Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11S/14/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4019200210 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4019200210.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Dariny Vargovej, v právnej veci žalobcu: ABC HOTEL, s.r.o., Novozámocká 622/220, Nitra, IČO: 31 414 958, zastúpeného Advokátskou kanceláriou STOKLASA & STOKLASOVÁ s.r.o., Farská 25, Nitra, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, Bratislava, IČO: 30 794 536, o správnej žalobe zo dňa 25. 04. 2019 proti rozhodnutiu žalovaného č. 2019/39751 UPS/US1/OK/BEZ/2019/11663 zo dňa 26. 02. 2019, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a . Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra vykonal u žalobcu kontrolu dodržiavania zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s miestom výkonu kontroly Novozámocká 622/220 Nitra za kontrolované obdobie 08. 06. 2019, a to na základe poverenia na vykonanie kontroly č. 54/2018 zo dňa 08. 06. 2018. 2. Správny orgán prvého stupňa vypracoval dňa 08. 06. 2018 priebežný protokol o výsledku kontroly, v ktorom uviedol, že v čase výkonu kontroly pracovalo v prevádzke žalobcu 10 subjektov, ktorých žalovaný v protokole identifikoval uvedením ich základných údajov (meno, priezvisko, rodné číslo, bydlisko, doklad totožnosti a pracovné zaradenie s uvedeným, na základe čoho vykonávali prácu pre žalobcu, začiatok výkonu práce a na základe koho pokynov bola práca vykonávaná). Ako siedma v poradí je uvedená W. Q., ktorá uviedla, že pracuje ako čašníčka, čo potvrdila aj svojím podpisom s tým, že pracuje na základe pokynov p. S. od 10.00 hod., avšak údaj, na základe čoho vykonáva prácu, uvedený nebol. Priebežný protokol bol podpísaný riaditeľkou, ktorej bol oznámený začiatok výkonu kontroly a ktorá sa vyjadrila, že pracovné zmluvy overovaných fyzických osôb budú predložené dodatočne v termíne do 13. 06. 2018, ako aj dohody podľa Zákonníka práce, iné dohody, ako aj príkazná zmluva. 3. V protokole o výsledku kontroly č. z.: 2018/199300 zo dňa 10. 07. 2018 sú uvedené preukázané kontrolné zistenia, pri jednotlivých menovite uvedených kontrolovaných zamestnancoch sú uvedené pracovné zmluvy, resp. dohody o vykonaní práce a dohody o brigádnickej práci, ako aj dátum prihlásenia do registra poistencov Sociálnej poisťovne. Pod číslom 10 uvedeného protokolu sa konštatuje, že W. Q., nar. XX.XX.XXXX, S. ul. XXX/X, M. pracovala v čase kontroly ako čašníčka, pričom závislú prácu vykonávala na základe zmluvy o dielo zo dňa 08. 06. 2018, s predmetom zmluvy záväzku zhotoviteľa - pomocné práce, pričom do registra poistencov Sociálnej poisťovne prihlásená nebola. V závere protokolu je konštatované, že využívaním závislej práce W. Q. dňa 08. 06. 2018 bez uzatvorenia pracovnoprávneho vzťahu došlo k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z.. Konateľ spoločnosti bol s protokolom oboznámený a uviedol, že sa písomne vyjadrí ku kontrolným zisteniam v lehote do 17. 08. 2018. 4. Súčasťou administratívneho spisu je aj zmluva o dielo uzavretá podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka medzi zhotoviteľom (W. Q.) a objednávateľom (žalobca), predmetom ktorej bol záväzok zhotoviteľa vykonať pomocné práce, pričom cena za vykonanie diela zhotoviteľom bola určená na základe vzájomnej dohody zmluvných strán a jej výške je 2,80 eur/hodinu. Objednávateľ sa zaväzuje uhradiť zhotoviteľovi cenu za vykonanie diela v hotovosti v nasledujúcom výplatnom termíne. 5. Žalobca sa ku kontrole vyjadril v podaní zo dňa 10. 08. 2018, v ktorom uviedol, že zásadne nesúhlasí s kontrolným zistením, že došlo k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania u fyzickej osoby W. Q. pre nenaplnenie znakov závislej práce. Podľa žalobcu nebola jej práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, v jeho mene a v pracovnom čase určenom zamestnancom. Žalobca mal v úmysle uzatvoriť s ňou následnú pracovnú zmluvu, v rámci predzmluvných vzťahov a v súlade s ust. § 41 ods. 1 Zákonníka práce dal možnosť budúcej zamestnankyni oboznámiť sa s povinnosťami, ktoré by pre ňu vyplynuli z pracovnej zmluvy ako aj pracovnými podmienkami. 6. Správny orgán prvého stupňa v podaní zo dňa 04. 09. 2018 oznámil vyhodnotenie podaných námietok ku kontrolným zisteniam a uviedol, že trvá na závere uvedenom v protokole o výsledku kontroly. Pripomienky žalobcu považoval za neopodstatnené, a preto nebudú zohľadnené a na ich základe nebude vypracovaný dodatok k protokolu o výsledku kontroly. V podaní zo dňa 10. 09. 2018 žalobca oznámil správnemu orgánu prvého stupňa nesúhlas s oznámením o vyhodnotení podaných námietok. V podaní zo dňa 25. 09. 2018 oznámil správny orgán prvého stupňa žalobcovi stanovisko k uvedenému nesúhlasu. 7. Dňa 02. 10. 2018 bola spísaná Zápisnica o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly č. z. 2018/265537 a to za prítomnosti žalobcu, ktorý uviedol, že nesúhlasí so závermi tam uvedenými a vyjadrí sa písomne. Vyjadrenie k záverom zápisnice o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly zo dňa 20. 10. 2018 doručil žalobca správnemu orgánu prvého stupňa, a uviedol v ňom, že zotrvávajú na stanovisku prezentovanom v predchádzajúcich vyjadreniach. Uviedol, že i napriek tomu okamžite prijali nápravné opatrenia a prijali opatrenia a budúcim zamestnancom zakázali vstup na budúce možné pracovisko bez uzavretia dohody alebo pracovného pomeru. 8. Správny orgán prvého stupňa podaním zo dňa 06. 11. 2018 žalobcovi zaslal oznámenie o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty v súlade s ust. § 68a ods. 1 písm. b/ zákona č. 5/2004 Z. z. za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. 9. K oznámeniu o začatí správneho konania sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 19. 11. 2018, v ktorom uviedol, že nesúhlasí so začatím správneho konania a zotrval na svojom stanovisku. 10. Správny orgán prvého stupňa, Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Nitra vydal dňa 11. 12. 2018 rozhodnutie č. NR1/RK/KON/2018/143 č. z.: 2018/361607, ktorým uložil žalobcovi pokutu v sume 2.000 eur za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ku ktorému došlo v priestoroch reštaurácie na adrese Novozámocká 622/220 v Nitre využívaním závislej práce W. Q. dňa 08. 06. 2016 bez uzatvorenia pracovnoprávneho vzťahu. Žalobca podal proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa odvolanie podaním zo dňa 20. 12. 