Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 8Co/30/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4220200048 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Pogranová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4220200048.1 Uznesenie Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a členov senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Vladimíra Novotného, v právnej veci žalobcu: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., so sídlom Praha 4 - Michle, Želetavská 1525/1, PSČ 14092, IČO: 64 948 242, organizačná zložka: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Bratislava, Šancová 1/A, IČO: 47 251 336, proti žalovanej: L.. L. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., B. XXXX/XXX B, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 17C/1/2020-88 zo dňa 03. februára 2020, takto jednohlasne r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že: Odvolací súd nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým ukladá žalovanej, aby nenakladala s nehnuteľnosťami: - pozemok nachádzajúci sa v k.ú. W., okres B., obec W., zapísaný na LV č. XXXX, parc. registra "C", parc. č. XXXX/X, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 84 m2, vo vlastníctve žalovanej v podiele 1/24, - pozemok nachádzajúci sa v k.ú. W., okres B., obec W., zapísaný na LV č. XXXX, parc. registra "C", parc. č. XXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 357 m2 a parc. č. XXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 130 m2 a stavba so súp. č. XXXX na parc č. XXXX/X, druh stavby: rodinný dom a stavba so súp. č. XXXX na parc. č. XXXX/X, druh stavby: garáž, vo vlastníctve žalovanej v podiele 1/4 a - pozemok nachádzajúci sa v k.ú. F., okres B., obec F., zapísaný na LV č. XXX, parc. registra "C", parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku: záhrada o výmere 406 m2, parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku: záhrada o výmere 405 m2, parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 37 m2 a stavby so súp. č. XXX na parc. č. XXXX/XXX, druh stavby: iná budova, popis stavby: vínny dom, vo vlastníctve žalovanej v podiele 1, najmä, aby tieto nehnuteľnosti nepreviedla, nedarovala tretím osobám, nezaťažila záložným právom, vecným bremenom alebo iným vecným právom či záväzkovým právom v prospech tretích osôb, neprenajala alebo iným spôsobom nescudzila alebo nezaťažila, alebo nevložila ako vklad do základného imania alebo iného majetku právnickej osoby a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorého nároku rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením Okresný súd Komárno ako súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a k nemu pripojených listín dospel k záveru, že návrh žalobcu nie je dôvodný, keďže na nariadenie neodkladného opatrenia nie je naplnený základný atribút potreby neodkladne upraviť pomery medzi stranami, a to hrozba reálnej a bezprostrednej ujmy. Uviedol, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal potrebu dočasnej a bezodkladnej úpravy pomerov a ani obavu, že prípadná exekúcia bude ohrozená, pretože nepredložil žiadny právne relevantný dôvod svojej obavy. Žalobca ani v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neoznačil dôvody, ktoré by zakladali dôvodnú obavu, že žalovaná predmetné nehnuteľnosti scudzí. Uviedol iba, že ručiteľ previedol vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam na žalovanú, ktorá podľa ničím podložených tvrdení žalobcu má svoje vlastnícke právo previesť na tretiu osobu. Tvrdenia žalobcu ohľadom právne neúčinného nadobudnutia vlastníckeho práva žalovanej k sporným nehnuteľnostiam je v tomto štádiu konania nutné považovať za predčasné, pretože táto otázka bude definitívne vyriešená až právoplatným rozhodnutím vo veci samej. Preto je potrebné mať za to, že zápis na príslušnom liste vlastníctva ohľadom vlastníctva žalovanej k sporným nehnuteľnostiam nie je možné automaticky považovať za nesprávny zápis. Žalobca ďalej žiadnym zodpovedajúcim spôsobom nepreukázal, že žalovaná medzičasom mala