Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 8Co/100/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4315212062 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4315212062.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a sudcov JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci žalobcu: M. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX M., P. O. T. XXX/XX, proti žalovanému: G.. H. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX T. E., L. ul. XXX/X, o zaplatenie 33.500,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice, č. k. 13C/238/2015-223 zo dňa 27. marca 2018 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému proti žalobcovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 33.500 eur s príslušenstvom a žalovanému priznal podľa § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. 1.2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. §§ 11, 13 ods. 1,2, 16, 420 ods. 1, 3, 442 ods. 1, 3 Obč. zákonníka, §§ 1, 2 ods. 1, 16 ods. 1, 2 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 1.3. Konštatoval, že žalobca podanou žalobou žiadal uložiť zaviazať žalovaného k zaplateniu majetkovej ujmy vo výške 33.500 eur. V žalobe a ďalších písomných podaniach poukazoval na to, že žalovaný pozmeňuje stav orgánu, mená, celý spis, vyrába nepravdivé tvrdenia na určenie iného mena. V žalobe označil znalecký posudok č. 14/2005 a č. 9/2002 a tvrdil, , že žalovaný zasahuje do úkonov pod ČVS- ORP-130/KP/03, pozmeňuje spisové materiály - zdravotný záznam, pozmeňuje diel - I. legitimácia práceneschopného poistenca, mení meno a priezvisko, odborný znalecký posudok č. p. PPZ-7162-2/ KEV-BA-EXP-2005, listinu diel II. T 21318/2. Počas súdneho konania poukazoval na rôzne konania a rôzne rozhodnutia. 1.4. Žalovaný uviedol, že žalobcu nikdy nevidel a s poukazom na obsah žaloby ani nevie, k čomu sa má vyjadriť. Potvrdil, že bol ustanovený súdom za znalca, aby vypracoval znalecký posudok na žalobcu, čo odmietol s poukazom na toto súdne konanie, požiadal o zmenu súdneho znalca a dal sa vyčiarknuť zo zoznamu znalcov. 1.5. Právna argumentácia súdu prvej inštancie vychádzala z názoru, že predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je jednak to, že došlo k neoprávnenému zásahu, a jednak to, že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach chránených ustanovením § 11 a nasl. Obč. zákonníka. Obe náležitosti musia byť splnené, aby vznikol právny vzťah, ktorého obsahom je právo domáhať sa ochrany podľa § 11 Obč. zák. a povinnosť súdom uložené sankcie znášať. Na vznik občianskoprávnej sankcie za nemajetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby musia byť splnené zákonné predpoklady. Týmito predpokladmi sú: a) existencia zásahu, ktorý vyvolal alebo bol spôsobilý vyvolať ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnostných práv chránených ustanovením § 11 Obč. zákonníka, b) neoprávnený (protiprávny) charakter tohto zásahu a c) existencia príčinnej súvislosti medzi zásahom a vzniknutou ujmou. 1.6. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepreukázal zákonné predpoklady vzniku nároku na nemajetkovú ujmu, preto žalobu zamietol. 1.7. Poukázal na to, že dotknutá osoba sa môže v prípade vzniku nemajetkovej ujmy zásahom do práva na ochranu osobnosti domáhať primeraného zadosťučinenia. Peňažné zadosťučinenie môže súd priznať, ak v konkrétnom prípade došlo ku skutočnému zníženiu dôstojnosti, resp. vážnosti fyzickej osoby v spoločnosti, pričom tento zásah má značnú intenzitu. Súd musí bezpečne zistiť, že k takému zníženiu skutočne došlo. Dôkazné bremeno je na žalobcovi, ktorý ho v danom prípade neuniesol. V rámci ochrany osobnosti rieši zákon náhradu nemajetkovej ujmy (§ 13 ods. 2 a 3 Obč. zák.) a o zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným zásahom do osobnostných práv je zákonom odkazované na ustanovenia o náhradu škody (§ 16 Obč. zákonníka). Ak zásahom do práva na ochranu osobnosti vznikne majetková ujma (škoda), môže dotknutý subjekt okrem nárokov uvedených v ustanovení § 13 Obč. zákonníka uplatniť aj na náhradu škody, ak sú splnené podmienky zodpovednosti za škody podľa § 420 Obč. zákonníka. 1.8. Predpokladom zodpovednosti škodu podľa § 16 Obč. zákonníka je: a) neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti, b) vznik majetkovej škody, c) príčinná súvislosť medzi a) a b) a d) zavinenie škodcu. Žalobca súdu nepreukázal ani jeden zo zákonných predpokladov pre vznik zodpovednosti žalovaného ako škodcu ani podľa § 16 Obč. zákonníka. 