Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 2To/88/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4617010686 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Libantová Medvecká, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4617010686.2 Uznesenie Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Libantovej Medveckej, PhD. a sudkýň JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Lenky Kováčovej, v trestnej veci proti obžalovanému Bc. Q. G. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného Bc. Q. G. proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 26.10.2017 sp. zn. 3T/23/2017, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 24.01.2018, takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného Bc. Q. G. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresný súd Topoľčany (ďalej len súd I. stupňa) uznal obžalovaného Bc. Q. G. (ďalej len obžalovaný) vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že: dňa 16.01.2017, v čase o 12.22 hod., ako vodič viedol v obci Koniarovce okres Topoľčany po ceste I/64 v smere jazdy Nitra - Topoľčany špeciálne vozidlo sanitná RZP továrenskej značky Volkswagen, evidenčné číslo O., ktorého vlastníkom je Záchranná zdravotná služba Bratislava IČO: XXXXXXXX, so sídlom Bratislava V, Antolská 11, pričom v km 83,570 plne sa nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, prešiel s vozidlom do protismernej časti vozovky, kde došlo k čelnej zrážke s protiidúcim motorovým vozidlom zn. IVECO 440, evidenčného čísla V. ktoré viedol vodič H. K. a ktorého vlastníkom je spoločnosť NOVAKOV, s.r.o., so sídlom Prievidza, J. Fándlyho 749/19, ktorý v tom čase prechádzal po ceste I/64 v smere od Topoľčian do Nitry, následkom čoho došlo k zraneniu spolujazdca vo vozidle Volkswagen evidenčného čísla O. sediaceho na prednom sedadle, poškodenej Q.. S. O., ktorá utrpela ťažkú ujmu na zdraví a to zlomeninu dolného konca pravej vretennej kosti (kosti pravého predlaktia), zlomeninu jabĺčka pravého kolena s miernym posunom úlomkov, trieštivú zlomeninu dolného konca ľavej píšťaly (kosti ľavého predkolenia) s posunom úlomkov a zlomeninu vonkajšieho členka ľavej nohy, zmliaždenie ľavého prsníka s krvnou podliatinou v podkoží, s dobou liečenia viac ako 42 dní, pričom práceneschopnosť poškodenej stále trvá a k zraneniu poškodenej Q. G., ktorá v čase dopravnej nehody sedela v ambulantnej časti vozidla Volkswagen, ktorá utrpela ľahkú ujmu na zdraví s dĺžkou liečenia 5 - 7 dní a to narazenie chrbta a hrudníka vpravo, narazenie stehna vľavo a predkolenia - lýtka vpravo, uvedeným konaním obžalovaný, ako vodič špeciálneho vozidla, porušil ustanovenie § 4 odsek 1 písmeno c/ a ustanovenie § 9 odsek 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov a spôsobil dopravnú nehodu, teda závažným spôsobom porušil pravidlá cestnej premávky vyplývajúce z ustanovenia § 137 odsek 2 písmeno c/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Súd I. stupňa za to uložil obžalovanému podľa § 157 ods. 2 Tr. zák., postupom podľa § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., s prihliadnutím na poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písm. j/, písm. l/ Tr. zák., nezistiac priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov s tým, že podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. výkonu uvedeného trestu obžalovanému podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Zároveň obžalovanému ukladal podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 3 rokov. Uvedený rozsudok, v zákonnej lehote, odvolaním napadol obžalovaný. V písomnom odôvodnení odvolania, ktoré zaslal prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že jeho odvolanie smeruje čo do výrokov uložených trestov. Podľa jeho názoru je potrebné konštatovať, že zo spisového materiálu vyplýva, že skutok, ktorý mu je kladený za vinu je dôsledkom nešťastnej súhry náhod. V doterajšom živote ide o jediný trestný čin, ktorého sa dopustil, navyše nedbanlivostný. Tým, že sa od počiatku priznal, úprimne oľutoval a v týchto vyjadreniach zostal konzistentný, je nutné konštatovať jeho nepokrivený sociologický