Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 23Sa/16/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4020200086 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4020200086.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: I.. U. T., bytom B. XXX, zastúpený advokátom Mgr. Jurajom Vlkovičom, so sídlom Bratislava, Tomášikova 26, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 77909-2/2019-BA zo dňa 12. decembra 2019, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto r o z h o d o l : Krajský súd žalobu zamieta. Krajský súd žalovanej nepriznáva trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozhodnutím č. 77909-2/2019-BA zo dňa 12. decembra 2019 žalovaná ako odvolací správny orgán podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení rozhodla tak, že odvolanie žalobcu zamietla a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky v Topoľčanoch č. 7307/2013-TO-DvN zo dňa 17. septembra 2019 vo veci nepriznania nároku na dávku v nezamestnanosti v celom rozsahu potvrdila. 2. V napadnutom rozhodnutí žalovaná zdôraznila najmä to, že I. stupňový orgán konštatoval, že žalobca nemá nárok na dávku v nezamestnanosti podľa § 104 ods. 1 zákona a podľa čl. 61 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. 3. Podľa Oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany, číslo: TO1/OSO/ZAM/2019/9514, zo dňa 31. júla 2019, žalobca bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 1. júla 2019. Žiadosť o dávku v nezamestnanosti si uplatnil v Sociálnej poisťovni, pobočka Topoľčany, dňa 5. augusta 2019. 4. V období posledných štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t.j. od 1. júla 2015 do 30. júna 2019, žalobca nepreukázal žiadnu dobu poistenia v nezamestnanosti, ktorú by mu bolo možné zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti. V zmysle § 104 ods. 1 zákona na vznik nároku na dávku v období posledných štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca v zmysle § 104 ods. 1 zákona nesplnil základnú podmienku priznania nároku na dávku v nezamestnanosti. Podľa spisového materiálu žalobca pracoval v poslednom období na území iného členského štátu Európskej únie - Británie. Na preukázanie dôb poistenia v nezamestnanosti je potrebné predložiť príslušnej pobočke formulár osvedčujúci obdobia, počas ktorých táto dotknutá osoba bola poistená v nezamestnanosti na území členského štátu Európskej únie, potvrdený príslušnou zahraničnou inštitúciou. Žalobca nepreukázal v konaní o dávke v nezamestnanosti v posudzovanom období dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území iného členského štátu Európskej únie a pobočka bola povinná posúdiť, či je možné takúto dobu zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 základného nariadenia. 5. Podľa čl. 61 ods. 2 nariadenia č. 883/2004, je možné zohľadniť doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté podľa právnych predpisov členského štátu Európskej únie, ako keby boli dosiahnuté podľa Slovenských právnych predpisov v prípade, že daná osoba bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila doby poistenia dosiahnuté v súlade so slovenskými právnymi predpismi. Výnimku z tohto pravidla predstavujú prípady uvedené v čl. 65 ods. 5 písm. a/ základného nariadenia, t.j. prípady, kedy si dotknutá osoba počas svojej poslednej pracovnej činnosti ako zamestnanec alebo SZČO na území členského štátu Európskej únie zachovala bydlisko na území SR v zmysle čl. 1 písm. j/ základného nariadenia a čl. 11 vykonávacieho nariadenia. 6. Žalobca bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahol doby poistenia v nezamestnanosti v zmysle platnej slovenskej legislatívy. Z uvedeného dôvodu by mu bolo možné zohľadniť dobu poistenia dosiahnutú vo Veľkej Británii do celkovej doby poistenia v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 ods. 1 základného nariadenia len v prípade preukázania zachovania pevných väzieb a bydliska na území SR počas výkonu posledného zamestnania na území členského štátu Európskej únie. 7. V konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti sa posudzuje zachovanie väzieb žalobcu na území SR na základe celkového zhodnotenia všetkých dostupných informácií, t.j. údajov a skutočností známych z rozhodovacieho procesu a údajov osvedčených žalobcom v žiadosti o dávku v nezamestnanosti a v podrobnom Vyhlásení žiadateľa na účely posúdenia zachovania centra záujmov zo dňa 05. 08. 2019. 8. Odvolací orgán mal zo spisového materiálu za preukázané, že počas výkonu zamestnania vo Veľkej Británii sa žalobca v tomto čase zdržiaval, býval, trávil pracovný čas aj mimopracovný čas, (spolu s najbližšími osobami) platil zákonné odvody a dane na území Veľkej Británii. Všetky tieto skutočnosti preukazujú vytvorenie centra záujmov žalobcu, počas posledného zamestnania práve na území Veľkej Británie. So zreteľom na všetky dostupné informácie, nie je možné považovať bydlisko žalobcu počas jeho posledného zamestnania v členskom štáte Európskej únie za zachované na území SR. Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že žalobca nebol bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistený v nezamestnanosti v zmysle slovenských právnych predpisov. Nie je možné dobu poistenia v nezamestnanosti získanú na území Veľkej Británie zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 základného nariadenia. Žalovaná uviedla, že možnosť uplatniť si dávku na nárok v nezamestnanosti v štáte inom ako v štáte posledného zamestnania je len výnimkou zo všeobecného pravidla, ktoré určuje, že nárok na dávku v nezamestnanosti by si mala nezamestnaná osoba prednostne uplatniť v štáte posledného zamestnania, lebo v tomto štáte platila poistné pre prípad v nezamestnanosti. Cieľom nariadenia je podporiť hľadanie práce v tom členskom štáte, v ktorom dotknutá osoba bezprostredne predtým platila príspevky na poistenie v nezamestnanosti a zároveň aj to, aby tento štát niesol bremeno výplaty dávky v nezamestnanosti. Pri uplatnení nároku na dávku v nezamestnanosti v štáte posledného zamestnania sa neskúma, aké väzby má žiadateľ v tejto krajine, ale doby poistenia dosiahnuté podľa jeho legislatívy sa zohľadnia automaticky, čo však nezabezpečuje automatický vznik nároku na dávku v nezamestnanosti. Žalobca mal požiadať o dávku v nezamestnanosti na území Veľkej Británie. Fyzická osoba vykonávajúca zárobkovú činnosť v členskom štáte EÚ podlieha právnym predpisom tohto štátu, a teda je v tejto krajine aj sociálne poistená podľa podmienok vnútroštátnej legislatívy. Koordinačné predpisy určujú, že pri skončení výkonu zárobkovej činnosti by si nezamestnaní mali uplatňovať nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte, v ktorom práve skončili zamestnanie. V prípade priznania nároku na dávku v nezamestnanosti má dotknutá osoba v zmysle čl. 64 základného nariadenia možnosť požiadať o export priznanej dávky v nezamestnanosti, do ktoréhokoľvek členského štátu EÚ, t.j. aj na územie SR. V zmysle britských právnych predpisov, je jedným z dôvodov vylučujúcich priznanie nároku na dávku v nezamestnanosti, ukončenie pracovného pomeru z podnetu zamestnanca a podľa formulára U1 zo dňa 12. 07. 2019 bol posledný pracovný pomer žalobcu na území Veľkej Británie ukončený z jeho podnetu. Je teda dôvodný predpoklad, že žalobcovi by podľa britských právnych predpisov nárok na dávku v nezamestnanosti nevznikol. V konaní o nároku žalobcu na dávku v nezamestnanosti bolo bez pochybnosti preukázané, že v posudzovanom období dosiahol dobu poistenia v nezamestnanosti na území Veľkej Británie a práve preto prvostupňový správny orgán pobočka Topoľčany, bola povinná zohľadniť príslušné ustanovenia základného nariadenia (čl. 61) a posúdiť, či je možné dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území Veľkej Británie zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti. 9. Z čl. 61 a čl. 65 ods. 5 základného nariadenia vyplýva základná zásada, ktorou sa treba viesť pri zohľadňovaní dôb poistenia v nezamestnanosti dosiahnutých na území iného členského štátu EÚ, a to, že doba poistenia v nezamestnanosti na území iného členského štátu môže byť zohľadnená na účely nároku na dávku v nezamestnanosti jedine v prípade ak bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila dotknutá osoba doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté na Slovensku. Iba vo výnimočných prípadoch je možné zohľadniť dobu poistenia dosiahnutú na území iného členského štátu EÚ, pokiaľ je dosiahnutá ako posledná. Touto výnimkou je situácia ak si žiadateľ zachová počas výkonu zárobkovej činnosti na území iného členského štátu EÚ centrum záujmov a bydlisko na území SR. Otázka bydliska je teda v zmysle platnej Slovenskej legislatívy zásadná. 10. Žalovaný správny orgán na základe zistených skutočností mal za preukázané, že počas výkonu zamestnania vo Veľkej Británii si žalobca nezachoval bydlisko na Slovensku, a preto je zrejmé, že dobu poistenia v nezamestnanosti, ktorú žalobca dosiahol na území Veľkej Británie, nebolo možné zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti. Nakoľko žalobca v posudzovanom období nepreukázal žiadnu dobu poistenia v nezamestnanosti, ktorú by mu bolo možné zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v zmysle § 104 ods. 1 zákona, nesplnil základnú podmienku priznania nároku na dávku v nezamestnanosti. 11. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že sa nestotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, pretože počas pobytu na území Veľkej Británie pracoval u viacerých zamestnávateľov, pričom ani nepracoval ani v odbore, ktorý neštudoval, ale na pozícii kuchára v hoteloch a v nemocniciach, a to len pre to aby si zarobil a našetril finančnú hotovosť na slušný život s rodinou na Slovensku a aby sa zdokonalil v anglickom jazyku, čo by mohlo prispieť k nájdeniu lepšej práce na Slovensku. Vyhodnotenie žalovaného správneho orgánu o vytvorení jeho väzieb na území Veľkej Británie nezodpovedá realite, pretože frekvencia návštev Slovenskej republiky, vzhľadom na vzdialenosť a finančné náklady na dopravu nasvedčuje tomu, že si zachoval väzby so Slovenskom. Návraty na Slovensko využíval predovšetkým na dostavbu rodinného domu, kde plánoval žiť spolu so svojou manželkou ale aj na návštevy svojej rodiny a rodiny manželky. Čo sa týka bytovej situácii v Anglicku žalobca uviedol, že s manželkou žili v prenajatých nehnuteľnostiach, kde sa však o sociálne zariadenia a spoločné priestory delili spolu s ďalšími nájomníkmi. Počas obdobia žitia v Británii trikrát menil bývanie. Počas celej doby zamestnania vo veľkej Británii tam nevlastnil žiadnu nehnuteľnosť ani motorové vozidlo ani iný hnuteľný alebo nehnuteľný majetok. Nikdy nemal záujem o trvalé presťahovanie sa to Veľké Británie. Pravidelne navštevoval všeobecného lekára aj stomatológa, rovnako aj jeho manželka. Žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného a vec vrátiť na nové konanie. 12. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe uviedla, že z ustanovení § 104 ods. 1, 6 zákona č. 461/2003 Z.z. a čl. 61 ods. 1, 2 a čl. 65 ods. 5 písm. a/ nariadenia č. 883/2004 je zrejmá zásada, ktorou sa treba viesť pri zohľadňovaní dôb poistenia v nezamestnanosti dosiahnutých na území iného členského štátu Európskej únie pri uplatnení nároku na dávku v nezamestnanosti na území SR, a to, že slovenská doba poistenia v nezamestnanosti musí byť dosiahnutá ako posledná. Iba vo výnimočných prípadoch je možné zohľadniť dobu poistenia dosiahnutú na území iného členského štátu EÚ pokiaľ bola dosiahnutá ako posledná. Touto výnimkou zo základnej zásady je situácia ak si žiadateľ zachová počas výkonu zárobkovej činnosti na území iného členského štátu EÚ bydlisko na území SR. Žalobca v posudzovanom období v posledných 4 rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t.j. od 01. 07. 2015 do 30. 06. 2019 nepreukázal žiadnu dobu poistenia v nezamestnanosti, ktorú by mu bolo možné zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti. V zmysle čl. 61 ods. 2 nariadenia č. 883/2004 je možné zohľadniť doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté podľa právnych predpisov členského štátu EÚ ako keby boli dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov, v prípade ak daná osoba bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila doby poistenia dosiahnuté v súlade so slovenskými právnymi predpismi. Výnimku z tohto pravidla predstavujú prípady čl. 65 ods. 5 písm. a/ citovaného nariadenia, kedy sa dotknutá osoba počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec na území iného členského štátu EÚ zachovala bydlisko na území SR v zmysle čl. 1 písm. j/ nariadenia č. 883/2004 a čl. 11 nariadenia č. 987/2009. K námietke žalobcu v podanej žalobe týkajúcej sa pravidelných návratov na územie SR žalovaná uviedla, že pri posudzovaní bydliska žalobcu bolo prihliadnuté na skutočnosť, že pravidelne navštevoval územie SR, avšak to bez ďalšieho nepreukazuje zachovanie väzieb žalobcu na Slovensko počas dlhodobého osemročného pobytu v zahraničí. 13. K námietke žalobcu týkajúcej sa zachovania trvalého pobytu na Slovensku žalovaná uviedla, že v zmysle koordinačných nariadení pojem bydlisko je potrebné chápať v širších súvislostiach ako miesto, kde sa fyzická osoba trvalejšie zdržuje, kde je centrum jej záujmov, kde trávi čas v mimopracovnom čase. Žalovaná poukázala na rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžsk 38/2017, v ktorom Najvyšší súd SR konštatoval, že zachovanie bydliska centra záujmov na Slovensku nepostačuje len zachovanie si evidovaného trvalého pobytu, čo je do veľkej miery len administratívny skutočnosť, ktorá neodráža len realitu. Odchodu do zahraničia z pracovných dôvodov žalovaná uviedla, že v zmysle čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia nie sú dôvody a okolnosti odchodu do zahraničia rozhodujúcimi skutočnosťami preukazujúcimi miesto bydliska dotknutej osoby. K rodinnej situácii žalobcu, teda prítomnosť manželky vo Veľkej Británii mu nemôžu byť na ujmu, žalovaná uviedla, že na rodinné väzby žalobcu bolo prihliadnuté a zdržiavanie sa iných rodinných príslušníkov na Slovensku nepreukazuje jednoznačným spôsobom zachovanie bydliska na Slovensku počas pobytu v zahraničí. Žalovaná poukázala na to, že jej právny názor je súladný s rozhodnutím Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. U2 z 12. 06. 2009, v zmysle ktorého by nebolo prijateľné, aby by sa príliš širokým výkladom pojmu (bydlisko) mala rozšíriť oblasť uplatnenia čl. 65 základného nariadenia tak, aby zahŕňala všetky osoby, ktoré majú dosť stabilné zamestnanie v členskom štáte a ktoré nechali svoje rodiny v krajine pôvodu. Žalovaná poukazuje na to, že žalobca sa dlhodobo 8 rokov zdržiaval vo Veľkej Británii, býval v prenajatých bytoch spolu s manželkou, a preto rodinná situácia žalobcu svedčí skôr o vytvorení väzieb vo Veľkej Británii. 