1.9. V ustanovení § 420 Obč. zákonníka je upravená všeobecná zodpovednosť fyzickej osoby a právnickej osoby za spôsobenú škodu, ktorá vychádza zo zásady zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením akejkoľvek právnej povinnosti. Táto zodpovednosť je zodpovednosťou za zavinený protiprávny úkon. Ide o generálnu klauzulu. Ustanovenie § 420 Obč. zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu sa použije vždy, ak konkrétny prípad spôsobenia škody nespadá pod niektoré ustanovenie Občianskeho zákonníka o náhrade škody, ktoré ustanovuje osobitné podmienky (predpoklady) zodpovednosti za škodu. Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej zodpovednosti možno uplatniť voči fyzickej osobe (ale aj právnickej, prípadne štátu či jednotky územnej samosprávy), ak sú splnené nasledovné predpoklady zodpovednosti za škodu: a) porušenie právnej zodpovednosti (existencia protiprávneho úkonu), b) vznik škody ako majetkovej ujmy, c) existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou, d) zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil (ide o zodpovednosť za predpokladané zavinenie). Ak sú splnené vyššie uvedené predpoklady tak objektívnej povahy (písm. a) až c)), ako aj subjektívnej povahy (písm. d)), hovoríme o zodpovednosti za škodu na princípe zavinenia. 1.10. Predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Obč. zákonníka je prejav vôle fyzickej osoby, pričom tento úkon je protiprávny. Protiprávnosť konania škodcu zahŕňa protiprávny úkon a protiprávnosť úkonu. Dôkazné bremeno preukázania protiprávnosti úkonu spočíva na poškodenom, keďže protiprávnosť zákon nepredpokladá (injuria non praesumitur). Dôkazné bremeno o tom, že škoda vznikla a aký je jej rozsah (výška), zaťažuje poškodeného. Pod škodou je potrebné rozumieť akúkoľvek ujmu, ktorá vznikla subjektu súkromného práva zásahom do jeho subjektívnych práv. Samotný pojem „škoda“ sa definuje ako peniazmi vyjadriteľná ujma na majetku poškodeného, ktorú možno vyjadriť peňažným ekvivalentom, t. j. peniazmi. 1.11. Nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou (protiprávnym konaním škodcu) a vzniknutou škodou. Otázka príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím škodcu a vznikom škody, nie je právnou otázkou. Ide o objektívnu kategóriu, ktorú nemožno zamieňať so zavinením škodcu. Ku skúmaniu zavinenia v prípadoch, kde zákon za zodpovednosť za škodu vyžaduje zavinenie, sa pristúpi v súdnom konaní až po tom, keď bola zistená príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou. Dôkazné bremeno aj ohľadne príčinnej súvislosti zaťažuje poškodeného. 1.12. Ďalším nevyhnutným predpokladom vzniku všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je zavinenie škodcu. Zavinenie chápe Občiansky zákonník ako psychický vzťah, ktorý musí zahŕňať všetky znaky príslušnej skutkovej podstaty, teda protiprávny úkon, škodu a príčinnú súvislosť medzi nimi. Možno ho charakterizovať ako psychický vzťah zodpovedného subjektu k jeho vlastnému protiprávnemu úkonu, ako i ku škode ako následku tohto protiprávneho úkonu. Zavinenie je teda subjektívna kategória, zatiaľ čo protiprávnosť objektívna kategória. Zavinenie je založené na prvku vedomia a prvku vôle. Objektívnosť protiprávnosti spočíva v tom, že k porušeniu práva došlo bez ohľadu na úmysel alebo nedbanlivosť škodcu. 1.13. Súd mal preukázané, že žalovaný vykonával aj činnosť súdneho znalca v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria v období od 17.02.1984 do 18.08.2016, kedy bol zo zoznamu súdnych znalcov vyčiarknutý. Žalobca v konaní označoval rôzne listiny, z ktorých väčšinu súdu ani nepredložil, tiež neoznačil ani nepredložil súdu žiadnu listinu, ktorá by bola vyhotovená žalovaným a žalovaným aj podpísaná. Museli by byť splnené všetky hmotnoprávne predpoklady zodpovednosti za škodu. Žalovaný žalobcu nepozná, nikdy ho nevidel. Požiadal o zmenu súdneho znalca, keď bol ustanovený za účelom vyhotovenia znaleckého posudku na žalobcu. Následne sa dal vyčiarknuť zo zoznamu znalcov. Žalovaný prehlásil, že znalecký posudok č. 14/2005 a č. 9/2005 (v žalobe označený ako 9/2002) vyhotovili znalci MUDr. K. R. a MUDr. L. T.. 1.14. Súd uzavrel, že žalobca nepreukázal, že žalovaný vyhotovil znalecký posudok na neho a nepreukázal ani to, že by znaleckým posudkom spôsobil žalobcovi škodu, alebo zasiahol do jeho osobnostných práv chránených ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka; nepreukázal existenciu takého zásahu, protiprávny charakter takéhoto zásahu ani existenciu príčinnej súvislosti medzi zásahom a vzniknutou ujmou, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. 