Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 25CoP/49/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416221663 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4416221663.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobkyne: H. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XX/M. I., zastúpená advokátom Mgr. Romanom Desátom, so sídlom Hasičská 9, Šurany, IČO: 42 288 614, proti žalovanému: F. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XX, I., zastúpený advokátom JUDr. Romanom Juríkom, so sídlom Jazerná 19, Nové Zámky, IČO: 40 353 729, o zaplatenie sumy 23 235,74 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 24. októbra 2017 č.k. 6Pc/15/2016-94, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobkyni vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím. o d ô v o d n e n i e : 1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 23 235,74 eura a úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 23235,74 eura od 01. 01. 2014 do zaplatenia a to do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Zároveň uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. 1.1.Za preukázaný mal skutkový stav, z ktorého zistil, že manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č.k. 12C/122/2007-24, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07. 01. 2008. V rámci konania (vedeného na Okresnom súde Nové Zámky pod sp.zn. 5C/40/2009), o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, zapísaných v katastri nehnuteľnosti na liste vlastníctva číslo XXXX katastrálne územie I., stavba - rodinný dom, súpisné číslo XXXX na parcele registra „C“ č. XXXX/ X a garáž, súpisné číslo XXXX na parcele registra „C“ č. XXXX/X (ďalej ako „predmetné nehnuteľnosti“), bolo rozsudkom súdu, právoplatným dňa 23. 11. 2010, určené, že výlučným vlastníkom nehnuteľností, je žalobca. V uvedenom spise sa nachádza aj návrh oboch strán na schválenie súdneho zmieru zo dňa 23. 09. 2010, v ktorom obe strany žiadajú, aby konajúci súd určil, že predmetné nehnuteľnosti sú vo výlučnom vlastníctve F. J., pričom zároveň uvedený návrh obsahuje záväzok F. J. zaplatiť H. J. do 31. 12. 2013 sumu 23 235,74 eura. Obe strany žiadali, aby konajúci súd uvedený návrh zmieru, uzavretý stranami, schválil. Súd sa však týmto návrhom nezaoberal. 1.2. Ďalej bolo súdom prvej inštancie zistené, že strany sporu uzavreli Dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov dňa 23. 09. 2010, z ktorej vyplýva. že strany sa zaviazali ukončiť súdne konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (sp.zn. 5C/40/2009), zmierom s tým, že predmetné nehnuteľnosti sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného, ktorý sa zaväzuje zaplatiť žalobkyni sumu 23 235,74 eura a to do 31. 12. 2013. Predmetom tohto konania je zaplatenie uvedenej sumy žalobkyni, vyplývajúce z uvedenej dohody o vyporiadaní BSM, ktorú doteraz žalovaný nezaplatil. 1.3. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 1 ods. 2, § 2 ods. 3, § 34, § 35 ods. 1, ods. 2, § 37 ods. 1, ods. 2, § 38, § 39, § 40 ods. 1, § 43, § 46 ods. 1, § 488, § 489, § 491 ods. 1, § 149 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5, § 149a, § 101, § 121 ods. 3 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov). 1.4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na Dohode o vyporiadaní BSM medzi stranami sporu. Dôvodil, že z tejto dohody vyplýva, že strany sa zaviazali ukončiť súdne konanie vedené na Okresnom súde Nové Zámky pod č. 5C/40/2009 zmierom s tým, že predmetné nehnuteľnosti sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného, ktorý sa zaväzuje zaplatiť žalobkyni sumu 23 235,74 eura a to do 31. 12. 2013, pričom z článku IV písmeno b) uvedenej dohody vyplýva, že obe strany sa dohodli na zabezpečení povinnosti žalovaného vyplatiť žalobkyni sumu 23 235,74 eura, založiť predmetné nehnuteľnosti v prospech žalobkyne, pričom zmluva o zriadení záložného práva a návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností sú nedeliteľnou prílohou dohody o vyporiadaní BSM. Zároveň z článku IV písmeno f) uvedenej dohody je zrejmé, že strany dohodli „že schválenie súdneho zmieru v navrhovanom znení, uzavretie, právne účinky záložnej zmluvy a vklad záložného práva v zmysle článku IV tejto dohody má povahu odkladacej podmienky podľa ustanovenia § 36 Zákona č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.