Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 23Sa/149/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4017201016 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4017201016.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: J..soch. X. L., bytom S., P. XX, zastúpený advokátom JUDr. Ondrejom Tóthom, so sídlom Komárno, Dunajské nábrežie 14, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie v Bratislave, Bratislava, Ul. 29. augusta 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 23373-2/2017-BA zo dňa 03. 10. 2017, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto r o z h o d o l : Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovanej č. 23373-2/2017-BA zo dňa 03. 10. 2017, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu pobočky Levice č. 26385-1/2016-LV zo dňa 30. 09. 2016 a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie. Krajský súd žalobcovi priznáva náhradu trov konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Rozhodnutím č. 23373-2/2017-BA zo dňa 03. 10. 2017, žalovaná zamietla odvolanie žalobcu a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Levice č. 26385-1/2016-LV zo dňa 30. 09. 2016 vo veci nezániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia zamieta v celom rozsahu a potvrdzuje napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Levice. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že Sociálna poisťovňa, pobočka Levice ako I. stupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 30. 09. 2016, rozhodol vo veci nezániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby k 03. 04. 2008. 3. Žalobca, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v zákonom stanovenej lehote podal proti rozhodnutiu I. stupňového správneho orgánu odvolanie, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s napadnutým rozhodnutím. Poukázal na to, že prvostupňovému správnemu orgánu oznámil ukončenie podnikania s dátumom 03. 04. 2008 a následne dňa 08. 04. 2008 uzatvoril ako zamestnanec pracovnú zmluvu so zamestnávateľom RENON s.r.o. so sídlom Komárno, Pohraničná 889/1 a reštaurátorské práce vykonával na základe predmetnej pracovnej zmluvy. Tento pracovný pomer ukončil dohodou dňa 31. 07. 2009. V ďalšom období od 01. 04. 2010 do 28. 02. 2011 bol opäť zamestnaný v spoločnosti RENON s.r.o. a opätovne pracovný pomer ukončil na základe dohody dňom 28. 02. 2011. Má za to, že okrem zápisu do komory reštaurátorov bol zapísaný 28. 11. 1994, je potrebné postupovať nielen podľa zákona č. 200/1994 Z.z. o komore reštaurátorov ale aj o výkone reštaurátorskej činnosti jeho členov. Pretože tento zákon alternatívne vymedzuje ako môže reštaurátor vykonávať svoje povolanie, znamená to, že nemôže vykonávať reštaurátorskú činnosť samostatne ako SZČO a súčasne ju vykonávať s iným reštaurátorom ako zamestnanec v pracovnom pomere. Teda keď ukončil svoj podnikateľskú činnosť k 03. 04. 2008 nemohol pracovať ako SZČO, ale vykonával svoje povolanie v pracovnom pomere od 08. 04. 2008. Má za to, že k tomu dátumu mu zaniklo aj povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. 4. Na základe podaného odvolania žalovaná ako odvolací orgán preskúmala napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Levice a dospela k záveru, že rozhodnutie je vecne správne a v súlade so zákonom. 5. Podľa § 5 písm. b/ zákona účinného od 01. 01. 2004 do 31. 12. 2010, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie prevádzkovať živnosť. Účastník konania bol oprávnený vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť na základe živnostenských listov č. ŽO-1992/1542 a č. ŽO-2003/05077-00001 od 21. 12. 1992 do 03. 04. 2008, čo vyplýva z výpisu zo Živnostenského registra Okresného úradu Levice, č. živnostenského registra: 402-11462. 6. Podľa § 5 písm. c/ zákona č. 310/2006 Z. z. účinného od 01. 08. 2006 do 31. 12. 2010, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu. Žalobca je zapísaný v zozname členov komory reštaurátorov ako akademický sochár od 28. 