Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 23Sa/12/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4020200075 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4020200075.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: P. O., bytom I. XXX, zastúpený JUDr. Ondrejom Krempaským, advokátom, so sídlom Bratislava, Račianska 66, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07. 08. 2020, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto r o z h o d o l : Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 07. 08. 2020, spolu s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 05. 02. 2020 a vec vracia žalovanému na nové konanie. Žalobcovi súd priznáva náhradu trov konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05. 02. 2020 žalovaný ako odvolací správny orgán podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamieta a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 07. 08. 2020 o priznanie starobného dôchodku od 01. 01. 2019 v sume 190,50 eur mesačne potvrdil. II. 2. V napadnutom rozhodnutí žalovaná zdôraznila najmä to, že I. stupňový orgán konštatoval, že žalobca žiadosťou zo dňa 05. 06. 2019 si požiadal o priznanie starobného dôchodku od 01. 01. 2019. 3. Po preskúmaní žiadosti dospel k záveru, že dôchodkový vek žalobcu je v súlade s § 65 ods. 2 - 62 rokov veku a 139 dní, ktorý dovŕšil dňa 01. 01. 2019. 4. Prvostupňový správny orgán rozhodol o sume starobného dôchodku podľa § 66 ods. 1 zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z.z. ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. 5. Priemerný osobný mzdový bod je určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kal. roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia vyjadreného v rokoch. V rozhodujúcom období kal. rokov 1984-2018 žalobca na zistenie priemerného osobného mzdového bodu nezískal aspoň 22 kal. rokov podľa § 63 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. Týchto 22 kal. rokov nezískal ani pri postupnom rozšírení rozhodujúceho obdobia pred 01. 01. 1984, priemerný osobný mzdový bod bol preto podľa § 63 ods. 7 druhej vety zákona č. 461/2003 Z.z. vypočítaný z tohto najnižšieho počtu kal. rokov. 6. Poistencovi, ktorý v niektorom kal. roku rozhodujúceho obdobia získal obdobie dôchodkového poistenia podľa § 255 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, patrí za takýto kal. rok osobný mzdový bod, ktorého hodnota je 0,3. Takýto kal. rok sa z rozhodujúceho obdobia vylučuje a na výpočet priemerného osobného mzdového bodu sa vylúči aj počet dní kal. roka obdobia dôchodkového poistenia. Ak takéto obdobie dôchodkového poistenia netrvalo celý kal. rok, patrí pomerná časť hodnoty osobného mzdového bodu pripadajúca na túto časť kal. roka podľa § 255 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. 7. Pretože žalobca získal dobu štúdia, ktorá sa hodnotí ako zamestnanie v kal. roku 1971 - 122 dní, v kal. r. 1975 - 181 dní, za toto obdobie mu patrí pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3. 8. Úhrn osobných mzdových bodov rozhodujúceho obdobia za jednotlivé roky je 11,1937. 9. V rozhodujúcom období žalobca získal 5488 dní dôchodkového poistenia, to znamená 15,0357 rokov dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. 10. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, priemerný osobný mzdový bode je 0,7445. 11. Podľa § 63 ods. 4 písm. d/ zákona č. 461/2003 Z.z. sa k priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1 pripočíta v r. 2019 - 20 % z rozdielu medzi hodnotou 1 a hodnotou priemerného osobného mzdového bodu. 12. V súlade s uvedeným je hodnota priemerného osobného mzdového bodu 0,7956. 13. Ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok k 01. 01. 2019 žalobca získal 6584 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je 18,0384 rokov dôchodkového poistenia. 14. Aktuálna dôchodková hodnota k 01. 01. 2019 je 12,6657 eur. 15. Suma starobného dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok je 181,80 eur mesačne. Je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod 0,7956 x 18,0384 rokov obdobia dôchodkového poistenia x aktuálna dôchodková hodnota 12,6657 = 181,80 eur mesačne. 16. Suma starobného dôchodku sa ďalej zvyšuje podľa § 82 a podľa § 293dx podľa zákona č. 461/2003 Z.z. sa zvyšuje odo dňa priznania dôchodku o sumu 8,70 eur mesačne na 190,50 eur mesačne. 17. Žalobca proti predmetnému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v ktorom namietal, že prvostupňový správny orgán nesprávne posúdil nárok žalobcu, keď do celkovej doby poistenia nezapočítal dobu poistenia, ktorá mu bola zhodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku. Nezhodnotenie doby výkonu služby a považoval rozhodnutie za nepreskúmateľné. Poukazoval na právny názor Najvyššieho súdu SR v obdobných veciach. 