2018. II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného 11. Rozhodnutím č. 2019/39751 UPS/US1/OK/BEZ/2019/11663 zo dňa 26. 02. 2019 (ďalej pre účely rozsudku len napadnuté rozhodnutie) žalovaný ako odvolací orgán postupom podľa § 12 písm. t/ zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. NR/RK/KON/2018/143 č. z. 2018/361607 zo dňa 11. 12. 2018 potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný opísal zistený skutkový stav a uviedol, že z predložených dokumentov prijal záver, že hlavným rozporom medzi správnym orgánom a účastníkom konania je klasifikácia činnosti p. Q. v čase výkonu kontroly dňa 08. 06. 2018 v čase od 10:55 hod.. Zdôraznil rešpektovanie a dodržanie svojej povinnosti preskúmať pred prijatím záverov z výsledku kontroly dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania účastníkom konania na kontrolovanom pracovisku všetky skutočnosti. Pri posudzovaní odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia č.: 2018/361607, týkajúceho sa skutkovej a právnej podstaty porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania, (ne)preukázaného orgánom kontroly, odvolací orgán vychádzal pri hodnotení predložených dôkazov a vyjadrení z príslušných zákonných ustanovení, aktuálne platných v čase výkonu kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Poukázal na účel prijatia zákona a o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a citoval ustanovenia § 3 ods. 2, § 2 ods. 2 písm. a/ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, ust. § 1 ods. 1, 2 , 3, § 41 ods. 1 Zákonníka práce a § 68 ods. 3 a § 68 ods. 1 písm. b/, ods. 3 zákona o službách zamestnanosti. Poukázal aj na listinné dôkazy, z ktorých pri posudzovaní správny orgán prvého stupňa vychádzal. K argumentácii žalobcu o výkone práce „na skúšku“, bez oprávnenia uviedol, že takáto práca nemá oporu v žiadnom právnom predpise a nezbavuje účastníka konania zodpovednosti. Následné predloženie zmluvy o dielo potvrdzuje výkon práce čašníčky p. Q. v plnom rozsahu, závislú prácu vykonávala pod dohľadom prítomnej manažérky, na základe je pokynov, rovnako ako ostatné dve prítomné zamestnankyne. K ďalšej námietke žalobcu, že W. Q. nevykonávala závislú prácu poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžso/16/2014 zo dňa 25. 03. 2015, podľa ktorého sa pri posudzovaní znakov závislej práce môže dať rôzna váha rôznym znakom, a napr. nedojednanie odmien alebo pracovného času sa má posudzovať ako obídenie zákona, a nie ako neprítomnosť znaku. Posudzuje sa, či kontrolovaná osoba vykonáva činnosť, ktorú je možné podradiť pod pracovnoprávny vzťah alebo nie. Žalovaný dospel po preverení listinných dôkazov k záveru, že správny orgán správne vyhodnotil činnosť p. Q. v sledovanom časovom období výkonu kontroly dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania žalobcu, pričom závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu, alebo výnimočne za podmienok ustanovených v Zákonníku práce aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Uviedol, že výkon závislej práce bez založeného pracovnoprávneho vzťahu podľa osobitného predpisu, Zákonníka práce, je nelegálnou prácou. Postup správneho orgánu, ktorý vydal rozhodnutie o uložení pokuty po úplnom a presnom zistení skutkového stavu veci žalovaný vyhodnotil ako správny. Uviedol, že žalobca nepredložil žiadny dôkaz, ktorým by dokázal nezákonný postup orgánu kontroly, obmedzovanie jeho práv a záujmov účinne sa brániť. Žalovaný preskúmaním správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia č.: 2018/361607 nezistil porušenie zákona o kontrole, zákona o službách zamestnanosti, zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, zákona o správnom konaní, ani žiadne nové skutočnosti, ktoré by zakladali zrušenie rozhodnutia pre nezákonnosť, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Žalovaný uloženú pokutu v minimálnej výške 2000,- eur, ktorú taxatívne určuje zákon o službách zamestnanosti, pri zistenom nelegálnom zamestnávaní jednej osoby, považuje za primeranú k naplnenie represívneho, ako aj preventívneho cieľa sledovaného zákonom. III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe 12. Žalobca v podanej žalobe zo dňa 25. 04. 2019 žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 26. 02. 2019, ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, t.j. Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 11. 12. 2018 č. NR1/RK/KON/2018/143, 2018/361607. Uviedol, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán v rozhodnutiach uvádzajú, že porušil ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. a to tým, že v priestoroch reštaurácie na adrese Novozámocká 622/220 Nitra využíval závislú prácu p. W. Q. dňa 08. 06. 2018 bez uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu. Pani Q. bola dňa 10. 07. 2018 prítomná na pracovisku ako uchádzačka o pracovné miesto u žalobcu, pričom si nedokázala predstaviť, či bude pozíciu čašníčky zvládať po fyzickej ako aj psychickej stránke. Uviedol, že s ňou uzatvoril zmluvu o dielo podľa Obchodného zákonníka dňa 08. 06. 2018, a preto nesúhlasí s konštatovaním žalovaného, že porušil zákaz nelegálneho zamestnávania. Žalobca poukázal na nedostatočne zistený skutkový stav, ako aj nesprávne právne posúdenie zisteného skutkového stavu v čase výkonu kontroly. Mal za to, že uzatvoril zmluvný obchodnoprávny vzťah, hoci výkon činnosti p. Q. mohol niesť niektoré znaky závislej práce. Úmyslom však nebolo obchádzať zákon a využívať závislú prácu fyzickej osoby bez založenia pracovnoprávneho vzťahu, tak ako to konštatoval žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný pri ukladaní sankcie postupoval v rozpore s ust. § 46 správneho poriadku, nakoľko rozhodnutie nebolo vydané v súlade so zákonom. Uviedol, že dôvodom prítomnosti p. Q. nebolo vykonávanie závislej práce, ale potreba vidieť a vyskúšať pracovné úkony, ktoré vykonávajú ostatní zamestnanci na pozícií čašník. To, že p. Q. uskutočnila niekoľko úkonov, ktoré vykonávajú zamestnanci na pozícií čašník, nemožno podľa žalobcu subsumovať pod pojem závislá práca. Žalovaný opomenul uviesť, že na pracovisku bolo v tom čase desať zamestnancov, ktorí bez problémov všetku prácu zvládali sami bez toho, aby bolo potrebné zamestnať tam ďalšiu osobu. Navyše priebežný protokol, ktorý vyhotovil žalovaný pri kontrole, obsahuje predvyplnené údaje, z ktorých nemožno vyvodiť záver o naplnení všetkých podstatných znakov závislej práce. Výsledky kontroly môžu byť podkladom pre začatie správneho konania o uložení pokuty voči žalobcovi a jedným z