11. 1994, č. oprávnenia 37. Podľa § 14 ods. 1 písm. b/ zákona č. 555/2007 Z. z., účinnom od 01. 01. 2008 do 31. 12. 2010, povinne nemocensky poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním s inou samostatne zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12 násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9. Podľa § 15 ods. 1 písm. b/ zákona č. 555/2007 Z.z., účinnom od 01. 01. 2008 do 31. 12. 2010, povinne dôchodkovo poistená je SZČO, ktorá je povinne nemocensky poistená. 7. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 555/2007 Z.z. účinného od 01. 01. 2008 do 31. 12. 2010, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO vzniká od 1. júla kal. roka nasledujúceho po kal. roku, za ktorý je príjem z podnikania a z inej SZČO podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 a zaniká 30. júna kal. roka, nasledujúceho po kal. roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu, alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12. násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9. Podľa § 138 ods. 9 zákona č. 439/2004 Z.z., účinnom od 01. 01. 2008 do 31. 12. 2009 vymeriavací základ je mesačne najmenej vo výške minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá platí k prvému dňu kal. mesiaca, za ktorý sa platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity. 8. Podľa údajov Finančného riaditeľstva SR bolo zistené, že žalobca mal príjem za rok 2006 v sume 1.392.310,- Sk, t.j. vyšší ako zákonom stanovená suma pre rok 2006 (91.200,-Sk). 9. Prvostupňový správny orgán na základe spisového materiálu zistil, že žalobcovi bolo komorou reštaurátorov dňa 28. 11. 1994 vydané osvedčenie č. 37 o zápise do zoznamu komory reštaurátorov. 10. Sociálna poisťovňa, pobočka Levice prijala registračný list fyzickej osoby - odhlášku dňa 03. 04. 2008, v ktorom účastník konania uviedol, ako dátum zániku poistenia 03. 04. 2008, avšak neuviedol pobočke všetky skutočnosti relevantné pre posúdenie, či mu ako samostatne zárobkovo činnej osobe v tento deň skutočne zaniklo povinné nemocenské poistenie. 11. Odhlášku, ktorú podal žalobca považovala pobočka Levice za spornú a po preskúmaní všetkých skutočností súvisiacich s predmetnou vecou vydala rozhodnutie dňa 30. 09. 2016 vo veci nezániku poistného žalobcu k 03. 04. 2008. Žalobca bol aj po 03. 04. 2008 povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou SZČO, pretože splnil zákonom stanovené podmienky pre vznik a trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, t.j. mal právne postavenie SZČO, pretože mal platné oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktorým je osvedčenie č. 37 zo dňa 28. 11. 1994. Podľa údajov Finančného riaditeľstva SR, príjem žalobcu zo živnosti za rok 2006 mal 1.392.310,- Sk, teda presiahol zákonom stanovenú sumu 91.200,-Sk, na základe čoho bol povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou SZČO. 12. Žalobca v období od 09. 04. 2008 bol v pracovnom pomere v RENON s.r.o. II. 13. Žalobca podal žalobu, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 23373-2/2017-BA zo dňa 03. 10. 2017. Žalobca uviedol v žalobe, že týmto rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach, pretože mu povinné nemocenské a dôchodkové poistenie zaniklo k 03. 04. 2008, pretože samotné osvedčenie Komory reštaurátorov nepostačuje na vykonávanie reštaurátorskej činnosti, pretože zákon č. 200/1994 Z.z. o komore reštaurátorov jednoznačne vymedzuje alternatívu, za akých podmienok môže reštaurátor vykonávať svoje povolanie. Reštaurátor ako člen komory reštaurátorov nemôže vykonávať reštaurátorskú činnosť súbežne ako SZČO a ako aj zamestnanec v pracovnom pomere. Má za to, že dňa 03. 04. 2008 riadne ukončil SZČO a následne potom zahájil výkon svojho povolania reštaurátora v pracovnom pomere od 08. 04. 