Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 23Sa/10/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4020200065 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4020200065.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: Bc. M. R., bytom Y., S. T. XXX/XX, zastúpený JUDr. Karinou Gőghovou, so sídlom Komárno, Eötvösa 1/14, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 7XX XXX XXXX X zo dňa 19. 11. 2019, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto r o z h o d o l : Krajský súd zrušuje rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 19. 11. 2019 a vec vracia žalovanému na nové konanie. Krajský súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Rozhodnutím žalovaného č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 19. 11. 2019 podľa § 218 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení bolo rozhodnuté tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 22. 07. 2019 vo veci zamietnutia žiadosti o invalidný dôchodok bolo zmenené tak, že podľa § 70 a § 72 ods. 1 písm. e/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa H. zamieta žiadosť o invalidný dôchodok k 27. 05. 2015. 2. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 22. 07. 2019 rozhodol na základe žiadosti o invalidný dôchodok zo dňa 10. 05. 2019 tak, že zamietol žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok z dôvodu, že tento nezískal pred vznikom invalidity potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 72 ods. 1 písm. f/, podľa ktorého potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia pre vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 40 do 45 rokov je najmenej 10 rokov a zisťuje sa pred vznikom invalidity. Žalobca bol uznaný za invalidného dňa 10. 05. 2019, kedy získal 2590 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 7 rokov a 35 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia pre vznik nároku na invalidný dôchodok. II. 3. Žalobca voči rozhodnutiu včas podal voči rozhodnutiu zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s napadnutým rozhodnutím sociálnej poisťovne z 22. 07. 2019, pretože jeho zdravotné postihnutie mu vzniklo v r. 2001, spolu s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 %, v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalobca poukázal na judikát Najvyššieho súdu SR č. 10So/53/2015 zo dňa 22. 06. 2016, z ktorého vyplýva, že invalidita nevzniká poistencovi dátumom podania žiadosti o invalidný dôchodok na pobočke sociálnej poisťovne ale s dátumom, kedy pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav získal mieru poklesu pracovnej schopnosti viac ako 40 %, v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žiadal o opätovné posúdenie zdravotného stavu. 4. Žalovaný ako odvolací orgán preskúmal spisovú dokumentáciu a vzhľadom na záver posudkového lekára pobočky v Komárne dospel k záveru, že je potrebné rozhodnutie zo dňa 22. 07. 2019 zmeniť. Žalobca od r. 2001 je v reumatologickej liečbe pre ankylozujúcu spondylitídu v V. štádiu s postihnutím viacerých úsekov chrbtice. V oblasti krčnej chrbtice sa podrobil mikrodisektómii a osteofyktómii s pretrvávaním obmedzenej hybnosti krčného úseku chrbtice potencovaného základným ochorením. Vzhľadom na reumatológom stanovené V. štádium bol žalobca posudzovaný v kapt. XV. odd. E, položky 7, písm. c/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., avšak pri dolnej hranici percentuálneho rozpätia od 60-80% podľa funkčného objektívneho nálezu a aktivity ochorenia, ktorá je posledné roky nižšia. Zdravotný stav žalobcu aktuálne nevyžaduje špecifickú inhibičnú, či zníženú analgetickú liečbu. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola v rámci prvého posúdenia na základe doložených lekárskych správ stanovená na 60 %. Dátum vzniku invalidity bol posúdený k dátumu uplatnenia si žiadosti o invalidný dôchodok. Žalobca dňa 10. 05. 2019, kedy bol posudzovaný jeho zdravotný stav, nemal voči výsledku posúdenia žiadne námietky. 