Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 23Sa/151/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4017201091 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4017201091.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: V. W., bytom E. W., X. mája XX, zastúpený advokátskou kanceláriou Gabriel Orlík s.r.o., zastúpený Mgr. Gabrielom Orlíkom, so sídlom Topoľčianky, Žitavanská 20, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27. 09. 2017, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto r o z h o d o l : Krajský súd žalobu zamieta. Krajský súd žalovanému nepriznáva náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Rozhodnutím žalovaného č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 27. 09. 2017 podľa § 218 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 13. 05. 2017 o priznaní invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov žalobcovi priznal od 02. 06. 2016 invalidný dôchodok v sume 127,- eur mesačne a podľa § 82, § 293dq a § 293dr zákona č. 461/2003 Z.z. od 01. 01. 2017 sa zvyšuje invalidný dôchodok na sumu 131,- eur. 2. I. stupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 13. 03. 2016 tak rozhodol, pretože podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Nitra dňa 09. 01. 2017 je žalobca od 02. 06. 2016, je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. II. 3. Žalobca voči rozhodnutiu včas podal voči rozhodnutiu zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom namietal určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70 % a zároveň nesúhlasil s dátumom priznania invalidného dôchodku. Zároveň žalobca poukazoval na svoj nepriaznivý zdravotný stav. Namietal aj nezapočítanie štúdia na vysokej škole od r. 1985 d o 1986. 4. Žalovaný ako odvolací orgán preskúmal spisovú dokumentáciu a vzhľadom na záver posudkového lekára ústredia so sídlom v Nitre, ktorý preskúmal zdravotný stav žalobcu dňa 08. 06. 2017 so záverom, že u žalobcu sa jedná o ťažkú obsedantne kompluzívnu poruchu s čiastočkou dezintegráciou osobnosti. Tomuto rozhodujúcemu zdravotnému stavu prislúcha miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70 %, čo je vzhľadom na klinické prejavy horná hranica rozpätia. Dátum vzniku invalidity je určený správne od 02. 06. 2016, od prepustenia z hospitalizácie žalobcu z Psychiatrickej nemocnici Veľké Zálužie, kedy bolo rozhodujúce zdravotné postihnutie potvrdené. Pre posúdenie zdravotného stavu žalobcu boli zohľadnené predložené lekárske nálezy, a to vyšetrenie posudkovým lekárom sociálneho poistenia zo dňa 08. 06. 2017, prepúšťacia správa z hospitalizácie v Psychiatrickej nemocnici Veľké Zálužie od 22. 03. 2016 do 02. 06. 2016, psychiatrické vyšetrenie zo dňa 08. 06. 2016 a zo dňa 30. 05. 2017 a psychologické vyšetrenie zo dňa 08. 04. 2016. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia Sociálnej poisťovne so sídlom v Nitre určil duševné choroby a poruchy správania, neurotické, stresové a somatomorfné poruchy, ťažké formy (napr. ťažké obsedantné neurózy), ktoré zaradil do kapitoly V, položka 4, písmeno b/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil na 70 % (z rozpätia od 60 % do 70 %). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 70 %, od 02. 06. 2016. K námietke účastníka konania, týkajúcej sa nezapočítania doby štúdia na vysokej škole od roku 1985 do 1986 do obdobia dôchodkového poistenia, je potrebné uviesť nasledovné. V odvolacom konaní bola preukázaná nová skutočnosť, ktorá bola dôvodom na zmenu napadnutého rozhodnutia podľa § 112 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Účastník konania vo svojom odvolaní doručenom Sociálnej poisťovni, pobočka Nitra dňa 12. 04. 2017 uviedol, že dodatočne predloží listinné dôkazy o tom, že v rokoch 1985 až 1986 študoval na vysokej škole. Potvrdením Slovenskej technickej univerzity Fakulty elektrotechniky a informatiky v Bratislave zo dňa 18. 04. 2017, ktoré bolo doručené Sociálnej poisťovni, pobočka Nitra dňa 24. 04. 2017, bolo preukázané, že účastník konania študoval aj v období od 01. 09. 1985 do 31. 08. 1986. Na základe uvedeného bola novo určená suma invalidného dôchodku podľa § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Suma invalidného dôchodku sa znížila po započítaní obdobím od 01. 09. 1985 do 31. 12. 1985, od 01. 01. 1986 do 31. 08. 1986, to znamená 365 dní, do obdobia dôchodkového poistenia. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX . 0 zo dňa 11. 09. 