Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11S/16/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4020200052 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4020200052.3 Uznesenie Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcov: 1/ E. S., nar. XX. XX. XXXX, T. XXX, W., X/ T. S., nar. XX. XX. XXXX, Q. XX, W., X/ U. S., nar. XX. XX. XXXX, Q. XXX, W., X/ L. S., nar. XX. XX. XXXX, D. Y. XX, Y., X/ C. H., nar. XX. XX. XXXX, J. XXX/XX, W., X/ I. H., nar. XX. XX. XXXX, Q. X, W., X/ Y. U., nar. XX. XX. XXXX, W. XX, W., X/ X. Q., nar. XX. XX. XXXX, T. XX, L., zastúpených JUDr. Pavlom Gráčikom, advokátom, Farská 40, Nitra, proti žalovanému: Mesto Nitra, Štefánikova 60, Nitra, o doručenie rozhodnutia žalovaného číslo: SP 10727/2018-009-Mz zo 04. 12. 2018 na základe správnej žaloby opomenutého účastníka, takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu odmieta. II. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Predmet konania a podstatné zhrnutie skutkových a právnych argumentov žalobcu 1. Žalobcovia sa správnou žalobou opomenutého účastníka zo dňa 28. 01. 2020, doručenou Krajskému súdu v Nitre ako vecne a miestne príslušnému správnemu súdu (§ 19 v spojení s § 10 a § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej len „SSP“) domáhali vo veci samej doručenia rozhodnutia žalovaného, označeného v záhlaví, do 10 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia. Žalobca sa súčasne domáhal uloženia povinnosti žalovanému nahradiť žalobcom trovy konania. 2. Žalobcovia svoj nárok vo veci samej, uplatňovaný správnou žalobou, založili v podstate na týchto skutkových a právnych okolnostiach: Dňa 04. 12. 2018 bolo vydané žalobcom nedoručené rozhodnutie žalovaného číslo: SP 10727/2018-009- Mz zo 04. 12. 2018, ktorým žalovaný ako príslušný stavebný úrad podľa ustanovenia § 117 zákona č. 50/ 1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej ako aj „stavebný zákon“) preskúmal podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) a § 88a stavebného zákona doklady predložené K.. V. V., rod. W., trvale bytom: Q. XX, XXX XX W. a T. V., trvale bytom: U. XX, XXX XX zo dňa 20. 06. 2018, týkajúce sa dodatočného stavebného povolenia rozostavanej stavby (novostavby): „Rodinný dom“, zrealizovanej bez vydania právoplatného stavebného povolenia, na pozemku parc. č. XXX/X (rodinný dom a odstavná plocha), XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXXX/X (inžinierske siete), k. ú. U. R. (ďalej ako aj „stavba“), ktorý je vo vlastníctve stavebníka. Na základe výsledkov konania žalovaný vydal dodatočné stavebné povolenie stavby realizovanej bez právoplatného stavebného povolenia. Žalobcovia uviedli, že sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese Nitra, Obec Nitra, k. ú. U. R., ktorá je vedená Správou katastra Nitra na LV č. XXXX ako pozemok parcely registra „C“ s parc. č. XXX/XX, výmera: 2078 m2, druh pozemku: orná pôda (ďalej len ako „pozemok“). Poukázali na to, že medzi ich pozemkom a stavbou sa nachádza nehnuteľnosť vedená Správou katastra Nitra na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemok parcely registra „C“ s parc. č. XXX/XX, výmera: 66 m2, druh pozemku: orná pôda s tým, že v zmysle § 59 ods. 1 písm. b) stavebného zákona majú byť účastníkmi konania o dodatočnom povolení stavby podľa § 88a stavebného zákona, nakoľko vydaním dodatočného stavebného povolenia pre stavbu boli priamo dotknuté ich práva ako podielových spoluvlastníkov pozemku. Majú za to, že uvedený skutkový stav nemôže byť inak ovplyvnený ani skutočnosťou, že pozemok nesusedí priamo so stavbou, keďže medzi nimi sa nachádza susediaci pozemok. Ďalej odkázali na konštantnú judikatúru súdnych inštitúcií, a to rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 1 Sžo 3/2007, rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č. 8/2008 (zverejneného v zbierke) a rozsudok sp. zn. 3 As 46/2007, ako aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave pod sp. zn. 19S/ 269/02 zo dňa 28. 04. 