Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 19Sa/28/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4017200565 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4017200565.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Šiškovou, v právnej veci žalobcu: H. A., J. G. XX, S., zastúpeného JUDr. Ondrejom Krempaským, advokátom, Račianska 66, Bratislava, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, Ul. 29. augusta 8 - 10, Bratislava, o správnej žalobe zo dňa 28. 08. 2017 proti rozhodnutiu žalovaného č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 04. 08. 2017, takto r o z h o d o l : Súd z r u š u j e rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 04. 08. 2017 ako i rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 15. 06. 2017 a vec v r a c i a Sociálnej poisťovni, ústredie na nové konanie. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného, ktorého súčasťou je aj spis prvostupňového správneho orgánu súd zistil, že žalobca podal dňa 10. 02. 2017 žiadosť o nový výpočet starobného dôchodku z dôvodu, že mu nebola započítaná doba dôchodkového poistenia a vymeraný dôchodok bol v sume, ako by bol poistencom len 15 rokov. Žiadal preto o prepočítanie výšky starobného dôchodku. 2. Prvostupňový správny orgán v podaní zo dňa 13. 03. 2017 oznámil žalobcovi, že obdobie dôchodkového poistenia za dobu služobného pomeru v colnej správe od 01. 11. 1971 do 31. 03. 1999 a obdobie základne vojenskej služby od 01. 10. 1969 do 24. 09. 1971 mu bola zhodnotená pri priznaní dávky výsluhového dôchodku. Vzhľadom na skutočnosť, že vykonával zamestnanie zaradené do III. pracovnej kategórie a nebol zaradený do výkonu funkcií I. alebo II. kategórie, nie je možné hodnotiť služobný pomer v colnej správe ako obdobie dôchodkového poistenia. 3. Žalobca cestou svojho právneho zástupcu v podaní zo dňa 31. 05. 2017 oznámil porušenie zákona a jeho práv z dôvodu, že poisťovňa nerozhodla zákonným spôsobom a žiadal, aby bolo bezodkladne rozhodnuté spôsobom, ktorý ustanovuje zákon. 4. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX 0 zo dňa 15. 06. 2017 rozhodla Sociálna poisťovňa, ústredie podľa §65 ods. 1, § 255, § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a § 14, § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov tak, že žiadosť žalobcu z 8. februára 2017 o nový výpočet starobného dôchodku zamietla. Svoje rozhodnutie odôvodnil správny orgán prvého stupňa tým, že mal preukázané, že na základe potvrdenia Colného úradu Štúrovo z 25. marca 1999 bola žalobcovi započítaná celková doba výkonu štátnej služby 29 rokov a 145 dní. Podľa oznámenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky z 24. januára 2012 na nárok na dávku výsluhového zabezpečenia bola zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 01. 10. 1969 do 24. 09. 1971 a doba trvania služobného pomeru v colnej správe od 01. 11. 1971 do 31. 03. 1999 v III. pracovnej kategórii. Na určenie sumy bola zhodnotená doba služobného pomeru 29 rokov a 145 dní. Vzhľadom na to, že žalobca vykonával službu zaradenú III. pracovnej kategórie a nebol zaradený do výkonu funkcie, t.j. nebol zaradený do I. alebo II. kategórie funkcií, ani s prihliadnutím na § 274 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, nie je možné znížiť jeho dôchodkový vek. Ďalej v rozhodnutí správny orgán prvého stupňa poukázal na to, aká doba zamestnania bola žalobcovi zhodnotená pri priazní starobného dôchodku priznaného rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 17. 04. 2012 a odvolal sa na jeho prílohu. 5. Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne - ústredia zo dňa 15. 06. 2017 podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie. II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného 6. Rozhodnutím Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 04. 08. 2017 bolo odvolanie podané žalobcom v celom rozsahu zamietnuté a potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia číslo XXX XXX XXXX 0 zo dňa 15. júna 2017. 7. Svoje rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že preskúmal napadnuté rozhodnutie zo dňa 15. júna 2017 a priloženú dokumentáciu žalobcu v celom rozsahu a dospel k záveru, že postup správneho orgánu prvého stupňa bol správny a preto napadnuté rozhodnutie je potrebné potvrdiť. Žalobca je od 27. 02. 2012 poberateľom starobného dôchodku, ktorý mu bol priznaný rozhodnutím zo dňa 17. 