Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 23Sa/85/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4017200461 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4017200461.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, v právnej veci žalobcu: R.. M. M., bytom I., B. XX, zastúpený JUDr. Gabrielom Laktišom, advokátom, so sídlom Nitra, Mariánska 8, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Bratislava, Špitálska 8, o preskúmanie zákonnosti žalovaného č. 2017/90858/12890/SSZOSK zo dňa 25. 05. 2017, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a . Krajský súd žalovanému nepriznáva náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Žalobca podanou žalobou zo dňa 24. 07. 2017 žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného 2017/90858/12890/SSZOSK zo dňa 25. 05. 2017 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a taktiež žiadal, aby bolo zrušené aj rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny SR Nitra, č. NR/2012/41793, č. záznamu NR/2012/97607 zo dňa 23. 07. 2012. V podanej žalobe žalobca poukázal na to, že žalovaný orgán vychádzal pri rozhodovaní z nesprávneho právneho posúdenia veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalobca v priebehu správneho konania u žalovaného poukazoval na absolútne nedostatočnú činnosť a nedostatočnú evidenciu vtedajšieho Živnostenského úradu a zároveň žiadal prvostupňový správny orgán i žalovaného, aby v danej veci vykonal ohľadne vrátenie živnostenského oprávnenia č. 1992/01304-00000 zo dňa 02. 04. 1992, a teda nepodnikania ako SZČO od mája 1992 zisťovanie u príslušného Daňového úradu žalobcu ohľadom skutočností, či žalobca za akékoľvek obdobie od mája 1992 do 15. 02. 2012 podával Daňové priznanie ako SZČO alebo nie. Na základe riadne vykonaného podporného zistenia uvedených skutočností u príslušného Daňového úradu žalobcu by obidva správne orgány museli dospieť ku skutočnosti, že žalobca ukončil podnikanie ako SZČO v mesiaci máj 1992. Odvolávanie sa žalovaného a prvostupňového správneho orgánu na databázu terajšieho živnostenského odboru ohľadne evidencie žalobcu ako SZČO až do 15. 02. 2012 v celom rozsahu je právne irelevantná, pretože bola vedená v rozpore so skutočným a právnym stavom veci. Žalobca v tejto súvislosti uvádza súdu, že prvostupňovým správnym orgánom mu bola poskytnutá informácia, že nie je jediným z bývalých SZČO, u ktorého došlo k problémom s ukončením živnostenského oprávnenia. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d/, e/, f/ a g/ SSP. II. 2. Rozhodnutím č. 2017/90858/12890/SSZOSK zo dňa 25. 05. 2017 žalovaný ako odvolací orgán podľa § 4 ods. 6 písm. c/ zákona č. 453/2003 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti, podľa ustanovenia § 12 písm. t/ zákona č. 5/2004 Z.z. o službách v zamestnanosti a ustanovenia § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, rozhodol tak, že rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra č. NR/2012/41793, č. záz. NR/2012/97607 zo dňa 23. 07. 2012, ktorým úrad rozhodol, že nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia č. NR/2012/41793, č. záz. NR/2012/38872 zo dňa 23. 03. 2012 o nariadení obnovy konania dňom 03. 07. 2012 sa pôvodné rozhodnutie č. NI/2011/09868, č. záz. NI/2011/10947 zo dňa 10. 03. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 21. 03. 2011 o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie zrušuje v zmysle § 34 ods. 2 písm. a/ zákona o službách v zamestnanosti a v zmysle § 34 ods. 13 písm. h/, § 6 ods. 2 písm. b/ v tom čase platného zákona o službách zamestnanosti žalobcu nezaraďuje do evidencie uchádzačov o zamestnanie. 3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre č. NR/2012/41793, č. záz. NR/2012/97607 zo dňa 23. 07. 2012 rozhodol o nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia zo dňa 23. 03. 2012 o nariadení obnovy konania dňom 03. 07. 2012 a pôvodné rozhodnutie č. NI/2011/09868, č. záz. NI/2011/10947 zo dňa 10. 03. 