Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11S/236/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4018200760 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4018200760.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Oľgy Kováčovej, v právnej veci žalobcu: ZEDO, s.r.o., Hlavná 39, Šaľa, IČO: 44 527 896, zastúpeného advokátskou kanceláriou LURUS legal, s. r. o., Heyrovského 3, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o správnej žalobe zo dňa 26. 11. 2018, proti rozhodnutiu žalovaného č. 101824496/2018 zo dňa 17. 09. 2018, takto r o z h o d o l : Súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101824496/2018 zo dňa 17. 09. 2018 ako i rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 101031761/2018 zo dňa 24. 05. 2018 a v e c v r a c i a Daňovému úradu Nitra na ďalšie konanie. Súd p r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Z administratívneho spisu žalovaného, súčasťou ktorého je i spis správcu dane, súd zistil, že dňa 11. 04. 2017 sa u žalobcu začala daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2016 až december 2016 (na základe oznámenia správcu dane zo dňa 13. 03. 2017 o daňovej kontrole), o čom bola dňa 11. 04. 2017 spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní za prítomnosti konateľov a účtovníčky žalobcu. 2. Dožiadaním zo dňa 30. 05. 2017 požiadal správca dane Daňový úrad Bratislava o preverenie skutočností u daňového subjektu: L&K - media s.r.o. vo vzťahu k dodávateľským faktúram vystaveným pre žalobcu za reklamné spoty na základe Dodatku č. 1 k Zmluve o zverejnení reklamy zo dňa 30. 12. 2015 (faktúry: č. 20160318 zo dňa 29. 07. 2016, č. 20160349 zo dňa 31. 08. 2016, č. 20160387 zo dňa 30. 09. 2016, č. 20160440 zo dňa 31. 10. 2016, č. 20160502 zo dňa 30. 11. 2016 a č. 20160554 zo dňa 31. 12. 2016). Odpoveď na predmetné dožiadanie bola správcovi dane doručená dňa 29. 09. 2017. V odpovedi bolo poukázané na obsah zápisnice o ústnom pojednávaní spísanej s konateľkou spoločnosti L&K - media s.r.o. X.. Q. J., ktorá uviedla, že reklamné služby boli žalobcovi dodané subdodávateľsky cez spoločnosť J&A ENGINEERING, CONSULTING, TRADING AND SERVICE s.r.o.. Zároveň predložila listiny preukazujúce jej tvrdenia, ktorých kópie sú súčasťou predloženého administratívneho spisu. Ďalšie listiny boli správcovi dane doručené e-mailom dňa 19. 01. 2018. 3. Ďalším dožiadaním zo dňa 12. 10. 2017 požiadal správca dane Daňový úrad Košice o vykonanie výsluchu svedka - bývalého konateľa spoločnosti J&A ENGINEERING, CONSULTING, TRADING AND SERVICE s.r.o. N. C. ku skutočnostiam, ktoré sú sformulované do otázok uvedených v predmetnom dožiadaní. Dožiadaný správca dane podaním zo dňa 23. 01. 2018 oznámil, že výsluch svedka nebolo možné uskutočniť, tento sa na predvolanie nedostavil a ani jeho predvedenie úspešné nebolo. 4. Dňa 15. 02. 2018 spísal správca dane zápisnicu o ústnom pojednávaní s konateľmi žalobcu. Predmetom ústneho pojednávania bolo podanie vysvetlenia k Zmluve o zverejnení reklamy zo dňa 30. 12. 2015 a Dodatku č. 1 k tejto zmluve zo dňa 30. 05. 2016. 5. Zápisnicu o ústnom pojednávaní spísal správca dane dňa 01. 03. 2018 s konateľmi žalobcu a jej predmetom bolo oboznámenie žalobcu s preverovaním správcu dane a predbežnými výsledkami daňovej kontroly. Správca dane spochybnil dodanie reklamných spotov odvysielaním v rádiu a reklamu na akciách športového klubu PIRANA Sport Club dodávateľom L&K - media s.r.o. a jej subdodávateľom J&A ENGINEERING, CONSULTING, TRADING AND SERVICE s.r.o., nakoľko nebolo preukázané, kto ich skutočne vyrobil, kto bol na začiatku tzv. reťazca dodávky, keďže bolo zistené, že dodávateľ L&K - media s.r.o. i subdodávateľ J&A ENGINEERING, CONSULTING, TRADING AND SERVICE s.r.o. boli len sprostredkovateľmi reklamných služieb. Žalobca sa k zisteným skutočnostiam nevyjadril. 6. Následne dňa 07. 03. 2018 spísal správca dane protokol z daňovej kontroly vykonanej u žalobcu, ktorý sa týkal dane z pridanej hodnoty a zdaňovacieho obdobia jún 2016 až december 2016, pričom v časti týkajúcej sa za zdaňovacieho obdobia júl 2016 je uvedené, že žalobca podal daňové priznanie, v ktorom uviedol vlastnú daňovú povinnosť v sume 10.964,40 eur a daňovou kontrolou bola zistená daňová povinnosť žalobcu v sume 15.964,40 eur, čo je rozdiel 5.000,- eur. Predmetný protokol bol doručený žalobcovi dňa 13. 03. 2018 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nemu, pričom tento deň sa považuje za deň ukončenia daňovej kontroly. Žalobca podal k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly vyjadrenie zo dňa 28. 03. 2018. 7. Výzvou zo dňa 12. 04. 