Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 23Sa/15/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4020200082 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4020200082.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, v právnej veci žalobcu: H.. U.. Y. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., Na Z. XX, zastúpený advokátskou kanceláriou Procházka & partners, spol. s r.o., so sídlom Bratislava, Búdkova 4, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/ SOC/2020/2442/Chr zo dňa 24. 01. 2020, takto r o z h o d o l : Krajský súd zrušuje rozhodnutie žalovaného Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/ SOC/2020/2442/Chr zo dňa 24. 01. 2020 ako i prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, odboru sociálnych vecí a rodiny č. NR1/OPPNK ŤZPAPČ/SOC/2019/74103-5 zo dňa 28. 10. 2019 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd žalobcovi priznáva právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu sa domáhal podanou žalobou preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie a potvrdené rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra č. NR1/OPPNK ŤZPAPČ/SOC/2019/74103-5 zo dňa 28. 10. 2019, ktorým nebolo vyhovené žiadosti žalobcu o peňažný príspevok na osobnú starostlivosť zo dňa 17. 07. 2019, pretože na základe komplexného posudku č. NR1/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2019/64177-0005 zo dňa 22. 10. 2019 sa S. Y. považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 60%. Peňažný príspevok nebol v komplexnom posudku navrhnutý. V odôvodnení žalovaného bolo konštatované, že preskúmal spisovú dokumentáciu a posudkový lekár preskúmal jednotlivé telesné, zmyslové a psychické funkcie a ich posudky. Pri posudzovaní odkázanosti neplnoletej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na pomoc inej fyzickej osoby sa neprihliada na potrebu pomoci pri zabezpečovaní starostlivosti o seba, starostlivosť o domácnosť, alebo pri realizovaní základných sociálnych aktivít, ktoré vyplývajú z rodičovskej starostlivosti, poskytovanej neplnoletej fyzickej osobe rovnakého veku. Posudkový lekár konštatoval, že menovaná potrebuje pomoc pri všetkých úkonoch sebaobsluhy. Zdravotné postihnutie endokrinného systému - cukrovka I. typu, sa prejavuje deficitom endokrinnej činnosti buniek pankreasu už v útlom veku. Liečba inzulínom je nevyhnutná od začiatku ochorenia. Miera funkčnej poruchy 60 % zodpovedá druhu zdravotného poistenia cukrovke detského veku podľa prílohy č. 3 časti III. 8c k zákonu č. 447/2008 Z.z.. Organizácia komplexnej liečby - injekčné podávanie inzulínu, sledovanie hladín glykémie v krvi, stravovací režim, edukácia - patrí do oblasti zdravotnej starostlivosti, posudzovanie odkázanosti neplnoletej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na pomoc inej osoby pri denných činnostiach podľa § 14 ods.2 zák.č. 447/2008 Z.z. sa nevzťahuje na poskytovanie pomoci pri zdravotnej starostlivosti. Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, opatrovanie na účely tohto zákona j e pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na opatrovanie podľa § 14 ods. 4 citovaného zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, ak tento zákon neustanovuje inak. V zmysle § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V alebo VI podľa osobitného predpisu. Podľa prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, úkony sebaobsluhy, pri ktorých je posudzovaná odkázanosť fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby sú: stravovanie a pitný režim, vyprázdňovanie močového mechúra, vyprázdňovanie hrubého čreva, osobná hygiena, celkový kúpeľ, obliekanie vyzliekanie, zmena polohy, sedenie a státie, pohyb po schodoch, pohyb po rovine, orientácia v prostredí, dodržiavanie liečebného režimu, potreba dohľadu. V zmysle § 39 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, účelom opatrovania je zabezpečiť každodenne pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri úkonoch sebaobsluhy, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri realizovaní sociálnych aktivít s cieľom zotrvať v prirodzenom domácom prostredí. Podľa ustanovenia § 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá dovŕšila šesť rokov veku a ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na opatrovanie, opatruje fyzická osoba uvedená v odsekoch 3 a 4, možno fyzickej osobe, ktorá opatruje, poskytnúť peňažný príspevok na opatrovanie. 2. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné. V žalobe zdôraznil, že ako to vyplýva z lekárskej správy detského endokrinológa a diabetológa MUDr. Andreja Morvaya, vyplýva, že moja dcéra „musí byť pod neustálym dohľadom“, že „nemôže zostať bez dohľadu dospelej osoby“ a že „potrebuje neustály doprovod a dohľad“. Uvedeným záverom zodpovedá aj skutočný stav, v rámci ktorého je mojej dcére v súlade s lekársky indikovanou potrebou poskytovaný „neustály doprovod a dohľad“. Je teda zrejmé, že moja dcéra je aj odkázaná, aj jej spolu s jej matkou, mojou manželkou, poskytujeme nepretržitý dohľad pri väčšine činností, a to bez ohľadu na to, že viaceré z týchto činností dokáže pri dohľade vykonávať sama. V tejto súvislosti považujem za podstatné, že zákonodarca výslovne a vedome rozlišuje medzi pomocou pri činnostiach a dohľadom pri činnostiach. Zatiaľ čo pomoc prezumuje aktívnu účasť pomáhajúcej osoby na výkone daných činností, dohľad prezumuje prítomnosť pomáhajúcej osoby. Tá je v prípade mojej dcéry, v podobe doprovodu a dohľadu, nevyhnutná nepretržite. V skratke, hoci moja dcéra nepotrebuje pomoc pri každej z referenčných činností, je odkázaná na nepretržitý doprovod a dohľad, ako to napokon jednoznačne vyplýva aj z citovanej lekárskej správy. Osoba, ktorá potrebuje nepretržitý doprovod a dohľad, je aj z povahy veci, aj v zmysle 12 bodu Prílohy osobou, odkázanou na opatrovanie, pričom uvedené platí bez ohľadu na prípadnú samostatnosť dotknutej osoby pri výkone niektorých z referenčných činností. Dohľad v zmysle 12 bodu Prílohy je totiž samostatnou skutkovou podstatou, nie akcesorickou kategóriou k predchádzajúcim jedenástim bodom Prílohy. Znaky tejto skutkovej podstaty je nevyhnutné skúmať samostatne, pričom „dohľad“ ani pojmovo, ani prakticky nie je totožný s „pomocou“. V prípade mojej dcéry považujem za nepochybné, že potreba nepretržitého doprovodu a dohľadu počas celého dňa materiálne napĺňa „potrebu nepretržitého dohľadu pri väčšine činností“. Uvedené závery potvrdzuje aj prepúšťacia správa doc. MUDr. Miriam Čiliakovej, PhD., zo dňa 12. augusta 2019, v ktorej sa konštatuje nevyhnutnosť mimoriadnej opatery a starostlivosti o moju dcéru, a to aj pri výkone bežných činností, okrem iného napríklad potreba „merať glykémiu minimálne 4x denne“, kontrola relevantných ukazovateľov v dvojhodinových intervaloch, v určených prípadoch nevyhnutnosť urgentnej hospitalizácie čo najbližšie k miestu bydliska, a tak podobne. Podobne to, v podobe potreby zvýšenej starostlivosti a nutnosti sprievodu, konštatuje aj Lekársky nález MUDr. Adriany Morvayovej z 08. 