2011 o zaradení žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie zrušil a účastníka konania nezaradil do evidencie uchádzačov o zamestnanie. 4. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s tvrdením prvostupňového správneho orgánu, že bol v čase od 02. 04. 1992 do 16. 02. 2012 SZČO, pretože v konaní preukazoval, že v mesiaci máj 1992 vrátil vtedajšiemu Živnostenskému úradu Nitra živnostenské oprávnenie č. /1992/01304-00000 zo dňa 02. 04. 1992, a teda nemohol vykonávať žiadnu podnikateľskú činnosť. Ďalej uviedol, že nepodával ani žiadne daňové priznania, ani neodvádzal odvody. Teda týmto skutočnostiam, ktoré uvádzal prvostupňový správny nevenoval žiadnu pozornosť, ani nevykonal žiadne dokazovanie. 5. Odvolací orgán preskúmal napadnuté prvostupňové rozhodnutie a dospel k záveru, že rozhodnutie o nezaradení účastníka konania do evidencie uchádzačov o zamestnanie č. NR/2012/41793, č. záz. NR/2012/97607 zo dňa 20. 03. 2012 bolo vydané v súlade s ustanoveniami zákona o službách v zamestnanosti, z ktorých vyplýva, že do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa nezaradí občan, ktorý nespĺňa podmienky podľa § 6 ods. 2 zákona o službách zamestnanosti. Poukázal na tú skutočnosť, že žalobca v čase podania žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t.j. 04. 03. 2011, nespĺňal status uchádzača o zamestnanie, nakoľko bol SZČO v zmysle § 5 písm. b/ zákona o službách zamestnanosti. I keď prehlásil a potvrdil podpisom na svojej žiadosti, že neprevádzkuje a nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, kontrolou databázy dňa 27. 01. 2012 bolo zistené, že žalobca je SZČO. Dňa 17. 02. 2012 doložil oznámenie o ukončení podnikania vydané Obvodným úradom Nitra dňa 15. 02. 2012. Na základe týchto skutočností začal úrad dňa 27. 02. 2012 správne konanie z dôvodu nariadenia obnovy konania v zmysle § 63 zákona o správnom konaní vo veci zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Žalobca dňa 07. 03. 2012 do zápisnice ako aj vo vyjadrení k začatiu správneho konania uviedol , že SZČO od mája 1992 nevykonával, neprevádzkoval, v ten istý deň odovzdal živnostenskému úradu toto oprávnenie, ale svoje tvrdenie žiadnym relevantným dokladom nepreukázal. Pre posúdenie predmetnej veci bola rozhodujúca skutočnosť, že v čase podania žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t.j. 04. 03. 2011, bol stále vedený ako SZČO. Dôvody a názory žalobcu, ktoré uvádzal v odvolaní, nie sú právne relevantné na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. III. 6. Žalovaný správny orgán sa k podanej žalobe vyjadril písomne dňa 31. 10. 2017, žiadal žalobu zamietnuť. Pridržiaval sa dôvodov písomne vyhotoveného rozhodnutia, najmä tej skutočnosti, že žalobca v čase žiadosti o zaradenie do evidencii nezamestnaných, nemal riadne zrušené živnostenské oprávnenie, ako to vyplýva z oznámenia vydaným Obvodným úradom Nitra, ktoré predložil žalobca správnemu orgánu. Žalobca ukončil podnikanie dňom 16. 02. 2012. Žalovaný zastáva názor, že pri vydávaní rozhodnutia vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a z platnej právnej úpravy a zistil všetky rozhodujúce skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Podľa názoru žalovaného v napadnutom rozhodnutí dostatočne a zrozumiteľne zdôvodnil, z akého dôvodu nebol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie a dostatočným spôsobom sa aj vyjadril všetkým jeho relevantným námietkam uvedeným v odvolaní. IV. 7. Žalobca zaslal písomné stanovisko k vyjadreniu žalovaného, v ktorom uviedol, že zastáva názor, že bolo povinnosťou prvostupňového a odvolacieho správneho orgánu pri zisťovaní skutočného stavu veci zistiť u príslušného daňového úradu, či žalobca za akékoľvek obdobie od mája 1992 do 15. 02. 2012 podával daňové priznanie ako SZČO, a ak nie, z akých dôvodov. Keby vykonali takého dokazovanie, dospeli by k záveru, že žalobca žiadne daňové priznanie nepodával, pretože v máji 1992 vrátil živnostenské oprávnenie, a teda ako SZČO nemohol a ani nevykonával žiadnu činnosť ako SZČO. Poukázal na to, že rozhodnutie žalovaného je neúplné, neurčité, nezrozumiteľné. Svoje rozhodnutie žalovaný opiera o tú skutočnosť, že podľa jeho názoru žalobca v čase podania žiadosti do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňa 04. 