04. 2012. Žalobca dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov dňa 27. 02. 2012. K uvedenému dňu získal 5 484 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 15 rokov a 9 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok a bol mu priznaný starobný dôchodok v sume 101,70 eur mesačne. V nároku na dôchodok boli žalobcovi započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období, a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok samotným žalobcom. 8. Nespornou skutočnosťou je, že žalobca získal dobu dôchodkového poistenia v osobitnom systéme dôchodkového poistenia, a to výkonom služby colníka v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a tento mu aj bol priznaný. Podľa potvrdenia Colného úradu Štúrovo zo dňa 24. 01. 2012 je žalobca poberateľom výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to od 01. apríla 2004. Na nárok na výsluhový dôchodok bola žalobcovi zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 01. 10. 1969 do 24. 09. 1971 a doba služobného pomeru colníka od 01. 11. 1971 do 31. 03. 1999, celkovo 29 rokov a 145 dní. Zamestnanie - funkcia colníka, ktorú žalobca vykonával, nebola v predchádzajúcich obdobiach zaradená v rezortných zoznamoch v I. ani v II. pracovnej kategórii funkcií, teda žalobca nevykonával zamestnanie vo zvýhodnenej pracovnej kategórii a ani dobu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií. Ak výkon zamestnania colníka nebol zaradený do zvýhodnenej I. alebo II. kategórii funkcií, nie je možné pri hodnotení doby služby colníka postupovať podľa ustálenej judikatúry a aplikovať pre určenie sumy starobného dôchodku článok 33 Dohovoru. 9. Poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej nároky poistencov vyplývajúce zo zaradenie doby služby do I. a II. kategórie funkcií sa musia podľa ust. § 274 zák. č 4961/203 Z.z. zachovať na nárok a určenie sumy starobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia, aj keď títo poistenci za dobu služby získali dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, pretože v sume výsluhového dôchodku neboli zohľadnené. 10. Vzhľadom na to, že účastník konania nevykonával službu colníka vo zvýhodnenej kategórii funkcií, nie je možné posudzovať jeho nárok na starobný dôchodok a spôsob určenia jeho sumy podľa zovšeobecneného právneho názoru NS SR. 11. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15. augusta 2012, na ktorý žalobca poukazuje a z ktorého vyplýva, že Sociálna poisťovňa nesprávnym, výlučne gramatickým výkladom zákona diskriminuje poistencov osobitného systému, nakoľko im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec, alebo im ich hodnotenia odsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia uviedol, že uvedený rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa na vec nevzťahuje, pretože sa týka skutkovo odlišnej veci. 12. K rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10So/59/2014 zo dňa 5. apríla 2014, na ktorý poukazuje žalobca a podľa ktorého dal jednoznačnú odpoveď na to, že prechádzajúca judikatúra sa vzťahuje aj na tých výsluhových dôchodcov, ktorí neboli zaradení v I. a II. kategórii žalovaný uviedol, že právny názor uvedený v predmetnom rozsudku nebol zovšeobecnený, nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo i právne porovnateľných veciach, ktorá by sa ustálila po určitú dobu a preto v súvislosti s aplikáciou tohto je potrebné zohľadniť i právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky v uznesení IV.ÚS 481/2011-19 zo dňa 10.11. 2011. III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe 13. Proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 04. 08. 2017 podal žalobca v zákonom stanovenej lehote žalobu zo dňa 28. 08. 2017, ktorá bola na Krajský súd v Nitre doručená dňa 30. 08. 2017. Žalobca žiadal, aby súd rozhodnutie žalovaného zo dňa 04. 08. 2017 ako i prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu zo dňa 15. 06. 2017 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 14. V žalobe uviedol, že rozhodnutím žalovaného, ako i prvostupňového orgánu a ich postupom boli porušené práva žalobcu na priznanie starobného dôchodku v správnej výške tým, že nebrali do úvahy celú dobu dôchodkového poistenia, ale len dobu, ktorá nebola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku. 15. Obidve rozhodnutia majú spoločné to, že ani jeden z týchto orgánov neprihliada pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok na dobu, ktorá bola hodnotená pri priznaný výsluhového dôchodku, pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok a pri určovaní jeho výšky nevychádzajú z celkovej doby poistenia, v dôsledku čoho bol v rozpore s právnymi predpismi, na ktoré bude poukázané a bol určený starobný dôchodok v nižšej sumy, ako žalobcovi patrí. 