5. Po podaní odvolania žalobcu posudkový lekár pobočky v Komárne ak o aj zohľadnení nových skutočnosti posudkový lekár pobočky konštatoval, že ochorenie má postupný progredientný charakter a udávané zhoršenie bolo popisované už v novom doloženom náleze z r. 2015, preto dátum vzniku invalidity stanovil k tomuto dátumu, t.j. k 27. 05. 2015. Čo sa týka miery poklesu, zotrval pri posúdení ochorenia v dolnej hranici percentuálneho rozpätia 60 %, nakoľko podľa rozsahu pohybov artrologického vyšetrenia, CRP v dolných hodnotách a objektívneho stavu dominuje predsunuté držanie hlavy, výrazne obmedzené exkurzie v oblasti krčnej chrbtice, avšak bez radikulopahtie, či vážneho obmedzenia funkcie horných a dolných končatín, bez poruchy exkurzií hrudníka, či inej ventilačnej poruchy. Navyše, výkonom svojej práce preukazuje schopnosti, ktoré v tejto dolnej hranici zodpovedajú. Ďalej žalobca žiadal zohľadnenie operovanej krčnej chrbtice, ktorá mu spôsobila celkové zhoršenie zdravotného stavu v r. 2016 a posudkový lekár žalobcovi vyhovel, tým, že toto ochorenie považuje za zvýšenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia o 10 %.- Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je u žalobcu zvýšená na 70 %. 6. Keďže bolo v rámci autoremedúri žalobcovi vyhovené v plnom rozsahu, čo sa týka miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, aj s dátumom vzniku invalidity a s týmto žalobca súhlasil, posudkový lekár pobočky neodstúpil spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia ústredia. 7. V odvolacom konaní mal prvostupňový posudkový lekár prepúšťacou správou preukázané, že žalobca bol od 19.09.2001 do 06. 10. 2001 hospitalizovaný VOÚRCH Piešťany, prepúšťacou správou z neurochirurgickej kliniky Fakultnej nemocnice s poliklinikou Nové Zámky od 27. 09. 2016 do 01. 10. 2016, lekárskou správou z neurologického vyšetrenia zo dňa 08. 02. 2019, reumatologickým vyšetrením z 01. 04. 2019 a 27. 05. 2015. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár určil choroby podporného a pohybového aparátu dorzopathiu, deformujúcu dorzopatiu a spondylolpatiu, Bechterevovu chorobu (ankylozujúca spondylartritída) ťažkého stupňa V. stupeň so stuhnutím viacerých úsekov chrbtice alebo veľkých kĺbov s poruchami ventilácie podľa kapt. XV. odd. E, položka 4, písm. c/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., čomu zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % od 27. 05. 2015. Za iné zdravotné postihnutie polytopný vertebrogénny algický syndróm potencovaný postoperačnou cervikalgiou (mikrodisektómia a osteofytektómia C6/7) priznal žalobcovi zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. k dátumu 27. 09. 2016 o 10 %. Teda bol žalobca uznaný za invalidného od 27. 05. 2015 s mierou poklesu 60 % a od 27. 09. 2016 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70 %. Žalobca splnil medicínsku podmienku nároku na invalidný dôchodok. Ku dňu 27. 05. 2015 dosiahol vek 38 rokov veku. Podľa § 72 ods. 1 písm. e/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, je potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok vo veku poistenca nad 34 do 40 rokov najmenej 8 rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Pred vznikom invalidity, t.j. pred 27. 05. 2015 žalobca získal 1356 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo sú 3 roky a 261 dní obdobia dôchodkového poistenia, teda nesplnil podmienku potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia, na vznik nároku na invalidný dôchodok, a preto bolo potrebné opätovne jeho žiadosť zamietnuť. III. 8. Žalobca podal voči druhostupňovému rozhodnutiu žalovaného, prostredníctvom svojho právneho žalobcu, žalobu, v ktorej namietal nesprávnosť dátumu vzniku invalidity, pretože už v r. 2001, keď bol hospitalizovaný vo VÚRCH v Piešťanoch mu bolo stanovené V. štádium ochorenia, preto podal žalobu, pretože posudkový lekár nesprávne vyhodnotil lekárske nálezy a určil dátum vzniku invalidity. Už nález z r. 2015 udáva, že ochorenie má progredientný charakter a stav sa zhoršuje. Správny orgán nebral do úvahy tú skutočnosť, že žalobca trpí týmto základným ochorením už 14 rokov, a to v V. stupni, čo nebral do úvahy. Podľa názoru žalobcu žalovaný nedostatočným a zmätočným spôsobom určil dátum vzniku invalidity ku dňu 27. 