sporné nehnuteľnosti previesť na iné osoby. Pokiaľ by tomu tak bolo, muselo by na príslušnom Okresnom úrade Komárno, katastrálnom odbore prebehnúť vkladové konanie, s čím súvisí vyznačenie plomby na príslušnom liste vlastníctva. Predmetné listy vlastníctva sú bez plomby o začatí vkladového konania. Vzhľadom na uvedené dôvody, tak nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by bolo potrebné návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Taktiež mal za to, že skutočnosti uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neodôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (nie je teda daný princíp opodstatnenosti neodkladného opatrenia). Žalobca neosvedčil, že by či už žalovaná podnikala kroky smerujúce k zaťaženiu, resp. sczudzeniu predmetných nehnuteľností. Samotná skutočnosť, že žalovaná nadobudla predmetné nehnuteľnosti bezplatne na základe darovacej zmluvy, neodôvodňuje potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Obava žalobcu, že by žalovaná mohla pristúpiť k sczudzeniu nehnuteľností tak nie je ničím podložená. Zákonná úprava postupu pri nariaďovaní neodkladných opatrení vyžaduje, aby žalobca súdu osvedčil jednak sám nárok, ako i potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, pričom obe tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. V tomto smere je významné, že povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť neodpadajú ani v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, i keď niekedy môže byť pre stranu sporu zvlášť obtiažna. Prvoinštančný súd bol toho názoru, že žalobca dostatočným spôsobom neosvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov, ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, na odvrátenie ktorej by bolo potrebné nariadiť neodkladné opatrenie a neosvedčil ani existenciu obavy z ohrozenia exekúcie, preto jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol. O nároku na náhradu trov konania o nariadení neodkladného opatrenia súd nerozhodoval, pretože žalobca sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia v konaní vo veci samej, preto o nároku na náhradu trov konania o nariadení neodkladného opatrenia rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP). 2. Vyššie citované uznesenie včas podaným odvolaním napadol žalobca z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, domáhajúc sa, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a vyhovel žalobnému návrhu žalobcu v plnom rozsahu. Odvolateľ sa nestotožnil so závermi súdu prvej inštancie, podľa ktorých, žalobca nepreukázal, že by žalovaná v čase podania žalobného návrhu na súd mala sporné nehnuteľnosti previesť na iné osoby, o čom by mohli svedčiť napr. plomby na predmetných nehnuteľnostiach. Žalobca je toho názoru, že takéto nahliadanie súdu na inštitút neodkladného opatrenia nie je správny a je v rozpore s jeho účelom, pretože ak by na dotknutých nehnuteľnostiach prebiehali vkladové konania, požiadavka žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, by sa minula svojím účinkom, pretože súd by nestihol ani len nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by vlastníkovi zakázal s takýmito nehnuteľnosťami disponovať, a to do času uplynutia zákonných lehôt, v ktorým by príslušný katastrálny odbor povolil vklad daného práva. Naopak, žalobca je toho názoru, že dostatočne preukázal hrozbu ohrozenia exekúciou pre prípad, ak okresný súd neodkladným opatrením nezakáže vlastníčke disponovať s dotknutými nehnuteľnosťami. Žalobca má dôvodnú obavu, že prípadný výkon súdneho rozhodnutia by mohol byť ohrozený najmä možnými snahami žalovanej sa nehnuteľnosti zbaviť alebo inak zaťažiť a tak ich dostať mimo dispozície prípadného výkonu súdneho rozhodnutia. Tým je ohrozené vymoženie pohľadávky žalobcu, na základe čoho žalobcovi hrozí nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy, nakoľko ručiteľ ukrátil žalobcu tým, že previedol nehnuteľnosti na žalovanú. Ak žalovaná vlastnícke právo k nehnuteľnostiam prevedie na tretiu osobu, žalobca sa už nebude môcť voči ďalším nadobúdateľom