11. 2019. Odhliadnuc od uvedeného, z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že samostatnosť mojej dcéry bola v Posudku posúdená ako samostatnosť v takmer plnom rozsahu (115 bodov zo 120). Tento záver absolútne nezodpovedá skutočnému stavu veci. Z logiky bodovej klasifikácie odkázanosti podľa Prílohy v spojení s bodovým hodnotením 115 bodov a odôvodnením napadnutého rozhodnutia („obmedzená schopnosť pri úkonoch dodržiavania liečebného režimu“) vyplýva, že jediné obmedzenie samostatnosti mojej dcéry má podľa Posudku spočívať v potrebe pomoci pri minimálne dvoch úkonoch dodržiavania liečebného režimu. Toto hodnotenie absolútne opomína nielen potrebu nepretržitého doprovodu a dohľadu v zmysle dvanásteho bodu Prílohy, ale tiež obmedzenia samostatnosti mojej dcéry vo vzťahu, napríklad, ale nielen, k prvému bodu Prílohy (Stravovanie a pitný režim), ako aj k štvrtému, piatemu a šiestemu bodu Prílohy (Osobná hygiena, Celkový kúpeľ, Obliekanie a vyzliekanie). Súčasťou stravovacieho režimu pri diagnóze zdravotného postihnutia mojej dcéry je aj potreba veľmi presného „zistenia obsahu obalu s potravinami a nápojmi“ či „zistenia záručnej doby z obalov potravín a nápojov“, čo sú činnosti, pri ktorých moja dcéra potrebuje nielen dohľad, ale aj pomoc inej osoby. V tejto súvislosti považujem za dôležité upozorniť, že povaha a rozsah zdravotného postihnutia mojej dcéry vyžaduje dohľad a zvýšenú starostlivosť s nepretržitým 24- hodinovým monitorovaním glykemických variácií, nakoľko pri vekom podmienenej labilite DM a rastovej progresii dcéra bez riadne zabezpečenej opatery padá do hypoglykemických - bezpodmienečne život ohrozujúcich epizód. Je zrejmé, že šesťročné dieťa s celoživotným ochorením diabetes mellitus 1.typu napriek tomu, že dokáže zvládať mnohé sebaobslužné činnosti, vyžaduje nadmieru zodpovednú a zvýšenú starostlivosť, ktorá vychádza zo základných liečebných opatrení. Tými sú napríklad aj 24-hodinová nepretržitá aplikácia inzulínu v kontinuálnych bazálnych a bolusových dávkach, meranie glykémie prostredníctvom kapilárnych odberov pomocou lancetového pera, monitoring glykémií pomocou SGM a FGM, ktoré vyžaduje kalibráciu, skenovanie a neustále vyhodnocovanie nameraných ukazovateľov, manipulácia s ihlami, biologickým materiálom, aplikačnou pomôckou, ktorou je v prípade mojej dcéry technicky zložité elektronické zariadenie (inzulínová pumpa s príslušenstvom), monitoring ketolátok a monitoring glykozúrie - cukru v moči pomocou testovacích prúžkov. Neustála kontrola správnej funkčnosti bezpečného chodu IP nemôže byť ponechaná na šesťročné dieťa, lebo si vyžaduje dôsledný nácvik zručností, ktoré vo všeobecnosti ovládajú iba špeciálne vyškolené dospelé osoby a bez problémov tieto úkony neovláda ani väčšina zdravotníckych pracovníkov pediatrickej kliniky vo FN Nitra. Práve z tohto dôvodu rodičia absolvujú opakované špecializované školenia, a zúčastňujú sa celoživotne edukačných školení, aby chod IP zvládali a dieťa nebolo v ohrození života. Pri aplikácii inzulínu pomocou IP môže u detí kedykoľvek prísť k vytiahnutiu či zalomeniu kanyly, k prerušenému, nedostatočnému prívodu inzulínu do podkožia, čo môže v krátkom čase spôsobiť rozvinutie akútnej, život ohrozujúcej diabetickej ketoacidózy s rozvratom vnútorného prostredia, alebo môže prísť k poruche elektronického zariadenia a chybu treba včas presne identifikovať. Naopak pri nadmerných dávkach účinkujúceho inzulínu je nutné korigovať jeho prísun, aby neprišlo k bezvedomiu a hypoglykemickej kóme. Hypoglykémia i diabetická ketoacidóza patria medzi časté a veľmi obávané akútne komplikácie, ktoré sú charakterizované ako život ohrozujúce stavy a vyžadujú si okamžitú intervenciu so zahájením prvej pomoci. Pri náhlom poklese glykémie pod 2,2 mmol je nevyhnutné okamžité zahájenie prvej pomoci prostredníctvom okamžitej subkutánnej aplikácie antihormónu prostredníctvom Hypo kitu, ktorý si vyžaduje presnú rýchlu prípravu a podanie pomocou striekačky so zatavenou ihlou. Ďalej, nakoľko kompenzácia a dosahovanie metabolickej kompenzácie je striktne podmienené zostavou presného stravovacieho plánu podľa ordinovaných sacharidových jednotiek i glykemického indexu potravín, moja šesťročná dcéra rozhodne nie je schopná bez priamej pomoci dospelej osoby vykonávať úkony stravovania a pitného režimu, napríklad čítať zloženie potravín, zvládnuť nevyhnutné prevažovanie (kontrolu gramáže) sacharidového jedla pred konzumáciou, ani nie je schopná samostatne rozoznávať a orientovať sa v potravinových skupinách a manažovať započítateľné alebo voľné potraviny tak, aby bolo stravovanie časovo presne viazané na aplikáciu inzulínu. Nedokáže tiež posúdiť vrchol pôsobenia účinku inzulínu, ani nevie zhodnotiť faktor inzulínovej senzitivity, či inzulín/sacharidový pomer. Tiež nevie odhadnúť vhodnosť a intenzitu pohybovej aktivity, ktorá bezprostredne ovplyvňuje hladinu krvného cukru, ani nedokáže zvládať inzulínové korekcie a preliečenie hypoglykémie ihneď v úvode, ani nevie identifikovať varovné neurovegetatívne príznaky prichádzajúcej hypoglykémie. Čo sa týka činností v oblasti osobnej hygieny, dcéra musí neustále striedať miesta vpichu/aplikácie kanyly, čiže často sa využíva miesto sedacieho svalu, ale i ramená, stehná - čo bez priamej pomoci zo strany opatrujúcej osoby môže spôsobiť aj pri bežnom obliekaní/vyzliekaní opakované vytrhnutie hadičky s prívodom inzulínu a bezprostredné riziko zdravotnej ujmy. Rovnako tak kúpanie a sprchovanie vyžaduje zabezpečenie inzulínovej pumpy pred poškodením odpojením, dôsledným zavedením krytky a následným zapájaním. Inzulínová pumpa a senzory musia byť správne umiestnené, zabezpečené a fixované pri osobnej hygiene, celkovom kúpeli, obliekaní, vyzliekaní, zmenách polohy, sedení, státí, pohybe, ale i počas spánku. Pri všetkých týchto činnostiach potrebuje moja dcéra pomoc i dohľad opatrujúcej osoby a je na túto pomoc a dohľad odkázaná. Tiež nemôže ovládať signalizačné alarmy a nemôže vedieť zodpovedne zvážiť najvhodnejší terapeutický postup, ktorý si okamžite vyžaduje momentálna situácia