2008. Zápis v zozname členov je totiž obligatórnou podmienkou k tomu, aby mohol vykonávať prácu reštaurátora, či už SZČO alebo zamestnanec nejakej organizácie. Rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia, nemá oporu v zákone, pretože žiadal rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. III. 14. Žalovaný na základe výzvy súdu podal dňa 26. 02. 2018 písomné vyjadrenie, v ktorom žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že pre účely sociálneho poistenia sa za samostatne zárobkovo činné osoby považujú fyzické osoby vymedzené podľa ust. § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. do 31. 12. 2010 je skutočnosťou rozhodujúcou pre nadobudnutie právneho postavenia SZČO na účely sociálneho poistenia, výkon určenej činnosti alebo udelenie oprávnenia na výkon takejto určenej činnosti. Ak fyzická osoba spĺňa právnu kvalifikáciu SZČO, t. j. ak má oprávnenie prevádzkovať živnosť, má oprávnenie vykonávať činnosti podľa osobitného predpisu, okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, nadobúda táto fyzická osoba v zmysle právnej úpravy účinnej do 31. 12. 2010 status SZČO. Za osobitný predpis sa v tejto súvislosti s posudzovaním statusu SZČO považuje aj zákon č. 200/1994 Z.z. o komore reštaurátorov. Žalobca bol držiteľom živnostenských listov č. ŽO-1992/1542 a č. ŽO-2003/05077-00001 od 21. 12. 1992 do 03. 04. 2008, čo vyplýva z výpisu zo Živnostenského registra Okresného úradu Levice, č. živnostenského registra:402-11462 a bol od 01. 01. 2004 považovaný na účely sociálneho zabezpečenia za SZČO podľa § 5 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, účinnom do 31. 12. 2010. Živnostenské oprávnenia žalobcu zanikli vo všetkých predmetoch podnikania 03. 04. 2008. Žalobca bol súčasne považovaný na účely sociálneho poistenia z SZČO podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z., na základe ktorého sa za SZČO považuje fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu. Za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu sa považuje aj osvedčenie, na základe ktorého komora reštaurátorov zapísala žalobcu dňa 28. 11. 1994 do zoznamu členov Komory reštaurátorov v Bratislave pod č. 37. Vzhľadom na to, že žalobca si 03. 04. 2008 podal odhlášku z povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO od 03. 04. 2008. Pobočka žalovaného v Leviciach o sociálnom poistení žalobcu rozhodla aj v prípade dňom 03. 04. 2008 síce stratil postavenie SZČO v dôsledku zániku živnostenského oprávnenia, avšak v tomto období bol naďalej považovaný za SZČO podľa § 5 písm. c/, a to na základe oprávnenia vydaného podľa osobitného predpisu. Podľa § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení, účinnom do 31. 12. 2010 sa za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktoré zakladá fyzickej osobe status samostatne zárobkovo činnej osoby pre účely sociálneho poistenia považuje oprávnenie na vykonávanie činnosti reštaurátora. Podľa názoru žalovaného, pre posúdenie právneho postavenia fyzickej osoby ako SZČO na účely sociálneho poistenia s účinnosťou do 31. 12. 2010, nie je právne významné, či dotknutá osoba skutočne samostatnú zárobkovú činnosť vykonáva, ale je významná tá skutočnosť, že dotknutá fyzická osoba disponuje s oprávnením, ktoré zakladá status SZČO. Žalovaná poukázala vo svojom vyjadrení na to, že žalobca keď požiadal o zrušenie licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, nepožiadal o zrušenie predmetnej licencie. Vzhľadom na to, že žalobca bol držiteľom osvedčenia o výkone reštaurátorskej činnosti v zmysle zákona č. 200/1994 Z.z. o komore reštaurátorov, nezaniklo mu dňa 03. 04. 2008 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO a trvalo od 01. 07. 2007 do 30. 06. 