03. 2011 bol stále vedený v databáze živnostenského registra, i napriek tomu, že žalobca tvrdil živnostenské oprávnenie vrátil živnostenskému úradu v máji 1992. V. 8. Žalovaný správny orgán zaslal vyjadrenie dňa 14. 02. 2018 k písomnému stanovisku právneho zástupcu žalobcu, v ktorom uviedol, že námietku žalobcu k údajnému zrušeniu živnostenského oprávnenia v r. 1992, kedy vrátil živnostenské oprávnenie úradu, nie je možné akceptovať, pretože samotné fyzické vrátenie živnostenského oprávnenia nespôsobuje jeho zánik, zrušenie, či pozastavenie a o tomto uvedenom úkone nepredložil žalobca žiaden relevantný dôkaz. Zrušenie živnostenského oprávnenia nebolo realizované. Pre posúdenie predmetnej veci je rozhodujúca skutočnosť, že žalobca v čase podania žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňa 04. 03. 2011 bol stále vedený v evidencii živnostenského registra ako SZČO. Žalovaný správny orgán nemá v kompetencii prešetrovať konania na jednotlivých správnych orgánov a preverovať správnosť ich evidencie. K námietke žalobcu o nemožnosti aplikácie zákona o službách v zamestnanosti, nakoľko sa jedná o prípad vzniknutý v máji 1992 je mylné, nakoľko správne konanie vo veci žalobcovej žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa začalo v máji 2011 a v tom čase nespĺňal status uchádzača o zamestnanie podľa § 6 ods. 2 písm. b/ zákona č. 5/2004 Z.z. o službách v zamestnanosti, nakoľko bol SZČO podľa § 5 písm. b/ zákona o službách zamestnanosti. VI. 9. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10, § 13 ods. 1, zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok účinný od 01. 07. 2016) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto bolo potrebné rozhodnúť tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobu podľa § 190 SSP zamietnuť. Súd rozhodol na verejnom zasadnutí, pretože účastníci konania nežiadali prejednanie veci na pojednávaní. VII. 10. Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 25. 05. 2017 a posúdiť, či tento vo vzťahu k žalobcovi postupoval v súlade so zákonom, keď potvrdil rozhodnutie I. stupňového správneho orgánu zo dňa 23. 07. 2012, ktorým bolo rozhodnuté, že nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia č. NR/2012/41793, č. záz. NR/2012/38872 zo dňa 23. 03. 2012 o nariadení obnovy konania dňom 23. 07. 2012 sa pôvodné rozhodnutie úradu zo dňa 10. 03. 2011 o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie v zmysle § 34 ods. 2 písm. a/ zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov zrušuje v zmysle § 34 ods. 13 písm. h/ a § 6 ods. 2 písm. b/ v tom čase platného zákona o službách zamestnanosti, tak že žalobcu nezaraďuje do evidencie uchádzačov o zamestnanie. 11. V danej veci mal súd za preukázané z pripojeného administratívneho spisu žalovaného, že žalobca dňa 04. 03. 2011 osobne podal písomnú žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie a pri podaní žiadosti bol riadne poučený o právach a povinnostiach uchádzača o zamestnanie, ktoré mu vyplývajú zo zákona o službách zamestnanosti. Poučenie v jednom vyhotovení aj prevzal, čo potvrdil svojím podpisom. V čestnom vyhlásení uviedol, že v deň podania žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie neprevádzkuje a ani nevykonáva samostatne zárobkovú činnosť a nemá rozhodnutím ani pozastavenú činnosť. Pravdivosť týchto údajov potvrdil svojím podpisom. Úrad rozhodnutím č. NI/2011/09868, č. záz. NI/021110947 zo dňa 10. 03. 2011 v mysle § 34 ods. 2, písm. a/ zákona o službách zamestnanosti zaradil účastníka konania do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 04. 03. 2011. Rozhodnutie si účastník konania prevzal dňa 21. 03. 2011. Úrad dňa 27. 01. 2012 kontrolou databázy Živnostenského registra zistil, že účastník konania je SZČO. Následne účastník konania dňa 17. 