Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11S/28/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4020200090 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4020200090.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: NUBIUM, s. r. o., Trenčianska č. 705/55, Bratislava, IČO: 47 545 674, zastúpeného JUDr. Jánom Mišurom, PhD., advokátom, Záhradnícka 27, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti: Rímskokatolícka cirkev, Biskupstvo Nitra, Nám. Jána Pavla II. č. 7, Nitra, o správnej žalobe zo dňa 20. 02. 2020 proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-NR-OVBP2-2019/049491-003 zo dňa 06. 12. 2019, takto r o z h o d o l : Súd z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-NR- OVBP2-2019/049491-003 zo dňa 06. 12. 2019 ako i rozhodnutie Mesta Nitra č. 21908/2018-008-Re zo dňa 21. 08. 2019 a v e c v r a c i a Mestu Nitra na ďalšie konanie. Súd p r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Ďalšiemu účastníkovi konania súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a . . o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Dňa 21. 12. 2018 bola správnemu orgánu prvého stupňa (ďalej aj stavebný úrad alebo mesto Nitra) doručená žiadosť žalobcu o zmenu doby trvania reklamnej stavby, ktorú špecifikoval ako: 1 ks reklamnej stavby typu bigboard do tvaru „V“, s najväčšou plochou reklamnej stavby 9,6 x 3,6 m umiestnenej na pozemku parc. č. XXXX/XX registra „C“, katastrálne územie W., popri C. ulici, s navrhovanou dobou povolenia: na dobu neurčitú s tým, že stavebník má k predmetnému pozemku právo na základe nájomnej zmluvy č. DI/NR/17/03/2003/RKC. K podanej žiadosti žalobca priložil rozhodnutie o povolení reklamného zariadenia č. 21740/2013-003-Da/Ka zo dňa 28. 11. 2013 (ktorým bolo stavebníkovi NUBIUM - Ing. A. J. dočasne povolené umiestnenie predmetnej reklamnej stavby na obdobie do 31. 12. 2018), zmluvu o prenájme č. DI/NR/17/03/2003/RKC zo dňa 17. 03. 2003 (uzavretú medzi prenajímateľom: Rímskokatolícka cirkev, Biskupstvo Nitra a nájomcom: Ing. A. J. - NUBIUM na dobu určitú do 31. 12. 2008) v znení dodatkov č. 1 až 4, pričom dodatkom č. 1 bola zmluva predĺžená na obdobie do 31. 12. 2013, dodatkom č. 2 bola predĺžená do 31. 12. 2018, dodatkom č. 3 vstúpil do zmluvného vzťahu namiesto pôvodného nájomcu nový nájomca NUBIUM, s. r. o. a dodatkom č. 4 zo dňa 14. 11. 2018 bola platnosť zmluvy predĺžená na dobu neurčitú. Ďalej priložil čiastočný výpis z LV č. XXXX pre katastrálne územie W., 1 ks fotografie stavby v lokalite a informatívnu kópiu z mapy. 2. Správny orgán prvého stupňa v podaní zo dňa 18. 01. 2019 vyzval žalobcu na doplnenie žiadosti v lehote 60 dní odo dňa doručenia výzvy, pričom žiadal predložiť: písomné splnomocnenie a záväzné stanovisko cestného správneho orgánu (Okresný úrad Nitra, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií) k umiestneniu predmetnej reklamnej stavby. Zároveň správny orgán prvého stupňa rozhodnutím zo dňa 18. 01. 2019 konanie prerušil, a to na 60 dní odo dňa doručenia predmetnej výzvy. 3. Žalobca následne dňa 15. 03. 2019 predložil správnemu orgánu prvého stupňa vyjadrenie Krajského riaditeľstva PZ v Nitre zo dňa 12. 03. 2019 k umiestneniu reklamnej stavby typu bigboard na pozemku parc. č. XXXX/XX pri ceste I/64, katastrálne územie F. - W., o rozmeroch reklamnej plochy 9,6 x 3,6 m, v ktorom Krajský dopravný inšpektorát KR PZ v Nitre v súlade s ust. § 2 ods. 1 písm. j/ zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov nesúhlasil s umiestnením predmetnej reklamnej stavby spôsobom uvedeným v žiadosti. Zároveň boli predložené dve fotosnímky stavby v lokalite. 4. Správny orgán prvého stupňa v podaní zo dňa 30. 04. 2019 (na základe žiadosti žalobcu zo dňa 15. 04. 2019 o predĺženie lehoty na predloženie stanoviska Okresného úradu Nitra, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií) oznámil žalobcovi, že určenú lehotu považuje za primeranú a s predĺžením lehoty na doplnenie stanoviska Okresného úradu Nitra odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií nesúhlasí. Zároveň žalobcovi v zmysle ust. § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov oznámil, že zhromaždil rozhodujúce podklady pre svoje rozhodnutie a vyzval ho na oboznámenie s nimi v lehote 5 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy s tým, že do spisu je možné nazrieť počas uvedených úradných hodín. Žalobca následne požiadal o vyhotovenie kópie spisu, v čom mu bolo vyhovené a kópia spisu v predmetnej veci bola doručená jeho zástupkyni dňa 12. 08. 2019. 5. Správny orgán prvého stupňa (stavebný úrad) vydal rozhodnutie pod č. 21908/2018-008-Re dňa 21. 08. 2019, ktorým zastavil konanie o zmene doby trvania reklamnej stavby podľa ust. § 60 ods. 2 písm. c/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov z dôvodu, že žalobca ako stavebník nedoplnil žiadosť v určenej lehote. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 08. 10. 2019. II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia 6. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2019/049491-003 zo dňa 06. 12. 2019 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu č. 21908/2018-008-Re dňa 21. 08. 2019 o zastavení konania o zmene doby trvania predmetnej reklamnej stavby. 7. V odôvodnení svojho rozhodnutia opísal priebeh administratívneho konania (uvedený v 1. až 5. bode tohto rozsudku), ktoré sa začalo na základe žiadosti žalobcu zo dňa 21. 12. 2018 o zmenu doby trvania reklamnej stavby a citoval ustanovenia právnych predpisov, v zmysle ktorých bolo potrebné postupovať. 8. Konštatoval, že reklamné stavby povoľované podľa stavebného zákona, ktoré majú obmedzenú dobu trvania, sú dočasnými reklamnými stavbami. Konanie o žiadosti vlastníka reklamnej stavby o povolenie zmeny doby trvania reklamnej stavby je stavebným konaním, v ktorom sa okrem ust. § 67 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov postupuje primerane i podľa ust. § 58 až § 66 tohto zákona. Stavebný úrad v konaní o predĺžení doby trvania dočasnej stavby posudzuje doklady, ktoré stavebníka oprávňujú predĺžiť dobu trvania stavby a má rozhodnúť o predĺžení alebo nepredĺžení doby trvania reklamnej stavby. Okrem dokladov, ktoré stavebníka oprávňujú predĺžiť dobu trvania reklamnej stavby, posudzuje aj skutočnosti, ktoré zabraňujú predĺženiu doby trvania reklamnej stavby a je povinný skúmať, či umiestnenie reklamnej stavby je v súlade s verejným záujmom. Verejným záujmom sa rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, resp. inými právnymi predpismi a verejný záujem v danom prípade predstavuje predovšetkým cestný zákon. Žiadosťou o zmenu doby trvania reklamnej stavby, ktorá po uplynutí doby platnosti povolenia svojimi parametrami alebo umiestnením v území môže ohroziť verejné záujmy chránené osobitným predpisom, v tomto prípade cestným zákonom, nie je možné vyhovieť. V čase, kedy bola predmetná reklamná stavba povolená, t. j. 25. 10. 2012 bola účinná úprava cestného zákona, podľa ktorej sa cestné ochranné pásma nachádzali mimo zastavaného územia obce (§ 11 ods. 1) a keďže sa reklamná stavba nachádza podľa listu vlastníctva v zastavanom území obce, nenachádzala sa podľa v tej doby platnej úpravy cestného zákona v ochrannom pásme cesty. V čase, keď stavebník podal žiadosť o predĺženie doby trvania reklamnej stavby bola už účinná úprava cestného zákona tak, ako je platná v súčasnosti, z ktorej vyplýva, že reklamná stavba sa nachádza v cestnom ochrannom pásme. 9. K námietke, že nie je zrejmé, ako sa správny orgán prvého stupňa dopracoval k záveru, že reklamná stavba sa má nachádzať v ochrannom pásme akejkoľvek cesty, ako aj mimo sídelného útvaru obce, žalovaný uviedol, že poloha reklamnej stavby vzhľadom k ceste I. triedy I/64 (I/51) je zrejmá z prílohy listu Krajského riaditeľstva PZ v Nitre, ktorý je súčasťou spisového materiálu, kde je posudzovaná vzdialenosť reklamnej stavby podstatne menšia ako 50 m definovaných v ust. § 11 cestného zákona a jeho vykonávacieho predpisu. Rovnako polohu reklamnej stavby vo vzťahu k sídelnému útvaru obce je možné identifikovať pomocou webových stránok, napr. Google maps, mapy CDB, ZB GIS a pod., ktoré sú verejne prístupné. Úsek rýchlostnej cesty I. triedy I/64 (I/51), pri ktorom sa uvedená reklamná stavba nachádza je v mieste pred vjazdom do mesta Nitra a dopravné značky označujúce začiatok a koniec obce sa v danom úseku nenachádzajú. Užívatelia cesty I. triedy nemusia v predmetnom úseku znížiť rýchlosť na 50 km/hod., ktorá je predpísaná v obci, ale môžu jazdiť rýchlosťou 90 km/hod., t. j. rýchlosťou, ktorá je povolená mimo obce, čo de facto znamená, že predmetný úsek cesty I. triedy I/64 (I/51) je mimo obce a reklamné stavby v jej ochrannom pásme nie sú povolené. Krajský dopravný inšpektorát KR PZ Nitra podľa ust. § 2 ods. 1 písm. j/ zákona o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky vyjadril nesúhlas s umiestnením predmetnej reklamnej stavby. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru nie je dotknutý orgán v predmetnej veci, ale o jeho stanovisko požiadal žalobca. Stavebný úrad vyzval žalobcu aby žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby doplnil o záväzné stanovisko cestného správneho orgánu (Okresný úrad Nitra odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácii) k umiestneniu predmetnej reklamnej stavby v ochrannom pásme cesty. Žalobca v určenej lehote svoju žiadosť nedoplnil a z toho dôvodu správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie, ktorým konanie zastavil. K námietke, že rozhodnutie správneho orgánu je nezákonné, nakoľko vo veci zjavne konala E.. S., ktorá je predpojatá vo vzťahu k žalobcovi, žalovaný uviedol, že žalobca v konaní neuplatnil svoje právo a nevzniesol námietku zaujatosti voči zamestnankyni mestského úradu v Nitre Mgr. D. S. a táto námietka bola vznesená až v podanom odvolaní a z toho dôvodu odvolací orgán nie je príslušný sa ňou zaoberať. K ďalšiemu tvrdeniu o nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa z dôvodu, že sa na jeho vydaní podieľali zamestnanci zabezpečujúci činnosť Útvaru hlavného architekta, čo je rozpor s požiadavkou zákona na organizačné zabezpečenie činnosti stavebného úradu obce prostredníctvom zamestnancov na to organizačne určených, žalovaný uviedol, že výkon agendy stavebného úradu pre reklamné stavby ako preneseného výkonu štátnej správy je zaradený v rámci Organizačného poriadku zverejneného na internetovej stránke mesta Nitra. Organizačný poriadok Mestského úradu v Nitre v znení dodatkov je vydaný primátorom mesta Nitra v zmysle ust. § 13 ods. 4 písm. d/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a Útvar hlavného architekta sa organizačne člení na Referát urbanizmu a architektúry a Referát dopravného urbanizmu a inžinieringu. Referát urbanizmu architektúry Útvaru hlavného architekta vykonáva činnosť a vedie agendu všeobecného stavebného úradu pre zabezpečovanie výkonu prenesených úloh štátnej správy zverejnených zákonom č. 50/1976 Z. z. Žalovaný konštatoval, že predmetná reklamná stavba sa nachádza v mieste pred vjazdom do mesta Nitra a dopravné značky označujúce začiatok a koniec obce sa v danom úseku nenachádzajú, pričom reklamná stavba sa nachádza v území menej ako 50 m od osi vozovky priľahlého jazdného pásu, t. j. nachádza sa v ochrannom pásme cesty (pre cesty I. triedy je podľa vykonávacieho predpisu cestného zákona ochranné pásmo 50 m) a vzťahuje sa teda na ňu ust. § 11 ods. 1 cestného zákona. V závere svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že postup stavebného úradu v konaní bol správny a rozhodol v súlade so zákonmi a vykonávacími predpismi, pričom žalovaný sa stotožnil s názorom stavebného úradu, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí. Z uvedených dôvodov žalovaný rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti jeho žalobou napadnutého rozhodnutia zo dňa 06. 