2018 správca dane vyzval dodávateľa - spoločnosť L&K - media s.r.o. na predloženie ďalších listín, ktoré môžu byť dôkazom pri správe daní. Dodávateľ na túto výzvu reagoval podaním zo dňa 04. 05. 2018 a správcovi dane predložil listiny týkajúce sa prevodu obchodného podielu v spoločnosti a zmene konateľa. Tiež bola predložená zmluva o poskytovaní administratívnych služieb uzavretá medzi poskytovateľom: YOPI Agency s.r.o. a objednávateľom: L&K - media s.r.o. zo dňa 15. 01. 2016 spolu s podmienkami poskytovania služieb. 8. Dňa 18. 05. 2018 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, predmetom ktorého bolo prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených žalobcom dňa 28. 03. 2018. 9. Správca dane vydal dňa 24. 05. 2018 rozhodnutie, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 5.000,- eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2016, ako rozdiel dane vyrubenej daňovým priznaním v sume 10.964,40 eur, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní bola v sume 15.964,40 eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 26. 06. 2018, o ktorom žalovaný rozhodol rozhodnutím zo dňa 17. 09. 2018 tak, že rozhodnutie správcu dane zo dňa 24. 05. 2018 potvrdil z dôvodov uvedených v odôvodnení svojho rozhodnutia. 10. Súčasťou administratívneho spisu je i faktúra č. 20160318 zo dňa 29. 07. 2016 vystavená spoločnosťou L&K - media s.r.o. pre žalobcu na sumu 30.000,- eur (z toho DPH v sume 5.000,- eur) s dátumom vzniku daňovej povinnosti 29. 07. 2016 s predmetom fakturácie reklamné spoty podľa dodatku č. 1 zo dňa 30. 05. 2016 k zmluve o zverejnení reklamy zo dňa 30. 12. 2015. V spise sa tiež nachádza zmluva o zverejnení reklamy uzavretá medzi spoločnosťou L&K - media s.r.o., ako poskytovateľom a žalobcom ako objednávateľom dňa 30. 12. 2015, Dodatok č. 1 k zmluve o zverejnení reklamy uzavretý medzi spoločnosťou L&K - media s.r.o., ako poskytovateľom a žalobcom ako objednávateľom dňa 30. 05. 2016. 11. Dňa 26. 02. 2018 spísal správca dane úradný záznam o nazretí do spisov daňových subjektov: X.. N. V., Hedge Fund s.r.o., L&K - media s.r.o., z ktorých boli vyhotovené kópie listín: zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 02. 08. 2017 (výsluch svedka N. C.), zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 22. 08. 2017 ( výsluch svedka N. C.), zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 03. 05. 2017 (výsluch svedka X.. Q. J.), zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 06. 09. 2017 (výsluch svedka X.. Q. J.), úradný záznam zo dňa 11. 01. 2018 o miestnom zisťovaní v sídle spoločnosti L&K - media s.r.o. (Boženy Němcovej 8, Bratislava - Staré Mesto), fotodokumentácia, výpisy z obchodného registra spoločnosti J&A ENGINEERING, CONSULTING, TRADING AND SERVICE s.r.o. zo dňa 25. 04. 2017, zo dňa 17. 07. 2018, výpis z obchodného registra spoločnosti Atlantis Slovakia s.r.o. zo dňa 25. 04. 2017, výpis z obchodného registra spoločnosti Hedge Fund s.r.o. zo dňa 20. 02. 2018. II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného 12. Žalovaný rozhodnutím č. 101824496/2018 zo dňa 17. 09. 2018 rozhodnutie Daňového úradu Nitra (správca dane) zo dňa 24. 05. 2018 potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný opísal skutkový stav zistený správcom dane v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania. Uviedol, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období júl 2016 uplatnil nárok na odpočítanie dane v sume 5.000,- eur na základe faktúry č. 20160318 zo dňa 29. 07. 2016 vystavenej spoločnosťou L&K - media s.r.o., predmetom ktorej bolo dodanie reklamných spotov. Žalobca v priebehu daňového konania predložil správcovi dane zmluvu o zverejnení reklamy zo dňa 30. 12. 2015, dodatok č. 1 k tejto zmluve zo dňa 30. 05. 2016, dokumentáciu k zmluve za obdobie plnenia 01. 01. 2016 - 31. 12. 2016, 2 ks CD - reklamné spoty). Správca dane v rámci preverenia dodávateľsko - odberateľského vzťahu zistil, že dodávateľ L&K - media s.r.o. dodal služby - odvysielanie reklamných rádiových spotov subdodávateľsky cez spoločnosť J&A ENGINEERING, CONSULTING, TRADING AND SERVICE s.r.o.. Odvysielanie predmetných reklamných spotov bolo hlavnou činnosťou spoločnosti L&K - media s.r.o., reklamy a logá, ktoré boli umiestnené na plavárni ŠK PIRANA v Topoľčanoch a na web stránke tohto klubu tvorili pridanú hodnotu k tejto zákazke. Dodávateľ L&K - media s.r.o. mal predmetnú faktúru zaúčtovanú, DPH zahrnutú v evidencii DPH a priznanú v daňovom priznaní DPH za kontrolované zdaňovacie obdobie. Preverenie dodania služby v spoločnosti J&A ENGINEERING, CONSULTING, TRADING AND SERVICE s.r.o. bolo