a kombinácia spolupôsobenia rôznych faktorov. V skratke, moja dcéra má nielen výrazne obmedzenú schopnosť zvládať úkony liečebného režimu, ale je odkázaná na priamu pomoc a nepretržitý dohľad opatrujúcej osoby aj pri činnostiach, týkajúcich sa stravovania a pitného režimu, osobnej hygieny, pohybových aktivít a iných činností. S istým zjednodušením povedané, skutočnosť, že moja dcéra dokáže sama pracovať s príborom a manipulovať s pohárom tekutiny nie je relevantným indikátorom jej odkázanosti na pomoc inej osoby, keďže túto pomoc nevyhnutne potrebuje pri určení toho, akú potravu, kedy a v akom rozsahu vôbec môže prijať. Rodič sa musí venovať monitoringu glykémií počas dňa, ale i neustále počas noci (minimálne 2-3 kontroly), nakoľko u detí sa často vyskytujú nočné skryté hypoglykémie. Stravovanie so svojimi špecifikami/kalkuláciou sacharidových jednotiek/rešpektovaním nutričných potrieb, glykemických indexov potravín pri vhodnej voľbe bezpečných potravinových skupín s kontrolou gramáže konzumovaných potravín i adekvátnou bilanciou priebežného pitného režimu a pohybová aktivita predstavuje spolu s ordinovanou terapiou - aplikáciou inzulínu, zvládaním zdravotníckych pomôcok, selfmanažmentom a selfmonitoringom základné liečebné opatrenia, ktoré sú nepretržitou záťažou neustálych podmienok v porovnaní so starostlivosťou o deti bez diabetu. Okrem nutnosti zariadiť dohľad nad zdravotne bezpečným prostredím s ochranou dieťaťa i okolia je rodina neustále povinná navštevovať špecializované ambulancie a pracoviská v rôznych regiónoch SR, nakoľko Nitra nedisponuje svojim vlastným diabetológom. Navyše rodič okrem neustáleho harmonizovania glykémií musí chrániť dieťa pred nespravodlivou krutosťou neinformovaného okolia, nakoľko v dôsledku neochoty oboznámiť sa s problematikou diabetu deti s týmto zdravotným postihnutím bývajú vylúčené zo škôl i kultúrneho - spoločenského života a oznámením diagnózy sa rodina dostáva do stavu ekonomickej odkázanosti.“ Podľa najvyššieho súdu „v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktorého podkladom je posudok (lekárska správa) o poklese schopnosti vykonávať pracovnú činnosť súd skúma aj to, či pri posudzovaní boli vzaté do úvahy všetky relevantné námietky účastníka konania, a teda či taký posudok je úplný, logický a presvedčivý a či dokazovanie v správnom konaní bolo vykonané v dostatočnom rozsahu“ (R 77/2012, rozsudok z 25. mája 2011, sp. zn. 9 Sžso 24/2011). Závery Posudku vo vzťahu k miere odkázanosti dcéry žalobcu na pomoc, resp. dohľad a opatrovanie inou fyzickou osobou nezodpovedajú skutočnému stavu. Vo vzťahu k základnej argumentácii správneho orgánu v napadnutom rozhodnutí - t.j. argumentácii, že nemožno dospieť k záveru o odkázanosti, nakoľko zákon neposkytuje nárok na dávku pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ani pri úkonoch, zodpovedajúcich bežnej starostlivosti - si žalobca dovoľuje odkázať na závery najvyššieho súdu, ktorý v menej závažnom prípade zdravotného postihnutia uviedol nasledovné: „...maloletá T. K. v tomto prípade potrebuje pomoc pri podávaní jedla a pití, pretože si sama nevie určiť koľko a čoho môže zjesť. Nemožno sa preto stotožniť s názorom žalovaného, že pomoc pri príprave akejkoľvek stravy, bez ohľadu na jej špecifickosť, pri šesťročnom dieťati je bežná rodičovská starostlivosť. (...) Okrem toho je podľa lekára nutný aj dohľad a celodenné sledovanie dieťaťa. K námietke žalovaného, že aplikácia inzulínu subkutánne je zdravotníckym úkonom, ktorý žalovaný nezabezpečuje, Najvyšší súd Slovenskej republiky poznamenáva, že táto skutočnosť je irelevantná, pretože okrem aplikácie inzulínu v danom prípade je nutné vykonávať dohľad, ktorý má podľa lekára vykonávať osoba pripravujúca diétu a dávky potrebných živín počas dňa a vykonávajúca korekciu inzulínu. Z uvedeného je zrejmé, že v danom prípade dieťa potrebuje opatrovanie (...).“ (4Sžso/2/2009) Pokiaľ ide o tú časť argumentácie žalovaného v napadnutom rozhodnutí, ktorá odkazuje na služby ošetrovateľských agentúr, tá - okrem už avizovaného rozporu s kapitolou IV. prílohy 2 zákona 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktorý výslovne odkazuje na osobitnú starostlivosť rodičov - absolútne nezohľadňuje povahu úkonov a činností, pri ktorých dcéra žalobcu potrebuje pomoc, resp. dohľad. Ide o také sofistikované úkony v rámci dodržiavania liečebného režimu, úkony vyžadujúce celonočnú pozornosť a/alebo o úkony takej intímnej povahy, že je nepredstaviteľné, aby pri nich rodičov efektívne nahradili „externí“ ošetrovatelia. Žalobca si tu dovoľuje odkázať na bod 2.3 žaloby, v ktorom podrobne popisuje rozsah a povahu úkonov, ktoré v rámci pomoci a dohľadu poskytuje on a jeho manželka ich maloletej dcére. Nad rámec uvedeného žalobca zdôrazňuje, že zo systematiky a štruktúry príspevkov slúžiacich na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia vyplýva, že príspevok na opateru slúži na kompenzáciu aj v tých situáciách, keď nie je možné žiadať o príspevok na osobnú asistenciu. Ten je totiž, okrem iného, vylúčený v prípade, ak osobnú asistenciu vykonáva rodič dieťaťa s ŤŽP vo veku od šiestich do osemnástich rokov veku. Inými slovami, ak by tie úkony, ktoré dnes svojej dcére zabezpečujú jej rodičia, vykonával osobný asistent, príspevok na osobnú asistenciu by nepochybne presiahol výšku príspevku na opateru. Nie je únosné, aby v situácii, keď tieto úkony pomoci a dohľadu vykonávajú rodičia dieťaťa s ŤŽP, a to s nižšími nákladmi pre štát, než aké by musel znášať v prípade osobnej asistenciou inou osobou, sa správne orgány rozhodli pre nulovú kompenzáciu. V kontexte veci považuje žalobca za dôležité upriamiť pozornosť súdu aj na nasledovné aspekty. Po prvé, záver Posudku, prevzatý správnymi orgánmi, že dcéra žalobcu disponuje takmer 100% samostatnosťou pri výkone základných sebaobslužných činností (115 bodov zo 120) je absurdný a nielen skutkovo, ale aj právne neudržateľný. Skutková neudržateľnosť celkom zjavne vyplýva tak zo 60% miery funkčnej poruchy, ako aj z rozsahu a povahy starostlivosti, na ktorú je dcéra žalobcu odkázaná a ktorá je podrobne popísaná v bode 2.3 žaloby. Právna neudržateľnosť je daná svojvoľným nahradením potreby dohľadu pri referenčných činnostiach podľa dvanásteho bodu Prílohy potrebou pomoci. Vo vzťahu ku komplexnému posudku Krajský súd v Banskej Bystrici správne upozorňuje, že Posudok ako taký síce nie je predmetom súdneho prieskumu, „jeho vecnú správnosť však súd posudzuje v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktoré bolo na jeho základe vydané (Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, č. 2/2005, správne právo, s. 43-45).