Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 26S/7/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4020200078 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4020200078.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu Mgr. Erika Németha a JUDr. Lenky Kostolanskej, v právnej veci žalobcu: BOPAL, s. r. o., sídlo Štefánikova 4882/8, Poprad, IČO: 36 557 293, zastúpený advokátom: JUDr. Ivo Babjak, sídlo Sovietskych hrdinov 200/33, Svidník, IČO: 42 227 534, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, sídlo Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 102873501/2019 z 13.12.2019 na základe správnej žaloby, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102873501/2019 zo dňa 13.12.2019 a jemu predchádzajúce rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 101613164/2019 zo dňa 03.07.2019 r u š í a vec v r a c i a Daňovému úradu na ďalšie konanie. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Stručný priebeh administratívneho konania 1. Z administratívneho spisu Krajský súd v Nitre ako správny súd (ďalej len správny súd) zistil, že poverenie na výkon daňovej kontroly bolo vydané dňa 13.10.2015 a to na vykonanie daňovej kontroly - dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2013 u daňového subjektu: BOPAL, s. r. o., IČO: 36557293, DIČ: 2021785755, IČ DPH SK2021785755, Hlohovská cesta 423, 955 01 Nemčice (ďalej len žalobca). 2. Následne dňa 14.10.2015, bolo vypracované Daňovým úradom Nitra, pobočka Topoľčany (ďalej len správca dane) oznámenie o daňovej kontrole, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 16.10.2015. V zmysle oznámenia bola dňa 19.11.2015 spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní za účasti žalobcu a správcu dane. Žalobca zaslal správcovi dane doklady elektronicky dňa 18.02.2016, ako aj dňa 06.04.2016, dňa 13.04.2016 a dňa 22.04.2016. Doplnil tiež elektronicky dňa 06.05.2016. 3. V rámci daňovej kontroly správca dane Daňovému úradu Trnava zaslal dožiadanie č. 103019378/2016 zo dňa 27.04.2016 s požiadavkou o preverenie požadovaných skutočností u daňového subjektu 6873WESTPOINT, s.r.o., Mliečany 82, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 44 795 718, DIČ: 2022887207, doručené dňa 29.04.2016. Odpoveď na dožiadanie bola doručená dňa 01.07.2016 so záverom, že zásielka obsahujúca oznámenie č. 103108887/2016 sa vrátila od preverovaného daňového subjektu s poznámkou „adresát neznámy“. Dňa 23.05.2016 správca dane zaslal predvolanie č. 103194119/2016 jedinému konateľovi a spoločníkovi spoločnosti 6873WESTPOINT, s.r.o. Péter Langovi - bytom Avar utca 3, 9027 Győr, Maďarsko, dátum narodenia XX.XX.XXXX, pričom zásielka bola prevzatá, avšak konateľ sa v deň uvedený v predvolaní na ústne pojednávanie nedostavil. 3.1. Rovnako tak zaslal správca dane Daňovému úradu Bratislava viaceré dožiadania a to: - dožiadanie č. 103024440/2016 zo dňa 27.04.2016 Daňovému úradu Bratislava s požiadavkou o preverenie požadovaných skutočností u daňového subjektu VIP COMPUTER s.r.o., Betliarska 12, 851 07 Bratislava, IČO: 46 524 355, DIČ: 20234052412, doručené dňa 02.05.2016. Informácia o stave priebežného vybavovania bola doručená elektronicky dňa 07.06.2016 a odpoveď na dožiadanie dňa 29.07.2016, spolu so zápisnicami o ústnom pojednávaní, v rámci ktorých konateľka daňového subjektu uviedla, že ide o podvod a k jednotlivým otázkam sa nevedela vyjadriť. Bývalý konateľ p. A. K. sa k veci vyjadril tak, že žiadne doklady nevlastní, ani nevedel predložiť účtovníctvo, nakoľko bolo odovzdané pri predaji spoločnosti, o čom bol spísaný odovzdávací/ preberací protokol. Bol dodatočne predložený. - dožiadanie č. 103133086/2016 zo dňa 12.05.2016 s požiadavkou o preverenie požadovaných skutočností u daňového subjektu PANOBA, s.r.o., Zámocká 3, 811 01 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 43 809 774 (od 16.04.2014 je právnym nástupcom spoločnosť LS REAL TRADE s.r.o., Betliarska 12, 851 07 Bratislava, IČO: 44 593 783), doručené dňa 16.05.2016. Odpoveď na dožiadanie bola doručená dňa 01.07.2016 a ústneho pojednávania sa zúčastnila správkyňa konkurznej podstaty, ktorá uviedla, že nedisponuje účtovnou evidenciu preverovaného daňového subjektu a nie je jej známa ani skutočnosť, kde sa nachádza. Prílohou bola zápisnica o ústnom pojednávaní a predložené doklady. - dožiadanie č. 103163930/2016 zo dňa 17.05.2016 s požiadavkou o preverenie požadovaných skutočností u daňového subjektu RacingBikes s.r.o., Vyšehradská 29, 851 06 Bratislava, IČO: 46 216 561, DIČ: 2023333312, doručená dňa 20.05.2016. Odpoveď na dožiadanie bola doručená dňa 22.06.2016, spolu so zápisnicou o ústnom pojednávaní a dokladmi. Okrem toho dožiadaný správca dane dodal, že daňový subjekt si plní daňové povinnosti, podáva v zákonom stanovenej lehote daňové priznania a komunikuje s daňovým úradom. - dožiadanie č. 103179555/2016 zo dňa 19.05.2016 s požiadavkou o preverenie požadovaných skutočností u daňového subjektu LS REAL TRADE s.r.o. Betliarska 12, 851 07 Bratislava, IČO: 44 593 783 (od 16.04.2014 právnym nástupcom spoločnosti JC Corporation, s.r.o., Fándlyho 3, 903 01 Senec /od 06.03.2013-15.04.2014 Kopčianska 15, Bratislava/, IČO: 45 853 096, DIČ: 2023113246), doručené dňa 23.05.2016. Odpoveď na dožiadanie bola doručená dňa 01.07.2016, totožná s odpoveďou na dožiadanie č. 103133086/2016 zo dňa 12.05.2016. - dožiadanie č. 103184277/2016 zo dňa 19.05.2016 s požiadavkou o preverenie požadovaných skutočností u daňového subjektu SRcompany s.r.o., Betliarska 12, 851 07 Bratislava, IČO: 47 138 297 (od 05.02.2016 právny nástupca spoločnosť ŽRR s.r.o., Betliarska 12, 851 07 Bratislava, IČO: 46 772 162, ktorá od 28.04.2015 bola právnym nástupcom spoločnosti Southgate s.r.o., Betliarska 12, 851 07 Bratislava, IČO: 43 864 783), doručené dňa 23. 05. 2016. Dňa 08.06.2016 bola zaslaná emailová informácia o priebehu vybavovania dožiadania a dňa 06.07.2016 k dožiadaniu bolo oznámené, že daňový subjekt riadne a včas podával daňové priznania k dani z príjmov právnickej osoby a aj daňové priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie rok 2013. Daňový subjekt si neplní riadne a včas svoje daňové povinnosti. Daňový úrad nevykonal žiadnu daňovú kontrolu, ani miestne zisťovanie, ani nevie zistiť skutočnosť, či daňový subjekt komunikuje, preberá zásielky a spolupracuje. K žiadosti o zaslanie dokladov bolo dňa 18.07.2016 oznámené, že daňový subjekt SRcompany s.r.o., nepodal daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2013 v zákonnom stanovenej lehote. Daňový subjekt nie je registrovaný na dani z pridanej hodnoty. Daňový subjekt podal na dani zo závislej činnosti prehľady za február až december 2014 a január až marec 2015 v zákonom stanovenej lehote. Daňový subjekt si neplní riadne a včas svoje daňové povinnosti. Konečná odpoveď na dožiadanie bola doručená dňa 18.08.2016 spolu s úradným záznamom. - dožiadanie č. 103188753/2016 zo dňa 20.05.2016 s požiadavkou o preverenie požadovaných skutočností u daňového subjektu EMDE trading, s.r.o., Kvačalova 994/14, 821 08 Bratislava - Ružinov, IČO: 45 367 876, DIČ 2022963514 (od 04.04.2016 Dopravná 1364/11, Topoľčany), doručené dňa 25.05.2016. Dňa 29.06.2016 bola zaslaná elektronicky čiastočná odpoveď. Odpoveď na dožiadanie bola doručená dňa 18.08.2016 spolu so zápisnicami o ústnom pojednávaní a dokladmi. 4. Podaním zo dňa 17.05.2016 správca dane vyzval žalobcu na predloženie dokladov, pričom výzvu žalobca prevzal dňa 25.05.2016 na adrese BOPAL, s.r.o., so sídlom Osadná 2, 831 03 Bratislava - Nové Mesto. Dňa 06.06.2016 sa žalobca zúčastnil ústneho pojednávania, o ktorom bola spísaná zápisnica, pričom hlavným predmetom pojednávania bolo predloženie dôkazov a vysvetlení v zmysle Výzvy na predloženie dokladov č. 103164296/2016 zo 17.05.2016 k prebiehajúcej daňovej kontrole dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2013. Následne podaním zo dňa 02.06.2016 bolo doručené správcovi dane aj vyjadrenie žalobcu k výzve na predloženie dokladov a tiež doklady, nachádzajúce sa v spise na č. l. 1532 a 1888. Ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo dňa 15.06.2016 za účelom predloženia dôkazov a vysvetlení v zmysle opatrení prijatých pri ústnom pojednávaní zo dňa 06.06.2016, aj o tomto pojednávaní bola spísaná zápisnica a to za účasti žalobcu, ako aj odovzdané doklady. Dňa 23.06.2016 bola spísaná nadväzujúca zápisnica o ústnom pojednávaní za účasti žalobcu, pričom jej hlavným predmetom bolo predloženie dôkazov a vysvetlení v zmysle opatrení prijatých pri ústnom pojednávaní zo dňa 06.06.2016, z ktorého bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 103283993/2016 a zo dňa 15.06.2016, z ktorého bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 103350150/2016 (nakoľko 06.06.2016 neboli predložené všetky dôkazy a vysvetlenia), ako aj boli doložené ďalšie dôkazy. Následne žalobca písomne oznámil, že k dokladom o úhrade dane z MV sa nedokáže dostať, nakoľko firma 6873WESTPOINT bola predaná. Dňa 29.06.2016 žalobca zaslal emailom fotokópie dokladov. 5. Rovnako tak bol predvolaný na ústne pojednávanie A.. A. D., predvolanie prevzal dňa 25.05.2016 a ústneho pojednávania sa zúčastnil dňa 07.06.2016, o čom bola spísaná zápisnica, pričom hlavným predmetom pojednávania bolo preverenie dodávateľsko-odberateľských vzťahov so žalobcom v zdaňovacom období rok 2013 a predloženie dokladov. Tiež bola predvolaná spoločnosť TINO TRADE, s.r.o., so sídlom Bernolákova 2046/5, 955 01 Topoľčany, predvolanie prevzala dňa 26.05.2016, avšak ústneho pojednávania sa nezúčastnila. 6. Na preverenie skutočností, tvrdených žalobcom, správca dane požiadal o medzinárodnú výmenu informácií a to úkonmi: 6.1. Dňa 13.07.2016 správca dane požiadal o preposlanie žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej len MVI) č. 1299553/2016, adresovanú do Českej republiky za účelom výmeny informácií týkajúcich sa spoločnosti CZECHSTYLE, spol. s r. o. Spolu so žiadosťou zaslal aj príslušné doklady. Odpoveď bola doručená dňa 10.11.2016, aj s príslušnými dokladmi. 6.2. Nasledujúci deň, t. j. dňa 14.07.2016 správca dane požiadal o preposlanie žiadosti o MVI č. 1311249/2016, adresovanú do Českej republiky za účelom výmeny informácií týkajúcich sa spoločnosti EMDE trading CZ, s.r.o. Spolu so žiadosťou zaslal aj príslušné doklady. Odpoveď na žiadosť o MVI bola správcovi dane doručená dňa 18.05.2017 aj s príslušnými dokladmi, ktoré boli v rámci žiadosti zabezpečené a slúžili ako podklad pre rozhodnutie. 6.3. Dňa 20.07.2016 správca dane požiadal o preposlanie ďalšej žiadosti o MVI č. 1344535/2016, adresovanú do Maďarska za účelom výmeny informácií týkajúcich sa spoločnosti FINESA PLUSZ KERESKEDELMI ÉS SZOLGÁLTATO KORLÁTOLT FELELŐSSÉGŰ TÁRSASÁG FINESA LUSZ KERESKEDLMI ÉS SZOLGÁLTATÓ KORLÁTOLT FELELŐSSÉGŰ TÁRSASÁG. Spolu so žiadosťou zaslal aj príslušné doklady. Odpoveď na žiadosť o MVI bola doručená dňa 22.02.2017 so zodpovedaním otázok, ako aj pripojenými dokladmi. Okrem toho z tlačiva o MVI vyplýva, že žiadosť bola zamknutá dňa 02.08.2016 a odpoveď bola zamknutá - bez uvedenia. 6.4. V rovnaký deň t.j. dňa 20.07.2016 správca dane požiadal o preposlanie aj žiadosti o MVI č. 1347852/2016, adresovanú do Maďarska za účelom výmeny informácií týkajúcich sa osoby Z. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. Q. X, M. XXXX. Spolu so žiadosťou zaslal aj príslušné doklady. Odpoveď na predmetnú žiadosť o MVI bola doručená dňa 21.09.2016, z ktorej vyplývalo, že nemajú ďalšie informácie o novej adrese daňového subjektu, subjekt nevyvíjal v Maďarsku žiadnu ekonomickú činnosť. 6.5. Následne v deň 22.07.2016 správca dane požiadal o preposlanie žiadosti o MVI č. 1360589/2016, adresovanej do Českej republiky za účelom výmeny informácií týkajúcich sa spoločnosti GRIFFMANN, s.r.o. Spolu so žiadosťou zaslal aj príslušné doklady. Odpoveď na žiadosť o MVI bola doručená dňa 11.11.2016, z ktorej vyplynulo, že subjekt nepredložil žiadne písomnosti, teda požadované skutočnosti správcu dane nebolo možné potvrdiť ani vyvrátiť. K uvedenej žiadosti o MVI prišlo doplnenie odpovede dňa 18.05.2017. 