neúspešné. Nahliadnutím do spisu subdodávateľa J&A ENGINEERING, CONSULTING, TRADING AND SERVICE s.r.o. správca dane zo zápisnice o výsluchu konateľa N. C. zistil, že táto spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov, ani priestory na podnikanie a majetok. K zdaniteľnému plneniu z kontrolovaného zdaňovacieho obdobia sa vyjadriť nevedel, pri inej svojej výpovedi využil svoje zákonné právo nevypovedať (§ 25 ods. 2 daňového poriadku). Správca dane konštatoval, že dodanie služby sa malo uskutočniť v reťazci dodávok: pôvodca dodanej služby (výrobca bannerov) neznámy › J&A ENGINEERING, CONSULTING, TRADING AND SERVICE s.r.o. › L&K - media s.r.o. › žalobca. Nakoľko u spoločnosti J&A ENGINEERING, CONSULTING, TRADING AND SERVICE s.r.o. nebolo preukázané dodanie služby a ani jej vznik ako takej (t.j. výroba reklamných spotov), dodávateľovi žalobcu nevznikla daňová povinnosť v súlade s § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z., ale mu vznikla daňová povinnosť podľa § 69 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. a žalobcovi nevzniklo zákonné právo odpočítať daň v zmysle § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. K odvolacím námietkam žalobcu uviedol, že napriek správnej fakturácii služby v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z., podstatná a nezanedbateľná je v danom prípade skutočnosť, že dodávateľ L&K - media s.r.o. napriek tomu, že vystavením faktúry prezentoval nadobudnutie služby od spoločnosti J&A ENGINEERING, CONSULTING, TRADING AND SERVICE s.r.o. a túto ďalej fakturoval žalobcovi, jej nadobudnutie po materiálnej stránke nepreukázal. Žalobcom predložené dôkazy a ani skutočnosť, že odvysielanie reklamy spochybnené nebolo, nie sú preukázaním dodania služby deklarovaným dodávateľom (po formálnej i materiálnej stránke). Žalovaný sa tiež vyjadril k dokazovaniu v daňovom konaní i k postaveniu správcu dane, ktorý je kontrolným orgánom a verifikuje/overuje pravdivosť údajov uvedených v dokladoch, ktoré daňový subjekt predloží. Za bezchybné preukázanie deklarovaného zdaniteľného obchodu nesie zodpovednosť daňový subjekt. Poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžf/97/2009 a konštatoval, že ak daňový subjekt obchoduje/koná s takými partnermi, ktorí nevedia preukázať pravdivosť údajov uvedených vo faktúre, ktorú vystavili, takéto doklady nespĺňajú status vierohodného dokladu a správca dane je oprávnený takýto dôkaz odmietnuť. Potom je logické, že dôsledky konania obchodného partnera, ktorý odmieta vo veci vypovedať, prípadne je pre správcu dane nekontaktný, predal spoločnosť a pod., znáša daňový subjekt. Z administratívneho spisu ani tvrdení žalobcu pritom nevyplynulo, aké rozumné opatrenia prijal pred uzavretím obchodu na to, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutočnil, nebude viesť k daňovým únikom a zneužitiu práva vo vzťahu k zákonu č. 222/2004 Z. z. III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe 13. Podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 17. 09. 2018 ako i rozhodnutia správcu dane zo dňa 24. 05. 2018 a vrátenia veci na ďalšie konanie. 14. V podanej žalobe uviedol, že s dodávateľom L&K - media s.r.o. uzavrel dňa 30. 12. 2015 zmluvu o zverejnení reklamy a dňa 30. 05. 2016 dodatok č. 1 k tejto zmluve. V zmysle zmluvy sa dodávateľ zaviazal pre žalobcu zrealizovať reklamnú kampaň. V súvislosti s poskytnutou službou dodávateľ priznal a odviedol DPH a tak si žalobca uplatnil nárok na odpočítanie DPH. Podľa informácií z administratívneho spisu si dodávateľ žalobcu objednal predmetnú službu u spoločnosti J&A ENGINEERING, CONSULTING, TRADING AND SERVICE s.r.o.. Konštatoval, že v predmetnom prípade je kľúčový výklad ustanovenia § 9 ods. 4 zákona č. 222/2004. Mal za to, že z hľadiska zákona o DPH platí, že ak dodávateľ obstará službu u subdodávateľa, ktorú následne fakturuje odberateľovi a pri obstaraní tejto služby použije údaje o svojej spoločnosti, túto službu poskytol sám. Ak aj konateľka dodávateľa uviedla, že jedinou činnosťou dodávateľa bolo sprostredkovanie reklamy, z hľadiska zákona o DPH platí, že službu poskytol dodávateľ. Jediným obchodným partnerom žalobcu bol v danom prípade dodávateľ a subdodávateľ v danom prípade z pohľadu zákona o DPH nie je relevantný. Z uvedeného titulu žalobca nebol povinný akýmkoľvek spôsobom overovať dodanie, plnenie povinnosti u subdodávateľa. Mal za to, že splnil podmienky pre odpočítanie dane, keď službu prijal, preukázal, že dodávateľ mu fakturované služby dodal, faktúra vystavená dodávateľom je v súlade s § 71 zákona o DPH, dodávateľ uviedol na faktúre DPH v súlade s § 69 ods. 1 zákona o DPH. Nesúhlasil s tvrdením správcu dane a žalovaného, že nedošlo k splneniu podmienok pre odpočítanie dane, keď poukázal na dôkazy, ktoré predložil v priebehu daňového konania. Dokumentácia k zmluve o reklame za obdobie od 01. 