profil a z toho vyvodiť jeho mieru nebezpečnosti pre spoločnosť. Všetky tieto atribúty je potrebné zohľadniť pri určovaní druhu a výmery trestu. V súvislosti s vedením pojednávania považoval za potrebné označiť postup súdu I. stupňa z pohľady obhajoby za prinajmenšom neštandardný. Obhajca bol na hlavnom pojednávaní bol dotazovaný k písomne navrhnutým dôkazom. Úplné vyzradenie skutočnosti k odpovedi na dotaz súdu I. stupňa, ku ktorej plánovali navrhnutých svedkov vypočuť je z hľadiska taktiky vedenia následného výsluchu neprijateľné. Dokazovanie vykonané na hlavnom pojednávaní pred súdom I. stupňa hodnotil ako neštandardné. Súd I. stupňa síce po prednesení argumentov obhajoby k navrhovaným dôkazom prerušil hlavné pojednávanie, čo z procesného hľadiska nie je možné namietať, avšak s postupom súdu I. stupňa po pokračovaní nemožno súhlasiť. Bola mu odňatá aj možnosť pred vyhlásením dokazovania za skončené doložiť listinné dôkazy preukazujúce ďalšiu poľahčujúcu okolnosť (§ 36 pís. k/ Tr. zák.). Tieto listinné dôkazy predložil s podaným odvolaním. Čo sa týka zamietnutých návrhov na vykonanie dokazovania, tieto navrhoval najmä s poukazom na potrebu skúmania miery spoluzavinenia poškodenej Q.. S. O.. Opierajúc sa o zaužívanú súdnu prax považoval za nutné skonštatovať, že otázku miery spoluzavinenia poškodeného nie je možné nechať bez povšimnutia pri rozhodovaní o zákonnosti, druhu a výšky, výmery trestu. Ako z obsahu spisu vyplýva, tvrdenie poškodenej Q.. S. O. o tom, že mala byť pripútaná, nebolo nijakým spôsobom verifikované. Deformácia motorového vozidla pri náraze nijako nezasiahla kabínu vozidla a s ohľadom na konštrukciu motorového vozidla a pri aplikácii rýchlosti pri akej došlo k nárazu, dedukoval pochybnosť o tom, či poškodená použila bezpečnostný pás. Na preukázanie uvedeného doložil výsledky crash testov totožného vozidla vykonaného nezávislým konzorciom Euro NCAP uznaným európskou komisiou, z ktorých vyplýva, že ochrana posádky tohto vozidla je veľmi dobrá, to znamená že v prípade riadneho použitia všetkých bezpečnostných prvok umiestnených vo vozidle, najmä bezpečnostného pásu, je zabezpečená veľmi dobrá ochrana pasažierov, čo však nekorešponduje so zraneniami poškodenej Q.. S. O.. Bol práve povinnosťou súdu I. stupňa, aby podrobne skúmal všetky okolnosti, ktoré majú vplyv na určenie druhu a výmery trestu a pokiaľ tak neučinil, bolo nutné riadiť sa zásadou in dubeo pro reo. V neposlednom rade poukázal na odmietnutie návrhu na použitie ustanovenia na mimoriadne zníženie trestu zákazu činnosti v zmysle § 39 ods.1 Tr. zák. v spojení s ustanovením § 39 ods.3 písm. f/ Tr. zák. Poukázal aj na uplatnenie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. k/ Tr. zák., nakoľko je preukázané, že aktívne spolupracuje s poškodenými a v rámci možností, ktoré sú dané sa aktívne podieľa na nahradení škody a to tak vlastnými prostriedkami, ako aj iniciáciou likvidácie poistných udalostí. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok súdu I. stupňa podľa § 321 ods.1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. por. vo výroku o trestoch a vec vrátiť súdu I. stupňa s pokynmi, aby ju v potrebnom rozsahu opätovne prejednal a znova rozhodol. Alternatívne navrhol, aby odvolací súd podľa § 322 ods.3 Tr. por. rozhodol vo veci sám tak, že pri zistení poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 písm. j/, písm. k/, písm. l/ Tr. zák., nezistenej priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 Tr. zák., postupom podľa § 38 ods.1, ods.2 Tr. zák., § 39 ods.1, ods.3 písm. e/, písm. f/ Tr. zák. a uložil mu trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, ktorý mu podmienečne odloží a určí primeranú skúšobnú dobu a zároveň, aby mu uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 6 mesiacov. K odvolaniu obžalovaného zaslal písomné vyjadrenie aj poškodený - Novakov, s.r.o., Prievidza, z ktorého vyplýva, že podľa jeho názoru súd I. stupňa vykonal navrhované dokazovanie, ktoré by mohlo ovplyvniť výšku trestu, obžalovaný uznal svoju vinu a preto súd v tejto časti dokazovanie nevykonával. Škoda, ktorá im vznikla, nebola nijakým