12. 2019. III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe 10. V žalobe zo dňa 20. 02. 2020, ktorá bola súdu doručená v ten istý deň, žalobca argumentoval tým, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. Svoju argumentáciu proti rozhodnutiam správnych orgánov zhrnul do nasledujúcich bodov: - 1. v predmetnej veci zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že reklamná stavba sa nachádza mimo sídelného útvaru obce. Úvahy žalovaného sú nepreskúmateľné a vychádzajú z jeho nepochopiteľnej úvahy spočívajúcej v tom, že v čase, keď si žalobca podal žiadosť o predĺženie doby platnosti reklamnej stavby, bola účinná nová úprava cestného zákona, z ktorej vyplýva, že stavba sa nachádza v cestnom ochrannom pásme. Z právnej úpravy ale nemôže vyplývať skutková okolnosť a poloha reklamnej stavby vo vzťahu k sídelnému útvaru obce vôbec nebola zisťovaná. Ochranné pásmo nevzniká v sídelnom útvare obce a správne orgány sídelný útvar obce žiadnym spôsobom nevymedzili hranicami. Absencia vymedzenia hraníc znamená aj absenciu vymedzenia sídelného útvaru obce, a teda aj absenciu skutkového zistenia významného pre rozhodnutie, keďže údajný dotknutý záujem chránený v zmysle ust. § 126 stavebného zákona podľa zákona o pozemných komunikáciách v takomto prípade nemôže existovať. Poukazovanie na skutočnosť, že polohu reklamnej stavby vo vzťahu k sídelnému útvaru obce je možné identifikovať pomocou webových stránok napr. Google maps, mapy CDV, ZB a GIS je bezpredmetné a nie je ani zrejmé, že by správne orgány použili v rámci dokazovania akýkoľvek doklad z týchto databáz, ktorý by preukazoval vymedzenie sídelného útvaru obce. Správne orgány žiadnym spôsobom nevymedzili územie sídelného útvaru obce, ktoré by bolo odlišné od intravilánu obce a neuviedli ani žiadne logické úvahy, ktorými by podporili záver, že reklamná stavba sa nachádza mimo sídelného útvaru obce. Podľa žalovaného poloha reklamnej stavby má byť zrejmá z prílohy stanoviska KR PZ, ale tento doklad sa žiada len v prípade preukázanej existencie polohy mimo sídelného útvaru obce a naopak, nevyvodzuje sa z neho záver o tom, že zo skutočnosti jeho vydania možno dovodiť polohu reklamnej stavby vo vzťahu k sídelnému útvaru obce. Skutkový stav v právne významných skutočnostiach zisťuje stavebný úrad a žalovaný, nie iné orgány, ktoré ho však nakoniec ani nezistili, keďže nie je možné z akýchkoľvek dokladov vyvodiť záver o sídelnom útvare obce a jeho vymedzení. Možnosť záveru o vzdialenosti menšej ako 100 m predpokladaných ust. § 10 a ust. § 11 cestného zákona je irelevantná, pokiaľ nie je dôkazne ustálené, že sa reklamná stavba nachádza mimo sídelného útvaru obce, čo na základe administratívneho spisu ustáliť nemožno. Z predmetného dokladu nie je možné o polohe reklamnej stavby mimo sídelného útvaru obce vyvodiť žiadny podobný záver. Priamo z verejného registra operátu katastra je zrejmé, že parc. č. XXXX/XX v katastrálnom území W. sa nachádza v intraviláne (zastavanom území obce), čo je zrejmé z LV č. XXXX pre katastrálne územie W.. V okolí reklamnej stavby sa nachádzajú ďalšie stavby, čo potvrdzuje, že reklamná stavba sa môže nachádzať len v sídelnom útvare obce, kde aplikácia ust. § 10 ods. 4 a/alebo ust. § 11 ods. 1 cestného zákona je priamo vylúčená. Uvedené znamená, že správny orgán prvého stupňa skutkový stav vôbec nezisťoval a rozhodnutie žalovaného tento stav nezákonnosti len potvrdilo. V sídelnom útvare obce sa ochranné pásmo v zmysle uvedených ustanovení cestného zákona nemôže uplatňovať, resp. nemôže vzniknúť, pričom sídelný útvar obce nebol v predmetnom konaní žiadnym spôsobom ustálený. K tomuto ustáleniu nemohol prispieť ani odkaz žalovaného na mapové podklady Google maps, mapy CDE, ZB GIS, nakoľko tieto uvedené údaje neobsahujú. Z administratívneho spisu nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by svedčili o tom, že reklamná stavba sa má nachádzať mimo sídelného útvaru obce, pričom vo vzťahu k nevymedzeniu územia sídelného útvaru obce je irelevantné aj konštatovanie žalovaného o rýchlosti na ceste, ktoré prevzal z iného konania a vyjadrenia od ďalšieho účastníka v tomto konaní (OU-NR-OVBP2-2019/034981-002 rovnako napadnuté žalobou na správnom súde). Táto skutočnosť vo vzťahu k hraniciam územia sídelného útvaru obce bez ďalšieho nič neznamená, navyše pôvodné vyjadrenie a v ňom obsiahnutá úvaha spoločnosti GRANVIA, a.s. obsahuje aj spojenie „de facto“ a ide o domnienku vo vzťahu k sídelnému útvaru obce a neadekvátne vyvodzovanie príčiny z následku, ktorý môže vzniknúť rôznymi spôsobmi, resp. na základe rôznych príčin. V danom prípade zo zákona a ani zo žiadneho dokladu v administratívnom spise nevyplýva žiadna podoba vymedzenia sídelného útvaru obce, ktorá by žalovanému umožňovala potvrdiť rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. V predmetnej veci žiadny orgán žiadnym spôsobom neuvádza žiadne vymedzenie sídelného útvaru obce a akékoľvek listy sú z pohľadu vymedzenia sídelného útvaru obce nepreskúmateľné a dôkazne irelevantné. Z rozhodnutí správnych orgánov nevyplýva, že by postupovali spôsobom konformným so zákonom a jednak nezistili a neporovnávali zistený skutkový stav v otázke vymedzenia sídelného útvaru obce a polohy reklamnej stavby k takto vymedzenému útvaru, ale ani nepostupovali podľa ust. § 140b ods. 6 stavebného zákona a neposudzovali existenciu dotknutého orgánu z hľadiska nepreukázaného a nezisteného základu pre existenciu verejného záujmu podľa ust. § 126 stavebného zákona, a to v spojení s ust. § 140 ods. 1 písm. a/ stavebného zákona, hoci to mohli urobiť len na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu v tejto otázke. Konštatovania žalovaného nemôžu vylúčiť polohu reklamných stavieb v sídelnom útvare obce a žalovaný musí vymedziť územie sídelného útvaru obce zákonne a preskúmateľne, čo sa mu však nepodarilo a nepodarilo sa to ani domnelému dotknutému orgánu. -2. K nevyužitiu práva vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia žalobca uviedol, že obsah administratívneho spisu neumožňoval vyvodiť základné skutkové závery o vymedzení sídelného útvaru obce, pritom tieto závery nie sú vyvodzované zo žiadneho dôkazu a ani preskúmateľných úvah správnych orgánov. Obsah spisu neumožňuje vyvodiť závery, ktoré by viedli k možnosti identifikovať dotknutý verejný záujem podľa ust. § 126 stavebného zákona. Konštatovanie opaku je v priamom rozpore so všeobecne platnými geometrickými axiómami o ploche ohraničenej hranicami v prípade sídelného útvaru obce a nemožnosti bodmi ohraničiť plochu. Žalovaný cituje veľké množstvo právnych noriem, avšak vo vzťahu k týmto normám neuvádza nič, čo by odôvodňovalo správnosť jeho postupu ako i postupu správneho orgánu prvého stupňa a čo by akýmkoľvek logickým, či analytickým postupom spojil s argumentáciou proti námietkam žalobcu uvedeným v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa. Nesprávny úradný postup vyústil do nesprávneho a nedostatočného zistenia skutkového stavu a do nesprávnej subsumpcie pod právnu normu, teda nesprávnej aplikácie práva, ktorá je v prípade citovaných ustanovení cestného zákona neurčitá, keďže nie je možné, aby boli aplikovateľné ust. § 11 ods. 1 cestného zákona v podobe možnosti udelenia výnimky na situáciu, keď nie je preukázané, že sa reklamná stavba nachádza mimo sídelného útvaru obce. -3. Záväzné stanovisko môže byť požadované len na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Spoľahlivé zistenie skutkového stavu je povinnosťou správneho orgánu prvého stupňa a po ňom žalovaného, a nie potenciálne „dotknutého“ orgánu. Správny orgán mal najskôr riešiť otázku vymedzenia sídelného útvaru obce, ak by mal byť rozsah tohto územia iný, než je intravilán obce a následne zisťovať, či sa v takto dôvodne vymedzenom sídelnom útvare obce nachádza reklamná stavba a až následne, na základe takto zisteného skutkového stavu, požadovať akékoľvek stanovisko s vplyvom na konanie. Ani žalovaný a ani domnelý dotknutý orgán žiadnym spôsobom nevyriešili otázku, z akého dôvodu a na základe akého dôkazu sa reklamná stavba nemá nachádzať v sídelnom útvare obce, keď je z verejného registra zjavné, že sa nachádza v zastavanom území obce a z mapy, že sa v blízkosti nachádzajú ďalšie stavby. Žiaden právny predpis nestanovuje, ako a kadiaľ sa majú viesť hranice sídelného útvaru obce, preto je možné pracovať buď s pojmom intravilán ako zastavané územie obce alebo správny orgán musí voje rozhodnutie v tejto otázke presvedčivo a logicky odôvodniť, pričom v opačnom prípade ide o rozhodnutie svojvoľné. V predmetnej veci je možné vychádzať z toho, že z verejného registra vyplýva, že reklamná stavba sa nachádza v sídelnom útvare obce, ktorý je totožný s intravilánom obce alebo, že správny orgán prvého stupňa nezistil spoľahlivo skutkový stav a žalovaný toto pochybenie nezhojil. Ak z odôvodnenia rozhodnutia má vyplývať, že reklamná stavba nemôže byť umiestnená na mieste, na ktorom stojí len preto, že bolo vydané stanovisko iného, než dotknutého orgánu, ide podľa názoru žalobcu o podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Takýto postup je vyvodzovaním záveru o existencii dôkazu o právne významnej skutočnosti z dôkazu, ktorý môže byť žiadaný len na základe skutočnej a