2008 na základe príjmu z podnikania, ktorý žalobca dosiahol v r. 2006. Samotné nadobudnutie právneho postavenia SZČO nezakladá povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie. Vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO závisí od výšky príjmu z podnikania podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, ktorý táto osoba dosiahla za predchádzajúci kal. rok. V prípade ak SZČO nedosiahne príjem, relevantný na vznik povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia, zaniká mu povinné poistenie. Vznik, resp. zánik povinného nemocenského poistenia sa posudzuje vždy k 1. júla kal. roka a vychádza z príjmu z podnikania v predchádzajúcom kal. roku. Na základe príjmu z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý žalobca dosiahol za r. 2006 (1.392.310,-Sk) vzniklo žalobcovi povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO od 01. 07. 2007 do 30. 07. 2008. V rámci odvolacieho konania bolo preukázané, že žalobca bol držiteľom oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, t.j. osvedčenia komory reštaurátorov č. 37 vydaného komorou reštaurátorov dňa 28. 11. 1994. Žalovaná ďalej poukázala na tú skutočnosť, že nadobudnutie právneho postavenia zamestnanca nemá za následok zánik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia SZČO. Žalobca síce dňa 03. 04. 2008 predložil žalovanému - pobočke Levice registračný list fyzickej osoby odhlášku s dátumom zániku povinného poistenia dňa 03. 04. 2008, avšak neuviedol všetky skutočnosti relevantné pre posúdenie, či jeho poistenie v tento deň skutočne zaniklo. Skutočnosť, že žalobca je držiteľom licencie na výkon reštaurátorskej činnosti neoznámil poisťovni. Následne po preskúmaní skutkového stavu pobočka žalovanej v Leviciach podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod 1. zákona o sociálnom poistení, rozhodla o nezániku sociálneho poistenia žalobcu k 03. 04. 2008. IV. 15. Zástupca žalobcu trval na podanej žalobe. Žiadal aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu. Poukázal na to, že žalovaný správny nepreskúmal dôsledne námietky žalobcu s prihliadnutím na zákon č. 200/1994 Z.z., podľa ktorého nemôže súčasne reštaurátor vykonávať túto reštaurátorskú činnosť ako SZČO alebo ako zamestnanec v pracovnom pomere. Keďže žalobca ukončil 03. 04. 2008 podnikateľskú činnosť, týmto dňom stratil status SZČO. Následne 08. 04. 2008 uzatvoril pracovnú zmluvu so spoločnosťou RENON s.r.o. a reštaurátorské práce vykonáva ako zamestnanec. Tento pracovný pomer trval do 31. 07. 2009. V období od 01. 08. 2009 do 31. 03. 2010 žalobca nebol v pracovnom pomere, alebo bol opätovne v postavení SZČO. Žalobca dňa 29. 03. 2010 opätovne uzatvoril pracovnú zmluvu so spoločnosťou RENON s.r.o., a tento pracovný pomer trval až do 28. 02. 2011. Počas trvania pracovného pomeru žalobcovi platil poistné zamestnávateľ z príjmu zamestnanca. Žalobca má za to, že v prípade duplicitného odvodu dávok nemocenského a dôchodkového poistenia počas trvania pracovného pomeru žalobcu ako zamestnanca by bol ukrátený na svojich právach. Členstvo žalobcu v komore reštaurátorov je obligátnou b podmienkou aj k tomu, aby žalobca mohol aktívne vykonávať svoje povolanie reštaurátora ako zamestnanec, a to v mene a na účet iného subjektu teda zamestnávateľa. Zároveň poukazuje na rozhodnutie Sociálnej pobočky Levice zo dňa 30. 09. 2016, ktorým bolo rozhodnuté, že žalobcovi nezaniklo povinné nemocenské a dôchodkové poistenie dňa 03. 04. 2008. Žalobca má za to, že právo k vyjadreniu k týmto rozhodnutiam uplatnené Sociálnou poisťovňou je premlčané. Poukazuje na časové obdobie, toto rozhodnutie, na ktoré poukázal, bolo vydané v r. 2016 a rozhodnutie o nezániku povinného poistenia sa týka dňa 03. 04. 2008, teda tento nárok si uplatnila sociálna poisťovňa po vyše 8. rokoch a ak berie do úvahy sporné obdobie rokov 2008, 2009 a 2010, tak ku dňu vydania predmetného rozhodnutia uplynulo min. 6 rokov. Z týchto dôvodov je žalobca toho názoru, že nárok poisťovne je premlčaný. Poukazoval ešte na zákon č. 461/2003. Z.z. o soc. poistení, ktorým bol doposiaľ novelizovaný viac ako 70-krát, pričom v priemere je novelizovaný min. 8x za rok. Aj z toho dôvodu nie je možné zaujať všeobecné stanovisko, ktoré by platilo na všetky prípady od r. 2004, teda od nadobudnutia účinnosti tohto zákona až doposiaľ. Má za to, že stanovisko a konečný verdikt je možné prijať len k jednotlivým konkrétnym prípadom, ktoré sa majú posudzovať vždy nielen podľa vtedy účinného znenia tohto zákona, ale aj v tomto konkrétnom období aktuálneho znenia nálezu ÚSSR sp.zn. II.US526/2012 zo dňa 21. 