“ (24Sa/6/2017, bod 49) Po druhé, najvyšší súd štandardne používa metódu ústavne konformného výkladu, idúc pritom ponad formalistickú aplikáciu zákona v prípade, ak takáto aplikácia nezohľadňuje ústavné imperatívy. Z množstva relevantných príkladov možno uviesť napríklad, ale nielen rozhodovanie o dôchodkovom zabezpečení tzv. federálnych dôchodcov (napr. rozsudok NS SR 9 So 124/2013 a súvisiaca judikatúra). Vo veci, ktorá je predmetom žaloby, výklad a aplikácia zákonnej úpravy správnymi orgánmi celkom jednoznačne odporuje požiadavkám na zabezpečenie osobitnej starostlivosti deťom so špecifickými zdravotnými potrebami, resp. ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré sú súčasťou tak Dohovoru o právach dieťaťa, ako aj Ústavy. Tá v čl. 41 ods. 5 ustanovuje, že rodičia, ktorí sa starajú o deti, majú právo na pomoc štátu. Podrobnejšie a konkrétnejšie vymedzenie tzv. pozitívneho záväzku štátu je obsiahnuté v čl. 23 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý ustanovuje, že zmluvné štáty „uznávajú právo postihnutého dieťaťa na zvláštnu starostlivosť. V závislosti od rozsahu existujúcich zdrojov musia oprávnenému dieťaťu a osobám, ktoré sa oň starajú, poskytnúť podporu a pomoc, o ktorú sú požiadané a ktorá zodpovedá stavu dieťaťa a situácii rodičov alebo iných osôb, ktoré sa o dieťa starajú.“ K splneniu tohto pozitívneho záväzku štátu postupom a rozhodnutím správnych orgánov nedošlo. Z vyššie uvedených dôvodov sú splnené podmienky pre zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c) a e) S. s. p. 3. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 03. 05. 2020 uviedol, že na základe toho bol opätovne posúdený jej zdravotný stav (lekársky posudok zo dňa 09. 01. 2020) a dňa 10. 01. 2020 bolo žalovaným vydané stanovisko č. 2020/2339, v ktorom sa uvádza, že posudkový lekár žalovaného sa pri hodnotení záverov stotožnil s posúdením prvostupňového správneho orgánu, použil lekárske nálezy nachádzajúce sa v spisovej dokumentácií, zistené skutočnosti a informácie uvádzané v odvolení objektivizoval odbornými lekárskymi nálezmi pri posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri jednotlivých činnostiach uvedených v prílohe č. 3 zákona o sociálnych službách a skonštatoval, že po sčítaní dosiahnutých bodov (115) je stupeň odkázanosti posudzovanej maloletej na pomoc inej fyzickej osoby I, čo znamená, že nepodmieňuje jej odkázanosť na opatrovanie, a preto zostal v platnosti komplexný posudok vydaný prvostupňovým správnym orgánom. V súvislosti s lekárskou správou MUDr. Andreja Morvaya, na ktorú žalobca poukazuje, žalovaný uvádza, že jediný, kto je výlučne oprávnený a odborne spôsobilý zhodnotiť odkázanosť posudzovanej osoby na opatrovanie je v zmysle § 63 ods. 1 ZoPPKŤZP posudkový lekár správneho orgánu, pričom nie je povinný vo svojej posudkovej činnosti rešpektovať odporúčania odborných lekárov smerujúcich k návrhu kompenzácií, resp. odkázanosti nakoľko v zmysle zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti povinnosťou lekárov špecialistov je objektívne a úplné vyšetrenie zdravotného stavu vyšetrovaného pacienta a jeho zdokumentovanie vo forme lekárskej správy a nie vyjadrovanie sa k jednotlivým druhom kompenzácií. Žalovaný zdôrazňuje, že odborní lekári nemajú žiadne zákonné kompetencie vyjadrovať sa k jednotlivým druhom odkázanosti v zmysle predmetného zákona oPPKŤZP. V tejto súvislosti opätovne poukazujeme na skutočnosť, že posudkoví lekári dotknutých správnych orgánov nezávisle od seba dospeli k záveru, že stupeň odkázanosti posudzovanej maloletej na pomoc inej fyzickej osoby je I, čo znamená, že nepodmieňuje jej odkázanosť na opatrovanie. V ďalšom rade, nie je možné súhlasiť s námietkou žalobcu ohľadom toho, že posudzovaná maloletá je odkázaná na nepretržitý dohľad. V tejto súvislosti žalovaný uvádza, že z podkladov rozhodnutia nevyplýva, že u posudzovanej maloletej je potrebný 24 hodinový nepretržitý monitoring glykemických variácií, to znamená, že by každých 15 - 30 minút bolo potrebné monitorovanie hladiny cukru v krvi. Taktiež z dokumentácie nevyplýva, že by posudzovaná maloletá vyžadovala nepretržitú kontinuálnu aplikáciu inzulínu (v 15 - 30 minútových intervaloch). Podobne, nebolo preukázané, že by bolo potrebné, aby žalobca ako rodič posudzovanej maloletej nepretržite 24 hodín denne, resp. každú minútu vyhodnocoval namerané ukazovatele na inzulínovej pumpe, ktorú má posudzovaná maloletá. Vzhľadom na uvedené je možné konštatovať, že v danom prípade nebol preukázaný nevyhnutný atribút na dosiahnutie počtu bodov 0 pri posúdení dohľadu podľa prílohy č. 3 písm. A bodu 12 k zákonu o sociálnych službách, a to atribút „nepretržitosti“. Podobne, nebola preukázaná ani skutočnosť, že by posudzovaná maloletá vyžadovala dohľad pri väčšine činností uvedených v bodoch 1- 11 prílohy č. 3 písm. A k zákonu o sociálnych službách. Z uvedených dôvodov nie je možné prijať záver o dosiahnutí 0 bodov, resp. o dosiahnutí VI stupňa odkázanosti posudzovanej maloletej na pomoc inej fyzickej osoby, t.j. o jej odkázanosti na opatrovanie v zmysle § 14 ods. 4 ZoPPKŤZP. 4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne vyjadril dňa 06. 07. 2020, kde okrem iného uviedol, že prenos decíznej právomoci zo správneho orgánu na posudkového lekára odporuje základným zásadám správneho konania, zneniu a účelu Správneho poriadku, a rovnako tak aj širšie konotovaným požiadavkám, vrátane viazanosti orgánov verejnej moci právom (princíp legality) či ústavnej záruky dostupnosti súdnej ochrany voči správnym rozhodnutiam. Ak by sa mala presadiť argumentácia žalovaného, znamenalo by to, že ak raz posudkový lekár nenavrhne priznať príspevok na opatrovanie, ani správny orgán, ani správny súd s tým už nemajú čo urobiť, vec je definitívne rozhodnutá. Presne tomuto záveru nasvedčuje aj tvrdenie žalovaného, že rovnako ako správny orgán, ani „súd si nemôže sám zhodnotiť odkázanosť osoby na pomoc inej fyzickej osoby“ a ak tak urobí, ide o „neprípustné dotváranie si práva súdom“ (s. 6. vyjadrenia). Žalobca tieto tvrdenia považuje za absolútne neudržateľné a neprípustne zasahujúce do právomoci správneho súdu, ktorej súčasťou je podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) aj skúmanie, „či pri posudzovaní boli vzaté do úvahy všetky relevantné námietky účastníka konania, a teda či taký posudok je úplný, logický a presvedčivý a či dokazovanie v správnom konaní bolo vykonané v dostatočnom rozsahu“ (R 77/2012, rozsudok z 25. mája 2011, sp. zn. 9 Sžso 24/2011). 