2003. Uviedli, že účastníkom stavebného konania nie je striktne len vlastník priamo susediacich nehnuteľností, t.j. nehnuteľností, ktoré majú spoločnú hranicu, ale pojem „susedná nehnuteľnosť“ je nutné vykladať extenzívne v tom smere, či jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté. Podľa žalobcov je to v danom prípade evidentné, pretože stavba sa realizuje na určitom ucelenom území, ktoré susedia aj s pozemkami v ich vlastníctve, teda že stavbou budú dotknutí ako vlastníci susediacej nehnuteľnosti. Namietali, že žalovaný s nimi ako s účastníkmi konania o dodatočnom povolení stavby nekonal, a preto nemali žiadnu možnosť sa s dokladmi, na základe ktorých bolo dodatočné stavebné povolenie rozostavanej stavby vydané oboznámiť. Vzhľadom na uvedené im nemohlo byť ani predmetné rozhodnutie doručené a nemohli vznášať námietky, čo má za následok, že celé konanie trpí vadou. II. Ďalší priebeh konania a procesné súvislosti 3. Správny súd úvodom tejto časti uvádza (a to aj s poukazom na doktrínu správneho súdneho procesu - F., J., S., M., U., M., S., A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018 - ďalej len „Veľký komentár k SSP“, § 179) že správna žaloba opomenutého účastníka predstavuje osobitný typ správnej žaloby, ktorej procesná úprava je v podstate plne vymedzená v § 179 SSP. Zistenie, že žalobca podal správnu žalobu opomenutého účastníka (ktorá musí vyplývať už z jej označenia), je rozhodujúce pre ďalší postup správneho súdu v správnom súdnom konaní. 4. Konanie o správnej žalobe opomenutého účastníka je totiž čiastočne odlišné od „bežného“ konania o všeobecnej správnej žalobe. Správny súd totiž pri správnej žalobe opomenutého účastníka preskúmava dve skutočnosti, a to, či: 1. žalobcovi patrí postavenie opomenutého účastníka a 2. od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy neuplynuli viac ako tri roky. 5. Opodstatnenosť vydávania sa žalobcu za opomenutého účastníka zisťuje správny súd preskúmaním príslušného administratívneho spisu, prípadne z vyjadrenia žalovaného. Už z povahy veci je zrejmé, že pre posúdenie tejto otázky nie je nevyhnutné vyžadovať vyjadrenia k žalobe aj od ostatných účastníkov administratívneho konania. Vzhľadom na osobitnú procesnú úpravu konania o žalobe opomenutého účastníka sa preto na ňu nevzťahujú ustanovenia týkajúce sa účastníkov konania a osoby zúčastnenej na konaní podľa § 32 až § 41 SSP. Otázka samotného posúdenia, či žalobcovi svedčí postavenie opomenutého účastníka, totiž len sama osebe nemôže mať vplyv na práva a právom chránené záujmy iných účastníkov administratívneho konania, ktorým by inak patrilo postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. a) SSP. Predmetom posudzovania je tu totiž len procesné postavenie žalobcu a nie samotné preskúmavanie zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. K vyššie uvedeným právnym záverom správneho súdu (bod 3. až 5. odôvodnenia), vychádzajúcim aj z doktríny, s ktorou sa správny súd stotožňuje, dospel aj Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“), a to napr. v uznesení sp. zn. 10Sžk/38/2018 z 10. decembra 2018. 6. Vychádzajúc z uvedeného, správny súd si po oboznámení sa so správnou žalobou žalobcov ako opomenutých účastníkov vyžiadal od žalovaného vyjadrenie k správnej žalobe a predloženie kompletného administratívneho spisu. III. Vyjadrenie žalovaného 7. K žalobe sa na výzvu správneho súdu vyjadril žalovaný, ktorý navrhol, aby správny súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Žalovaný k správnej žalobe žalobcov ako opomenutých účastníkov uviedol v podstate nasledovné: Mesto Nitra ako žalovaný správny orgán a zároveň stavebný úrad príslušný podľa § 117 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) v konaní vedenom pod č. SP 10727/2018-Mz vo veci žiadosti stavebníkov: K.. V. V., rod. W., bytom Q. č. XX, W. a T. V., bytom U. č. XX, W., v konaní zastúpení JUDr. Monikou Beňovou Makkiovou, bytom Sv. Trojice č. 1133/7, Tomášov, o vydanie dodatočného stavebného povolenia rozostavanej stavby (novostavby) „Rodinný dom“, na pozemkoch parc. č. XXX/X (RD, odstavná plocha) + XXX/X,XXX/XX,XXX/XX,XXX/XX,XXXX/X (IS), k. ú. U. R., postupoval v súlade s ustanoveniami stavebného zákona a správneho poriadku. Pri určovaní okruhu účastníkov stavebného konania resp. konania o dodatočnom povolení predmetnej stavby vychádzal žalovaný z ustanovení § 43 ods. 1, § 88a ods. 7, § 59 a § 139 ods. 2 písm. c) a d) stavebného zákona. Uviedol, že v Komentári k ustanoveniu § 139 ods. 2 