07. 2016 do 31. 12. 2016 je vedená pod hlavičkou dodávateľa, pričom vysielacie časy v rádiu YES sú potvrdené spoločnosťou B.P.Media s.r.o. ako prevádzkovateľa tohto rádia, ktoré reklamné spoty odvysielalo. Umiestnenie reklamných bannerov potvrdil Pirana Sport Club. Doplnil, že v odvetví reklamy a marketingu nie je vylúčené, že reklama prejde cez viac stupňov „sprostredkovateľov“, ktorí neuvádzajú svoje iniciály z dôvodu, aby neprezradili obchodné tajomstvo, pričom títo subdodávatelia sa navzájom nepoznajú, preto pre žalobcu nie je možné overiť si, kto v skutočnosti reklamný spot vyrobil. Odmietnutie žalobcom predloženej dokumentácie s odôvodnením správcu dane, že technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad, považuje za arbitrárne. Správcom dane vyzdvihnutú nezrovnalosť výpovede konateľa žalobcu a konateľky dodávateľa o tom, kto dojednával predmetný obchod, nepovažoval za relevantný dôvod na odmietnutie práva na odpočítanie dane. Doplnil, že obchod bol dojednávaný s konateľkou dodávateľa a obchodným zástupcom K. Z. a za žalobcu sa rokovania zúčastnili konatelia p. F. a p. F.. K uvedenému predložil vyjadrenia p. F. a p. J.. Doplnil, že správca dane v uvedenej súvislosti nevypočul ani p. F., ani K. Z.. Správca dane tiež nezohľadnil výpoveď konateľky dodávateľa, ktorá uviedla, že: spot navrhovala sama, vychádzala z požiadaviek žalobcu a z jeho webovej stránky, identifikovala rádiá YES alebo Beta, kde sa mali spoty vyrobiť, hotové nahrávky dostala od sprostredkovateľa J&A ENGINEERING, CONSULTING, TRADING AND SERVICE s.r.o., s bannerom jej pomohol p. Z., pričom samotnú výrobu zadala cez sprostredkovateľa J&A ENGINEERING, CONSULTING, TRADING AND SERVICE s.r.o., so spoločnosťou J&A ENGINEERING, CONSULTING, TRADING AND SERVICE s.r.o. spolupracovala pri sprostredkovaní reklamného priestoru. Táto jej výpoveď, podľa názoru žalobcu, poskytnutie služby dodávateľom preukazuje, avšak správca dane a žalovaný na uplatnenie práva na odpočet DPH od neho žiadajú preukázanie takých skutočností, ktoré nie sú stanovené aplikovateľnou legislatívou. Pokiaľ správca dane a žalovaný argumentovali virtuálnym sídlom dodávateľa, poukázal na to, že dodávateľ má zriadené virtuálne sídlo až od 23. 03. 2017, teda po kontrolovanom zdaňovacom období. Namietal porušenie svojho práva klásť svedkom otázky pri ústnom pojednávaní, keď o termínoch výsluchov konateľky dodávateľa X.. Q. J. vo vzťahu k preverovaniu skutočností ohľadne dodávateľa a subdodávateľa nebol upovedomený, a tým došlo k porušeniu jeho práva klásť svedkom otázky pri ústnom pojednávaní. Uvedené považoval za dôvod pre zrušenie rozhodnutia správcu dane. Poukázal i na skutočnosť, že jeho dodávateľ DPH z predmetnej transakcie riadne zaevidoval, priznal a odviedol, čo potvrdil sám správca dane. Pokiaľ ide o subdodávateľa, správca dane si mohol sám preveriť skutočnosť, či aj subdodávateľ splnil svoje povinnosti vo vzťahu k predmetnej obchodnej transakcii. Doplnil však, že podmieňovanie práva odpočtu žalobcu odvedením DPH v predchádzajúcich transakciách je v rozpore s aplikovateľnou legislatívou a judikatúrou (uznesenie SD EÚ Transport Service C-395/02). Odmietol požiadavku žalovaného, že tvrdené skutočnosti musia byť bez akýchkoľvek pochybností preukázané u odberateľa i dodávateľa, a to aj v celom obchodnom reťazci. V danom prípade správca dane a žalovaný pochybnosti o činnosti subdodávateľa považujú za priťažujúcu okolnosť pri nároku žalobcu na odpočet DPH. Takýto postup nemá žiadnu oporu v zákone o DPH, a ani v relevantnej judikatúre (uznesenie SD EÚ Transport Service C-395/02, rozsudok PPUH Stehcemp sp. j Florian Stefanek, Janina Stefanek, Jarosław Stefanek C-277/14). Žalobca mal za to, že správca dane i žalovaný od neho žiadali unesenie dôkazného bremena nad rámec toho, čo požaduje legislatíva pri uplatnení práva na odpočet DPH. Prípadné protiprávne konanie subdodávateľa, ktoré však nebolo preukázané, nemôže byť prenášané na žalobcu, ktorý so subdodávateľom nebol v žiadnom vzťahu a jeho konanie nemal možnosť nijako ovplyvniť. Rozpor videl aj v tvrdeniach správcu dane a žalovaného o nepreukázaní vyhotovenia služby a akceptovaní, že služba (odvysielanie reklamy, umiestnenie bannerov) bola poskytnutá. Požiadavka zistenia, kto vyrobil spoty a bannery a viazanie jej splnenia na uplatnenie práva na odpočet DPH u žalobcu nemá právny základ. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžf 1/2010. Konštatoval, že všeobecné dôkazné bremeno daňového subjektu v zmysle § 24 ods. 1 Správneho poriadku je v danom prípade modifikované právom EÚ. Správca dane mal v danom prípade možnosť overiť si, kto vyrobil reklamné spoty, keďže konateľka dodávateľa vo svojej výpovedi označila možných výrobcov spotov. Správca dane mohol kontaktovať rádio YES a preveriť si tieto skutočnosti, keďže toto rádio bolo na faktúrach uvedené ako médium, kde boli reklamné spoty odvysielané. Namietal i postup správcu dane, ktorý od začatia daňovej kontroly (dňa 11. 04. 2017) až do 15. 02. 2018, kedy bol žalobca predvolaný na miestne zisťovanie, žalobcu neinformoval o svojich pochybnostiach ohľadne preukázania dodania predmetných služieb. Dňa 01. 03. 2018 správca dane oboznámil žalobcu s priebežnými výsledkami kontroly, ku ktorým žalobca nemal možnosť vyjadriť sa, keďže už dňa 07. 03. 2018 správca dane vypracoval protokol z daňovej kontroly. V tejto súvislosti namietal porušenie svojho práva v zmysle § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku. IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe 15. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 09. 05. 2019 k podanej žalobe uviedol, že trvá na výroku žalobou napadnutého rozhodnutia o odvolaní a poukázal na jeho odôvodnenie, ako i na dôkazy, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu. Konštatoval, že žalobca v podanej žalobe uvádza námietky, ktoré boli aj predmetom odvolania proti rozhodnutiu správcu dane a s týmito sa vysporiadal v napadnutom rozhodnutí. 16. Po opísaní priebehu konania, zistení a záverov správcu dane ako i žalovaného, k námietke, že správca dane nemôže požadovať od žalobcu vysvetlenie všetkých prepojení na predchádzajúcich stupňoch uviedol, že správca dane od neho preukazovanie dodania služby v celom obchodnom reťazci nežiadal. Správca dane len požadoval, aby preukázal, že deklarovaná služba bola dodaná v zmysle faktúry, a to po formálnej i hmotnoprávnej stránke. Keďže tvrdenie žalobcu o dodaní služby dodávateľom L&K - media s.r.o. preukázané nebolo, správca dane vykonal preverovanie obchodného reťazca, k čomu ho oprávňuje ust. § 44 ods. 4 a § 24 ods. 2 daňového poriadku. Preto považoval námietku žalobcu za irelevantnú. K námietke ohľadne trestania daňového subjektu za skutočnosť, že svedkovia odmietli vypovedať, príp. so správcom dane nekomunikovali, uviedol, že v zmysle § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane je iba kontrolným orgánom, ktorý overuje/verifikuje pravdivosť údajov uvedených na dokladoch, ktoré daňový subjekt predkladá. Pri uplatňovaní práva na odpočítanie dane nesie zodpovednosť za bezchybné preukázanie deklarovaného zdaniteľného obchodu daňový subjekt. Je predovšetkým na ňom, aby pre prípadnú kontrolu uplatneného odpočítania dane urobil primerané opatrenia, a zároveň aby odstránil prípadné podozrenie, že sa dodanie tovaru neuskutočnilo. Správca dane vykonaným dokazovaním zabezpečil dostatok dôkazov svojmu tvrdeniu. Daňovým subjektom predkladané listinné dôkazy túto skutočnosť vierohodným spôsobom nevyvrátili. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžf/97/2009, z ktorého možno vyvodiť, že ak daňový subjekt obchoduje/koná s takými obchodnými partnermi, ktorí nevedia preukázať pravdivosť údajov uvedených vo faktúre, ktorú vystavili, takéto doklady nespĺňajú status vierohodného dokladu a správca dane je oprávnený takýto dôkaz odmietnuť. Je pravdou, že č. 222/2004 Z. z., ani iný zákon neukladá daňovému subjektu, aby si preveril svojich obchodných partnerov, avšak musí si byť vedomý následkov svojich obchodných transakcií, pokiaľ tie nevykazujú znaky a nespĺňajú podmienky v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z., ktorý má prísne hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, a to vzhľadom k tomu, že ide o verejné prostriedky daňových poplatníkov. V tomto kontexte poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 4Sžf/25/2010, v ktorom súd okrem iného konštatoval, že osoba, ktorá je uvedená ako dodávateľ vo faktúre, musí byť identická s osobou, ktorá reálne dodala tovar odberateľovi. Správca dane preto skúmal uskutočnenie zdaniteľného obchodu nielen z formálnej stránky, ale aj z vecnej/materiálnej. Navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol. V. Ďalší priebeh súdneho konania 17. Právny zástupca žalobcu podal vyjadrenie zo dňa 26. 06. 