žalobca dospel k záveru, že dlžné poistné mu bolo predpísané pravdepodobne z toho dôvodu, že v prípade zamestnanca Lukáša X. sa nemala uplatniť výnimka podľa § 227a zákona č. 461/2003 Z.z., keďže túto si zamestnanec údajne uplatnil u iného zamestnávateľa. Tieto skutočnosti sa žalobca dozvedel vlastne až pri výkone kontroly zo strany prvostupňového správneho orgánu. Predpísané poistné žalobca uhradil iba z dôvodu, aby nebol zaradený do zoznamu dlžníkov sociálnej poisťovne, avšak so samotným predpísaním poistného nesúhlasí. Vytkol žalovanému ako aj prvostupňovému správnemu orgánu, že nezisťovali, či k súbežnému uplatneniu práva zamestnanca Lukáša X. podľa § 227a došlo z dôvodu jeho pochybenia pri nesplnení si povinnosti podľa § 227a ods. 2 písm. b/ zákona o sociálnom poistení, alebo či ukončenie uplatnenia tohto práva pôvodnému zamestnávateľovi oznámil a pochybenie nastalo na strane pôvodného zamestnávateľa pri neohlásení zmien sociálnej poisťovni. Týmto považuje zistený skutkový stav za nedostatočný pre posúdenie otázky splnenia podmienok ukončenia uplatnenia práva podľa § 227a ods. 3 písm. b/ zákona o sociálnom poistení u skoršieho zamestnávateľa, a tým ani pre posúdenie otázky začatia uplatnenia u žalobcu. Žiadal rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. III. 15. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa XX. XX. 2017 žiadal, aby súd podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol. Poukázal na to, že podľa § 4 ods. 2 druhá veta písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 413/2012 Z.z. účinného od 01. 01. 2013 sa na účely dôchodkového poistenia za zamestnanca považuje aj fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a ak mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 a 3 z tejto dohody nepresiahne sumu podľa ods. 5. Podľa § 4 ods. 5 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 298/2014 Z.z. účinného od 01. 01. 2015 je maximálna suma mesačného príjmu a maximálna suma priemerného mesačného príjmu z dohody o brigádnickej činnosti študentov určenej podľa § 227a - 200,- eur. Podľa § 227a ods. 1 o sociálnom poistení, v znení zákona č. 413/2012 Z.z. účinného od 01. 01. 2013, fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov nemá právo na účely § 4 ods. 2 určiť dohodu o brigádnickej práci študentov, na základe ktorej nebude mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia ak nepresiahne sumu 200,- euro a ak jej právny vzťah zakladá právo na nepravidelný príjem. Fyzická osoba, ktorá si chce uplatniť právo na určenie dohody o brigádnickej práci študentov podľa prvej vety, je povinná určiť v jednom kal. mesiaci najviac jednu dohodu o brigádnickej práci študentov. Z tohto ustanovenia ako aj z ods. 2 vyplýva povinnosť každej fyzickej osobe v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov povinnosť písomne informovať zamestnávateľa o uplatnení práva podľa ods. 1, písomne informovať zamestnávateľa o tom, že si u neho nebude uplatňovať právo podľa ods. 1 a predložiť zamestnávateľovi písomné čestné vyhlásenie, že si právo podľa ods. 1 súčasne neuplatňuje u iného zamestnávateľa v tom istom kal. mesiaci. Podľa § 227a ods. 3 písm. a/ zákona účinného od 01. 01. 2013, právne účinky uplatnenia práva podľa ods. 1 nastanú odo dňa vzniku právneho vzťahu, ak uplatnenie práva podľa ods. 1 bolo zamestnávateľovi oznámené najneskôr v deň vzniku právneho vzťahu, inak od prvého dňa kal. mesiaca nasledujúceho po kal. mesiaci, v ktorom bolo uplatnenie práva podľa ods. 1 zamestnávateľovi oznámené. Podľa písm. b/ citovaného ustanovenia zákona, právne účinky ukončenia uplatňovania práva nastanú od 1. dňa kal. mesiaca, ktorý nasleduje po kal. mesiaci, v ktorom bolo ukončenie uplatňovania práva podľa ods. 1 zamestnávateľovi oznámené. Zamestnávateľ podľa § 231 ods. 1 písm. b/ je povinný prihlásiť do registra zamestnancov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe nim určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca, najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení. Ďalej je zamestnávateľ povinný prihlásiť do registra poistencov zamestnanca v právnom vzťahu na základe nim určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a na účely úrazového poistenia, garančného poistenia pred vznikom tohto právneho vzťahu, najneskôr pred začatím výkonu práce, odhlásiť tohto zamestnanca z registra najneskôr v deň nasledujúci po skončení tohto právneho vzťahu. 16. Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že od 01. 01. 