14. K námietke žalobcu týkajúcu sa stavby rodinného domu na území SR počas pobytu vo Veľkej Británii nebolo možné prihliadať, keďže bola v rozpore s čl. 65 ods. 2 základného nariadenia. 15. Žalovaná ďalej uviedla, že do úvahy pri rozhodovaní vzala i tú skutočnosť, že situácia žalobcu na SR počas zárobkovej činnosti vo Veľkej Británii bola pomerne stabilná (bývanie v spoločnej domácnosti s rodičmi), avšak v porovnaní s ostatnými skutočnosťami (dlhodobá prítomnosti žalobcu vo Veľkej Británii, prítomnosť manželky a pomerne stabilná pracovná situácia poukazujú na vytvorenie väzieb žalobcu vo Veľkej Británii) jednoznačným spôsobom nepreukazujú zachovanie bydliska žalobcu na Slovensku. 16. K námietke žalobcu týkajúcej sa účtu v banke na Slovensku životného poistenia, stavby rodinného domu, žalovaná uviedla, že v konaní o nároku žalobcu o dávku v nezamestnanosti bolo dôsledne prihliadnuté na všetky zistené skutočnosti, avšak rozhodujúcim ukazovateľom miesta bydliska bola dĺžka prítomnosti na území členského štátu EÚ 8 rokov a situácia žalobcu (stabilná pracovná situácia vo Veľkej Británii, kde pracoval v 4 pracovných pomeroch na dobu neurčitú, plnenie daňových povinností na území Veľkej Británie), a tie jednoznačne preukazujú, že žalobca si bydlisko na území SR počas výkonu činnosti zamestnanca na území Veľkej Británie nezachoval. Na základe uvedených skutočností žalovaná konštatovala, že zistenie skutkového stavu veci bolo presné a úplné a v konaní o nároku žalobcu na dávku v nezamestnanosti boli bez pochybnosti preukázané všetky rozhodujúce skutočnosti - doba trvania poistenia v nezamestnanosti žalobcu na území dotknutého štátu EÚ, charakter vykonávanej činnosti na území Veľkej Británie, jeho rodinná a bytová situácia a ktorý členský štát sa považuje za bydlisko žalobcu na daňové účely. Nakoľko žalobca nemal počas posledného zamestnania vo Veľkej Británii zachovaní bydlisko na území SR a bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nebol poistený v nezamestnanosti v zmysle slovenských právnych predpisov, nebolo možné do doby poistenia v nezamestnanosti získané na území Veľkej Británie zohľadniť na účely vzniku nároku na dávky v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 nariadenia č. 883/2004. 17. Krajský súd v Nitre ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie a rozhodovanie o podanej žalobe preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa § 199 a nasledujúce SSP a vec prejednal bez pojednávania podľa § 107 ods.2 SSP a po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania a s pripojeným administratívnym spisom žalovanej a prvostupňového správneho orgánu dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné vyhovieť z týchto dôvodov. 18. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie sociálnej poisťovne. Podľa § 199 ods. 3 SSP, aj nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovanej dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 19. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 77909-2/2019-BA zo dňa 12. 12. 2019, ktorým žalovaná zamietla odvolanie žalobcu v celkom rozsahu a potvrdila odvolaním napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany č. 7307/2019-TO-DvN zo dňa 17. 09. 2019, ktorým bolo rozhodnuté, že žalobca nemá nárok na dávku v nezamestnanosti. 20. Z administratívneho spisu krajský súd zistil, že oznámením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany č. TO1/OSO/ZAM/2019/9514 zo dňa 31. 07. 2019 bol žalobca zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 01. 07. 2019. Žiadosť o dávku si žalobca uplatnil dňa 05. 08. 2019. V predmetnej žiadosti ako dôb poistení na území SR a v členskom štáte EÚ v posledných 4 rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie uviedol - K-west hotel a SPA Anglicko od 18. 07. 2011 do 21. 08. 2016 - Hospital of st John Elizabet od 14. 09. 2016 od 19. 09. 2017 - Sodexo od 12. 07. 2017 do 21. 10. 2018 - K-west hotel a SPA od 19. 10. 2018 do 30. 06. 2019. 21. Vo vyhlásení žiadateľ na účely posúdenia bydliska v zmysle čl. 65 ods. 2, 3 a 5 nariadenia č. 883/2004 zo dňa 17. 09. 2019 žalobca uviedol, že posledné zamestnanie mal v Anglicku od 19. 10. 2018 do 30. 06. 2019. Počas pobytu v Anglicku býval s manželkou v podnájme, počas pobytu sa vracal na Slovensko 3-4-krát za rok na dovolenku a sviatky. Na území Slovenská vlastní rodinný dom, v ktorom býva po návrate na územie SR z členského štátu EÚ. 22. Vo formulári U1 zo dňa 12. 07. 2019 príslušná anglická inštitúcia potvrdila, že - v bode 2.1.1- obdobie poisteného zamestnania od 01. 07. 2015 do 30. 06. 2019 - v bode 3.4 - dôvod ukončenia zamestnania výpoveď zamestnanca - v bode 6.2 - držiteľ nemá nárok na dávky v nezamestnanosti od úradu, ktorý vydal formulár, pretože na základe vnútroštátnych právnych predpisov neexistuje žiadny takýto nárok. 23. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne pobočky Topoľčany č. 7307/2019-TO-DvN zo dňa 17. 09. 