6.6. Dňa 26.07.2016 požiadal správca dane o preposlanie žiadosti o MVI č.1373210/2016, adresovanej do Českej republiky za účelom výmeny informácií týkajúcich sa spoločnosti SINOMED s.r.o. Spolu so žiadosťou zaslal aj príslušné doklady. Odpoveď bola doručená dňa 10.11.2016, z ktorej vyplynulo, že daňový subjekt je nekontaktný, so správcom nespolupracuje. 6.7. V rovnaký deň, t. j. dňa 26.07.2016 požiadal správca dane aj o preposlanie žiadosti o MVI č. 1374138/2016 do Maďarska za účelom výmeny informácií týkajúcich sa spoločnosti REALTHERM NYÍLÁSZÁRÓGYÁRTÓ ÉS KERESKEDELMI KORLÁTOLT FELELŐSSEGŰ TÁRSASÁG. Spolu so žiadosťou zaslal aj príslušné doklady. Odpoveď na žiadosť o MVI bola doručená dňa 13.10.2016, z ktorej vyplývalo, že žalobca dodal dverové pánty maďarskej spoločnosti, boli vystavené faktúry, platba sa uskutočnila bankovým prevodom, objednávka sa uskutočnila cez spoločnosť Finesa Plusz Kft a prepravu zabezpečila spoločnosť Finesa plusz Kft. Spoločnosť Realtherm Kft. nikdy nerokovala v zastúpení spoločnosti Bopal s.r.o,, ako ani maďarský daňový subjekt nepoznal spoločnosť Westpoint s.r.o., resp. jej štatutárneho zástupcu. Okrem toho boli pripojené príslušné doklady. 6.8. Správca dane požiadal dňa 04.08.2016 o ďalšie preposlanie žiadosti o MVI č. 1404441/2016 do Talianska za účelom výmeny informácií týkajúcich sa spoločnosti W.P.R.S.R.L. Predbežná informácia o zhromažďovaní údajov bola poskytnutá dňa 08.11.2016. Konečná odpoveď bola doručená dňa 26.04.2017, aj s príslušnými dokladmi. 6.9. Dňa 16.08.2016 správca dane požiadal o preposlanie žiadosti o MVI č. 1437063/2016 do Českej republiky za účelom výmeny informácií týkajúcich sa osoby Z. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, Y. nad S. XXX XX. K žiadosti správca dane pripojil aj príslušné listinné dôkazy. Odpoveď na žiadosť o MVI bola doručená dňa 22.03.2017, pričom z tlačiva o MVI vyplýva, že žiadosť bola zamknutá dňa 30.09.2016 a odpoveď zamknutá dňa 28.02.2017. 6.10. V rovnaký deň, t.j. dňa 16.08.2016 správca dane požiadal aj o preposlanie žiadosti o MVI č. 1437719/2016 do Českej republiky za účelom výmeny informácií týkajúcich sa spoločnosti BOPAL - window and door accessories, s.r.o., č. p. 66, 679 61 Pamětice, spolu s príslušnými dokladmi. Odpoveď na žiadosť o MVI bola doručená dňa 14.03.2017 spolu s príslušnými dokladmi. Okrem toho z tlačiva o MVI vyplýva, že žiadosť bola zamknutá dňa 26.09.2016 a odpoveď bola zamknutá dňa 28.02.2017. Následne správca dane podaním zo dňa 06.11.2017 urgoval o poskytnutie ďalších informácií a zistenie, kedy bude preverovanie ukončené, resp. v akom štádiu sa nachádza. Ďalšia odpoveď na žiadosť o MVI bola doručená dňa 21.12.2017. Predmetná odpoveď bola reklamovaná dňa 02.01.2018, urgovaná dňa 05.11.2018 a odpoveď na urgenciu bola doručená dňa 20.11.2018. 7. Za účelom preverenia skutkového stavu, správca dane vykonal aj miestne zisťovanie a to na adrese žalobcu W.. XX, okres B. S., o čom správca dane spísal zápisnicu zo dňa 09.08.2016, z ktorej vyplývalo, že v kontrolovanom období rok 2013 boli kontrolované priestory prenajaté spoločnosti 6873WESTPOINT, s.r.o. Následne správca dane fyzickou obhliadkou preveril skutočný stav majetku žalobcu podľa predložených kariet HIM, nachádzajúceho sa v areály na adrese W.. XX. Nájomnú zmluvu mal žalobca uzatvorenú so spoločnosťou J&K corporation, s.r.o. so sídlom A. XX, B. S., IČO: 44 778 333. 8. Oznámením č. 103779462/2016 zo dňa 23.08.2016 správca dane oznámil žalobcovi, že v termíne vopred telefonicky dohodnutom so správcom dane má možnosť podľa § 23 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov na adrese správcu dane nazrieť do spisu týkajúceho sa daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2013 vykonávanej u daňového subjektu BOPAL, s.r.o., IČO: 36557293, DIČ 2021785755, Osadná 2, 831 03 Bratislava - Nové Mesto, za účelom oboznámenia sa s doterajším priebehom a výsledkami nasledovných preverení uskutočnených správcom dane v zmysle ustanovenia § 45 ods. 1 písm. f) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov: - dožiadanie číslo 103019378/2016 zo dňa 27.04.2016, dožiadanie číslo 103024440/2016 zo dňa 27.04.2016, dožiadanie číslo 103133086/2016 zo dňa 12.05.2016, dožiadanie číslo 103163930/2016 zo dňa 17.05.2016, dožiadanie číslo 103179555/2016 zo dňa 19.05.2016, dožiadanie číslo 103184277/2016 zo dňa 19.05.2016, dožiadanie číslo 103184277/2016 zo dňa 19.05.2016, dožiadanie číslo 103464759/2016 zo dňa 08.07.2016 a dožiadanie číslo 103188753/2016 zo dňa 20.05.2016. Oznámenie bolo doručené žalobcovi s poznámkou zásielka neprevzatá v odbernej lehote. 9. Správca dane na základe zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov, zákona č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vydal rozhodnutie číslo 103779998/2016 zo dňa 23.08.2016, ktorým podľa § 61 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov prerušil daňovú kontrolu týkajúcu sa dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2013 vykonávanú u daňového subjektu BOPAL, s.r.o., DIČ 2021785755, IČO 36557293, IČ DPH SK2021785755, Osadná 2, 831 03 Bratislava - Nové Mesto z dôvodu, že je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu - zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní. Daňová kontrola sa prerušuje odo dňa 25.08.2016 do obdŕžania podkladov, na základe ktorých je možné správne vyrubiť daň alebo určiť rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok. Správca dane bude v kontrole pokračovať len čo pominú dôvody, pre ktoré sa kontrola prerušila. Počas prerušenia kontroly lehoty podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov neplynú. Rozhodnutie sa správcovi dane vrátilo ako nedoručené dňa 22.09.2016 z poznámkou, že zásielka neprevzatá v odbernej lehote. 10. Oznámením č. k. 102294546/2018 zo dňa 21.11.2018 správca dane žalobcovi podľa § 61 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov oznámil, že dňa 20.11.2018 pominuli dôvody, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila. 11. Následne bol žalobca aj predvolaný na ústne pojednávanie za účelom oboznámenia sa s priebehom a výsledkami dokazovania počas daňovej kontroly, ktoré sa uskutočnilo dňa 18.12.2018 a bola o ňom spísaná zápisnica. Okrem toho bol spísaný aj úradný záznam k nahliadnutiu do spisu daňovej kontroly splnomocneným zástupcom žalobcu. 12. Správca dane vydal protokol číslo 100122389/2019 zo dňa 10.01.2019, expedovaný dňa 11.01.2019 a doručený dňa 18.01.2019, ako aj vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Žalobca podaním zo dňa 07.02.2019 podal vyjadrenie, v rámci ktorého rozviedol svoj nesúhlas so zisteniami správcu dane. Prerokovanie týchto pripomienok a dôkazov bolo súčasťou ústneho pojednávania, o ktorom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100633844/2019 zo dňa 14.03.2019. 13. Okrem iného správca dane požiadal žalovaného o predĺženie lehoty vo vyrubovacom konaní a to podaním č. 100609304/2019 zo dňa 11.03.2019, dôvodiac tým, že vzhľadom na osobitnú povahu prípadu nie je možné vo veci rozhodnúť v lehote podľa § 68 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov. Žalovaný správcovi dane predĺžil lehotu na vydanie rozhodnutia o 90 dní. 14. Vo vyrubovacom konaní bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní číslo 101152759/2019 zo dňa 16.05.2019, pričom na ústnom pojednávaní za účasti žalobcu bol vypočutý svedok O. D. (bývalý konateľ spoločnosti 6873WESTPOINT, s.r.o., od 08.09.2009 do 09.04.2015), ktorý potvrdil, že listiny nemá k dispozícii, nakoľko firma bola predaná v roku 2015 do Maďarska. Následne dňa 20.05.2019 žalobca podal vyjadrenie k priebehu vyrubovacieho konania, namietajúc dĺžku daňovej kontroly a to aj s poukazom na čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblastí daní. Taktiež vytýkal nedostatočné zisťovanie. 15. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 101430373/2019 zo dňa 11.06.2019 vyplývalo, že za účasti žalovaného bol vypočutý svedok p. A. K., ktorý zotrval na svojej výpovedi uvedenej v zápisnici č. 103495225/2016 z 13.07.2016. Okrem toho bol spísaný úradný záznam o tom, že sa nedostavil svedok A.. Z. K.. 16. Správca dane podaním zo dňa 11.06.2019 predvolal žalobcu ako daňový subjekt na ústne pojednávanie, ktoré sa malo uskutočniť dňa 02.07.2019 za účelom oboznámenia sa s priebehom dokazovania počas vyrubovacieho konania k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2013 s tým, že osobná účasť na pojednávaní je nevyhnutná. Predvolanie žalobca prevzal dňa 25.06.2019, avšak na ústne pojednávanie sa nedostavil, o čom bol spísaný úradný záznam č. 101606992/2019. 17. Daňový úrad Nitra na základe zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov vydal rozhodnutie č. 101613164/2019 zo dňa 03.07.2019, ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov vyrubil daňovému subjektu BOPAL, s.r.o., IČO: 36 557 293, DIČ: 2021785755, IČ DPH SK2021785755, Osadná 2, 831 03 Bratislava - mestská časť Nové Mesto (do 19.02.2016 Hlohovská cesta 423, 955 01 Nemčice) rozdiel dane v sume 231.263,69 eura, slovom dvestotridsaťjedentisíc dvestošesťdesiattri eur a 69/100 eurocentov na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2013 s tým, že daň vyrubená podaným daňovým priznaním k DPPO za zdaňovacie obdobie rok 2013 - podané 16.04.2014 - 61.135,91 eura, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní - 292.399,60 eura, zistený rozdiel dane -231.263,69 eura. Rozhodnutie bolo žalobcovi ako daňovému subjektu doručené dňa 11.07.2019. 17.1. V odôvodnení správca dane v prvom rade poukázal na zmeny u daňového subjektu, ku ktorým došlo počas výkonu daňovej kontroly, ako aj na priebeh vyrubovacieho konania a preukázané kontrolné zistenia. Taktiež uviedol položky zvyšujúce výsledok hospodárenia. K predmetným faktúram správca dane vykonal v priebehu daňovej kontroly zisťovania, ktoré rozsiahlo opísal vo svojom rozhodnutí, ako aj opísal zistenia, ktoré správca dane k predmetným faktúram vykonal v priebehu vyrubovacieho konania, vrátane všetkých dožiadaní, či žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií, vykonaných v priebehu daňovej kontroly. Následne poukázal na vyjadrenia daňového subjektu a tiež stanoviská správcu dane k týmto vyjadreniam. 18. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, o ktorom žalovaný rozhodol napadnutým rozhodnutím. II. Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia 19. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len žalovaný) na základe zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vydal rozhodnutie č. 102873501/2019 zo dňa 13.12.2019, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 101613164/2019 zo dňa 03.07.2019, ktorým bol v zmysle § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vyrubený rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2013 v sume 231.263,69 eura, daňovému subjektu BOPAL, s.r.o., Štefánikova 4882/8, 058 01 Poprad (do 04.10.2019 Osadná 2, 831 03 Bratislava - mestská časť Nové Mesto) IČO 36 557 293, DIČ 2021785755, potvrdil. 