Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 23Sa/13/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4020200079 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4020200079.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobkyne: T. R., bytom W., J. J. XXXX/XX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 12. 12. 2019, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto r o z h o d o l : Krajský súd žalobu zamieta. Krajský súd žalovanej nepriznáva náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Rozhodnutím žalovaného č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 12. 12. 2019 podľa § 218 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. Generálny riaditeľ žalovaného odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 11. 07. 2019 potvrdil. 2. Prvostupňový správny orgán predmetným rozhodnutím zo dňa 11. 07. 2019 zamietol žiadosť žalobkyne o priznanie starobného dôchodku od 23. 05. 2016 podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. 3. Prvostupňový správny orgán rozhodol o žiadosti žalobkyne zo dňa 24. 06. 2019, ktorou žiadala o priznanie starobného dôchodku od 23. 05. 2016. Z obsahu spisového materiálu, najmä z potvrdenia Ministerstva vnútra SR č. SPOU-OSZ-34948-37/2019-VZ zo dňa 18. 06. 2019 vyplýva, že žalobkyni bol priznaný od 01. 01. 2001 starobný dôchodok podľa § 132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ktorý sa od 01. 07. 2002 podľa § 125 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, považuje za výsluhový dôchodok. Na vznik nároku na starobný dôchodok a jeho výšku bola žalobkyni zhodnotená doba štúdia od 24. 05. 1964 do 30. 06. 1965 (III. pracovná kategória), doba zamestnania od 01. 07. 1965 do 10. 05. 1977 (III. pracovná kategória), doba služobného pomeru v policajnom zbore od 11. 05. 1977 do 31. 10. 1991 (II. pracovná kategória), doba služobného pomeru v policajnom zbore od 01. 11. 1991 do 31. 12. 1999 (I. kategória funkcií) a doba služobného pomeru v policajnom zbore od 01. 01. 2000 do 31. 08. 2000 (III. pracovná kategória). Služobný pomer žalobkyni skončil dňa 31. 08. 2000. Starobný dôchodok je žalobkyni naďalej vyplácaný útvarom sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra SR a za výsluhový dôchodok sa iba považuje naďalej podľa zákona č. 100/1988 Zb., pretože žalobkyňa k 01. 01. 2001 splnila všetky zákonné podmienky. Vznik nároku na starobný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, súčasne vylučuje možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 273 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2, písm. a/, alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní uránových baniach, b/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2, písm. b/, ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d/ a e/, c/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2, písm. b/ až h/, d/ 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2, písm. i/ až l/, e/ 60 rokov. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, žena má nárok na starobný dôchodok, ak bola zamestnaná najmenej 25 rokov a dosiahla vek aspoň a/ 53 rokov, ak vychovala 5 alebo viac detí, b/ 54 rokov, ak vychovala 3 alebo 4 deti, c/ 55 rokov, ak vychovala 2 deti, d/ 56 rokov, ak vychovala 1 dieťa, alebo e/ 57 rokov. 4. Žalobkyňa voči prvostupňovému rozhodnutiu podala odvolanie, v ktorom žiadala aby jej bolo do dôchodkového poistenia započítaná doba civilného zamestnania od 23. 05. 1964 do 11. 05. 1977, kedy pracovala v civilnom zamestnaní. 5. Žalovaný správny orgán rozhodnutím z 12. 12. 2019 zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Po preskúmaní spisovej dokumentácie žalobkyne, zistil, že toto je vecne správne. 6. Žalobkyňa žiadosťou z 24. 06. 2019 požiadala žalovanú o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadala priznať od 23. 05. 2016. Nárok na starobný dôchodok žalobkyni vznikol pred 31. 12. 