02. 2013. Tento nález Ústavný súd SR riešil obdobný právny problém vo vzťahu k výkonu povolania advokátov, pričom sa jedná taktiež o slobodné povolanie. SP ústredie Bratislava v napadnutom rozhodnutí zo dňa 03. 10. 2017 účelovo a tendenčne dôvodí až neskôr prijatým uznesením pléna ÚSSR zn. Pl.us1/2015 zo dňa 04. 03. 2015. Týmto uznesením pléna bol zamietnutý nález druhého senátu ÚS zo dňa 21. 02. 2013. V záujme spravodlivého a nestranného rozhodnutia v danej veci navrhol aby Krajský súd v Nitre bral na zreteľ rozdielny právny názor jednotlivých senátov ÚSSR. K otázke, či zmena právnej formy výkonu advokácie z jej samotného výkonu na výkon v rámci spoločnosti s.r.o., má alebo nemá za následok zánik právneho postavenia SZČO na účely povinného nemocenského a dôchodkového poistenia podľa zákona v znení účinnom do 31. 12. 2010. Keďže postavenie žalobcu rozhodným obdobím pre dané konanie sú roky 2008, 2009 a 2010 pri konečnom rozhodnutí vo veci samej by súd mal zvážiť aj dôležitú okolnosť, a to nález druhého senátu ÚSSR zo dňa 21. 02. 2013, ktorým mal byť presadený právny názor, že zmenou právnej formy výkonu advokácie nezostáva advokátovi zachované právne postavenie SZČO na účely sociálneho poistenia. Poukazuje na to, že konečným spôsobom sa upravil právny názor na posudzovanú vec až uznesením pléna ÚSSR, a to až dňom 04. 03. 2015. Ak teda prejednávaná a posudzovaná vec sa týka obdobia rokov 2008, 2009 a 2010, pričom ku konečnému zjednoteniu odlišným právnym názorom ÚSSR v danej otázke došlo až v r. 2015, voči žalobcovi by bolo nespravodlivé najmä vzhľadom na dlhotrvajúce, viacročné obdobie nejednotného výkladu zákona a rozdielnej judikatúry, aby so spätnou platnosťou po uplynutí 8-10 rokov žalobca úplne nevinne znášal zodpovednosť a negatívne dôsledky nejednotného výkladu zákona. Na základe uvedených dôvodov navrhol aby krajský súd rozhodol v intenciách petitu žaloby. V prípade úspechu si žalobca uplatnil náhradu trov konania. 16. Žalobca trval na podanej žalobe v plnom rozsahu ako aj na dôvodov. Uviedol, že od 03. 04. 2008 nie je SZČO, ale len zamestnancom u zamestnávateľov. Je spoločníkom a konateľom RENON s.r.o. so sídlom Komárno, Pohraničná 889/1, živnosť ukončil dňa 03. 04. 2008, od 01. 08. 2009 do 31. 01. 2010 nevykonával živnosť reštaurátora na základe pracovnej zmluvy, odvtedy bol v slobodnom povolaní. 17. Zástupca žalovaného sa na pojednávanie nedostavil. Súd pojednával v jeho neprítomnosti. V. 18. Krajský súd ako správny súd vecne a miestne príslušný podľa § 23 ods. 2 SSP a § 190 SSP, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov žaloby s nariadením pojednávania a dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správnych orgánov (žalovaného a I. stupňového) vo vzťahu k žalobcovi nie sú v súlade so zákonom, a preto rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia a písm. d/, pretože je nepreskúmateľné a nedostatok dôvodov. Súčasne zrušil na návrh žalobcu podľa ods. 3 písm. a/ citovaného ustanovenie aj rozhodnutie orgánu správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo. Z obsahu predloženého administratívneho spisu zistil, že žalobca na základe osvedčenia Komory reštaurátorov zo dňa 28. 11. 1994 je zapísaný pod č. 37 v zozname členov Komory reštaurátorov so sídlom v Bratislave a Komorou reštaurátorov bolo vydané osvedčenie žalobcovi na špecializáciu reštaurovania v oblasti reštaurovanie kamenných plastík a architektonických článkov, reštaurovanie drevených plastík, architektonických článkov a oltárnych architektúr. 