dôkazov, avšak nenahrádzajú a ani nemôžu nahradiť dokazovanie vykonané v správnom konaní. Zápisnica o podaní informácie, podľa žalobcu, ani nemôže byť relevantným dôkazom za okolností, ak je v tejto zápisnici uvedené stručné vyjadrenie kontrolovanej fyzickej osoby bez toho, aby boli popísané bližšie údaje preukazujúce situáciu a okolnosti, ku ktorým došlo, a zároveň odkázal na rozsudok Krajského súdu Prešov, sp. zn. 55/45/2016. Mal za to, že v danom prípade nebola s p. Q. spísaná riadna zápisnica, z ktorej by bolo možné zistiť, aké otázky jej boli kladené a odpovede na tieto otázky. Len na základe takéhoto dôkazu by bolo možné dospieť k relevantnému záveru, že boli naplnené znaky závislej práce - vzťah nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, podľa pokynu zamestnávateľa, v jeho mene, osobne zamestnancom a v pracovnom čase určenom zamestnávateľom, a tým aj znaky závislej práce. Nepostačuje iba stručné zaznamenanie informácií do priebežného protokolu od dotyčnej osoby bez toho, aby kontrolóri aj kladením ďalších a doplňujúcich otázok zisťovali všetky relevantné informácie k naplneniu účelu realizovanej kontroly. Namietal, že mu nebolo umožnené zúčastniť sa výsluchu a klásť vypočúvanému otázky, čo je v rozpore s ust. § 33 ods. l správneho poriadku. Žalobca odkázal na judikatúru Najvyššieho správneho súdu Českej republiky v podobných veciach (rozsudok sp. zn. 5Ads 92/2015, 4Ads 177/2011-120). Namietal, že pri aplikácii ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. mal žalovaný skúmať nielen to, či v konkrétnom prípade boli naplnené formálne znaky nelegálneho zamestnávania, ale aj to, či skutočne došlo k uplatneniu materiálnych znakov. V tomto prípade len za základe údajov zaznamenaných v priebežnom protokole, bez ďalšieho objasnenia, či prítomnosť p. Q. na pracovisku napĺňala formálne aj materiálne znaky závislej práce a nelegálneho zamestnávania, bez vykonania ďalšieho dokazovania, nemôže postačovať na vyvodenie záveru o porušení zákazu nelegálneho zamestnávania. Povinnosťou žalovaného bolo vykonať výklad a aplikáciu právnej normy v kontexte s účelom a cieľom zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Výklad právnej normy tak, ako ho uskutočnil žalovaný, možno považovať za formalistický a šikanózny, už aj z pohľadu, že by mal žalobca alebo sociálna alebo zdravotná poisťovňa evidovať cca dvojhodinovú činnosť budúceho prípadného zamestnanca. Ďalej odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu 5R sp. zn. 65žo/4/2016 a rozhodnutia Ústavného súdu SR II. ÚS 10/99, IV. 92/09, I. ÚS 44/1999. Správne orgány v predmetnej veci nepostupovali v súlade so zákonom, nakoľko vo veci si nezadovážili relevantné skutočnosti pre vydanie rozhodnutí, a preto ich rozhodnutia možno považovať za rozhodnutia, ktoré boli vydané predčasne na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, podklady pre vydanie rozhodnutia sú nedostatočné, na základe ktorých potom správne orgány nemohli prísť k správnemu záveru. Podľa žalobcu bolo na danú vec bolo potrebné aplikovať aj čl. 6 ods. 1 prvá časť Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V zmysle vyššie uvedeného má žalobca za to, že správny orgán prvého stupňa ako aj žalovaný správny orgán pri posudzovaní nelegálneho zamestnávania p. Q. vychádzajúc výlučne z gramatického výkladu právnych noriem, žiadnym spôsobom nevyhodnotili postup žalobcu ako zamestnávateľa a nekonfrontovali kvalitu týchto zistených skutočností s následkami takéhoto konania v súlade s účelom zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Žalobca sa nestotožnil s aplikáciou ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z., keďže pri prijatí tohto právneho záveru o nelegálnom zamestnávaní žalobcu by musel žalovaný vychádzať zo skutkových zistení, ktoré by spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti preukazovali, že práca p. Q. napĺňala všetky znaky závislej práce. Správne orgány v priebehu správneho konania nevykonali žiadne dokazovanie, ktorým by bez pochybností preukázali, že činnosť p. Q. napĺňala závislú prácu v zmysle jej kvalitatívneho obsahu. Namietal, že sankcionovanie za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania vychádza z nesprávne vyhodnoteného skutkového stavu veci a s tým súvisiacou nesprávnou právnou kvalifikáciou. Poukázal na rozsudok Krajského súdu Nitra, sp. zn. 115/189/2015 zo dňa 21. 09. 2016, v ktorom sa súd zaoberal obdobnou vecou, pričom zo strany súdu bolo konštatované, že správny orgán vyvodil správny právny záver, keď konštatoval porušenie ust. § 1 ods. 3 Zákonníka práce, pričom išlo o obdobnú situáciu, kedy zamestnávateľ využíval závislú prácu fyzických osôb, pričom na tento vzťah zvolil iný zmluvný typ (príkazné zmluvy). Ďalej poukázal na nezákonnosť rozhodnutia, ktorá spočíva v tom, že výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu je neurčitý a nejednoznačný, v dôsledku čoho je rozhodnutie nepreskúmateľné. Vo výroku rozhodnutia podľa žalobcu absentuje presná špecifikácia správneho deliktu, ktorého sa mal dopustiť. Výrok rozhodnutia musí byť preto určitý a konkrétny, aby nevznikali pochybnosti o tom, čo bolo predmetom správneho konania (rozsudok NS SR č. k. 2 Sžo/238/2009). V tomto prípade z výroku rozhodnutia nie je zrejmé, akým spôsobom malo dôjsť k využívaniu závislej práce zo strany žalobcu. Rovnako v ňom absentuje identifikácia fyzickej osoby, ktorú mal žalobca nelegálne zamestnávať. Vo výroku rozhodnutia je uvedené len meno a priezvisko fyzickej osoby, bez uvedenia ďalších konkrétnych identifikačných údajov, na základe ktorých by bolo možné túto osobu jednoznačne identifikovať. IV. Vyjadrenie žalovaného 13. Žalovaný podal k žalobe písomné vyjadrenie zo dňa 24. 07. 2019, v ktorom uviedol, že správneho deliktu - porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania sa žalobca dopustil tým, že využíval závislú prácu p. Q., ktorá na kontrolovanom pracovisku dňa 08. 06. 2018 v čase od 10:55 hod vykonávala pre účastníka konania závislú prácu obsluhujúceho personálu, čašníčky, bez založeného pracovnoprávneho vzťahu. K porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní účastníkom konania/žalobcom došlo bez ohľadu na úmysel, čo orgán kontroly výkonom kontroly dôkazne preukázal a doplnil listinnými dôkazmi. Následne správny orgán dôsledne, s oporou a citovaním príslušných predpisov správne formuloval výrok odvolaním napadnutého rozhodnutia o uložení pokuty účastníkovi konania podľa § 68a ods. 1 písm. a) zákona o službách zamestnanosti. Uložil pokutu za kontrolou preukázaný správny delikt vo výške 2000,- € dňa 11. 