Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 7Co/50/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4313206602 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4313206602.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o., so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 264 29 705, proti žalovanému: P. A., nar. XX.XX.Y., bytom Poštová XXX/XXX, XXX XX K. E., o zaplatenie zmenkovej sumy 311 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 12C/332/2013-46 zo dňa 04.06.2015 takto r o z h o d o l : Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie návrhu v časti zmenkového úroku 0,19 % denne zo sumy 316 eur od 23.07.2010 do 07.10.2010 a zo sumy 311 eur od 08.10.2010 do zaplatenia, rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti z r u š u j e a konanie v tejto časti z a s t a v u j e . Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí zvyšku žaloby a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e . Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť do 3 dní od doručenia rozsudku zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu vo výške 311 eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 316 eur od 23.07.2010 do 05.10.2010, čo predstavuje sumu 59,25 eura, 6% ročný úrok zo zmenkovej sumy: zo sumy 316 eur od 06.10.2010 do 07.10.2010, čo predstavuje sumu 0,10 eura, zo sumy 311 eur od 08.10.2010 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 1,05 eura, a náhradu trov konania za súdny poplatok v sume 18,50 eura. Žalobu vo zvyšku súd zamietol. Žalovaného zaviazal aj na zaplatenie náhrady trov konania za právne zastúpenie v sume 63,14 eura, ktoré má zaplatiť na účet vtedajšieho právneho zástupcu žalobcu. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia pohľadávky podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). 2. Rozhodnutie vo veci samej súd odôvodnil najmä s odkazom na ustanovenia uvedeného Nariadenia, ustanovenia zákona č. 191/1950 Zb. zákona zmenkového a šekového v znení neskorších predpisov (ďalej „Zmenkový a šekový zákon“ alebo „zákon“) s tým, že žalobu považoval v istine s uplatneným 6% úrokom v celom rozsahu za opodstatnenú, a to na tom základe, že žalovaný vystavil dňa 05.08.2009 zmenku na zmenkovú sumu 316 eur, ktorú spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 23.07.2010 sa zaviazal zaplatiť pri predložení na rad POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, splatné „POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25,811 09 Bratislava „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka obsahuje meno a priezvisko vystaviteľa, bydlisko, rodné číslo a podpis. Na rube zmenky je obsiahnutý nasledovný text: Namiesto nás na rad CD Consulting, s.r.o., K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha, Česká republika, IČO: 264 29 705; ide o rubopis, ktorý je podpísaný konateľom obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Z takto vystavenej zmenky podľa žalobcu vznikol žalovanému záväzok voči majiteľovi zmenky, žalobcovi, zaplatiť mu zmenkovú sumu aj s príslušenstvom. Vistazmenka je zmenkou, ktorá je splatná dňom jej predloženia. Žalobca si uplatnil okrem zaplatenia zmenkovej sumy aj 6% úrok ročne odo dňa splatnosti zmenky a tvrdil, že vzhľadom na to, že zmenka obsahuje doložku bez protestu, nie je povinný túto skutočnosť overiť vo forme verejnej listiny, teda protestom; dňom splatnosti zmenky vznikla žalovanému povinnosť plniť záväzok zo zmenky. Súd urobil záver, že žalovaný je povinný žalobcovi ako majiteľovi zmenky zaplatiť neuhradenú zmenkovú sumu 311 eur podľa Čl. I, § 48 ods. 1 bodu 1 Zákona zmenkového a šekového, a zároveň je povinný zaplatiť žalobcovi aj úrok 6% ročne zo sumy 316 eur od 06.10.2010 do zaplatenia podľa Čl. I, § 48 ods. 1 bodu 2 Zákona zmenkového a šekového a zmenkovú odmenu v sume 1,05 eura podľa Čl. I, § 48 ods. 1 bodu 4 Zákona zmenkového a šekového. Súd preto v tejto časti žalobe vyhovel. 3. Uplatnený nárok žalobcu v časti zaplatenia zmenkového úroku 0,25 % denne zo zmenkovej sumy 316 eur od 23.07.2010 do 07.10.2010 vo výškee 60,83 eura a zo sumy 311 eur od 08.10.2010 do zaplatenia, súd považoval len za čiastočne dôvodný. Pri zmenke zročnej na videnie môže podľa § 5 Zákona zmenkového a šekového vystaviteľ zmenky stanoviť úrokovanie, pričom úrokovú mieru treba udať v zmenke a úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, ak nie je určený deň iný. V tomto prípade je na zmenke určená úroková miera 0,25 % denne, ako aj dátum začiatku úročenia, t.j. od 23.07.2010. Žalobca teda dôvodne požadoval zaplatenie zmenkového úroku 0,25 % denne zo sumy 316 eur od 23.7.2010. Čo sa týka stanovenia, dokedy sa má dlžná zmenková suma úročiť, podľa záveru súdu nemožno v celom rozsahu priznať žalobcom uplatnený nárok. Zo zmenky nevyplýva, dokedy sa má zmenková suma úročiť a aj keď to nie je v Zákone zmenkovom a šekovom uvedené, z ustanovenia § 48 možno vyvodiť, že je možné požadovať ich zaplatenie len do