písm. e) a d) stavebného zákona sa uvádza, a to konkrétne v odseku 2 písm. c) obsah pojmu „susedné pozemky a stavby na nich“, a to tak, že susednými pozemkami a stavbami na nich sú len pozemky, ktoré majú spoločnú hranicu. V odseku 2 písm. d) je vymedzený pojem „susedná stavba“, ktorou sa rozumie aj stavba na pozemku, ktorý síce nemá spoločnú hranicu s pozemkom, na ktorom sa má stavať ale je najbližšou stavbou, ktorá bude výstavbou dotknutá. V takom prípade teda susedný pozemok nie je zastavaný, je napríklad úzky, pričom na ďalšom pozemku síce je stavba, ale pozemok nie je v bezprostrednom susedstve s ním. Žalovaný konštatoval, že žalobcovia resp. ich zástupca, zámerne nerozlišujú medzi zákonne definovanými pojmami „susedný pozemok“ a „susedná stavba“, keď oba pojmy sa snažia obrazne povedané „schovať“ pod pojem „susedná nehnuteľnosť“. Z formulácie žaloby vyplýva, že žalobcovia sa považujú za opomenutých účastníkov konania len z toho dôvodu, že za susedným (aj keď úzkym) pozemkom parc. č. XXX/XX k. ú U. R., ktorého vlastníkom podľa LV č. XXXX je W. U., H. XXX/XXX, W. - R., sa nachádza ich pozemok pare. č. XXX/XX (v podielovom spoluvlastníctve žalobcov), a to napriek tomu, že v čase vydania rozhodnutia sa na ich pozemku nenachádzala žiadna stavba v zmysle § 43 stavebného zákona. Podľa žalovaného žalobcovia nespĺňali, a ani nespĺňajú kritériá na priznanie postavenia účastníkov stavebného konania, pretože ich pozemok parc. č. XXX/XX nemožno považovať za „susedný pozemok“ ani za pozemok, na ktorom je „susedná stavba“. Žalobcami uvádzaná judikatúra sa týka prípadov, keď išlo o „susedné stavby“, teda nie o „holé“ pozemky, na ktorých nie je žiadna stavba a navyše ani o pozemky, ktoré by mali spoločnú hranicu s pozemkom, na ktorom sa povoľovala stavba. Žalovaný ďalej poznamenal, že predmetná povoľovaná stavba bola už dokončená a žalovaný vydal pod č. SP 1939/2020-004-Mz zo dňa 02. 03. 2020 kolaudačné rozhodnutie. IV. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov účastníkov konania a ich vyhodnotenie, právne posúdenie veci 8. Správny súd po vyžiadaní vyjadrenia žalovaného a obstaraní administratívneho spisu žalovaného pristúpil podľa § 179 SSP k rozhodnutiu o správnej žalobe žalobcov ako opomenutých účastníkov. 9. Podľa § 179 ods. 1 SSP, ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len „opomenutý účastník“), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie. 10. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „stavebný zákon“), stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Pevným spojením so zemou sa rozumie a) spojenie pevným základom, b) upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu, c) ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe, d) pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia, e) umiestnenie pod zemou. Podľa § 59 ods. 1 stavebného zákona, účastníkmi stavebného konania sú: a) stavebník, b) osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, c) ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu,1g) d) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, e) projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby. Podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona, na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66. Podľa § 139 ods. 1 stavebného zákona, pod pojmom „iné práva k pozemkom a stavbám“ použitým v spojení „vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich“ sa podľa povahy prípadu rozumie a) užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu,13) b) právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou,13a) c) právo vyplývajúce z iných právnych predpisov,13b) d) užívanie pozemku alebo stavby na základe koncesnej zmluvy, z ktorej vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu.13c) Podľa § 139 ods. 2 stavebného zákona, ak sa v tomto zákone používa pojem a) „stavba“, rozumie sa tým aj jej časť, b) „vlastník“, rozumie sa tým podľa povahy veci aj správca majetku štátu,14) c) „susedné pozemky a stavby na nich“, rozumejú sa tým pozemky, ktoré majú spoločnú hranicu s pozemkom, ktorý je predmetom správneho konania podľa tohto zákona a stavby na týchto pozemkoch, d) „susedná stavba“, rozumie sa ňou aj stavba na takom pozemku, ktorý nemá síce spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní podľa tohto zákona ide, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté. Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 11. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len „Správny poriadok“), účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. 12. Podľa § 179 ods. 7 SSP, ak sa správny súd nestotožní s tvrdením opomenutého účastníka, vo veci ďalej koná. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou. 13. Ako správny súd už uviedol, konanie o správnej žalobe opomenutého účastníka, ktorého procesná úprava je v podstate plne vymedzená v § 179 SSP, je čiastočne odlišné od „bežného“ konania o všeobecnej správnej žalobe. Správny súd totiž pri správnej žalobe opomenutého účastníka preskúmava dve skutočnosti, a to či: 1. žalobcovi patrí postavenie opomenutého účastníka a 2. či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy neuplynuli viac ako tri roky (§ 179 ods. 1 SSP). Ak sú tieto dve kumulatívne skutočnosti v danej veci naplnené, správny súd vyhovie správnej žalobe opomenutého účastníka (§ 179 ods. 1 SSP), v opačnom prípade tejto žalobe nevyhovie a vo veci ďalej koná (§ 179 ods. 7 SSP). 14. Správny súd sa preto v prvom rade zaoberal splnením prvej z uvedených dvoch podmienok, a to či žalobcom patrí postavenie opomenutého účastníka. V tejto súvislosti je potrebné s poukazom na § 179 ods. 1 SSP uviesť, že opomenutým účastníkom je taká fyzická alebo právnická osoba, ktorá bola účastníkom administratívneho konania, avšak orgán verejnej správy s ňou ako s účastníkom administratívneho konania nekonal. 15. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že nedoručené rozhodnutie, ktorého doručenia sa žalobcovia správnou žalobou opomenutého účastníka domáhajú, bolo vydané v stavebnom konaní vedenom a procesne upravenom v zákone č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov. 16. Mesto Nitra ako prvostupňový správny orgán a stavebný úrad podľa § 117 stavebného zákona konal v stavebnom konaní o návrhu stavebníkov - K.. V. V., rod. W., bytom Q. č. XX, W. a T. V., bytom U. č. XX, W., v konaní zastúpení JUDr. Monikou Beňovou Makkiovou, bytom Sv. Trojice č. 1133/7, Tomášov, na vydanie dodatočného stavebného povolenia rozostavanej stavby (novostavby) „Rodinný dom“, na pozemkoch parc. č. XXX/X (RD, odstavná plocha) + XXX/X,XXX/XX,XXX/XX,XXX/XX,XXXX/X (IS), k. ú. U. R., doručenom dňa 20. 06. 2018. 17. Stavebný úrad vydal dňa 13. 11. 2018 oznámenie o začatí konania o dodatočnom povolení rozostavanej stavby. Vo veci samej rozhodol rozhodnutím č. SP 10727/2018-009-Mz zo dňa 04. 12. 2018 tak, že podľa § 88 ods. 1 písm. b), § 88a stavebného zákona vydal dodatočné stavebné povolenie rozostavanej stavby (novostavby) „Rodinný dom“, realizovanej bez právoplatného stavebného povolenia, na pozemkoch parc. č. XXX/X (RD, odstavná plocha) + XXX/X,XXX/XX,XXX/XX,XXX/ XX,XXXX/X (IS), k. ú. U. R.. 18. Správny súd v prvom rade považuje za nutné pri posúdení otázky, či žalobcom svedčalo v uvedenom stavebnom konaní postavenie účastníkov konania uviesť, kto je účastníkom stavebného konania, o aké ide v prejednávanej veci a ktoré je primárne upravené stavebným zákonom, a to v § 59 ods. 1. 19. K uvedenému správny súd uvádza, že vychádzajúc zo zákonnej úpravy účastníctva obsiahnutej vo všeobecnom predpise procesného správneho práva (§ 14 Správneho poriadku), je účastníkom konania ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté (aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak) a ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva. 20. Stavebný zákon osobitne upravuje okruh účastníkov konania, a preto sa v prejednávanej veci neuplatňuje § 14 Správneho poriadku, ale účastníctvo obsiahnuté v špeciálnom predpise - Stavebnom zákone (podporne rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 3Sžp/1/2010 z 29. marca 2011, ktorého závery si osvojil aj Ústavný súd SR v uznesení č. k. III. ÚS 752/2017-19 z 12. decembra 2017), podľa ktorého účastníkom stavebného konania sú (o. i.) aj vlastníci susedných pozemkov a stavieb, a to v prípade ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté (§ 59 ods. 1 písm. b/ Stavebného zákona). 