12. 2018 pod č. spisu: NR1//RK/KON/2018/143 č.z.: 2018/361607, proti ktorému sa účastník konania odvolal riadne a včas. Odvolací orgán potvrdil rozhodnutie úradu a odvolanie účastníka konania/žalobcu zamietol žalovaným rozhodnutím číslo: 2019/39751. Uviedol, že podaná žaloba je zopakovaním argumentácie žalobcu v procese rozporovania kontrolného zistenia porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa. Opis rozhodujúcich skutočností v predmetnej žalobe žalovaný vyhodnotil ako zopakovanie obsahu odvolania a trvá v plnom rozsahu na odôvodnení žalovaného rozhodnutia, so zdôraznením opory v listinných dôkazoch, ktoré uviedol na str. 7 žalovaného rozhodnutia; pričom na str. 5, 6 a 7 rozhodnutia žalovaného súčasne citoval právne predpisy, z ktorých pri rozhodovaní vychádzal. Vyjadril sa ku každej námietke žalobcu v odvolaní proti odvolaním napadnutému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa. K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu odkázal na str. 5 žalovaného rozhodnutia. Ďalej uviedol, že pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov vychádza správny orgán prvotne z ich doslovného znenia, avšak nie je ním viazaný absolútne. Od doslovného znenia právneho textu sa môže správny orgán odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 Ústavy SR) - interpretácia právnej normy musí byť založená na racionálnej argumentácii. V zmysle uvedeného je v predmetnom prípade rozhodovania o (ne)porušení zákazu nelegálneho zamestnávania účastníkom konania žiaduce sledovať skutočný účel prijatia zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a skúmať aj to, či v konkrétnom prípade boli naplnené formálne znaky nelegálneho zamestnávania - či skutok zodpovedá formálnej dikcii právnej normy, ale aj to, či súčasne došlo k naplneniu jeho materiálnych znakov - či je možné vo vykonávanej činnosti kontrolovanej osoby p. Q. identifikovať znaky závislej práce. Následne k analýze a opakovanému vyhodnoteniu získaných a posudzovaných dôkazov na str. 7 žalovaného rozhodnutia (dôkaz č. 2, zmluva o dielo a dôkaz č. 1, protokol o výsledku kontroly), uviedol a tým zároveň odmietol obvinenie z nedostatočne zisteného skutkového stavu a porušenia § 46 zákona o správnom konaní v rozhodovaní ( str. 5 žaloby), ktorého výsledkom je žalované rozhodnutie. Dôkaz č. 1, protokol o výsledku kontroly s dodatkom priebežného protokolu potvrdzuje skutočnosť, že kontrolovaná osoba p. Q. sa v čase výkonu kontroly dňa 08. 06. 2018 o 10:55 hod nachádzala na pracovisku, obsluhovala hostí, roznášala nápoje a preberala objednávky rovnako ako ostatné kontrolované osoby uvedené menovite v protokole o výsledku kontroly pod č. 1 (F.) a pod č. 5 (. - prácu čašníčky vykonávala podľa pokynov p. I. od 10:00 hod - uvedené potvrdila kontrolovaná osoba p. Q. v priebežnom protokole podpisom vlastnou rukou. Prijatím dôkazu č. 1 vylúčil žalovaný tvrdenie žalobcu. Povolenie „...pozrieť sa na prácu v našom zariadení...“, nie je totožné s výkonom práce čašníčky v reštaurácii v plnej prevádzke, v čase, kedy bola reštaurácia voľne prístupná verejnosti, ktorá prijímala ňou poskytované služby obsluhy podľa pokynov zamestnávateľa (prítomnej manažérky), v jeho mene (obsluhovala v prevádzkarni žalobcu), v ním určenom čase rovnako ako ostatné dve obsluhujúce osoby - tvrdenie o prebiehajúcom pohovore a odvolávanie sa na predzmluvné vzťahy v zmysle § 41 ods. 1 Zákonníka práce žalovaný naďalej odmieta ako nepreukázané. Žalovaný zotrval na prijatom závere, že argumentácia žalovaného o výkone práce „na skúšku“, bez oprávnenia nemá oporu v žiadnom právnom predpise a nezbavuje účastníka konania zodpovednosti za vyžívanie závislej práce zamestnanca bez uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu. Naviac, prítomnosť nepoučenej osoby p. Q. na kontrolovanom pracovisku, v reštaurácii voľne prístupnej verejnosti, za plnej prevádzky, kedy obsluhuje hostí a roznáša jedlo rovnako ako kolegyne s uzatvorenou pracovnou zmluvou, je v rozpore s bezpečnostnými predpismi a s predpismi ochrany zdravia pri práci, nemá nič spoločné so „zaučovaním“, prácou na skúšku. Následné predloženie zmluvy o dielo (dôkaz č. 2) v procese výkonu kontroly z dôvodu „zabezpečenia prípadných nárokov z náhrady škody“ potvrdzuje výkon práce čašníčky p. Q. v plnom rozsahu, závislú prácu vykonávala pod dohľadom prítomnej manažérky, na základe je pokynov, rovnako ako ostatné dve prítomné zamestnankyne obsluhy zákazníkov v reštaurácii. Zmluva o dielo nelegalizuje výkon závislej práce čašníčky pre účastníka konania - v zmysle § 1 ods. 3 Zákonníka práce závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov Pri výkone kontroly dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania a nelegálnej práce, ktorá je časovo ohraničená, ako aj v prípade odvolaním napadnutého postupu orgánu kontroly pri kontrole dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania dňa 08. 06. 2018 o 10:55 hod na kontrolovanom pracovisku, sa stala kľúčovým pre posúdenie právneho vzťahu žalobcu a kontrolovanej fyzickej osoby p. Q. voľba výkladového prístupu k § 1 ods. 2 Zákonníka práce, t. j. či o závislú prácu ide vtedy, ak sú naplnené všetky znaky uvedené v § 1 ods. 2 Zákonníka práce (kumulatívny prístup), alebo postačuje naplniť len niektoré znaky uvedené v § 1 ods. 2 Zákonníka práce (nekumulatívny prístup). Podľa žalovaného je nespochybniteľne preukázané, že p. Q. dňa 08. 06. 2018 v čase od 10:00 hod vykonávala na kontrolovanom pracovisku závislú prácu obsluhujúcej čašníčky - roznášala nápoje, prijímala objednávky. Nepracovala iniciatívne sama, so svojim vlastným tovarom, na svojej prevádzkarni, ale vykonávala prácu pre účastníka konania, podľa jeho pokynov, v jeho mene, v bežnom pracovnom čase, kedy bola reštaurácia voľne prístupná zákazníkom, verejnosti. Stanovisko žalobcu vo všetkých jeho vyjadreniach, vrátane žaloby, k (ne)preukázaniu výkonu závislej práce kontrolovanou osobou p. Q. orgánom kontroly, ktoré prijali správne orgány prvého aj druhého stupňa, má oporu v rozsudku NS SR 10Sžso/16/2014. V žalovanom rozhodnutí žalovaný potvrdil správnosť a zákonnosť postupu orgánu kontroly určený zákonom o kontrole, ktorý orgán kontroly dodržal v plnom rozsahu - po zaznamenaní stavu predmetu kontroly v čase výkonu kontroly dňa 08. 06. 