5. Krajský súd v Nitre ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ako súd vecne a miestne príslušný, na konanie preskúmať napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu. Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote, proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom prieskumu, vec prejednal na pojednávaní a po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania ako aj obsahom administratívneho spisu, dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne. 6. Žalobca na pojednávaní dňa 30. 11. 2020 sa najskôr vyjadril k prípadu žiadosti o pridelenie opatrovateľského príspevku pre mal. dcéru Kristínu s dg. diabetes mellitus I. typu, ľudovo nazývaná cukrovka. Upriamoval na závažnosť tohto ochorenia a ako im zmenila od základov život. Ten, kto s týmto ochorením nežije 24 denne, si to nevie ani predstaviť. Kristínke bola cukrovka diagnostikovaná vo veku 20 mesiacov. Odvtedy sa ich život zmenil o 180 stupňov, tento stav si vyžaduje neustále kontrolovanie, dohľad nad dieťaťom, čokoľvek by chcela zjesť, je potrebné najskôr vyvážiť. Na základe typu stravy správne vypočítať hodnotu sacharidov, aby sa na základe toho mohlo dostať potrebné počtu inzulínu. Žiaľ prvý typ cukrovka dm I je ten typ, kedy už sám pankreas neprodukuje inzulín a je ho potrebné do konca života aplikovať do tela presnými dávkami, ktoré určí lekár. Či už presnými dávkami jedla alebo bazálnym aktívnym celodenným inzulínom, ktorý je treba upravovať a na základe pohybu, stresu, emócii, stravy a ešte x ďalších verzií, dokonca aj pri splne mesiaca a ročným obdobím, a to všetko je iné. Nedá sa postupovať podľa šablóny, nedá sa to vyliečiť, dá sa ho len správne manažovať, ale to maloleté dieťa nemá šancu zvládnuť samé bez pomoci najbližších. Súčasťou kompenzácie je aj kontinuálny monitoring glykémii, pomocou senzorov, ktorých je málo, poisťovňa ich neprepláca, iba prispieva na pol roka, zvyšok dodatočná platba si vyžaduje zhruba 130-150,-eur mesačne. A to zvýšené náklady iba na liečbu. To už nehovorí o tom, že manželka kvôli náročnosti 24hodinovej liečby, musela prestať chodiť do práce a jej príjem tvorí iba invalidný dôchodok, keďže sama je ťažko zdravotne postihnutá reumatička na plnom invalidnom dôchodku. Aby sa dostal ďalej prečo sa tu stretli po mnohých skúsenostiach s inými rodičmi takýchto detí, kde sú v spojení s komunitou takýchto ľudí nielen z SR, ale aj zo zahraničia, aby si požiadali o opatrovateľský príspevok a takisto ŤZP so sprievodcom, pretože podľa vyjadrení ostatných rodičov, ktorí dostali takýto príspevok, majú na neho nárok. Takíto rodičia z okresov Revúca, Rožňava, Banská Bystrica, Trnava, Žilina dokonca aj v našom regióne dostali za rovnakých podmienok s rovnakou diagnózou aj v rovnakom veku im boli tieto žiadosti akceptované a priznané. Tak si túto žiadosť podali aj oni. O mesiac na to nás kontaktoval žalovaný, aby sa dostali na vypočutie v tejto veci. Mal so sebou lekárske správy, hodnotenia pedagogicko-psychologickej podpory, kde na dieťa mali poskytnutú dotáciu v rámci školy, že môže mať asistenta na 50 %, posudky lekárov a oni sa ho spýtali na 3 otázky, kde bola možnosť odpovedať iba áno alebo nie. Prvá otázka, či sa vie maloletá sama najesť a obliecť, tak hovorí, že sama sa naje, ale nevie, čo a koľko môže zjesť, kedy a koľko môže jesť a na základe toho si sama nevie ani stanoviť akú dávku inzulínu si má podať, to ich vôbec nezaujímalo, ako by to bolo irelevantné ako by to vôbec nepatrilo k tej našej veci. Spýtali sa iba na to, či sa vie sama najesť. Vravel znova, že nedá sa to takto jednoznačne povedať, to ich nezaujímalo, že všetko ostatné je v správe od lekára, ktorú ani nevideli. Dostal dokonca od nich upozornenie, že pokiaľ na to nebude odpovedať jednoznačne, že žiadosť sa automaticky zamietne a odmietam sa vyjadriť. Ďalšia otázka bola ohľadne hygieny, či sa vie sama maloletá obriadiť, utrieť sa po veľkej a malej potrebe. Znovu oponoval, že to nemá s našim prípadom nič spoločné, my nežiadame o asistenta k zaostalému alebo telesne postihnutému dieťaťu, nakoľko z posudkov vyplynulo, že dieťa je vývinom aj psychicky na vyššej úrovni ako jej rovesníci, ale v ich prípade sa jedná o dohľad nad ostatnými zdravotnými úkonmi vyplývajúcimi zo samotnej povahy diabetu ako je najmä výmena kaníl, meranie glykémie a samotná aplikácia inzulínu, výmena senzorov, čo si dieťa samé nevie, dozor počas celej noci, či sa jej to nevytrhlo a podobne ďalej. To ich ďalej nezaujímalo. Na otázku sudkyne, akým spôsobom je realizovaná výmena senzorov, žalobca uviedol: Dieťa má aplikovaný senzor na ruke v časti, kde si to sama neviem dočiahnuť, teda v zadnej časti ruky, čo jej musia oni vymieňať a tento spolupracuje s pumpou, posiela hodnoty do pumpy a tá pumpa je spojená s hadičkou cez kanylu do tela. Vhodnejšie je to umiestnené na zadnej časti zadku, kde táto kanila vydrží zhruba 2 dni. Posledná otázka bola, či sa vie sama osprchovať a umyť si zuby, rezignovane som napísal, že áno, ale začal som rozpisovať, že dieťa má kanilu, ktorá sa nesmie dostať do vody, neopatrným zaobchádzaním sa môže vytrhnúť z tela, a preto aj taký jednoduchý úkon ako je sprchovanie musí byť pod našim dohľadom. Tu mu bolo povedané, že to ani nemusí písať, že to nebude zohľadnené pri posudku. On to aj uviedol, popísal to a s takouto evidentne nekompletnou, neobjektívnou opísanou podstatou povahou diabetu napokon odovzdal. Na ich prekvapenie si ho o dva mesiace predvolali znovu, keď si už mysleli, že je to zamietnuté a ukončené. Mal sa dostaviť na vypočutie k prípadu. Prišiel, sedela tam iná pracovníčka, dostal znovu tie isté otázky, na čo sa ohradil, že na to už odpovedal. Evidentne s tým nič nerobili a nikam sa to nepohlo. Boli len ďalšie číslo v systéme, o ktorom ich už informovali že je to vopred zbytočné. Zahliadol v papieroch jeho odpovede, podčiarknuté ako áno a všetko za tým bolo poprečiarkované. Keď chcel nahliadnuť, kde mu bolo povedané, že na to nemá právo, že to sú ich interné záležitosti. Na základe čoho potom posudzoval revízny lekár, keď nebol ani s nimi, nevypočul si ich, ani nevidel dieťa v akom je stave. Prečo im potom zamietali opatrovateľský príspevok a aj preukaz ŤZP, keď iné deti s DM1 ich mali už dávno priznané. Ak by dcéru nechal pri úradníkoch 2 hodiny, tak na 3 hodinu by musela prísť záchranka, lebo pri komplexnosti tejto diagnózy by nevedeli zhodnotiť a čo s ňou robiť, ale prečo keď podľa posudku si dieťa nevyžaduje dohľad a je samostatná. Je zarážajúce najmä z toho hľadiska že