preukázanej existencie takej skutočnosti, ktorá však nebola preukázaná žiadnym dôkazom a z verejných registrov vyplýva opak. Žalovaný ani správny orgán prvého stupňa neuviedli žiadne vymedzenie sídelného útvaru obce a neuviedol to ani iný orgán. V tejto súvislosti označovanie dopravných značiek ako hraníc sídelného útvaru obce je nenáležité, nakoľko ide o body a nie o čiary, ktorými hranice územia nepochybne sú. Zo skutočnosti, že bolo vydané stanovisko iným (nie dotknutým) orgánom nemožno vyvodzovať záver, že reklamná stavba sa nachádza mimo sídleného útvaru obce. Existencia takéhoto paaktu nemôže zbaviť správny orgán povinnosti spoľahlivo zistiť skutkový stav v súčinnosti s účastníkmi konania. Názor iného orgánu nemôže byť relevantným podkladom pre rozhodnutie, pretože je možné ho žiadať len v prípade, ak sa preukáže, že reklamná stavba sa nachádza mimo sídleného útvaru obce. Žalobca nemá vedomosť o tom, že by cestný alebo akýkoľvek iný zákon stanovoval spôsob určovania hraníc sídelného útvaru obce odlišný od intravilánu, teda nie je zrejmé, či má ísť o priamky, alebo krivky medzi bodmi a správne orgány ani iný orgán v tomto smere neprodukovali žiadne relevantné a preskúmateľné úvahy. -4. Iný orgán a ani žalovaný žiadnym spôsobom nevymedzili hranice sídleného útvaru obce. Správne orgány nedospeli na základe vykonaného dokazovania k žiadnemu skutkovému zisteniu o tom, že by sa reklamná stavba mala nachádzať mimo sídelného útvaru obce, ktorý ani nevymedzili. Rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a s priamym dopadom na právo žalobcu na spravodlivé konanie, ktorému sa upiera možnosť oboznámiť sa so skutočnými dôvodmi rozhodnutia a v primeranej aprobovanej rovine procesným postupom naň reagovať. Takýto postup správneho orgánu sa nazýva svojvôľa a rozhodnutia založené na takomto postupe sa nazývajú arbitrárne, keď zabraňujú účastníkovi konania predniesť podstatnú argumentáciu a tým vytvárajú predpoklady a možnosť správneho orgánu sa s takouto argumentáciou v rozhodnutí nevysporiadať, čo je nezlučiteľné s ideou spravodlivého procesu. -5. Žalovaný sa vecne nezaoberal námietkou predpojatosti (s ktorou sa nevysporiadal ani správny orgán prvého stupňa) z hľadiska skutočností riadne špecifikovaných a dôkazne podložených. Žalobca namietal zaujatosť zamestnancov obce ako i ďalších osôb, o ktorých sa domnieval, že sú zamestnancami správneho orgánu prvého stupňa, resp. zabezpečujú jeho činnosť a ktorí mimo právomoci správneho orgánu prvého stupňa konali spôsobom, ktorým sa snažili zasiahnuť do rôznych súkromnoprávnych vzťahov žalobcu k tretím osobám, a to v konkrétnych prípadoch, ktoré žalobca riadne označil a uviedol aj vo svojom odvolaní. Žalovaný nezohľadnil skutočnosť, že takýto zamestnanci nemohli vykonávať svoje právomoci nestranným a nezaujatým spôsobom, keď zjavne konali v neprospech záujmov účastníka mimo rámca správneho orgánu, teda konali s inými účastníkmi správnych konaní v snahe zmeniť skutkový stav a je nerozhodné, v akých prípadoch, keďže išlo o listy žiadajúce zmluvných partnerov žalobcu, aby zrušili svoje zmluvné vzťahy so žalobcom. Žalobca uvedené namietal aj v odvolaní a žalovaný sa s týmto vysporiadal spôsobom, že námietka bola vznesená až v odvolacom konaní. Je potrebné, aby sa zamestnanci obce, resp. akékoľvek osoby zabezpečujúce činnosť stavebného úradu, resp. štatutárny orgán obce aj javili ako nestranné a nezaujaté v očiach účastníkov konania, čo v danom prípade zjavne nie je možné z objektívnych dôvodov, keď pre pomer k veciam žalobcu a/ alebo priamo k nemu samotnému nie je možné považovať rozhodovanie správneho orgánu prvého stupňa za nestranné a nezaujaté. Nie je možné, aby zamestnanci obce, ktorí majú zabezpečovať činnosť správneho orgánu prvého stupňa oslovovali iných zmluvných partnerov žalobcu, aby títo ukončili zmluvné súkromnoprávne zmluvné vzťahy a podieľali sa na vytváraní a zmene skutkového stavu vo veciach, ktoré potom rozhoduje správny orgán prvého stupňa, ktorého činnosť majú zabezpečovať v rámci preneseného výkonu štátnej správy takéto osoby. Namietaná predpojatosť osôb vybavujúcich veci žalobcu na správnom orgáne prvého stupňa smerovala proti všetkým osobám konajúcim vo vzťahu k žalobcovi vrátane primátora, ktorý podpisoval v súčinnosti s označenými zamestnancami Útvaru hlavného architekta listy adresované zmluvným partnerom žalobcu, aby ukončili zmluvné vzťahy so žalobcom. Nezaoberanie sa namietanou predpojatosťou vecne a ani z úradnej povinnosti má za následok jednak nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov a jednak nezákonnosť aj z dôvodu podieľania sa neoprávnených osôb na rozhodovaní správneho orgánu prvého stupňa, keď organizačne nešlo o zamestnancov obce zabezpečujúcich činnosť správneho orgánu prvého stupňa, ale o zamestnancov obce zaradených na Útvar hlavného architekta mesta Nitra, ktorý organizačný útvar zastupuje záujmy obce, ktoré môžu narážať na záujmy účastníkov konaní a takéto rozhodovanie nemôže byť nepredpojaté, nestranné a spravodlivé. Spôsob vybavenia námietky predpojatosti zo strany správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného je materiálne nepreskúmateľný. Ing. arch. P. a Mgr. S. nie sú organizačne zamestnancami obce zabezpečujúcimi chod stavebného úradu, ale zamestnancami obce zabezpečujúcimi činnosť Útvaru hlavného architekta. Uvedené je možné posúdiť ako nesplnenie predpokladov týchto osôb podľa ust. § 117 ods. 3 stavebného zákona, keď predpokladom je nielen osobitný kvalifikačný predpoklad, ale aj trvalé organizačné zaradenie, ktoré osobitnému kvalifikačnému predpokladu korešponduje. Menovaní boli v čase prejednávania veci ako i v čase odoslania listov zamestnancami obce zabezpečujúcimi činnosť Útvaru hlavného architekta, nemôžu byť zamestnancami obce zabezpečujúcimi činnosť stavebného úradu. Informácia o organizačnom zaradení bola poskytnutá mestom Nitra podľa zákona č. 211/2000 Z.z. inému subjektu, avšak z predložených listov je zrejmé, že menovaní konali za Útvar hlavného architekta mesta Nitra a rovnako tak primátor konal tak, že vyzýval na ukončenie zmluvných vzťahov žalobcu. Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a takisto i žalovaného nemôžu byť zákonné, pretože vo veci konali neoprávnené a predpojaté osoby a správny orgán prvého stupňa sa nevysporiadal s námietkami žalobcu v zákonnom rozsahu, hoci mal o nich vedomosť a tieto osoby neboli vylúčené ako predpojaté osoby z činnosti správneho orgánu v danej veci, pričom žalovaný tieto vady žiadnym spôsobom nezhojil a v žiadnej podobe a preskúmateľným spôsobom nereagoval na materiálny obsah námietok. Hoci žalovaný reagoval na organizačné zabezpečenie činnosti správneho orgánu prvého stupňa vo vzťahu k prejednávanej veci, nevykonal žiadne opatrenia smerujúce k odstráneniu zjavnej nezákonnosti. V súvislosti s uvedeným žalobca namietal porušenie jeho procesných práv, nakoľko mu postupom správnych orgánov bola odňatá možnosť náležite argumentovať. Rozhodnutie nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, nespĺňa kvalitatívne podmienky predpokladané zákonom, nakoľko správne orgány nepostupovali pri zisťovaní skutkového stavu v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, čím bolo zasahované do práv žalobcu na spravodlivé konanie. Namietal najmä porušenie povinností správneho orgánu podľa ust. § 3 ods. 1, 2, 4 a 5 správneho poriadku v spojení s ust. 32 ods. 1 a § 46 správneho poriadku, a to povinnosti zistiť spoľahlivo a úplne skutočný stav veci a náležite a presvedčivo ho odôvodniť s uvedením úvah, ktorými sa spravoval pri vydávaní svojho rozhodnutia a postupovať pritom v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. 11. Žalobca navrhol, aby súd rozhodnutie žalovaného zo dňa 06. 12. 2019 ako i rozhodnutie mesta Nitra zo dňa 21. 08. 2019 zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. IV. Vyjadrenie žalovaného 12. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní zo dňa 13. 07. 2020 a reagoval na jednotlivé námietky žalobcu. 13. Uviedol, že postup správnych orgánov v konaní bol správny a v súlade so zákonom. Správny orgán prvého stupňa zistil dostatočne skutkový stav tak, aby bolo nepochybné, že reklamná stavba sa nachádza mimo sídelného útvaru obce a je umiestnená v ochrannom pásme cesty, pričom táto skutočnosť vyplýva aj z vyjadrenia Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre zo dňa 12. 03. 2019. Neobstojí preto námietka žalobcu, že správne orgány nezisťovali skutkový stav. Stavebný úrad riadne vyzval žalobcu, aby doložil aktuálne záväzné stanovisko cestného správneho orgánu, ale žalobca toto v lehote nedoplnil. Za neopodstatnené považoval tvrdenie žalobcu, že sa nezaoberal námietkou predpojatosti zamestnancov stavebného úradu. Z obsahu spisu nie je zrejmý postup žalobcu, ktorý by v súlade s ust. § 9 a nasl. správneho poriadku uvádzal dôvody vylúčenia zamestnanca správneho orgánu prvého stupňa (stavebného úradu) z prejednávania a rozhodovania veci. Zo strany žalobcu teda nedošlo k riadnemu oznámeniu relevantných skutočností nasvedčujúcich vylúčenie zamestnancov stavebného úradu. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal dôvody, ktoré by mohli zakladať predpojatosť Mgr. S. alebo akéhokoľvek zamestnanca stavebného úradu. Z odvolania žalobcu vyplýva, že nenamietal predpojatosť zamestnancov stavebného úradu, nakoľko podľa jeho názoru sa ani nejedná o zamestnancov stavebného úradu. Námietka predpojatosti nebola v konaní zo strany žalobcu účinne vznesená, a preto sa ňou nemohol zaoberať. Tvrdenú námietku predpojatosti žalobca spomenul až v podanom odvolaní. K ďalšiemu tvrdeniu, že namietaná predpojatosť smerovala aj voči primátorovi mesta Nitra žalovaný uviedol, že aj keby takáto námietka bola v konaní podaná, stavebným úradom je obec a starosta je v administratívnych vzťahoch správnym orgánom, pričom nevystupuje v pozícii pracovníka (zamestnanca) alebo člena správneho orgánu. Neexistuje žiadny správny orgán, resp. subjekt, ktorý by bol oprávnený o prípadnej nezaujatosti starostu alebo primátora rozhodnúť. Uvedené znamená, že nakoľko správny poriadok neumožňuje, aby bol z konania vylúčený vecne príslušný správny orgán, nemôže byť z konania vylúčený ani starosta obce (v tomto prípade primátor). V prípade, ak by súd vyslovil, že námietka žalobcu je relevantná, stále nie je dôvodom na zrušenie meritórneho rozhodnutia, pretože dôvodom na zrušenie môže byť len taká vada, ktorá by mohla mať vplyv na správnosť a zákonnosť rozhodnutia. V danom prípade by pre žalobcu odstránením formálnej vady a zopakovaním odvolacieho konania nedošlo k vecne inému alebo výhodnejšiemu rozhodnutiu. Za nedôvodnú považoval žalovaný i námietku žalobcu, v ktorej namieta, že na rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa sa podieľajú neoprávnené osoby, nakoľko ide o zamestnancov zaradených na Útvar hlavného architekta mesta Nitra. Poukázal na organizačný poriadok mesta Nitra, podľa ktorého referát urbanizmu a architektúry vykonáva činnosti a vedie agendu všeobecného stavebného úradu pre zabezpečovanie výkonu prenesených úloh štátnej správy zverených zákonom č. 50/1976 Zb. na úseku povoľovania reklamných stavieb a súvisiacej legislatívy. Z toho dôvodu žalovaný považoval námietku za neopodstatnenú. K námietke, že vybavujúci pracovníci mesta Nitra (Mgr. S. a Ing. arch. P.) nespĺňajú požiadavky ust. § 117 ods. 3 stavebného zákona žalovaný uviedol, že obaja zamestnanci disponujú osvedčeniami o získaní osobitného kvalifikačného predpokladu na zabezpečenie činnosti stavebného úradu. K ďalšej námietke žalovaný uviedol, že starosta vydáva okrem iného i organizačný poriadok obecného úradu a je štatutárnym orgánom obce. Organizáciu obecného úradu, počet zamestnancov a ich pracovné činnosti ustanovuje organizačný poriadok obecného úradu. To, či je organizačný poriadok v súlade so zákonom, nie je predmetom tohto konania a žalovaný nie je správnym orgánom, ktorý je príslušný túto otázku skúmať, resp. rozhodnúť o tom, či organizačný poriadok mesta Nitra je v rozpore so zákonom. Žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol. V. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 14. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“), vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného č. OU-NR- OVBP2-2019/04941-003 zo dňa 06. 12. 2019 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu (bez nariadenia pojednávania, nakoľko nebola splnená ani jedna z podmienok uvedených v ust. § 107 ods. 1 SSP na to, aby vec prejednal s nariadením pojednávania) a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného, ako i správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 21. 08. 2019 (čoho sa žalobca taktiež domáhal v zmysle ust. § 191 ods. 3 SSP) je potrebné zrušiť podľa s ust. § 191 ods. 1 písm. e/ SSP (teda z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci) a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozsudok v predmetnej veci správny súd verejne vyhlásil dňa 11. 11. 2020 pri dodržaní podmienok podľa ust. § 137 ods. 4 SSP. 15. Podľa § 3 ods. 1, ods. 4 písm. a/, ods. 5 písm. a/, c/, d/, ods. 6, 7, 8, 9 zákona č. 135/1961 Z. z. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj cestný zákon) účinnom do 31. 03. 2020, teda i v čase rozhodovania žalovaného, orgány štátnej správy pre pozemné komunikácie (ďalej len "cestný správny orgán") sú: a/ ministerstvo, b/ okresné úrady v sídlach krajov, c/ okresné úrady. Okresné úrady v sídle kraja a/ vykonávajú štátnu správu vo veciach ciest I. triedy, Okresné úrady a/ vykonávajú štátnu správu vo veciach ciest II. a III. triedy, c/ vykonávajú v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje obec, d/ riadia a kontrolujú výkon štátnej správy uskutočňovanej obcami ako prenesený výkon štátnej správy a výkon štátneho odborného dozoru vykonávaného obcami, Na činnosti podľa odseku 2 druhej vety, odseku 3 písm. a), b), c), e), f), h), i), j), k), l), m), n), p), q), r) a s), odseku 4 písm. d) a e) a odseku 5 písm. d), f) a g) sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. 1) Cestný správny orgán a obec určujú používanie dopravných značiek, dopravných zariadení a povoľujú vyhradené parkoviská podľa odseku 2, odseku 4 písm. d) a odseku 5 písm. f) na základe stanoviska správcu pozemnej komunikácie a záväzného stanoviska dopravného inšpektorátu vydaného v rozsahu jeho pôsobnosti podľa osobitných predpisov.1f) Cestný správny orgán určuje používanie dopravných značiek, dopravných zariadení a povoľuje vyhradené parkoviská podľa odseku 3 písm. q) na základe stanoviska správcu pozemnej komunikácie a záväzného stanoviska Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vydaného v rozsahu jeho pôsobnosti podľa osobitných predpisov.1f) Cestný správny orgán môže povoliť zvláštne užívanie diaľnic a ciest podľa odseku 4 písm. b) a odseku 5 písm. b) na základe záväzného stanoviska dopravného inšpektorátu vydaného v rozsahu jeho pôsobnosti podľa osobitných predpisov,1f) v ktorého miestnej pôsobnosti sa zvláštne užívanie pozemných komunikácií začína. Podľa § 3a ods. 2, 3 vyššie citovaného zákona, pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu 2) pre cesty I. triedy vykonávajú okresné úrady v sídle kraja. Pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu 2) pre cesty II. a III. triedy vykonávajú okresné úrady. Podľa § 3d ods. 1, 2, 5 písm. a/, b/, ods. 8 vyššie citovaného zákona, diaľnice, rýchlostné cesty a cesty I. triedy vrátane ich prejazdných úsekov cez colné priestory a obce sú vo vlastníctve štátu, ak osobitný predpis 2a) neustanovuje inak. Diaľnice, rýchlostné cesty a cesty I. triedy, ktorých verejným obstarávateľom je Slovenská republika na základe koncesnej zmluvy podľa osobitného predpisu 2cba) (ďalej len "koncesné cesty"), sú vo vlastníctve štátu. Cesty II. triedy a III. triedy vrátane ich prejazdných úsekov cez obce sú vo vlastníctve samosprávneho kraja, ak osobitný predpis 2a) neustanovuje inak. Prejazdné úseky ciest II. a III. triedy cez colné priestory sú vo vlastníctve štátu. Správu pozemných komunikácií vykonávajú, a/ ak ide o diaľnice, rýchlostné cesty a cesty podľa schváleného plánu rozvoja diaľnic a ciest vo vlastníctve štátu okrem ich prejazdných úsekov cez colné priestory a koncesných ciest - Národná diaľničná spoločnosť, 2ba) b/ ak ide o cesty vo vlastníctve štátu okrem ich prejazdných úsekov cez colné priestory - právnické osoby na tento účel zriadené ministerstvom, 2c) Správcovia diaľnic, ciest a miestnych komunikácií vedú o týchto pozemných komunikáciách technickú evidenciu. Podľa § 10 ods. 1, 3, 4 vyššie citovaného zákona, nikto nesmie svojou činnosťou ohrozovať diaľnicu, cestu alebo miestnu komunikáciu a premávku na nich, ani sťažovať ich údržbu. Na odvrátenie takého ohrozenia uloží príslušný cestný správny orgán po dohode so zúčastnenými orgánmi nevyhnutné opatrenia; pritom môže byť tiež rozhodnuté po predchádzajúcom upozornení toho, kto ohrozenie vyvolal, o tom, že potrebné opatrenia sa vykonávajú na jeho náklad. Na diaľniciach, rýchlostných cestách a medzinárodných cestných ťahoch je zakázané umiestňovať reklamné stavby. 3) Mimo sídelného útvaru obce ohraničeného dopravnou značkou označujúcou začiatok a koniec obce je v území 100 metrov od osi vozovky priľahlého jazdného pásu diaľnice, rýchlostnej cesty a cesty I. triedy, ktoré sú medzinárodným cestným ťahom, okrem odpočívadiel, zakázané umiestňovať reklamné stavby; to sa nevzťahuje na označenia stavby a označenia súvisiace s výstavbou alebo prevádzkou diaľnice, rýchlostnej cesty alebo cesty I. triedy, ktoré sú medzinárodným cestným ťahom. Podľa § 11 ods. 1, 2, 5, 6 cestného zákona, na ochranu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií a premávky na nich mimo sídelného útvaru obce ohraničeného dopravnou značkou označujúcou začiatok a koniec obce slúžia cestné ochranné pásma. Pre jednotlivé druhy a kategórie týchto komunikácií určí šírku ochranných pásem vykonávací predpis, a to pri diaľniciach a cestách vyšších tried v rozsahu 50 až 100 metrov od osi priľahlého jazdného pásu, pri cestách nižších tried a miestnych komunikáciách 15 až 25 metrov od osi vozovky, nad a pod pozemnou komunikáciou. Cestné ochranné pásmo pre novobudované alebo rekonštruované diaľnice, cesty a miestne komunikácie vzniká dňom nadobudnutia právoplatnosti územného rozhodnutia. V cestných ochranných pásmach je zakázaná alebo obmedzená činnosť, ktorá by mohla ohroziť diaľnice, cesty alebo miestne komunikácie alebo premávku na nich; príslušný cestný správny orgán povoľuje v odôvodnených prípadoch výnimky z tohto zákazu alebo obmedzenia záväzným stanoviskom. 2ab) Žiadosť o povolenie výnimky podľa odseku 2 sa podáva v štádiu prípravnej dokumentácie. Výnimky možno povoliť len v odôvodnených prípadoch, ak tým nebudú dotknuté verejné záujmy, najmä dopravné záujmy a záujmy správy dotknutej komunikácie. Povolením výnimiek nesmie dôjsť k rozšíreniu súvislej zástavby obcí obstavovaním komunikácie. Povolenie výnimky možno viazať na podmienky. Na povolenie výnimky sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. 1) Cestný správny orgán povoľuje výnimku podľa odseku 5 na základe stanoviska správcu pozemnej komunikácie a záväzného stanoviska dopravného inšpektorátu vydaného v rozsahu jeho pôsobnosti podľa osobitných predpisov,1f) v ktorého miestnej pôsobnosti je časť cestného ochranného pásma, v ktorej sa má povoliť výnimka podľa odseku 2. Ak ide o povolenie výnimky v cestnom ochrannom pásme diaľnice a rýchlostnej cesty, cestný správny orgán povoľuje výnimku na základe stanoviska správcu pozemnej komunikácie a záväzného stanoviska Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vydaného v rozsahu jeho pôsobnosti podľa osobitných predpisov.1f) _______________________ 2ab) § 140b zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 479/2005 Z. z. 16. Podľa § 3 ods. 1, 2, 4, 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov účinnom od 01. 09. 2018, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa § 21 ods. 1 vyššie citovaného zákona, správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky. Podľa § 23 ods. 1, 4 vyššie citovaného zákona, účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom. Správny orgán poskytuje kópie spisov za úhradu materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií, zadovážením technických nosičov a s ich odoslaním. Podľa § 32 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať. Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie. Podľa § 47 ods. 3 vyššie citovaného zákona, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa § 59 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný. 17. Podľa § 14 ods. 1 písm. e/, ods. 2 vyhlášky Federálneho ministerstva dopravy č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon), vlastníci, správcovia alebo užívatelia nehnuteľností a prevádzkovatelia všetkých výrobných, stavebných, hospodárskych a iných činností nesmú diaľnice, cesty a miestne komunikácie a premávku na nich ohrozovať najmä pri e/ stavebnej činnosti každého druhu, Bez predchádzajúceho súhlasu cestného správneho orgánu je zakázaná akákoľvek stavebná činnosť, ktorá by mohla ohroziť diaľnice, cesty a miestne komunikácie alebo premávku na nich alebo ktorá by realizáciou a umiestnením stavieb bránila v potrebnej modernizácii dotknutého úseku komunikácie, sťažovala strojovú údržbu alebo zhoršovala podmienky bezpečnej a plynulej premávky na komunikáciách. Podľa § 15 ods. 1, 2, 3 písm. a/, b/ vyššie citovanej vyhlášky, cestné ochranné pásma sa zriaďujú pri všetkých diaľniciach, cestách a miestnych komunikáciách I. a II. triedy mimo zastavaného územia alebo územia určeného na súvislé zastavanie; vnútri tohto územia sa zriaďujú ochranné pásma podľa osobitných predpisov. 