dovolávať odporovateľnosti právneho úkonu, čím bude jeho vymožiteľnosť pohľadávky ohrozená, keďže k jednému prevodu nehnuteľností už došlo a žalobca teraz musí tomuto právnemu úkonu odporovať. Potrebu bezodkladnej úpravy pomerov a obavu ujmy a nevymožiteľnosti pohľadávky založil aj na: - vedomosti ručiteľa - ako v tom čase konateľa a spoločníka dlžníka - o existencii vymáhateľnej pohľadávky s nárokom žalobcu na uspokojenie splatnej pohľadávky v spojení so všetkými skutočnosťami uvedenými v predchádzajúcich častiach tohto žalobného návrhu, a to a. zaslanie a doručenie výzvy ručiteľovi na úhradu splatného záväzku zo zmluvy o úvere 1, zmluvy o úvere 2 a zmluvy o úvere 3, b. osobné rokovania s dlžníkom a ručiteľom, - dlžník a ručiteľ nevlastní žiaden nehnuteľný majetok, ktoré ho sa zbavil jeho prevodom na blízke osoby 3. Na základe uvedeného je možné predpokladať, že vymáhateľná pohľadávka žalobcu voči dlžníkovi a ručiteľovi by nebola uspokojená. Z uvedeného je teda zrejmé, že odporovateľný právny úkon ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu. 4. Konanie dlžníka a ručiteľa v spojení so skutočnosťou, že dlžník ani ručiteľ do dnešného dňa dobrovoľne neuhradil, ani cent splatnej a vymáhateľnej pohľadávky žalobcu a naopak, vykonávajú nepoctivé kroky k tomu, aby tak nemuseli urobiť (podnikateľská činnosť prevedená z dlžníka na novozaloženú spoločnosť C.E.G INVESTMENT a.s., so sídlom Chotínska 22, Hurbanovo, IČO: 52 100 278; zároveň ručiteľ ako spoločník dlžníka previedol svoj podiel na spoločnosť MALEUS COMPANY s.r.o. so sídlom V zátiší 80/1, Mariánske hory, Ostrava, Česká republika bez súhlasu žalobcu) vytvára dôvodný predpoklad a obavu, že dlžník ani ručiteľ nemajú poctivý záujem uspokojiť veriteľa. Taktiež uviedol, že žalovaná je s ručiteľom v rodinnom pomere a môžno predpokladať, že takýto postup bol koordinovaný a vopred dohodnutý. Podľa názoru žalobcu, nariadenie neodkladného opatrenia nezasahuje do práv žalovanej nad nevyhnutnú mieru, a to z dôvodu, že nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia nijako nepostihuje a neohrozí práva žalovanej z dôvodu, že toto neodkladné opatrenie slúži len na zabezpečenie, že žalovaná nevyvedie nehnuteľnosti zo sféry svojho majetku. Ručiteľ už v minulosti vykonal úkony ktorými predviedol svoj reálne exekvovateľný majetok zapísaný na LV číslo XXXX v katastrálnom území W. následkom čoho bol žalobca nútený podať odporovaciu žalobu a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v konaní vedenom pod sp. zn. 13C/47/2019. Žalobca mal vzhľadom na tieto úkony ručiteľa obavu, že ručiteľ tak urobí aj v prípade nehnuteľností zapísaných na LV číslo XXXX a na LV číslo XXXX v katastrálnom území W. a na LV číslo XX v katastrálnom území F.. Vzhľadom na túto obavu podal na okresnom súde Komárno návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (konanie vedené pod spisovou značkou 5Cb/107/2019). Jeho návrh bol však zamietnutý, pričom ručiteľ následne predmetné nehnuteľnosti previedol na blízku osobu a následkom tohto konania ručiteľa, bol preto žalobca nútený podať žalobný návrh - odporovaciu žalobu v konaní 17C/1/2020. Žalobca záverom odkázal na uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. 5C/l9/2020-294, ktorým Krajský súd v Nitre potvrdil prvoinštančné uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. 13C/47/2019-104 zo dňa 15. októbra 2019, ktorým okresný súd Komárno nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakázal žalovanej nakladať s dotknutými nehnuteľnosťami. Žalobca poukázal na skutočnosť, že skutková ako aj dôkazná situácia bola úplne totožná so situáciou v tomto konaní. 5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) vec prejednal a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť, keď neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 6. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 9. Podľa § 326 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 10. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 11. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. 12. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 13. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 14. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov, prípadne zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia (exekučného titulu). Jeho nariadenie predpokladá aspoň osvedčenie danosti práva (nároku) bez pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy, pričom zásadne neprejudikovanie práva a záujmy účastníkov sú riešené v konaní vo veci samej. V komplexe teda platí, že nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, aby sa v daných právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvoril nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi účastníkmi konania (účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci). Neodkladné opatrenia sú opatreniami s dočasným charakterom, vtedy však upravujú vzťahy účastníkov iba v základnom nevyhnutnom rozsahu a vzťahy účastníkov sú následne v úplnom rozsahu upravené rozhodnutím v merite veci, alebo trvalým charakterom, čo znamená, že vec môže byť skončená nariadením neodkladného opatrenia bez toho, aby bola vo veci samej podaná žaloba. Na nariadenie neodkladného opatrenia sú kladené požiadavky vyplývajúce z ústavného práva na súdnu ochranu. To znamená, že musí mať zákonný podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle. Neodkladné opatrenie pôsobí len do budúcnosti a je predbežne vykonateľné (vykonateľnosť od jeho doručenia pred jeho právoplatnosťou). 15. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, čo je skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí návrhu vyžadovaných v § 326 CSP. Súd sa v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu a z použiteľného, spravidla hmotného práva, čo súvisí aj s tým, že strany nemusia byť vypočuté a súd nie je povinný vykonávať žiadne iné dokazovanie. Význam toho, že pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, je podstatný v prípade odvolania proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd za základ svojho rozhodnutia vezme len skutkový stav a právne posúdenie, ktoré tu bolo v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Odvolací súd nemôže prihliadnuť na zmeny právneho stavu veci. Aby súd mohol vyhovieť návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, musí navrhovateľ osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Okrem toho, navrhované neodkladné opatrenie by malo byť primerané zabezpečovanému nároku a musí byť prípustné. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi navrhovaného neodkladného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Neodkladné opatrenie však nemožno vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. 16. Tretia hlava tretej časti Civilného sporového poriadku predstavuje novú právnu úpravu neodkladných opatrení, zabezpečovacích opatrení a iných opatrení súdu. Právna úprava pôvodne označovaného predbežného opatrenia vychádza zo súčasnej právnej úpravy, no podľa novej právnej úpravy je v odôvodnených prípadoch prípustná zhoda petitu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a žaloby vo veci samej. 17. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy predbežných opatrení nie je koncepcia inštitútu neodkladných opatrení vždy nevyhnutne viazaná na konanie vo veci samej, ani na dočasný a provizórny charakter poskytnutej súdnej ochrany. V rámci civilného sporového konania je nariadenie neodkladného opatrenia možné iba na návrh a za splnenia zákonných predpokladov. Keďže súd rozhoduje v pomerne krátkej lehote podľa § 328 ods. 2 CSP a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, z procesného hľadiska je zásadným determinantom obsah samotného návrhu. Náležitosti návrhu vymedzuje priamo § 326 CSP. Vo vzťahu k uvedeným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia pritom zákon výslovne vyžaduje, aby navrhovateľ uviedol opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí teda súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Požiadavka odôvodnenosti bezprostredne súvisí s vecnou argumentáciou a netýka sa dokazovania v konaní o návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia, ktoré má povahu osvedčovania. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. To predstavuje argumentačnú líniu v zmysle zákonom vyžadovaného „odôvodnenia“. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania v zmysle § 185 a nasl. CSP. Takýto procesný postup je zákonom aprobovaný a typický iba pre zisťovanie relevantných skutočností v rámci konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutý rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Samotný atribút bezodkladnosti však bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorázový stav. Potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj po určité dlhšia časové obdobie. Súd preto nemôže danú podmienku za nesplnenú iba z toho dôvodu, že sa navrhovateľ nedomáhal ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia ihneď po reálnom vzniku potreby bezodkladne upraviť pomery. Rozhodujúce je výlučne kritérium splnenia podmienok v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná a na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť právna ochrana. 18. Obava z toho, že exekúcia bude ohrozená, je samostatným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia. Ohrozenie exekúcie sa vzťahuje na vykonateľné súdne rozhodnutie alebo iný exekučný titul vo veci samej, pričom existencia exekučného titulu v čase rozhodovania súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nie je zákonnou podmienkou úspešnosti tohto návrhu. Súd môže neodkladným opatrením poskytnúť navrhovateľovi ochranu z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie, ešte iba v štádiu prebiehajúceho konania vo veci samej. Pri absencii exekučného titulu musí súd s osobitným dôrazom posúdiť, či navrhovateľ hodnoverne osvedčil dôvodnosť a trvanie chráneného nároku, ako to vyžaduje § 326 ods.1 CSP. Obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie. Rovnako postačuje dôvodná obava, resp. reálna hrozba takýchto úkonov. Navrhovateľa však nemožno v štádiu konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia generálne zaťažiť povinnosťou preukázať bezprostredný úmysel dlžníka smerujúci k ohrozeniu exekúcie. Vo všeobecnosti platí, že ohrozenie exekúcie môže spočívať nielen v hrozbe alebo realizácii úkonov s kvalitatívnym dopadom na exekvovateľný majetok dlžníka (zmenšenie majetku), ale podľa okolností prípadu aj s kvantitatívnym dopadom na takýto majetok (zmena zloženia, štruktúry, likvidity a pod. a s tým súvisiace výrazné zníženie speňažiteľnosti). Súd preto vždy musí objektívne posúdiť obsah návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a vyhodnotiť splnenie všetkých zákonných predpokladov, s prihliadnutím na reálne okolnosti právneho vzťahu a účinky požadovanej procesnej ochrany v právnej sfére všetkých dotknutých subjektov (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 325 - 326). 19. V preskúmavanej veci sa žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Komárno dňa 08.01.2020 domáhal voči žalovanej právnej neúčinnosti právneho úkonu a to darovacej zmluvy zo dňa 23.10.2019 (ďalej len "darovacia zmluva"), uzatvorenej medzi Ing. S. P. a žalovanou a týkajúcej sa nasledovných nehnuteľností: - pozemok nachádzajúci sa v k.ú. W., zapísaný na LV č. XXXX, parc. registra "C", parc. č. XXXX/X, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 84 m2, vo vlastníctve žalovanej v podiele 1/24, - pozemok nachádzajúci sa v k.ú. W., zapísaný na LV č. XXXX, parc. registra "C", parc. č. XXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 357 m2 a parc. č. XXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 130 m2 a stavba so súp.č. XXXX na parc č. XXXX/X, druh stavby: rodinný dom a stavba so súp.č. XXXX na parc. č. XXXX/X, druh stavby: garáž, vo vlastníctve žalovanej v podiele 1/4 a - pozemok nachádzajúci sa v k.ú. F., zapísaný na LV č. XXX, parc. registra "C", parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku: záhrada o výmere 406 m2, parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku: záhrada o výmere 405 m2, parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 37 m2 a stavby so súp.