2019 k vyjadreniu žalovaného, v ktorom zopakoval svoje žalobné námietky. K rozsudku Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 5 Sžf/97/2009, na ktorý žalovaný poukázal uviedol, že predmetný rozsudok sa týkal daňovníka, ktorému bol zamietnutý nárok na odpočet z dôvodu, že dodávateľ tovaru so správcom dane nekomunikoval, nepreberal písomnosti, nezúčastňoval sa úkonov, neboli dostupné jeho daňové doklady, nepodal daňové priznania. Aplikáciu tohto rozsudku na jeho prípad odmietol a poukázal na svoje vyjadrenie v podanej žalobe. Namietal, že žalovaný sa nevyjadril k podstatnej žalobnej námietke týkajúcej sa porušenia § 45 ods. 1 písm. e) daňového poriadku, ktoré predstavuje dôvod na zrušenie rozhodnutia správcu dane. Mal za to, že vyjadrenie Q. J. nebolo len vysvetlením ku skutočnostiam, ktoré by mohli byť fyzicky zisťované v rámci miestneho zisťovania (napr. vysvetlenia k ohliadke veci alebo prevádzkarne, k účtovnej evidencii), ale pani J. vypovedala priamo k rozhodným skutočnostiam, týkajúcim sa obchodovania medzi L&K - media s.r.o. a žalobcom. Následne bola táto svedecká výpoveď použitá v prvostupňovom rozhodnutí i v rozhodnutí o odvolaní. Keďže o termínoch výsluchov nebol upovedomený, došlo k porušeniu jeho práva klásť svedkom na ústnom pojednávaní otázky. VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty 18. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len "SSP") a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 17. 09. 2018 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, bez nariadenia pojednávania (nakoľko nebola splnená ani jedna z podmienok uvedených v ust. § 107 ods. 1 SSP na to, aby súd vec prejednal s nariadením pojednávania) a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného, ako i rozhodnutie správcu dane zo dňa 24. 05. 2018 je potrebné zrušiť podľa ust. § 191 ods. 1 písm. g/ SSP a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie, nakoľko došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Rozsudok v predmetnej veci správny súd verejne vyhlásil dňa 04. 12. 2019 v zmysle ust. § 137 ods. 4 SSP. 19. Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. 20. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy ,nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 21. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 6 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase od začatia daňovej kontroly do rozhodnutia žalovaného (ďalej len „daňový poriadok“), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 25 ods. 4 daňového poriadku, ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu. Podľa § 45 ods. 1 písm. e) daňového poriadku, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní. Podľa § 74 ods. 2, 4 daňového poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu. 22. Podľa § 8 ods. 1, písm. a/ zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2016, dodaním tovaru je a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí. Podľa § 9 ods. 1 vyššie citovaného zákona, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona. Podľa § 19 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 51 ods. 1, písm. a/, ods. 2 vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo. Podľa § 71 ods. 1, vyššie citovaného zákona, na účely tohto zákona a) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry, b) elektronickou faktúrou je faktúra, ktorá obsahuje údaje podľa § 74 a je vydaná a prijatá v akomkoľvek elektronickom formáte; elektronickú faktúru možno vydať len so súhlasom príjemcu tovaru alebo služby, c) vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru, d) neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry, e) elektronickou výmenou údajov sa rozumie prenos údajov elektronickou formou z počítača do počítača s využitím schválenej normy štruktúry odkazu elektronickej výmeny. 23. Úlohou súdu v tomto konaní bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o vyrubení rozdielu dane v sume 5.000,- eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2016 a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky pre vznik nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, nakoľko nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia v kontrolovanom zdaňovacom období zo strany ním deklarovaného dodávateľa v zmysle faktúry č. 20160318 zo dňa 29. 07. 2016. 24. Keďže žalobca v podanej žalobe (okrem iného) namietal i porušenie jeho práva v zmysle § 45 ods. 1 písm. e) daňového poriadku, správny súd prioritne venoval pozornosť prevereniu tejto námietky. 25. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, ktorého súčasťou je i spis správcu dane, správny súd zistil, že správca dane po začatí daňovej kontroly požiadal Daňový úrad Bratislava (dožiadanie zo dňa 30. 05. 2017) o preverenie skutočností uvedených v dožiadaní u daňového subjektu: L&K - media s.r.o. - dodávateľa žalobcu, ako aj preverenie jeho sídla. Dňa 06. 