05. 2015, pretože toto ochorenie bolo diagnostikované už v r. 2001 a je nelogické, že dátum invalidity bol stanovený od podania žiadosti. IV. 9. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 12. 05. 2020 poukázal na to, že podkladom rozhodnutia žalovanej bol posudok posudkového lekára pobočky v Komárne zo dňa 12. 09. 2019, ktorá zmenila svoj pôvodný posudkový záver a zmenila svoj pôvodný posudkový záver a uznal žalobcu za invalidného od 27. 05. 2015 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %, v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Od 27. 09. 2016 zvýšila mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zo 60 na 70 %. Vzhľadom na prijatý záver posudkovým lekárom bol v rámci odvolacieho konania opätovne prehodnotený nárok na invalidný dôchodok. Žalobcovi však nárok na invalidný dôchodok nevznikol, keďže nesplnil podmienku získania potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia. Podľa § 72 ods. 1, písm. e/, zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona neskorších predpisov, je potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 34 rokov do 40 rokov je najmenej 8 rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Žalobca ku dňu vzniku invalidity, k 27. 05. 2015, dovŕšil 38 rokov veku a získal pred týmto dňom 3 roky a 261 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím opätovne nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia poistenca vo veku od 34 do 40 rokov (t.j. najmenej 8 rokov obdobia dôchodkového poistenia) Posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej dospeli k záveru, že z lekárskych nálezov založených v posudkovej dokumentácii vyplýva, že zdravotné postihnutia žalobcu zodpovedajú invalidite, teda vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ak 40 %, a dospeli k zhodnému posudkovému záveru. Diskrepancie medzi závermi odborných lekárov, dokumentovanými doloženou zdravotnou dokumentáciou v posudkovom spise žalobcu, a medzi závermi posudkových lekárov, ktoré by spochybňovali spôsob posúdenia jeho zdravotného stavu, neboli preukázané žiadne. Zistenia posudkových lekárov sociálneho poistenia neboli spochybnené ani v odvolacom konaní, pretože ani nové doložené lekárske nálezy nepotvrdili zhoršenie zdravotného stavu žalobcu a nepodmienili zmenu posudkového záveru. Pochybnosti žalobcu, že jeho zdravotný stav nebol správne posúdený, sú nedôvodné, vyvolané len jeho subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Námietka žalobcu, že nebolo vykonané dostatočné dokazovanie a riadne posúdený zdravotný stav, nie je dôvodná, pretože posudkový lekár pobočky sa vysporiadal so všetkými lekárskymi nálezmi a v rámci autoremedúry zvýšil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %, a preto nie je dôvod na ďalšie dokazovanie. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. V. 10. Krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe žalobcom prejednal na pojednávaní. 11. Na pojednávaní právna zástupkyňa žalobcu trvala na podanej žalobe v plnom rozsahu. Uviedla, že žalobca vzhľadom na svoj mladý vek, si pri vzniknutom ochorení nepožiadal o invalidný dôchodok, pretože jeho snom bolo vykonávať štátnu službu v policajnom zbore, ktorú následne niekoľko rokov aj vykonával a vo svojom veku 24 r okov veku považoval invaliditu za dehonestujúcu. Radšej sa tým rozhodol nezaoberať sa. Svoje základné ochorenie, ktoré bolo už v r. 2001, bolo v V. štádiu, toto vtedy neriešil, pretože bol policajtom ale v súčasnej dobe kedy sa mu zdravotný stav zhoršuje má schopnosť invaliditu riešiť. Nesúhlasí s dátumom vzniku invalidity, tak ako to uviedla posudková lekárka pobočky v Komárne. 12. Zástupca žalovaného sa pridržiaval dôvodov rozhodnutia žalovaného a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 13. Po vyhodnotení závažnosti dôvodov žaloby vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu správneho orgánu ako aj k obsahu pripojených spisov žalovaného súd konštatoval, že zistil dôvod, že žalovaný sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov so správnou citáciou dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré nevytvárajú dostatočné právne východiská pre správnosť napadnutého výroku rozhodnutia. 