2017 bol podľa § 70 ods. 1, § 112 ods. 3 a 6, § 82, § 293dq a § 293 dr zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov od 04. 10. 2017 znížený invalidný dôchodok na sumu 129,30 eur mesačne. 5. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca v odvolacom konaní nepreukázal nesprávnosť posúdenia zdravotného stavu a v zmysle § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. splnil podmienky nároku na invalidný dôchodok, že sa stal invalidným a získal aj potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa § 72 zákona č. 461/2003 Z.z. Pred vznikom invalidity, t.j. 02. 06. 2016 získal 7693 dní obdobia dôchodkového poistenia. Pri posúdení nároku na dôchodok a určení jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobie dôchodkového poistenia, čo je 21 rokov a 28 dní dôchodkového poistenia, teda splnil potrený počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Suma invalidného dôchodku je určená podľa § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 600/2003 Z. z. ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Priemerný osobný mzdový bol je určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch. V rozhodujúcom období kalendárnych rokov 1984 až 2015 žalobca nezískal na zistenie priemerného osobného mzdového bodu aspoň 22 kal. rokov podľa § 63 ods. 6 zsz. Týchto 22 kal. rokov nezískal ani pri postupnom rozšírení rozhodujúceho obdobia pred 01. 01. 1984. Priemerný osobný mzdový bod bol preto podľa § 67 ods. 7 druhej vety zsz. vypočítaný z tohto nižšieho počtu kal. rokov. Osobné mzdové body v týchto kal. rokoch sa zisťujú osobitne za každý kal. rok, a to ako podiel úhrnu vymeriavacích základov, z ktorých sa platí poistné na dôchodkové poistenie a všeobecného vymeriavacieho základu. Sumy všeobecných vymeriavacích základov za kal. roky 1949-2002 sú uvedené v prílohe 3 k zákonu č. 461/2003 Z. z. a od r. 2013 v príslušných opatreniach Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktorými boli stanovené sumy všeobecných vymeriavacích základov. Poistencovi, ktorý v niektorom kal. roku rozhodujúceho obdobia získal obdobie dôchodkového poistenia podľa § 255 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., patrí za takýto kal. rok osobný mzdový bod, ktorého hodnota je 0,3. Takýto kal. rok sa z rozhodujúceho obdobia vylučuje a na výpočet priemerného osobného mzdového bodu sa vylúči aj počet dní kal. roka obdobia dôchodkového poistenia. Pretože žalobca získal náhradnú dobu podľa § 9 zákona č. 100/1988 Zb. v kal. roku 1976 - 122 dní, 1985- 115 dní, 1987 - 27 dní, 1988 - 122 dní, 1989 - 243 dní, 1990 - 36 dní, 1990 - 3 dni, 1991 - 40 dní, 1992 - 9 dní, 1993 - 164 dní, patrí žalobcovi za toto obdobie pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kal. roky je 1,4237. V rozhodujúcom období žalobca získal 1118 dní dôchodkového poistenia, to znamená 3,0631 rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, priemerný osobný mzdový bod je 0,4648. Podľa § 63 ods. 4 písm. d/ zákona č. 461/2003 Z. z. sa k priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1 pripočíta v r. 2016 - 20 % z rozdielu medzi hodnotou 1 a hodnotou priemerného osobného mzdového bodu. V súlade s uvedeným je hodnota osobného mzdového bodu 0,5719. Po započítaní obdobia štúdia žalobcu od 01. 09. 1985 do 31. 12. 1985, od 01. 01. 1986 do 31. 08. 1986, to znamená 365 dní sa znížila suma invalidného dôchodku. Ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok k 02. 06. 2016 žalobca získal 8058 dní obdobia dôchodkového poistenia. Dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. dosiahne dovŕšením 62 rokov veku dňa 16. 12. 2023. V období od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia dôchodkového veku žalobca získal 2753 dní, spolu s obdobím dôchodkového poistenia 10811 dní, čo pre účely výpočtu predstavuje 29,6192 rokov obdobia dôchodkového poistenia a pripočítaného obdobia. Aktuálna dôchodková hodnota k 02. 06. 2016 je 10.9930,- eur a je určená ako súčin dôchodkovej hodnoty na rok 2015 - 10,6865 eur a indexu 1,02867383. Suma invalidného dôchodku je 241,30 eur mesačne. Je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia, spolu s pripočítaným obdobím a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod je 0,5451 x 29,6162 rokov obdobia dôchodkového poistenia, spolu s pripočítaným obdobím x aktuálna dôchodková hodnota 10,9930 x 70 % = 124,30 eur mesačne. Suma invalidného dôchodku sa podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. zvyšuje odo dňa priznania dôchodku o 1 euro mesačne (o pevnú sumu zvýšenia invalidného dôchodku v § 1 písm. g/ Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 283/2015 Z. z.) na sumu 125,30 eur mesačne. Suma invalidného dôchodku sa ďalej zvyšuje podľa § 82, § 293dq, § 293dr ods. 1 písm. g/ zákona č. 461/2003 Z.z. od 04. 