20. V odôvodnení žalovaný v prvom rade opísal zistený skutkový stav, ako aj príslušné právne predpisy, majúc pritom za to, že správca dane na základe výsledku daňovej kontroly zvýšil - upravil daňovému subjektu základ dane o sumu 100.549,28 eura. 21. Následne sa žalovaný zaoberal odvolacími námietkami žalobcu a uviedol, že správca dane prerušil daňovú kontrolu z dôvodu získania informácií v rámci medzinárodnej výmeny informácií, konkrétne za účelom preverenia skutočností deklarovaných daňovým subjektom na predložených účtovných dokladoch. Správca dane postupoval pri prerušení daňovej kontroly v zmysle ustanovení § 61 daňového poriadku. K § 5 ods. 5 zákona č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní uviedol, že informáciu v zmysle citovaného ustanovenia neposkytoval príslušný orgán Slovenskej republiky, ale potrebné informácie poskytoval správcovi dane vykonávajúcemu daňovú kontrolu príslušný daňový orgán iného členského štátu. V čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní je uvedené, že dožiadaný orgán poskytne informácie uvedené v čl. 5 čo najrýchlejšie, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, pričom z čl. 7 ods. 2 vyplýva, že v niektorých osobitných prípadoch môžu byť medzi dožiadaným a dožadujúcim orgánom dohodnuté iné konečné lehoty, ako sú uvedené v odseku 1. Preto k nedodržaniu lehôt uvedených v citovaných ustanoveniach uviedol, že nie je v možnostiach správcu dane ovplyvniť konanie dožiadaného orgánu. Dožiadaný orgán iného členského štátu predložil aj napriek urgenciám správcovi dane odpovede na dožiadania v iných lehotách, aké vyplývajú z citovaných ustanovení. 22. K rozsudkom, na ktoré poukázal daňový subjekt, t. j. rozsudok KS v Trnave sp. zn. 14S/2/2016, rozsudky KS v Bratislave sp. zn. 5S/205/2016 a sp. zn. 5S/2017/2016 a rozsudok NS SR sp. zn. 4Sžf/62/2018, žalovaný uviedol, že aplikáciu výroku rozsudkov nemožno použiť všeobecne, bez preskúmania skutočností a bez znalosti merita veci, na základe ktorého krajské súdy rozhodovali. Pri poukazovaní na vyslovený právny názor súdu je nutné prihliadať súčasne aj na osobité okolnosti každého prípadu, ktoré majú zásadný vplyv na konečné rozhodnutie v konkrétnej veci. K námietke daňového subjektu, že správca dane na uvedené rozsudky nereagoval odvolací orgán uviedol, že skutočnosti vyplývajúce z rozsudkov krajských súdov nie sú pre správcu dane záväzné. Z rozsudku KS v Trnave vyplývalo, že nejde o skutkovo rovnaký prípad, pretože žalobca sa domáhal ukončenia ešte neukončenej kontroly, pričom v prípade daňového subjektu išlo o daňovú kontrolu, ktorá bola ukončená vydaním rozhodnutia vo vyrubovacom konaní. K rozsudkom KS v Bratislave žalovaný dodal, že nakoľko správcovi dane neboli známe všetky skutočnosti, ktoré mali vplyv na výrok citovaných rozhodnutí súdu, nemal možnosť k danej veci zaujať relevantné stanovisko. K dĺžke trvania daňovej kontroly zdôraznil, že správca dane pri výkone daňovej kontroly postupoval v záujme daňového subjektu a vykonal dokazovanie, v priebehu ktorého preveroval uskutočnenie deklarovaných plnení v zmysle vystavených dodávateľských faktúr. Z dôvodu, že predmetom dodávateľských faktúr bola sprostredkovateľská činnosť v zahraničných spoločnostiach, a to formou žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií. Bez preverenia fakturovaných skutočností zahraničnými daňovými správami správca dane nemohol zaujať k uplatneným daňovým výdavkom (nákladom) jednoznačné stanovisko. Lehotu, v ktorej mali zahraničné daňové správy poskytnúť správcovi dane odpoveď na otázky uvedené v žiadosti, nemá správca dane možnosť ovplyvniť. Správca dane za účelom získania informácií, ktoré boli podstatné pre posúdenie danej veci prerušil daňovú kontrolu v zmysle § 61 ods. 1 daňového poriadku, a po získaní potrebných informácií pokračoval v daňovej kontrole, čo oznámil daňovému subjektu v zmysle § 61 ods. 4 daňového poriadku. Pretože v priebehu prerušenia daňovej kontroly lehoty v zmysle § 61 ods. 5 daňového poriadku neplynú, daňová kontrola bola vykonaná v zákonom stanovenej lehote. K rozsudku NS SR sp. zn. 4Sžf/62/2018 žalovaný uviedol, že KS v danej veci rozhodnutie žalovaného zrušil z dôvodu, že správca dane v rozhodnutí nevyhodnotil informácie získané na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, a teda nebola jasné, či prerušenie daňovej kontroly za účelom získania informácií od zahraničnej daňovej správy bolo opodstatnené, a či nedošlo iba k umelému predĺženiu zákonnej jednoročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Správca dane v prípade daňového subjektu získal informácie, ktoré mali podstatný vplyv na výsledok daňovej kontroly, pričom správca dane zistené skutočnosti v rozhodnutí náležite vyhodnotil a odôvodnil. 23. K námietke žalobcu, týkajúce sa toho, že všetky zákonné podmienky ustanovené v § 2 písm. j) v nadväznosti na § 19 zákona o dani z príjmov splnil, žalovaný uviedol, že nárok daňového subjektu na uznanie uplatnených daňových výdavkov (nákladov) je viazaný na splnenie podmienok ustanovených v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, pričom na uznanie uplatneného nároku musia byť bezpodmienečne splnené všetky podmienky vyplývajúce z citovaného ustanovenia. Samotné faktúry a doklady o ich úhrade sú síce formálnou podmienkou uznania daňových výdavkov (nákladov), nie sú však postačujúcou podmienkou na uznanie daňových výdavkov (nákladov), pokiaľ nie je preukázané, že k dodaniu tovaru a služieb dodávateľskou spoločnosťou reálne aj došlo. Mal za to, že svedkovia vo svojich výpovediach dodanie tovaru a služieb potvrdili, svoje vyjadrenia však žiadnym iným spôsobom nepreukázali. Tvrdenie o niečom, čo nie je žiadnym iným, overiteľným spôsobom preukázané, nie je možné v daňovom konaní použiť ako dôkaz. K námietke daňového subjektu, že v prípade, že správcovi dane predložené dôkazy nepostačujú, je potrebné, aby konkrétne uviedol, aké dôkazy je potrebné ešte predložiť, žalovaný mal za to, že nie je úlohou správcu dane, aby v priebehu daňovej kontroly informoval daňový subjekt, akými konkrétnymi dôkaznými prostriedkami má disponovať, resp. aké konkrétne dôkazné prostriedky si mal na preukázanie daňových výdavkov (nákladov) zabezpečiť. Žalovaný preto dospel k záveru, že žalobca nesplnil jednu z podmienok ustanovenú v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, ktorou je, že daňové výdavky (náklady) musia byť preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov. 24. Čo sa týkalo rozsahu dôkazného bremena, skutočnosť, že daňový subjekt predložil správcovi dane ku kontrole doklady o nákupe tovaru, objednávky a ďalšie listinné dôkazy, nie je dôkazom preukazujúcim, že mu tovar dodali spoločnosti, uvedené na predložených dokladoch, ako dodávatelia. Na preukázanie dodania tovaru resp. služby v rozsahu a dodávateľom uvedeným na účtovných dokladoch je pre daňové účely potrebné, aby dodanie tovaru resp. služby z dôvodu, že obchodný prípad je dvojstranný právny akt, preukázal predložením relevantných, správcom dane overiteľných listinných a iných dôkazov aj obchodný partner daňového subjektu, deklarovaný na predložených dokladoch ako dodávateľ. Správca dane za účelom preverenia deklarovaného dodania tovaru a služieb vykonal v priebehu daňovej kontroly dokazovanie, v priebehu ktorého vyzval spoločnosti k preukázaniu dodania služieb v zmysle vystavených dodávateľských faktúr, spoločnosti však okrem vyjadrení zástupcov spoločností, ktorí dodanie tovaru a služieb potvrdili, nepredložili žiadne dôkazy, ktorými by svoje tvrdenia preukázali. Tvrdenie o niečom, resp. potvrdenie niečoho, čo nie je žiadnym iným spôsobom preukázané, nemôže byť v daňovom konaní použité ako dôkaz. Správca dane v priebehu daňovej kontroly vykonal k zabezpečeniu dokladov dodávateľských spoločností všetky úkony, ktoré mu vyplývali z ustanovení daňového poriadku, doklady dodávateľských spoločností sa mu však z dôvodov na strane dodávateľských spoločností zabezpečiť nepodarilo. K vyjadreniu žalobcu o prechode dôkazného bremena na správcu dane poukázal na to, že správca dane v zmysle § 24 ods. 3 daňového poriadku preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonávaných voči daňovému subjektu. Daňová povinnosť neprešla na správcu dane, pretože táto je v daňovom konaní primárne na strane daňového subjektu, ktorý má povinnosť svoje tvrdenia o uskutočnenej obchodnej transakcii i náležite preukázať. K námietke, že správca dane sa nevenoval uznateľnosti daňového výdavku žiadnu pozornosť dodal, že správca dane pri každom uplatnenom daňovom výdavku (náklade) preveroval splnenie podmienok ustanovených v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, pričom svoje rozhodnutie, prečo uplatnený výdavok (náklad) neuznal v zmysle ustanovení zákona o dani z príjmov za daňový výdavok (náklad) náležite odôvodnil. K namietanej skutočnosti, že daňový subjekt nemôže preukazovať skutočnosti, týkajúce sa vzniku daňovej povinnosti u svojho dodávateľa uviedol, že z konania správcu dane v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nevyplýva, že by žiadal od daňového subjektu, aby preukazoval daňové povinnosti svojich obchodných partnerov, pretože primárnou úlohou správcu dane v priebehu daňovej kontroly je preverenie skutočností deklarovaných na dokladoch predložených daňovým subjektom ku kontrole u jeho obchodných partnerov, a nie preverovanie, či si obchodní partneri splnili svoje daňové povinnosti. Dokazovanie vo veci zabezpečenia dôkazov, ktorými by dodávateľské spoločnosti preukázali dodanie tovaru a služieb v prospech daňového subjektu, vykonal správca dane. Záverom konštatoval, že bez preukázania dodania tovaru alebo služieb obidvomi obchodnými partnermi nie je možné považovať obchodnú transakciu za preukázanú. III. Podstatné zhrnutie skutkových a právnych argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného 25. Žalobca napadnuté rozhodnutie napadol žalobou zo dňa 20.01.2020, ktorá bola správnemu súdu doručená dňa 16.02.2020. 25.1. V žalobe žalobca namietal, že toto rozhodnutie nebolo vydané v súlade so zákonom, pretože sa zakladá na nesprávnom právnom posúdení veci, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, týmto rozhodnutím bol žalobca ukrátený na svojich právach a preto žiadal, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu orgánov verejnej správy (§ 2 ods. 2 Správneho súdneho poriadku). 25.2. Mal z to, že základ právneho rámca pri ukladaní (vyrubení) daní je uvedený v článku 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý explicitne stanovuje, že dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo na základe zákona. Postup daňových orgánov, ktorý predchádza vydaniu rozhodnutia o vyrubení dane či určení jej rozdielu, musí byť vykonaný striktne podľa zákona. Okrem toho dodal, že skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v žiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nadradený, avšak výnos daní ako príjmov rozpočtu sa nemôže dosiahnuť na úkor nedodržania práva. Daňové orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré priamo stanovuje zákon alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona. Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je teda dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy (a to hmotnoprávne, ako aj procesné), ktoré sú podľa § 1 zákona č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov uverejnené v Zbierke zákonov. Jednoducho povedané: pri ukladaní (vyrubovaní) dane nie je možné rozlíšiť menšiu či väčšiu závažnosť procesného pochybenia správcu dane. Poukázaním na judikatúru Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR žalobca upriamil pozornosť správneho súdu na tú skutočnosť, že právo žalobcu na zákonný postup daňových orgánov pri správe daní je chránený Ústavou Slovenskej republiky, a v prípade zistenia, že daňový orgán nekoná v súlade so zákonom, resp. koná nad jeho rámec, dochádza k porušeniu tohto subjektívneho práva daňového subjektu (žalobcu) na zákonný postup daňových orgánov. 25.3. V ďalšej časti žaloby žalobca uviedol, že už vo svojom odvolaní zo dňa 30.08.2019 poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 07.02.2019 k protokolu č. 100122389/2019, v ktorom zdôraznil, že daňová kontrola nebola vykonaná v lehote uvedenej v § 46 ods. 10 daňového poriadku. Dôvodom pre toto tvrdenie žalobcu bola tá skutočnosť, že daňová kontrola bola prerušená na dobu, ktorá viac ako štvornásobne presahuje lehotu, ktorá je uvedená v článku 7 ods. 1 Smernice Rady č. 