č. XXX na parc.č. XXXX/XXX, druh stavby: iná budova, popis stavby: vínny dom, vo vlastníctve žalovanej v podiele 1/4. 20. Na tom skutkovom základe, že dňa 25.07.2016 žalobca ako veriteľ a spoločnosť MALEUS corporation s.r.o. (ďalej ako "dlžník") uzatvorili Zmluvu o úvere č. 000629/CORP/2016 v znení dodatku č. 1 zo dňa 23.06.2017, dodatku č. 2 zo dňa 04.09.2017 (ďalej aj "Zmluva o úvere 1"), na základe ktorej žalobca poskytol dlžníkovi peňažné prostriedky vo forme úveru vo výške 250 000 Eur, s konečnou platnosťou v zmysle Zmluvy o úvere 1. Žalobca a dlžník ďalej uzatvorili Zmluvu o kontokorentnom úvere č. 000630/CORP/2016 zo dňa 25.07.2016 v znení dodatku č. 1 zo dňa 23.06.2017, dodatku č. 2 zo dňa 04.09.2017 (ďalej aj "Zmluva o úvere 2"), na základe ktorej žalobca poskytol dlžníkovi peňažné prostriedky vo forme úveru vo výške 340 000 Eur, s konečnou platnosťou v zmysle Zmluvy o úvere 2. Žalobca a dlžník ďalej uzatvorili taktiež Zmluvu o kontokorentnom úvere č. 000367/CORP/2018 zo dňa 25.07.2016 v znení dodatku č. 1 zo dňa 23.06.2017, dodatku č. 2 zo dňa 04.09.2017(ďalej aj "Zmluva o úvere 3"), na základe ktorej žalobca poskytol dlžníkovi peňažné prostriedky vo forme úveru vo výške 250 000 Eur, s konečnou platnosťou v zmysle Zmluvy o úvere 3. Vzhľadom na skutočnosť, že pretrvávali dôvody na vyhlásenie predčasnej splatnosti Úveru 1, Úveru 2 ako aj Úveru 3, oznámil žalobca dlžníkovi predčasnú splatnosť všetkých troch úverov a vyzval ho na úhradu celého zostatku úverov spolu s príslušenstvom. Na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky žalobcu a splnenia záväzkov dlžníka, vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere 1 a zo Zmluvy o úvere 2, poskytol dlžník žalobcovi zabezpečenie vo forme ručenia, a to uzatvorením Dohody o ručení č. 000630B/CORP/2016 zo dňa 23.06.2017 (ďalej aj "Dohoda o ručení 1"), medzi žalobcom ako veriteľom a I.. S. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/ XXXB, W. ako ručiteľom (ďalej aj "ručiteľ"), ktorou sa ručiteľ zaviazal uhradiť banke záväzok vyplývajúci zo Zmluvy o úvere 1 a zo Zmluvy o úvere 2 v celom rozsahu dlžníkom nesplneného záväzku. Na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky žalobcu a splnenia záväzkov dlžníka, vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere 3, poskytol dlžník žalobcovi zabezpečenie vo forme ručenia, a to uzatvorením Dohody o ručení č. 000367D/CORP/2018 zo dňa 11.05.2018 (ďalej aj "Dohoda o ručení 2"), medzi žalobcom ako veriteľom a I.. S. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XXXB, W. ako ručiteľom (ďalej aj "ručiteľ"), ktorou sa ručiteľ zaviazal uhradiť banke záväzok vyplývajúci zo Zmluvy o úvere 3 v celom rozsahu dlžníkom nesplneného záväzku. Dlžník do dnešného dňa dobrovoľne neuhradil ani časť svojho záväzku. Žalobca má za to, že dlžník podniká všetky skutkové ako aj právne kroky, aby sa svojej povinnosti vyhol. Žalobca dňa 24.09.2019 zaslal ručiteľovi výzvu na úhradu záväzku ručiteľa, ktorá bola ručiteľovi doručená dňa 18.10.2019. Ručiteľ aj napriek tejto skutočnosti v lehote stanovenej žalobcom ručiteľovi neuhradil svoje záväzky vyplývajúce z Dohody o ručení 1 a Dohody o ručení 2, pričom je preukázateľne v omeškaní so splnením svojich záväzkov odo dňa 24.10.2019. V čase existencie vymáhateľnej pohľadávky ručiteľ vlastnil majetok - nehnuteľnosti, ktoré súd predmetom tohto konania. Žalobca pri preverovaní majetku zistil, že ručiteľ už nie je vlastníkom týchto nehnuteľností, a že došlo k prevodu týchto nehnuteľností na žalovanú, ktorá je podľa vedomosti žalobcu matkou ručiteľa. Ručiteľ darovacou zmluvou bezodplatne previedol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na žalovanú. Žalobca má za to, že z úkonu ručiteľa a žalovanej je nepochybné, že účelom darovacej zmluvy bolo zbavenie sa nehnuteľností zo strany ručiteľa s úmyslom ukrátiť žalobcu ako veriteľa vymáhateľnej pohľadávky. Na strane ručiteľa došlo k zmenšeniu majetkovej podstaty, ktoré bráni uspokojeniu vymáhateľnej pohľadávky žalobcu, resp. jej časti, a to do takej miery, že je podľa žalobcu dôvodné predpokladať, že pokiaľ nebude tento právny úkon ručiteľa voči žalobcovi určený za právne neúčinný, nebude môcť byť vymáhateľná pohľadávka žalobcu nútene vymožená v plnom rozsahu a preto sa žalobca podanou žalobou domáha určenia neúčinnosti právneho úkonu - darovacej zmluvy. 