02. 2012 predložil úradu Oznámenie o ukončení podnikania zo dňa 15. 02. 2012, v ktorom uvádza, že „Ing. Stanislav Segeč INGSTAV, IČO 32 742 592 , podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, oznamuje skončenie podnikania“. Obvodný úrad Nitra, odbor živnostenského podnikania potvrdil, že živnostenské oprávnenie zaniká dňom 16. 02. 2012. Úrad listom č.k.: NR/2012/41793, č. záz.: NR/2012/26362 zo dňa 27. 02. 2012 oznámil účastníkovi konania začatie správneho konania. Oznámenie bolo účastníkovi konania doručené dňa 15. 03. 2012. Dňa 07. 03. 2012 sa účastník konania dostavil na úrad, kde s ním bola spísaná zápisnica č.j.: NR/2012/41793/F. Do zápisnice účastník konania uviedol, že v máji 1992 odovzdal živnosť priamo na sekretariát živnostenského oddelenia. Uvedenú skutočnosť nevie zdokladovať, nakoľko žiadne potvrdenie neobdržal. Živnosť od mája 1992 nevykonával a ani neprevádzkoval. Zároveň dňa 20. 03. 2012 bolo na úrad doručené písomné vyjadrenie účastníka konania k začatiu správneho konania. Vo svojom vyjadrení účastník konania uvádza, že v r. 1992 niekedy v mesiaci máj vrátil živnostenský list osobne živnostenskému oddeleniu na sekretariát ved. oddelenia, z čoho je zrejmé, že nevykonával nikdy SZČO. Nie je jeho vinou, že zostal naďalej vedený v evidencii živnostenského úradu, pretože vrátením ŽL považoval vec za vyriešenú. Ako sa dozvedel od iných občanov, nebol v takejto situácii sám z toho obdobia. Po návšteve živnostenského odboru účastníkovi konania pracovníka oznámila, že mu môže zrušiť živnosť len so súčasným dátumom a osobne do jej spisu uviedol, že ŽL odovzdal ešte v máji 1992, čo aj zaevidovala, ale zrušenie vykonávala s dátumom 16. 02. 2012. Z jeho strany si nie je vedomý žiadneho pochybenia. Na základe uvedených skutočností úrad dňa 23. 03. 2012 vydal rozhodnutie č.k. NR/2012/41793, č. záz. NR/2012/38872, ktorým v zmysle § 63 ods. 1, § 62 ods. 2 o správnom konaní nariadil obnovu konania vo veci preskúmania právoplatného rozhodnutia o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie účastníka konania, č.k. NI/2011/09868, č. záz. NI/2011/10947 zo dňa 10. 03. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21. 03. 2011. Rozhodnutie si účastník konania prevzal dňa 10. 04. 2012. V dôsledku podaného odvolania žalobcu 19. 04. 2012 druhostupňový správny orgán rozhodol napadnutým rozhodnutím, ktorým prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Zákon o službách zamestnanosti je osobitným zákonom a pre svoje účely v ustanovení § 5 definuje, koho možno považovať na účely zákona o službách zamestnanosti za SZČO. V zmysle § 5 písm. b/ zákona o službách v zamestnanosti je SZČO tiež fyzická osoba, ktorá prevádzkuje, alebo vykonáva činnosť podľa osobitného predpisu. Podľa § 6 ods. 2 písm. b/ zákona o službách v zamestnanosti, uchádzač o zamestnanie na účely tohto zákona je občan, ktorý môže pracovať, chce pracovať a hľadá si zamestnanie a je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu a ktorý neprevádzkuje ani nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť. V zmysle § 34 ods. 2 písm. b/ zákona o službách v zamestnanosti, ak uchádzač o zamestnanie požiada o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie do siedmich dní odo dňa skončenia prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti, zaradí sa do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa nasledujúceho po skončení prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti. Podľa § 34 ods. 4 zákona o službách v zamestnanosti, uchádzač o zamestnanie osvedčuje skutočnosti rozhodné pre vedenie v evidencii uchádzačov o zamestnanie pri podávaní žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie a je povinný najneskôr do troch pracovných dní písomne oznámiť úradu každú zmenu oproti predchádzajúcemu zápisu v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Podľa § 34 ods. 13 písm. h/ zákona o službách v zamestnanosti sa do evidencie uchádzačov o zamestnanie nezaradí občan, ktorý nespĺňa podmienky podľa § 6 ods. 2 zákona o službách v zamestnanosti. Podľa § 62 ods. 2 zákona č 71/1967 Zb. o správnom konaní, správny orgán nariadil obnovu konania vo veci preskúmania právoplatného rozhodnutia, keďže vyšli na jeho nové skutočnosti, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie. V danom prípade správny orgán 27. 