2013 je študent vykonávajúci práce na základe dohody o brigádnickej práci študentov považovaný za zamestnanca, ktorý je povinne dôchodkovo poistený. Zákon o sociálnom poistení však študentovi dáva možnosť určiť si jednu dohodu o brigádnickej práci študentov, na základe ktorej nebude mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia ak jeho mesačný príjem nepresiahne zákonom stanovenú sumu 200,- euro. 17. Z registra zamestnancov bolo zistené, že Lukáš X. je evidovaný ako zamestnanec na základe dohody o brigádnickej práci študentov u zamestnávateľa DANTEM Slovensko s.r.o. v období od XX. XX. 2015 do XX. XX. 2015 a u žalobcu od XX. XX. 2015 do XX. XX. 2015. Z vykonanej kontroly prvostupňového správneho orgánu u žalobcu uskutočnenej dňa XX. až XX. H. 2016 bolo zistené, že v rovnakom období v r. 2015 si zamestnanec Lukáš X. uplatnil výnimku podľa § 227a zákona o sociálnom poistení súčasne u dvoch zamestnávateľov, čo však zákon o sociálnom poistení vyslovene neumožňuje. Keďže Lukáš X. si uplatnil právo určiť dohodu o brigádnickej práci študentom, na základe ktorej nebude mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia u zamestnávateľa DANTEM Slovensko, kde pracoval od XX. XX. 2015 do XX. XX. 2015, vzniklo tomuto zamestnancovi u žalobcu od XX. XX. 2015 do XX. XX. 2015 povinné dôchodkové poistenie. Žalobca najskôr prihlásil zamestnanca Lukáša X. do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového poistenia ako zamestnanca, ktorému nevzniklo povinné dôchodkové poistenie (registračný list fyzickej osoby - prihláška s dátumom vzniku poistenia dňa XX. XX. 2015) a po vykonaní kontroly prvostupňovým správnym orgánom žalovaného, keď bolo zistené, že zamestnanec Lukáš X. si u žalobcu neprávom uplatnil výnimku podľa § 227a ods. 1 zákona o sociálnom poistení žalobca predložil sociálnej poisťovni XX. XX. 2016 prihlášku, ktorou sporného zamestnanca prihlásil na povinné dôchodkové poistenie. K námietke žalobcu, že o duplicitne uplatnenej výnimke zamestnanca podľa § 227a ods. 1 sa dozvedel až po výkone kontroly sociálnej poisťovne pobočky, nemá vplyv na správnosť rozhodnutia, pretože ako zamestnávateľ je povinný odvádzať poistné a povinné príspevky včas a v správnej sume. Keďže žalobca nevykonal odvod poistného na dôchodkové poistenie, bol prvostupňový správny orgán povinný v zmysle § 144 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, toto poistné a povinné príspevky predpísať. K námietke žalobcu, že prvostupňové rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené žalovaný uviedol, že rozhodnutie orgánu prvého stupňa spolu s rozhodnutím žalovaného treba považovať za jeden celok, takýto názor vyslovil aj NS SR v rozsudku č. 1Sžo/57/2013 zo dňa XX. 11. 2014, kde uviedol: „ sociálne nedávkové konanie sa prísne nerozdeľuje do dvoch navzájom oddelených konaní, ale tak konanie pred prvostupňovým ako aj odvolacím orgánom tvorí jeden celok navzájom prepojených konaní.“ V druhostupňovom rozhodnutí sa Sociálna poisťovňa, ústredie podrobne zaoberala skutočným stavom veci. Žalovaný má za to, že napadnutým rozhodnutím všetky zistené skutočnosti boli riadne zdôvodnené a žalovaný sa vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré uviedol v odvolaní a zdôvodnil aj právny stav v predmetnej veci. IV. 18. V tretej hlave rozhodovanie o správnych žalobách v sociálnych veciach podľa § 191 ods. 1 SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie: a/ Sociálnej poisťovne 19. Preskúmaním vecí súd dospel k záveru, že sa v danom prípade jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach podľa tretej hlavy SSP. 20. Podľa § 5 ods. 2 SSP, konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany právo a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. 21. Podľa ods. 3 ustanovenia § 5 SSP, pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu. 22. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia SSP, súd postupuje a rozhodujúce v súlade s platnými a účinnými predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade so základnými princípmi tohto zákona. 23. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 24. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánov verejnej správy. 25. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 26. Podľa § 107 ods. 1, 2 SSP, predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania. V danom prípade o nariadenie pojednávania požiadal žalovaný správny orgán. 27. Na pojednávaní zástupca žalobcu trval na podanej žalobe v plnom rozsahu ako aj na dôvodoch, ktoré sú uvedené v písomne podanej žalobe. K skutkovému zistenie žalovaného uviedol, že žalovaný tvrdil, že u druhého zamestnávateľa zamestnanca žalobcu Lukáša Kostolanského zisťoval existenciu oznámenia zamestnanca v zmysle § 227a ods. 3 písm. b/, rozhodnutie žalovaného bolo vydané dňa XX. 04. 