09. 2017 spísal dožiadaný správca dane - Daňový úrad Bratislava zápisnicu o ústnom pojednávaní s konateľkou dodávateľa (L&K - media s.r.o.) X.. Q. J., predmetom ktorého bolo preverenie dodania služieb v zmysle zmluvy o zverejnení reklamy zo dňa 30. 12. 2015 a jej dodatku č. 1 zo dňa 30. 05. 2016 pre odberateľa - žalobcu v zdaňovacích obdobiach jún 2016 až december 2016. Konateľke dodávateľa boli položené otázky vo vzťahu k hlavnému predmetu činnosti spoločnosti L&K - media s.r.o., ku skutočnostiam, s kým za spoločnosť žalobcu jednali vo veci poskytnutia služieb a kde sa jednanie uskutočnilo, akým spôsobom boli dodané služby v zmysle zmluvy a jej dodatku a na tieto otázky odpovedala. Dňa 07. 03. 2018 vypracoval správca dane protokol z daňovej kontroly, v ktorom bolo zachytené i vyjadrenie konateľky dodávateľa v zmysle zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 06. 09. 2017, pričom toto vyjadrenie bolo uvedené i v rozhodnutí správcu dane a žalovaného a bolo vyhodnocované daňovými orgánmi vo vzťahu ku kontrolovanému zdaniteľnému plneniu. Predmetné vyjadrenie bolo podstatným argumentom správcu dane i žalovaného vo vzťahu k ich rozhodnutiam vo veci. 26. Vychádzajúc z vyššie uvedeného má správny súd za to, že úkon dožiadaného správcu dane (Daňového úradu Bratislava) vykonaný dňa 06. 09. 2017 je potrebné jednoznačne posúdiť ako výsluch svedka - X.. Q. J., keďže tejto boli kladené otázky týkajúce sa uzavretia zmluvného vzťahu so žalobcom ako aj dodania služieb na základe zmluvného vzťahu, na ktoré svedkyňa odpovedala. Keďže o tomto úkone žalobca nebol upovedomený (resp. v administratívnom spise sa žiadny dôkaz o upovedomení žalobcu o tomto úkone nenachádza), správny súd konštatuje, že zo strany dožiadaného správcu dane bola znemožnená realizácia práv žalobcu v zmysle § 45 ods. 1 písm. e) daňového poriadku. Je pritom neprípustné, aby správca dane, resp. dožiadaný správca dane v rámci daňovej kontroly určitého daňového subjektu vykonal výsluch svedka (konateľa iného daňového subjektu) bez toho, aby o tomto úkone upovedomil kontrolovaný daňový subjekt. Táto povinnosť vyplýva správcovi dane (i dožiadanému správcovi dane) priamo z ustanovenia § 25 ods. 4 daňového poriadku. Tým, že dožiadaný správca dane v priebehu daňovej kontroly nevytvoril podmienky pre realizáciu práva žalobcu upraveného v ustanovení § 45 ods. 1 písm. e) daňového poriadku a jeho postup nebol v súlade so zákonom, došlo k poškodeniu žalobcu na jeho právach počas daňového dokazovania. Žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a jeho postup (i rozhodnutie a postup správcu dane) preto nie sú v súlade so zákonom a trpia takou vadou, na ktorú musel správny súd prihliadať, pričom túto vadu pri vykonávaní dokazovania namietal i žalobca v podanej žalobe. 27. Keďže úkon dožiadaného správcu dane zo dňa 06. 09. 2017 zachytený v zápisnici o ústnom pojednávaní jednoznačne ovplyvnil po stránke skutkových zistení daňové práva a povinnosti žalobcu, žalobca bol oprávnený v zmysle § 3 ods. 1 daňového poriadku byť informovaný o zámere dožiadaného správcu dane. Zákonom č. 440/2012 Z. z. sa ustanovenie § 45 daňového poriadku doplnilo o právo daňového subjektu alebo jeho zástupcu byť prítomný pri vypočutí svedka a klásť mu otázky. Správca dane má povinnosť včas a písomným spôsobom vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu o výsluchu svedka, a to za účelom, aby mu umožnil klásť svedkovi otázky. Správny súd dopĺňa, že na daňové konanie sa vzťahuje pravidlo, že daňové orgány sú povinné postupovať ústavne konformným spôsobom, čo v prejednávanej veci znamená, umožniť účastníkovi konania - žalobcovi, aby jeho vec bola prejednaná v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom (čl. 38 ods. 22 Listiny základných práv a slobôd). Preto, ak je v daňovom konaní v rámci dokazovania vykonávaný výsluch svedka a daňový subjekt nemá možnosť byť prítomný na tomto výsluchu a klásť pri ňom svedkovi otázky, potom je takto získaná svedecká výpoveď dôkazným prostriedkom zabezpečeným správcom dane v rozpore so zákonom. Pre účely dokazovania v daňovom konaní je potrebné preferovať i pred dožiadaným správcom dane vykonanie dôkazov, a to bezprostredným spôsobom, aby sa mohol s týmito dôkazmi daňový subjekt bezprostredne oboznámiť a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Nakoľko sa tak nestalo, dožiadaný správca dane uvedeným postupom znemožnil žalobcovi uplatniť svoje procesné práva byť nielen účastný pri svedeckej výpovedi, ale aj klásť svedkovi otázky, čo správca dane ani žalovaný v neskoršom daňovom konaní nenapravili. V prípade, ak by súd na tieto zistené vady neprihliadol, znamenalo by to v podstate akceptovanie nezákonnosti postupu a rozhodnutia správcu dane a žalovaného (ako odvolacieho daňového orgánu) a teda popretie základných zásad právneho štátu, vyplývajúcich z čl. 1 ods. l Ústavy Slovenskej republiky. 