Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 9Co/29/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119251818 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:6119251818.2 Uznesenie Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek senátu a JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v spore žalobcu: PRIVATdebt s. r. o., so sídlom Hlohovec, Železničná 4/A, IČO: 45 322 571, zastúpený JUDr. Jánom Halkom, advokátom, so sídlom Rožňava, Cyrila a Metoda 105/2, IČO: 50 589 865, proti žalovanej: F. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXX, prechodne N., H. XX/XXXX, o zaplatenie 70,70 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 2. decembra 2019 č. k. 4C/48/2019-90 v jeho zamietajúcom výroku, ako aj v súvisiacom výroku o náhrade trov konania takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom zamietajúcom výroku (II.) a vo výroku o náhrade trov konania (III.) z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 70,70 eura s 5% úrokom z omeškania od 29. 04. 2018 do zaplatenia a to titulom ceny cestovného lístka vo výške 0,70 eura a prirážky v sume 70 eur a to z dôvodu, že žalovaná na vyzvanie kontrolného orgánu sa nepreukázala platným cestovným lístkom. Zároveň si uplatnil aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 26,40 eura. 1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 70,70 eura s 5% úrokom z omeškania ročne od 29. 04. 2018 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol (II.). Ďalším výrokom rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100% (III.). Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 14 ods. 1 písm. d/, ods. 2 zák. č. 56/2012 Z. z., § 8 ods. 5 zák. č. 514/2009 Z. z., § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995, ako aj zisteným skutkovým stavom. 1.2. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dňa 29. 03. 2018 bola revízorom Dopravného podniku Bratislava, a. s. vykonaná kontrola a to na linke č. 61, číslo voza: 1866 o 18:10 hod., pričom revízor zistil, že žalovaná cestovala bez cestovného lístka a nepredložila iný doklad oprávňujúci ju k bezplatnému cestovaniu a nezaplatila uložený finančný postih 70 eur. Revízor z tohto dôvodu spísal Hlásenie o porušení tarifných a prepravných podmienok VS1801906. Podľa cenníka IDS BK cena cestovného lístka na jednu cestu časová na 15 minút činí 0,70 eura. Sankčná úhrada predstavovala 70 eur, preto súd návrhu v sume 70 eur ako sankčnú úhradu a 0,70 eura ako výšku nezaplateného cestovného vyhovel. Žalobca si uplatnil aj sumu 26,40 eura titulom nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Tento svoj nárok odôvodnil tým, že v zmysle aktuálnej úpravy náhrady trov konania v zmysle § 255 a nasl. CSP nie je možné znížiť neprimerané trovy konania v drobných sporoch, ako to bolo v zmysle ust. § 150 ods. 2 OSP. Poukazoval na to, že sa jedná o účelne vynaložené trovy konania, ktoré pozostávajú z nákladov žalobcu na predžalobnú výzvu. Súd však poukazuje práve na konštantnú judikatúru v oblasti náhrady trov konania, pričom v žiadnom prípade neupiera žalobcovi právo na jeho zastúpenie v konaní advokátom, ale upiera pozornosť práve na účelnosť vynaložených nákladov v konaní. Takto súd priznal žalobcovi voči žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100%, ale v súvislosti s nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky sa nestotožnil s jeho názorom, že sa jedná o trovy právneho zastúpenia v konaní, pretože sa jednalo o úkon právnej pomoci pred podaním žaloby vo veci samej, a preto v tejto časti žalobu zamietol. 1.3. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej po právoplatnosti rozhodnutia rozhodne súd prvej inštancie uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 1, 2 CSP. 2. Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcom výroku (II.) napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, ktorý sa domáhal zmeny výroku II. tak, že žalovaná bude zaviazaná zaplatiť mu sumu 26,40 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň si uplatnil i náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Dôvodil tým, že trovy právneho zastúpenia za predžalobnú výzvu si uplatnil ako príslušenstvo pohľadávky (náklad spojený s jej uplatnením), keďže ako uvádza sám súd prvej inštancie, tieto nevznikli v konaní a nemôžu byť z tohto dôvodu priznané v rámci náhrady trov konania. Netvrdil, že sa má jednať o trovy právneho zastúpenia v konaní, ako uvádza súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení. Ak by tomu tak bolo, túto sumu by zvlášť nevyčísľoval popri úroku z omeškania ako ďalšieho príslušenstva žalovanej sumy. Keďže trovy právneho zastúpenia za predžalobnú výzvu nie sú trovami konania, súd prvej inštancie nemohol posudzovať ich účelnosť v zmysle § 251 CSP. Poukázal na skutočnosť, že predžalobná výzva v tejto veci bola nevyhnutným predpokladom prípustnosti návrhu v upomínacom konaní podľa § 3 ods. 6 písm. d/ zák. č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 09. 06. 2010 sp. zn. 3MObdo/2/2010. Ďalej poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9Co/64/2017, ako aj rozhodnutie KS v Nitre sp. zn. 8Co/159/2017. 3. Žalovaná sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila. 4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd podľa § 34 CSP preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom zamietajúcom výroku podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom zamietajúcom výroku, ako aj v súvisiacom výroku o náhrade trov konania je potrebné podľa § 389 odsek 1 písm. b/, c/ CSP zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 5. Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcom výroku (I.) nebol napadnutý odvolaním, preto rozsudok súdu prvej inštancie v tomto vyhovujúcom výroku nadobudol právoplatnosť a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nebol dotknutý (§ 367 ods. 2 CSP). 6. Žalobca v podanom odvolaní namietal nesprávne skutkové závery, čím uplatnil odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. f/ CSP. 7. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesu strán nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne že by zostali nepovšimnuté rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli v konaní najavo, prípadne pre to, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, spravodlivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor. 8. Z obsahu spisu nesporne vyplynulo, že právny predchodca žalobcu Dopravný podnik Bratislava, a. s. postúpil na žalobcu (PRIVAT debt s. r. o. so sídlom Hlohovec, Železničná 4/A) zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24. 01. 2019 aj pohľadávku voči žalovanej, ktorá pozostáva zo sumy, ktorá predstavuje sumu 70,70 eura a pozostáva z ceny cestovného lístka vo výške 0,70 eura, ako aj sankčnej úhrady vo výške 70 eur z dôvodu, že žalovaná dňa 29. 03. 2018 bola revízorom Dopravného podniku Bratislava, a. s. kontrolovaná na linke č. 61, číslo voza: 1866 o 18:10 hod., pričom sa nevedela preukázať platným cestovným lístkom. Žalobca si zároveň uplatnil, okrem uvedenej pohľadávky, aj nárok - náklad spojený s uplatnením pohľadávky vo výške 26,40 eura, ktorý predstavuje jeden úkon právnej služby pred podaním návrhu - písomné podanie protistrane týkajúce sa veci samej, ktorým je predsporová výzva vo výške odmeny podľa § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky o odmenách advokátov - 16,60 eura a 1x režijný paušál 9,80 eura. Súd prvej inštancie vyhovujúcim výrokom priznal žalobcovi sumu 70,70 eura s 5% úrokom z omeškania od 29. 04. 2018 do zaplatenia a vo zvyšku (vo výške 26,40 eura - titulom nákladov spojených s uplatnením pohľadávky) žalobu zamietol. Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcom výroku nadobudol právoplatnosť. 9. Predmetom odvolacieho konania tak zostala suma 26,40 eura ako príslušenstvo pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Uvedená suma predstavuje náklad žalobcu, ktorý mu vznikol ako odmena právneho zástupcu za vykonané úkony právnej služby spojené s vymáhaním samotnej pohľadávky v upomínacom konaní. Žalobca tvrdil, že predžalobná výzva bola nevyhnutným predpokladom prípustnosti návrhu v upomínacom konaní v zmysle § 3 ods. 6 písm. d/ zák. č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní. 10. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky sú najmä trovy vzniknuté v súvislosti s uplatnením pohľadávky, a to aj v predsúdnom štádiu, pričom sa jedná najmä o náklady, ktoré priamo súvisia s uplatnením pohľadávky. Tieto náklady sa musia týkať splatnej pohľadávky a musia byť účelne vynaložené na to, aby sa dali úspešne uplatniť aj v súdnom spore ako hmotno-právny nárok odlišný od trov konania. Uvedený záver vyplýva aj z článku 3. bod 1. písmeno e/ Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/35/ES z 29. júna 2000 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách, podľa ktorého okrem prípadov, keď dlžník nie je zodpovedný za omeškanie, veriteľ je oprávnený od dlžníka požadovať primeranú náhradu všetkých svojich opodstatnených nákladov na vymáhanie vzniknutých v dôsledku dlžníkovho omeškania. Tieto náklady na vymáhanie musia zodpovedať princípom transparentnosti a proporcionality, pokiaľ ide o daný dlh (rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Mbdo 2/2010 z 9. júna 2010, uverejnená v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí SR č. 7/2010). 11. V konaní bolo preukázané (č. l. 8), že žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval listom zo dňa 19. 02. 2019 žalovanú predsporovou výzvou/pokus o zmier na zaplatenie žalovanej sumy vo výške 70,70 eura, pričom išlo o splatnú pohľadávku a opodstatnenú, ktorá bola v tomto konaní právoplatným výrokom rozsudku súdu prvej inštancie žalobcovi aj priznaná a zo strany žalovanej nebola namietaná, ani spochybňovaná. Uvedená predsporová výzva bola podmienkou na pripustenie podania návrhu v upomínacom konaní v zmysle § 3 ods. 6 písm. d/ zák. č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní, na ktoré odkazuje aj sám žalobca. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky v tomto konaní tak predstavujú odmenu advokáta, ktorú vyčíslil aj v samotnom návrhu a predstavujú 1 úkon právnej služby, ktorým bola predsporová výzva vo výške odmeny v zmysle § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky o odmenách advokátov - 16,60 eura + 1x režijný paušál 9,80 eura, spolu 26,40 eura. Zaplatením tejto odmeny advokátovi zo strany žalobcu vznikli tak žalobcovi skutočné náklady spojené s uplatnením pohľadávky. 12. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo že boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 zo dňa 31. 08. 2004). 13. Aj keď si žalobca zaplatenie sumy 26,40 eura uplatňoval ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky, teda podľa ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, súd prvej inštancie sa z pohľadu tohto ustanovenia jeho nárokom nezaoberal a posudzoval ho ako nárok na náhradu trov konania. Neposúdil ho ani v zmysle ust. § 3 ods. 6 písm. d/ zák. č. 307/2016 Z. z. Takýmto jeho postupom došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a z tohto dôvodu k zrušeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania s tým, že povinnosťou súdu prvej inštancie bude opätovne tento nárok žalobcu posúdiť ako nárok na náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie v ďalšom konaní viazaný (§ 391 ods. 2 CSP). Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).