spôsobom ani čiastočne uhradená a práve za takýmto konaním videli snahu o prieťahy v konaní, aby rozsudok nenadobudol právoplatnosť. K vyjadreniu poškodeného - Novakov, s.r.o., Prievidza, zaslal písomné vyjadrenie obžalovaný, v ktorom uviedol, že prostredníctvom svojho zamestnávateľa, ako vlastníka sanitného motorového vozidla si splnil svoju zákonnú povinnosť a dopravnú nehodu, resp. škodovú udalosť riadne oznámil, pričom poškodený je v tomto dokumente bezpochyby riadne identifikovaný. Okamžite, ako bol schopný, vykonal všetky potrebné úkony k tomu, aby škoda spôsobená pri prevádzke sanitného motorového vozidla bola riadne a bez zbytočného odkladu nahradená. V nadväznosti k tomu potreboval za potrebné upriamiť pozornosť na poškodeného, ktorý taktiež musí participovať pri likvidácii poistnej udalosti. Z jeho strany je preto potrebné zodpovedať na otázky či a ako komunikuje s poisťovňou UNIQA, ako likvidátorom poistnej udalosti, najmä či predložil všetky potrebné doklady a dokumenty k tomu, aby škoda mohla byť riadne zdokumentovaná a následne zlikvidovaná. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajca obžalovaného poukázal na písomné dôvody odvolania. Obžalovaný sa stotožnil so skutočnosťami, uvádzanými jeho obhajcom v písomných dôvodoch odvolania, pričom uviedol, že podaným odvolaním napáda všetky výroky o treste, najmä výrok o uloženom treste zákazu činnosti. Čo sa týka písomného vyjadrenia poškodeného k tomuto uviedol, že tomuto ešte škoda uhradená nebola z dôvodu, že jeho vec nebola ešte právoplatne skončená a až následne poisťovňa škodu poškodeným uhradí. Čo sa týka škody spôsobenej zamestnávateľovi, táto bude uhradená z jeho poistky. Vyjadril ľútosť nad tým čo sa stalo, poukázal na skutočnosť, že vodičské oprávnenie má 17 rokov a zrejme v danej chvíli dostal mikrospánok. Žiadal, aby bolo vyhovené jeho odvolaniu. Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedol, že rozsudok súdu I. stupňa považuje za zákonný a správny a uložené tresty tak z hľadiska druhu, ako aj ich výmery vychádzajúc zo zásad ukladania trestov uvedených v Trestnom zákone a konanie, ktoré obžalovaný podaným odvolaním napádal bolo vykonané v súlade s Trestným poriadkom. V konečnom návrhu navrhol odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. zamietnuť, ako nedôvodné. Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou - obžalovaným, preskúmal podľa § 317 ods.1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku o treste, proti ktorému mohol odvolateľ podať odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, rešpektujúc zásadu „reformatio in peius“ zákaz zmeny k horšiemu (pretože odvolanie v neprospech obžalovaného nepodal prokurátor) a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Keďže odvolanie obžalovaného smerovalo len čo do výroku o uloženom treste, odvolací súd viazaný rozsahom tohto odvolania prekúmaval len napádanú časť. Čo sa týka výroku o ukladanom treste je potrebné uviesť, že súd I. stupňa správne vychádzal z kritérií uvedených v § 34 Tr. zák. a správne prihliadal na existenciu poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 písm. j/, písm. l/ Tr. zák., teda že obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadny život a priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. V prípade obžalovaného ani odvolací súd nezistil existenciu žiadnej z priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Tr. zák.. Ani odvolací súd v prípade obžalovaného nezistil splnenie podmienok na to, aby v prípade obžalovaného mohlo byť prihliadnuté aj na ďalšiu poľahčujúcu okolnosť, tak ako to žiadal podaným odvolaním obžalovaný, uvedenú v § 36 písm. k/ Tr. zák., pretože obžalovaný žiadnu škodu neuhradil, síce komunikoval s poisťovňou, avšak neurobil žiadne iné kroky na uhradenie vzniknutej škody. Vzhľadom na skutočnosť, že v prípade obžalovaného bola zistená len existencia poľahčujúcich okolností, súd I. stupňa správne upravil zákonom stanovenú trestnú sadzbu pri prečine ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.2 Tr. zák. (jeden až päť rokov) a ukladal tak obžalovanému trest odňatia slobody v upravenej sadzbe