2018, na kontrolovanom pracovisku priamo na mieste, do priebežného protokolu zaznamenal vykonávanú činnosť kontrolovanej osoby p. Q.. V procese výkonu kontroly overil orgán kontroly nelegálnosť výkonu jej práce vykonávanej podľa pokynov a v prospech kontrolovaného zamestnávateľa žalobcu bez toho, aby boli splnené podmienky na legálnosť jej zamestnávania. Opis skutku, miesta a identifikácia osoby, ktorá bola nelegálne zamestnávaná, bola v obidvoch rozhodnutiach správnych orgánov nespochybniteľná a nezameniteľná. Neakceptovaná požiadavka následného opakovaného vypočutia p. Q. podľa žalovaného nebola dôvodná. Ďalej uviedol, že opakované požadované vypočutie p. Q., ktorá sa k dôvodu svojej prítomnosti a výkonu práce čašníčky vyjadrila pri výkone kontroly a správnosť svojho vyjadrenia potvrdila podpisom vlastnou rukou, by bol oprávnený a povinný použiť len v prípade, ak by určité skutočnosti slúžiace ako podklad pre rozhodnutie boli spochybniteľné, alebo by neboli predložené vôbec, alebo ak by prijal záver, že je to v konkrétnej situácii prípustné a poľahčujúce z dôvodov pružnosti a hospodárnosti konania. Dôkazmi pod č. 1 až č. 4, ktoré sú taxatívne uvedené na str. 7 žalovaného bol podľa žalovaného dôkazne preukázaný skutok vykonávania závislej práce čašníčky pre žalobcu bez založeného pracovnoprávneho vzťahu, čo je podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona o NPNZ nelegálne zamestnávanie. K porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania žalobcom došlo bez ohľadu na úmysel. Návrhom žalobcu na opakované vypočutie p. Q., prípadne ďalších svedkov, správne orgány nie sú viazané; právna a skutková podstata porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania účastníkom konania dňa 08. 06. 2018 je z použitých, taxatívne uvedených dôkazov a citovaných právnych predpisov v žalovanom rozhodnutí preukázaná, nespochybniteľná a riadne odôvodnená. Žalovaný v plnom rozsahu zotrval na žalobou napadnutom rozhodnutí, na výroku s podrobným odôvodnením, v ktorom sa vysporiadal so všetkými bodmi odvolania proti odvolaním napadnutému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa. Na záver uviedol, že rovnako ako v odvolaní, odmieta kontrolou preukázané zistenie, výkon závislej práce kontrolovanou osobou, p. Q. bez toho, aby boli splnené podmienky na legálnosť jej zamestnávania uzatvorením pracovnoprávneho vzťahu podľa Zákonníka práce. Žalobca je vinný z porušenia § 3 ods. 2 zákona o NPNZ, z porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 08. 06. 2018 využíval závislú prácu p. Q. bez toho, aby mal s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného prepisu, Zákonníka práce, čo je podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona o NPNZ nelegálne zamestnávanie. V odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia dodržal procesný postup. Výrok doplnil podrobným odôvodnením, v ktorom uviedol komplexné hodnotenie dôkazov v ich vzájomných väzbách a súvislostiach. Vysporiadal sa s námietkami žalobcu a predloženými dôkazmi. Žalovaný posúdil všetky skutočnosti rozhodné na kvalifikáciu konania žalobcu, a dospel k záveru, že úrad postupoval dôsledne podľa § 3 ods. 4, § 32 ods. 1 zákona o správnom konaní. Z obsahu spisov správnych orgánov prvého a druhého stupňa je preukázané, že napadnuté rozhodnutie o uložení pokuty vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a vykonaného dokazovania, ktorým dostatočne spoľahlivo bolo preukázané porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Postupy prvostupňového aj druhostupňového správneho orgánu boli v súlade s príslušnými zákonmi. Protokol aj rozhodnutia majú zákonom stanovenú formu, ktorá predstavuje obsahové a formálne náležitosti. Správne orgány v odôvodnení rozhodnutia uviedli, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami boli vedené pri hodnotení dôkazov, ako použili správnu úvahu pri použití právnych predpisov na základe, ktorých rozhodli a ako sa vyrovnali s návrhmi účastníka konania. Správne orgány sa vecou riadne zaoberali a zistený skutkový stav dôkazne preukázal porušenie zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a v zmysle zákona bola žalobcovi uložená sankcia. Odvolací orgán preskúmaním správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia nezistil porušenie zákona, ani žiadne nové skutočnosti, ktoré by zakladali zrušenie rozhodnutia pre nezákonnosť, preto rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia. V danom prípade neprišlo k pochybeniu správneho orgánu pri zisťovaní skutkového stavu, ani pri jeho právnom posúdení a postup odvolacieho správneho orgánu, ktorý venoval dostatočnú pozornosť aj preskúmaniu postupu prvostupňového správneho orgánu je v súlade so zákonom a preto aj žalobou napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu je rovnako v súlade so zákonom. Vzhľadom a uvedené navrhol, aby súd predmetnú žalobu zamietol ako nedôvodnú. V. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania 14. Predsedníčka senátu podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP nariadila na prejednanie veci samej pojednávanie, keďže o to v žalobe požiadal žalobca. Na pojednávania dňa 26. 08. 2020 sa vyjadril právny zástupca žalobcu, ktorý uviedol, že sa pridržiava podanej žaloby a žiadal jej vyhovieť. Konateľ žalobcu uviedol, že p. Q. nemala kvalifikáciu na prácu čašníčky, a preto je logické, že chceli vyskúšať, či prácu zvládne a rovnako aj ona sama. Taktiež uviedol, že p. Q. nebola označená ako obsluha. 15. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že zotrváva na svojom stanovisku k žalobe zo dňa 24. 07. 2019, ktoré doplnil o odkaz na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/70/2016 zo dňa 31. 01. 2019. K argumentácii právneho zástupcu žalobcu poukázal na priebežný protokol o výsledku kontroly zo dňa 07. 06. 2018, v ktorom p. Q. podpisom potvrdila, že vykonáva prácu čašníčky. Rozhodnutie považuje za zákonné a formálne a právne správne, vydané v súlade so zákonom. VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty 16. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný v čase začatia konania na konanie v predmetnej veci, t. j. vo veci správneho trestania žalobcu, bez viazanosti rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 195, písm. a/, c/ zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok), preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 2019/39751, UPS/US1/OK/BEZ/2019/11663 zo dňa 26. 02. 2019, ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 11. 12. 2018. Správny súd dospel k záveru, že žalobcom podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju na pojednávaní dňa 26. 