21. Najvyšší súd pri hodnotení otázky účastníctva v stavebnom konaní podľa § 59 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona už ustálil, že aplikácia tohto zákonného ustanovenia v súvislosti s možnosťou vylúčenia osoby, ktorá má vlastnícke právo k susednému pozemku, zo stavebného konania je možná iba vo veľmi výnimočnom prípade, nakoľko takto by sa mohlo neoprávnene zasiahnuť do ústavou chránených práv vlastníctva susedného pozemku; s výnimkou extrémnych prípadov, keď nie je možné uskutočniť normálne konanie, v prípade prípadov vyžadujúcich skoro okamžitý zásah a konaní, kde by účasť subjektu zmarila dosiahnutie legitímneho účelu konania, kedy nie je možné aplikovať uvedené zákonné ustanovenie (podporne uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 5Sžo/35/2014 z 29. februára 2016). S uvedeným záverom korešponduje aj záver uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžp/20/2012 z 13. decembra 2012, podľa ktorého pre posúdenie, či určitá fyzická alebo právnická osoba mala byť účastníkom stavebného konania, treba skúmať, či uskutočnením stavby podľa stavebného povolenia existuje možnosť ovplyvnenia vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám a nie je potrebné skúmať reálny faktický zásah do týchto práv. 22. Najvyšší súd Slovenskej republiky ústavne konformný právny názor, vyjadrený už v rozsudku sp. zn. 2Sžp/7/2011 zo 16. novembra 2011 znovu zopakoval aj v súčasnej súdnej praxi, a to napr. v rozsudku 7Sžk/49/2017 z 27. marca 2019, keď v bode 38. odôvodnenia dal NS SR do pozornosti, že pojem účastníka konania definuje tak stavebný zákon, ako aj správny poriadok, ktorý je všeobecným predpisom o správnom konaní. Preto je potrebné postupovať podľa interpretačného pravidla, ktoré určí, ktorá právna norma sa má na konkrétny prípad použiť. V právnej teórií platí vo vzťahu všeobecných a osobitných právnych noriem derogačné pravidlo lex specialis derogat legi generali (špeciálny zákon ruší generálny zákon). Bez ohľadu na všeobecne platné pravidlo pri aplikácií právnych noriem, v danom prípade je otázka aplikácie v rozsudku uvedených právnych predpisov výslovne zodpovedaná v § 140 stavebného zákona, podľa ktorého ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Z tohto zákonného ustanovenia je bez pochýb zrejmé, že na konanie vedené podľa stavebného zákona sa použijú pravidlá ustanovené Správnym poriadkom len vtedy, ak sám stavebný zákon neupravuje konkrétnu situáciu, resp. právnu otázku, inak. Najvyšší súd SR súčasne v tomto bode odôvodnenia explicitne v podrobnostiach odkázal práve na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžp/7/2011. V ďalšom bode odôvodnenia potom Najvyšší súd SR poukázal na komplexnú úpravu účastníctva v kolaudačnom konaní, obsiahnutú v § 78 stavebného zákona. 23. Správny súd, aplikujúc vyššie uvedené právne závery, v prejednávanej veci konštatuje tento právny záver: Pokiaľ osobe nepriznáva postavenie účastníka konania stavebný zákon, § 59 ods. 1, nemožno aplikovať na účastníctvo v stavebnom konaní ustanovenie § 14 ods. 1 Správneho poriadku. Vzhľadom na skutočnosť, že pojem účastníka konania definuje tak stavebný zákon v § 59, ako aj Správny poriadok, ktorý je všeobecným predpisom o správnom konaní, je potrebné postupovať podľa interpretačného pravidla, ktoré určí, ktorá právna norma sa má na konkrétny prípad použiť. V právnej teórii platí vo vzťahu všeobecných a osobitných právnych noriem derogačné pravidlo lex specialis derogat legi generali (špeciálny zákon ruší generálny zákon). Aplikáciou tohto pravidla možno dospieť k záveru, že na posúdenie účastníctva žalobcov v stavebnom konaní je potrebné postupovať podľa § 59 stavebného zákona, ktorý je v stavebnom konaní zákonom špeciálnym vo vzťahu k všeobecnému predpisu o správnom konaní - správnom poriadku. Vzhľadom na to, že stavebný zákon výslovne pomenúva účastníkov stavebného konania, je preto v danej veci vylúčená aplikácia ustanovenia § 14 Správneho poriadku, v ktorom je všeobecne vymedzený okruh účastníkov správneho konania. Vzhľadom na odlišné špecifiká sú jednotlivé druhy správnych procesov upravené osobitnými právnymi aktmi. Správny poriadok ako všeobecný predpis o správnom konaní má subsidiárne použitie, ak konkrétne konanie v štátnej správe je upravené samostatným právnym aktom, osobitným zákonom. 