Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 23Sa/76/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4019200437 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4019200437.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: KAER-M s.r.o. Nitra, Javorova 643/8, zastúpená JUDr. Máriou Konrádovou, advokátkou, so sídlom Nitra, Farská 8, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, pobočka Nitra, Slančíkovej 3, Nitra, o preskúmanie zákonnosti oznámenia k vystaveniu formulárov PD A1, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto r o z h o d o l : Krajský súd z r u š u j e opatrenia žalovanej: - A. W., nar. XX.XX.XXXX - oznámenie č. 14391-1/2019-NR zo dňa 17.06.2019, - O., nar. XX.XX.XXXX - oznámenie č. 14390-7/2019-NR zo dňa 17.06.2019, - O. O., nar. XX.XX.XXXX - oznámenie č. 14390-6/2019-NR zo dňa 17.06.2019, - O. O., nar. XX.XX.XXXX - oznámenie č. 14390-5/2019-NR zo dňa 17.06.2019, - O. O., nar. XX.XX.XXXX - oznámenie č. 14390-4/2019-NR zo dňa 17.06.2019, - O. O., nar. XX.XX.XXXX - oznámenie č. 14390-3/2019-NR zo dňa 17.06.2019, - O. O., nar. XX.XX.XXXX - oznámenie č. 14390-2/2019-NR zo dňa 17.06.2019, - O. O., nar. XX.XX.XXXX - oznámenie č. 14390-3/2019-NR zo dňa 17.06.2019, - O. A., nar. XX.XX.XXXX - oznámenie č. 14398-1/2019-NR zo dňa 17.06.2019, - H. H., nar. XX.XX.XXXX - oznámenie č. 14402-7/2019-NR zo dňa 17.06.2019, - H. H., nar. XX.XX.XXXX - oznámenie č. 14402-6/2019-NR zo dňa 17.06.2019, - H. H., nar. XX.XX.XXXX - oznámenie č. 14402-5/2019-NR zo dňa 17.06.2019, - H. H., nar. XX.XX.XXXX - oznámenie č. 14402-4/2019-NR zo dňa 17.06.2019, - H. H., nar. XX.XX.XXXX - oznámenie č. 14402-3/2019-NR zo dňa 17.06.2019, - H. H., nar. XX.XX.XXXX - oznámenie č. 14402-2/2019-NR zo dňa 17.06.2019, - H. H., nar. XX.XX.XXXX - oznámenie č. 14402-1/2019-NR zo dňa 17.06.2019, - S. A., nar. XX.XX.XXXX - oznámenie č. 14400-7/2019-NR zo dňa 17.06.2019, - S. A., nar. XX.XX.XXXX - oznámenie č. 14400-6/2019-NR zo dňa 17.06.2019, - S. A., nar. XX.XX.XXXX - oznámenie č. 14400-5/2019-NR zo dňa 17.06.2019, - S. A., nar. XX.XX.XXXX - oznámenie č. 14400-4/2019-NR zo dňa 17.06.2019, - S. A., nar. XX.XX.XXXX - oznámenie č. 14400-3/2019-NR zo dňa 17.06.2019, - S. A., nar. XX.XX.XXXX - oznámenie č. 14400-2/2019-NR zo dňa 17.06.2019, - S. A., nar. XX.XX.XXXX - oznámenie č. 14400-1/2019-NR zo dňa 17.06.2019, a vec vracia žalovanému na nové konanie. Žalobcovi súd priznáva náhradu trov konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Oznámeniami uvedenými vo výroku rozsudku žalovaný správny orgán vyslovil neplatnosť vydaných formulárov PDA1 pre vyslaných zamestnancov žalovaného: - A.l, nar. XX.XX.XXXX - 14-00005600-110-000-A-1829821 - O., nar. XX.XX.XXX2 - 14-00089685-110-000-A-1912548 - O., nar. XX.XX.XXXX - 14-00066768-110-000-A-1890219 - O. O., nar. XX.XX.XXXX - 14-00056840-110-000-A-1880103 - O. O., nar. XX.XX.XXXX - 14-00030858-110-000-A-1854932 - O. O., nar. XX.XX.XXXX - 14-00027189-110-000-A-1851580 - O. O., nar. XX.XX.XXXX - 14-00019521-110-000-A-1843948 - O. O., nar. XX.XX.XXXX - 14-00005610-110-000-A-1829839 - O. A., nar. XX.XX.XXXX - 14-00005602-110-000-A-1829823 - H. H., nar. XX.XX.XXXX - 14-00089680-110-000-A-1912546 - H. H., nar. XX.XX.XXXX - 14-00066732-110-000-A-1890171 - H. H., nar. XX.XX.XXXX - 14-00037035-110-000-A-1860891 - H. H., nar. XX.XX.XXXX - 14-00027230-110-000-A-1851623 - H. H., nar. XX.XX.XXXX - 14-00027215-110-000-A-1851609 - H. H., nar. XX.XX.XXXX - 14-00019496-110-000-A-1843918 - H. H., nar. XX.XX.XXXX - 14-00005606-110-000-A-1829836 - S. A., nar. XX.XX.XXXX - 14-00089664-110-000-A-1912523 - S. A., nar. XX.XX.XXXX - 14-00066742-110-000-A-1890181 - S. A., nar. XX.XX.XXXX - 14-00027226-110-000-A-1851620 - S. A., nar. XX.XX.XXXX - 14-00027202-110-000-A-1851601 - S. A., nar. XX.XX.XXXX - 14-00019503-110-000-A-1843922 - S. A., nar. XX.XX.XXXX - 14-00005607-110-000-A-1829837 2. Svoje stanovisko odôvodnila tým, že podľa čl. 11 (3) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení neskorších zmien a doplnkov, osoba vykonávajúca činnosť ako zamestnanec alebo SZČO v členskom štáte podlieha právnym predpisom tohto členského štátu. 3. Podľa čl. 12 (1) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej „nariadenia“) sa vzťahuje na situácie, ak osoba, ktorá vykonáva činnosť ako zamestnanec v členskom štáte v mene zamestnávateľom vyslaná do iného členského štátu, aby tam vykonávala prácu v mene zamestnávateľa, naďalej podlieha právnym predpisom prvého členského štátu za predpokladu, že očakávané trvanie takejto práce nepresahuje 24 mesiacov a ak daná osoba tam nie je vyslaná, aby nahradila inú osobu. 4. Vysielajúci zamestnávateľ musí na území vysielajúceho štátu vykonávať podstatné činnosti a medzi zamestnávateľom a zamestnancom musí existovať priamy vzťah. 5. Priamy vzťah je charakterizovaný: a/ trvaním pracovnoprávneho vzťahu počas celej doby vyslania, b/ právom zamestnávateľa skončiť pracovnoprávny vzťah, c/ právom vysielajúceho zamestnávateľa určiť povahu práce (toto právo sa nevzťahuje na určenie podrobností týkajúcich sa druhu práce a jej výkonu alebo základnej povahy poskytovanej služby), d/ podmienkou odmeňovania (vyplácanie mzdy) za vykonanú prácu počas doby vyslania zamestnanca vysielajúcim zamestnávateľom, e/ právomocou začať disciplinárne konanie voči zamestnancovi. Aby zamestnávateľ mohol uplatniť inštitút vyslania, musí spĺňať určité podmienky. Predovšetkým musí na území vysielajúceho štátu vykonávať podstatné činnosti, ktoré sú charakterizované najmä týmito prvkami: a) výkonom predmetu ekonomických činností a riadiacich činností a registráciou zamestnávateľa na účely sociálneho zabezpečenia na území SR najmenej dva