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní. Vychádzal pritom z toho, že súdy SR v súvislosti so slovným spojením pominutia dôvodov, pre ktoré došlo k prerušeniu daňovej kontroly ustálili, že v tomto ohľade treba poukázať na ustanovenie § 61 ods. 4 daňového poriadku, ktorý je potrebné vykladať v kontexte vyššie uvedených smerníc (Smernice Rady č. 2011/16/EÚ a č. 904/2010/EÚ, ktorá platí pre DPH), t. j. pominutie dôvodov, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila, je ohraničené maximálnou dĺžkou lehôt stanovených v smernici pre poskytovanie požadovaných informácií. Keďže v zmysle § 63 ods. 5 daňového poriadku medzi podstatné náležitosti odôvodnenia rozhodnutia patrí aj vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, žalobca dôvodne očakával, že správca dane sa vo svojom rozhodnutí č. 101613164/2019 zo dňa 03.07.2019 vysporiada s vyššie uvedenou námietkou. Správca dane sa s touto námietkou žalobcu v predmetnom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal a ani sa k právnemu názoru správnych súdov žiadnym spôsobom nevyjadril, čím zo strany správcu dane došlo k porušeniu § 63 ods. 5 daňového poriadku a povinnosťou žalovaného bolo rozhodnutie správcu dane z tohto dôvodu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie - § 74 ods. 4 daňového poriadku. Odôvodnenie žalovaného, že „skutočnosti vyplývajúce z rozsudkov krajských súdov nie sú pre správcu dane záväzné.“, nič nemení na skutočnosti, že rozhodnutie správcu dane č. 101613164/2019 zo dňa 03.07.2019 nemožno považovať za zákonné, pretože v ňom absentuje vyššie citovaná podstatná náležitosť podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku. 25.4. Ďalším vytýkaným nedostatkom, na ktorý žalobca už vo svojom odvolaní zo dňa 30.08.2019 poukázal, je aj poukaz na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/62/2018 zo dňa 02.07.2019, v odôvodnení ktorého najvyšší súd sa úplne identickým spôsobom vyjadril k problematike zákonnej lehoty, počas ktorej môže byť daňová kontrola prerušená. Žalobca do pozornosti súdu dal aj tú skutočnosť, že spôsob získavania informácií z medzinárodnej výmeny neupravuje v žiadnom zo svojich ustanovení daňový poriadok, čo znamená, že sa tieto informácie získavajú mimo daňového konania upraveného daňovým poriadkom. K tomu, aby správca dane mohol na prerušenie daňového konania (daňovej kontroly) aplikovať ustanovenie § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku, musia byť splnené dve zákonné podmienky: 1. musí byť Finančným riaditeľstvom SR zaslaná žiadosť o MVI príslušnému orgánu iného členského štátu, a 2. táto žiadosť musí byť podaná vo forme štandardného (vzorového) formulára prijatého Európskou komisiou. Daňový poriadok v ustanovení § 61 ods. 1 písm. b) k dôvodu na prerušenie daňového konania (daňovej kontroly), že „je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu,“ uvádza odkaz 21a), pod ktorým je za osobitný predpis príkladmo uvedený zákon č. 442/2012 Z. z. a tiež Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010. Žalobca opakovane zdôraznil, že medzinárodná výmena informácií sa uskutočňuje mimo právny rámec daňového poriadku. Ak je teda v zmysle § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku medzinárodná výmena informácií dôvodom na prerušenie daňovej kontroly spôsobom podľa osobitného predpisu, preto je nevyhnutnou podmienkou na aplikáciu tohto dôvodu dodržanie spôsobu výmeny informácií podľa osobitného predpisu. Ak spôsob medzinárodnej výmeny informácií nie je v súlade s týmto osobitným predpisom, potom sa ani prerušenie daňovej kontroly nemôže považovať za zákonné. Toto tvrdenie žalobcu nespochybniteľne vyplýva z článku 7 ods. 2 Ústavy SR. Ak teda slovenský právny predpis - v našom konkrétnom prípade daňový poriadok - uvádza, že je možné daňovú kontrolu prerušiť z dôvodu potreby získania informácií spôsobom podľa osobitného predpisu, potom pri posudzovaní zákonnosti tohto prerušenia je potrebné prioritne skúmať, či v danom prípade boli dodržané podmienky medzinárodnej výmeny informácií uvedené či už v príslušnom nariadení alebo v slovenskom právnom predpise, do ktorého bol implementovaný komunitárny právny predpis. Keďže sa náš konkrétny prípad týka dane z príjmov právnickej osoby a osobitným predpisom je zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v platnom znení, potom je potrebné klásť dôraz na aplikačnú prednosť implementovanej Smernice Rady č. 2011/16/EÚ, ktorá v článku 7 stanovuje šesť mesačnú lehotu na vybavenie žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií pre dožiadané orgány všetkých členských štátov. Povinnosťou správcu dane, ktorý sa rozhodol prerušiť daňovú kontrolu z dôvodu potreby získania informácií spôsobom podľa osobitného predpisu, predsa jednoznačne bolo, aby si tento spôsob „ustrážil.“ Jeden rok na vykonávanie daňovej kontroly predstavuje dosť dlhú dobu na realizáciu „závažného a intenzívneho zásahu do individuálnej, právom chránenej sféry daňového subjektu“ (nález Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 24/2010) a preto akékoľvek predĺženie tejto doby je potrebné kvalifikovať za „nad rámec“ tohto závažného a intenzívneho zásahu. Pripustiť tento „nad rámec“ je možné len v lehote, ktorá je stanovená vo všeobecne záväznom právnom predpise. Nesúhlasil s odôvodnením žalovaného, pretože mal za to, že nie zahraničný dožiadaný orgán, ale správca dane je povinný dodržať zákonnú lehotu na vykonanie daňovej kontroly, pričom si musí byť maximálne vedomý, že ak preruší daňovú kontrolu z dôvodu potreby získania informácií spôsobom podľa osobitného predpisu, musia byť dodržané všetky podmienky uvedené v tomto osobitnom predpise. 25.5. V danom konkrétnom prípade bola daňová kontrola začatá dňa 19.11.2015 a mala byť ukončená najneskôr dňa 19.05.2017 (do 19.11.2016 ročná zákonná lehota + 6 mesiacov prerušenie), pričom v tomto konkrétnom prípade bola ukončená až dňa 18.01.2019. Zo strany správcu dane tak došlo k zrejmému porušeniu § 46 ods. 10 daňového poriadku, čo spôsobuje neodstrániteľnú vadu zákonnosti daňovej kontroly, zákonným nie je ani po takto vykonanej daňovej kontrole vyrubovacie konanie a zákonným nemôže byť ani rozhodnutie správcu dane vydané v tomto vyrubovacom konaní. 25.6. Tretiu námietku žalobca vymedzil tým, že vo svojom odvolaní zo dňa 30.08.2019 poukázal aj na nedostatočne zistený skutkový stav a s tým súvisiace nesprávne právne posúdenie veci správcom dane vo vzťahu k daňovej uznateľnosti výdavkov vynaložených žalobcom pri výkone svojej podnikateľskej činnosti. Žalobca aj v tejto žalobe zdôrazňuje, že splnil všetky podmienky, ktoré sú uvedené v § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. V tejto súvislosti vytýkal, že správca dane požadoval po žalobcových dodávateľoch, aby mu títo okrem svedeckého potvrdenia predložili „ešte nejaké iné dôkazy“ okrem tých, ktorými žalobca v súlade so zákonom deklaroval nadobudnutie tovaru a služieb. Keďže žalobcovi dodávatelia takéto „nejaké iné dôkazy“ nepredložili, rozhodol sa správca dane neuznať deklarované výdavky za daňové náklady z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Z toho dôvodu je možné tvrdiť, že právne závery tak správcu dane ako aj žalovaného sú právne nesprávne a vychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu. 25.7. Záverom žiadal nariadiť pojednávanie a po jeho ukončení vydať rozhodnutie, v ktorom správny súd rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica č. 102873501/2019 zo dňa 13.12.2019 a jemu predchádzajúce rozhodnutie Daňového úradu Nitra č.101613164/2019 zo dňa 03.07.2019 zrušuje a vec vracia daňovému úradu na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania. 26. Správny súd uznesením č. k. 26S/7/2020-31 zo dňa 10.03.2020 vyzval žalovaného, aby v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia sa písomne vyjadril k žalobe doručenej správnemu súdu dňa 16.02.2020, ktorá je prílohou tohto uznesenia, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a predložil administratívny spis spolu s administratívnymi spismi orgánu verejnej správy prvého stupňa. 27. Žalovaný v zmysle uznesenia správneho súdu sa písomne vyjadril k žalobe a vo svojom vyjadrení uviedol, že trvá na výroku žalobou napadnutom rozhodnutí o odvolaní, pričom poukázal na odôvodnenie tohto rozhodnutia, ako aj dôkazy, ktoré sú súčasťou spisu. 27.1. Mal za to, že zistenia správcu dane, ako aj závery z týchto zistení vyplývajúce, sú vyčerpávajúcim spôsobom uvedené v rozhodnutí Daňového úradu Nitra č. 101613164/2019 zo dňa 03.07.2019, ako aj v rozhodnutí Finančného riaditeľstva SR č. 102873501/2019 zo dňa 13.12.2019. 27.2. K námietke žalobcu, že správca dane a tiež žalovaný nesprávne vyhodnotili existujúce dôkazy a vec nesprávne posúdili uviedol, že nakoľko žalobca nekonkretizuje, v čom vidí pochybenie správcu dane a žalovaného pri hodnotení predložených dôkazov, a na základe akých skutočností považuje vec za nesprávne právne posúdenú, nevie k námietkam zaujať relevantné stanovisko. 27.3. K ďalšej námietke uviedol, že správca dane pri výkone daňovej kontroly a tiež v priebehu vyrubovacieho konania postupoval v súlade s ustanoveniami zákona o dani z príjmov a v súlade s ustanoveniami daňového poriadku. Pretože žalovaný (pozn. správneho súdu, správne malo byť žalobca) neuvádza, akým spôsobom správca dane a žalovaný porušili v priebehu daňovej kontroly, vyrubovacieho konania a odvolacieho konania ustanovenia platných právnych predpisov, nevie k vyjadreniu žalobcu zaujať stanovisko. Pokiaľ žalobca vyžaduje, aby sa žalovaný jeho žalobnými námietkami zaoberal a zaujal k nim stanovisko je potrebné, aby námietky žalobcu, týkajúce sa porušení platných právnych predpisov správcom dane a žalovaným, boli konkrétne. 27.4. Okrem toho v rámci ďalšieho stanoviska zdôraznil, že správca dane a tiež aj žalovaný postupujú pri výkone svojej činnosti v súlade s ustanoveniami platných právnych predpisov. K namietanému odnímaniu nadobudnutého vlastníctva a zásahu do jedného zo základných práv a slobôd - práva vlastniť majetok a pokojne ho užívať žalovaný uvádza, že žalobca, ako daňový subjekt je povinný pri výkone svojej podnikateľskej činnosti postupovať v zmysle platnej legislatívy, ktorá upravuje práva a povinnosti daňových subjektov týkajúcich sa jednotlivých druhov daní. Správca dane je oprávnený v zmysle § 44 daňového poriadku vykonať daňovú kontrolu, ktorou preveruje a zisťuje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov, pričom daňovú kontrolu vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnute potrebný na dosiahnutie jej účelu. Správca dane v priebehu vykonanej daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie rok 2013 preveroval správnosť a pravdivosť údajov uvedených žalobcom v podanom daňovom priznaní a dodržiavanie platných právnych predpisov. Správca dane preverením predložených účtovných a iných dokladov a dôkazov zistil skutočnosti, ktoré mali za následok vyrubenie rozdielu dane oproti dani uvedenej v daňovom priznaní. Žalovaný nespochybňuje právo žalobcu vlastniť majetok a využívať ho v prípade, že tento majetok nadobudol na základe vykonávanej podnikateľskej činnosti v súlade s platnými právnymi predpismi. Zo zistení správcu dane v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania však vyplynuli skutočnosti, ktoré mali na výšku daňovej povinnosti vyrubenej podaním daňového priznania, vplyv. K námietke žalobcu, že daňová kontrola predstavuje závažný a intenzívny zásah do individuálnej, právom chránenej sféry daňového subjektu zo strany orgánov daňovej správy žalovaný uvádza, že nakoľko žalobca vykonáva podnikateľskú činnosť, pri ktorej si uplatňuje svoje práva ustanovené platnými právnymi predpismi, je vykonanie daňovej kontroly zo strany správcu dane povinný strpieť. K porušeniu subjektívneho práva žalobcu žalovaný uvádza, že z konania správcu dane v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vyplýva, že správca dane v priebehu dokazovania (preverovanie a zabezpečovanie dôkazov od obchodných partnerov žalobcu) postupoval tak, aby svojim konaním žalobcu nezaťažoval. Správca dane postupoval pri výkone daňovej kontroly a vyrubovacieho konania v súlade s platnými právnymi predpismi, a preto žalovaný považuje námietky žalobcu za nedôvodné. 