diagnóza. DM1 sa ani nenachádza v skupine chorôb pre priznanie preukázania ŤZP. DM1 nie je horší alebo lepší stav, je to proste cukrovka s rovnakými východiskovými špecifikami, ako keď vám amputujú končatinu, proste nemá funkčný pankreas, a to sa do konca života nezmení. Je absurdné, keď sa po 5 rokoch prehodnocuje zdravotný stav, či sa to nezlepšilo, pretože to už môže byť iba horšie, v prípade ruky, či jej tá ruka nedorástla. Preto tie stavy, ktoré boli v posudku popísané, že dieťa sa vie samo obliecť, najesť, vykonať hygienu, sú z tohto pohľadu nekompletné a nič nehovoriace. Na otázku sudkyne žalobca uviedol, že v priebehu tohto súdneho konania nedošlo k zmene, naďalej je inzulín aplikovaný inzulínovou pumpou, maloletá navštevuje školu je druháčka, má asistentku na 50 %, o jej zdravotnom stave sú informované aj učiteľky, samozrejme maloletá máva hypoglykémiu aj hyperglykémiu, stáva sa to aj 3-4krát do týždňa a niekedy aj 3krát po sebe, pretože sa jedná o malé dieťa, ktoré prežíva emócie aj stresy a stáva sa, že zje také veci, ktoré by nemala a my už musíme patrične aj na to reagovať. Navštevovala Základnú školu na Hôrke, kde bola prijatá po tom ako poznali jej zdravotný stav, avšak hneď po prvom mesiaci bola zo školy uvoľnená z dôvodu, že oni si neberú zodpovednosť za jej zdravotný stav a kontrolu inzulínovej pumpy i napriek tomu, že mala asistentku. Momentálne navštevuje Základnú školu na Škultétyho ulici. Stáva sa však, že často na základe telefonického dohovoru, musí sa dostaviť do školy a vymeniť jej pumpu priamo v šatni školy na základe dohovoru s vedením školy. Na dotaz sudkyne žalobca uviedol, že on je momentálne SZČO, avšak vie sa dostaviť do školy, prípadne domov, keď je to potreba. Manželka je plná invalidná dôchodkyňa, trpí vysokým štádiom reumy, má poskrúcané prsty na rukách, nevie manipulovať s jemnými predmetmi, teda samozrejme vymeniť ani kanylu, to všetko je jeho záležitosť. Na otázku sudkyne, či v priebehu súdneho konania bola dcéra u lekára, ktorý vypracoval lekársky posudok žalobca uvádza, že nebola, rozhodla iba na základe lekárskych správ. Na ďalšiu otázku sudkyne, čo sa týka lekárskej správy MUDr. Morvaya, žalobca uviedol, že tento lekár bol prvým ošetrujúcim lekárom dcéry, ten však zomrel asi pred 4 rokmi v Nitre nebol endokrinológ, a preto si našli lekárku MUDr. Polákovú v Trnave, kde chodia pravidelne na kontroly raz za pol roka, s touto lekárkou pravidelne kontrolujú zdravotný stav dcéry, pretože ona vidí stav pumpy na počítači a jej posielané hodnoty, a táto nám potom automaticky nastavuje podľa situácie ďalšiu liečbu. Na ďalšiu otázku sudkyne, či aj okrem maloletej Kristíny má aj ďalšie deti uviedol, že nie. 7. Zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že s prihliadnutím na rozsah vykonaného dokazovania a písomných podaní oboch účastníkov konania, v plnom rozsahu zotrvávajú na písomných vyjadreniach a rovnako aj tak na žalobe. 8. Správny súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil (§ 191 ods. 1 písm. c/ SSP, § 191 ods. 3 písm. a/ SSP) a vec vrátil orgánu nižšieho stupňa na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 SSP). 9. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 10. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 11. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 12. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že žalobca podal dňa 17. 07. 2019 žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, a to dcéry S. Z komplexného posudku vykonaného úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre dňa 22. 10. 2019 vyplýva, že miera funkčnej poruchy maloletej S. Y. je 60 % podľa prílohy č. 3, časti III. bod 8, písm. c/ k zákonu č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch, preto sa v zmysle § 2 ods. 3 tohto zákona považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. V tej súvislosti vyplývajú maloletej S. Y. sociálne dôsledky v oblasti zvýšených výdavkov, spĺňa kritériá prílohy č. 5, má zvýšené výdavky na dietne stravovanie a je odkázaná podľa § 14 ods. 7 na kompenzáciu zvýšených výdavkov na dietne stravovanie, čo je kompenzované peňažným príspevkom. V oblasti sebaobsluhy je schopná vykonávať úkony stravovania a pitného režimu, vyprázdňovania močového mechúra, vyprázdňovania hrubého čreva, osobnej hygieny, celkového kúpela, obliekania, vyzliekania, zmeny polohy, sedenia a státia, pohybu po schodoch, pohybu po rovine a nevyžaduje dohľad. Má obmedzenú schopnosť pri úkonoch dodržiavania liečebného režimu. Rozsah pomoci inou osobou stanovený na stupeň odkázanosti č. I. s počtom bodov 115 v zmysle prílohy č. 3 zák.č. 448/2008 Z.z. Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V. alebo VI. podľa osobitného predpisu. 13. Podkladom na vypracovanie komplexného posudku bol lekársky posudok zo dňa 31. 07. 2019. Rozhodujúcim pre stanovenie 60 % miery funkčnej poruchy je cukrovka I. typu na inzulínovej pumpe. Sledovaná je neurochirurgom pre subarachnoidálnu cystu so stacionárnym nálezom. 14. Z posudkového záveru vyplýva, že maloletá býva v spoločnej domácnosti s rodičmi. Je žiačkou I. ročníka základnej školy, má asistentku na 50 % na kontrolu inzulínovej pumpy. Maloletá má prísny dietny režim. Na základe podaného odvolania žalovanej v odvolacom konaní posudzoval správnosť prvostupňového rozhodnutia, zabezpečil si vydanie komplexného posudku zo dňa 10. 01. 2020, ktorým v zhode s komplexným posudkom prvostupňového správneho orgánu určil mieru funkčnej poruchy maloletej v rozsahu 60 % a sociálne dôsledky nenavrhol kompenzovať peňažným príspevkom na opatrovanie maloletej. Stupeň odkázanosti maloletej na pomoc inej fyzickej osoby v rozsahu I. Žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie a odvolanie žalobcu zamietol. 15. Príspevok na opatrovanie upravuje zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, ktorý poskytovanie tohto príspevku podmieňuje kumulatívnym splnením všetkých zákonom ustanovených podmienok. 16. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu; tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len "preukaz"), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím (ďalej len "parkovací preukaz") a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu. 17. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu; cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom. 18. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu; kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len "kompenzácia") je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. Za kompenzáciu sa na účely tohto zákona považuje aj osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu. 19. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu; sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama. 20. Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu; opatrovanie na účely tohto zákona je pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na opatrovanie podľa § 14 ods. 4, ak tento zákon neustanovuje inak. 21. Podľa § 39 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu; účelom opatrovania je zabezpečiť každodenne pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri úkonoch sebaobsluhy, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri realizovaní sociálnych aktivít s cieľom zotrvať v prirodzenom domácom prostredí. 22. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu; pri posudzovaní odkázanosti neplnoletej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na pomoc inej fyzickej osoby sa neprihliada na potrebu pomoci pri zabezpečovaní starostlivosti o seba, starostlivosti o domácnosť alebo pri realizovaní základných sociálnych aktivít, ktoré vyplývajú z rodičovskej starostlivosti poskytovanej neplnoletej fyzickej osobe rovnakého veku. 23. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu; ak fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá dovŕšila šesť rokov veku a je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na opatrovanie, opatruje fyzická osoba uvedená v odsekoch 3 a 4, možno fyzickej osobe, ktorá opatruje, poskytnúť peňažný príspevok na opatrovanie. 24. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu; fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V alebo VI podľa osobitného predpisu. 25. Podľa § 49 ods. 10 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách; odkázanosť fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby na účely poskytnutia sociálnej služby sa posudzuje podľa prílohy č. 3. Pri posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby sa dosiahnuté body podľa prílohy č. 3 písm. A v prvom bode až dvanástom bode sčítajú. Stupeň odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby a priemerný rozsah odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby v hodinách sa určí na základe celkového počtu bodov. 26. Podľa § 49 ods. 12 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách; ak fyzická osoba pri posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3 písm. A dvanásteho bodu dosiahne 0 bodov, jej stupeň odkázanosti je VI a na body dosiahnuté podľa prílohy č. 3 písm. A prvého bodu až jedenásteho bodu sa neprihliada. 27. Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy SR; štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 28. Podľa článku 7 ods. 5 Ústavy SR; medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi. 29. Podľa článku 152 ods. 4 Ústavy SR; výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. 30. Dohovor o právach dieťaťa - bod 5; dieťa má právo na osobitnú starostlivosť, ak je akýmkoľvek spôsobom postihnuté. Telesne, duševne alebo sociálne postihnutému dieťaťu treba poskytnúť zvláštnu opateru, výchovu a starostlivosť, akú vyžaduje jeho konkrétny stav. Dieťaťu s akýmkoľvek postihnutím treba vyjsť v ústrety, aj jeho sociálnym potrebám. 31. Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej súd alebo iný orgán zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak rozhodujúci orgán nepoužil správny (náležitý) právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 32. V prejednávanej veci je rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu verejnej správy, postihnuté vadou v nesprávnom právnom posúdení veci. Orgán verejnej správy síce aplikoval správne právne predpisy na danú vec, avšak v zmysle článku 7 ods. 5 Ústavy SR medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, medzi ktoré patrí aj Dohovor o právach dieťaťa, majú prednosť pred zákonmi. 33. Súd má za to, že zákon č. 447/2008 Z. z. (§ 14 ods. 2, § 40 ods. 1, § 39 ods. 1, 2) nezabezpečuje taký rozsah práv, aký predpokladá Dohovor o právach dieťaťa, ktorému vzhľadom na jeho rozumovú vyspelosť treba poskytnúť zvláštnu opateru a starostlivosť v dôsledku jeho ťažkého zdravotného postihnutia, pretože ešte nevie čítať, počítať, a teda nedokáže analyzovať nameranú hodnotu glykémie a k nej aplikovať správne množstvo inzulínu. 34. Ochorenie, v dôsledku ktorého maloletá Kristín Regiecová je osobou s mierou funkčnej poruchy 60 %, nie je sporné. Spornou otázkou je, či otec maloletej je oprávnenou osobou na poberanie príspevku na opatrovanie maloletej ako osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (§ 2 ods. 3 zák.č. 447/2008 Z.z.), čomu predchádza zodpovedanie tiež spornej otázky, či maloletá je osobou odkázanou na opatrovanie, čo zaistí od určeného stupňa jej odkázanosti aj vzhľadom na jej vek na pomoc inej osoby (§ 14 ods. 1, 4 zák.č. 447/2008 Z.z.). 35. Žalobca by bol oprávnenou osobou za predpokladu, že by stupeň odkázanosti maloletej na pomoc inej osoby, by bol určený minimálne V. v zmysle prílohy č. 3 k zákonu č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách. Stupeň odkázanosti, určenej posudkovým lekárom žalovaného zohľadnil v posudzovaní sebestačnosti pri jednotlivých úkonoch, najmä dodržiavanie liečebného režimu bod 11a pri úkonoch tohto bodu konštatoval, že maloletá je pri väčšine úkonov odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby. Je zrejmé, že za jednotlivé úkony, tak ako sú vymenované v prílohe č. 3 zákona o sociálnu službu v bodoch 1-12 sa formálne bodujú a maloletá bola pri väčšine úkonov schopná vykonávať tieto úkony sama. 3 výnimkou bod 11 dodržiavanie liečebného režimu je maloletá minimálne pri dvoch úkonoch odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a bod 12 - potreba dohľadu, nie je maloletá odkázaná na dohľad pri žiadnej z činností. Napriek tomu správny súd má za to, že úkony pod bodom 5 celkový kúpeľ, vzhľadom na inštalovanú inzulínovú pumpu na zadnej časti tela, je potrebná pomoc inej osoby pri sprchovaní maloletej. Bod 11dodržiavanie liečebného režimu okrem iného správne dávkovanie, kontrola inzulínovej pumpy, vyhodnocovanie merania, dodržiavanie diety, nie je v schopnosti 6-ročného dieťaťa, pretože v prípade nezabezpečenia starostlivosti, keď je osoba odkázaná na podávanie základného lieku, nepodanie ktorého môže mať pre ňu fatálne následky, je potrebné vyhodnotiť ako odkázanosť pri viacerých činnostiach, čo vedie k záveru o potrebe nepretržitého dohľadu pri bode 12, teda stupňa odkázanosti VI. v zmysle § 49 ods. 12 zák.