19. V tretej hlave rozhodovanie o správnych žalobách v sociálnych veciach podľa § 199 ods. 1 SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie: a/ Sociálnej poisťovne, b/ Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, c/ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, d/ Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, e/ zdravotných poisťovní, f/ Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, g/ Ministerstva obrany SR, ministra obrany SR a nadriadeného určeného podľa osobitného predpisu, h/ príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia, i/ obcí, miest, mestských častí a samosprávnych krajov v oblasti sociálnych služieb. 20. Podľa odseku 2 § 199 SSP v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. 21. Preskúmaním veci súd dospel k záveru, že v danom prípade sa jedná o rozhodovanie o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa tretej hlavy SSP. 22. Podľa ustanovenia § 5 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. 23. Podľa ods. 3 ustanovenia § 5 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu. 24. Podľa ods. 4 ustanovenia § 5 Správneho súdneho poriadku, správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade so základnými princípmi tohto zákona. 25. Podľa § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 26. Podľa ustanovenia § 177 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 27. Podľa § 178 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmov. 28. Z administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žalobca odhláškou - registračným listom fyzickej osoby zo dňa 03. 04. 2008 sa odhlásil z povinného poistenia SZČO k 03. 04. 2008 na následne 08. 04. 2008 uzatvoril ako zamestnanec pracovnú zmluvu so zamestnávateľom RENON s.r.o. so sídlom Komárno, Pohraničná 889/1 a reštaurátorské práce vykonával na základe pracovnej zmluvy. 29. V prejednávanej veci bolo potrebné posúdiť, či žalobca mal status SZČO aj po období od 08. 04. 2008, kedy už bol zamestnancom a konateľom spoločnosti RENON s.r.o., so sídlom Komárno, Pohraničná 889/1. Úlohou správnych orgánov bolo vyriešenie tejto právnej otázky týkajúcej sa výkladu § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z., teda či žalobca vykonával v čase od 08. 04. 2008 činnosť SZČO aj s prihliadnutím na ustanovenia zákona č. 200/1994 o komore reštaurátorov a o výkone reštaurátorskej činnosti jeho členov (§ 12 ods. 1). 30. Podľa názoru súdu riešeniu tejto otázky správne orgány však nevenovali dostatočne dôslednú pozornosť a žalovaná ako odvolací orgán aj napriek skutočnostiam, ktoré žalobca v odvolaní namietal nezaoberala sa podstatnou námietkou, a to, že žalobca dňa 03. 04. 2008 podal odhlášku do Sociálnej poisťovne, pobočky Levice, že nebude vykonávať činnosť ako SZČO. Túto skutočnosť je potrebné dôkladne zisťovať, a to ešte predtým, ako žalovaná ako odvolací orgán dospela k záveru, že poistenie žalobcu nezaniklo k 03. 04. 2008, a to z dôvodu, že žalobca mal za rok 2007 vyšší príjem ako umožňoval osobitný predpis, čo je 12 - násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9. 31. Podľa názoru správneho súdu zo zisteného skutkového stavu nebolo možné vyvodiť správny právny záver, ktorý ani správny orgán prvého stupňa a ani žalovaná vo svojom rozhodnutí nemohla odôvodniť, pretože táto základná otázka v danom konaní nebola zodpovedaná. Pokiaľ by sa správne orgány zaoberali existenciou žalobcu ako SZČO a posudzovali jeho príjem po roku 2007 na základe akého výkonu práce tento príjem dosiahol, bolo by možné posúdiť správne aj otázku výkladu § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. 32. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca je držiteľom osvedčenia na výkon reštaurátorskej činnosti na základe vydaného osvedčenia č. 37 zo dňa 28. 11. 1994. 33. Správny súd zastáva názor, že rozhodnutie žalovanej, ktoré je predmetom prieskumu v tomto konaní je vydané v rozpore so zákonom z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Námietka žalobcu, že po období 03. 04. 