v zmysle § 38 ods.3 Tr. zák. jeden rok až 3 roky a osem mesiacov. Pokiaľ súd I. stupňa uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov, výkon ktorého mu podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu na 18 mesiacov, takto uložený trest nie je možné považovať za neprimerane prísny. Obžalovaný sa domáhal uloženia trestu odňatia slobody pod zákonom stanovenú trestnú sadzbu za použitia ustanovenia § 39 ods.1 Tr. zák. Po preskúmaní podmienok na možné použitie mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia, odvolací súd dospel k záveru, že v prípade obžalovaného nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby bolo možné mimoriadne znížiť trest v jeho prípade. Použitie ustanovenia § 39 ods.1 Tr. zák. je možné vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa. Okolnosťami prípadu sa rozumejú také skutočnosti, ktoré môžu ovplyvniť povahu, charakter a iné objektívne okolnosti spáchaného trestného činu. Okolnosťami prípadu môžu byť i zákonné znaky skutkovej podstaty ak charakterom spáchania vybočujú z obvyklých prípadov. Pomermi páchateľa sa rozumie osobné a osobnostné hodnotenie osoby, ktoré charakterizuje osobu páchateľa ako objekt trestu a tiež okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych páchateľov rôzne citeľný. V prípade obžalovaného nebolo možné prihliadnuť ani na okolnosti prípadu a ani na pomery páchateľa a preto odvolací súd nevyhovel odvolaniu obžalovaného v tomto smere a neukladal trest odňatia slobody aj za použitia § 39 ods.1 Tr. zák. Súd I. stupňa správne ukladal obžalovanému aj trest zákazu činnosti. Trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 3 roky je síce trestom vyšším, ale vzhľadom na okolnosti prípadu, predovšetkým s poukazom na to, že páchateľom bol vodič špeciálneho vozidla, tento trest nie je možné považovať za neprimerane prísny. Aj pri ukladaní trestu zákazu činnosti obžalovaný žiadal, aby mu bol tento trest ukladaný za použitia ustanovenia § 39 ods. 1, ods. 3 písm. f/ Tr. zák. V danom prípade, rovnako ako pri treste odňatia slobody, neboli splnené zákonné podmienky na to, aby tak súd I. stupňa, ako aj odvolací súd, uložil obžalovanému daný trest za využitia ustanovenia § 39 ods.1, ods.3 písm. f/ Tr. zák. Pokiaľ obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania namietal konanie, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, je potrebné uviesť, že súd I. stupňa vykonával hlavné pojednávanie a všetky úkony na ňom v súlade s Trestným poriadkom. Obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie a v zmysle § 333 ods.3 Tr. por. odpovedal na všetky položené otázky kladne. Následne súd I. stupňa po kladnom vyjadrení prokurátora v zmysle § 257 odsd.7 Tr. por. toto vyhlásenie obžalovaného prijal. Vzhľadom na túto skutočnosť súd I. stupňa správne nevykonával dokazovanie ohľadom viny, čo vyplýva aj z vyhláseného uznesenia súdu I. stupňa na hlavnom pojednávaní, že v zmysle § 257 ods.8 Tr. por. sa dokazovanie vykoná iba v súvislosti s výrokom o treste a náhrade škody. Pokiaľ obžalovaný požadoval vykonanie dokazovania ohľadne „spoluzavinenia“ poškodenej Q. či táto bola pripútaná bezpečnostným pásom, je potrebné uviesť, že daná skutočnosť bola skúmaná už v prípravnom konaní, kde uvedená poškodená pri svojej výpovedi bola poučená o trestno-právnej zodpovednosti za krivé obvinenie a krivú výpoveď. Vo svojej výpovedi sa k danej problematike poškodená vyjadrovala a daná skutočnosť nebola ani ničím spochybnená. Súd I. stupňa teda na hlavnom pojednávaní správne vykonával len dokazovanie ohľadne trestu a náhrady škody, keď v zmysle § 269 Tr. zák. oboznamoval všetky listinné dôkazy, zadovážené počas prípravného konania, ako aj pred súdom I. stupňa. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní nevyplýva, že by obžalovaný na tomto hlavnom pojednávaní predkladal nejaké listinné dôkazy, na základe ktorých by bolo možné prihliadnuť na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. k/ Tr. zák., tak ako to uvádzal obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania. S poukazom na všetky hore uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.