mesiace pred vyslaním zamestnancov; ak je toto obdobie kratšie, výkon podstatných činností sa posúdi v jednotlivých prípadoch s prihliadnutím na všetky ostatné okolnosti a so zreteľom zabrániť obchádzaniu právnych predpisov sociálneho zabezpečenia, b) výkonom činnosti vysielajúceho zamestnávateľa prostredníctvom aspoň 10 % zamestnancov z celkového počtu zamestnancov na území Slovenska počas vyslania ostatných zamestnancov, c) predpokladaným, aspoň 25% obratom, ktorý z celkového obratu dosiahne zamestnávateľ na území Slovenska počas obdobia vyslania zamestnanca, d) právom uplatniteľným na zmluvy, ktoré vysielajúci zamestnávateľ uzatvára so zamestnancami a zákazníkmi (uzatváranie väčšiny zmlúv podľa slovenských právnych predpisov), e) počtom zmlúv, ktoré zamestnávateľ realizuje na Slovensku a v prijímajúcom členskom štáte, f) miestom, kde na Slovensku a v prijímajúcom štáte vykonávajú činnosť vyslaní zamestnanci, g) miestom náboru vyslaného zamestnanca. Vysielajúci zamestnávateľ musí počas celej doby vyslania spĺňať všetky požiadavky na uplatnenie inštitútu vyslania. V úradnom vestníku Európskej únie bolo uverejnené rozhodnutie č. A2 z 12. 06. 2009 týkajúce sa výkladu článku 12 základného nariadenia, v ktorom je problematika vysielania zamestnancov a samostatne zárobkovo činných osôb podrobne vysvetlená. V uvedenom rozhodnutí je okrem iného uvedené, že príslušné inštitúcie vysielajúceho štátu a štátu zamestnania spolupracujú pri vykonávaní uvedených kontrol v prípade akejkoľvek pochybnosti týkajúcej sa uplatniteľnosti článku 12 základného nariadenia. Dňa 27. 09. 2018 bolo Sociálnou poisťovňou zistené, že zamestnávateľ ako spoločnosť nedosahovala od roku 2012 do septembra 2017 obrat vo výške 25 %, čo je jedna zo základných podmienok pre udelenie formulárov PD A1 pre vyslanie zamestnancov do zahraničia. K zisteniu, že zamestnávateľ nemá od svojho založenia žiadnu prevažujúcu činnosť v krajine pôvodu, t.j. v Slovenskej republike, dospela francúzska inštitúcia sociálneho zabezpečenia na základe vlastného šetrenia. V súvislosti s uvedeným došlo k výmene informácií medzi oboma inštitúciami. K rovnakému zisteniu o rozsahu výkonu činnosti zamestnávateľa na území Slovenska vo vzťahu k výkonu činnosti na území Francúzska dospela aj Sociálna poisťovňa na základe vykonanej vonkajšej kontroly správnosti odvodu poistného na sociálne poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie a kontrolu plnenia povinnosti zamestnávateľa ako aj na základe kontroly Národného inšpektorátu práce. Za jednotlivé roky bol obrat zamestnávateľa na území Slovenska nasledovný: rok 2012 - 0 %; 2013 - 0 %, 2014 - 0 %, 2015 - 9,63 %, 2016 - 2,13 %, 2017 (za obdobie január 2017 až september 2017) - 4,89 %. Za jednotlivé roky bol obrat zamestnávateľa na území Francúzska nasledovný: rok 2012 - 100 %; 2013 - 100 %, 2014 - 100 %, 2015 - 90,37 %, 2016 - 97,87 %, 2017(za obdobie január 2017 až september 2017) - 95,11 %. II. 6. Proti tomuto oznámeniu podal žalobca žalobu dňa 30. 08. 2019, prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, a žiadal aby súd zrušil oznámenia žalovaného, ktorými vyhlásil formuláre PD A1 za neplatné. Poukázal na to, že žalobca u žalovaného podal žiadosti o vystavenie prenosných formulárov A1 z dôvodu vyslania zamestnancov na územie iného členského štátu EÚ Francúzsko a žalovaná vystavila prenosné dokumenty A1-potvrdenia o právnych predpisoch sociálneho zabezpečenia na zamestnancov W. A., O. O., H. H. a A. S.. Žalovaná vyhlásila tieto formuláre za neplatné z dôvodu, že priamy vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom ako aj výkon podstatných činností musí spĺňať vysielajúci zamestnávateľ počas celej doby vyslania, a to všetky požiadavky na uplatnenie inštitútu vyslania. Ďalej žalovaná poukázala na rozhodnutie A2 týkajúce sa čl. 12 základného nariadenia, v ktorom je problematika vysielania zamestnancov a SZČO riešená. Poukazuje na to, že príslušné inštitúcie vysielajúceho štátu a štátu zamestnania spolupracujú pri vykonávaní kontrol v prípade akejkoľvek pochybnosti týkajúcej sa uplatniteľnosti čl. 12 základného nariadenia. Ďalej žalovaná uviedla, že zamestnávateľ ako spoločnosť od r. 2012 do septembra 2017 nedosahovala obrat vo výške 25 %, čo je jedná zo základných podmienok pre udelenie formulárov PD A1 na vyslanie zamestnancov do zahraničia k zisteniu, že zamestnávateľ nemá prevažujúcu činnosť v krajine pôvodu, t.j. v SR, dospela francúzska inštitúcia sociálneho zabezpečenia na základe vlastného šetrenia. K takémuto zisteniu došla aj žalovaná na základe vykonanej vonkajšej kontroly správnosti odvodu poistného na sociálne poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie a kontrolu plnenia povinnosti zamestnávateľa ako aj na základe kontroly Národného inšpektorátu práce. Na základe týchto skutočnosti vyhlásila žalované vydané formuláre PDA1 za neplatné. 7. Žalobca v žalobe poukázal na to, že oznámenia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia, keď žalovaná pri ich vydávaní postupovala v rozpore so základným nariadením a v rozpore s nariadením Európskeho parlamentu, ktorý stanovuje postup vykonávania nariadenia. Všeobecným pravidlom uplatňovania právnych predpisov v oblasti sociálneho poistenia je, že osoba vykonávajúca prácu ako zamestnanec v členskom štáte EÚ podlieha právnym predpisom tohto členského štátu tak ako to upravuje čl. 11 základného nariadenia. 