14. Správny súd oboznámením sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu ako aj posudkového spisu zistil, že žalobca si žiadosťou zo dňa 10. 05. 2019 požiadal o invalidný dôchodok od 10. 05. 2019. Po podaní žiadosti bol posúdený jeho zdravotný stav prvostupňovým posudkovým lekárom v Komárne dňa 10. 05. 2019, ktorý za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil choroby podporného a pohybového aparátu - deformujúca dorzopathia a sponylopathia, Bechterova choroba ťažkého V. stupňa so stuhnutím viacerých kĺbov, s poruchami ventilácie podľa kapt. XV., odd. E, položka 7 písm. c/, kde určil percentuálnu mieru 60 % od 10. 05. 2019. Posudkový lekár poukázal na to, že žalobca je v reumatologickej liečbe pre ankylozujúcu spondylitídu v V. štádiu s postihnutím viacerých úsekov chrbtice. V oblasti krčnej chrbtice sa podrobil mikrodisektómii a osteofytektómii s pretrvávaním obmedzenej hybnosti krčného úseku chrbtice, potencované základný m ochorením. Vzhľadom na reumatológom stanovené V. štádium je posudzovaný v danej položke a písmene a kapitoly, avšak pri dolnej hranici podľa funkčného objektívneho nálezy a aktivita ochorenia, ktorá je posledné roky nižšia. Stav si aktuálne nevyžaduje špecifickú, inhibičnú, či zvýšenú analgentickú liečbu. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 60 %. Dátum vzniku invalidity je stanovený k dátumu uplatnenia žiadosti. V dôsledku podaného odvolania žalobcu bol opätovne dňa 12. 09. 2019 posudzovaný zdravotný stav žalobcu, ktorý v odvolaní nesúhlasil jednak s dátumom stanovenia invalidity ako a s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Posudkový lekár pobočky po preštudovaní predložených lekárskych nálezov, najmä reumatologického vyšetrenia z 27. 05. 2015 ako aj správy z hospitalizácie na Neurologickej klinike, fakultnej nemocnice s poliklinike Nové Zámky, vzal do úvahy, že ochorenie, pre ktoré bol invalidizovaný má postupný progredientný charakter a udávané zhoršenie bolo popisované aj v novodoloženom náleze z r. 2015, stanovila posudková lekárka dátum vzniku invalidity na dátum tohto vyšetrenia, t.j. 27. 05. 2015. Čo sa týka posúdenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, túto ponechal v dolných hodnotách, pretože rozsah pohybov, antrologického vyšetrenia CRP v dolných hodnotách a objektívneho stavu, dominuje predsunuté držanie hlavy, výrazne obmedzené exkurzie v oblasti krčnej chrbtice, avšak bez radikulopathie, či vážneho obmedzenia funkcie horných a dolných končatín, bez poruchy exkurzií hrudníka a či inej ventilačnej poruchy. Navyše žalobca výkonom svojej práce preukazuje schopnosti, ktoré na tejto dolnej hranici zodpovedajú. Posudková lekárka zohľadnila aj operáciu krčnej chrbtice, ktorá mu zhoršila celkové zhoršenie zdravotného stavu v r. 2016 a zvýšila percentuálnu mieru o 10 % na túto skutočnosť, a to od 27. 09. 2016, t.j. od operácie krčnej chrbtice. 15. Správny súd s preštudovaním administratívneho spisu ako aj posudkového spisu zistil, že žalovaný správny orgán nevenoval dostatočne pozornosť ohľadne námietky žalobcu o zmenu dátumu vzniku invalidity, keď trval na tom, že jeho zdravotný stav podmieňoval vznik invalidity už v r. 2001, kedy mu bola zistená Bechterova choroba a nevyžiadal si od žalobcu zdravotné podklady pre zaujatie stanoviska ohľadne vzniku dátumu invalidity. Posudková lekárka pobočky stanovila dátum invalidity až v rámci autoremedúri od reumatologického vyšetrenia žalobcu dňa 27. 05. 2015. 16. Správny súd považuje za potrebné, aby si posudkový lekár pobočky vyžiadal od žalobcu lekárske nálezy, ktoré preukážu jeho námietky ohľadne skoršieho dátumu vzniku invalidity a potom opätovne posúdiť zdravotný stav na základe doložených nálezov ako aj určiť dátum vzniku invalidity, ktorý treba riadne zdôvodniť. 