10) Hranice územia zastavaného alebo územia určeného na súvislé zastavanie vyplývajú z územnoplánovacej dokumentácie, inak túto hranicu určí podľa skutočného stavu súvislého zastavania Federálne ministerstvo dopravy po prerokovaní s okresným národným výborom, ak ide o diaľnice, okresný národný výbor po prerokovaní s krajským národným výborom a miestnym národným výborom, ak ide o cesty, a miestny národný výbor, ak ide o miestne komunikácie. Príslušný cestný správny orgán pritom prihliadne na to, či súvislé zastavanie je po oboch stranách komunikácie rovnako ďaleko či sa celkom alebo sčasti obmedzuje len na jednu jej stranu; stavebné medzery až do 200 metrov spravidla neprerušujú súvislé zastavanie. Hranicu cestných ochranných pásiem určujú zvislé plochy vedené po oboch stranách komunikácie vo vzdialenosti a/ 100 metrov od osi vozovky priľahlého jazdného pásu diaľnice a cesty budovanej ako rýchlostná komunikácia, b/ 50 metrov od osi vozovky cesty I. triedy. Podľa § 16 ods. 1 písm. a/, ods. 3 vyššie citovanej vyhlášky, v cestných ochranných pásmach je zakázané a/ vykonávať akúkoľvek stavebnú činnosť vyžadujúcu ohlásenie stavebnému úradu alebo povolenie stavby, Výnimky zo zákazu podľa odseku 1 udieľa príslušný cestný správny orgán. Žiadosť sa podáva už v štádiu prípravnej dokumentácie. Výnimky možno povoliť len v odôvodnených prípadoch, ak nebudú tým dotknuté všeobecné záujmy, najmä dopravné záujmy a záujmy majetkovej správy dotknutej komunikácie. Povolením výnimok nesmie dôjsť k rozšíreniu súvislej zástavby obcí a miest obstavovaním komunikácie. Povolenie výnimky možno viazať na podmienky. 18. Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj stavebný zákon) účinnom v čase rozhodovania žalovaného, reklamná stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou podľa odseku 1 písm. a) až d) alebo upevnená strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu a ktorej funkciou je šírenie reklamných, propagačných, navigačných a iných informácií viditeľných z verejných priestorov. Reklamné stavby sa na účely tohto zákona členia podľa veľkosti informačnej plochy na a/ reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2, b/ reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2 do 20 m2 a c/ reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je väčšia ako 20 m2. Podľa § 55 ods. 1 stavebného zákona, stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách. Podľa § 60 stavebného zákona, ak predložená žiadosť o stavebné povolenie, najmä dokumentácia neposkytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby alebo udržiavacích prác na nej alebo ak sa v dokumentácii nedodržia podmienky územného rozhodnutia, vyzve stavebný úrad stavebníka, aby žiadosť v primeranej lehote doplnil, prípadne aby ju uviedol do súladu s podmienkami územného rozhodnutia, a upozorní ho, že inak stavebné konanie zastaví. Podľa § 61 ods. 1, 2, 3, 6 stavebného zákona, stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná. Od miestneho zisťovania, prípadne aj od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť, ak sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby. Stavebný úrad oznámi účastníkom začatie stavebného konania najmenej 7 pracovných dní pred konaním miestneho zisťovania prípadne ústneho pojednávania. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí, do kedy môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne. Stavebný úrad upovedomí dotknuté orgány vždy jednotlivo. Tieto orgány sú povinné oznámiť svoje stanovisko v rovnakej lehote, v ktorej môžu uplatniť svoje námietky účastníci konania. Ak niektorý z orgánov štátnej správy potrebuje na riadne posúdenie dlhší čas, predĺži stavebný úrad na jeho žiadosť lehotu pred jej uplynutím. Ak dotknutý orgán v určenej alebo predĺženej lehote neoznámi svoje stanovisko k povoľovanej stavbe, má sa za to, že so stavbou z hľadiska ním sledovaných záujmov súhlasí. Podľa § 62 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 3, 4 stavebného zákona, v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, a/ či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia, b/ či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi, 4a) Stavebný úrad zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov, ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov konania a ich námietky. Ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí, stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne. Podľa § 67 ods. 4 stavebného zákona, ak stavebník požiada o zmenu doby trvania reklamnej stavby pred uplynutím tejto doby, tak podaním žiadosti doba trvania reklamnej stavby až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o žiadosti neplynie. Podľa § 126 ods. 1 stavebného zákona, ak sa konanie podľa tohto zákona dotýka záujmov chránených predpismi o ochrane zdravia ľudu, o utváraní a ochrane zdravých životných podmienok, vodách, o ochrane prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov, o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, o lesoch a lesnom hospodárstve, o opatreniach na ochranu ovzdušia, o ochrane a využití nerastného bohatstva, o kultúrnych pamiatkach, o štátnej ochrane prírody, o požiarnej ochrane, o zákaze biologických zbraní, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, o odpadoch, o veterinárnej starostlivosti, o vplyvoch na životné prostredie, o jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení, o prevencii závažných priemyselných havárií, o správe štátnych hraníc, o pozemných komunikáciách, o dráhach a o doprave na dráhach, o civilnom letectve, o vnútrozemskej plavbe, o energetike, o tepelnej energetike, o elektronických komunikáciách, o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, o civilnej ochrane, o inšpekcii práce a o štátnej geologickej správe, rozhodne stavebný úrad na základe záväzného stanoviska dotknutého orgánu podľa § 140a, ktorý uplatňuje požiadavky podľa osobitných predpisov. Podľa § 139b ods. 1 písm. f/ stavebného zákona, jednoduché stavby sú f/ reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2. Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 140a ods. 1 písm. a/, ods. 3 stavebného zákona, dotknutým orgánom podľa tohto zákona je a/ orgán verejnej správy, ktorý je správnym orgánom chrániacim záujmy uvedené v § 126 ods. 1, ak konanie podľa osobitného predpisu upravujúceho jeho pôsobnosť je súčasťou konania podľa tohto zákona, má naň nadväzovať alebo s ním súvisí, Dotknuté orgány v konaniach podľa tohto zákona chránia záujmy uvedené v § 126 ods. 1 v rámci svojej pôsobnosti najmä tým, že majú právo nazerať do spisov, podávať záväzné stanoviská podľa § 140b, zúčastňovať sa na ústnom pojednávaní a miestnej obhliadke a vykonávať so stavebným úradom spoločné úkony podľa tohto zákona. Podľa § 140b ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7 stavebného zákona, záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci. Dotknutý orgán je oprávnený uplatňovať požiadavky v rozsahu svojej pôsobnosti ustanovenej osobitným predpisom. Vo svojom záväznom stanovisku je povinný vždy uviesť ustanovenie osobitného predpisu, na základe ktorého uplatňuje svoju pôsobnosť, a údaj, či týmto záväzným stanoviskom zároveň nahrádza stanovisko pre konanie nasledujúce podľa tohto zákona. Dotknutý orgán je viazaný obsahom svojho predchádzajúceho záväzného stanoviska, ktoré vo veci vydal; to neplatí, ak došlo k zmene ustanovení právneho predpisu, podľa ktorých dotknutý orgán záväzné stanovisko vydal, alebo k podstatnej zmene skutkových okolností, z ktorých dotknutý orgán vychádzal. Ak dotknutý orgán vydá neskoršie záväzné stanovisko, uvedie v ňom, či jeho predchádzajúce záväzné stanovisko sa neskorším záväzným stanoviskom potvrdzuje, dopĺňa, mení alebo nahrádza s uvedením dôvodov podľa zákona. Lehota na podanie záväzného stanoviska, stanoviska a vyjadrenia je 30 dní; ak ide o stavby diaľnic a rýchlostných ciest je 7 dní, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 15a) Pri riešení rozporov medzi dotknutými orgánmi vyplývajúcich zo záväzných stanovísk sa postupuje podľa § 136. Ak námietky účastníkov konania smerujú proti obsahu záväzného stanoviska, stavebný úrad konanie preruší a vyžiada si od dotknutého orgánu stanovisko k námietkam. Ak dotknutý orgán stanovisko nezmení, stavebný úrad si vyžiada potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska od orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu. Počas prerušenia konania neplynú lehoty na rozhodnutie veci stavebným úradom. Ak odvolanie proti rozhodnutiu podľa tohto zákona smeruje proti obsahu záväzného stanoviska, odvolací orgán konanie preruší a vyžiada si stanovisko k obsahu odvolania od dotknutého orgánu príslušného na vydanie záväzného stanoviska. Odvolanie spolu so stanoviskom dotknutého orgánu k obsahu odvolania predloží stavebný úrad orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu a vyžiada si od neho potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska. Počas prerušenia konania neplynú lehoty na rozhodnutie o odvolaní. Ak je právoplatné rozhodnutie podľa tohto zákona založené na obsahu záväzného stanoviska dotknutého orgánu, ktoré bolo neskôr zrušené alebo zmenené pre rozpor so zákonom, ide o dôvod na obnovu konania. Podľa § 142d ods. 2 veta prvá stavebného zákona, informačné, reklamné a propagačné zariadenia podľa predpisov platných do 1. januára 2015 sa považujú za reklamné stavby podľa tohto zákona v znení účinnom od 2. januára 2015. 