16. Uviedol, že žalobca dosiahol dôchodkový vek 62 rokov dňa 27. 02. 2012 a jeho celková doba poistenia ku dňu dosiahnutia dôchodkového veku bola 44 rokov a 154 dní, a nie ako uvádza žalovaný 15 rokov a 9 dní, z ktorej vychádzal pri určovaní starobného dôchodku. Nemôže byť sporné, že žalobca dosiahol vyššiu celkovú dobu dôchodkového poistenia, ako uvádza žalovaný, ktorý pri posudzovaní nároku neberie do úvahy celkovú dobu poistenia v oboch systémoch, ale výlučne vychádza len z doby poistenia, ktorú určuje ako rozdiel medzi celkovou dobou poistenia a dobou poistenia, ktorá bola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku (príspevku). Žalobca poukázal na rozsiahlu judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a bol toho názoru, že ani z jedného rozsudku nie je možné odvodiť závery, na ktorých žalovaný a prvostupňový správny orgán založil svoje rozhodnutie. I ďalšie rozsudky vyvracajú závery žalovaného o tom, že judikatúra, na ktorú poukázal, je použiteľná len na výsluhových dôchodcov zaradených do I. a II. kategórie, pričom zdôraznil, že závery rozsudkov rešpektujú čl. 33 Dohovoru 128 a vykladajú vnútroštátne právne predpisy v súlade nielen s týmto dohovorom, ale aj s Ústavou Slovenskej republiky. Z postupu žalovaného ako i prvostupňového správneho orgánu vyplýva, že odmietajú rešpektovať výkladovú prax. Žalobca poukázal i na rozsudky krajských súdov Slovenskej republiky, ktoré sa týkajú rovnakých skutkových a právnych vecí. 17. Medzi žalovaným a žalobcom nie je sporné, či žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok, ani to, či žalobca dosiahol dôchodkový vek, ale je sporná celkový doba dôchodkového poistenia, ktorú žalovaný posúdil v rozpore s právnymi predpismi, na ktoré bolo poukázané v rozpore s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý rozsudkom sp. zn. 10So/59/2014 zo dňa 15. 04. 2015 jednoznačne potvrdil, že aj judikatúra pred vydaním tohto rozsudku sa vzťahuje na všetkých výsluhových dôchodcov bez rozdielu, a že je záväzná nielen pre súdy nižšieho stupňa, ale i pre žalovaného. IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe 18. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 29. 09. 2017 žalovaný zopakoval argumentáciu uvedenú v žalobou napadnutom rozhodnutí. Uviedol, že žalobca dosiahol dôchodkov vek dovŕšením 62 rokov, dňa 27. februára 2012, pričom k uvedenému dňu získal 15 rokov a 9 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok, a preto mu bol priznaný starobný dôchodok v sume 101,70 eur mesačne. Na nárok na dôchodok a jeho sumu boli žalobcovi započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období získané vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, a to na základe údajov uvedených žalobcom v žiadosti o dôchodok, priložených dokladoch a na základe údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme žalovaného. 19. Nespornou skutočnosťou je, že žalobca získal dobu dôchodkového poistenia v osobitnom systéme dôchodkového poistenia, a to výkonom služby colníka v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a výsluhový dôchodok mu bol priznaný. Podľa potvrdenia Colného úradu Štúrovo zo dňa 24. 01. 2012 je žalobca poberateľom výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to od 01. apríla 2004. 20. Nakoľko žalobca nevykonával službu colníka vo zvýhodnenej kategórii funkcií, nie sú splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku a preto nie je možné posudzovať jeho nárok na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty 21. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok ďalej len „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 04. 08. 2017 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná, a preto vyššie označené rozhodnutie žalovaného, ako i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. 22. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, v znení neskorších predpisov, v znení účinnom v čase rozhodovania žalovaného, tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov (ďalej len "policajt"), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len "profesionálny vojak"), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 60 ods. 2 vyššie citovaného zákona, obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 60 ods. 10 rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia. Podľa § 65 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje inak. Podľa § 255 ods. 5 vyššie citovaného zákona, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu 2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 55). Podľa poznámky pod čiarou osobitným predpisom 2) je zákon č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z.z."). Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, ktorý bol vyhlásený v Zbierke zákonov ČSSR pod č. 416/1991 Zb. a má charakter medzinárodnej zmluvy majúcej prednosť pred zákonom ( čl. 154c Ústavy Slovenskej republiky), ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. 23. Žalobca dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov podľa § 65 ods. 2 zákona č.461/2003 Z.z. dňom 27. 02. 2012. Pre nárok na výsluhový dôchodok mu bola zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 01. 10. 1969 do 24. 09. 1971 a doba služobného pomeru v colnej práve od 01. 11. 1971 do 31. 03. 1999. Prvostupňový správny orgán žiadosť žalobcu o prepočítanie výšky starobného dôchodku zamietol a žalovaný napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol, a to i napriek ustálenej judikatúre súdov, že poberatelia výsluhových dôchodkov majú nárok na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového poistenia s prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, za súčasnej aplikácie čl. 33 Dohovoru č. 128. 24. V rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011 z 15. 08. 2012, na ktoré poukazuje žalobca a ktoré bolo prijaté správnym kolégiom najvyššieho súdu ako judikát č. R 83/2013, je uvedené, že ...“ vtedy, ak by navrhovateľ aj nesplnil podmienku získania viac ako 10 rokov poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale získal by potrebnú dobu po zhodnotení poistenia v osobitnom systéme, má odporkyňa povinnosť vykonať výpočet dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia vo svojom poistnom systéme a dôchodok priznať navrhovateľovi po zohľadnení aj nižšej doby poistenia vo výške zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme“ a tiež „Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia, a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch“. 25. Najvyšší súd Slovenskej republiky dlhodobo judikuje vo svojich rozhodnutiach vzťahujúcich sa na nároky vojakov, policajtov, colníkov a ďalších pracovných pozícií, u ktorých zákonodarca stanovil osobitný režim dvoch výsluhových a dôchodkových dávok z osobitného systému dôchodkového poistenia, že ak uvedené osoby po dovŕšení dôchodkového veku podľa zákona o sociálnom poistení a vykázaní dôb dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme poistenia uplatňujú svoje nároky podľa zákona č. 461/2003 Z. z., je v takomto prípade nevyhnutné aplikovať článok 29 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého občania majú nárok na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, pričom primeranému hmotnému zabezpečeniu môže zodpovedať iba také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Až po zohľadnení všetkých dôb poistenia (dôb služby z osobitného systému a dôb poistenia zo všeobecného systému) je potrebné vykonať výpočet dôchodkovej dávky vo výške zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme, a to v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. (ďalej len „Dohovor č. 128“). 26. Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava pri zohľadnení článku 29 Ústavy Slovenskej republiky a článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 právne viazaná judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k danej právnej problematike je povinná po zohľadnení všetkých období dôchodkového poistenia a všetkých osobných vymeriavacích základov vypočítanú sumu dôchodkovej dávky znížiť o sumu zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy príspevku alebo výsluhového dôchodku za celé roky. 27. Správny súd preto aj v preskúmavanej právnej veci zastáva názor, že bez ohľadu na právnu kategorizáciu funkcie colníka, ktorý žalobca zastával v rámci výkonu služby od 01. 