01. 2012 zistil zo živnostenského registra, že žalobca je SZČO a bol ním aj v čase podania žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie i keď v tom čase doložil čestné prehlásenie, že nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť. Z vykonaného dokazovania správnym orgánom bolo jednoznačne preukázané, že v čase žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie žalobca bol držiteľom rozhodnutia Živnostenského úradu v Nitre z mája 1992 na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti. Jeho tvrdenie, že túto činnosť zrušil, nedoložil žiadnym relevantným dôkazom. Táto skutočnosť, že ho odovzdal v ten istý deň 02. 04. 1992 na živnostenskom úrade, nie je ukončením podnikania. Námietka žalobcu, že správny orgán nevykonal dokazovanie alebo nezisťoval si skutočnosti, že v čase keď mal vydané povolenie na vykonávanie živnosti, túto živnosť skutočne nevykonal, neplatil odvody ani dane, je v danej veci právne irelevantná, pretože táto povinnosť správnemu orgánu zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva. V danom prípade bola preukázaná jednoznačná skutočnosť, že živnosť žalobcu z mája 1992 nebola platne zrušená a jeho tvrdenie, že v mesiaci máj 1992 vrátil živnostenský list, nebola žiadnym dokladom preukázaná. Žalovaný správny orgán správne rozhodol, keď potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, čo podrobne rozviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia. Vyporiadal sa logicky a vecne správne so všetkými okolnosťami podstatnými pre posúdenie zaradenia žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie. 12. Správny súd má za to, že rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti, žalovaný pri hodnotení dôkazov postupoval v medziach zákona a logického uvažovania, všetky dôkazy zhodnotil v ich vzájomnej súvislosti a prihliadol na všetko, čo v konaní vyšlo najavo. 13. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že rozhodnutím žalovaného zo dňa 25. 05. 2017 žalobca nemohol byť poškodený na svojich právach. Záver, ktorý urobil žalovaný v napadnutom rozhodnutí zo dňa 25. 05. 2017 ako aj prvostupňový správny orgán zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade s ustanoveniami zákona č. 5/2004 Z. z. o službách v zamestnanosti. Krajský súd v danej veci nemal dôvod odkloniť sa od právneho záveru žalovaného, ktorý považuje za logický a má odraz v skutkovom zistení. Krajský súd nezistil nezákonnosť jeho postupu ani rozhodnutia a oba správne orgány rozhodli podľa vyššie citovaných ustanovení. 14. Súd je toho názoru, že žalovaný správny orgán riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesno-právnom a hmotno-právnom rámci. Procesno-právny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasledujúce Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. Žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok rozhodnutia zakladá. 15. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti bolo preto potrebné rozhodnúť tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietnuť. 16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167, ods. 1 SSP tak, že žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože si náhradu trov konania nežiadal. Poučenie: Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 133, ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (§ 439, ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440, ods. 1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote 1 mesiaca, od doručenia rozhodnutia krajského súdu, subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449, ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6, ods. 2 , písm. c/).