8. Podľa čl. 11 základného nariadenia osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu. Podľa čl. 11 ods. 3 písm. a/ základného nariadenia, s výhradou článkov 12-16, osoba vykonávajúca činnosť ako zamestnanec alebo SZČO v členskom štáte podlieha právnym predpisom tohto členského štátu. Zo všeobecného pravidla existuje výnimka upravená v čl. 12 ods. 1 základného nariadenia pre vyslaných zamestnancov: „Osoba, ktorá ako zamestnanec vykonáva v členskom štáte činnosť v mene zamestnávateľa, ktorý tam zvyčajne vykonáva svoju činnosť a ktorá je týmto zamestnávateľom vyslaná do iného členského štátu aby tam vykonávala prácu v mene tohto zamestnávateľa, naďalej podlieha právnym predpisom prvého členského štátu za predpokladu, že očakávané trvanie takejto práce nepresahuje 24 mesiacov, a že táto osoba tam nie je vyslaná, aby nahradila inú vyslanú osobu. To znamená, že žalobca ako zamestnávateľ spolu so zamestnancom podáva na príslušnej pobočke žalovanej žiadosť o vystavenie prenosného dokumentu A1. Príslušná pobočka posúdi podmienky vyslania a ak ich zamestnávateľ splní, vystaví PD A1. Tento dokument je potvrdením, že zamestnanec počas celej doby vysielania podlieha slovenským právnym predpisom sociálneho zabezpečenia a vyslaný zamestnanec sa ním preukazuje inštitúciám sociálneho zabezpečenia a iným príslušným orgánom štátu, do ktorého bol vyslaný. Žalobca v r. 2014 požiadal o vystavenie formulárov, tieto boli aj žalovanou vystavené, a tým bolo vlastne potvrdené, že za obdobie výkonu práce vo Francúzsku zamestnanci podliehajú právnym predpisom sociálneho zabezpečenia vysielajúceho štátu, t.j. predpismi sociálneho zabezpečenia SR. Žalobca je agentúrou dočasného zamestnávania. Žalobca v žalobe dával do pozornosti text smernice európskeho parlamentu a rady 2014/67/EU zo dňa 15. 05. 2014, podľa ktorého aby sa zabezpečil súlad so smernicou bez toho, aby došlo k zbytočnému administratívnemu zaťaženiu poskytovateľov služieb je nevyhnutné, aby sa skutkové okolnosti uvedené v ustanoveniach o identifikácii skutočného vysielania a predchádzaní zneužívaniu a obchádzaniu tejto smernice považovali za orientačné a neúplné. Nemala by predovšetkým existovať požiadavka, aby bola v každom prípade vyslania splnená každá z týchto skutkových okolností. Podľa čl. 4 Smernice „1. Na účely vykonávania, uplatňovania a presadzovania smernice 96/71/ES vykonávajú príslušné orgány celkové posúdenie všetkých skutkových okolností, ktoré sa považujú za potrebné, a to najmä tých, ktoré sú stanovené v ods. 2 a 3 tohto článku. Ich cieľom je pomôcť príslušným orgánom pri vykonávaní previerok a kontrol, a tiež vtedy, ak majú dôvod domnievať sa, že príslušný pracovník nemôže byť kvalifikovaný ako vyslaný pracovník podľa smernice 96/71/ES. Tieto skutkové okolnosti sú orientačnými faktormi, v rámci celkového posúdenia, ktoré sa má vykonať a nemožno ich preto posudzovať oddelene“. 9. Aby sa zistilo, či podnik skutočne vykonáva iné podstatné činnosti, než čisto vnútorné riadenie, alebo administratívne činnosti, príslušné orgány vykonávajú celkové posúdenie všetkých skutkových okolností, ktoré sú charakteristické pre činnosti, ktoré vykonáva podnik v členskom štáte usadenia a prípadne v hostiteľskom členskom štáte, pričom zohľadnia širší časový rámec. Môže ísť predovšetkým o takéto okolnosti: a/ miesto, v ktorom má podnik registrované sídlo a správu, v ktorom užíva kancelárske priestory, v ktorom platí dane a príspevky do systému sociálneho zabezpečenia a v ktorom má prípadne v súlade s vnútroštátnym právom povolenie vykonávať profesijnú činnosť, alebo v ktorom je registrovaným členom obchodnej komory alebo profesijného subjektu; b/ miesto, na ktorom sa prijímajú vyslaní pracovníci a miesto, z ktorého sú vysielaní; c/ právo uplatniteľné na zmluvy, ktoré podnik uzatvára so svojimi zamestnancami na jednej strane a so svojimi klientmi na strane druhej; d/ miesto, v ktorom podnik vykonáva svoju hlavnú podnikateľskú činnosť a v ktorom zamestnáva administratívnych pracovníkov; e/ počet zrealizovaných zmlúv, alebo výška obratu uskutočneného v členskom štáte, v ktorom je podnik usadený vzhľadom na osobitnú situáciu, okrem iného novozaložených podnikov a MSP. 10. S cieľom posúdiť, či vyslaný pracovník dočasne vykonáva svoju prácu v inom členskom štáte, než je štát, v ktorom zvyčajne pracuje, mali by sa preskúmať všetky skutkové okolnosti, ktoré charakterizujú takú prácu a situáciu pracovníka. Môže ísť predovšetkým o takéto okolnosti: a/ práca sa vykonáva po obmedzený čas v inom členskom štáte, b/ dátum začiatku vyslania, c/ pracovník sa vysiela do iného členského štátu, než je členský štát, v ktorom alebo z ktorého vyslaný zamestnanec obvykle vykonáva svoju prácu podľa nariadenia (ES) č. 593/2008 (Rím I) alebo Rímskeho dohovoru, d/ vyslaný pracovník sa po ukončení práce alebo poskytovania služieb na účely, ktorých bol vyslaný vracia do členského štátu, z ktorého bol vyslaný, alebo má v tomto členskom štáte pokračovať v práci, e/ povaha činností, f/ skutočnosť, či dopravu, stravu, alebo ubytovanie poskytuje alebo náklady na ne prepláca zamestnávateľ, ktorý pracovníka vysiela a ak áno, akým spôsobom sa poskytuje, alebo akou metódou sa preplácajú náklady, g/ všetky predchádzajúce obdobia, počas ktorých bolo pracovné miesto predtým obsadené tým istým, alebo iným pracovníkom. 11. Na účely identifikácie vyslania sa má vykonať celkové posúdenie skutkových okolností, ktoré sa považujú za potrebné, pričom predpisy ustanovujú len demonštratívny výpočet posudzovaných skutočností, ktoré nemožno posudzovať oddelene ale vo vzájomnej súvislosti a s prihliadnutím na osobitosti situácie, ktoré sa posudzuje. Jedným z týchto kritérií je výška obratu, ktorej percentuálne alebo iné konkrétne vyjadrenie ani zákon č. 351/2015 Z.z. ani vyššie uvedené smernice bližšie neudávajú. 