10. 2017 o 4,- eurá mesačne na 129,30 eur. III. 6. Žalobca podal voči druhostupňovému rozhodnutiu žalovaného, prostredníctvom svojho právneho žalobcu, žalobu, v ktorej namietal nesprávnosť rozhodnutia žalovaného. Nesúhlasil s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Mal za to, že jeho zdravotné postihnutie posudkový lekár nesprávne zaradil podľa prílohy č. 4 a poukázal aj na rozdielnosť záverov posudkov z 09. 01. 2017 a z 15. 05. 2017, a toto rozdielne zaradenie chorôb nie je ničím doložené ani zdôvodnené a nie je ani vysvetlené posudkovým lekárom, prečo jeho miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je určená na dolnej hranici. Nesúhlasí ani s dátumom vzniku invalidity, pretože jeho zdravotné problémy začali vlastne na vysokej škole, žil v izolácii, nezaradil sa do spoločnosti, takmer nevychádzal z domu, akýkoľvek kontakt s ľuďmi mu spôsobuje fyzické a psychické problémy. Skutočnosť, že bol hospitalizovaný na psychiatrii v r. 1996 posudkový lekár nebral do úvahy. Túto psychiatrickú poruchu má už takmer 30 rokov. IV. 7. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 01. 03. 2018 poukázal na to, že podkladom rozhodnutia žalovanej bol aj posudok posudkového lekára pobočky v Nitre zo dňa 09. 01. 2017, kedy bol žalobca uznaný za invalidného od 02. 06. 2016 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70 %. V dôsledku podania odvolania žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu bol jeho zdravotný stav opätovne posúdený posudkovým lekárom pobočky ako aj ústredia, a to 15. 05. 2017 a 08. 06. 2017 so zhodným posudkovým záverom. Posudkoví lekári uviedli, že z predloženej lekárskej dokumentácie a odborného psychiatrického vyšetrenia vyplýva, že žalobca trpí na ťažkú obsedantne kompulzívnu poruchu s čiastočnou dezintegráciou osobnosti. Tomuto rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu prislúcha miera poklesu 70 %, čo je vzhľadom na klinické prejavy horná hranica rozpätia. Dátum vzniku invalidity u žalobcu je správne určený od 02. 06. 2016, t.j. od prepustenia z hospitalizácie z Psychiatrickej nemocnice Veľké Zálužie, kedy bolo rozhodujúce zdravotné postihnutie potvrdené. Dovtedy ochorenie žalobcu prebiehalo pod iným obrazom. Posudkoví lekári sa vysporiadali aj s pracovnou rekomandáciou žalobcu a v navrhovanom pracovnom prostredí uviedli obmedzenia schopnosti žalobcu, keďže tento môže vykonávať prácu len v prostredí bez väčšej psychickej námahy, môže vykonávať pomocné práce a žalovaný správne orgán žiadal, aby súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. V. 8. Krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe žalobcom prejednal bez pojednávania a podľa § 190 SSP dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto rozsudkom žalobu žalobcu zamietol. 9. Po vyhodnotení závažnosti dôvodov žaloby vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu správneho orgánu ako aj k obsahu pripojeného spisu žalovaného konštatoval, že nezistil dôvod, že by sa žalovaný odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov so správnou citáciou dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre správnosť napadnutého výroku rozhodnutia. 10. Žalobca si požiadal žiadosťou zo dňa 09. 01. 2017 o invalidný dôchodok, ktorý žiadal priznať od 22. 04. 2016. Po podaní žiadosti bol posúdený jeho zdravotný stav prvostupňovým posudkovým lekárom v Nitre dňa 09. 01. 2017, ktorý za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil poruchy osobnosti a poruchy správania - ťažké narušenie osobnosti, podľa kapt. V. položka 4 písm. b/, kde určil percentuálnu mieru 60 % a zvýšil percentuálnu mieru za ostatné zdravotné postihnutia. Posudkový lekár poukázal na to, že žalobca od r. 1996 bol opakovanej hospitalizovaný na psychiatrii, naposledy od marca do júna 2016 vo Veľkom Záluží pre obsedantne kompulzívnu poruchu s fixovaným obsedantne kompulzívnym syndrómom, zmiešanou poruchou osobnosti a poruchami správania. Psychologický vyšetrením bola zistená prítomná hranične psychotická kvalita stavu s paranoiditou u osobnosti abnormne štruktúrovanej s anarkastickými, narcistickými, schizoidnými rysmi, s výraznou OCD symptomatikou s narušeným sociálnym správaním a sociálnou izoláciou. Kontrolným psychiatrickým vyšetrením v decembri 2016 bola verifikovaná osobnosť psychoticky alterovaná, stav dlhoročne chronifikovaný s OCD symptomatickou ťažkého stupňa s funkčným zlyhávaním. Stav si vyžaduje sústavnú ambulantnú psychiatrickú liečbu. Celkovým hodnotením zdravotného stavu, doloženými lekárskymi nálezmi je miera poklesu 60 % + 10 % navýšením na ostatné zdravotné ochorenia a dátum vzniku invalidity bola určená od prepustenia z hospitalizácie dňa 02. 