27.5. K námietke žalobcu žalovaný tiež dodal, že správca dane prerušil daňovú kontrolu z dôvodu získania informácií v rámci medzinárodnej výmeny informácií, konkrétne za účelom preverenia skutočností deklarovaných žalobcom na predložených účtovných dokladov. Správca dane postupoval pri prerušení daňovej kontroly v zmysle ustanovení § 61 daňového poriadku. K lehote ustanovenej v čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 2011/16/EÚ z 15.02.2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní žalovaný uviedol, že informáciu v zmysle citovaného ustanovenia neposkytoval príslušný orgán Slovenskej republiky, ale potrebné informácie poskytoval správcovi dane vykonávajúcemu daňovú kontrolu príslušný daňový orgán iného členského štátu. V čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 2011/16/ EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní je uvedené, že dožiadaný orgán poskytne informácie uvedené v čl. 5 čo najrýchlejšie, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, pričom z čl. 7 ods. 2 vyplýva, že v niektorých osobitných prípadoch môžu byť medzi dožiadaným a dožadujúcim orgánom dohodnuté iné konečné lehoty, ako sú ustanovené v odseku 1. Dožiadaný orgán iného členského štátu predložil aj napriek urgenciám správcovi dane odpovede na dožiadania v iných lehotách, aké vyplývajú z citovaných ustanovení. Správca dane v rozhodnutí k námietkam žalobcu uviedol, že aj napriek tomu, že zahraničný daňový orgán neposkytol správcovi dane informácie potrebné k prevereniu deklarovaných skutočností v lehote ustanovenej v Smernici Rady č. 2011/16/EÚ, považuje lehotu na vykonanie daňovej kontroly za dodržanú, pretože lehota v zmysle § 46 ods. 10 daňového poriadku, počas ktorej konal správca dane, bola dodržaná. Skutočnosť, že sa správca dane v odôvodnení rozhodnutia nezaoberal skutočnosťami vyplývajúcimi z odôvodnení rozsudkov KS nebola dôvodom na to, aby žalovaný rozhodnutie správcu dane z dôvodu nedodržania znenia § 63 ods. 5 daňového poriadku zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný ďalej uviedol, že aplikáciu výroku rozsudkov nemožno použiť všeobecne, bez preskúmania skutočností a bez znalosti merita veci, na základe ktorého krajské súdy rozhodovali. Pri poukazovaní na vyslovený právny názor súdu je nutné prihliadať súčasne aj na osobité okolnosti každého prípadu, ktoré majú zásadný vplyv na konečné rozhodnutie v konkrétnej veci, a nakoľko správcovi dane neboli známe všetky skutočnosti, ktoré mali vplyv na výrok citovaných rozhodnutí súdu, nemal možnosť k danej veci zaujať iné stanovisko, ako v rozhodnutí uviedol. Taktiež nie je možné vysloviť záver, že rozhodnutie správcu dane je z uvedeného dôvodu nezákonne vydané. 27.6. Žalovaný k ďalším námietkam žalobcu uviedol, že správca dane z dôvodu, že predmetom dodávateľských faktúr bola sprostredkovateľská činnosť týkajúca sa zahraničných spoločností, preveroval vykonanie sprostredkovateľskej činnosti v zahraničných spoločnostiach, a to formou žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií. Bez preverenia fakturovaných skutočností zahraničnými daňovými správami správca dane nemohol zaujať k uplatneným daňovým výdavkom (nákladom) jednoznačné stanovisko, nakoľko informácie získané od zahraničného správcu dane mohli mať na výsledok daňovej kontroly, podstatný vplyv. Lehotu, v ktorej mali zahraničné daňové správy poskytnúť správcovi dane odpoveď na otázky uvedené v žiadosti, nemá správca dane možnosť ovplyvniť. K námietke žalobcu, že správca dane si mal lehotu na získanie odpovede od daňového orgánu iného členského štátu ustriehnuť, nakoľko nad výkonom daňovej kontroly drží “patronát“ slovenský správca dane žalovaný uviedol, že správca dane lehotu, ustanovenú v Smernici Rady č. 2011/16/EÚ sledoval, o čom svedčí skutočnosť, že odpovede na medzinárodné dožiadania opakovane urgoval. Správca dane za účelom získania informácií, ktoré boli podstatné pre posúdenie danej veci prerušil daňovú kontrolu v zmysle § 61 ods. 1 daňového poriadku, a po získaní potrebných informácií pokračoval v daňovej kontrole, čo oznámil daňovému subjektu v zmysle § 61 ods. 4 daňového poriadku. V priebehu prerušenia daňovej kontroly lehoty v zmysle § 61 ods. 5 daňového poriadku neplynú. Na rozdiel od rozsudku NS SR sp. zn. 4Sžf/62/20018, správca dane v prípade žalobcu získal informácie, ktoré mali podstatný vplyv na výsledok daňovej kontroly, pričom správca dane zistené skutočnosti v rozhodnutí náležite vyhodnotil a odôvodnil. K namietanému porušeniu § 46 ods. 10 daňového poriadku žalovaný uviedol, že nakoľko z § 61 ods. 5 daňového poriadku vyplýva, že v priebehu prerušenia daňovej kontroly lehoty neplynú, považuje daňovú kontrolu za vykonanú v zákonom stanovenej lehote. 27.7. Žalovaný k námietke žalobcu, týkajúcej sa nedostatočne zisteného skutkového stavu uvádza, že na preukázanie uplatnenia daňových nákladov je potrebné splniť podmienky ustanovené v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, čo znamená, že sa musí jednať o výdavok (náklad) preukázateľne vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov. Preukázateľnosť daňového výdavku (nákladu) je založená na skutočnosti, že vynaloženie daňového výdavku (nákladu) okrem žalobcu, ako odberateľa, preukáže predložením relevantných, správcom dane overiteľných dôkazov aj jeho obchodný partner, dodávateľ. Pretože obchodný vzťah, resp. obchodný prípad je dvojstranný právny akt, musia jeho realizáciu preukázať predložením dôkazov obidvaja obchodní partneri. Samotné faktúry a doklady o ich úhrade sú síce formálnou podmienkou uznania daňových výdavkov (nákladov), nie sú však postačujúcou podmienkou na uznanie daňových výdavkov (nákladov), pokiaľ nie je preukázané, že k dodaniu tovaru a služieb dodávateľskou spoločnosťou reálne aj došlo. Správca dane za účelom preverenia realizácie sprostredkovateľských služieb a dodania tovaru vyzval spoločnosti, deklarované na predložených účtovných dokladoch ako dodávatelia, aby dodanie tovaru a služieb preukázali predložením nie „nejakých iných dôkazov“, ale predložením listinných dôkazov. Zástupcovia spoločností, deklarovaných na dokladoch predložených ku kontrole žalobcom však dodanie fakturovaného tovaru a služieb žiadnym iným spôsobom, ako predloženým vyjadrením v priebehu svedeckých výpovedí, nepreukázali. Tvrdenie o niečom, čo nie je žiadnym iným, overiteľným spôsobom preukázané, však nie je možné v daňovom konaní použiť ako dôkaz. K námietke žalobcu, že v prípade, že správcovi dane predložené dôkazy nepostačujú, je potrebné, aby špecifikoval, aké ďalšie dôkazy mal žalobca predložiť, žalovaný uviedol, že nie je úlohou správcu dane, aby v priebehu daňovej kontroly informoval daňový subjekt, akými konkrétnymi dôkaznými prostriedkami má disponovať, resp. aké konkrétne dôkazné prostriedky si mal na preukázanie daňových výdavkov (nákladov), zabezpečiť. Správca dane v priebehu daňovej kontroly vyzval žalobcu, aby v prípade, že má na preukázanie svojich tvrdení nejaké ďalšie dôkazy, ktoré ešte v konaní neboli predložené, aby tieto správcovi dane predložil. K namietanému nedostatočne zistenému skutkovému stavu žalovaný zdôraznil, že z konania správcu dane, ktorý je zdokumentovaný v spisovom materiály, vyplýva, že správca dane v procese dokazovania v priebehu daňovej kontroly a tiež vyrubovacieho konania vykonal za účelom zabezpečenia dokladov dodávateľských spoločností žalobcu, preukazujúcich dodanie fakturovaného tovaru a sprostredkovateľských služieb, a tiež za účelom preverenia deklarovaných odberateľov žalobcu všetky úkony, ktoré mu vyplývajú z ustanovení daňového poriadku, doklady spoločností a dôkazy, preukazujúce tvrdenia zástupcov spoločností, sa mu zabezpečiť nepodarilo. Žalovaný z uvedeného dôvodu považoval námietky žalobcu, že závery správcu dane a žalovaného sú právne nesprávne, za irelevantnú. 27.8. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiadal, aby Krajský súd v Nitre žalobu ako bezdôvodne podanú zamietol. IV. Ďalší priebeh správneho súdneho konania 28. Správny súd vyzval výzvou č. 26S/7/2020-62 zo dňa 26.05.2020 žalobcu konajúceho prostredníctvom svojho právneho zástupcu (uvedeného v záhlaví tohto rozsudku) na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalovaného k žalobe v lehote 20 dní od doručenia výzvy. Uvedená výzva bola žalobcovi (resp. jeho právnemu zástupcovi) doručená dňa 09.06.2020. 29. V replike žalobca zhrnul, že v žalobe zo dňa 20.01.2020 uviedol tri konkrétne žalobné námietky a to 1. porušenie § 63 ods. 5 Daňového poriadku zo strany správcu dane, keď sa tento žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkou žalobcu uvedenou v jeho vyjadrení zo dňa 07.02.2019 k protokolu, že podľa právneho názoru krajských súdov v Trnave a Bratislave je pominutie dôvodov, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila, ohraničené maximálnou dĺžkou lehôt stanovených v smernici pre poskytovanie požadovaných informácií, 2. nedodržanie lehoty na vykonanie daňovej kontroly v súvislosti s absenciou aplikácie právneho názoru Najvyššieho súdu SR uvedenom v jeho rozsudku sp. zn. 4 Sžfk/62/2018 na náš konkrétny prípad, a 3. nesprávne právne posúdenie veci zo strany správcu dane a žalovaného, keď obidva orgány verejnej správy trvajú na tom, že žalobca nesplnil jednu z podmienok ustanovenú v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, ktorou je, že daňové výdavky (náklady) musia byť preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov. 29.1. Následne vytýkal, že žalovaný sa vo svojom vyjadrení obmedzil len na všeobecné frázy, čo považuje za prísne účelové. Opätovne zdôraznil, že podstatným porušením zákona zo strany správcu dane bolo nedodržanie zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Dĺžka prerušenia daňovej kontroly na základe rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly č. 103779998/2016 zo dňa 23.08.2016 (od 25.08.2016 do 20.11.2018) presahuje šesťmesačnú lehotu, ktorú uvádza Smernica Rady (EÚ) č. 2011/16/EÚ v článku 7 ods. 1. Zo strany správcu dane tak došlo k zrejmému porušeniu § 46 ods. 10 daňového poriadku a tento nedostatok sa nedá odstrániť vo vyrubovacom konaní. Tým, že daňová kontrola bola prerušená na dobu viac ako 2 roky, čo predstavuje viac ako štvornásobné prekročenie lehoty uvedenej v článku 7 ods. 1 Smernice Rady (EÚ) č. 2011/16/EÚ, ktorá má v zmysle článku 7 ods. 2 Ústavy SR aplikačnú prednosť pred vnútroštátnym právnym predpisom, došlo zo strany správcu dane, preukázateľne k nedodržaniu požiadavky nevyhnutnosti, primeranosti a účelnosti, na ktorú výslovne poukázal najvyšší súd vo svojom rozsudku, citovanom už v žalobe. 29.2. K žalobnej námietke, že zo strany daňového úradu došlo k porušeniu § 63 ods. 5 daňového poriadku, keďže sa tento v odôvodnení svojho rozhodnutia žiadnym spôsobom nevysporiadal s výslovne uvedenou námietkou žalobcu v jeho vyjadrení zo dňa 17.05.2019, poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30Cdo 4389/2009, v odôvodnení ktorého najvyšší súd poukázal na nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 17.08.2005, sp. zn. I.ÚS 403/03, z ktorého citoval: „Pokiaľ nejde o situáciu, kedy právne riešenie bez ďalšieho vyplýva zo zákonného textu, všeobecný súd musí v odôvodnení dostatočným spôsobom vysvetliť svoje právne úvahy s prípadnou citáciou publikovanej judikatúry alebo názorov právnej vedy. Ak argumentuje účastník konania názormi právnej vedy alebo judikatúry, musí sa všeobecný súd s názormi v týchto prameňoch uvedenými argumentačne vysporiadať, prípadne aj tak, že vysvetlí, prečo ich nepovažuje pre danú vec za relevantné. Len tak môže byť odôvodnenie rozhodnutia súdu presvedčivé a len tak môže legitimizovať rozhodnutie samotné v tom, že správny výklad práva je ten, ktorý súd zvolil.