12. Žalobca splnil všetky podmienky na uplatnenie inštitútu vyslania pri zamestnancoch uvedených v tejto žalobe a ich splnenie preukázal žalovanému v liste, ktorý mu zaslal. Žalobca žalovanému preukázal, že vykonáva na území SR ekonomické činnosti v súlade s predmetmi činnosti uvedenými vo výpise z obchodného registra, taktiež vykonáva riadiace činnosti na území SR a od dátumu 01. 12. 2012 je registrovaný ako zamestnávateľ na účely sociálneho zabezpečenia na území Slovenska sociálnej poisťovni. Žalobca taktiež platí dane a odvody do systému sociálneho zabezpečenia na Slovensku. Počas vyslania zamestnancov žalobca vykonával a aj vykonáva činnosti na území Slovenska prostredníctvom aspoň 10 % zamestnancov z celkového počtu zamestnancov, čo preukazujú pracovné zmluvy uzavreté so zamestnancami žalobcu, priložená dochádzka zamestnancov vykonávajúcich prácu v SR a podané žiadosti o vystavenie prenosného dokumentu A1, z ktorých vyplývajú údaje o zamestnancoch vykonávajúcich činnosti vo Francúzsku, ktoré má žalovaný k dispozícii. Žalobca pri podaní žiadosti o vystavenie prenosného dokumentu A1 z dôvodu vyslania zamestnanca na územie iného členského štátu predpokladá dosiahnutie obratu na území Slovenska aspoň 25 % z celkového obratu. Skutočnosť, že dosahuje obrat preukázal žalovanému jednak vystavenými faktúrami odberateľom v rokoch 2017 a 2018 ako aj zmluvami o dielo, zmluvou o vykonaní pomocných stavených prác a dohodami o dočasnom pridelení zamestnanca na výkon práce užívateľskému zamestnávateľovi. Žalobca súčasne predložil žalovanému aj hlavnú knihu účtovníctva, v ktorej sú evidované tržby z predaja služieb vo Francúzsku a tržby z predaja služieb na Slovensku. Zároveň žalovanému predložil aj zmluvu o nájme nebytových priestorov, kancelárie, ktorá sa nachádza na adrese Nitra, Sládkovičova 1. Nesplnenie jednej alebo viacerých skutkových okolnosti stanovených v ods. 2 a 3 automaticky nevylučuje, že ide o situáciu, ktorá sa charakterizuje ako vyslanie. Posúdenie týchto okolnosti sa prispôsobí každému osobitnému prípadu, pričom sa zohľadnia osobitnosti situácie. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 351/2015 Z.z. o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb, presne taxatívne uvádzajú ako sa kontrolujú dodržiavania pravidiel vyslania Podľa ods. 2 na účely zistenia, či zamestnávateľ v inom členskom štáte vykonáva okrem vnútorného riadenia a administratívnych činností aj iné podstatné činnosti sa vykoná celkové posúdenie skutočností charakterizujúcich činností, ktoré zamestnávateľ vykonáva v inom členskom štáte a v SR, pričom zohľadní dlhšie časové obdobie a posudzuje najmä tieto skutočnosti: a/ miesto, kde má zamestnávateľ sídlo, správu a administratívne budovy, b/ miesto, kde zamestnávateľ platí dane a odvody do systému sociálneho zabezpečenia, c/ miesto, kde má zamestnávateľ povolenie na výkon činnosti alebo kde je registrovaný v obchodnej komore alebo profesijnej organizácii, d/ miesto, kde zamestnávateľ vykonáva hlavný predmet podnikania a kde zamestnáva zamestnancov, ktorí vykonávajú administratívne práce, e/ miesto, kde zamestnávateľ prijíma zamestnancov do pracovného pomeru a miesto, z ktorého sú vysielaní, f/ rozhodné právo vzťahujúce sa na pracovné zmluvy a iné zmluvy uzatvorené zamestnávateľom, g/ počet realizovaných zmlúv, v rámci podstatných činností vykonávaných zamestnávateľom a výška obratu v inom členskom štáte s prihliadnutím na to, či ide o novozaloženého zamestnávateľa. Tieto posudzované skutočnosti nemožno posudzovať oddelene ale vo vzájomnej súvislosti a s prihliadnutím na osobitosti situácie, ktorá sa posudzuje. Žalovaný v oznámeniach udáva, že 27. 09. 2018 bolo zistené, že zamestnávateľ ako spoločnosť nedosahovala od r. 2012 do septembra 2017 obrat vo výške 25 %, čo má byť jedna zo základných podmienok pre udelenie formulárov PD A1 pre vyslanie zamestnancov do zahraničia. Takéto odôvodnenie oznámenia, ktorým sa vyslovuje neplatnosť formulárov PD A1 je nedostatočné, nemá oporu v žiadnom právnom predpise, preto sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a rovnako oznámenie vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia. Žalobca poukazuje na to, že ani základné nariadenie ani vykonávacie nariadenie neuvádza výšku obratu 25 % v štáte vyslania na to, aby vysielajúci zamestnávateľ mohol uplatniť inštitút vyslania. Žiadosti o vystavenie formulára A1 sa vypĺňa predpokladaný obrat počas vyslania zamestnanca na území SR žalobca v r. 2014 predpokladal dosiahnutie tohto obratu, pretože mal uzatvorené zmluvy o budúcej zmluve, ku ktorým však nedošlo, pretože objednávatelia nezískali zákazky. Vyhlásenie formuláru PD A1 za neplatné je správnym aktom, ktorý závažným spôsobom zasahuje do práv a právom chránených záujmov tak žalobcu ako aj ďalších účastníkov, ktorí boli účastníkmi administratívneho konania. Žalovaný ešte v r. 2014, keď vydal tieto formuláre žalobca ako zamestnávateľ bol registrovaný žalovaných a aj ako platiteľ odvodov na sociálne zabezpečenie na území SR, a tieto odvodové povinnosti sa riadne plnil. Takisto aj zamestnanci žalobcu boli registrovaní v systéme sociálneho poistenia na Slovensku. Vyslovením neplatnosti týchto dokumentov, čo je viac ako 4 roky spätne, hrozí žalobcovi možnosť uloženia sankcii zo strany francúzskeho úradu sociálneho zabezpečenia. Žalobca žiadal predmetné oznámenia zrušiť, pretože týmto postupom bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch, ktoré vyplývajú z čl. 12 ods. 1 základného nariadenia ako aj čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a ako aj čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. III. 13. Žalovaná na základe výzvy súdu sa písomne vyjadrila podaním dňa 14. 01. 