“ Z uvedeného textu článku IV. písmeno f) dohody však nie je zrejmé, na ktorú skutočnosť má vplyv táto odkladacia podmienka podľa § 36 Občianskeho zákonníka a na čo sa uvedená odkladacia podmienka konkrétne vzťahuje, t.j. na akú povinnosť alebo právo má vplyv alebo ju podmieňuje. Žalovaný neuviedol ani neozrejmil konkrétny obsah uvedenej odkladacej podmienky. Nie je teda zrejmé, či uzavretie zmluvy o záložnom práve v prospech žalobkyne malo vplyv na zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech žalovaného a na jeho povinnosť vyplatiť žalobkyni dohodnutú sumu, alebo či len zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech žalovaného malo vplyv na jeho povinnosť vyplatiť žalobkyni dohodnutú sumu 23 235,74 eura. Súd prvej inštancie toto ustanovenie dohody o odkladacej podmienke, vyhodnotil ako neplatné, a to s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže toto ustanovenie je neurčité, nejasné a nezrozumiteľné. 1.5.Ďalej poukázal na ustanovenie článku IV. písmeno a/ uvedenej dohody, z ktorej vyplýva spôsob vyporiadania majetku medzi stranami sporu, ktorú skutočnosť potvrdzuje aj návrh na schválenie zmieru, uzavretého stranami zo dňa 23. 09. 2010, pričom následne došlo aj k naplneniu dohody o vyporiadaní BSM, t.j. že predmetné nehnuteľnosti boli zapísané do výlučného vlastníctva žalovaného, ako i to, že k týmto nehnuteľnostiam bolo zriadené záložné právo v prospech žalobkyne na základe zmluvy o zriadení záložného práva, ktorú obe strany uzavreli dňa 23. 09. 2010. Nedošlo však k naplneniu dohody v časti, ktorá sa týkala povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni dohodnutú sumu 23 235,74 eura. Keďže žalovaný si túto povinnosť doposiaľ nesplnil, súd prvej inštnacie považoval žalobu v plnom rozsahu za dôvodnú, preto jej s poukazom na ustanovenie § 488 a § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyhovel. 1.6.Súd prvej inštancie dospel k záveru, že obrana žalovaného, spočívajúca v tvrdení, že dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavretá stranami je neplatná, je účelová, nakoľko nie je v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže túto dohodu strany sporu uzavreli slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Dohoda bola uzatvorená v súlade s ustanovením § 2 ods. 3 a § 149 ods. 2 Občianskeho zákonníka a jej obsah bol v časti práv a povinností strán dohody určitý a zrozumiteľný, s výnimkou článku IV. písmeno f/ uvedenej dohody. Súd prvej inštancie zároveň poukázal na to, že uvedená dohoda o vyporiadaní BSM bola platne uzavretá s využitím zákonom povolenej zmluvnej voľnosti obsiahnutej v ustanovení § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo manželov je možné tak, ako sa dohodli v uvedenej dohode, pričom jej obsah zákon výslovne nezakazuje, že sa od neho nemožno pri uzatváraní dohody o vyporiadaní BSM odchýliť. Žalovaný nepreukázal, že strany sporu pri vyporiadaní BSM postupovali v rozpore s ustanovením § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka. 1.7.Súd prvej inštancie nepripustil dokazovanie navrhované žalovaným a to výsluch otca žalovaného I., ktorý sa mal vyjadriť k tomu, ako sa žalobkyňa pričinila o samotný majetok tvoriaci BSM. Súd uvedený dôkaz nepripustil, keďže tento nepovažoval za smerodajný pre rozhodnutie vo veci, nakoľko nárok uplatnený žalobkyňou vyplýval z dohody o vyporiadaní BSM, ktorú strany uzavreli a výpoveď navrhovaného svedka by na obsah tejto dohody nemala žiadny vplyv. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 149 ods. 4 a ods. 5 Občianskeho zákonníka, s tým, že BSM strán nemožno už vyporiadať, keďže bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniklo rozvodom manželstva dňa 07. 01. 2008 a vzhľadom na uvedené ustanovenie by bolo zbytočné a nehospodárne aby súd zisťoval ako, kedy a v akom rozsahu strany prispeli k nadobudnutiu majetku patriaceho do BSM. 1.8. Súd prvej inštancie priznal žalobkyni aj úroky z omeškania, o ktorých rozhodol podľa ustanovenia § 3 a podľa § 10c Nariadenia vlády Slovenskej republiky číslo 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, účinného od 01. 02. 2013 v znení neskorších predpisov (ďalej len „Nariadenie“), podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu, pričom základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu vzniku záväzkového vzťahu, t.j. k 23. 09. 