24. Vzhľadom na viazanosť správneho súdu žalobnými dôvodmi (§ 134 ods. 1 SSP) zostávalo preskúmať, či žalobcom v predmetnom stavebnom konaní vyplývalo účastníctvo z § 59 stavebného zákona. 25. Správny súd poukazuje na znenie ustanovenia § 59 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona, v zmysle ktorého sú účastníkmi stavebného konania aj osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté pričom platí, že (v zmysle ustanovenia § 139 ods. 2 písm. d) stavebného zákona) susednom stavbou je aj stavba na takom pozemku, ktorý síce nemá spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní ide, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté. 26. Správny súd pri skúmaní splnenia prvej z dvoch podmienok, a to či žalobcom patrí postavenie opomenutého účastníka zistil, že žalobcovia vyvodzujú svoje účastníctvo v stavebnom konaní (o dodatočnom povolení rozostavanej stavby) z ich podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, ako pozemok registra „C“ s parc. č. XXX/XX, o výmere: 2078 m2, druh pozemku: orná pôda (ďalej len ako „pozemok“) s poukazom na znenie ustanovenia § 59 ods. 1 písm. b) a § 139 ods. 2 písm. d) stavebného zákona. Z administratívneho spisu predloženého žalovaným vyplýva, že žiadatelia o vydanie predmetného dodatočného stavebného povolenia predložili k žiadosti o vydanie dodatočného stavebného povolenia kópiu katastrálnej mapy so zakreslením parciel č. XXX/X, XXX/XX, XXX/XX a XXX/XX a XXXX/X (IS) s ich umiestnením medzi parcelami č. XXX/XX, XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, XXX/ XX, XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/XX. Z obsahu tohto dôkazu vyplýva potom celkom jasne a jednoznačne záver, podľa ktorého tvrdenie žalobcov o tom, že parcela č. XXX/XX v k. ú. U. R. bola v čase realizácie stavebného konania a v čase vydania predmetného dodatočného stavebného povolenia susediacou nehnuteľnosťou vo vzťahu k parcele č. XXX/X, na ktorej sa nachádza stavba, ktorej sa predmetné stavebné povolenie týka, nie je (a v priebehu stavebného konania a k momentu vydania predmetného stavebného povolenia) ani nebola susediacim pozemkom či susediacou stavbou vo vzťahu ku parcele č. XXX/X pre k. ú. U. R.. Súd sa stotožnil s argumentácia žalobcov, že medzi ich pozemkom a stavbou (o ktorú v stavebnom konaní o vydanie dodatočného stavebného povolenia stavby išlo) sa nachádza pozemok vo vlastníctve U. W., H. XXX/XXX, W. - R., zapísaný na LV č. XXXX, parc. č. XXX/XX, k. ú U. R., ktorý bol v konaní o vydanie dodatočného stavebného povolenia rozostavanej stavby účastníkom, a ktorému účastníctvo vyplývalo z ustanovenia § 59 ods. 1 písm. b) stavebného zákona (ako vlastníkovi susediaceho pozemku, ktorý má spoločnú hranicu s pozemkom, na ktorom sa dodatočne povoľovala stavba), a tomuto bolo aj rozhodnutie žalovaného doručené. Správny súd však pri preskúmavaní splnenia prvej podmienky nemal za preukázanú argumentáciu žalobcov, že účastníkom stavebného konania nie je striktne len vlastník priamo susediacich nehnuteľností, t.j. nehnuteľností, ktoré majú spoločnú hranicu, ale pojem „susedná nehnuteľnosť“ je nutné vykladať extenzívne v tom smere, či jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté. Pokiaľ ide o výklad pojmov upravených v ustanoví § 139 ods. 2 písm. c) a d) stavebného zákona má správny súd za to, že pod pojmom „susedná stavba“ podľa § 139 ods. písm. d) stavebného zákone je potrebné rozumieť z hľadiska jeho výkladu, ako stavbu (§ 43 ods. 1 stavebného zákona - pojem stavba) na pozemku, ktorý nemá spoločnú hranicu s pozemkom na ktorom sa má stavať, ale je najbližšou stavbou, ktorá bude výstavbou dotknutá. Podľa § 139 ods. 2 písm. c) tohto zákona pod pojmom „susedné pozemky a stavby na nich“ sa rozumejú pozemky, ktoré majú spoločnú hranicu s pozemkom, ktorý je predmetom správneho konania podľa tohto zákona a stavby na týchto pozemkoch. Podľa § 139 ods. 2 písm. d) pod pojmom „susedná stavba“ sa rozumie aj stavba na takom pozemku, ktorý nemá síce spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní podľa tohto zákona ide, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté. 27. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že konanie o dodatočnom stavebnom povolení sa týkalo novostavby, zrealizovanej bez stavebného povolenia, a to rodinného domu na pozemku parc. č. XXX/X (rodinný dom, odstavná plocha) + XXX/X,XXX/XX,XXX/XX,XXX/XX,XXXX/X (IS), nachádzajúcom sa v k. ú. U. R.. Vlastníkom susedného pozemku parc. č. XXX/XX, k. ú. U. R., je podľa LV č. XXXX W. U., H. XXX/XXX, W. - R., ktorý bol účastníkom stavebného konania, v zmysle § 59 ods. 1 písm. b) stavebného zákona. Pozemok žalobcov sa preukázateľne nachádza na parc. č. XXX/XX, pričom ide o pozemok, ktorý nie je zastavaný stavbou a taktiež nemá spoločnú hranicu s pozemkom, na ktorom sa povoľovala stavba, teda žalobcovia ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti, pozemku v k. ú. U. R., parc. č. XXX/XX, druh pozemku: orná pôda, o výmere 2078 m2, nespĺňajú zákonom stanovené podmienky, pretože nie sú vlastníkmi susedného pozemku a stavby na ňom a ani vlastníkmi susednej stavby, v zmysle § 139 ods. 2 písm. c) a d) stavebného zákona. Správny súd po preskúmaní administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru, že žalobcovia nie sú nositeľmi zákonných práv pre postavenie účastníka v predmetnom stavebnom konaní z dôvodu, že nie sú vlastníkmi susedného pozemku a ani susednej stavby (na pozemku žalobcov sa žiadna stavba v zmysle ust. § 43 ods. 1 stavebného zákona nenachádza), a teda nemožno v danom prípade pozemok žalobcov subsumovať pod ustanovenie § 139 ods. 2 písm. d) stavebného zákona. Ďalším osobám teda priznáva stavebný zákon práva účastníka územného konania len vtedy, ak by rozhodnutím o umiestnení stavby mohli byť priamo dotknuté ich vlastnícke práva alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov. Slovné spojenie „priamo dotknuté“ vyjadruje stav značnej a bezprostrednej intenzity porušenia a individualizácie subjektu, ktorý je porušením dotknutý. Tento stav musí byť v konaní účastníkmi preukázaný (rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžp 1/2010 z 29. marca 2011). 28. Základný okruh účastníkov každého stavebného konania je upravený v § 59 stavebného zákona, podľa ktorého je účastníkom stavebného konania stavebník, osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba a projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobcovia nespĺňajú zákonné podmienky, ktoré by pre im zakladali právny status účastníka stavebného konania z titulu vlastníckych alebo iných práv k susediacim pozemkom alebo stavbám, teda žalovaný preto nebol ani povinný doručovať vo veci vydané rozhodnutia žalobcom, keďže týmto nesvedčalo postavenie účastníkov predmetného stavebného konania. 29. Zo všetkých už uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že žalobcovia neboli v čase vydania im nedoručeného rozhodnutia žalovaného, ktorého doručenia sa správnou žalobou opomenutého účastníka domáhali, účastníkmi predmetného stavebného konania. Preto nemajú ani právo na to, aby im predmetné rozhodnutie žalovaného bolo doručené. Za týchto okolností bolo už bez právneho významu zaoberať sa druhou kumulatívnou podmienkou, za naplnenia ktorej možno vyhovieť správnej žalobe opomenutého účastníka, a to, či od vydania nedoručeného rozhodnutia neuplynuli viac ako tri roky. Správnej žalobe žalobcu ako opomenutého účastníka preto nemožno vyhovieť. 30. V prípade, ak správnej žalobe opomenutého účastníka nemožno vyhovieť z dôvodu, že správny súd zistil, že žalobcovi nesvedčí v preskúmavanom administratívnom konaní postavenie opomenutého účastníka, má nevyhovenie správnej žalobe v nadväznosti na § 179 ods. 7 SSP osobitnú procesnú podobu (teda následkom nevyhovenia správnej žalobe nie je v tomto prípade jej zamietnutie). Podľa uvedeného ustanovenia je právnym následkom zistenia správneho súdu, že žalobcovi nesvedčí postavenie opomenutého účastníka v predmetnom administratívnom konaní, pokračovanie v konaní v procesnom režime danom pre „bežnú“ všeobecnú správnu žalobu, čo znamená, že o takejto žalobe bude rozhodnuté uznesením o odmietnutí žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, pretože u takejto osoby absentuje aktívna žalobná legitimácia podľa § 179 ods. 1 v nadväznosti na § 178 ods. 1 SSP (primerane aj Veľký komentár k SSP, § 179). Úsudok o postupovaní podľa § 179 ods. 7 SSP má povahu predbežnej otázky, a preto správny súd o takomto postupe osobitne nerozhoduje, ale svoje závery zhrnie až v konečnom rozhodnutí. 