2020, v ktorom žiadala žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Poukázala na to, že skutočnosť, že sa žalobca nestotožňuje s postupom a názorom žalovanej sám o sebe nestačí na prijatie záveru o zjavnej nedôvodnosti, alebo arbitrárnosti napadnutého oznámenia. Navyše nie je v kompetencii súdu, aby žalovanej ako má vo vzťahu k francúzskej strane hájiť záujmy žalobcu, t.j. trvať na tom, že z jeho strany bola legislatíva dodržaná a iniciovať predloženie veci správnej komisii. Žalovaná je presvedčená o adekvátnosti záverov, ku ktorým spoločne s francúzskou stranou dospela. Z rozhodnutia A1 jasne vyplýva, za akých podmienok sa pristupuje k zmierovaciemu dialógu, prípady, keď existujú pochybnosti alebo prípady, keď existuje rozdiel v stanoviskách medzi členskými štátmi vo veci určenia uplatniteľných právnych predpisov, pričom však ide o situáciu, keď obe príslušné inštitúcie trvajú na svojom stanovisku a žiadna z nich od neho nechce upustiť. V danom prípade nebol zmierovací dialóg nevyhnutný, pretože žalovaná po vykonanom vlastnom šetrení argumenty francúzskej strany uznala. V prípade ak existujú pochybnosti o platnosti dokumentu alebo o správnosti podporných dokladov, alebo ak členské štáty zastávajú rozdielne stanoviská vo veci určenia uplatniteľných právnych predpisov alebo určenia inštitúcie, ktorá by mala dávku vyplácať je v záujme osôb, na ktoré sa vzťahuje nariadenie č. 83/2004, aby inštitúcie alebo orgány dotknutých členských štátov dospeli k dohode v primeranej lehote. Žalovaná výslovne netvrdí, že došlo medzi ňou a francúzskou stranou k uzatvoreniu dohody podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia, ale tvrdí, že došlo k dohode vo veci určenia uplatniteľnej legislatívy. Žalovaná ďalej uvádza, že nebolo nutné pristúpiť k zmierovaciemu dialógu, nakoľko došlo medzi žalovanou a francúzskou stranou k dosiahnutiu súhlasného stanoviska - konsenzu, t.j. dohody. Žalovaná trvá na tom, že spolu s príslušným orgánom sociálneho zabezpečenia členského štátu dohodou v súlade s rozhodnutím A1 definitívne určili uplatniteľné právne predpisy a v tejto súvislosti žalovaná vyhlásila PD A1 za neplatný. Poukazuje na to, že nie je v kompetencii krajského súdu preskúmavať a vyhodnocovať tento postup, aj pokiaľ by došlo k definitívnemu určeniu uplatniteľných právnych predpisov v rozpore s ustanoveniami základného a vykonávacieho nariadenia a pokiaľ by nedošlo k ich prehodnoteniu a zrušeniu sú aj pre krajský súd záväzné. Čo sa týka spochybňovania dohody žalobcom žalovaný uviedol, že dohoda subjektov nemusí byť písomná, môže sa to urobiť iba tak, že druhá strana dohody by sa vyjadrila o jej neexistencii. Žalovaná tvrdí, že k ukráteniu nijakých práv žalobcu nedošlo, všetky práva mu zostali zachované v rámci sociálneho zabezpečenia, ktoré používa vo Francúzsku, pretože správne orgány vzájomne rozhodli o tom, že zamestnancom žalobcu nevzniklo povinné postenie v SR ale mu vzniklo vo Francúzsku. IV. 14. Krajský súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie, po oboznámení sa s písomnými vyjadreniami účastníkov a predloženými administratívnymi spismi správnych orgánov nariadil vo veci pojednávanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 199 a nasl. SSP, a dospel k záveru, že žalobe je potrebné vyhovieť a rozhodnutie žalovanej zrušiť. 15. Právna zástupkyňa žalobcu trvala na podanej žalobe. Uviedla, že dôvodom pre vyslovenie neplatnosti formulárov PD A1 po 5 rokoch ako dôvod uvádza žalovaná, že žalobca nedodržal obrat 25 % na území SR, čím porušil svoju povinnosť. Žalovaná bola povinná v lehote 45 dní od doručenia žiadosti preskúmať splnenie podmienok vyslania, a to ešte pred vydaním formuláru PD A1 a takisto priebežne kontrolovať charakteristické znaky vyslania. Žalovaná mala všetky informácie od žalobcu na vydanie formulára. Žalobca si plnil počas celého obdobia odvody voči svojim zamestnancom. Čo sa týka poistného, má za to, že bolo odvedené správne do slovenského inštitútu poistenia, pretože náš slovenský občan má nárok na dôchodok z iného členského štátu iba po splnení ich podmienok, a to ani jeden zo zamestnancov žalobcu by nesplnil, takže obdobie, ktoré odpracovali vo Francúzku by nemali zhodnotené francúzskou inštitúciou sociálneho poistenia a takisto by nebolo započítané do obdobia dôchodkového poistenia SR, pretože by v tom období neodvádzali poistné žalovanej. 16. Na pojednávaní žalobca trval na podanom návrhu v plnom rozsahu. Uviedol, že v r. 2014 mala jeho spoločnosť nulový obrat, ale mal uzatvorené zmluvy o budúcich zmluvách, ktoré sa v následných rokoch realizovali, a to v rokoch 2015, 2016, 2017, 2018, 2019. Nie je si vedomý, že by nesplnil všetky podmienky, ktoré mu boli uložené zákonom pri podávaní žiadosti o vydávanie formuláru PD A1. Čo sa týka stanovenia obratu 25 % na území SR je v jeho prípade nesplniteľná, pretože keď vysiela zamestnancov do Francúzska, náklady sú oveľa vyššie, musí zaplatiť cestu, ubytovanie, ďalšie náklady ako sú prekladateľské a právne služby. Nevie pochopiť, prečo nikto zo strany žalovanej 5 rokov nikto neskúmal platnosť formulárov PD A1, tieto mu boli vystavená bez problémov. Poukazuje na to, že jeho firma nie je schránkovou firmou, snažil sa podnikať korektne a dodržiavať zákon. 17. Zástupkyňa žalovanej sa pridržiavala písomného vyjadrenia a zdôraznila, že žalobca mal povinnosť oznámiť žalovanej všetky skutočnosti do 8 dní. Pokiaľ žalovaná nemala pochybnosti o pravdivosti údajov uvedených v žiadosti, formulár PD A1 vydala. Žalovaná ďalej uviedla, že obrat 25 % vyplýva priamo z podmienok vyslania, ktoré sú bližšie zdôvodnené v praktickej príručke pre vyslanie, ktorá tvorí podklad pre vydanie formulárov PD A1. 18. Predmetom súdneho prieskumu prejednávanej veci, boli oznámenia žalovanej o vyslovení neplatnosti vydaných dokumentov PD A1 vysielaným zamestnancom žalobcu. 