2010 predstavovala 1,00 % a teda úrok z omeškania predstavuje 9,00 %. Keďže však žalobkyňa požadovala úroky z omeškania len vo výške 5,25% ročne, súd viazaný žalobou, jej priznal iba ňou požadované úroky z omeškania. Uvedené príslušenstvo súd priznal podľa ustanovenia § 517 odsek 2 a § 121 odsek 3 Občianskeho zákonníka. 1.9. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods.1 a § 262 odsek 1, 2 Civilného sporového poriadku (zákon číslo 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“). Keďže žalobkyňa bola v plnom rozsahu úspešná, súd jej priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. 2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalovaný, namietajúc, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), konanie má iný nedostatok, ktorý mohol mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), súd prvej inštancie nevykonal navrhované dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. / CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). 2.1.Namietal, že súd prvej inštancie síce dospel k správnemu skutkovému zisteniu, že v konaní sp.zn. 5C/40/2009 súd navrhovaný zmier neschválil, ale vo veci rozhodol rozsudkom s výrokom, že rodinný dom je vo výlučnom vlastníctve žalovaného, pričom vo výroku sa nenachádza žiadna povinnosť žalovaného plniť sumku vo výške 23 234,74 eura. Žalovaný nadobudol vlastníctvo k rodinnému domu na základe právoplatného rozsudku súdu a nie na základe dohody o vyporiadaní BSM. Ak teda súd prvej inštancie konštatuje, že nedošlo k naplneniu dohody v časti o zaplatení sumy 23 234,74 eura, je potrebné dodať, že nedošlo ani k naplneniu tej časti dohody, podľa ktorej je výlučným vlastníkom rodinného domu žalovaný. Právnym dôvodom nadobudnutia vlastníckeho práva k rodinnému domu nie je dohoda zmluvných strán, ale právoplatné autoritatívne rozhodnutie súdu. 2.2.Namietal, že na zistený skutkový stav súd nepoužil náležitú právnu normu. Predmetná Dohoda o vyporiadaní BSM je v ustanoveniach čl. IV dohodou o zmieri, nie dohodou o vyporiadaní BSM. Ak súd mal výkladovú pochybnosť pri posudzovaní platnosti podmienky č. IV písm. f/ dohody, stačilo si pozrieť čl. IV. písm. c/. Z takto formulovaného právnu úkonu je už celkom jasný, určitý a zrozumiteľný obsah odkladacej podmienky. Ak teda súd považoval dohodu za platnú, potom sú platné aj ustanovenia dohody v čl. IV písm. c/ a písm. f/. 2.3. Súdu prvej inštancie vytýka i viaceré procesné pochybenia, keď predbežné právne posúdenie sporu uviedol až na konci druhého pojednávania po tom, čo vykonal dokazovanie. Neuviedol však, ktoré skutkové tvrdenia považuje za sporné, ktoré za nesporné a neuviedol, ktoré dôkazy vykoná, iba uznesením rozhodol, že nevykoná dôkaz, výsluch svedka I. 2.4. Navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie, alebo aby zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu zamietol. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania. 3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila. 4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania žalovaného podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, za splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 219 ods. 3 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené a preto napadnutý rozsudok vo veci samej ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 5. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon číslo 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 6.Predmetom konania v danej veci bola žaloba žalobkyne, ktorou sa domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 23 235,74 eura s 5,25 % ročným úrokom z omeškania od 01. 01. 2014 do zaplatenia. Žalobu zdôvodnila tým, že so žalovaným dňa 23. 09. 2010 uzavrela dohodu o vyporiadaní majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“), v ktorej sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobkyni titulom vyporiadania BSM sumu 23 235,74 eura do 31. 12. 2013, pričom žalovaný doposiaľ uvedenú sumu žalobkyni neuhradil ani len čiastočne. K žalobe žalobkyňa pripojila uvedenú dohodu o vyporiadaní majetku patriaceho do BSM zo dňa 23. 09. 2010. 6.1. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní, žalobe žalobkyni v plnom rozsahu vyhovel, považujúc jej nárok za opodstatnený a dôvodný. Nárok žalobkyni priznal titulom plnenia z dohody o vyporiadaní BSM. Za neplatný vyhodnotil iba čl. IV písm. f/ dohody. 6.2. Žalovaný s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesúhlasil a namietal, že nedošlo k naplneniu obsahu dohody, nakoľko súd v konaní o určení vlastníctva k nehnuteľnosti žalovaného neschválil navrhovaný súdny zmier, ale vo veci rozhodol rozsudkom, preto nemôže byť platné ani tá časť dohody, v ktorej sa žalovaný zaviazal žalobkyni zaplatiť sumu 23 235,74 eura. 7.Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8. Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní podanom žalovaným, súc viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného podľa § 379 CSP, preskúmal v danej veci tak napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, konanie, ktoré mu predchádzalo a tiež dôvody odvolania a skonštatoval, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na ich závere vec aj správne právne posúdil. Následne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozsudok aj v dostatočnej miere a správne tak po právnej, ako aj skutkovej stránke odôvodnil, s ktorým odôvodnením sa v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť týchto dôvodov ďalej, podľa § 387 ods. 2 CSP, iba poukazuje. 9. Ustanovením § 387 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody. 10.Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd iba dodáva, že cieľom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je vyporiadanie ich spoločného majetku, ktoré podľa § 143 Občianskeho zákonníka patrili do bezpodielového spoluvlastníctva ku dňu zániku manželstva. Podľa § 149 Občianskeho zákonníka, existujú tri spôsoby vyporiadania, a to dohodou, súdnym rozhodnutím a uplynutím doby. Zákon preferuje dohodu, pre ktorú, pokiaľ jej predmetom nie sú nehnuteľnosti, nie je ustanovená žiadna forma. Dohoda môže byť uzavretá písomne, ústne i mlčky, resp. konkludentným činom. Svojou povahou je však právnym úkonom, preto sa na ňu vzťahujú ustanovenia § 34 až 50 Občianskeho zákonníka. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa vyporiadanie musí vykonať podľa zásad uvedených v ustanovení § 150 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia sa uplatní aj pri uzavieraní dohody dispozitívna voľnosť účastníkov občianskoprávnych vzťahov. Preto dohoda o vyporiadaní BSM, ktorou jeden z účastníkov nadobudne podstatne menší podiel, prípadne nedostane nič, nie je neplatná pre rozpor s § 150 Občianskeho zákonníka. Ak je podľa strany sporu dohoda o vyporiadaní BSM neplatná a k inému (platnému) vyporiadaniu medzi účastníkmi nedošlo, nič nebráni tomu, aby sa lehote troch rokov od zániku manželstva strana sporu domáhala riadneho vyporiadania spoločného majetku. 11. Posudzujúc predmetnú vec podľa vyššie uvedených záverov a zásad vyporiadania BSM, podľa platných ustanovení Občianskeho zákonníka, mal odvolací súd preukázané, že medzi stranami sporu došlo dňa 23. 09. 2010 k uzavretiu Dohody o vyporiadaní majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie, po preskúmaní predmetnej dohody dospel k jednoznačnému záveru, že dohoda je platným právnym úkonom, vyjadrujúcim vôľu oboch zmluvných strán, ktorá neodporuje zákonu. Vychádzajúc z obsahu tejto dohody je jednoznačné, že zmluvné strany (strany sporu), mali vôľu uzavrieť dohodu o vyporiadaní majetku patriaceho do BSM. Za situácie, že strany sporu v konaní o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom vyporiadania, navrhovali súdu zmier, avšak súd rozhodol vo veci autoritatívnym spôsobom, ale zhodne s navrhovaným zmierom, nie je možné považovať čl. IV dohody iba za návrh súdneho zmieru, ale za dohodu o vyporiadaní práv a povinností k predmetnej nehnuteľnosti. Ak žalobca nadobudol platne vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na základe rozsudku súdu (ale zhodne s navrhovaným súdnym zmierom), nič to nemení na skutočnosti, že podľa dohody o vyporiadaní BSM, bol povinný žalobkyni zaplatiť sumu 23 235,74 eura. Navyše, ak sa zmluvné strany dohodli i na zabezpečení povinnosti žalovaného vyplatiť žalobkyni dohodnutú sumu, a to vkladom záložného práva v prospech žalobkyne, o úmysle strán sporu, vyporiadať si takto vlastnícke vzťahy k nehnuteľnosti, niet žiadnych pochybností. Navyše odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že pri uzatváraní dohody o vyporiadaní BSM majú zmluvné strany zmluvnú voľnosť a môžu si dohodnúť rozdelenie majetku aj pri nedodržaní rovnakej veľkosti podielu rozdeľovaných vecí, pričom takáto dohoda pre nedodržanie rovnosti podielov nie je neplatná. Z listu vlastníctva č. 3956 pre katastrálne územie I. jednoznačne vyplýva, že ako vlastník nehnuteľností je zapísaný žalovaný a to v podiele 1/1. Zároveň je tam zapísané i zriadenie záložného práva v