2019 bolo rozhodnuté, že žalobca podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a § 61 nariadenia č. 883/2004 Z.z. nemá nárok na dávku v nezamestnanosti, nakoľko dobu poistenia v nezamestnanosti žalobcu získanú na území členského štátu Spojené kráľovstvo nie je možné zohľadniť na účely nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 nariadenia č. 883/2004 Z.z., keďže bydlisko žalobcu počas jeho posledného zamestnania v členskom štáte EÚ Spojené kráľovstvo nemožno považovať za zachované na území SR a žalobca súčasne nebol bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistený v nezamestnanosti na území SR v zmysle slovenských právnych predpisov. 24. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal včas odvolanie, v ktorom rozhodla žalovaná rozhodnutím č. 77909-2/2019-BA zo dňa 12. 12. 2019 tak, že odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietla a potvrdila napadnuté prvostupňové rozhodnutie žalovaná uviedla, že v konaní o nároku žalobcu na dávku v nezamestnanosti bolo posúdené zachovanie jeho väzieb na území SR v súlade s čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia č. 987/2009. Dĺžka prítomnosti na území iného členského štátu EÚ - článok 11 ods. 1 písm. a/ citovaného nariadenia (8 rokov) a aj situácia žalobcu čl. 11 ods. 1 písm. b/ citovaného nariadenia (stabilná pracovná situácia vo Veľkej Británii, plnenie daňových povinností na území Veľkej Británie) jednoznačne preukazujú, že žalobca si väzby so SR počas výkonu činnosti zamestnanca vo Veľkej Británii nezachoval. Bydlisko žalobcu počas jeho posledného zamestnania v štáte EÚ nie je možné považovať za zachované na území SR. Vzhľadom na uvedené ako na skutočnosť, že žalobca nebol pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistený v nezamestnanosti v zmysle slovenských právnych predpisov, nie je možné dobu poistenia v nezamestnanosti získanú na území Veľkej Británie zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 nariadenia č. 883/2004. 25. Podľa § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podľa § 195 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Podľa § 13 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. z poistenia v nezamestnanosti sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytuje dávka v nezamestnanosti. Podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky. Podľa § 104 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. rok poistenia v nezamestnanosti je 365 dní poistenia v nezamestnanosti. Podľa čl. 1 písm. j) nariadenia č. 883/2004 na účely tohto nariadenia: "bydlisko" znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva. Podľa čl. 61 ods. 1 nariadenia č. 883/2004 príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia, vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi. Podľa čl. 61 ods. 2 nariadenia č. 883/2004 s výnimkou prípadov uvedených v článku 65 ods. 5 písm. a) sa uplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila v súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky: - doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia, - doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania, alebo - doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej činnosti. Podľa čl. 65 ods. 2 nariadenia č. 883/2004 úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, mala bydliska v členskom štáte inom, ako je príslušný štát a ktorá má naďalej bydliska v tomto štáte, alebo sa vráti do tohto štátu, má byť k dispozícii službám zamestnanosti v členskom štáte bydliska. Bez toho, aby bol dotknutý článok 64, úplne nezamestnaná osoba môže ako doplňujúci krok prihlásiť sa u služieb zamestnanosti členského štátu, v ktorom vykonávala svoju poslednú činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Podľa čl. 65 ods. 5 písm. a) nariadenia č. 883/2004 nezamestnaná osoba uvedená v prvej a druhej vete odseku 2 poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska. Podľa čl. 11 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len ,,nariadenie č. 879/2009“) ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcií dvoch alebo viacerých členských štátov o určení bydliska osoby, na ktorú sa uplatňuje základné nariadenie, tieto inštitúcie po vzájomnej dohode určia centrum záujmov dotknutej osoby na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať: a) dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov; b) situáciu dotknutej osoby vrátane: i) povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy; ii) jej rodinného stavu a rodinných väzieb; iii) vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti; iv) v prípade študentov zdroja ich príjmov; v) jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná; vi) členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely. Podľa čl. 11 ods. 2 nariadenia č. 987/2009 ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z príslušných skutočností, ako sa uvádzajú v odseku 1, nevedie k dohode medzi dotknutými inštitúciami, na určenie skutočného miesta bydliska osoby sa za rozhodujúci považuje úmysel tejto osoby, tak ako vyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu. 26. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, a to najmä pokiaľ ide o posúdenie, či konanie vo veci nepriznania nároku žalobcu na dávku v nezamestnanosti bolo zo strany správnych orgánov vykonané v súlade so zákonom, na podklade riadne zisteného skutkového stavu. 27. V konaní nie je sporným, že žalobca v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t.j. v období od 01. 07. 2015 do 30. 06. 2019 na území Slovenskej republiky nepreukázal žiadne doby poistenia v nezamestnanosti. Rovnako tak nie je sporným, že žalobca v posudzovanom období pracoval na území iného členského štátu Európskej únie - Spojené kráľovstvo. 28. Zostalo však sporným, či v danom prípade správne orgány dospeli k správnemu záveru, že nie je možné použiť pravidlo sčítania dôb poistenia v zmysle čl. 61 ods. 1 nariadenia č. 883/2004, t.j. dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území Spojeného kráľovstva do celkovej doby poistenia v nezamestnanosti žalobcu. Pre posúdenie uvedenej skutočnosti bolo rozhodujúce zodpovedanie otázky, či žalobca v posudzovanej veci preukázal zachovanie pevných väzieb a bydliska na území Slovenskej republiky počas výkonu posledného zamestnania na území členského štátu Európskej únie - Spojeného kráľovstva. 29. Podľa základného pravidla obsiahnutého v čl. 61 ods. 1 a 2 nariadenia č. 883/2004 sa doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu Európskej únie zohľadnia, ako keby boli dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov v prípade, že daná osoba bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila doby poistenia dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov. Z dôvodu, že žalobca takto doby poistenia podľa slovenských právnych predpisov bezprostredne pred jeho zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahol, bolo potrebné posúdiť, či sa doby poistenia získané v Spojenom kráľovstve môžu zohľadniť podľa čl. 65 ods. 5 písm. a) cit. nariadenia, ktoré predstavuje výnimku z uvedeného základného pravidla, a podľa ktorého by žalobca poberal dávky v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky, ako keby sa na neho tieto predpisy vzťahovali počas jeho poslednej činnosti zamestnanca, a to v prípade, ak si na území Slovenskej republiky zachoval bydlisko. 30. V zmysle koordinačných nariadení pojem ,,bydlisko“ je potrebné chápať v širších súvislostiach ako miesto, kde sa fyzická osoba trvalejšie zdržuje, kde je centrum jej záujmov, kde trávi čas v mimopracovnom čase. Ide o miesto, kde osoba zvyčajne býva, no na posúdenie bydliska je dôležitá aj rodinná situácia a rodinné väzby dotknutej osoby, stabilita jej bytovej situácie či vykonávanie akejkoľvek nezárobkovej činnosti. Na posúdenie bydliska je dôležitá aj povaha vykonávanej zárobkovej činnosti vo vzťahu k jej trvalosti, stabilite a dĺžke trvania. Kritériá pre spôsob určenia bydliska sú stanovené v čl. 11 nariadenia č. 987/2009. Týmito sa určuje bydlisko nielen v prípade rozdielnych stanovísk inštitúcií pri určení bydliska osoby, ale ide o kritériá, z ktorých vychádzala aj žalovaná v prejednávanej veci. 31. Pomôckou pre aplikáciu čl. 11 nariadenia č. 987/2009 v spojení s čl. 65 ods. 2 nariadenia č. 883/2004 je Rozhodnutie Správnej komisie pre koordináciu systému sociálneho zabezpečenia U2 z 12. 06. 2009, v zmysle ktorého je prenesenie zodpovednosti za platbu dávok z príslušného štátu na štát bydliska v prípade cezhraničných pracovníkov (pracovníkov, ktorí do štátu bydliska spravidla denne alebo aspoň raz za týždeň vracajú) a nebolo by už viac prijateľné, aby sa príliš širokým výkladom pojmu ,,bydlisko“ mala rozširovať oblasť uplatnenia čl. 65 nariadenia č. 883/2004 na všetky osoby, teda aj také, ktoré majú dosť stabilné zamestnanie v členskom štáte a ktoré nechali svoje rodiny vo svojej krajine pôvodu. 32. Úlohou správnych orgánov v administratívnom konaní bolo okrem iného zistiť skutočný stav veci tak, aby neboli žiadne pochybnosti o tom, či žalobca mal zachované bydlisko na území Slovenskej republiky a pevné väzby (v zmysle čl. 1 písm. j) nariadenia č. 883/2004 a čl. 11 nariadenia č. 987/2009). V tomto smere bolo povinnosťou správnych orgánov vykonať potrebné dokazovanie, aby bolo možné určiť „centrum záujmov dotknutej osoby" podľa čl. 11 vykonávacieho nariadenia č. 987/2009 (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Sžso/5/2012 z 30. januára 2013). Predmetný rozsudok odkazuje na povinnosť riadne zisteného skutočného stavu v zmysle ustanovenia § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. za účelom výkladu ustanovenia čl. 11 vykonávacieho nariadenia č. 987/2009, t.j. zistenia bydliska žiadateľa o dávky v nezamestnanosti. V posudzovanej veci správny orgán I. stupňa vo svojom rozhodnutí náležite vyhodnotil žalobcom predložené dôkazné prostriedky, na základe čoho ustálil, že nie je možné považovať bydlisko žalobcu počas jeho posledného zamestnania v členskom štáte Európskej únie za zachované na území Slovenskej republiky. O