06. 2016. 11. V dôsledku podaného odvolania bol opätovne posúdený zdravotný stav druhostupňovým posudkovým lekárom v Nitre dňa 08. 06. 2016. Posudkový lekár za prítomnosti odborného lekára psychiatra posúdil zdravotný stav žalobcu aj na základe posledného psychiatrického vyšetrenia a z predloženej lekárskej dokumentácie ako aj vyšetrenia psychiatrom dňa 08. 06. 2016 bola preukázaná obsedantne kompulzívna porucha ťažkého stupňa s čiastočnou dezintegráciou osobnosti. K tomuto rozhodujúcemu zdravotnému stavu prislúcha miera poklesu 70 %, čo je vzhľadom na klinické prejavy horná hranica rozpätia. Taktiež sa posudkový lekár stotožnil aj s dátumom vzniku invalidity, t.j. od 02. 06. 2016, t.j. od prepustenia žalobcu z hospitalizácie v PL Veľké Zálužie. 12. Podľa § 71 ods. 1, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa § 71 ods. 2, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Podľa § 71 ods. 3, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný, výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 71 ods. 4, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Podľa § 71 ods. 5, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Podľa § 71 ods. 6, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou, dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Podľa § 71 ods. 7, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nespočítavajú. Podľa § 71 ods. 8, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí ak pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Podľa § 71 ods. 9, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktorá je z jeho funkčným dopadom najviac porovnateľná. Podľa § 71 ods. 10, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 13. Nové skutočnosti, ktoré by pri doterajšom posudzovaní zdravotného stavu žalobcu neboli známe a zhodnotené a ktoré by prípadne odôvodňovali ďalšie doplnenie posudku súd nezistil ani z predložených lekárskych nálezov, ktoré pripojil žalobca k žalobe. Posudkový lekár rozhodol po vlastnom vyšetrení zdravotného stavu žalobcu, za prítomnosti psychiatra a posúdení odborných lekárskych nálezov z oblastí, na ktoré si žalobca sťažuje a svoj posudok aj náležite zdôvodnil. 14. Posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj v konaní o odvolaní na základe predložených odborných nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že zdravotný stav žalobcu je zhoršený na úroveň invalidity, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70 % od 02. 06. 2016, t.j. od prepustenia z psychiatrickej liečby. Žalobca v konaní o opravnom prostriedku nepreukázal listinnými dôkazmi, že jeho zdravotný stav odôvodňuje vznik invalidity pred týmto dátumom. 15. Správny súd považoval preskúmavané rozhodnutie žalovaného za vydané v súlade so zákonom o sociálnom poistení ako aj prílohou č. 4 k zákonu. 16. Správny súd vykonaným dokazovaním nezistil žiadny relevantný dôvod, pre ktoré by malo byť rozhodnutie žalovaného orgánu zrušené, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 199 SSP zamietol. Ak by žalobca relevantným spôsobom preukázal výrazné zhoršenie svojho zdravotného stavu, môže kedykoľvek požiadať žalovaného o zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Žalobca voči výške dôchodku nepodal námietky, preto sa správny súd ani výpočtom dôchodku nezaoberal. 17. Správny súd o trovách konania rozhodol podľa § 168 SSP tak, že žalobcovi nepriznal náhradu trov konania, pretože nemal v konaní úspech. Poučenie: Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 133, ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (§ 439, ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440, ods. 1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote 1 mesiaca, od doručenia rozhodnutia krajského súdu, subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449, ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6, ods. 2, písm. c/).