08. 2020 podľa ust. § 190 SSP zamietol. 17. Podľa § 1 ods. 1, 2, 3 zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, (ďalej len Zákonník práce), v znení účinnom v čase vykonania kontroly t. j. do 31. 12. 2018, tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy. Závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov. Poľa § 45 ods. 1 Zákonníka práce, v pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá je najviac tri mesiace. Skúšobnú dobu nemožno predlžovať. Podľa § 72 ods. 1 Zákonníka práce, v skúšobnej dobe môže tak zamestnávateľ, ako aj zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. 18. Podľa § 1 zák. zák. č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2019, tento zákon vymedzuje nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie, ustanovuje zákaz vykonávania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, výkon kontroly, povinnosti kontrolného orgánu a postih za porušenie zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Podľa § 2 ods. 2 písm. a/ vyššie citovaného zákona, nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu a) fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu, 2) Podľa § 3 ods. 2 vyššie citovaného zákona, právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Podľa § 5 ods. 1 písm. b/ vyššie citovaného zákona, kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania vykonávajú tieto kontrolné orgány: b) Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Podľa 6 vyššie citovaného zákona, § 6 postihy za nelegálne zamestnávanie upravujú osobitné predpisy. 19. Podľa § 68a ods. 1 písm. b/, ods. 2, 3 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase rozhodovania žalovaného, ústredie a úrad uložia pokutu právnickej osobe alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa osobitného predpisu 18a) od výšky 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur. Ústredie a úrad pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 prihliadajú na závažnosť zistených nedostatkov a závažnosť ich následkov, opakované zistenie toho istého nedostatku, a ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 1 písm. b), aj na počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb. Pokutu možno uložiť v lehote jedného roka odo dňa, keď sa ústredie a úrad dozvedeli o porušení týchto povinností, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu. 20. Podľa § 21 ods. 1 veta prvá zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (správny poriadok), správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. 21. Úlohou správneho súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov správnych orgánov pri rozhodovaní o uložení pokuty v sume 2.000,- eur žalobcovi podľa ust. § 68a ods. 1, písm. b/ zákona o službách zamestnanosti za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 zák. č 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ku ktorému podľa výrokovej časti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa došlo tak, že žalobca dňa 08. 06. 2018 v priestoroch reštaurácie na adrese Novozámocká 622/220 v Nitre využíval závislú prácu W. Q. bez uzatvorenia pracovnoprávneho vzťahu. 22. Žalobca v žalobe tvrdil, že nesúhlasí s konštatovaním žalovaného o tom, že porušil zákaz nelegálneho zamestnávania, pretože pani Q. bola dňa 10. 07. 2018 (správne malo byť uvedené 08. 06. 2018) prítomná na pracovisku ako uchádzačka o pracovné miesto a nedokázala si predstaviť, či bude pozíciu čašníčky zvládať po fyzickej ako aj psychickej stránke, lebo takúto právu niky nevykonávala. K uvedenej námietke správny súd uvádza, že ju považuje za nedôvodnú. Zákonník práce celkom jednoznačne definuje znaky závislej práce, ktoré v deň vykonania kontroly W. Q. spĺňala, ak uviedla, že vykonáva prácu čašníčky pre subjekt - ABC Hotel s.r.o. (žalobcu) podľa pokynov p. S., ako to vyplýva z bodu 7./ priebežného protokolu o výsledku kontroly zo dňa 08. 06. 2018, čo W. Q. potvrdila svojim podpisom. K výsledkom kontroly uvedenom v priebežnom protokole sa vyjadrila riaditeľka PaedDr. Mgr. Z. S., PhD., ktorá sa uviedla, že pracovné zmluvy, dohody a príkazné zmluvy overovaných fyzických osôb budú predložené dodatočne v termíne do 13. 06. 2018. Riaditeľka p. S. pri oboznámení sa so zistením správneho orgánu prvého stupňa nenamietala zistenia, že W. Q. vykonávala prácu čašníčky v deň kontroly, ale uviedla, že dodatočne doložia doklady preukazujúce vznik právnych vzťahov žalobcu s kontrolovanými osobami. 23. Správny súd dáva do pozornosti žalobcu, že Zákonník práce prostredníctvom inštitútu skúšobnej doby, ktorú môže zamestnávateľ dohodnúť so zamestnancom podľa ust. (§ 45 ods. 1) Zákonníka práce umožňuje osobám, ktoré si chcú vyskúšať, či zvládnu pracovnú pozíciu, o ktorú majú záujem a práve uvedená možnosť dáva obom zmluvným stranám ukončiť pracovný pomer bez uvedenia dôvodu hocikedy v rámci dojednanej skúšobnej doby (§ 72 ZP). Následne predložená zmluva o dielo zo dňa 08. 06. 2018, uzavretá medzi žalobcom ako objednávateľom a W. Q. ako zhotoviteľom nemôže nahradiť pracovnú zmluvu, resp. inú dohodu uzavretú pre účely vykonávania závislej práce. Predmetom uvedenej zmluvy sú pomocné práce a cena za vykonanie diela (t. j. cena práce) bola určená na základe vzájomnej dohody zmluvných strán a jej výška bola 2,80 eur/hodinu s tým, že objednávateľ sa zaviazal uhradiť zhotoviteľovi cenu za vykonanie diela v hotovosti v nasledujúcom výplatnom termíne. Už aj z obsahu zmluvy o dielo, resp. z toho, akým spôsobom sú koncipované jednotlivé záväzky zmluvných strán je zrejmé, že u W. Q. išlo o závislú prácu - pomocné práce a záväzok objednávateľa - žalobcu zaplatiť jej za hodinu práce určitú dohodnutú mzdu vyplatenú v nasledujúcom výplatnom termíne. 