19. V danej veci nebolo sporné, že žalobca si požiadal u žalovanej o vystavenie prenosných dokumentov A1 z dôvodu vyslania zamestnancov na územie iného členského štátu EÚ - Francúzsko, a žalovaný tieto dokumenty vystavil, čím vlastne vydal potvrdenie, že na zamestnancov platia právne predpisy sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky. Žalobca bol prihlásený do registra zamestnávateľov vedeného sociálnou poisťovňou, a tiež prihlásil aj zamestnancov do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia a odvádzal za nich poistné. Uvedení zamestnanci boli slovenskí občania s bydliskom v SR, ktorí vykonávali prácu ako zamestnanci vo Francúzsku. 20. Z administratívneho spisu súd zistil, že žalovaná, resp. druhostupňový správny orgán, Sociálna poisťovňa, ústredie ešte dňa 02. 02. 2016 obdržala žiadosť URSSAF (združenie pre výber poistného na sociálne zabezpečenie a rodinné dávky Francúzska), ktoré požiadalo o odňatie formulárov A1 pre spoločnosť KAER-M s.r.o. so sídlom Nitra, Javorova 643/8, ktorá vykonávala činnosť na území Francúzska od 01. 01. 2013 do 31. 12. 2014 a z výsledkov vyšetrovania uskutočneného v rámci kontroly bolo zistené, že spoločnosť KAER-M s.r.o. nevykonáva na Slovensku nijakú hospodársku činnosť, 100% obratu pochádza z činnosti vykonávanej vo Francúzsku, všetci zamestnanci uvedenej spoločnosti pracovali pre spoločnosť iba vo Francúzsku a na Slovensku pre túto spoločnosť nepracoval nijaký zamestnanec tejto spoločnosti. 21. Ako to vyplýva z pripojeného administratívneho spisu aj z ďalšej žiadosti URSSAF Francúzsko, ktoré už tretíkrát žiadalo žalovaného o odstúpenie od formulárov A1 vydaných pre firmu KAER-M s.r.o. a ktorí opätovne vykonali šetrenie v rokoch 2015 a 2016 a z ročných uzávierok firmy KAER-M s.r.o. zistili, že v r. 2015 táto spoločnosť dosiahla obrat vo výške 152.173,- eur, z toho obrat vo výške 137.524,- eur bol realizovaný vo Francúzsku, t.j. 90 %. Takisto aj v r. 2016 spoločnosť dosiahla obraz 679.188,- eur a z toho 664.718,- eur vo Francúzsku, t.j. 97 %. Z týchto faktov vyplýva, že táto spoločnosť bola založená za účelom dvoch činností výstavby a verejných prác a sprostredkovania práce s cieľom regrutovať prevažne na Slovensku slovenských dočasných pracovníkov, ktorí by pracovali výhradne vo Francúzsku. Na základe rozhodnutia A2 z 12. 06. 2009 môže byť na stanovenie významnej činnosti použitých niekoľko kritérií, ktoré však netvoria vyčerpávajúci zoznam. Odhliadnuc od toho ako došlo k náboru a vytvoreniu pracovných zmlúv, obrat spoločnosti je realizovaný výhradne takmer vo Francúzsku a bez týchto obratov by nebola spoločnosť vo Francúzsku životaschopná. Z tohto dôvodu trvali na odstúpení na všetkých formulárov A1, ktoré boli vydané od r. 2012 k dnešnému dňu. 22. Z administratívneho spisu vyplýva, že až 04. 01. 2018 na základe žiadosti žalovanej zo dňa 30. 11. 2017 bola urobená kontrola v spoločnosti KAER-M s.r.o. Národným inšpektorátom práce. 23. Z administratívneho spisu žalovaného správny súd nezistil akú kontrolu žalobcu robila žalovaná pred vystavením formuláru PD A1 žalobcovi, a tieto formuláre vystavovala aj ďalšie roky, i napriek tomu, že už v r. 2015 URSSAF Francúzsko reagovalo na správnosť formulárov A1. 24. Žalovaná až oznámeniami, ktoré sú predmetom preskúmania zo dňa 17. 06. 2019 vyslovila neplatnosť všetkých vydaných formulárov PD A1 žalobcu. 25. Podľa čl. 2 ods. 1 základného nariadenia, sa toto nariadenie vzťahuje na príslušníkov členského štátu, osoby bez štátnej príslušnosti a utečencov, ktorí majú bydlisko v členskom štáte a podliehajú alebo podliehali právnym predpisom jedného alebo viacerých členských štátov, ako aj na ich rodinných príslušníkov a ich pozostalých. 26. Podľa čl. 1 základného nariadenia „bydlisko“ znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva. 27. Podľa čl. 11 ods. 1 základného nariadenia, osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, podliehajú právnym predpisom len jedného štátu. Tieto právne predpisy sa určia v súlade s touto hlavou. 28. Podľa čl. 13 ods. 3 základného nariadenia , osoba , ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako SZČO v odlišných členských štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s odsekom 1. 29. Podľa čl. 16 ods. 1 vykonávacieho nariadenia, osoba, ktorá vykonáva činnosti v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch, informuje o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska. 30. Podľa čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia určená inštitúcia členského štátu bydliska bezodkladne určí uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú, so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a článok 14 vykonávacieho nariadenia. Toto určenie sa považuje za predbežné. Inštitúcia informuje o predbežnom určení uplatniteľných právnych predpisov určené inštitúcie každého členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva. 31. Podľa čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia, predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov, ako sa stanovuje v ods. 2, stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie určené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s odsekom 2, ak už uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe odseku 4 alebo najmenej jedna dotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska do konca tejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k tejto veci odlišné stanovisko. 32. Podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia, ak existuje neistota vo veci určenia uplatniteľných právnych predpisov, v dôsledku ktorej je potrebné, aby inštitúcie alebo úrady dvoch alebo viacerých členských štátov na požiadanie jednej alebo viacerých inštitúcií určených príslušnými úradmi dotknutých členských štátov, alebo samotných týchto úradov navzájom rokovali, určia sa právne predpisy uplatniteľné na dotknutú osobu vzájomnou dohodou a so zreteľom na čl. 13 základného nariadenia a príslušné ustanovenia čl. 14 vykonávacieho nariadenia. Ak inštitúcie alebo príslušné dotknuté úrady nemajú vo veci rovnaké stanoviská, snažia sa dosiahnuť dohodu v súlade s ustanovenými podmienkami a uplatní sa čl. 6 vykonávacieho nariadenia. 33. Podľa čl. 16 ods. 5 vykonávacieho nariadenia, príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy boli predbežne alebo definitívne určené za uplatniteľné, to bezodkladne oznámi dotknutej osobe. 34. Podľa čl. 16 ods. 6 vykonávacieho nariadenia, ak dotknutá osoba neposkytne informácie podľa ods. 1, uplatnia sa ustanovenia tohto článku na podnet inštitúcie určenej príslušným úradom členského štátu bydliska, len čo je o situácii tejto osoby informovaná, napr. aj prostredníctvom inej dotknutej osobe. 35. Podľa bodu 1 rozhodnutia A1 zo dňa 12. 06. 2009 Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia o zavedení postupu dialógu a zmierovacieho postupu týkajúceho sa platnosti dokumentov, určenia uplatniteľných práv právnych predpisov a poskytovania dávok podľa tohto nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 toto rozhodnutie stanovuje pravidlá na uplatňovanie postupu dialógu a zmierovacieho postupu, ktoré sa môžu použiť v týchto prípadoch: a/ prípady, keď existujú pochybnosti o platnosti dokumentu, alebo správnosti podporných dokladov, ktoré uvádzajú situáciu osoby na účely uplatňovania nariadenia č. 883/2004 alebo nariadenia č. 987/2009, alebo b/ prípady, ak existuje rozdiel v stanoviskách medzi členskými štátmi vo veci určenia uplatniteľných právnych predpisov. 36. Podľa bodu 5 rozhodnutia č. A1, inštitúcia alebo orgán, ktorý vyjadrí pochybnosti o platnosti dokumentu, ktorý vydala inštitúcia alebo orgán druhého členského štátu, alebo ktorý nesúhlasí s (dočasným) určením uplatniteľných právnych predpisov sa týmto nazýva žiadajúcou inštitúciou. Inštitúcia druhého členského štátu sa týmto nazýva dožiadanou inštitúciou. 37. Podľa bodu 6 rozhodnutia A1, ak dôjde jednej zo situácií uvedených v bode 1, žiadajúca inštitúcia sa obráti na dožiadanú inštitúciu, aby požiadala o potrebné objasnenie jej rozhodnutia a v prípade potreby zrušila príslušný dokument alebo ho vyhlásila za neplatný, alebo preskúmala alebo zrušila svoje rozhodnutie. 38. Podľa ods. 7 rozhodnutia A1, žiadajúca inštitúcia zdôvodní svoju žiadosť, pričom uvedie, že sa uplatňuje toto rozhodnutie a poskytne príslušné podporné doklady, ktoré boli dôvodom žiadosti. Uvedie, kto je kontaktnou osobou, počas prvej fázy dialógu. 39. Podľa bodu 9 rozhodnutia A1, inštitúcia čo najskôr informuje žiadajúcu inštitúciu o výsledku svojho prešetrovania, ale najneskôr do troch mesiacov od doručenia žiadosti. 40. Podľa bodu 10 rozhodnutia A1, ak sa pôvodné rozhodnutie zruší, potvrdí, alebo ak sa dokument zruší alebo vyhlási za neplatný, dožiadaná inštitúcia o tom informuje žiadajúcu inštitúciu. O svojom rozhodnutí informuje aj dotknutú osobu, prípadne jej zamestnávateľa a oznámi im tiež akými postupmi môžu toto rozhodnutie napadnúť v súlade s vnútroštátnymi predpismi. 41. Podľa § 120 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, sociálne poistenie vykonáva sociálna poisťovňa. 42. Podľa § 120 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, sociálna poisťovňa pri výkone sociálneho poistenia plní funkciu prístupového bodu príslušnej inštitúcie, inštitúcie miesta bydliska, inštitúcie miesta pobytu, styčného orgánu a je kontaktná inštitúcia na komunikáciu medzi príslušnými inštitúciami a príjemcami dávok, medzi inštitúciami členských štátov Európskej únie, inštitúciami štátov, ktoré sú zmluvnou stranou doby o Európskom hospodárskom priestore a inštitúciou Švajčiarskej konfederácie. 43. Podľa § 178 ods. 1 písm. a/ prvý bod zákona č. 461/2003 Z.z., do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch. 44. V prejednávanej vecí správny súd, že na základe žiadosti žalobcu ako zamestnávateľa, ktorý uzatvoril pracovnú zmluvu so zamestnancom požiadal o vystavenie formulára žalovanú, ktorá tieto formuláre aj vystavila, a táto skutočnosť medzi účastníkmi nebola sporná. Podstatnou skutočnosťou bolo to, že po vystavení formulára PD A1, ktorý vlastne určil uplatniteľnú legislatívu zamestnanca, bolo doručené stanovisko URSSAF Francúzsko dňa 02. 02. 2016, ktorý spochybnil určenie slovenskej legislatívy a žiadal o zrušenie tohto formuláru s tým, že zamestnanci žalobcu by mali podliehať francúzskej legislatíve. Správny orgán poukazuje na to, že žalovaná i napriek tomuto oznámeniu vydávala žalobcovi ďalšie formuláre PD A1 (potvrdenie o právnych predpisov sociálneho zabezpečenia), ktorými vlastne deklarovala, že na zamestnancov žalobcu sa stále vzťahujú právne predpisy SR o sociálnom zabezpečení, a teda nemá povinnosť platiť príspevky v inom členskom štáte. Za takéto situácie boli vydávané formuláre PD A1 žalobcovi aj v nasledujúcich rokoch. Žalovaný správny orgán vlastne až oznámeniami zo dňa 17. 06. 2019 vyslovil neplatnosť vydaných formulárov PD A1. 45. Podľa § 191 ods. 1 písm. c/, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy, alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. 46. V konaní nebolo sporné, že žalobca je právnickou osobou, ktorá mala uzatvorené pracovné zmluvy so zamestnancami, slovenskými občanmi, ktorí boli vysielaní na práce do iného členského štátu EÚ konkrétne Francúzska, teda na žalobcu sa priamo vzťahovalo Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a jeho vykonávacie nariadenie č. 987/2009. V zmysle čl. 