19. Podľa § 8 ods. 2 písm. a/, c/ vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, k žiadosti o stavebné povolenie sa prikladajú a/ doklady, ktorými stavebník preukazuje, že je vlastníkom pozemku alebo stavby alebo že má k pozemku či stavbe iné právo, ktoré ho oprávňuje zriadiť na pozemku požadovanú stavbu alebo vykonať zmenu stavby, alebo udržiavacie práce na nej, c/ rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia, súhlasy, posúdenia alebo iné opatrenia dotknutých orgánov štátnej správy a obce. Podľa § 15 ods. 2, 3 písm. a/, b/ vyššie citovanej vyhlášky, k žiadosti o povolenie informačného, reklamného a propagačného zariadenia sa pripojí a/ dokumentácia obsahujúca návrh informačného, reklamného a propagačného zariadenia a jednoduchý náčrt jeho umiestnenia v primeranej mierke v dvoch vyhotoveniach, b/ doklad, ktorým žiadateľ preukazuje vlastnícke alebo iné právo umiestniť na stavbe alebo pozemku navrhované informačné, reklamné a propagačné zariadenie, c/ rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia, súhlasy, posúdenia alebo iné opatrenia dotknutých orgánov štátnej správy. Ak je to vzhľadom k umiestneniu alebo ku konštrukčnému riešeniu informačného, reklamného a propagačného zariadenia potrebné, v žiadosti sa ďalej uvedie alebo sa k nej pripojí a/ náčrt alebo fotografia nehnuteľnosti alebo aj jej okolia, ktoré preukazujú vhodnosť začlenenia informačného, reklamného a propagačného zariadenia do priestoru a jeho výtvarné riešenie, b/ technický opis konštrukčného riešenia informačného, reklamného a propagačného zariadenia a jeho inštalácie vrátane údajov o vhodnosti použitých materiálov z hľadiska bezpečnosti, stability a mechanickej odolnosti nosnej konštrukcie a jej upevnenia; ak ide o svetelné zariadenie, technický opis spôsobu jeho napojenia na elektrické vedenie, 20. Podľa § 55 ods. 1, 3 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie v znení účinnom do 29. 02. 2020, informačné, reklamné a propagačné zariadenie nesmie svojím vyhotovením a umiestnením rušiť krajinný ráz, ohrozovať verejnú bezpečnosť a poriadok, brániť rozhľadu na pozemnej komunikácii a na ceste, nad prípustnú mieru obťažovať okolie a obytné prostredie hlukom alebo osvetlením. V ochrannom pásme vodného toku, železničnej dráhy, pozemnej komunikácie a v dosahu chránenej pamiatky, prírodného osobitne chráneného územia a pri významnom rekreačnom alebo kúpeľnom zariadení sa môže informačné, reklamné a propagačné zariadenie umiestniť, ak sú splnené podmienky podľa príslušných osobitných predpisov. 55) _____________________ 55) Napríklad zákon č. 49/2002 Z. z., zákon č. 135/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. 21. Podľa § 134 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP), správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa § 191 ods. 1 písm. e/, ods. 3 písm. a/, ods. 4, ods. 6 veta prvá SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak e/ zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, Ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne a/ zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo, Ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. 22. Úlohou správneho súdu bolo na základe žalobných námietok uvedených v podanej žalobe posúdiť správnosť postupu a právnych záverov správnych orgánov pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu zo dňa 21. 12. 2018 o zmenu doby trvania reklamnej stavby špecifikovanej ako reklamná stavba typu bigboard do tvaru „V“ o rozmeroch plochy 9,6 x 3,6 m, umiestnená na parc. č. XXXX/XX registra C KN v katastrálnom území W., popri C. ulici, a to na dobu neurčitú na základe nájomnej zmluvy č. DI/NR/17/03/2003/RKC. K námietkam žalobcu uvedeným v II. časti žaloby, bod 1. až 5. (III. časť tohto rozsudku) správny súd uvádza, že tieto sa v celej žalobe opakujú a žalobca v podstate namietal, že žalovaný sa nezaoberal jeho námietkou predpojatosti proti zamestnancom správneho orgánu prvého stupňa, že nebol dostatočne zistený skutkový stav na posúdenie veci a že boli porušené jeho procesné práva ako účastníka konania a bola mu odňatá možnosť náležite argumentovať. 23. V súvislosti so žalobcom namietanou predpojatosťou zamestnancov stavebného úradu, o ktorej podľa jeho tvrdenia nebolo rozhodnuté a ani žalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia s touto námietkou nevysporiadal (žalobný dôvod podľa ust. § 191 ods. 1 písm. g/ SSP), správny súd z administratívneho spisu zistil a konštatuje, že žalobca v správnom (stavebnom) konaní, ktoré sa začalo dňa 21. 12. 2018 na základe jeho žiadosti o zmenu doby trvania reklamnej stavby, žiadnu námietku predpojatosti proti zamestnancom stavebného úradu ako správneho orgánu prvého stupňa nevzniesol. Oznámenie skutočností nasvedčujúcich vylúčeniu zamestnanca správneho orgánu má charakter podania v zmysle ust. § 19 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, a preto z neho musia byť zrejmé všetky podstatné okolnosti, najmä musia byť konkretizované skutočnosti nasvedčujúce vylúčeniu zamestnanca. Zákonnými dôvodmi, pre ktoré je konkrétny zamestnanec vylúčený z prejednávania veci je výlučne jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom a jeho účasť na konaní v tej istej veci ako zamestnanec správneho orgánu iného stupňa. Podanie obsahujúce uvedené náležitosti a dôvody sa v administratívnom spise nenachádza a žalobca ani nepreukázal jeho existenciu v predmetnej veci. Až v odvolaní zo dňa 08. 10. 2019 proti rozhodnutiu stavebného úradu zo dňa 21. 08. 2019 uviedol, že „vo veci zjavne konala Mgr. S., ktorá je jednak predpojatá vo vzťahu k účastníkovi konania, pretože ako zamestnankyňa Útvaru hlavného architekta spolu s Ing. arch. P. a primátorom mesta rozosielala listy zmluvným partnerom účastníka konania tak, aby títo ukončili zmluvné vzťahy s účastníkom konania“ a ďalej, že rozhodnutie je nezákonné, „nakoľko sa na jeho vydaní podieľali vylúčení zamestnanci obce, ak by boli zamestnancami zabezpečujúcimi činnosť stavebného úradu, avšak v danom prípade ide o zamestnancov obce zabezpečujúcich činnosť Útvaru hlavného architekta, čo je rozpor s požiadavkou zákona na organizačné zabezpečenie činnosti stavebného úradu obce prostredníctvom zamestnancov obce na to organizačne určených“, pričom zároveň označil (s uvedením čísla, dátumu) a predložil listy, ktoré mali byť zasielané zo stavebného úradu jeho obchodným partnerom. Súdu je z jeho rozhodovacej činnosti vo veciach žalobcu (napr. sp. zn. 11S/135/2019 žalobca: NUBIUM, s. r. o. c/a žalovaný: Okresný úrad Nitra) známe, že žalobca v podaní zo dňa 20. 09. 2017 adresovanom mestu Nitra ako stavebnému úradu a označenom ako „oznámenie a výzva na upustenie od neoprávneného konania“ žiadal, aby bolo toto podanie považované za námietku predpojatosti „vo všetkých stavebných a/alebo iných konaniach, ktoré sa týkajú reklamných stavieb vo vlastníctve našej spoločnosti a to najmä avšak nie výlučne v konaniach vedených na stavebnom úrade mesta Nitra pod nasledujúcimi spisovými značkami:“, ktoré sú ďalej v tomto oznámení uvedené. Uvedené podanie bolo doručené správnemu orgánu prvého stupňa dňa 29. 09. 2017, teda ešte predtým ako sa začalo konanie v tejto predmetnej veci, t. j. konanie na základe žiadosti žalobcu zo dňa 21. 12. 2018. V čase tohto podania žalobcu, t. j. v septembri 2017 ešte nebolo začaté stavebné konanie o jeho žiadosti zo dňa 21. 12. 2018 o zmenu doby trvania reklamnej stavby, a teda podanie žalobcu zo dňa 20. 09. 2017 sa predmetnej veci nemohlo žiadnym spôsobom ani týkať. Naviac je tunajšiemu súdu z jeho rozhodovacej činnosti taktiež známe (napr. vyššie uvedená sp. zn. 11S/135/2019), že o vznesenej námietke predpojatosti rozhodol príslušný správny orgán v rozhodnutí č. 16914/2015-015-Re zo dňa 30. 10. 2017 tak, že ju zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť podľa vyznačenia dňa 23. 11. 2017, teda ešte predtým ako sa začalo konanie v tejto predmetnej veci, t. j. konanie na základe žiadosti žalobcu zo dňa 21. 12. 2018. Ďalej žalobca ako prílohu svojho odvolania zo dňa 08. 10. 2019 predložil i ďalšie listiny, z ktorých súd zistil, že sa jedná o výzvy zo dňa 04. 07. 2017, resp. 07. 07. 2017 (2x), ktoré zasielalo mesto Nitra, útvar hlavného architekta, referát urbanizmu a architektúry na ukončenie nájomnej zmluvy (adresované 2x subjektu SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik a SOŠ potravinárska). Uvedené podania nesúvisia s predmetnými reklamnými stavbami a boli realizované v júli 2017, teda v čase, keď ešte nebolo začaté konanie o žiadosti žalobcu zo dňa 21. 12. 2018 o zmenu doby trvania reklamnej stavby. Žalobca spolu s odvolaním predložil i podanie zo dňa 27. 04. 2018 adresované Úradu Nitrianskeho samosprávneho kraja (ktorým primátor mesta Nitra žiadal uvedený úrad o spoluprácu pri odstraňovaní reklamných stavieb v polohách, ktoré nie sú v súlade so záväznou časťou územného plánu mesta Nitra a sú umiestnené na pozemkoch vo vlastníctve kraja) a podanie zo dňa 02. 05. 2018 (ktorým Mesto Nitra, útvar hlavného architekta zasielalo uvedenému úradu zoznam týchto reklamných stavieb). V podanej žalobe zo dňa 20. 02. 2020 žalobca žiadnym spôsobom neoznačil námietku predpojatosti, ktorú by podal v tejto veci proti zamestnancom stavebného úradu a žiadna takáto námietka sa v predloženom administratívnom spise ani nenachádza, pričom námietka zo dňa 20. 09. 2017 sa tohto konania (ktoré sa začalo dňa 21. 12. 2018) z vyššie uvedených dôvodov netýka. S poukazom na uvedené potom ani správny súd nezistil dôvod, aby sa žalovaný námietkou predpojatosti zamestnancov stavebného úradu osobitne zaoberal, nakoľko žalobca v predmetnej veci žiadnu námietku predpojatosti relevantným spôsobom nevzniesol a jeho tvrdenie nemá oporu v predloženom administratívnom spise, pričom ako už bolo vyššie uvedené, v čase začatia konania v tejto predmetnej veci, bolo už o námietke predpojatosti vznesenej žalobcom v inom konaní právoplatne rozhodnuté. Naviac žalovaný ako odvolací správny orgán ani nie je orgánom oprávneným rozhodovať o námietke predpojatosti proti zamestnancom stavebného úradu, ani v prípade, ak by takáto námietka podaná bola. K námietke žalobcu, že Ing. arch. P. a Mgr. S. nie sú organizačne zamestnancami obce zabezpečujúcimi chod staveného úradu, ale zamestnancami obce zabezpečujúcimi činnosť Útvaru hlavného architekta, správny súd poukazuje na listiny, ktoré preložil žalobca ako prílohu žaloby. Jedná sa o poverenia zo dňa 03. 12. 2018, ktorými primátor mesta Nitra v zmysle ust. § 99 písm. b/ zákona č. 50/1976 Zb. poveril zamestnancov stavebného úradu - mesta Nitra výkonom štátneho stavebného dohľadu týkajúceho sa reklamných stavieb. Z týchto poverení jednoznačne vplýva, že uvedení zamestnanci sú zamestnancami mesta Nitra, konkrétne zamestnancami stavebného úradu a boli poverení výkonom štátneho stavebného dohľadu vo veci reklamných stavieb. Správny súd nezistil dôvod, aby sa žalovaný k tejto námietke vyjadroval v žalobou napadnutom rozhodnutí, resp. sa ňou zaoberal, najmä keď žalobca vo svojom odvolaní zo dňa 08. 