18. Podľa rozhodnutia Colného riaditeľstva SR Bratislava zo dňa 19. 01. 2004 bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok podľa § 38 ods. 1 a § 39 zákona č. 328/2002 Z.z. Na nárok na dávku výsluhového zabezpečenia mu bola zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 01. 04. 1976 do 31. 03. 1978 a doba výkonu štátnej služby od 29. 03. 1978 do 31. 12. 2003, ktorá bola zaradená do III. pracovnej kategórie. Celková doba 27 rokov a 278 dní. 19. Vzhľadom na to, že získal žalobca výsluhový dôchodok, pre nárok na starobný dôchodok mu doba služby od 01. 04. 1976 do 31. 03. 1978 a od 29. 03. 1978 do 31. 12. 2003 sa nehodnotila. Nakoľko doba pracovnej činnosti colníka nie je zaradená pre účely dôchodkového zabezpečenia podľa druhov vykonávaných funkcií do I. a II. kategórie funkcií, nie je možné príslušnú dobu služby hodnotiť v kategórii funkcií, a teda ani aplikovať § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. a ani aplikovať čl. 33 ods. 2 Dohovoru. 20. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie a priloženú spisovú dokumentáciu, pričom dospel k záveru, že postup I. stupňového orgánu bol správny, a preto napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. 21. Poukázal na tú skutočnosť, že podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. má poistenec nárok na starobný dôchodok ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. 22. Inak zákon určuje dôchodkový vek postupom podľa § 274 ods.1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 140/2015 Z. z., podľa ktorého nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. Zachovávanie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnania do zvýhodnenej pracovnej kategórie spočíva v znížení vekovej podmienky potrebnej pre nárok na starobný dôchodok a porovnanie sumy dôchodkovej dávky vypočítanej podľa zákona ako aj podľa právnych predpisov účinných do 31. 12. 2003. 23. Na základe rozhodnutia Colného riaditeľstva SR v Bratislave zo dňa 19. 01. 2004 č. 1256/2004-1304-2, bol žalobcovi podľa § 38 ods. 1 a nasledujúce zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov priznaný výsluhový dôchodok od 01. 01. 2004. Celková započítaná doba výkonu služby mu bola zhodnotená na výsluhový dôchodok, a to 27 rokov a 278 dní. Na výsluhový dôchodok mu bola započítaná doba základnej vojenskej služby od 01. 04. 1976 do 31. 03. 1978 a doba výkonu služby od 29. 03. 1978 do 31. 12. 2003, nie je obdobím dôchodkového poistenia a nie je možné túto dobu hodnotiť pre nárok na starobný dôchodok. 24. Po preskúmaní žiadosti dospel k záveru, že dôchodkový vek žalobcu je v súlade s § 65 ods. 2 - 62 rokov a 139 dní veku, ktorý dovŕšil dňa 01. 01. 2019. 25. Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa § 65 ods. 2, § 112 ods. 1 a § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, vykonával zamestnanie zaradené do III. pracovnej kategórie a nebol zaradený do výkonu funkcií, t. j. nebol zaradený I. alebo II. kategórie funkcií, ani s prihliadnutím na § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. nie je možné znížiť dôchodkový vek žalobcu, pretože zamestnanie zaradené do III. pracovnej kategórie ani podľa predpisov účinných pred 01. 01. 2004 nárok na zníženie dôchodkového veku nezakladalo. Podľa § 255 ods. 5 nie je možné zhodnotiť trvanie služobného pomeru, ako obdobie dôchodkového poistenia, pre vznik nároku na starobný dôchodok, nakoľko za toto obdobie získal nárok na výsluhový dôchodok. 26. Na základe rozhodnutia Colného riaditeľstva SR v Bratislave zo dňa 19. 01. 2004 č. 1256/2004-1304-2, bol žalobcovi podľa § 38 ods. 1 a nasledujúce zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov priznaný výsluhový dôchodok od 01. 01. 2004. Celková započítaná doba výkonu služby mu bola zhodnotená na výsluhový dôchodok, a to 27 rokov a 278 dní. Na výsluhový dôchodok mu bola započítaná doba základnej vojenskej služby od 01. 04. 1976 do 31. 03. 1978 a doba výkonu služby od 29. 03. 1978 do 31. 12. 