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, je nariadenie právnym aktom únie majúcim všeobecnú platnosť a je záväzné vo svojej celistvosti a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Nariadenie je nástrojom unifikácie európskeho práva a rozhodnutím orgánu členského štátu, vrátane vnútroštátneho súdu, a nie je možné vylúčiť jeho použitie na konkrétny prípad. 47. Otázka, či žalobca spĺňa predpoklady na aplikáciu čl. 16 ods. 1, 2, je predmetom hmotnoprávneho posúdenia, na vykonanie ktorého je príslušná výlučne inštitúcia určená vykonávacím nariadením. Inštitúcia príslušná na vykonávanie sociálneho poistenia v inom členskom štáte než určuje nariadenie na takéto posúdenie príslušná nie je. Akýkoľvek iný postup by totiž viedol k popretiu cieľa nariadení, ktorými okrem iného je, aby osoby, ktoré sa pohybujú v rámci spoločenstva podliehali systému sociálneho zabezpečenia iba jedného členského štátu, aby sa tak predišlo k prekrývaniu uplatniteľných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov a komplikáciám, ktoré by mohli z toho vzniknúť. Práve pre vylúčenie vzniku komplikácií bolo prijaté základné a vykonávacie nariadenie, ktoré v čl. 16, v spojení v prípade s rozhodnutím A1, stanovuje spôsob uplatniteľnej legislatívy. 48. Z ustanovenia čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia vyplýva, že uplatniteľné právne predpisy určí inštitúcia členského štátu bydliska osoby. V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalobca ako aj jeho zamestnanci, majú bydlisko na území SR, teda na určenie uplatniteľnej legislatívy pre žalobcu je príslušná slovenská inštitúcia - žalovaná. 49. Čo sa týka existencie dohody podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho predpisu, z administratívneho spisu žalovanej nevyplýva, že by medzi ňou a francúzskou inštitúciou URSSAF Francúzsko došlo k takejto dohode na základe listu francúzskej inštitúcie URSSAF Francúzsko zo dňa 18. 01. 2016, ktorým by mala žalovaná akceptovať návrh dohody, pretože táto aj keď nemusí mať písomnú formu, musí byť dostatočne určitá a musí byť z nej zrejmé, na ktorú konkrétnu osobu sa určenie konkrétnej legislatívy vzťahuje. 50. Neušlo pozornosti správneho súdu, že francúzska inštitúcia vyjadrila pochybnosti o platnosti dokumentu vydaného žalovanou ešte v januári 2016 a ešte predtým dňa 26. 08. 2015 žiadala žalovanú o odňatie formulárov, žalovaná na tieto dve písomne žiadosti žiadajúcu inštitúciu neinformovala tak, ako to ukladá bod 9 rozhodnutia A1 a naďalej vyhovovala žiadostiam žalobcu o vystavenie formulárov PD A1 v nasledujúcich rokoch 2015-2017 a až oznámeniami zo dňa 17. 06. 2019 vyslovila neplatnosť všetkých vydaných formulárov, ktoré vydala žalobcovi. 51. Správny súd zdôrazňuje, že práve predchádzanie mnohosti uplatniteľných systémov sociálneho zabezpečenia a príslušných orgánov bolo dôvodom prijatia nariadení. Osoby, na ktoré sa základné a vykonávacie nariadenie vzťahuje podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu a z toho z dôvodu je účelné, aby aj právomoc na vykonávanie sociálneho poistenia a akýchkoľvek konaní a rozhodovaní s ním spojených, mala inštitúcia sociálneho zabezpečenia iba jedného členského štátu. Sociálna poisťovňa ako štátny orgán môže konať iba v rozsahu a spôsobom určeným zákonom, v tomto prípade zákonom o sociálnom poistení. Zákon o sociálnom poistení vymedzuje právomoc žalovanej vykonávať sociálne poistenie ako aj jeho rozsah, pričom tiež určuje jej špeciálne oprávnenia vo vzťahu k inštitúciám členských štátov EÚ, avšak aplikáciu legislatívy iného štátu, v prípade jej určenia, medzi právomoci sociálnej poisťovne nezaradil. Žalovaná ako to vyplýva z pripojených administratívnych spisov, veľmi neskoro reagovala na nesúhlas francúzskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia na určenie uplatniteľnej legislatívy, na jeho pokyny v prípade žiadosti nereagovala takmer 5 rokov a za týchto 5 rokov vydávala žalobcovi formuláre PD A1, čím ho utvrdzovala o definitívnom určení uplatniteľnej legislatívy našich právnych predpisov. 52. Správy súd dodáva, že k judikatúre Najvyššieho súdu SR, vzhľadom na odlišný právny názor senátov Najvyššieho súdu SR Veľký senát správneho kolégia Najvyššieho súdu SR v uznesení č. 1Vs 1/2018 prijal záver, ktorým judikatúru v tejto oblasti zjednotil a v tomto uznesení uviedol, že definitívne určenie uplatniteľnej legislatívy iného členského štátu EÚ od určitého dátumu podľa čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia alebo vzájomnou dohodou podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia vylučuje právomoc sociálnej poisťovne podľa čl. 1 písm. p/ základného nariadenia na rozhodovanie o uplatniteľnej legislatíve. Zároveň prijal Veľký senát záver, že dohoda podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia, musí byť určitá čo do obsahu, zachytená v akomkoľvek formáte a založená do spisu, čo v danom prípade absentovalo. 53. Vzhľadom na uvedené argumenty správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovanej vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia a je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov uvedených v oznámení, preto podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a d/ SSP napadnuté opatrenie orgánu verejnej správy zrušil. 54. O trovách konania súd rozhodol tak žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech súd priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu (§ 175 ods. 1 SSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449 ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6 ods. 2 písm. c).