zročnosti zmenkovej sumy; odo dňa zročnosti má majiteľ zmenky právo požadovať zmenkové úroky v zákonnej výške 6 % ročne. Od splatnosti zmenky má potom nárok len na zákonné úroky 6% ročne zo zmenkovej sumy takto zvýšenej o dojednané úroky. Preto súd v časti požadovaného úroku 0,25 % denne zo zmenkovej sumy vyhovel len čiastočne. V časti, v ktorej žalobca 0,25% denné úroky požadoval aj za obdobie po uvedenom dni až do zaplatenia, súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Výrok o trovách konania odôvodnil podľa § 142 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, účinného do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“) s tým, že žalobca mal len nepatrný neúspech, a tak mu patrí plná náhrada trov za súdny poplatok v sume 16,50 eura a za právne zastúpenie v sume 63,14 eura. 4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok v jeho zamietajúcej časti zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Uviedol, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, že postupom súdu sa mu odňala možnosť konať pred súdom a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný vystavil zmenku, dobrovoľne ju podpísal a išlo o prejav jeho slobodnej vôle. Vedel teda, že sadzba zmenkového úroku predstavuje 0,25 % denne a s takouto sadzbou zmenkového úroku jednoznačne súhlasila. Jeho žaloba je preto aj v tejto časti dôvodná a v tomto smere poukázal na rozhodnutia iných súdov, ktoré rozhodli v obdobných veciach v jeho prospech. V závere uviedol, že „zmluvná pokuta 0,25 % z istiny za každý deň omeškania vo výške 533 eur predstavuje 1,33 eura denne, čo nie je neprimerané účelu, ktorý bol dohodou o zmluvnej pokute účastníkmi konania sledovaný, teda včasné plnenie si povinností vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome“. 5. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril. 6. Po podaní odvolania žalobca vzal žalobu v rozsahu uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne, a teda zotrval na zaplatení zmenkového úroku len vo výške 0,06 % denne. Žalovaný nesúhlas s týmto čiastočným späťvzatím žaloby nesúhlas neprejavil. 7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného od 1. júla 2016, ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že je daný dôvod na pripustenie späťvzatia časti žaloby, na zrušenie rozsudku v tejto časti a na zastavenie konania a že je daný dôvod na potvrdenie rozsudku vo výroku o zamietnutí zvyšku žaloby a v súvisiacom výroku o trovách konania. 8. V časti, v ktorej žalobca vzal svoj návrh späť, odvolací súd vychádzal z toho, že právo disponovať s návrhom má výlučne žalobca, ktorý v priebehu odvolacieho konania vzal svoj návrh čiastočne späť v rozsahu zmenkového úroku 0,19 % tak, ako je uvedené vyššie. Žalobca čiastočným späťvzatím žaloby prejavil voči súdu vôľu, aby sa nekonalo a o veci meritórne nerozhodovalo. Odvolací súd v súvislosti s čiastočným späťvzatím postupoval v zmysle ustanovenia § 370 ods. 1,2,3 CSP, podľa ktorého: (1) Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. (2) Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. (3) Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane. Odvolací súd teda pripustil späťvzatie žaloby v časti zmenkového úroku zo sumy 316 eur od 23.07.2010 do 07.10.2010 a zo sumy 311 eur od 08.10.2010 do zaplatenia, rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zrušil a konanie v tejto časti zastavil. V zmysle § 369 ods. 2 CSP právoplatnosť napadnutého rozsudku v danej časti nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. 9. Vo zvyšnej časti napadnutého rozsudku, ktorým bola v časti žaloba zamietnutá, a v súvisiacom výroku o trovách konania odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Predmetom tohto konania je návrh na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia. Na jeho základe sa žalobca domáhal zaplatenia uvedenej zmenkovej sumy s príslušenstvom a trov konania. Podľa obsahu žaloby je žalobca ako indosatár nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný, pričom indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Indosant predložil zmenku na zaplatenie, lebo vystaviteľ pohľadávku doposiaľ neuhradil. Predmetom odvolacieho konania bol vo veci samej len výrok, ktorým súd prvej inštancie vo zvyšnej časti žalobu zamietol, a tiež súvisiaci výrok o trovách konania. Súd prvej inštancie v časti požadovaného úroku 0,25 % denne zo zmenkovej sumy podľa odôvodnenia rozsudku vyhovel len čiastočne a priznal žalobcovi tento úrok do dňa, kedy sa podľa návrhu na uplatnenie pohľadávky podaného žalobcom zmenka stala splatnou, a vo zvyšnej časti, v ktorej žalobca žiadal úrok 0,25 % denne z dlžnej zmenkovej sumy požadoval aj za ďalšie obdobie, súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. 10. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa zamietnutia dohodnutých úrokov za obdobie po splatnosti zmenky do zaplatenia istiny ako aj v časti o trovách konania odvolací súd posúdil ako vecne správny, vychádzajúc z celkového odôvodnenia rozsudku, ktorým súd v základe žalobe vyhovel. Keďže odvolací súd o základe žaloby, t. j. o dôvodnosti či nedôvodnosti uplatnenej zmenkovej istiny, pre absenciu odvolania žalovaného nerozhodoval, viazaný odôvodnením vo vzťahu k tomuto už právoplatnému priznaniu zmenkovej istiny s časťou príslušenstva dospel k tomu, že rozsudok je v žalobcom napadnutej časti vecne správny. Preto nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 ods. 2 CSP opakovať tie isté podstatné dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí, vrátane citácie ustanovení právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad. Zamietnutie žaloby v tejto časti však - s ohľadom na výšku sumy pripadajúcej na 0,25% úroky z istiny - možno oprieť aj o rozpor s dobrými mravmi v časti 0,25% dohodnutých úrokov a o následný záver o neplatnosti tejto časti právneho úkonu v zmysle § 39 a § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom čiastočné späťvzatie žaloby na posúdenie platnosti právneho úkonu vychádzajúc z momentu jeho uzavretia nemá žiadny právny následok. Za podstatný však odvolací súd - podľa obsahu zmenky tak, ako ho opísal súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku, považuje možný záver, že zmenka bola vystavená známou „nebankovou“ spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., s najväčšou pravdepodobnosťou na zabezpečenie úveru zo spotrebiteľskej zmluvy, označenej číslom na zmenke: 4095084. Na tom podklade odvolací súd prijal v ďalších iných konaniach, v ktorých súdy v základe žalobu v celom rozsahu zamietli pri vykonaní dokazovania aj inými listinnými dôkazmi (zmluva o úvere, všeobecné obchodné podmienky, exekučné spisy vedené na podklade rozhodcovských rozsudkov a i.) záver o tom, že vystavenie zmenky v spotrebiteľských vzťahoch v konkrétnych prípadoch bolo právne neúčinné, pričom v odvolacom konaní odvolací súd takéto rozsudky súdov prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 11. Jednou zo základných zásad práva Európskej únie je zásada, podľa ktorej sú členské štáty povinné zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a zároveň sú povinné zabezpečiť, aby sa nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách neuplatňovali, resp. neboli záväzné. Vzhľadom na to aplikáciou procesného práva má súd túto povinnosť naplniť, čo znamená, že v prípade uplatnenia nároku zo zmenky súd musí ex offo skúmať, či vystaviteľom zmenky nie je spotrebiteľ. Aj keď vnútroštátna právna úprava platná do 31.12.2010 umožňovala používať zmenky aj v spotrebiteľskom vzťahu, použitie zmenky ako takej v spotrebiteľskom právnom vzťahu v skutočnosti nie je úplne v súlade s právom EÚ na ochranu spotrebiteľa. Vnútroštátna právna úprava do 31.12.2010 nezabezpečila vhodnú ochranu spotrebiteľa na základe Smernice 87/102/EHS v konaní o nároku zo zmenky a zákonodarca túto skutočnosť zmenil až zrušením dovtedajšieho zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. a prijatím nového zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného od 01.01.2011. Zmenkové právo ako také v súdnom konaní znevýhodňuje žalovaného zmenkového dlžníka a keďže podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky právo EÚ má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, vnútroštátna právna úprava, ktorá umožnila za istých okolností do 31.12.2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských vzťahoch, môže byť nepoužiteľná. Na podklade takejto úvahy by bolo možné prijať aj právny záver o tom, že z takej zmenky nemohol vzniknúť platný zmenkový záväzok. Odvolací súd poznamenáva, že medzičasom došlo z týchto dôvodov aj k zmene vnútroštátnej právnej úpravy týkajúcej sa zmenkového a šekového zákona. 12. Na podklade takejto úvahy vyvstáva aj právny záver o tom, že z takej zmenky nemohol vzniknúť platný zmenkový záväzok. V tomto smere odvolací súd poukazuje aj na stanovisko publikované pod č. 93/2015 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, podľa ktorého: „Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.“ Keďže odvolací súd na základe uvedeného rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti posúdil ako vecne správny, odvolanie žalobcu nepovažoval za dôvodné a vo veci rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 13. V odvolacom konaní bol žalovaný v súvislosti s odvolaním žalobcu vo veci samej úspešný v celom rozsahu, takže mu patrí nárok na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 255 ods. 1 CSP. V súvislosti s čiastočným späťvzatím žaloby pre procesné zavinenie zastavenie konania žalobcom patrí žalovanému náhrada trov odvolacieho konania podľa § 256 ods. 1 CSP. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania s ohľadom na uvedené rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že ich náhradu úspešnému žalovanému nepriznal, pretože mu v tomto štádiu konania žiadne trovy nevznikli. 14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).