17. Podľa § 71 ods. 1, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa § 71 ods. 2, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Podľa § 71 ods. 3, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný, výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 71 ods. 4, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Podľa § 71 ods. 5, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Podľa § 71 ods. 6, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou, dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Podľa § 71 ods. 7, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nespočítavajú. Podľa § 71 ods. 8, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí ak pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Podľa § 71 ods. 9, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktorá je z jeho funkčným dopadom najviac porovnateľná. Podľa § 71 ods. 10, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 18. Nové skutočnosti, ktoré uviedol žalobca v žalobe boli pri doterajšom posudzovaní zdravotného stavu žalobcu boli známe ale neboli zhodnotené posudkovými lekármi a náležite v posudku zdôvodnené. 19. Posudkový lekár sociálneho poistenia pobočky v Komárne v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj v konaní o odvolaní na základe predložených odborných nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotil, že zdravotný stav žalobcu je zhoršený na úroveň invalidity, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70 % od 27. 09. 2016, t.j. od podania žiadosti o invalidný dôchodok a vzhľadom na reumatologické vyšetrenie, ktoré predložil žalobca posunúť dátum vzniku invalidity od tohto dátumu 27. 05. 2015, avšak sa nezaoberal dostatočne námietkami žalobcu ohľadne skoršieho dátumu vzniku invalidity, keďže už od r. 2001 Bechterova choroba bola určená v ťažkom V. stupni so stuhnutím viacerých úsekov chrbtice, alebo veľkých kĺbov, poruchami ventilácie. 20. Právomoc vykonávať lekársku posudkovú činnosť a určovať pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zákon zveril v zmysle § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. výlučne do právomoci posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Svoju činnosť vykonávajúc na vysokej profesionálnej a odbornej úrovni, ktoré nadobudli získaním špecializácie v odbore posudkové lekárstvo. Plne rešpektujú závery odborných vyšetrení, ktoré uvádzajú špecialisti v príslušnom lekárstvom odbore a na základe ich záverov vyhodnocujú zdravotný stav poistenca a určujú rozhodujúce zdravotné postihnutie a jeho zaradenie do príslušnej kapitoly podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. a stanovujú percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníka konania v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V prílohe č. 4, podľa ktorej hodnotí zdravotný stav posudkový lekár sú jasne a zreteľne stanovené podmienky hodnotenia zdravotného stavu a prípadného percentuálneho zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Posudkový lekár sociálneho poistenia hodnotí aktuálny zdravotný stav ku dňu jeho posudzovania a v prípade zhoršenia akéhokoľvek ochorenia v budúcnosti si môže žalobca požiadať o zvýšenie invalidného dôchodku, resp. o prehodnotenie zdravotného stavu. 21. Správny súd považoval preskúmavané rozhodnutie žalovaného za vydané v rozpore so zákonom o sociálnom poistení ako aj prílohou č. 4 k zákonu a na základe zisteného skutkového stavu posudkovým lekárom a neodstránenie rozporov medzi lekárskymi nálezmi ošetrujúceho lekára a posudkovými závermi posudkového lekára. 22. Správny súd z týchto napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. e/ zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na nové konanie. 23. Správny súd o trovách konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania. Poučenie: Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 133, ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (§ 439, ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440, ods. 1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote 1 mesiaca, od doručenia rozhodnutia krajského súdu, subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449, ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6, ods. 2, písm. c/).