24. K argumentácii žalobcu, že W. Q. mala uzatvorenú so žalobcom zmluvu o dielo, teda išlo o obchodnoprávny vzťah, hoci výkon činnosti p. Q. mohol niesť niektoré znaky závislej práce, ale úmyslom žalobcu nebolo obchádzať zákon a dopúšťať sa využívania závislej práce fyzickej osoby bez založenia pracovnoprávneho vzťahu, a teda zo strany žalobcu nemohlo dôjsť k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania, ale nanajvýš k porušeniu ust. § 1 ods. 3 Zákonníka práce správny súd uvádza, že sa s tvrdením žalobcu nestotožňuje. Zamestnávateľ si môže zabezpečiť dodávateľsky všetky tie činnosti potrebné na výkon podnikania v rámci jeho predmetu podnikania, ktoré možno vykonávať takým spôsobom, že nenapĺňajú znaky závislej práce uvedené v § 1 ods. 2 Zákonníka práce. ust. § 1 ods. 3 ZP vyslovene zakazuje, aby závislá práca bola vykonávaná v inom ako pracovnoprávnom vzťahu, teda aby závislá práca bola vykonávaná v obchodnoprávnom vzťahu, alebo občianskoprávnom vzťahu Je pritom úplne nepodstatné, aký účel tým zamestnávateľ sleduje. Podstatné je len to, že práca tak, ako bola dohodnutá, resp. ako bol dohodnutý spôsob jej dodania, má alebo nemá znaky závislej práce. Pokiaľ práca tak, ako bola dohodnutá a tak, ako bola vykonávaná znaky zvislej práce napĺňa, zamestnávateľ možnosť voľby zabezpečiť ju obchodnoprávnym vzťahom nemá. Je to jednoznačná odpoveď správneho súdu na všetky žalobcove námietky, ktorými žalobca poukazuje na svoj úmysel a účel, pre ktorý uzatvoril obchodnoprávny záväzkový vzťah s W. Q., a to formou zmluvy o dielo, predmetom ktorej mali byť pomocné práce, cena za prácu a ich zaplatenie vo výplatnom termíne nasledujúci mesiac. Napokon, žalobca si sám odporuje, ak tvrdí, že W. Q. bola na pracovisku za účelom vyskúšania si práce čašníčky, ktorú doposiaľ nevykonávala a chcela si ozrejmiť, či ju po fyzickej a psychickej stránke zvládne. 25. K námietke žalobcu, že p. Q. mala záujem zistiť, čo všetko obnáša práca čašníka, prípadne si vyskúšať zopár úkonom počas veľmi krátkeho časového úseku a za niekoľko úkonov, ktoré počas prítomnosti na pracovisku vykonala, nedostala žiadnu odplatu, lebo nešlo o vykonávanie práce v rámci pracovnej zmeny ako u ostatných zamestnancov žalobcu, ale o predzmluvný vzťah v zmysle ust. § 40 Zákonníka práce správny súd uvádza, že žalobca sa všemožne snaží rôznymi argumentmi vyhnúť zodpovednosti za to, že v čase vykonávania kontroly vykonávala p. Q. prácu čašníčky, pričom raz tvrdí, že si chcela prácu vyskúšať, inokedy poukazuje na to, že mal s ňou uzatvorený predzmluvný vzťah a napokon tvrdí, že s ňou mal uzatvorený obchodnoprávny vzťah. 26. Správny súd považuje za irelevantnú námietku žalobcu uvedenú v správnej žalobe, že žalovaný opomenul uviesť, že na pracovisku bolo v tom čase desať zamestnancov, ktorí bez problémov všetku prácu zvládali sami bez toho, aby bolo potrebné zamestnať tam ďalšiu osobu. Žalovaný v priebežnom protokole o výsledku kontroly uviedol viacerých zamestnancov, ktorých v deň kontroly skontroloval. Nie je povinnosťou žalovaného vyhodnocovať, koľko zamestnancov ne/malo v deň kontroly zvládnuť prácu u žalobcu. Za neopodstatnenú považoval správny súd i námietku žalobcu, že priebežný protokol obsahuje predvyplnené údaje, z ktorých nemožno vyvodiť záver o naplnení všetkých podstatných znakov závislej práce. Pokiaľ si žalovaný, resp. správny orgán prvého stupňa pred kontrolou vyhotoví pomôcku takým spôsobom, že si predvyplní údaje, ktoré budú predmetom kontroly, a do nich vpisoval údaje reálne získané pri vykonaní kontroly pre účely kontroly - v tomto prípade zistenie, či u žalobcu nebolo zistené nelegálne zamestnávanie, a tieto údaje vyplní na základe údajov, ktoré im poskytnú kontrolovaní zamestnanci, ktorý ich správnosť aj podpíšu, týmto spôsobom len urýchli vykonanie kontroly bez toho, aby to malo vplyv na prípadné porušenie práv subjektu, u ktorého sa kontrola vykonávala. Výsledky kontroly boli zapísané do priebežného protokolu, a následne i protokolu, a teda spochybnenie zápisnice o podaní informácie nie je namieste. Kontrolou bolo zistené, že W. Q. vykonávala prácu osobne, pre žalobcu, na základe pokynov p. S. a prácu začala vykonávať od 10.00 hodiny v deň kontroly. Nie je zrejmé, aké ďalšie otázky mali byť kladené kontrolovanej osobe, naviac, ak riaditeľkou p. S. bolo kontrolórom oznámené, že pracovné zmluvy a dohody budú dodatočne predložené v lehote, ktorú sama uviedla. Samotná riaditeľka pri oboznámení sa s priebežným protokolom nenamietala, že W. Q. nie je zamestnankyňou žalobcu a neuvádzala žiadne námietky voči zisteniam inšpektorov. 27. Žalobné námietky formalistického posudzovania naplnenie znakov závislej práve W. Q. neboli konkretizované, v čom konkrétne sa mal prejaviť formalizmus pri aplikácii § 1 ods. 2 na skutkové zistenia týkajúce sa výkonu činnosti vykonávanej kontrolovanou osobou. Žalovaný hodnotil všetky skutkové zistenia, ktoré získal pri vykonanej kontrole a v administratívnom konaní, pričom uviedol aj úvahu, ktorou dospel k záveru o naplnení jednotlivých znakov závislej práce, teda úvahu, ktorou bol vedený pri aplikácii § 1 ods. 2 tohto ustanovenia na svoje zistenia. Tvrdenia žalobcu týkajúce sa námietky, že si správne orgány nezadovážili dostatok relevantných skutočností pre vydanie rozhodnutia, resp. že podklady pre vydanie rozhodnutia sú nedostatočné, alebo nebolo vykonané dostatočné dokazovanie sú všeobecné, žalobca neuvádza, aké dôkazy mali správne orgány vykonať a v čom sa javí zistený skutkový stav ako neúplný. Krajský súd zhodne so žalovaným dospel k záveru, že žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán postupovali v danej veci v intenciách citovaných právnych noriem, pre svoje rozhodnutie si zadovážili dostatok skutkových podkladov, na základe ktorých náležitým spôsobom zistili skutkový stav a aplikovali relevantné zákonné ustanovenia, a preto žalovaný nepochybil, keď odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stup zamietol. Teória správneho práva hmotného vymedzuje správny delikt ako protiprávne konanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorého znaky ustanovuje zákon, a za ktoré ukladá správny orgán sankciu ustanovenú normou správneho práva. Z uvedenej definície sa odvodzujú všeobecné pojmové znaky, medzi ktoré okrem iného patrí aj sankcia (sankcionovateľnosť). To znamená, že právo spája s každým správnym deliktom konkrétnu sankciu (trest). 28. K námietke žalobcu, že si pri výbere tohto typu zmluvy (zmluvy o dielo) neuvedomil, že by prítomnosť p. Q. na pracovisku, prípadne jej nepatrná činnosť mohla naplniť znaky závislej práce v zmysle Zákonníka práce správny súd uvádza, že tieto tvrdenia považuje správny súd za účelové vedúce k snahe žalobcu zbaviť sa zodpovednosti za správny delikt. Žalobca ako zamestnávateľ je zodpovedný za dodržiavanie právnych predpisov, s porušením ktorých zákon spája deliktuálnu zodpovednosť, pričom ide o zodpovednosť objektívnu, kde nie je potrebné dokazovať zavinenie. Napriek tomu má súd za to, že konanie žalobcu bolo účelové, vedené snahou o obchádzanie Zákonníka práce. 