“ Podľa žalobcu pre oblasť správy daní táto povinnosť vyplýva správcovi dane z ustanovenia § 63 ods. 5 daňového poriadku, podľa ktorého medzi podstatné náležitosti rozhodnutia patrí aj vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, a žalovanému z ustanovenia § 74 ods. 2 prvá veta daňového poriadku, podľa ktorého odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. 29.3. Stanovisko žalovaného k tretej námietke hodnotil za v hrubom rozpore s jednou zo základných zásad správy daní, ktorou je v zmysle § 3 ods. 2 daňového poriadku zásada úzkej súčinnosti. Správca dane v zmysle tejto zásady je povinný pri správe daní, t. j. aj v priebehu daňovej kontroly postupovať v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom. Do pozornosti súdu dal žalobca poslednú vetu zo strany 14 napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 102873501/2019 zo dňa 13.12.2019, kde žalovaný uvádza: „K vyjadreniu daňového subjektu, že všetky zákonné podmienky ustanovené v § 2 písm. i) v nadväznosti na § 19 zákona o dani z príjmov splnil odvolací orgán uvádza, že nesplnil jednu z podmienok ustanovenú v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, ktorou je, že daňové výdavky (náklady) musia byť preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov.“ Toto tvrdenie žalovaného sa však nezakladá na pravde! Správca dane predsa nespochybnil žalobcovi dodanie tovaru a služieb jeho odberateľom. Správca dane jednoducho neuznal daňové výdavky žalobcu výlučne z dôvodu, že nebol v stave skontrolovať účtovnú evidenciu jeho dodávateľov. Ak by správca dane bol schopný túto kontrolu vykonať, bol by zistil, že doklady, ktoré sa nachádzajú v účtovnej evidencii žalobcových dodávateľov sú identické s dokladmi, ktoré žalobca predložil k daňovej kontrole. Podľa názoru žalobcu bude úlohou súdu v predmetnom súdnom konaní zaujať stanovisko, či žalobcom predložené (podotýkam, že zákonným spôsobom) doklady postačujú na uznanie za daňové výdavky, keďže v daňovom spise sa nenachádza žiadna pochybnosť správcu dane, že by nakúpené tovary či prijaté služby nebol žalobca použil „na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov.“ Ak správny súd bude zastávať názor, že žalobcom predložené doklady a svedecké výpovede sú nepostačujúce, potom je nevyhnutné, aby správny súd, ako jediný orgán, ktorý je oprávnený podávať výklad zákona, v odôvodnení rozsudku konkrétne uviedol, aké doklady mal žalobca okrem tých, ktoré k daňovej kontrole predložil, ešte predložiť. 30. Správny súd vyzval výzvou č. 26S/7/2020-72 zo dňa 03.07.2020 žalovaného na vyjadrenie sa k replike žalobcu v lehote 20 dní od doručenia výzvy. Uvedená výzva bola žalovanému doručená dňa 06.07.2020. 31. Žalovaný sa na výzvu súdu v rámci svojej dupliky nevyjadril. 32. Správny súd s poukazom na skutočnosť, že žalobca v žalobe uviedol, že nesúhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania, nariadil vo veci pojednávanie na 01.10.2020. 32.1. Žalobca na pojednávaní prostredníctvom právneho zástupcu zotrval na dôvodoch, ktoré uviedol v písomnom vyhotovení žaloby zo dňa 20.01.2020 a zopakoval, že žaloba obsahuje 2 námietky procesného charakteru a tiež hmotnoprávnu námietku, majúc pritom za to, že všetky neuznané výdavky boli použité na zabezpečenie, dosiahnutie a udržanie príjmov, a tak došlo zo strany žalovaného k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. 32.2. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že správcovi dane je jasné, že lehota ustanovená v Smernici Rady č. 2011/16/EÚ je ustanovená na 6 kalendárnych mesiacov, avšak výsledky dožiadania od zahraničného daňového partnera nevie ovplyvniť. Správca dane niekoľkokrát urgoval predloženie výsledkov dokazovania, napriek jeho urgenciám neboli správcovi danej predložené v ustanovenej lehote. Čo sa týkalo nedodržania ročnej lehoty na výkon daňovej kontroly, uviedol, že lehoty neplynú, keď je kontrola prerušená. Zároveň sa vyjadril aj k hmotnoprávnej námietke, majúc pritom za to, že správca dane a žalovaný vyslovili záver, že nákup tovaru, resp. dodanie služby od spoločností deklarovaných na faktúrach ako dodávatelia, nebol preukázaný. V. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právne argumenty 33. Krajský súd v Nitre ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10 a § 13 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej aj ako "SSP" alebo "Správny súdny poriadok"), viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (§ 134 ods. 1 a 2 SSP) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie - žalovaného číslo 102873501/2019 zo dňa 13.12.2019, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 101613164/2019 zo dňa 03.07.2019, pričom dospel k záveru, že žaloba podaná proti tomuto rozhodnutiu v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu je dôvodná, a preto rozhodnutie - žalovaného číslo 102873501/2019 zo dňa 13.12.2019, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 101613164/2019 zo dňa 03.07.2019 podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. d), ods. 3 písm. a) SSP zrušil a vec mu podľa § 191 ods. 4 veta prvá SSP vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že napadnuté rozhodnutia boli nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. 34. Správny súd vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy (§ 119 veta prvá SSP), a tento neopakujúc na tomto mieste, keď je podrobne opísaný už v odôvodnení rozhodnutia žalovaného a jeho závery sú uvedené aj v príslušných bodoch I. a II. časti odôvodnenia rozsudku, popisujúcej priebeh administratívneho konania a napadnutého rozhodnutia, vec právne posudzoval podľa nasledovných ustanovení: 34.1. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. 34.2. Podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP, ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo. 34.3. Podľa § 191 ods. 4 SSP, ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci. 34.4. Podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve 1) daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak. Poznámka 1) - Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. 34.5. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len daňový poriadok), správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 34.6. Podľa § 2 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 34.7. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Poznámka 2) Napríklad zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. 34.8. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 34.9. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 34.10. Podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku, lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, 36b) druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov. Poznámka 36b) § 17 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení zákona č. 534/2005 Z. z. 34.11. Podľa § 61 ods. 1 daňového poriadku, správca dane daňové konanie a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. 21a) Poznámka 21a) Napríklad zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010. 34.12. Podľa § 61 ods. 3 daňového poriadku, konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania. Tento deň nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. 34.13. Podľa § 61 ods. 4 daňového poriadku, správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania. 34.14. Podľa § 61 ods. 5 daňového poriadku, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. 34.15. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. 34.16. Podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy SR, Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2. 34.17. Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 2011/11/EÚ z 15 februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní (ďalej len smernica) dožiadaný orgán poskytne informácie uvedené v článku 5 čo najrýchlejšie, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Ak však dožiadaný orgán už tieto informácie má, je potrebné ich zaslať do dvoch mesiacov od uvedeného dňa. 34.18. Podľa čl. 7 ods. 2 smernice, v niektorých osobitných prípadoch môžu byť medzi dožiadaným a dožadujúcim orgánom dohodnuté iné konečné lehoty, ako sú ustanovené v odseku 1. 34.19. Podľa čl. 7 ods. 5 smernice, ak dožiadaný orgán nemôže odpovedať na žiadosť v stanovenej lehote, bezodkladne a v každom prípade do troch mesiacov od prijatia žiadosti oznámi dožadujúcemu orgánu dôvody, pre ktoré nedodržal termín, a dátum, do ktorého bude pravdepodobne môcť odpovedať. 34.20. Podľa čl. 7 ods. 6 smernice, ak dožiadaný orgán nemá požadované informácie a nemôže odpovedať na žiadosť o informácie alebo odmietne odpovedať z dôvodov ustanovených v článku 17, dožadujúcemu orgánu oznámi dôvody bezodkladne a v každom prípade do jedného mesiaca od prijatia žiadosti. 34.21. Podľa čl. 10 Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (ďalej len nariadenie) žiadaný orgán poskytuje informácie uvedené v článku 7 a 9 tak rýchlo, ako je to len možné, no najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti. Pokiaľ však žiadaný orgán už uvedenú informáciu má, lehota sa znižuje maximálne na jeden mesiac. 34.22. Podľa čl. 11 nariadenia, v niektorých osobitných kategóriách prípadov si môžu žiadaný a žiadajúci orgán navzájom dohodnúť iné lehoty, ako sú ustanovené v článku 10. 34.23. Podľa čl. 12 nariadenia, pokiaľ žiadaný orgán nie je schopný odpovedať na žiadosť v stanovenej lehote, okamžite písomne informuje žiadajúci orgán o dôvodoch, prečo tak neurobil, pričom uvedie, kedy bude pravdepodobne schopný odpovedať. 35. Správny súd v prvom rade poukázal na to, že žalobca v žalobe namietal tri konkrétne žalobné námietky a to dve procesnoprávne, pričom prvou bolo porušenie § 63 ods. 5 daňového poriadku zo strany správcu dane, keď sa tento žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkou žalobcu uvedenou v jeho vyjadrení zo dňa 07.02.2019 k protokolu, týkajúcou sa toho, že pominutie dôvodov, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila, je ohraničené maximálnou dĺžkou lehôt stanovených v smernici pre poskytovanie požadovaných informácií. Druhou procesnoprávnou námietkou bolo nedodržanie lehoty na vykonanie daňovej kontroly v súvislosti s absenciou aplikácie právneho názoru Najvyššieho súdu SR uvedenom v jeho rozsudku sp. zn. 4Sžfk/62/2018 na predmetný prípad. Okrem toho žalobca namietal aj hmotnoprávnu skutočnosť, a tou bolo nesprávne právne posúdenie veci zo strany správcu dane a žalovaného, keď obidva orgány verejnej správy trvajú na tom, že žalobca nesplnil jednu z podmienok ustanovenú v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, ktorou je, že daňové výdavky (náklady) musia byť preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov. 36. Predtým ako sa správny súd mohol zaoberať prvou procesnoprávnou námietkou žalobcu, musel sa oboznámiť s právnym názorom Najvyššieho súdu SR uvedeným v rozsudku pod sp. zn. 4Sžfk/62/2018, na ktorý žalobca poukázal v rámci druhej svojej procesnoprávnej námietky. 