2003, preto podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v konaní o nároku na dôchodok a jeho výplatu sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. 12. 2003. 7. Žalobkyni bol rozhodnutím Ministerstva vnútra SR č. SPC-34.948-12/6-2000 zo dňa 14. 12. 2000 priznaný od 01. 01. 2001 starobný dôchodok v sume 7.211,-Sk mesačne. Tento dôchodok bol vymeraný z najvýhodnejšieho priemerného mesačného zárobku podľa § 12 a § 131 zákona č. 100/1988 Zb. za roky 1994, 1996, 1997, 1998 a 1999 v sume 4.067,-Sk a s prihliadnutím k celkovej započítanej dobe služby od 18 roku veku, t.j. 36 rokov, z toho 8 rokov v I. kategórii funkcií, 14 rokov v II. kategórii funkcií a 14 rokov v III. pracovnej kategórii a 3 mesiace po vzniku nároku na dôchodok. 8. Starobný dôchodok bol žalobkyni naďalej vyplácaný útvarom sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra SR a za výsluhový dôchodok sa iba považuje, naďalej však zostal starobným dôchodkom podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, pretože žalobkyňa pre priznanie tohto starobného dôchodku k 01. 01. 2001 splnila všetky zákonné podmienky. 9. V súlade s ustanovením § 67 ods. 3 zákona č. 519/2007 Z.z., môže žalobkyňa požiadať o zvýšenie už priznaného starobného dôchodku vyplácaného útvarom sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra SR za obdobie dôchodkového poistenia, ktoré získala po 31. 12. 2003. 10. Žalobkyňa voči rozhodnutiu II. stupňového správneho orgánu podala žalobu, v ktorej uviedla, že od 01. 01. 2001 je na výsluhovom dôchodku, nemá započítané doby štúdia od 24. 05. 1961 do 30. 06. 1965 a dobu civilného zamestnania 11 rokov a 318 dní. Poukazovala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého ak policajt poberá výsluhový dôchodok a dosiahol dôchodkový vek, má nárok na starobný dôchodok, do ktorého je započítaná aj doba sociálneho zabezpečenia za roky, ktoré jej boli zhodnotené pri výpočte výsluhového dôchodku. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril dňa 26. 05. 2020 a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pretože s námietkami žalobkyne sa nestotožňuje, pretože podľa potvrdenia Ministerstva vnútra SR č. SPOU-OSZ-34948-37/2019-VZ zo dňa 18. 06. 2019 vyplýva, že žalobkyni bol priznaný od 01. 01. 2001 starobný dôchodok podľa § 132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ktorý sa od 01. 07. 2002 podľa § 125 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, považuje za výsluhový dôchodok. Pre vznik nároku na starobný dôchodok a jej výšku bola žalobkyni zhodnotená doba štúdia od 24. 05. 1964 do 30. 06. 1965 (III. pracovná kategória), doba zamestnania od 01. 07. 1965 do 10. 05. 1977 (III. pracovná kategória), doba služobného pomeru v policajnom zbore od 11. 05. 1977 do 31. 10. 1991 (II. pracovná kategória), doba služobného pomeru v policajnom zbore od 01. 11. 1991 do 31. 12. 1999 (I. kategória funkcií) a doba služobného pomeru v policajnom zbore od 01. 01. 2000 do 31. 08. 2000 (III. pracovná kategória). Služobný pomer žalobkyni skončil dňa 31. 08. 2000. Vznik nároku na starobný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb. súčasne vylučuje možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 273 ods.5 zákona č. 461/2003 Z.z. Tento právny názor vyslovil aj Najvyšší súd SR sp.zn. 9So/41/2008 zo dňa 29. 09. 2008. II. 11. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného vyjadrila dňa 14. 07. 2020, kde poukazovala na to, že sa domáha priznania starobného dôchodku za nezapočítané roky štúdia od 24. 05. 1961 do 30. 06. 1965 a civilného zamestnania. Nie je jasné, prečo by tieto roky nemali byť započítané do civilného zamestnania. Žiadala rozhodnutie zrušiť a určiť správny postup pre započítanie dôb pre určenie výšky starobného dôchodku. III. 12. Krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe bez pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto rozsudkom žalobu žalobcu zamietol podľa § 190 SSP. 13. Správny súd oboznámením sa pripojeným administratívnym spisom a dospel k tomuto skutkovému a právnemu záveru. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o nároku žalobkyne na priznanie starobného dôchodku od 23. 05. 2016. Žalobkyňa žiadosťou zo dňa 24. 06. 2019 žiadala priznať starobný dôchodok od 23. 05. 2016. Z administratívneho spisu žalovaného ako aj z pripojeného spisu Ministerstva vnútra SR - sekcie personálnych a sociálnych činností, mal správny súd za preukázané, že žalobkyňa si žiadosťou zo dňa 04. 12. 2000 žiadala priznať starobný dôchodok od 01. 01. 2001 na Ministerstve vnútra SR. Rozhodnutím č. SPC 34.948-4/6-2000 zo dňa 14. 12. 2000 bol žalobkyni priznaný podľa §132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb. od 01. 01. 2001 starobný dôchodok v sume 7.211,-Sk mesačne. K celkovej započítanej dobe služby zamestnania od 18 roku veku, t.j. 36 rokov, z toho 8 rokov v I. kategórii funkcií, 14 rokov v II. kategórii funkcií, 14 rokov v III. pracovnej kategórii a 3 mesiace po vzniku nároku na starobný dôchodok. Rozhodnutím zo dňa 06. 11. 2000 bol žalobkyni priznaný výsluhový príspevok podľa § 210 a § 211 písm. d/ zákona č. 73/1998 Z.z. od 01. 09. 2000 v sume 10.187,-Sk mesačne. Z tohto je zrejmé, že starobný dôchodok žalobkyni bol priznaný a je vyplácaný útvarom Ministerstva vnútra SR, a preto nie je možné žalobkyni priznať ďalší starobný dôchodok, preto jej žiadosť o priznanie starobného dôchodku žalovanou bola správne zamietnutá. 14. Čo sa týka námietky žalobkyne, že jej nebola započítaná doba štúdia od 24. 05. 1961 do 30. 06. 1965, nie je opodstatnená, pretože ako to vyplýva z vyššie uvedeného rozhodnutia Ministerstva vnútra SR, doba štúdia žalobkyne bola zhodnotená od 18 roku veku, t.j. od 24. 05. 1964 v III. pracovnej kategórii, a takisto aj doba civilného zamestnania od 01. 07. 1965 do 10. 05. 1977 v III. pracovnej kategórii. 15. Zákon o sociálnom zabezpečení, účinný pred 01. 01. 2004 bol všeobecným predpisom sociálneho zabezpečenia, ktorý sa vzťahoval aj na policajtov. Až od 01. 07. 2002 došlo k čiastočnému vylúčeniu policajtov zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia, a to na účely ich výsluhového zabezpečenia ale i za dobu ich služby v policajnom zbore. 16. Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že žalobkyni vznikol nárok na starobný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov už raz priznaný vylučuje možnosť vzniku ďalšieho nároku na taký istý druh dôchodku podľa neskoršieho zákona o sociálnom poistení. Z týchto dôvodov nie je možné žalobkyni priznať ďalší starobný dôchodok. 17. Správny súd považoval rozhodnutie žalovanej za súladné so zákonom, pretože starobný dôchodok žalobkyni naďalej vypláca útvar Ministerstva vnútra SR, a tento starobný dôchodok sa za výsluhový dôchodok iba považuje. 18. Ak žalobkyňa po odchode do starobného dôchodku vykonávala zamestnanie a bola dôchodkovo poistená, môže požiadať o zhodnotenie tejto doby poistenia žiadosťou o zvýšenie už priznaného starobného dôchodku vyplácaného útvarom sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra SR za obdobie dôchodkového poistenia získaného po 31. 12. 2003 a starobný dôchodok v takomto prípade zvýši útvar sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra SR po prevedení poistného na starobné poistenie od sociálnej poisťovne 19. Správny súd vykonaným dokazovaním nezistil žiadny relevantný dôvod, pre ktoré by malo byť rozhodnutie žalovaného orgánu zrušené, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 199 SSP zamietol. 20. Správny súd o trovách konania rozhodol podľa § 168 SSP tak, že žalovanému nepriznal náhradu trov konania, pretože mu žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 133, ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (§ 439, ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440, ods. 1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote 1 mesiaca, od doručenia rozhodnutia krajského súdu, subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449, ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6, ods. 2, písm. c/).