10. 2019 proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 21. 08. 2019 právne relevantným spôsobom námietku predpojatosti neuplatnil. Plnenie si povinností zamestnanca stavebného úradu pri výkone štátneho stavebného dohľadu bez preukázania skutočností podľa ust. § 9 a nasl. zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov podľa názoru súdu nemožno považovať za predpojaté konanie vo vzťahu k žalobcovi. V predmetnej veci správny súd zdôrazňuje, že zákon nelimituje podanie námietky predpojatosti vydaním prvostupňového rozhodnutia. Námietku predpojatosti je možné uplatniť aj v odvolacom konaní, pričom rozhodujúcim faktom na jej uplatnenie je existencia skutočnosti nasvedčujúcej predpojatosť zamestnanca správneho orgánu a okamih, kedy sa o tejto skutočnosti účastník konania dozvedel a v prípade, ak námietku predpojatosti účastník konania uplatní, je povinnosťou správneho orgánu v súlade s ust. § 12 ods. 1 vyššie citovaného zákona o tejto námietke rozhodnúť. Podľa názoru súdu potom žalovaný postupoval správne a nemal dôvod sa s námietkou predpojatosti a rozhodnutím o nej zaoberať vo svojom rozhodnutí, nakoľko žalobca v odvolacom konaní námietku predpojatosti nevzniesol a nenamietal ani spôsob, akým bolo o nej príslušným správnym orgánom v inom konaní rozhodnuté. Tvrdenia žalobcu v žalobe ohľadne námietky predpojatosti nezodpovedajú skutočnosti, nakoľko táto námietka, resp. spôsob konania zamestnancov stavebného úradu neboli vôbec predmetom odvolacieho konania a v tejto časti potom správny súd nepovažoval žalobu za dôvodnú. 24. Po oboznámení sa s ďalšími žalobnými námietkami, s obsahom administratívneho spisu, ktorý súdu predložil žalovaný a súčasťou ktorého je i spis stavebného úradu, ako i s rozhodnutím stavebného úradu zo dňa 21. 08. 2019 a rozhodnutím žalovaného zo dňa 06. 12. 2019 však správny súd dospel k záveru, že dôvodné sú námietky žalobcu týkajúce sa nedostatočného zistenia skutkového stavu a z tohto dôvodu bolo potrebné žalobe vyhovieť. K námietkam žalobcu ohľadne nedostatočného zistenia skutkového stavu správny súd uvádza, že tieto sa v celej žalobe opakujú a ich podstatou je tvrdenie, že nebolo žiadnym spôsobom vymedzené územie sídelného útvaru obce (mesta Nitra), že nebolo preukázané, že stavba sa nachádza mimo sídelného útvaru obce, že správny orgán vyžadoval od žalobcu stanovisko príslušného orgánu bez toho, aby predtým vymedzil, či sa reklamná stavba nachádza v sídelnom útvare obce alebo mimo neho, pričom práve toto bolo podľa žalobcu rozhodujúce pre ďalší postup a rozhodnutie v predmetnej veci. Správny súd k týmto námietkam uvádza nasledovné zistenia vyplývajúce z predloženého administratívneho spisu a závery, ktoré s poukazom na relevantnú právnu úpravu (uvedenú v 15. až 21. bode tohto rozsudku) z týchto zistení vyvodil. Z ust. § 11 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov účinnom do 29. 11. 2013 (teda i v čase vydania rozhodnutia zo dňa 28. 11. 2013, na základe ktorého bola predmetná reklamná stavba žalobcu uvedená v 22. bode tohto rozsudku vybudovaná) vyplýva, že v cestných ochranných pásmach je zakázaná alebo obmedzená činnosť, ktorá by mohla ohroziť diaľnice, cesty alebo miestne komunikácie alebo premávku na nich; príslušný cestný správny orgán povoľuje v odôvodnených prípadoch výnimky z tohto zákazu alebo obmedzenia záväzným stanoviskom. V ust. § 16 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon) je uvedené, že v cestných ochranných pásmach je výslovne zakázané vykonávať akúkoľvek stavebnú činnosť vyžadujúcu ohlásenie stavebnému úradu alebo povolenie stavby, pričom v zmysle ust. § 16 ods. 3 tejto vyhlášky, výnimky zo zákazu podľa odseku 1 udeľuje príslušný cestný správny orgán a možno ich povoliť len v odôvodnených prípadoch, ak nebudú tým dotknuté všeobecné záujmy, najmä dopravné záujmy a záujmy majetkovej správy dotknutej komunikácie. Za účinnosti uvedenej právnej úpravy bola na pozemku parc. č. XXXX/XX v katastrálnom území W. v roku 2013 vybudovaná predmetná reklamná stavba na základe rozhodnutia stavebného úradu (mesto Nitra) č. 21740/2013-003-Da/Ka zo dňa 28. 11. 2013, v ktorom boli stanovené podmienky na jej výstavbu. Z tohto rozhodnutia okrem iného vyplýva, že reklamná stavba mala byť umiestnená na obdobie do 31. 12. 2018 v katastrálnom území W., v areáli kynologického klubu v Nitre, popri Drážovskej ceste pri dodržaní tam uvedených podmienok. Pred uplynutím doby, na ktorú bolo umiestnenie reklamného zariadenia povolené (do 31. 12. 2018), žalobca žiadosťou zo dňa 21. 12. 2018, doručenou stavebnému úradu v ten istý deň, požiadal o zmenu doby trvania reklamnej stavby. Ako prílohu svojej žiadosti zo dňa 21. 12. 2018 o zmenu doby trvania reklamnej stavby pripojil okrem iného i vyššie uvedené rozhodnutie stavebného úradu (mesto Nitra) č. 21740/2013-003-Da/Ka zo dňa 28. 11. 2013, fotosnímku reklamnej stavby v lokalite, informatívnu kópiu z mapy a list vlastníctva č. XXXX zo dňa 18. 12. 2018 pre katastrálne územie W., z ktorého vyplýva, že pozemok parc. č. XXXX/XX (orná pôda) je umiestnený v zastavanom území obce. V čase povolenia výstavby predmetnej reklamnej stavby, t. j. v novembri 2013 platilo ust. § 10 ods. 1, 2, 3 (ochrana diaľnic, ciest a miestnych komunikácií) a ust. § 11 ods. 1 až 6 (cestné ochranné pásma) zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, pričom k zmene právnej úpravy uvedených ustanovení cestného zákona došlo prijatím zákona č. 293/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (vrátane cestného zákona) s účinnosťou od 02. 01. 2015. Zákon č. 293/2014 Z. z. reagoval na dlhodobo pretrvávajúcu nedostatočnú úpravu regulácie v oblasti vonkajšej reklamy a sprísnil jej zákonnú reguláciu, pričom okrem iného prekvalifikoval doterajšie reklamné zariadenia na reklamné stavby. Zároveň boli týmto zákonom upravené i súvisiace právne predpisy, a to cestný zákon, v ktorom sa sprísnili podmienky pre umiestňovanie reklamných stavieb mimo obcí a miest pri diaľniciach, cestách pre motorové vozidlá a cestách I. triedy. V zmysle ust. § 10 ods. 3, 4 cestného zákona v znení účinnom od 02. 01. 2015 a taktiež i v čase rozhodovania správnych orgánov v predmetnej veci, na diaľniciach, rýchlostných cestách a medzinárodných cestných ťahoch je zakázané umiestňovať reklamné stavby a mimo sídelného útvaru obce ohraničeného dopravnou značkou označujúcou začiatok a koniec obce je v území 100 metrov od osi vozovky priľahlého jazdného pásu diaľnice, rýchlostnej cesty a cesty I. triedy, ktoré sú medzinárodným cestným ťahom, okrem odpočívadiel, taktiež zakázané umiestňovanie reklamných stavieb, pričom tento zákaz sa nevzťahuje na označenia stavby a označenia súvisiace s výstavbou alebo prevádzkou diaľnice, rýchlostnej cesty alebo cesty I. triedy, ktoré sú medzinárodným cestným ťahom. Z dôvodovej správy k ust. § 10 ods. 4 vyplýva, že sa zakazuje umiestňovanie reklamných stavieb pri diaľniciach, cestách pre motorové vozidlo a cestách I. triedy, ktoré sú medzinárodným cestným ťahom, a to v území 100 m od osi vozovky priľahlého jazdného pásu diaľnice, cesty pre motorové vozidlá alebo cesty I. triedy, ktoré sú medzinárodným cestným ťahom. Zákaz sa vzťahuje na územie mimo sídelných útvarov obce (alebo mesta), pričom sídelný útvar je na tieto účely územie, ktoré je ohraničené dopravnými značkami označujúcimi začiatok a koniec obce (alebo mesta). Tento zákaz sa nevzťahuje na označenia stavby alebo plnia iné informačné funkcie súvisiace s výstavbou alebo prevádzkou diaľnice, rýchlostnej cesty alebo cesty I. triedy, ktoré sú medzinárodným cestným ťahom. V dôvodovej správe k ust. § 11 ods. 1 cestného zákona v znení účinnom od 02. 01. 2015 sa uvádza: „precizovanie právnej úpravy v nadväznosti na novú úpravu § 10 ods. 4 v nadväznosti na definíciu súvisle zastavaného územia na účely určenia cestného ochranného pásma sa upresňuje § 11 ods. 1 tak, že ochranné pásma vznikajú len mimo obcí (mimo sídelného útvaru obce ohraničeného dopravnou značkou označujúcou začiatok a koniec obce) a mimo súvisle zastavaného územia“. Na úpravu zakotvenú v cestnom zákone odkazuje i ust. § 55 ods. 3 vyhl. č. 532/2002 Z. z. (ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie), v zmysle ktorého v ochrannom pásme pozemnej komunikácie sa môže informačné, reklamné a propagačné zariadenie umiestniť, ak sú splnené podmienky podľa príslušných osobitných predpisov (medzi nimi je príkladom vymenovaný i cestný zákon). 25. Podľa názoru správneho súdu bolo v predmetnej veci podstatné zistiť, kde je reklamná stavba umiestnená, či je to v sídelnom útvare obce (pozemok, na ktorom je stavba umiestnená sa podľa LV č. XXXX zo dňa 18. 12. 2018 nachádza v zastavanom území obce), kde nie sú vytvorené cestné ochranné pásma diaľnic, rýchlostných ciest a ciest prvej triedy alebo mimo sídelného útvaru obce ohraničeného dopravnou značkou označujúcou začiatok a koniec obce, kde je v území 100 metrov od osi vozovky priľahlého jazdného pásu diaľnice, rýchlostnej cesty a cesty I. triedy, ktoré sú medzinárodným cestným ťahom, zakázané umiestňovať reklamné stavby a kde sa vytvárajú cestné ochranné pásma, ktorých hranica a šírka je určená v ust. § 15 ods. 3 vyhl. č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva cestný zákon. Uvedené zistenie bolo dôležité pre ďalší postup správneho orgánu i vzhľadom na skutočnosť, že v roku 2013, kedy bola reklamná stavba vybudovaná, cestné ochranné pásma slúžili na ochranu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií a premávky na nich mimo súvisle zastavaného územia (teda v súvisle zastavanom území sa ochranné pásma nevytvárali) a cestný zákon nepoznal pojem sídelný útvar. Vzhľadom na zmenu právnej úpravy oproti stavu v roku 2013 bolo povinnosťou správneho orgánu prvého stupňa zistiť skutočný stav veci v zmysle ust. § 32 ods. 1 správneho poriadku (ktorý sa vzťahuje na predmetné správne konanie) tak, aby bolo možné jednoznačne preukázať a konštatovať, či sa predmetná reklamná stavba nachádza v sídelnom útvare obce (mesta Nitra), resp. mimo tohto sídelného útvaru a v cestnom ochrannom pásme. K tvrdeniu o tom, že reklamná stavba sa nachádza v cestnom ochrannom pásme nebolo vykonané žiadne dokazovanie a nebol predložený žiadny dôkaz, resp. žiadny takýto dôkaz sa v administratívnom spise nenachádza, na čo poukazoval i žalobca v podanej žalobe. Okresný úrad v sídle kraja ako príslušný orgán štátnej správy pre pozemné komunikácie v zmysle ust. § 3 ods. 4 písm. a/ cestného zákon v znení účinnom do 30. 11. 