2017, pričom doložená emailová komunikácia je až z neskoršieho obdobia, teda po podaní žaloby. Považuje rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov ako aj nedostatočne zistený skutkový stav veci. Predmetné rozhodnutie nedáva žalovanému odpoveď na jeho podstatnú námietku týkajúcu sa výkladu ustanovenia § 227a zákona o sociálnom poistení, vzhľadom na to, že žalobca namietal znenie alebo nejasný výklad tohto ustanovenia. Žalovaný sa s touto námietkou vyporiadal iba tak, že toto ustanovenie citoval. V. 28. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej v zmysle ustanovenia § 190 SSP a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa § 141 ods. 1, fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať; ak tento zákon neustanovuje inak. 29. Podľa § 141 ods. 2 zákona, za zamestnanca odvádza poistné na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti zamestnávateľ. Zamestnávateľ vykoná zrážku poistného na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinné platiť zamestnanec. Podľa § 143 ods. 2, poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Podľa ustanovenia § 28 ods. 2 zákona č. 43/2004 Z.z. v znení zákona č. 252/2012 Z.z. účinnom od 01. 01. 2013, povinné príspevky, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ sú splatné v deň splatnosti poistného, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ podľa osobitného predpisu. Podľa § 227a ods. 1 o sociálnom poistení, v znení zákona č. 413/2012 Z.z. účinného od 01. 01. 2013, fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov nemá právo na účely § 4 ods. 2 určiť dohodu o brigádnickej práci študentov, na základe ktorej nebude mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia ak nepresiahne sumu 200,- euro a ak jej právny vzťah zakladá právo na nepravidelný príjem. Fyzická osoba, ktorá si chce uplatniť právo na určenie dohody o brigádnickej práci študentov podľa prvej vety, je povinná určiť v jednom kal. mesiaci najviac jednu dohodu o brigádnickej práci študentov. Z tohto ustanovenia ako aj z ods. 2 vyplýva povinnosť každej fyzickej osobe v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov povinnosť písomne informovať zamestnávateľa o uplatnení práva podľa ods. 1, písomne informovať zamestnávateľa o tom, že si u neho nebude uplatňovať právo podľa ods. 1 a predložiť zamestnávateľovi písomné čestné vyhlásenie, že si právo podľa ods. 1 súčasne neuplatňuje u iného zamestnávateľa v tom istom kal. mesiaci. Podľa § 227a ods. 3 písm. a/ zákona účinného od 01. 01. 2013, právne účinky uplatnenia práva podľa ods. 1 nastanú odo dňa vzniku právneho vzťahu, ak uplatnenie práva podľa ods. 1 bolo zamestnávateľovi oznámené najneskôr v deň vzniku právneho vzťahu, inak od prvého dňa kal. mesiaca nasledujúceho po kal. mesiaci, v ktorom bolo uplatnenie práva podľa ods. 1 zamestnávateľovi oznámené. Podľa písm. b/ citovaného ustanovenia zákona, právne účinky ukončenia uplatňovania práva nastanú od 1. dňa kal. mesiaca, ktorý nasleduje po kal. mesiaci, v ktorom bolo ukončenie uplatňovania práva podľa ods. 1 zamestnávateľovi oznámené. 30. Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s administratívnym spisom žalovaného mal súd za preukázané, že žalobca ako zamestnávateľ v období od H. 2015 do G. 2015 zamestnával zamestnanca Lukáša X., ktorý ho písomne informoval, že si u neho ako zamestnávateľa uplatňuje právo určiť dohodu o brigádnickej práci študentov na účely § 4 ods. 2 zákona, na základe ktorej nebude mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia ak jeho mesačný príjem nepresiahne sumu 200,- eur. Pri kontrole odvodu poistného u žalobcu, ktoré uskutočnil prvostupňový správny orgán žalovaného v dňoch XX. - XX. XX. 2016, z ktorého je spísaný aj protokol o výsledku kontroly zo dňa XX. XX. 2016 bolo zistené, že zamestnanec Lukáš X. si v rovnakom období ako u žalobcu uplatnil výnimku podľa § 227 aj u ďalšieho zamestnávateľa DANTE Slovensko s.r.o., u ktorého bol zamestnaný od H. 2015 do D. 2015, čo však zákon o sociálnom poistení výslovne neumožňuje. Keďže po uvedenej kontrole žalobca XX. XX. 2016 predložil sociálnej poisťovni správne vyplnený list fyzickej osoby - prihlášku, ktorým Lukáša X. prihlásila na povinné dôchodkové poistenie I. stupňový správny orgán správne predpísal žalobcovi ako zamestnávateľovi odviesť poistné za obdobie H. 2015, H. 2015, august 2015, tak ako je to uvedené v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu. 31. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd považuje rozhodnutie žalovaného v súlade so zákonom a nezistil žiaden z dôvodov ustanovenia § 191 ods. 1 SSP, a preto žalobu žalobcu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 32. Krajský súd rozhodol o trovách konania tak, že žalovanému nepriznal náhradu trov konania, pretože mu žiadne trovy konania nevznikli. Poučenie: Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449 ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6 ods. 2 písm. c).