21. Súčasťou žaloby bol aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanej, aby nenakladala s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v katastrálnom území W., obec: W., okres: B., zapísané na LV č. XXXX a XXXX a v katastrálnom území F., obec: F., okres: B., zapísané na LV č. XXX vedenom Okresným úradom B., Katastrálny odbor, a to až do právoplatného meritórneho rozhodnutia vo veci samej, t. j. vo veci žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu (darovacej zmluvy). 22. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že má dôvodnú obavu, že prípadný výkon súdneho rozhodnutia by mohol byť ohrozený najmä možnými snahami žalovanej sa nehnuteľností zbaviť alebo inak zaťažiť a tak ich dostať mimo dispozície prípadného výkonu súdneho rozhodnutia. Žalobca ďalej uviedol, že tým je ohrozené vymoženie pohľadávky žalobcu, na základe čoho žalobcovi hrozí nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy, nakoľko ručiteľ ukrátil žalobcu, tým že previedol nehnuteľnosti na žalovanú. 23. Odvolací súd, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie, ako aj z odvolacích námietok uvedených žalobcom v podanom odvolaní dospel k záveru, že súd prvej inštancie nerozhodol správne o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, pretože na rozdiel od súdu prvej inštancie, odvolací súd dospel k záveru, že žalobca osvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov, preukázal splnenie základných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia a svoju dôkaznú povinnosť vo vzťahu k osvedčeniu svojho nároku splnil, a preto je potrebné navrhovanému neodkladnému opatreniu vyhovieť z dôvodu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Dohodami o ručení uzatvorenými medzi veriteľom a Ing. S. P. sa ručiteľ zaviazal uhradiť banke (žalobcovi) záväzky vyplývajúce z jednotlivých úverových zmlúv v celom rozsahu dlžníka nesplneného záväzku. Dlžník do podania žaloby neuhradil ani časť svojho záväzku, pričom ručiteľ v čase existencie vymáhateľnej pohľadávky vlastnil sporné nehnuteľnosti, ktoré darovacou zmluvou, ktorú Okresný úrad Komárno, katastrálny odbor zaevidoval pod V - 4273/2019 zo dňa 23.10.2019, previedol na žalovanú (ktorá má byť matkou ručiteľa). Takéto konanie doviedlo žalobcu podať na súd žalobu o určenie neúčinnosti právneho úkonu, keďže z konania ručiteľa sa možno dôvodne domnievať, že vykonáva úkony smerujúce k zbaveniu sa majetku tak, aby znemožnil veriteľovi uspokojiť sa z predmetných nehnuteľností. V prípade prevodu nehnuteľností v súčasnosti patriacich žalovanej, avšak pôvodne patriacich ručiteľovi, by žalobcovi hrozila ťažko napraviteľná ujma, keďže by prišlo aj k zmareniu účelu žaloby vo veci samej, ktorou sa žalobca domáha určenia odporovateľnosti právneho úkonu a jeho následnej neúčinnosti voči žalobcovi. Žalobcovi takéto konanie ručiteľa a následne žalovanej zvyšuje riziko neuspokojenia jeho vymáhateľnej pohľadávky. 24. Záverom odvolací súd uvádza, že tak ako poukázal žalobca, konanie ručiteľa, ktoré je predmetom posudzovania v tejto veci nie je ojedinelým pokusom zbavovania sa majetku, ale obdobnú situáciu riešil aj Okresný súd Komárno pod sp. zn. 13C/47/2019, ktorý návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a ktoré rozhodnutie bolo odvolacím súdom (uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. 5Co/19/2020-294 zo dňa 31. januára 2020) potvrdené. 25. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. 26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní procesne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu proti procesne neúspešnej žalovanej. 27. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).