2008 nevykonával činnosť SZČO, teda nespadá ako poistenec pod režim poistenia podľa § 21 ods. 1 v spojení s ustanovením § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, je dôvodná, a preto súd predmetné rozhodnutie žalovanej podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. 34. K samotnej aplikácii ustanovenia § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, správny súd uvádza, že k zániku poistenia podľa tohto ustanovenia dochádza len v prípade ak by status SZČO bol zachovaný, čo v danom prípade nie je, pretože žalobca v čase od 03. 04. 2008 nevykonával činnosť SZČO, pretože od 08. 04. 2008 bol zamestnancom RENON s.r.o. so sídlom Komárno, Pohraničná 887/1 a reštaurátorské práce vykonával na základe pracovnej zmluvy. 35. Podľa § 21 ods. 4 písm. b/ Zákona o sociálnom poistení, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy SZČO uvedenej v § 5 písm. c/ dňom zániku týchto oprávnení. Ustanovenie § 21 ods. 4 je ustanovením špeciálnym vo vzťahu k ustanoveniu § 21 ods. 1, ktoré je ustanovením všeobecnej povahy upravujúcim vznik a zánik sociálneho poistenia u SZČO v súvislosti s výškou príjmu v rozhodnom období. Zákon pre vznik poistenia k 1. júlu predpokladá existenciu statusu SZČO a požadovaný príjem a pre zánik k 30. 06. status zárobkovo činnej osoby a nedostatočný príjem. Pre zánik sociálneho poistenia v zmysle § 21 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení, je relevantný zánik statusu SZČO a na príjem sa neprihliada. V takomto prípade poistenie zaniká dňom právnych skutočností vymenovaných v § 21 ods. 4, v danom prípade v zmysle § 21 ods. 4 písm. b/ dňom zániku oprávnenia k 03. 04. 2008. 36. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného sa zaoberať rozhodnutím pobočky Levice zo dňa 30. 09. 2016, pretože existuje rozhodnutie o zániku poistenia žalobcu k 03. 04. 2008, ktoré zrušené nebolo. Žalovaná sa musí zaoberať aj právnou otázkou, či by žalobca mohol vykonávať SZČO len na základe osvedčenia Komory reštaurátorov, keďže na základe výpisu zo živnostenského registra Okresného úradu Levice živnosť vykonával od 21. 12. 1992 do 03. 04. 2008 Správny súd v predmetnom konaní zdôrazňuje predovšetkým povinnosť všetkých orgánov štátnej moci svojou činnosťou napĺňať legitímne čakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je právna istota. S princípom právnej istoty logicky korešponduje aj zásada rozhodovať v obdobných veciach rovnako, pričom správny súd poukazuje aj na príslušnú judikatúru Najvyššieho súdu SR a dáva do pozornosti rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č. 1Sžso/38/2010 zo dňa 13. 09. 2011, ako aj rozhodnutie 4Sžso/63/2009 zo dňa 28. 04. 2010. 37. Správny súd zastáva názor, že rozhodnutie žalovanej, ktoré je predmetom prieskumu v tomto konaní bolo vydané v rozpore so zákonom z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. K samotnej aplikácii ustanovenia § 21 zákona o sociálnom poistení správny súd poukazuje na to, že toto ustanovenie upravuje vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia u SZČO. Pre vznik tohto poistenia ku dňu 01. 07. zákon predpokladá jednak status SZČO a jeho príjem, ktorý je v zákone špecifikovaný podľa druhu výšky a relevantného obdobia pre zánik tohto poistenia k 30. 06. Z tohto je možné vyvodiť záver, že k zániku poistenia u SZČO dochádza len v prípade, ak by status SZČO zostal zachovaný, čo v danom prípade nie je, pretože žalobca od 03. 04. 2008 nevykonával činnosť SZČO, pretože mal túto činnosť zrušenú. 38. Z vyššie uvedených dôvodov súd zistil, že námietky žalobcu uvedené v žalobe sú dôvodné, a preto predmetné rozhodnutie žalovanej ako i prvostupňového správneho orgánu podľa § 191 ods. 1 písm. c/ zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. 39. O trovách konania súd rozhodol tak žalobca, ktorý mal v konaní úspech súd priznal mu náhradu trov konania v plnom rozsahu (§ 175 ods. 1 SSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449 ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6 ods. 2 písm. c).