2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že na Slovensku vznik zdravotného poistenia vzniká poistením, ak ide o osobu s trvalým pobytom na území SR, teda subjekt, ktorý je spôsobilý mať práva a povinnosti. Podľa § 178 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a vo veci nemocenského dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je zamestnanec F. L., ktorý vykonával prácu na území SR a jeho povinné dôchodkové poistenie je aj v nemocenskom poistení fyzickej osoby a sociálna poisťovňa ako príslušná rozhodla a určila povinnosť F. L. r. č. XXXXXX/XXX podľa zákona č. 54/1956 Zb., že je povinný, teda Sociálna poisťovňa určila spôsobilosť v právnom slova zmysle mať práva a povinnosti a vydala správne rozhodnutie na povinného dňa 09.05.2003 č. 200-152-4002/2003-1, čím je sudkyňa pri rozhodovaní viazaná. Nebolo preukázané zrušenie ani zmena príslušným orgánom, ktorý vydal správne rozhodnutie, je v ňom čitateľný prejav vôle, najmä vznik povinnosti pre F. L., ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Sudkyňa nepreukázala pozmenenie, zrušenie rozhodnutia, ktoré sa týkajú F. L., napriek tomu cez zaujatosť vydala rozsudok na osobu, ktorá nie je účastníkom konania. Odvolanie podáva z dôvodu, že rozsudok bol vydaný na osobu, ktorá nie je účastníkom konania. V danej veci na vydaný rozsudok v tom, v čom je účastníkom konania len F. L., r. č. XXXXXX/XXX, čo potvrdil aj Najvyšší súd ČR a čím je viazaný Okresný súd. Preto nemožno uvažovať ani o prípadnej platnosti či neplatnosti právneho úkonu Mgr. L. na Okresnom súde Levice iba prejavenou vôľou možno priznať právnu relevanciu. V tejto veci je všade účastníkom konania len F. L. ako aj pod jeho vedením a pod poverením OS Levice na exekúciu č. 5402*025731 z 08.11.2004, kde v danej veci je účastníkom konania F. L., čím je súd viazaný. 3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu zopakoval, že žalobcu nepozná, v konaní 3Nt bol pribratý ako znalec spolu s MUDr. R., na vypracovanie znaleckého posudku a bolo mu zaslané predvolanie za účelom vyšetrenia a podania posudku, na ktoré sa nedostavil. Ďalším uznesením bol pribratý spolu s MUDr. Bérešovou na vypracovanie posudku a taktiež bol predvolaný za účelom vyšetrenia, ale nedostavil sa. Duševný stav bol skúmaný inými znalcami, ktorí podali posudok, na základe ktorého Okresná prokuratúra 20.06.2006 zastavila trestné stíhanie obvineného - F. L. pre trestný čin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny. Následne OP podala návrh na uloženie ambulantného ochranného psychiatrického liečenia. Okresný súd Levice nariadil verejné zasadnutie. S poukazom na odstup času, ktorý vyplynul od vypracovanie znaleckého posudku 18.06.2005 znalcami R. a T., súd vo veci opätovne nariadil znalecké dokazovanie. So záverom uvedených posudkov v roku 2006, ako aj písomností podaných menovaným na OS Levice vyplýva, že sa jedná o chronickú duševnú poruchu, a preto sa k jeho podanému odvolaniu, kde aktuálne udáva, vyjadruje tak, že odvolanie považuje za bezpredmetné. 4. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na dôvodoch a argumentácii svojho odvolania, v ktorom poukázal na § 13 ods. 1 zák. č. 18/08 Z. z. o ochrane osobných údajov a dôvodil, že dopisovanie písmena „h“ do priezviska L. je neprípustné, žalovaný používa iné meno, iného adresáta a bez protiprávneho činu pozmeňoval trvalý identifikátor T 21111/1860, meno zamestnávateľa vo verejnej listine, použil teda meno inej osoby, zamenil zásadné skutkové otázky v zmysle vymedzeného predmetu znaleckého posudku a prijal iné závery a vyjadroval sa k nim v rozpore s rozhodnutím NS SR, ktoré má rešpektovať aj súd prvej inštancie, ktoré nazval vrátenie rozsudku, v ktorom uviedol, že CSP nepozná stav, aby sudkyňa pozmenila žalobcu. Rozsudok je nedôvodný a v rozpore s princípmi právneho štátu. Pán M. L. nie je účastníkom konania, nepodal návrh, nie je žalobcom. Bolo zistené, že