2019 (teda i v čase rozhodovania žalovaného) vykonáva štátnu správu vo veciach ciest I. triedy, pričom do tejto jeho kompetencie patrí i povoľovanie výnimiek zo zákazu alebo obmedzenia činnosti, ktorá by mohla ohroziť cesty alebo miestne komunikácie alebo premávku na nich, a to v odôvodnených prípadoch záväzným stanoviskom podľa ust. § 11 ods. 2 cestného zákona. Uvedené však nezbavuje správny orgán povinnosti zistiť skutočný stav veci v takom rozsahu, aby bolo možné na základe neho rozhodnúť, a teda zistiť umiestnenie reklamnej stavby. Z námietok žalobcu v žalobe a z tvrdení žalovaného v odôvodnení jeho rozhodnutia ako i vo vyjadrení k žalobe vyplynulo, že medzi účastníkmi konania bolo a ostalo sporné, či ide o stavbu umiestnenú v sídelnom útvare obce alebo mimo sídelného útvaru obce v ochrannom pásme cesty I. triedy, kde je umiestnenie reklamnej stavby zakázané a výnimky môže povoliť len príslušný cestný správny orgán v odôvodnených prípadoch vydaním záväzného stanoviska. Na odstránenie tohto sporu bolo podľa názoru súdu potrebné vykonať dokazovanie zadovážením si listinných dokladov, preukazujúcich umiestnenie reklamnej stavby v lokalite. Správny súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia a administratívneho spisu zistil, že správny orgán prvého stupňa nepostupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, keď napriek svojej povinnosti zistiť úplne skutočný stav veci, takto nepostupoval. V administratívnom spise sa nenachádza žiadny dôkaz o stotožnení miesta osadenia reklamnej stavby vo vzťahu k označeniu začiatku, resp. konca sídelného útvaru obce, čo namietal i žalobca, a to už v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa. Rovnako tak namietal i vzdialenosť reklamnej stavby od osi vozovky s tým, že správne orgány si nezadovážili dostatok podkladov pre svoje rozhodnutie. Správny súd má za to, že zo strany správnych orgánov nebolo žiadnym spôsobom zadokumentované (aspoň to nevyplýva z administratívneho spisu), že reklamná stavba sa nachádza mimo sídelného útvaru obce a že je vo vzdialenosti menšej ako 50 m od osi vozovky cesty I. triedy (v zmysle ust. § 15 ods. 3 písm. b/ vyhl. č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách), a teda v jej ochrannom pásme. Len v prípade preukázania, že reklamná stavba sa nachádza mimo sídelného útvaru obce a v cestnom ochrannom pásme príslušnej cesty, kde je to zakázané v zmysle ust. § 11 ods. 2 cestného zákona, je namieste požadovať predloženie záväzného stanoviska cestného správneho orgánu. Žalobca v podanom odvolaní na tieto skutočnosti poukazoval, napriek tomu sa žalovaný týmito námietkami nezaoberal. Vo svojom rozhodnutí žalovaný citoval právne predpisy, popísal priebeh administratívneho konania, uviedol obsah odvolania žalobcu a k jeho námietkam len konštatoval, že poloha reklamnej stavby vzhľadom k ceste I. triedy I/64 (I/51) je zrejmá z prílohy listu Krajského riaditeľstva PZ v Nitre, ktorú predložil žalobca a je podstatne menšia ako 50 m definovaných v ust. § 11 cestného zákona vykonávacieho predpisu. Touto prílohou bola fotosnímka reklamnej stavby, z ktorej podľa názoru súdu nemožno jednoznačne a dostatočne presne vyvodiť vzdialenosť reklamnej stavby od osi vozovky, ani to, či sa stavba nachádza mimo sídelného útvaru obce a toto nemožno vyvodiť ani z ďalších dokladov nachádzajúcich sa v spise (fotosnímka predložená žalobcom spolu so žiadosťou o zmenu doby trvania reklamnej stavby a informatívna kópia mapy). Za tejto dôkaznej situácie, ktorá vyplýva z administratívneho spisu, považuje správny súd námietky žalobcu týkajúce sa nedostatočne zisteného stavu veci za opodstatnené. Skutočný stav (ust. § 32 ods. 1 správneho poriadku), na základe ktorého správny orgán vydal rozhodnutie, musí byť známy nielen správnemu orgánu, ktorý vo veci rozhoduje, ale musí byť jednoznačne zadokumentovaný v spise tak, aby nevznikali o ňom pochybnosti. Žalobca v podanej žalobe namietal postup správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného, ktorí bez vykonania miestneho zisťovania a zadováženia relevantných dôkazov konštatovali, že predmetná reklamná stavba sa nachádza mimo obce a v ochrannom pásme cesty I. triedy, pričom on tvrdil, že tomu tak nie je, teda tvrdil opak. Len paušálny odkaz na mapové podklady Google maps a na iné nemôže postačovať na zistenie osadenia reklamnej stavby a pre úplné zistenie skutočného stavu veci. Túto námietku žalobcu považuje správny súd za plne dôvodnú. Z administratívneho spisu nie je zrejmé, akým spôsobom dospeli správne orgány k záveru, že reklamná stavba je umiestnená, resp. osadená mimo sídelného útvaru obce a v území do 50 metrov od osi vozovky cesty I. triedy. Uvedené nevyplýva zo žiadnej listiny, ktorá tvorí obsah administratívneho spisu a s ktorou by bol žalobca oboznámený. Napriek tomu, že žalobca túto skutočnosť namietal, žalovaný žiadnym spôsobom na uvedenú námietku nereagoval, nedoplnil dokazovanie o listiny preukazujúce osadenie reklamnej stavby vo vzťahu k hraniciam sídelného útvaru obce a jej vzdialenosti od osi vozovky I. triedy a len skonštatoval tvrdenia správneho orgánu prvého stupňa bez toho, aby uviedol, na základe čoho k takémuto tvrdeniu dospel. V tejto súvislosti poukazuje správny súd na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 2 Sžo/112/2015, podľa ktorého „okrem popisu skutkových zistení, má odôvodnenie správneho rozhodnutia obsahovať rozbor jednotlivých dôkazov a ostatných podkladov pre rozhodnutie, reakciu na pripomienky a návrhy účastníkov konania a na ich vyjadrenia k podkladom rozhodnutia a závery o tom, ktoré skutočnosti správny orgán považuje za nepochybne zistené, ako posúdil správny orgán ich právny význam a zdôvodnenie použitia právnej normy“. Správny súd má za to, že správne orgány v danom prípade boli povinné úplne zistiť skutočný stav veci, najmä osadenie reklamnej stavby vo vzťahu k podmienkam stanoveným v právnej norme, podľa ktorej v konaní o žiadosti žalobcu o predĺženie doby trvania reklamnej stavby rozhodovali. Pokiaľ však žalobca namietal tvrdenia správnych orgánov o tom, že reklamná stavba je umiestnená mimo sídelného útvaru obce ako i jej vzdialenosť od osi vozovky cesty I. triedy, bolo potrebné sa s touto jeho námietkou vysporiadať a vykonať dokazovanie, ktoré je v kompetencii správneho orgánu prvého stupňa, teda zadovážiť dostatok listinných dôkazov, ktoré budú vo vzťahu k zistenému skutočnému stavu veci jednoznačné. Skutočný stav veci musí byť zrejmý nielen správnemu orgánu, ktorý vo veci koná, ale aj účastníkom správneho konania a následne i správnemu súdu, inak nie je možné vykonať súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu správnym súdom. 26. S poukazom na vyššie uvedené, keď žalobca namietal nedostatočne zistený skutkový stav v dôsledku nevykonania riadneho dokazovania správnymi orgánmi, súd zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 06. 12. 2019 ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 21. 08. 2019 (čo žalobca žiadal) podľa ust. § 191 ods. 1 písm. e/ SSP (teda z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci) v spojení s ust. § 191 ods. 3 písm. a/ SSP a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa ust. § 191 ods. 4 SSP. 27. Úlohou správneho orgánu prvého stupňa v ďalšom konaní bude v predmetnej veci vykonať riadne dokazovanie za účelom zistenia, či sa predmetná reklamná stavba nachádza v sídelnom útvare obce, resp. mimo sídelného útvaru obce a v takom prípade, či sú dodržané vzdialenosti v zmysle ust. § 10 ods. 4, § 11 ods. 1 cestného zákona, resp. vzdialenosti stanovené v ust. § 15 ods. 3 vyhl. č. 35/1984 Zb., vrátane zistenia, aké sú tieto vzdialenosti. V súvislosti s potrebou zisťovania, či sa reklamná stavba nachádza v sídelnom útvare obce, resp. mimo neho a v akých vzdialenostiach bude potrebné popri zadovážení relevantných listinných podkladov zvážiť i vykonanie miestneho zisťovania, resp. ohliadky (pri dodržaní procesného predpisu, ktorý sa na predmetné konanie vzťahuje), pokiaľ by to malo prispieť k riadnemu a úplnému zisteniu skutočného stavu veci. Správny orgán prvého stupňa so zistenými skutočnosťami a vykonanými dôkazmi oboznámi žalobcu, vyzve ho na vyjadrenie sa k nim v určenej lehote, vysporiada sa s prípadnými návrhmi, resp. námietkami žalobcu (v prípade, že ich žalobca podá) a následne vo veci rozhodne, pričom svoje rozhodnutie riadne odôvodní. 28. Žalobca za účastníka súdneho konania v žalobe označil i Rímskokatolícku cirkev, Biskupstvo Nitra (vlastník pozemku, na ktorom je predmetná reklamná stavba umiestnená), pričom tvrdil, že správne orgány s týmto účastníkom nekonali, nakoľko ho neuvádzajú vo svojich rozhodnutiach. K tejto námietke je potrebné uviesť, že konanie v predmetnej veci správny orgán prvého stupňa zastavil z procesných dôvodov podľa ust. § 60 ods. 2 písm. c/ stavebného zákona, nakoľko žalobca žiadosť nedoplnil v určenej lehote a správny orgán prvého stupňa ju nepovažoval za úplnú. V zmysle ust. § 61 ods. 1 stavebného zákona stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania až keď preverí úplnosť žiadosti, prípadne ak stavebník žiadosť doplnil, t. j. až vtedy, keď konaniu nebráni žiadna prekážka. V predmetnej veci však stavebné konanie nevstúpilo do tohto štádia, teda stavený úrad nevydal ani oznámenie o začatí stavebného konania, v dôsledku čoho potom nekonal ani s vlastníkom pozemku. 29. V ďalšom konaní sú správne orgány viazané vyššie uvedeným právnym názorom súdu (ust. § 191 ods. 6 SSP). Viazanosť právnym názorom je právnou povinnosťou správneho orgánu a znamená, že správny orgán je v ďalšom konaní v podstate viazaný názorom súdu a táto viazanosť sa vzťahuje i na postup správneho orgánu pri ďalšom konaní. V priebehu ďalšieho konania bude povinnosťou správnych orgánov pri posudzovaní predmetnej veci postupovať vo vyššie naznačenom smere a v súlade s právnym názorom správneho súdu. 30. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech (súd vyhovel žalobe) priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, a to s poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. § 175 ods. 2 SSP). 31. Ďalšiemu účastníkovi konania (Rímskokatolícka cirkev, Biskupstvo Nitra ako vlastník pozemku, na ktorom sa reklamná stavba nachádza), ktorého za účastníka konania označil žalobca v podanej žalobe, súd náhradu trov konania nepriznal, a to podľa ust. § 169 SSP, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady trov pre tohto účastníka. 32. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 2 : 1, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Poučenie: Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.