č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách. Súd považuje za opodstatnené námietky žalobcu v žalobe i prednesení na pojednávaní, že pri hypoglykémii a hyperglikémii maloletej nie je schopná ani iné úkony, pretože je slabá a je odkázaná na pomoc inej osoby. 36. Súd sa však nestotožňuje so stanoveným stupňom odkázanosti maloletého na pomoc inej fyzickej osoby. Komplexný posudok, ktorý je podkladom rozhodnutia nie je rozhodnutím, a preto nemôže byť predmetom súdneho preskúmania v správnom súdnictve. Jeho vecnú správnosť však súd posudzuje v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktoré bolo na jeho základe vydané (Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, č. 2/2005, správne právo, s. 43-45). 37. Pokiaľ žalovaný na podporu svojho stanoviska poukazoval na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, k tomuto súd poznamenáva, že je pravdou, že v zmysle tohto článku orgány verejnej správy sú povinné konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Avšak súd má za to, že v danom prípade došlo k prísne formalistickému výkladu pri aplikovaní príslušných ustanovení zákona č. 447/2008 Z. z. o príspevkoch na kompenzáciu. Aj orgány verejnej správy sú povinné zákon vykladať v súlade s účelom a zmyslom zákona. 38. Ústavný súd ČR v rozhodnutí sp. zn. Pl.ÚS 21/96 konštatoval, že súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákonného ustanovenia, naopak sa od neho môže a musí odchýliť v prípade, keď to vyžaduje zo závažných dôvodov účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z princípov, ktorý má svoj základ v ústavne konformnom právnom poriadku ako významovom celku. 39. Správny súd má za to, že v posudzovanej veci sa jedná práve o takýto prípad. Pri aplikácii a interpretácii zákonov, ak prichádzajú do úvahy viaceré výklady, je potrebné prikloniť sa vždy k ústavne konformnému výkladu. Právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia upravuje zákon č. 447/2008 Z. z. (§ 1 ods. 1). Cieľom úpravy týchto právnych vzťahov je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok ustanovených týmto zákonom (§ 1 ods. 2). V zmysle článku 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. Rozhodnutia orgánov verejnej správy dostatočne nezohľadnili článok 40, článok 41 ods. 5 Ústavy SR, t. j. ústavou garantované právo na ochranu zdravia a právo rodičov, ktorí sa starajú o deti na pomoc štátu. 40. Správna úvaha pri aplikácii a interpretácii vyššie uvedenej právnej úpravy nebola ústavne konformná a eurokonformná, najmä nebola súladná s Dohovorom o právach dieťaťa. Správne uváženie umožňuje orgánom verejnej správy určitú autonómiu, do ktorej súdy nie sú v zásade oprávnené vstupovať. Výnimkou je situácia, ak správna úvaha trpí vadami, je nelogická, čo vyústi do vydania nesprávneho rozhodnutia. Súd má za to, že takouto je úvaha orgánu verejnej správy aj v predmetnej veci, ak na jednej strane žalovaný tvrdí, že maloletý potrebuje dohľad dospelej osoby ako dieťa porovnateľné jeho veku, ale na druhej strane konštatuje, že je u neho nevyhnutný dohľad pri meraní cukru, vyhodnotení uskutočneného merania a navolení inzulínových jednotiek, čo je evidentne širší dohľad. 41. Správne žalovaný poukázal na to, že právne vzťahy ohľadom príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia upravuje zákon č. 447/2008 Z. z., a nie zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Avšak vzhľadom na Dohovor o právach dieťaťa je potrebné zohľadniť aj prílohu č. 2 k zákonu č. 461/2003 Z. z., v ktorej sú vymenované choroby a stavy, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť, keď pri kapitole IV. - „Choroby žliaz s vnútorným vylučovaním, výživy a premeny látok“, je uvedené, že zdravotný stav vyžaduje osobitnú starostlivosť zo strany rodičov pri sledovaní celkového zdravotného stavu, sledovanie merateľných hodnôt, presnú aplikáciu inzulínu v určených dávkach a v určenom čase, denný dozor, prevenciu akútnych zápalových ochorení, prípravu diéty, sprevádzanie do špecializovaných zariadení, ošetrenie komplikácií. Táto skupina ochorení vyžaduje osobitnú starostlivosť zo strany rodičov u detí do 15. roku veku dieťaťa. Významným je najmä konštatovaný denný dozor a presná aplikácia inzulínu v určených dávkach a v určenom čase. A. sa teda ukladajú určité povinnosti pri zabezpečovaní osobitnej starostlivosti o takto choré dieťa, v prípade zanedbania ktorých nie je vylúčená zodpovednosť minimálne vo forme nedbanlivosti. 42. Správne žalovaný konštatuje, že každý prípad je potrebné posudzovať prísne individuálne so zohľadnením konkrétnych špecifík tej-ktorej veci. V danom prípade však bolo potrebné zohľadniť rozumovú vyspelosť dieťaťa, to, že sa jedná o dieťa na spodnej hranici veku, kedy je možné poskytnúť príspevok na opatrovanie (§ 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z.), keď ešte nevie rozpoznať dôsledky svojho ochorenia a nevie si samo podávať inzulín. Rovnako ešte nevie analyzovať nameranú hodnotu glykémie a k nej aplikovať správne množstvo inzulínu. V danom prípade zo sociálneho šetrenia vyplynulo, že matka maloletej nepracuje, je invalidná dôchodkyňa, trpí reumatologickým ochorením - rúk, nevie manipulovať s inzulínovou pumpou, otec maloletej je SZČO a on zabezpečuje starostlivosť o maloletú, čo sa týka jej zdravotných problémov. Je v záujme maloletej, aby vzhľadom na nízky vek mala zabezpečené opatrovanie, ktoré jej môže poskytnúť žalobca, pretože ona nie je schopná správne vyhodnotiť si stavy hyperglykémie, resp. hypoklykémie a mohlo by dôjsť k vážnym zdravotným problémom. 43. Správny súd z vyššie uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. 44. V ďalšom konaní, po vrátení veci súdom, bude povinnosťou orgánu verejnej správy opätovne rozhodnúť o žiadosti žalobkyne o peňažný príspevok na opatrovanie ťažko zdravotnej postihnutej osoby v súlade s vysloveným názorom krajského súdu (§ 191 ods. 6 SSP) a svoje rozhodnutie odôvodniť riadne a v súlade s požiadavkami kladenými na preskúmateľnosť rozhodnutia, pričom orgán verejnej správy sa v novom rozhodnutí vysporiada so všetkými námietkami žalobkyne vznesenými v odvolaní a v správnej žalobe. 45. Žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná, súd priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v zmysle § 167 ods. 1 SSP. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením v zmysle § 175 ods. 2 SSP. 46. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. 47. Podľa § 175 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods. 1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.