prospech žalobkyne, z čoho jednoznačne vyplýva, že strany sporu ostatné podmienky dohody naplnili, vrátane podmienky zriadenia záložného práva. Záložné právo je v podstate zabezpečovacím právnym úkonom pre prípad nesplnenia povinnosti dlžníka. V tomto prípade si strany sporu v dohode o vyporiadení BSM dohodli, že bude v prospech žalobkyne zriadené záložné právo z titulu zabezpečenia povinnosti žalovaného vyplatiť žalobkyni sumu 23 235,74 eura. Ak teda na jednej strane táto povinnosť bola splnená, zároveň je aj žalovaný zapísaný ako výlučný vlastník nehnuteľnosti, niet pochýb o tom, že musí byť splnená aj povinnosť žalovaného voči žalobkyni na zaplatenie sumy 23 235,74 eura. Ak by žalovanému nevznikla povinnosť zaplatiť žalobkyni uvedenú sumu, nie je zrejmé, za akým účelom zriadil záložné právo v jej prospech. Ak súd prvej inštancie vyhodnotil podmienku uvedené v čl. IV. písm. f/ dohody ako neplatnú, odvolací súd je toho názoru, že bolo možné oddeliť túto podmienku od platnosti celej dohody a preto dohoda vo zvyšnej časti je platne uzavretá. 12. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov nemal dôvody a splnené podmienky na zmenu napadnutého rozsudku, ani na jeho zrušenie, keďže sa odvolaním napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožnil a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 13. Odvolací súd je povinný podľa § 387 ods. 3 CSP v odôvodnení rozhodnutia sa vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 13.1. Žalovaný v podanom odvolaní namieta, že nenadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti na základe tejto dohody, ale na základe autoritatívneho rozhodnutia súdu, a to rozsudku vo veci vedenej pod sp.zn. 5C/40/2009, v ktorej sa žalovaný domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľnosti. V tejto veci navrhovali strany sporu (žalobkyňa a žalovaný) uzavretie súdneho zmieru, ktorý však súd odignoroval a vo veci rozhodol rozsudkom, zhodne s navrhovaným súdnym zmierom. Je iba logické, že v konaní o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, je súd oprávnený rozhodovať iba o tomto určení a nie o finančnej kompenzácii k tejto nehnuteľnosti. Preto za situácie, že si strany sporu v predmetnej dohode o vyporiadaní BSM dohodli finančnú kompenzáciu v prospech žalobkyne za to, že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti je žalovaný, vyplýva z toho povinnosť žalovaného plniť dohodnutú finančnú čiastku žalobkyni. Posudzujúc predmetnú dohodu podľa jej obsahu, je nespochybniteľné a jednoznačné, že strany sporu mienili uzavrieť dohodu o vyporiadaní nehnuteľnosti, patriacej do BSM tak, že výlučným vlastníkom bude žalovaný za proti plnenie žalobkyni v peňažnej forme vo výške 23 235,74 eura. V danej veci preto ide o plnenie z titulu uzavretej dohody o BSM. Na základe týchto skutočností odvolací súd námietku žalovaného vyhodnotil ako účelovú a neodpodstatnenú. 13.2. K námietke žalovaného, že dohoda o vyporiadaní BSM odporuje kogentnému ustanoveniu § 150 Občianskeho zákonníka, odvolací súd poukazuje na vyššie uvedené zdôvodnenie, podľa ktorého dohoda o vyporiadaní BSM, ktorou jeden z účastníkov nadobudne podstatne menší podiel, prípadne nedostane nič, nie je neplatná pre rozpor s § 150 OZ (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 31. 07. 2000, sp.zn. 22Cdo 726/1999). 13.3. Procesné pochybenia, ktoré súdu prvej inštancie vytýka odvolateľ, nie sú takého charakteru, ktoré by spôsobovali neplatnosť napadnutého rozhodnutia, resp. by spôsobovali odňatie možnosti strany sporu na spravodlivý súdny proces. O tom, ktoré z navrhovaných dôkazov budú v konaní vykonané, rozhoduje súd prvej inštancie. Súd prvej v danej veci rozhodol o nevykonaní dôkazu, navrhovaného žalovaným, výsluch svedka I. Toto rozhodnutie o nevykonaní dôkazu v napadnutom rozsudku riadne zdôvodnil a uviedol dôvod nevykonania tohto dôkazu. Odvolací súd sa s týmto odôvodnením stotožnil a preto námietku žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú. 14. Z týchto dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolanie žalovaného ako nedôvodné a neopodstatnené a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 15.O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 396 a § 255 ods. 1 CSP, úspešnej žalobkyni vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. O výške trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0. Poučenie: : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).