37. V bode 58 až 62 kasačný súd konštatoval, že v rámci jednotlivých etáp daňového konania sa môžu vyskytnúť okolnosti, ktoré ovplyvňujú jeho plynulý priebeh a znemožňujú v konaní pokračovať. Podľa povahy týchto okolností môže ísť o dočasnú nemožnosť alebo trvalú nemožnosť pokračovať v daňovom konaní. V tejto súvislosti dáva daňový poriadok správcovi dane okrem možností, resp. povinností zastaviť konanie aj možnosť konanie prerušiť. Daňový poriadok rozlišuje obligatórne a fakultatívne prerušenie daňovej kontroly. Daňová kontrola je prerušená dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení kontroly. Správca dane následne v daňovej kontrole pokračuje z vlastného podnetu alebo na podnet kontrolovaného daňového subjektu v prípade, ak pominuli dôvody, pre ktoré bolo konanie prerušené. Keď je daňová kontrola prerušená, lehota na jej vykonanie neplynie, t. j. daňová kontrola sa predlžuje o čas, po ktorý bola prerušená. Prerušenie daňovej kontroly znamená, že časový interval medzi jej začatím a jej ukončením môže byť dlhší než jeden rok, čo je maximálna zákonná dĺžka uskutočnenia daňovej kontroly. Pokiaľ predmetná situácia nastane a zákonná kontrola trvá dlhšie ako jeden rok, súd je povinný skúmať dôvodnosť (zákonnosť) jej prerušenia. Zákon správcovi dane ukladá povinnosť prerušiť daňové konanie v prípade, ak má vedomosť, že začalo konanie o predbežnej otázke. Naproti tomu fakultatívnym oprávnením prerušiť konanie správca dane disponuje v prípadoch, ak začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia alebo ak je potrebné získať informácie prostredníctvom príslušného orgánu v zahraničí podľa zákona č. 76/2007 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Posledným prípadom, kedy môže správca dane konanie prerušiť je situácia, keď sa na strane účastníkov konania vyskytnú dôležité dôvody a prerušenie konania účastníci zhodne navrhnú. V tomto prípade tak správca dane môže urobiť najviac na dobu 30 dní. Ako možno vidieť, daňový poriadok okrem prípadu fakultatívneho prerušenia daňovej kontroly z iniciatívy účastníkov konania v zmysle § 61 ods. 2 predmetného zákona, neurčuje žiadne konkrétne časové mantinely, ohraničujúce trvanie samotného prerušenia daňovej kontroly. Vnútroštátna právna úprava sa v tomto obmedzuje iba na všeobecnú formuláciu, podľa znenia ktorej správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania vtedy, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo. Podľa názoru kasačného súdu, dĺžka prerušenia daňového konania z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií je determinovaná lehotou, v ktorej sú žiadané orgány povinné poskytnúť informácie na základe článkov 7, 9 a 10 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty. Pričom žiadaný orgán poskytuje informácie tak rýchlo, ako je to možné, no najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti. Pokiaľ žiadaný orgán nie je schopný odpovedať na žiadosť v stanovenej lehote, okamžite informuje žiadajúci orgán o dôvodoch, prečo tak neurobil pričom uvedie, kedy bude pravdepodobne schopný odpovedať (článok 12 citovaného Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010). Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti zdôraznil, že napriek absencii stanovenia konkrétnych lehôt, ako aj bližšej špecifikácie podmienok uplatniteľných vo vzťahu k preukázaniu možnosti prerušiť daňovú kontrolu, túto nemožno chápať neobmedzene. Ako významné ustanovenie v súvislosti s oprávnením správcu dane prerušiť daňovú kontrolu je potrebné chápať ustanovenie § 44 daňového poriadku, v zmysle ktorého sa daňová kontrola vykonáva vždy iba v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR), čo znamená, že správca dane by nemal pri jej výkone zbytočne zaťažovať daňový subjekt, no zároveň ju musí vykonať v takom rozsahu, aby čo najpresnejšie a najobjektívnejšie zistil potrebné skutočnosti na splnenie jej účelu. Rozsah a spôsob daňovej kontroly, ktorý zvolí správca dane, musí spĺňať požiadavku nevyhnutnosti, primeranosti a účelnosti. Predmetné ustanovenie daňového poriadku je potrebné vykladať v spojení so zásadou daňového konania vyjadrenou v § 3 ods. 2 daňového poriadku, podľa ktorej je správca dane povinný vybaviť vec bezodkladne a bez zbytočných prieťahov, pričom je povinný použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré najmenej zaťažujú daňový subjekt a ktoré vedú k správnemu určeniu a vybaveniu dane. 38. Následne kasačný súd vo vyššie citovanom rozhodnutí v bode 67 s poukazom na obsah súdneho spisu a k nemu pripojeného administratívneho spisu, ako aj účel daňového konania, ktorým je vo všeobecnosti zistiť, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu, konštatoval, že oprávnenie správcu dane prerušiť daňovú kontrolu a úvaha s tým spojená, majú svoje limity, determinované odôvodnenosťou, účelnosťou a primeranosťou samotnej dĺžky prerušenia daňovej kontroly v konkrétnom prípade. Hranice v tomto smere určuje správcovi dane predovšetkým zásada proporcionality, v zmysle ktorej je správca dane povinný v každom jednom prípade individuálne zhodnotiť a posúdiť nutnosť prerušenia daňovej kontroly, ako aj povahu a obsah informácií, ktoré môžu byť potenciálne získané prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií. 39. Opierajúc sa o vyššie uvedené východiská Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval v bode 68 a 69, že prerušenie daňovej kontroly musí byť vykonané vždy v súlade so zákonom, t. j. musí byť účelné a nevyhnutné na preukázanie takých skutočností, ktoré nie sú správcovi dane v čase prerušenia daňovej kontroly známe a ktoré majú relevantný vplyv na zistenie potrebných skutočností, za účelom ktorých je daňová kontrola realizovaná. Výkon daňovej kontroly ako jedného z kľúčových inštitútov daňového konania predstavuje nepochybne významný zásah do riadneho a bežného fungovania každého daňového subjektu. Jej výkon je spravidla spojený minimálne s administratívnou, ale i finančnou záťažou, a preto v kontexte zásady rýchlosti a procesnej ekonómie je správca dane povinný konať bez zbytočných prieťahov a tak, aby nikomu nevznikli zbytočné náklady. Z tejto premisy je treba vyvodiť, že trvanie daňovej kontroly je potrebné časovo obmedziť len na nevyhnutnú mieru a preto je aj správca dane povinný postupovať účelne a tak, aby daňovú kontrolu skončil najneskôr v zákonnej jednoročnej lehote, resp. v lehote primeranej a zodpovedajúcej objektívne skutkovým okolnostiam. Správca dane preto vykonanie daňovej kontroly nemôže svojvoľne prerušiť a odložiť jej pokračovanie, ale jednotlivé kroky správcu dane musia po sebe systematicky nasledovať a musia byť realizované v primeraných časových intervaloch (bližšie napr. rozhodnutie NSS ČR vo veci sp. zn. 7Afs 22/2003 zo dňa 09.12.2004). V kontexte vyššie uvedeného sa Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí pod sp. zn. 4Sžfk/62/2018 v bode 70 jednoznačne stotožnil so závermi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia krajského súdu, podľa ktorých je nevyhnutné, aby v prípade prerušenia daňovej kontroly z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií, daňové orgány v rámci rozhodnutí, ktoré sa vo svojich záveroch opierajú o zistenia získané počas kontroly (teda aj o informácie získané medzinárodnou výmenou informácií), náležitým spôsobom zdôvodnili, aké zistenia vyplynuli z tohto postupu a aký vplyv mali tieto zistenia na konečné posúdenie veci. Pokiaľ v rozhodnutiach daňových orgánov predmetné náležitosti absentujú, možno vysloviť záver, že tieto nespĺňajú požiadavku riadneho odôvodnenia v zmysle § 63 ods. 5 daňového poriadku a trpia tak vadou nepreskúmateľnosti. 40. Vychádzajúc z obsahu druhej procesnoprávnej námietky, v rámci ktorej žalobca namietal nedodržanie lehoty na vykonanie daňovej kontroly v súvislosti s absenciou aplikácie právneho názoru Najvyššieho súdu SR uvedeného v jeho rozsudku sp. zn. 4Sžfk/62/2018 na predmetný prípad, správny súd uvádza, že v namietanom rozhodnutí, ako ani v inom rozhodnutí, ktoré by bolo pre správny súd záväzné, nebol uvedený právny názor ohľadom nedodržania lehoty na vykonanie daňovej kontroly v súvislosti s prerušením konania ohľadom vykonania medzinárodnej výmeny informácií. V žalobcom citovanom rozhodnutí bolo poukázané na to, že v prípade prerušenia daňovej kontroly z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií, daňové orgány v rámci rozhodnutia sú povinné tento svoj postup riadne zdôvodniť a v prípade, ak tak neurobia zaťažia rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti. Mal pritom na mysli tú skutočnosť, že odôvodnenia rozhodnutí daňových orgánov neposkytli odpoveď na otázku, aký význam mali skutočnosti zistené predmetnou medzinárodnou výmenou informácií na vyvodenie záverov obsiahnutých v ich rozhodnutiach. Rovnako tak súdu nebolo zrejmé, prečo správca dane nekonal, keď Nariadenie stanovuje lehoty pre žiadané orgány maximálne tri mesiace na výmenu informácií a je uplatniteľné od 1. januára 2012 vo všetkých členských štátoch. Následne zastal názor, že uvedenému záveru neodporuje ani tvrdenie, a to že účelnosť a dôvodnosť prerušenia daňovej kontroly nemožno posudzovať podľa výsledkov medzinárodnej výmeny informácií z dôvodu, že správca dane nemôže vopred predpokladať obsah zistených skutočností z jednotlivých odpovedí, ich vzájomné súvislosti a ani skutočnosť, či takto zistené informácie budú mať a v akom rozsahu, vplyv na správne určenie dane resp. či tieto informácie vôbec využije pri rozhodovaní vo veci. Na dôvažok Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že popri účelnosti a odôvodnenosti prerušenia daňovej kontroly z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií je potrebné posudzovať aj primeranosť dĺžky predmetného prerušenia. 41. S poukazom na uvedené, ako aj bližšie zdôvodnenie druhej procesnoprávnej námietky žalobcu správny súd ju musel vyhodnotiť samú o sebe za nedôvodnú, avšak v spojitosti s prvou procesnoprávnou námietkou žalobcu, v rámci ktorej bolo namietané nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, za dôvodnú. V tomto zmysle správny súd poukazuje na to, že v rámci prvej námietky žalobca vytýkal porušenie § 63 ods. 5 daňového poriadku zo strany správcu dane, keď sa tento žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkou žalobcu uvedenou v jeho vyjadrení zo dňa 07.02.2019 k protokolu, týkajúcu sa toho, že pominutie dôvodov, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila, je ohraničené maximálnou dĺžkou lehôt stanovených v smernici pre poskytovanie požadovaných informácií. 42. V tomto smere správny súd poukazuje na obsah administratívneho spisu, bližšie uvedený v čl. I. predmetného rozhodnutia, ako aj obsah napadnutého rozhodnutia, uvedený v čl. II. predmetného rozhodnutia a tiež na žalobcom namietanú Smernicu Rady č. 2011/11/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblastí daní (ďalej len smernica), v rámci ktorej je v čl. 7 ods. 1 vyjadrené, že dožiadaný orgán poskytne informácie uvedené v článku 5 čo najrýchlejšie, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Ak však dožiadaný orgán už tieto informácie má, je potrebné ich zaslať do dvoch mesiacov od uvedeného dňa. Okrem toho v čl. 7 ods. 2 smernice je uvedené, že v niektorých osobitných prípadoch môžu byť medzi dožiadaným a dožadujúcim orgánom dohodnuté iné konečné lehoty, ako sú ustanovené v odseku 1. Z obsahu administratívneho spisu pritom vyplývalo, že správca dane mal už v máji 2017 doručenú poslednú odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií a až následne dňa 06.11.2017 urgoval o poskytnutie ďalších informácií k žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií č. 1437719/2016 do Českej republiky. Odpoveď na túto žiadosť obdŕžal v decembri 2017 a následne dňa 02.01.2018 ju reklamoval, urgoval dňa 05.11.2018 a odpoveď na urgenciu obdŕžal dňa 20.11.2018, čo vyhodnotil za deň, kedy pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená. Uvedené oznámil žalobcovi oznámením č. k. 102294546/2018 zo dňa 21.11.2018. 