2003, nie je obdobím dôchodkového poistenia a nie je možné túto dobu hodnotiť pre nárok na starobný dôchodok. III. 27. Žalobca voči rozhodnutiu II. stupňového správneho orgánu, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, podal žalobu, v ktorej uvádzal, že žalovaná vychádzala z nesprávneho právneho záveru a rozhodla v rozpore s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR. Zástupca žalobcu poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 7So/138/2011, 10So/59/2012 a ďalšie, ktoré vyvracajú závery žalovaného, že judikatúra je použiteľná len na výsluhových dôchodcov zaradených do I. alebo II. kategórií a je potrebné zdôrazniť, že závery rozsudkov plne rešpektujú čl. 33 Dohovoru č. 128 a vykladajú vnútroštátne právne predpisy v súlade nielen s týmto dohovorom ale aj Ústavou SR. Medzi žalobcom a žalovaným nie je sporné, že žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok a že dosiahol dôchodkový vek, ale je sporná celková doba dôchodkového poistenia. Rozhodnutie žalovanej považuje za diskriminačné voči ostatným príslušníkom, ktorí poberajú dôchodkového zabezpečenie z osobitného systému poistenia, a preto žiadal napadnuté rozhodnutia zrušiť a taktiež zrušiť aj rozhodnutia I. stupňového správneho orgánu. IV. 28. V písomnom vyjadrení zo dňa 20. 05. 2020 žalovaná žiadala, aby súd podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol. Poukázala na to, že na základe žiadosti žalobcu o starobný dôchodok prvostupňový správny orgán žalovanej rozhodnutím zo dňa 07. 08. 2019 priznala žalobcovi starobný dôchodok od 01. 01. 2019 v sume 190,50 eur mesačne. 29. Na základe rozhodnutia Colného riaditeľstva SR v Bratislave zo dňa 19. 01. 2004 č. 1256/2004-1304-2, bol žalobcovi podľa § 38 ods. 1 a nasledujúce zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov priznaný výsluhový dôchodok od 01. 01. 2004. Celková započítaná doba výkonu služby mu bola zhodnotená na výsluhový dôchodok, a to 27 rokov a 278 dní. Na výsluhový dôchodok mu bola započítaná doba základnej vojenskej služby od 01. 04. 1976 do 31. 03. 1978 a doba výkonu služby od 29. 03. 1978 do 31. 12. 2003, nie je obdobím dôchodkového poistenia a nie je možné túto dobu hodnotiť pre nárok na starobný dôchodok. Z ustanovení § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. vyplýva, že za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj doba zamestnania, ktorá je zároveň dobou služby a nebola zaradená do I. alebo II. pracovnej kategórie, ak ju poistenec nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a nebol mu priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok, alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. Hodnotenie doby výkonu služby a hrubých zárobkov dosiahnutých počas trvania služobného pomeru sa podľa všeobecného právneho názoru Najvyššieho súdu SR vzťahuje len na tých poistencov, ktorým sa podľa §274 zákona č. 461/2003 Z. z. zachovávajú nároky vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. alebo II. kategórie funkcií a bol im priznaný príspevok za službu, výsluhový príspevok alebo výsluhový dôchodok, pretože podľa názoru Najvyššieho súdu SR nároky vyplývajúce zo zaradenia služby do zvýhodnenej pracovnej kategórie, resp. kategórie funkcií, nie sú zohľadnené vo výsluhovom dôchodku. Žalovaná poukázala, že žalobca nebol v období trvania služobného pomeru zaradený do I. alebo II. kategórie funkcií, resp. I. pracovnej kategórie, a bol mu priznaný výsluhový príspevok od 01. 09. 1999, na nárok ktorého mu bola zhodnotená doba služobného pomeru v celom rozsahu, a preto nie je možné zhodnotiť obdobie trvania služobného pomeru pre vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému poistenia a určiť jeho sumu podľa čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128. Ďalej žalovaná uviedla vo vyjadrení, že poukazovanie zástupcu žalobcu na rozsudky Najvyššieho súdu SR, ktoré nie sú uverejnené v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov SR považuje žalovaná za nedôvodné, pretože právny názor uvádzaný v týchto rozsudkoch nebol zovšeobecnený. V. 30. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní sa pridržiaval v plnom rozsahu písomne podanej žaloby. Žiadal rozhodnutia zrušiť a priznať náhradu trov právneho zastúpenia. VI. 31. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (účinný od 01. 07. 2016) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a podľa § 191 ods. 1 písm. c/ zrušiť rozhodnutie správneho orgánu verejnej správy ak vychádzalo z nesprávneho posúdenia veci a takisto zrušiť podľa § 191 ods. 3 písm. a/ aj rozhodnutie verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré im predchádzali. Podľa § 23 ods. 2 písm. b/, sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách v sociálnych veciach. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v znení zákona č. 555/2007 Z. z., poistenec má nárok na starobný dôchodok ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek, ktorý je podľa § 65 ods. 2 - 62 rokov veku, ak zákon neustanovuje inak. Podľa § 255 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 01. 01. 2004 podľa predpisov účinných pred 01. 01. 