10. 1969 do 24. 09. 1971 (základná vojenská služba), od 01. 11. 1971 do 31. 03. 1999 je po splnení podmienky dôchodkového veku žalobcu, ktorú splnil 27. 02. 2012, žalovaný povinný zohľadniť pri skúmaní podmienok pre priznanie nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení (doba dôchodkového poistenia najmenej 15 rokov) aj obdobie dôchodkového poistenia zhodnotené v osobitnom systéme dôchodkového poistenia. Nárok na starobný dôchodok zároveň zodpovedá obdobiu dôchodkového poistenia získaného žiadateľom vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia a v takomto krátenom rozsahu žiadateľovi podľa platného právneho stavu a judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky aj patrí. 28. V právnej nadväznosti na už uvedenú argumentáciu správny súd ďalej poznamenáva, že žalobca sa nedomáhal v administratívnom konaní priznania nároku na dôchodkovú dávku v zníženom dôchodkovom veku 55 rokov až 59 rokov, v súvislosti s čím by bolo prioritnou potrebou v konaní pred Sociálnou poisťovňou zisťovať prioritne existenciu doby služby v I. alebo II. kategórií funkcií v právnom režime zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom poistení v znení zákona č. 235/1992 Zb. v spojení s právnou úpravou obsiahnutou v § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. 29. Kým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne zohľadnené, osobitné právne úpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. 30. V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo žalovaný im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec, alebo im ich hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia. Takýto postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku všetky doby poistenia, však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému, nemala za cieľ. Svedčí o tom aj znenie § 274 zákona o sociálnom poistení, upravujúce zachovanie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do zvýhodnených pracovných kategórií. 31. Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia, a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. 32. Správne by preto žalovaný mal pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému, najskôr vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme (samozrejme pri zachovaní výhod z preferovaných zamestnaní, teda napr. pri skoršom odchode do dôchodku), následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného systému a nebude poškodzovať odporkyňu. 33. Napokon v rozsudku sp. zn. 9So/127/2015 z 26.04.2017 Najvyšší súd SR jednoznačne argumentoval aj k otázke zohľadnenia výkonu funkcií v I. a II. kategórii funkcií nasledovne: „Z ustálenej judikatúry najvyššieho súdu nevyplýva, že by sa postup podľa Dohovoru č. 128 mal týkať len poistencov, ktorí službu, hodnotenej pre nárok na výsluhový dôchodok, vykonávali v I. a II. kategórii funkcií. Výkon služby v I . a II. kategórii funkcií má význam len z hľadiska možného nižšieho dôchodkového veku.“ 34. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu ako aj vyššie citovaných zákonných ustanovení správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného ako i prvostupňového správneho orgánu nie je vydané v súlade so zákonom, a preto rozhodnutie žalovaného i prvostupňového orgánu zrušil a vec vrátil žalovanému ďalšie konanie podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a ods. 3 písm. a/ SSP, nakoľko rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 191 ods. 6 veta prvá SSP je právnym názorom správneho súdu orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. 35. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného pre posúdenie nároku žalobcu na starobný dôchodok zohľadniť tak obdobie dôchodkového poistenia v tzv. civilnom zamestnaní, ako aj obdobie služobného pomeru colníka. Po zistení tzv. teoretickej výšky starobného dôchodku so započítaním celej doby výkonu služby colníka vrátane základnej vojenskej služby je možné starobný dôchodok krátiť v súlade s článkom 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128. 36. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobe vyhovel) priznal nárok na úplnú náhradu trov konania, a to podľa ustanovenia § 167 odsek 1 a § 175 odsek 1 SSP. Podľa § 175 odsek 3 SSP, o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je jeden mesiac od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.