31. Keďže v prejednávanej veci ide práve o taký prípad, v ktorom žalobcom nesvedčí postavenie opomenutého účastníka v predmetnom stavebnom konaní, a preto im v súlade s právnou úpravou nebolo doručené rozhodnutie žalovaného, ktorého doručenia sa podanou žalobou domáhali, absentuje žalobná legitimácia podľa § 179 ods. 1 v nadväznosti na § 178 ods. 1 SSP. Aktívnu žalobnú legitimáciu na podanie správnej žaloby opomenutého účastníka má podľa § 179 ods. 1 SSP len taká fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá bola účastníkom administratívneho konania (Veľký komentár k SSP, § 179). 32. V prejednávanej veci však v čase vydania rozhodnutia žalovaného (žalobcovia sa domáhali doručenia rozhodnutia žalovaného) žalobcovia účastníkmi predmetného stavebného konania neboli. 33. Správny súdny poriadok v § 98 ods. 1 písm. e) upravuje ako dôvod odmietnutia žaloby uznesením správneho súdu ak bola žaloba podaná zjavne neoprávnenou osobou. Komentárová literatúra (Veľký komentár k SSP, § 98) k tomuto dôvodu odmietnutia žaloby následne uvádza, že neoprávnenou osobou na podanie žaloby je ten, komu absentuje aktívna žalobná legitimácia. 34. Ako správny súd uviedol vyššie, u žalobcov v prejednávanej veci absentuje aktívna žalobná legitimácia podľa § 179 ods. 1 SSP na podanie správnej žaloby opomenutého účastníka, keďže v čase vydania nedoručeného rozhodnutia žalovaného neboli účastníkom administratívneho konania. 35. Z týchto dôvodov správny súd týmto uznesením podľa § 99 ods. 1 písm. e) v nadväznosti na § 179 ods. 7 v spojení s § 179 ods. 1 SSP správnu žalobu žalobcov ako opomenutých účastníkov odmietol. V. Procesné súvislosti súvisiace s rozhodnutím 36. Správny súd v tejto časti bližšie vysvetlí niektoré osobitné procesné súvislosti súvisiace s týmto rozhodnutím. 37. Správny súd pred rozhodnutím nedoručoval vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe žalobcov ako opomenutých účastníkov a to s poukazom na § 106 ods. 1 SSP, podľa ktorého je správny súd povinný zaslať žalobcom vyjadrenie žalovaného k žalobe len v prípade, ak neurobí iné vhodné opatrenia alebo nerozhodne vo veci bez nariadenia pojednávania. 38. Komentárová literatúra (Veľký komentár k SSP, § 106) uvádza, že pojmom „nerozhodne vo veci bez nariadenia pojednávania“ v zmysle § 106 ods. 1 SSP sa má na mysli najmä rozhodnutie správneho súdu o odmietnutí žaloby alebo zastavení konania. 39. Keďže v prejednávanej veci po doručení vyjadrenia žalovaného a obstaraní administratívneho spisu rozhodol týmto uznesením o odmietnutí žaloby žalobcov, nebola naplnená hypotéza právnej normy obsiahnutej v § 106 ods. 1 SSP, výlučne za naplnenia ktorej správny súd doručuje žalobcom vyjadrenie žalovaného k žalobe. VI. Trovy konania 40. Žalobcovia procesne zavinili odmietnutie žaloby (keďže podali správnu žalobu opomenutého účastníka napriek tomu, že na jej podanie nemali aktívnu vecnú legitimáciu podľa § 179 ods. 1 SSP, ktorej nedostatok viedol k odmietnutiu žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. e/ SSP), v dôsledku čoho by mal žalovaný ako jediný ostatný účastník konania podľa § 171 ods. 1 SSP nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. 41. Správny súd mal síce podľa ustanovenia § 175 ods. 1 SSP v tomto rozhodnutí rozhodovať o uvedenom nároku na náhradu trov konania, ale v takom prípade by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 175 ods. 2 SSP správny súd (obsadený vyšším súdnym úradníkom), a to napriek tomu, že už v čase tohto rozhodovania správneho súdu je zrejmé, že žalovanému žiadne trovy konania, na ktorých náhradu má podľa § 171 ods. 1 SSP právo, nevznikli. 42. Z uvedeného dôvodu, v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie rozhodnutá (§ 5 ods. 7 SSP), preto správny súd už týmto rozhodnutím rozhodol, že žalovanému, ktorému v tomto správnom súdnom konaní žiadne trovy konania nevznikli, správny súd ich náhradu nepriznáva. 43. Správny súd toto rozhodnutie prijal v senáte pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (§ 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440 ods. 1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak (443 ods. 1 SSP). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.