28. Z dôvodu, že zistená vada má sama o sebe za následok nezákonnosť rozhodnutia správcu dane i žalovaného, správny súd sa už ďalšími námietkami žalobcu týkajúcimi sa merita veci nezaoberal, aby neprejudikoval výsledok ďalšieho konania daňových orgánov. 29. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa ust. § 191 ods. 1 písm. g) SSP ako i rozhodnutie správcu dane podľa ust. § 191 ods. 3 SSP (keďže žalobca žiadal zrušiť i rozhodnutie správcu dane) a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia ako i rozhodnutia správcu dane, nakoľko v postupe, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. 30. Správny súd považuje za dôležité doplniť, že z ustanovenia § 74 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyplýva, že odvolací orgán (žalovaný) pri preskúmavaní rozhodnutia prihliadne i na okolnosti, ktoré neboli účastníkom konania namietané a ktoré by mohli ovplyvniť výrokovú časť rozhodnutia, a to tak v prospech, ako aj v neprospech odvolávajúceho sa, pričom nie je viazaný len jeho návrhmi. Preto bolo povinnosťou žalovaného prihliadnuť na pochybenie dožiadaného správcu dane a toto pochybenie odstrániť, prípadne zrušiť rozhodnutie správcu dane za účelom odstránenia pochybenia pri výsluchu svedka dožiadaným správcom dane. Podľa názoru súdu sa jedná o pochybenie, na ktoré mal žalovaný pri preskúmavaní rozhodnutia správcu dane a postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, jednoznačne prihliadnuť bez ohľadu na to, či bolo alebo nebolo žalobcom namietané v odvolacom konaní a pokiaľ tak neurobil, zaťažil svoje konanie a rozhodnutie vadou, na ktorú správny súd musel prihliadať, nakoľko túto vadu namietal žalobca v podanej žalobe. 31. Daňové orgány budú v ďalšom konaní viazané právnym názorom súdu vyjadreným v tomto rozsudku (podľa § 191 ods. 6 SSP). V ďalšom konaní bude potrebné vypočuť X.. Q. J. za účelom preverenia dodávateľsko - odberateľského vzťahu medzi žalobcom a dodávateľom L&K - media s.r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období júl 2016 správcom dane, alebo prostredníctvom dožiadaného správcu dane. O výsluchu tejto osoby bude potrebné upovedomiť žalobcu ako kontrolovaný daňový subjekt a umožniť mu, aby mohol realizovať svoje procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Zároveň sa správca dane vysporiada i s námietkami žalobcu v podanej žalobe, a to i vo vzťahu k návrhu žalobcu na doplnenie dokazovania (v zmysle podanej žaloby) tak, že dokazovanie doplní, alebo zdôvodní, prečo ďalšie dokazovanie nevykonal. 32. Pokiaľ sa vyskytnú rozpory medzi výpoveďami konateľa žalobcu a konateľky dodávateľa, bude treba zvážiť, či neprichádza do úvahy napr. i konfrontácia medzi nimi. Až po vykonaní dôkazov v naznačenom smere bude môcť správca dane zvážiť, či neprichádza do úvahy ďalšie dokazovanie výsluchom ďalších svedkov (bývalej konateľky žalobcu, obchodného zástupcu dodávateľa), resp. preverením vyhotovenia reklamného spotu a jeho odvysielania v konkrétnom médiu, na ktoré poukazovala konateľka dodávateľa, a to najmä vo vzťahu k zadávateľovi objednávky na vyhotovenie reklamného spotu. Je v záujme žalobcu, aby bola vec náležite vykonaným dokazovaním objasnená, nakoľko predloženie listinných dokladov nie je ešte dôkazom o uskutočnení obchodnej transakcie medzi deklarovaným dodávateľom a odberateľom a nemožno z nich vyvodiť záver o reálnej existencii dodania služieb a následne ani o dôvodnosti odpočítania dane z pridanej hodnoty. Na druhej strane však treba povedať, že daňový subjekt znáša dôkazné bremeno svojich tvrdení aj pri ďalšom dokazovaní. Následne po vykonaní dokazovania v naznačenom smere bude potrebné oboznámiť žalobcu s výsledkami vykonaného dokazovania, zákonným spôsobom sa s nimi vysporiadať (prípadne i s jeho námietkami) a posúdiť, či žalobca splnil alebo nesplnil zákonom stanovené podmienky na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa ust. § 49 ods. 1, 2 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. 33. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech (súd žalobe vyhovel), priznal právo na plnú náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 34. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3 : 0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Poučenie: Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.