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. 12. 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol mu priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok, alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. 12. 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 32. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca si žiadosťou zo dňa 05. 06. 2019 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 01. 01. 2019 a žiadal aj zhodnotiť dobu poistenia colníka. 33. Na základe rozhodnutia Colného riaditeľstva SR v Bratislave zo dňa 19. 01. 2004 č. 1256/2004-1304-2, bol žalobcovi podľa § 38 ods. 1 a nasledujúce zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov priznaný výsluhový dôchodok od 01. 01. 2004. Celková započítaná doba výkonu služby mu bola zhodnotená na výsluhový dôchodok, a to 27 rokov a 278 dní. Na výsluhový dôchodok mu bola započítaná doba základnej vojenskej služby od 01. 04. 1976 do 31. 03. 1978 a doba výkonu služby od 29. 03. 1978 do 31. 12. 2003, nie je obdobím dôchodkového poistenia a nie je možné túto dobu hodnotiť pre nárok na starobný dôchodok. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru, o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, ktorý bol vyhlásený v Zbierke zákonov ČSSR pod č. 416/1991 Zb. a má charakter medzinárodnej zmluvy majúcej prednosť pred zákonom (čl. 154c Ústavy SR), ak má, alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená nepresahuje druhú dávku. V zbierke stanovísk NSSR č. 5/2011, Stanoviská a rozhodnutia vo veciach správnych bolo pod č. 55 uverejnené rozhodnutie NSSR z 28. 10. 2009, sp. zn. 9So/214/2008, ktoré sa týkalo obdobnej veci ako je vec prejednávaná. Výsluhový dôchodok ako dávka môže do dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia, len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného pomeru a pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu výsluhového dôchodku. Z tohto rozhodnutia vyplýva jednoznačný právny názor, že pri účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na určenie výsluhového dôchodku. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu výsluhového dôchodku, pričom z čl. 33 ods. 2 Dohovoru vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na starobný dôchodok tak zo všeobecného ako aj osobitného systému sociálneho poistenia je v zmysle Dohovoru možné starobný dôchodok zo všeobecného systému iba krátiť, a to najviac o sumu, ktorá neprevyšuje sumu výsluhového dôchodku. 34. Žalovaná pri vydávaní napadnutého rozhodnutia citovaný judikát nerešpektovala, a preto krajský súd nepovažoval jej rozhodnutia za zákonné, pretože už aj v inom rozhodnutí NSSR (1So/59/2012 zo dňa 13. 08. 2013, 1So/127/2014 zo dňa 30. 11. 2015) zdôraznil, že nielen správny orgán ale aj prvostupňový súd pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí je povinný zohľadniť právne názory vyslovené NSSR v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti a ktoré sú mu nepochybne známe, či už z iniciatívy účastníkov alebo ako oficiality jeho činnosti (§ 121 v spojení s § 246 ods. 1 O. s. p.), nakoľko tieto sú v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy, analogicky záväzné nielen pre jeho adresáta, t. j. pre správny orgán, ale aj pre konajúci krajský súd. Na základe rozhodnutia Colného riaditeľstva SR v Bratislave zo dňa 19. 01. 2004 č. 1256/2004-1304-2, bol žalobcovi podľa § 38 ods. 1 a nasledujúce zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov priznaný výsluhový dôchodok od 01. 01. 2004. Celková započítaná doba výkonu služby mu bola zhodnotená na výsluhový dôchodok, a to 27 rokov a 278 dní. Na výsluhový dôchodok mu bola započítaná doba základnej vojenskej služby od 01. 04. 1976 do 31. 03. 1978 a doba výkonu služby od 29. 03. 1978 do 31. 12. 2003, nie je obdobím dôchodkového poistenia a nie je možné túto dobu hodnotiť pre nárok na starobný dôchodok. 35. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu ako aj vyššie citovaných zákonných ustanovení krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovanej ako i I. stupňového správneho orgánu nie je v súlade so zákonom, a preto rozhodnutie žalovanej i I. stupňového orgánu zrušil a vec vrátil na nové konanie podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a ods. 3 písm. a/ SSP nakoľko rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. 36. Úspešnému žalobcovi súd priznal náhradu trov konania a správny súd mu priznal právo na plnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP. Podľa § 175 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449 ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6 ods. 2 písm. c).