len príslušný orgán môže určovať nemocenské dávky a to Sociálna poisťovňa, a preto je vylúčené, aby iný orgán pozmeňoval správne rozhodnutie Sociálnej poisťovne, čo robí sudkyňa, pozmeňuje navrhovateľa a uznalo jej nepravdivý údaj. Je potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie 200-152-4002/2003-1 z 09.05.2003 je právoplatné, kde ako žalobca F. L., je rozhodnutie na povinného, ktorý podal návrh pod č. 13C/238/2015. Treba zdôrazniť, že ide o právoplatné rozhodnutie, ktoré nebolo zrušené. Sudkyňa nepreukázala ich zmenu ani zrušenie a je ním viazaná. Ďalej bolo zistené, že žalovaný neuvádza meno F. L., sudkyňa pozmenila meno žalobcu na F. L., ktorý veľmi dobre pozná žalovaného. 5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP,362 ods.1 CSP), viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1 CSP), pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to dôležitý verejný záujem, s následným verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 6. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP"). Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP. Zároveň však uvedený právny predpis v ustanovení § 470 ods. 2 stanovuje výnimky z tohto základného pravidla. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 7. V tomto konaní sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 33.500 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody, ktorá mu mala byť spôsobená tým, že žalovaný, ako posudkový lekár, pozmenil údaje o mene a priezvisku žalobcu v znaleckých posudkoch. Preskúmavaným rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania. 8. Odvolací súd preskúmal všetky právne významné námietky, ktoré boli v odvolaní žalobcom vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Odôvodnenie napadnutého rozsudku podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá kritériám riadneho odôvodnenia rozsudku podľa § 220 ods. 2 až 4 CSP. Súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Prijaté závery vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa riadil. 9. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) a d) zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom. 10. Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy dopadajúcej na prejednávanú vec je zrejmé, že nevyhnutnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom sú: a) protiprávny úkon, resp. škodová udalosť, b) vznik škody, c) príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom (škodovou udalosťou) a vznikom škody , d) zavinenie (len v prípade subjektívnej zodpovednosti, pri objektívnej zodpovednosti nie je podstatné, či zodpovedný subjekt vznik škody zavinil alebo nie). Zodpovednosť za škodu je zákonom č. 514/2003 Z.z. koncipovaná ako zodpovednosť objektívna (§ 3 ods. 2) čo znamená, že zo strany oprávneného subjektu (poškodeného) nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu resp. nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda (ak vznikla) je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu (tzv. zodpovednosť za výsledok). Ústavným základom uvedenej zodpovednosti je článok 46 ods. 3 Ústavy SR, podľa ktorého každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy a bezprostredný. Nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. 11. Podľa § 132 ods. 1, 2 CSP v žalobe žalobca okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. 12. V sporovom konaní, kde platí zásada dispozičná a prejednávacia (takým konaním je i konanie v tejto veci) zákon ukladá stranám sporu, ktoré žiadajú o procesnú ochranu svojich nárokov a stoja proti sebe v postavení vzájomných žalovaných, povinnosť tvrdiť, že určitý právny vzťah, o ochranu ktorého žiadajú, skutočne existuje a aj tzv. dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť označiť dôkazné prostriedky spôsobilé preukázať pravdivosť uplatnených tvrdení. Strany i sú teda v ňom povinné prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky (§ 132 ods. 1 CSP, predtým § 120 OSP) a sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. V sporovom konaní teda žalobca musí už v podanej žalobe uviesť rozhodné skutočnosti, z ktorých vyvodzuje uplatňované právo a musí k tomu uviesť potrebné dôkazy (§ 79 ods. 1 OSP, platný v čase podania žaloby) . Túto povinnosť tvrdenia i povinnosť dôkaznú mal žalobca i počas konania (§ 101 ods. 1, § 120 ods. 1 OSP). Strana sporu, ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení nesie prípadné nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú sporovú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, avšak hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nedostatočne potvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. 13. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie vo svetle vyššie popísaných záverov a v intenciách citovaných zákonných ustanovení správne zisťoval, či sú splnené všetky predpoklady vzniku nároku žalobcu na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom a nezákonným rozhodovaním. V tomto smere dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správny právny záver. Nakoľko odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP sa obmedzuje len na skonštatovanie jeho správnosti. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia len zvýrazňuje, že žalobca nepreukázal základné predpoklady zodpovednosti za škodu, a to protiprávny úkon, resp. škodovú udalosť, rovnako tak nepreukázal vznik škody, ktorú si uplatnil vo výške 33.500 eur a ani príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom, teda škodovou udalosťou a vznikom škody. Z obsahu spisu, zo žaloby, ako aj z neprehľadných a nesúvislých podaní žalobcu zakladaných do spisu v priebehu konania nie je možné zistiť, aký konkrétny orgán štátu v pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky mal nesprávne úradne postupovať. Žalobca totiž nesprávnosť úradného postupu vidí práve v nesprávnom označení jeho mena a priezviska, teda tvrdí, že posudky č. 14/2005 a č. 9/2002 sa netýkajú jeho osoby. Žalovaný popieral tvrdenia žalobcu, uviedol, že žalobcu nepozná a znalecké posudky vypracovali MUDr. K. Hollý a MUDr. Alžbeta Bérešová. Žalobca v konaní nepreukázal jednak to, že namietané posudky vôbec žalovaný vypracoval, teda ani tvrdenie, že závery uvedené v posudku sa týkajú inej osoby, nie jeho; nepreukázal, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu žalovaného, ktorý mal podľa jeho tvrdenia pozmeniť, resp. uviesť inú osobu v znaleckom posudku,, keď na tieto okolnosti neprodukoval žiaden dôkaz a jeho neustále tvrdenia, že falšované a pozmenené verejné listiny sa používajú ako pravé, v dôsledku čoho mu vznikla škoda, sú preto len v rovine hypotetickej. Ako už bolo vyššie uvedené, ak strana sporu nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú strana sporu vôbec netvrdí a ktorá nevyšla inak v konaní najavo nebude predmetom dokazovania. Námietky žalobcu v jeho odvolaní preto odvolací súd považoval za nedôvodné, keďže žalobca opäť iba všeobecne opakuje vnútorne rozporné dôvody svojho žalobného návrhu. 14. Odvolací súd dodáva, že tvrdenie žalobcu o nesprávnom písaní jeho mena, priezviska a rodného čísla je irelevantné, keď žalobca sám v priebehu množstva súdnych konaní počas niekoľkých rokov písal svoje meno a priezvisko rozdielne. V čase narodenia žalobcu platil zák. č. 55/1950 Zb. o užívaní a zmene mena a priezviska a vykonávací predpis, Vyhl. č. 451/1950 Ú. v., ktorý bol zmenený zákonom č. 300/1993 Z. z.. Tento občanovi priznával právo a povinnosť užívať meno a priezvisko, ktorými je zapísaný v matrike. Zmeny zápisov sa uskutočňovali v súlade so zák. č. 268/1949 Zb. o matrikách, ktorý v § 20 ods. 2 ustanovoval, že v prípade pravopisne nesprávneho mena alebo priezviska sa zmení zápis v zhode s pravidlami slovenského jazyka, a to na žiadosť tejto osoby. Identifikačná charakteristika obyvateľa štátu je rodné číslo, ktoré mu udeľujú orgány štátu. Rodné číslo je určené obyvateľom štátu na štatistické a evidenčné účely podľa § 23 ods. 3 zák. č. 21/1971 Zb. o jednotnej sústave sociálno-ekonomických informácií. Rodné číslo je tak trvalý identifikačný osobný údaj fyzickej osoby, ktorý zabezpečuje jej jednoznačnosť v informačných systémoch, pričom register utvára a spravuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Z uvedeného vyplýva, že prípadné nedostatky v písaní mena a priezviska (najmä diakritické znamienka - dĺžeň, mäkčeň), nie sú žiadnymi zásadnými a závažnými zásahmi do osobnosti človeka a ani nemenia jeho identitu. 15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže v tomto smere návrh na priznanie náhrady trov konania nepodal a zo spisu mu žiadne trovy konania nevyplývajú. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).