29. Vo vzťahu k námietke porušenia práv účastníka konania nevykonaním ústneho pojednávania žalovaným správny súd poukazuje na to, že správne konanie je spravidla ovládané zásadou písomnosti a neverejnosti. Ústne konanie sa preto vo všeobecnosti, na rozdiel od súdneho konania, nevyžaduje. Napriek tomu procesný inštitút ústneho pojednávania je nevyhnutný aj v správnom konaní. Správny poriadok rozlišuje: a) obligatórne ústne pojednávanie, ktoré správny orgán nariaďuje vtedy, ak tak ustanovujú osobitné predpisy (takéto prípady upravuje stavebný zákon, zákon o priestupkoch, predpisy o pozemkových úpravách a pod.); b) fakultatívne ústne pojednávanie, ktoré správny orgán nariaďuje iba vtedy, ak to vyžaduje povaha veci. Účastník konania nemá právny nárok na nariadenie ústneho pojednávania, ak z osobitného predpisu nevyplýva opak. Zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, ako osobitný predpis povinnosť nariadiť ústne pojednávanie správnemu orgánu v konaní o uložení pokuty za iný správny delikt neustanovuje. V rámci tejto kategórie správnych deliktov sa zásada ústnosti neuplatňuje, a to spolu so zásadou verejnosti a bezprostrednosti. V zmysle správneho poriadku nariadenie ústneho pojednávania je ponechané na správnej úvahe správneho orgánu a jeho správna úvaha závisí od skutkových okolností v danej veci. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že zákon o priestupkoch upravil inštitút ústneho pojednávania v priestupkových veciach kogentným spôsobom. Zákon o priestupkoch nemožno v tomto prípade použiť analogicky, keď správny poriadok obsahuje vlastnú procesnú úpravu ústneho pojednávania (§ 21 Správneho poriadku) (m. m. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. decembra 2017, sp. zn. 6Asan/2/2016). K uvedenému súd odkazuje aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej neuskutočnenie ústneho pojednávania nespôsobuje ujmu požiadavkám čl. 6 ods. 1 Dohovoru vo vzťahu k ústnosti a verejnosti konania v prípadoch, keď skutkové okolnosti nie sú sporné a právne otázky sa nevyznačujú osobitnou zložitosťou (napr. Varela Assalino proti Portugalsku rozhodnutie z 25. apríla 2002, č. sťažnosti 64336/01). 30. Za celkom nedôvodnú považoval nakoniec súd aj námietku žalobcu, že výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu je neurčitý a nejednoznačný, chýba špecifikácia správneho deliktu, ktorého sa mal žalobca dopustiť, výrok musí byť určitý a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predmetom správneho konania. Podľa názoru súdu je výrok rozhodnutia správneho orgánu dostatočne určitý, obsahuje údaj o mieste, čase a osobe, ktorá vykonávala pre žalobcu závislú prácu a tiež označenie správneho deliktu - nelegálne zamestnávanie a právneho predpisu, ktorý bol porušený. Pokiaľ namieta žalobca, že absentuje identifikácie fyzickej osoby, ktorú mal žalobca nelegálne zamestnávať, lebo uviedol len jej meno a priezvisko, k tomu správny súd uvádza, že táto námietka by mohla byť relevantná v tom prípade, ak by na pracovisku boli v rovnakom čase vykonávali pracovnú činnosť menovkyne, ktoré by bolo potrebné odlíšiť aj inými identifikačnými údajmi, napr. dátumom narodenia, bydliskom a pod.. W. Q. bola dostatočne identifikovaná pri výkone kontroly, a to údajmi o dátumom narodenia, rodnom čísle, bydlisku, doklade totožnosti. Z administratívneho spisu je celkom jednoznačne identifikovaná osoba, ktorá vykonávala závislú prácu pre žalobcu, rozhodnutie vychádza z podkladov v administratívnom spise, a preto uvedenie a identifikovanie osoby menom a priezviskom do výroku rozhodnutia nemá za následok neurčitosť výroku rozhodnutia správneho orgánu, ktorý by mohol viesť k jeho odlíšeniu od iného skutku. 31. Správny súd v predmetnej veci považuje za potrebné uviesť a dať do pozornosti žalobcu, že účelom a cieľom zákona o nelegálnej práci, vychádzajúc z dôvodovej správy k predmetnému zákonu, je chrániť spoločnosť pred nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním, ako aj fyzické osoby, pre ktoré nelegálna práca prináša sociálnu neistotu. Z dôvodovej správy, okrem iného vyplýva, že zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní má za cieľ odhaliť, zakázať a postihnúť také prípady, keď medzi zamestnávateľom a zamestnancom neexistuje pracovnoprávny vzťah založený pracovnou zmluvou alebo dohodou a zamestnávateľ neprihlási zamestnanca do Sociálnej poisťovne, aby sa tak vyhol plateniu poistného. Z článku 152 ods. 4 Ústavy SR vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných predpisov musí byť v súlade s ústavou. Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Je nepochybné, že účelom zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní je ochrana pracovného trhu pred nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním v materiálnom zmysle. Výklad právnej normy upravenej v § 2 ods. 2, písm. b/ zákona č. 82/5005 Z. z., t. j. výklad zákonného pojmu „nelegálne zamestnávanie“ musí byť pre prijatie záveru, že žalobca nelegálne zamestnával zamestnankyňu, v súlade s čl. 152 ods. 4 Ústavy SR. 32. Správny súd má za to, že žalobcovi bola poskytnutá možnosť svoje práva v správnom konaní účinne obhajovať. Bolo mu umožnené oboznámiť sa s kontrolnými zisteniami a vyjadriť sa k nim, obsah protokolu o výsledku kontroly bol so žalobcom ako so zamestnávateľom prerokovaný. 33. Rozhodnutia správnych orgánov oboch inštancií obsahujú všetky náležitosti v zmysle § 47 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, v odôvodnení orgány verejnej správy uviedli skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, akými úvahami boli vedení pri hodnotení dôkazov a ako sa vyrovnali s návrhmi a námietkami žalobcu a s jeho vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Námietky vo vzťahu k odôvodneniu preskúmavaného rozhodnutia sú nedôvodné, nakoľko žalovaný reagoval na všetky podstatné námietky žalobcu, a to v súlade so zákonom aj s odkazom na podrobne odôvodnené prvostupňové rozhodnutie, ktoré ako zákonné potvrdil. 34. Správny súd sa preto stotožnil so záverom žalovaného, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je v súlade so zákonom a ani námietky žalobcu uvádzané v správnej žalobe proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného neboli spôsobilé spochybniť závery, ku ktorým žalovaný dospel a dostatočne presvedčivým spôsobom uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia. O zákonnosti takéhoto postupu nemal pochybnosti ani správny súd a preto správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP. 35. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli. 36. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Poučenie: Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.