odvolaní žalobcu rozhodla žalovaná napadnutým rozhodnutím, ktorým potvrdila prvoinštančné rozhodnutie dôvodiac, že žalobca si v predmetnom prípade vytvoril centrum svojich záujmov počas posledného zamestnania na území Spojeného kráľovstva. Podkladom rozhodnutí orgánov verejnej správy boli listiny tvoriace administratívny spis žalovanej, ktorá posúdila celkovú dĺžku pobytu žalobcu a stabilitu zamestnania na území Spojeného kráľovstva s prioritnou orientáciou na pracovný trh za silnejšie, ako ostatné skutočnosti, ktoré žalobca uviedol ako väzby k Slovensku. Správne orgány pritom vychádzali predovšetkým zo žalobcom predložených tlačív, dokumentov a vyhlásenia žalobcu. Všetky tieto dôkazné prostriedky boli pre žalovanú kľúčové pri posudzovaní, či žalobca preukázal zachovanie pevných väzieb a bydliska na území Slovenskej republiky počas výkonu posledného zamestnania žalobcu na území iného členského štátu Európskej únie. Súd poukazuje na popísaný skutkový stav, z ktorého žalovaná vychádzala pri rozhodovaní, a ktorý v plnom rozsahu korešponduje s obsahom administratívneho spisu. V prejednávanom prípade bolo preukázané, že žalobca sa počas výkonu poslednej zárobkovej činnosti v Spojenom kráľovstve dlhodobo zdržiaval (viac ako 8 rokov), so svojou manželkou, kde spolu bývali v prenajatom byte. Žalobca v Spojenom kráľovstve trávil pracovný aj mimopracovný čas, mal stabilnú pracovnú situáciu, keď u zamestnávateľa K-west hotel a SPA Anglicko od 18. 07. 2011 do 21. 08. 2016, Hospital of st John Elizabet od 14. 09. 2016 od 19. 09. 2017, Sodexo od 12. 07. 2017 do 21. 10. 2018 a K-west hotel a SPA od 19. 10. 2018 do 30. 06. 2019, pričom išlo o pracovný pomer na dobu neurčitú. V Spojenom kráľovstve platil taktiež zákonné odvody i dane. Žalovaná adekvátne vyhodnotila uvedené skutkové okolnosti - dĺžku prítomnosti žalobcu na území členského štátu Európskej únie - čl. 11 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 987/2009 a situáciu žalobcu - čl. 11 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 987/2009, ktoré mala k dispozícii z predložených dokumentov a správne dospela k záveru, že žalobca si centrum záujmov počas posledného zamestnania vytvoril v Spojenom kráľovstve. 33. K námietkam žalobcu, ktorými namietal správnosť záverov správnych orgánov pri posudzovaní a vyhodnotení zachovania väzieb k domovskej krajine počas jeho pobytu v Anglicku v posudzovanom období správny súd uvádza, že tieto nepovažuje za dôvodné. Žalovaná v dostatočnom rozsahu posúdila kritériá v zmysle čl. 11 ods. 1 nariadenia č. 987/2009, ktoré dostatočným a zrozumiteľným spôsobom vyhodnotila. K tvrdeniu žalobcu, že jeho úmyslom bolo sa vrátiť na Slovensko správny súd uvádza, že zistené skutočnosti a okolnosti nasvedčujú úmyslu žalobcu v rozhodnom období bývať v Spojenom kráľovstve. Nie je rozhodujúcou skutočnosťou, aké dôvody ho viedli k zmene tohto rozhodnutia, k vráteniu sa na Slovensko, ani to, že nikdy nemal úmysel trvalo ostať žiť vo Veľkej Británii a že si na Slovensku postavil rodinný dom, v ktorom mienil bývať so svojou manželkou. Pohnútka k odchodu do Spojeného kráľovstva, ako aj pre navrátenie na Slovensko je v kontexte určovania bydliska v rozhodnom čase, teda počas posledného zamestnania, za daných okolností irelevantná. Krajský súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že dlhodobé zotrvávanie na území Spojeného kráľovstva za účelom vykonávania zárobkovej činnosti (viac ako 8 rokov), ktoré nebolo prechodného charakteru (keďže u zamestnávateľov vykonával zárobkovú činnosť s pracovným pomerom na dobu neurčitú), pričom ukončenie pracovného pomeru u posledného zamestnávateľa inicioval žalobca, nemožno považovať za prechodný, resp. krátkodobý pobyt. Žalobca zvolením uvedeného územia a stabilizovaného bývania na ňom trávil väčšinu času mimo svoje pôvodné rodinné prostredie na Slovensku, čím oslabil svoje individuálne väzby na Slovensko. Pokiaľ ide o pravidelné návraty a trávenie dovoleniek na území Slovenska, správny súd uvádza, že pobyt rodičov a vzdialenejších príbuzných v krajine pôvodu jednoznačným spôsobom nepreukazuje zachovanie bydliska v tejto krajine. Rovnako tak vedenie bankového účtu, životné poistenie, dôchodkové sporenie a ošetrenie lekármi ako aj stavba rodinného domu na Slovensku považuje súd za irelevantné. K vlastníctvu nehnuteľnosti žalobcu na Slovensku súd uvádza, že toto rovnako nesvedčí o zachovaní bydliska žalobcu počas jeho posledného zamestnania v Spojenom kráľovstve na území Slovenska, nakoľko nehnuteľnosť budoval v čase pobytu v Spojenom kráľovstve a až po návrate na Slovensko ho využíval na bývanie. Uvedené teda nesvedčí o tom, že by táto nehnuteľnosť predstavovala väzbu k Slovenku. 34. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že v súlade s ostatnými kritériami čl. 11 ods. 1 nariadenia č. 987/2009 žalovaná vykonala dokazovanie a následne vyhodnotila výsledky dokazovania. V prípade neuspokojivých výsledkov vykonaného dokazovania by bolo povinnosťou žalovanej v zmysle čl. 11 ods. 2 citovaného vykonávacieho nariadenia v preskúmavanej veci zisťovať samotný úmysel žalobcu, pohnútky a dôvody, ktoré ho viedli k tomu, aby odišiel do Spojeného kráľovstva, aby tam ostal pracovať a pohnútky, ktoré ho viedli k návratu na Slovenskú republiku. Krajský súd dospel k záveru, že žalovaná v súlade s čl. 11 ods. 1 nariadenia č. 987/2009 vykonala dostatočné dokazovanie a vo vzťahu k tomuto zistila všetky relevantné skutkové okolnosti, preto sa v ďalšom nevyžadoval postup v zmysle čl. 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia č. 987/2009 (t.j. zisťovanie úmyslu žalobcu). 35. Pokiaľ by v prejednávanom prípade bola žalobcovi priznaná dávka v nezamestnanosti na Slovensku, predmetný postup by nezodpovedal účelu, ktorý sleduje nariadenie č. 883/2004, a to rovnomerné a spravodlivé rozdeľovanie finančných nákladov medzi inštitúciami prijímajúcimi poistné a následne medzi inštitúciami vyplácajúcimi dávky. Cieľom čl. 61 ods. 2 cit. nariadenia je podporiť hľadanie práce v tom členskom štáte, v ktorom dotknutá osoba bezprostredne predtým platila príspevky na poistenie v nezamestnanosti a zároveň aj to, aby tento štát niesol bremeno výplaty dávok v nezamestnanosti. V zmysle koordinačných predpisov platí, že pri skončení výkonu zárobkovej činnosti by si nezamestnaní mali uplatňovať nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte, v ktorom práve skončili zamestnanie. Žiadosť sa potom posudzuje podľa právnych predpisov príslušnej krajiny. Nesplnenie podmienok na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti v jednom štáte nezakladá automaticky nárok na priznanie dávky v inom členskom štáte Európskej únie, resp. Európskeho hospodárskeho priestoru. Postup Sociálnej poisťovne, ktorá automaticky bez ďalšieho nezohľadnila doby poistenia získané na území Spojeného kráľovstva, ktoré by bolo možné zohľadniť len podľa čl. 65 základného nariadenia č. 883/2004, teda v prípade zachovania bydliska a pevných väzieb so Slovenskom, a ak pristúpila k posudzovaniu otázky ich zachovania u žalobcu, resp. či došlo alebo nedošlo k preneseniu centra záujmov žalobcu v posudzovanom období do Spojeného kráľovstva, bol správny. 36. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že orgány verejnej správy oboch inštancií postupovali v danej veci v intenciách citovaných právnych predpisov, náležitým spôsobom zistili skutkový stav a aplikáciou relevantných zákonných ustanovení zo skutkových okolností vyvodili správny právny záver. Žalovaná sa v dôvodoch rozhodnutia dostatočne zaoberala otázkou trvalosti a prítomnosti žalobkyne na území dotknutého členského štátu a v tomto smere vykonala postačujúce dokazovanie. Žalovaná zároveň zisťovala a vyhodnocovala konkrétnu situáciu žalobcu v kontexte s jeho pobytom a jeho zamestnaním na území Spojeného kráľovstva, rodinnú situáciu a rodinné väzby žalobcu taktiež podrobne skúmala. V dostatočnom rozsahu posúdila aj ďalšie skutočnosti ako vlastníctvo nehnuteľnosti na Slovensku, bankový účet, životné poistenie, dôchodkové sporenie a pravidelné návraty žalobcu na Slovensko ako aj ošetrovanie zdravotného stavu lekármi. Zo zistených skutočností a okolností veci vyplýva, že miesto, kde žalobca zvyčajne býval počas svojho posledného zamestnania, bolo v Spojenom kráľovstve a v rozhodnom období mal centrum záujmov v Spojenom kráľovstve, teda v konečnom dôsledku nebolo možné pri posúdení nároku na dávku v nezamestnanosti aplikovať čl. 65 ods. 2 a 5 písm. a) nariadenia č. 883/2004 a uplatniť zásadu úhrnu poistných dôb v zmysle čl. 61 nariadenia č. 883/2004. Žalobca žiadnym hodnoverným spôsobom nevyvrátil skutočnosti a skutkový stav, ktorý bol zistený orgánmi verejnej správy a s ktorými sa stotožnil aj krajský súd, a preto za takýchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie žalovanej je podľa názoru krajského súdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu veci. 37. Žalobou napadnuté rozhodnutie plne zodpovedá súčasnej rozhodovacej praxi súdov SR (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 10Sžsk/5/2016 zo dňa 13. 12. 2017, sp. zn. 1Sžso/26/2016 zo dňa 30. 01. 2018), ale aj predpisom Európskej únie a Rozhodnutiu Správnej komisie pre koordináciu systému sociálneho zabezpečenia č. U2 z 12. 06. 2009. Z uvedených dôvodov nebol dôvod, aby sa konajúci krajský súd odklonil od doterajšej rozhodovacej praxe. 38. Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol (§ 190 SSP). 39. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 168 SSP, podľa ktorého žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. 40. V prejednávanom prípade krajský súd procesne úspešnej žalovanej, ktorou je orgán štátnej správy, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovanej žiadne dôvodne vynaložené trovy nevznikli a trovy konania si v prípade úspechu žalovaná ani neuplatnila. Poučenie: Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449 ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6 ods. 2 písm. c).