43. Uvedený priebeh prerušenia daňovej kontroly v kontexte názoru Najvyššieho súdu SR vyjadreného vo vyššie citovanom rozhodnutí (správny súd si všimol, že v rozhodnutí Najvyššieho súdu išlo o aplikáciu nariadenia, avšak ustanovenia nariadenia i smernice sú obdobné, rozdiel spočíva v dĺžke lehoty na poskytnutie informácií) sa správnemu súdu javí ako porušenie princípu náležitého zdôvodnenia zákonnosti, účelnosti a primeranosti prerušenia daňovej kontroly realizovanej u žalobcu a to najmä v tom ohľade, že žalobca túto skutočnosť v rámci daňovej kontroly vo svojom vyjadrení k protokolu zo dňa 07.02.2019 aj namietal. Samotné zdôvodnenie žalovaného, resp. správcu daní, v tom ohľade, že nie je v ich kompetencii ovplyvniť dĺžku poskytovania informácií zo strany dožiadaného orgánu, sa správnemu súdu javí ako nedostatočné, pretože správny orgán síce nie je oprávnený ovplyvňovať dĺžku poskytovania dožiadaných informácií, ale urgenciami môže prispieť k efektívnemu poskytovaniu informácií, podávať žiadosti včas a sústredene, požadovať doplnenie informácií systematicky a sledovať dodržiavanie lehôt, stanovených vyššie uvedenými právnymi predpismi, resp. dohodnúť si s dožiadaným orgánom osobitnú lehotu podľa okolností týkajúcich sa konkrétnych zisťovaných skutočností. Naviac, nemožno sa stotožniť so žalobcom stanovenou striktnou lehotou, pretože v tomto ohľade správny súd poukazuje nielen na čl. 7 ods. 2 smernice, umožňujúci dohodnúť dlhšie lehoty, ale taktiež aj na absenciu sankcie pri nedodržaní lehoty a taktiež skutočnosť, že daňový poriadok prerušenie daňovej kontroly nelimituje žiadnou lehotou. Takýto striktný právny názor nebol ani zo strany súdov judikovaný a taktiež žalobcom preukázaný (a to ani s poukazom na vyššie citované rozhodnutie, preto druhá námietka v tom kontexte, ako ju špecifikoval žalobca, bola zo strany správneho súdu samá o sebe vyhodnotená ako nedôvodná). Podstatou veci zostáva, že daňová kontrola, či už prerušená, alebo neprerušená by mala trvať primeraný čas, čo najmenej zaťažovať daňový subjekt s cieľom získať informácie o skutočnom stave veci, a to je vyjadrené práve skúmaním proporcionality, ktorá v napadnutých rozhodnutiach absentovala. 44. Správny orgán síce správne uviedol, že aplikáciu výrokov rozsudkov nemožno použiť všeobecne, bez preskúmania skutočností a bez znalosti merita veci, na základe ktorého súdy rozhodovali, avšak v tomto ohľade správny súd poukazuje na to, že to neznamená, že by tieto rozhodnutia a najmä závery z nich mal správny orgán ignorovať a rezignovať vo svojom odôvodnení len na konštatovanie, že správca dane v prípade daňového subjektu získal informácie, ktoré mali podstatný vplyv na výsledok daňovej kontroly, pričom správca dane zistené skutočnosti v rozhodnutí náležite vyhodnotil a odôvodnil a to bez poukázania na konkrétne zistené skutočnosti a ich vyhodnotenie v rozhodnutí. 45. V rámci súdneho prieskumu neobstálo práve uvedené tvrdenie žalovaného, pretože v rozhodnutí správcu dane úplne absentovalo vyhodnotenie a zdôvodnenie skutočností, týkajúcich sa spornej výmeny medzinárodných informácií a to na základe žiadosti o MVI č. 1437719/2016, konkrétne jej doplnenie a zistenia z neho vyplývajúce. V tomto ohľade správny súd v prvom rade poukazuje na to, že ak daňová kontrola trvala dlhšie než jeden rok, čo je zákonná, maximálna lehota, musí správny súd skúmať dôvodnosť a teda aj zákonnosť prerušenia, ktoré musí byť v napadnutých rozhodnutiach správnych orgánov riadne zdôvodnené, poskytujúce odpovede nielen súdu, ale najmä žalobcovi ako daňovému subjektu. 46. Je právnou povinnosťou správneho orgánu svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, čím sa napĺňa účel, aby rozhodnutia správnych orgánov neboli vynucované len z hľadiska autoritatívneho postavenia, ale najmä presvedčivosti ich odôvodnenia, aby sami adresáti poznali dôvody, ktoré správny orgán k takému rozhodnutiu viedli a na základe nich boli presvedčení o oprávnenosti a zákonnosti konania zo strany správneho orgánu. Rozhodnutie správneho orgánu má byť potom následne aj preskúmateľné súdom. Správne orgány majú zabezpečiť, aby z ich konania nevznikali pochybnosti o možnej svojvôli a zneužívaní ich mocenského postavenia. Z hľadiska proporcionality a výkonu práv a povinností v súlade s dobrými mravmi bolo potrebné, aby bol postup správnych orgánov objektívny a nevykazoval znaky svojvôle zo strany správneho orgánu. Preto aj rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane z príjmov právnickej osoby musí spĺňať zákonom stanovené náležitosti a obsahovať riadne odôvodnenie, z ktorého musí byť zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, keďže svojím rozhodnutím zasiahol do majetkového práva žalobcu. Je úlohou správneho orgánu v odôvodnení uviesť konkrétne dôvody, ktoré ho viedli k prerušeniu daňovej kontroly, ako aj vysvetliť úvahy, zdôvodňujúce opodstatnenosť prerušenia daňovej kontroly, pretože takýto procesný postup nie je neobmedzený. Zákon ho síce umožňuje, ale za ním stanovených podmienok, ktoré musia vyplývať aj z napadnutého rozhodnutia. Pre správcu záväzným motívom pri úvahách o ďalšom procesnom postupe musí byť pritom zásada proporcionality. Správca dane je povinný dôsledne posúdiť a zdôvodniť, či existovali také dôvody, pre ktoré bolo nutné daňovú kontrolu prerušiť. 47. Práve splnenie uvedených zákonných predpokladov však absentuje v napadnutom rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa, ako aj v rozhodnutí žalovaného. Správne orgány vo svojich rozhodnutiach rezignovali a nedostatočne zdôvodnili úvahy, aký význam malo tak dlhé prerušenie predmetnej daňovej kontroly, a to najmä v spornom období od mája 2017 až do decembra 2018. Správnemu súdu z napadnutých rozhodnutí vôbec nie sú zrejmé výsledky takéhoto preverenia, ako ani spôsob, akým boli premietnuté do rozhodovacej činnosti prvostupňového rozhodnutia ani napadnutého rozhodnutia žalovaného. Samozrejme, správny súd si je vedomý toho, že správne orgány vopred nevedia, čo prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií zistia, avšak ani táto skutočnosť im nebráni, aby riadne zdôvodnili svoje úvahy, ktoré ich viedli k prerušeniu daňovej kontroly, resp. k rozhodnutiu, že nepokračovali v daňovej kontrole. 48. S poukazom na uvedené bolo potrebné ustáliť, že správny orgán prvého stupňa a ani žalovaný sa náležite nevysporiadali s námietkami žalobcu uvedenými vo vyjadrení k protokolu, a svoje rozhodnutie riadne neodôvodnili. Správny súd preto dospel k záveru o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, čo predstavovalo naplnenie dôvodu na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP pre nepreskúmateľnosť, týkajúcu sa nedostatku dôvodov. 49. V priebehu ďalšieho konania bude povinnosťou správnych orgánov pri posudzovaní predmetnej veci postupovať vo vyššie naznačenom smere a v súlade s právnym názorom správneho súdu. Vysporiadať sa s námietkami žalobcu a opätovne preskúmať zákonnosť prerušenia daňovej kontroly, čo do jej dôvodov a jej dĺžky a to za aplikácie princípu proporcionality, ako aj vyššie uvedených skutočností, týkajúcich sa zákonnosti prerušenia daňovej kontroly. 50. Záverom správny súd uvádza, že čo sa týkalo žalobcom vznesenej hmotnoprávnej námietky a to nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, tú správny súd vzhliadol za nedôvodnú a najmä bližšie nekonkretizovanú. Mal pritom za to, že predmetnú námietku v žalobe žalobca vzniesol všeobecne a opomenul pritom skutočnosť, že v niektorých prípadoch zo strany správcu dane mu bolo uvedené, aké dôkazy je potrebné ešte predložiť, avšak daňový subjekt ich nepredložil. Rovnako tak správny súd poukazuje na to, že daňový subjekt uznal nepoužívanie osobného motorového vozidla Audi A7 Sportback Prestige, C. J. XXX CX na podnikateľské účely, čo znamenalo zvýšenie výsledku hospodárenia o celkom o sumu 14.894,62 eura. 51. Následne správny súd mal za to, že nárok daňového subjektu na uznanie uplatnených daňových výdavkov (nákladov) je viazaný na splnenie podmienok ustanovených v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, pričom na uznanie uplatneného nároku musia byť bezpodmienečne splnené všetky podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. Na splnenie preukázateľnosti uplatneného daňového výdavku (nákladu) pritom nepostačuje predložiť správcovi dane faktúry, dodacie listy a doklady o úhrade faktúr. Pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje nárok na uznanie daňových výdavkov (nákladov), ktoré vynaložil na úhradu vystavených dodávateľských faktúr, musí byť schopný preukázať nielen vecnú súvislosť úhrady za dodané tovary a služby s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním zdaniteľných príjmov, ale tiež skutočnosť, že tovar a služby mu boli dodané v takom rozsahu a práve spoločnosťou, alebo osobou uvedenou na faktúre. Samotné faktúry a doklady o ich úhrade sú síce formálnou podmienkou uznania daňových výdavkov (nákladov), nie sú však postačujúcou podmienkou na uznanie daňových výdavkov (nákladov), pokiaľ nie je preukázané, že k dodaniu tovaru a služieb dodávateľskou spoločnosťou reálne aj došlo. V tomto ohľade je potrebné sa stotožniť so správnym orgánom, že tvrdenie o niečom, čo nie je žiadnym iným, overiteľným spôsobom preukázané, nie je možné v daňovom konaní použiť ako dôkaz. Rovnako tak správca dane nie je povinný uvádzať daňovému subjektu, aké dôkazy je potrebné ešte predložiť. Následne správny súd skonštatoval, že záver správcu dane o tom, že žalobca ako daňový subjekt nesplnil jednu z podmienok ustanovenú v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, ktorou je, že daňové výdavky (náklady) musia byť preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, je správny, ako aj riadne odôvodnený a ustálený na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Žalobca dokonca ani v žalobe neprodukoval žiadne návrhy na doplnenie dokazovania, resp. nevytýkal nevykonanie konkrétnych dôkazov, dopytoval sa len na označenie dôkazov, ktoré by mal predložiť, avšak v tomto ohľade sa správny súd stotožňuje s názorom správneho orgánu, že v tomto ohľade zákon správnemu orgánu neumožňuje určovať okruh dôkazov, ktoré by mal daňový subjekt produkovať. Je potrebné odkázať na § 24 ods. 4 daňového poriadku, v zmysle ktorého ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Uvedené podporuje aj právny názor vyjadrený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf 56/2016, z ktorého vyplýva, že daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Ak daňovník napriek výzve správcu dane a svojmu záväzku (prísľubu), že do uvedenej lehoty určenej správcom dane predloží dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, tieto nepredloží, tak potom nemôže uniesť dôkazné bremeno a správca dane môže takto nedostatočne vydokladované náklady daňovníka nezahrnúť resp. vylúčiť z daňových výdavkov. K uvedenému správny súd ešte dodáva, že dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie. Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Zásada objektívnej pravdy, ovládajúca daňové konanie však nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už správca dane získal v rámci správy daní a v priebehu konania. Zároveň je nutné dodať, že v daňovom konaní neplatí vyhľadávacia zásada, a teda správca dane nevyhľadáva dôkazy, ktoré má predložiť daňový subjekt, ale platí zásada prejednacia, čo znamená, že správca dane overí a prejedná dôkazy predložené daňovým subjektom. 52. Rovnako tak sa nemožno stotožniť s názormi žalobcu ohľadom deľby dôkazného bremena, pričom v tomto ohľade správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf 8/2016, z ktorého jednoznačne vyplýva, že ťarcha dôkazného bremena je v podstatnej miere na kontrolovanom daňovom subjekte. V rovnakom duchu znie aj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 705/2017, v zmysle ktorého východisko argumentácie súdov, podľa ktorého v prípade správcom dane preukázaných pochybností o uskutočnení zdaniteľných plnení prechádza dôkazné bremeno na daňový subjekt, je možné považovať za ústavne konformné. Takýto zásah do autonómie jednotlivca je totiž odôvodnený verejným záujmom na stanovení, vymeraní a výbere dane. 53. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že vzhľadom na plný úspech žalobcu v tomto konaní, súd priznal žalobcovi nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanému, o ktorej výške rozhodne správny súd obsadený vyšším súdnym úradníkom samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. 54. Správny súd toto rozhodnutie prijal v senáte pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (§ 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440 ods. 1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak (443 ods. 1 SSP). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.