Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11S/64/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4019200375 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4019200375.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu JUDr. Dariny Vargovej a Mgr. Matúša Staríčka, v právnej veci žalobcu: K. V., P. XXXX/XX, Y., IČO: 34 761 543, zastúpeného advokátom JUDr. Ivom Babjakom, Sov. hrdinov 200/33, Svidník, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o správnej žalobe zo dňa 26. 07. 2019 proti rozhodnutiu žalovaného č. 101146908/2019 zo dňa 15. 05. 2019, takto r o z h o d o l : Súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101146908/2019 zo dňa 15. 05. 2019 ako aj rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 102595146/2018 zo dňa 14. 12. 2018 a v e c v r a c i a Daňovému úradu Nitra na ďalšie konanie. Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho 1. Dňa 17. 06. 2015 sa u žalobcu začala daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie marec 2015, a to na základe oznámenia správcu dane zo dňa 05. 06. 2015. 2. Správca dane spísal so žalobcom dňa 17. 06. 2015 zápisnicu o ústnom pojednávaní a dňa 30. 06. 2015 zápisnicu o miestnom zisťovaní, počas ktorých žalobca uviedol, že v kontrolovanom zdaňovacom období bol hlavným predmetom jeho činnosti nákup a predaj mrazeného mäsa, pričom nadmerný odpočet vznikol titulom nákupu mäsa od dodávateľov TENDERFOOD AB, s.r.o. a A.P.P.I. s.r.o. a jeho následného predaja do Českej republiky spoločnosti Conflans Energy s.r.o. 3. V administratívnom spise sa o. i. nachádza dožiadanie zo dňa 20. 07. 2015 adresované Daňovému úradu Trenčín o vykonanie miestneho zisťovania u daňového subjektu - TENDERFOOD AB, s.r.o. a dožiadanie zo dňa 23. 09. 2015 adresované Daňovému úradu Banská Bystrica o vykonanie miestneho zisťovania u daňového subjektu - A.P.P.I. spol. s.r.o. 4. Dňa 25. 08. 2015 bola správcovi dane doručená odpoveď Daňového úradu Trenčín na dožiadanie ohľadne spoločnosti TENDERFOOD AB, s.r.o. spolu so zápisnicou o ústnom pojednávaní zo dňa 19. 08. 2015, pri ktorom boli zabezpečené dokumenty od spoločnosti TENDERFOOD AB, s.r.o. Pri miestnom zisťovaní bol prítomný konateľ spoločnosti TENDERFOOD AB, s.r.o.. V rámci ústneho pojednávania bolo zistené, že tovar predaný žalobcovi dodávateľ nadobudol od spoločností TREDIMED Kft (so sídlom v Maďarsku), DANER Gastro s.r.o. a CSENG Kft (so sídlom v Maďarsku). 5. Dňa 25. 02. 2016 bola správcovi dane doručená odpoveď Daňového úradu Banská Bystrica na dožiadanie ohľadne spoločnosti A.P.P.I. spol. s.r.o. spolu so zápisnicou o ústnom pojednávaní zo dňa 09. 01. 2015, pri ktorom boli zabezpečené dokumenty od spoločnosti A.P.P.I. spol. s.r.o.. Pri miestnom zisťovaní bola prítomná konateľka spoločnosti A.P.P.I. spol. s.r.o.. V rámci ústneho pojednávania bolo zistené, že tovar predaný žalobcovi dodávateľ nadobudol od spoločnosti N&Y s.r.o. Prílohou odpovede Daňového úradu Banská Bystrica boli o. i. aj zápisnice Kriminálneho úradu finančnej správy zo dňa 13. 03. 2015 o podaní vysvetlenia bývalým konateľom spoločnosti N&Y s.r.o. E. P., nar. XX. XX. XXXX, ktorý nevedel o dodaní tovaru spoločnosti A.P.P.I. spol. s.r.o., ktorú nepozná a nepozná ani žiadne iné spoločnosti, s ktorými spoločnosť N&Y s.r.o. obchodovala. 6. Rozhodnutím zo dňa 01. 03. 2016 správca dane v zmysle § 61 ods. 1 písm. b) zákona č. 563/2009 Z. z. (o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) prerušil daňovú kontrolu odo dňa 04. 03. 2016 do dňa získania podkladov, na základe ktorých je možné určiť daňovú povinnosť. Prerušenie daňovej kontroly bolo odôvodnené zaslaním žiadosti o štandardizovanú elektronickú výmenu informácií č. 1790996/2015 zo dňa 18. 12. 2015. Predmetné rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 04. 03. 2015. 7. V administratívnom spise sa nachádza odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, a to odpoveď ústredného orgánu Českej republiky č. P201600205 vo vzťahu k spoločnosti Conflans Energy s.r.o., ktorá bola správcovi dane doručená dňa 21. 04. 2016. V odpovedi je uvedený dátum zaslania žiadosti 19. 01. 2016. 8. Oznámením zo dňa 26. 04. 2016 správca dane oznámil žalobcovi pominutie dôvodov prerušenia daňovej kontroly ku dňu 21. 04. 2016. Predmetné oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 02. 05. 2016. 9. Rozhodnutím zo dňa 27. 04. 2016 správca dane v zmysle § 61 ods. 1 písm. b) zákona č. 563/2009 Z. z. prerušil daňovú kontrolu odo dňa 28. 04. 2016 do dňa získania podkladov, na základe ktorých je možné určiť daňovú povinnosť. Prerušenie daňovej kontroly bolo odôvodnené zaslaním žiadosti o štandardizovanú elektronickú výmenu informácií č. 560540/2016 zo dňa 26. 04. 2016. Predmetné rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 29. 04. 2016. 10. V administratívnom spise sa nachádza odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, a to odpoveď ústredného orgánu Maďarska č. 12116 vo vzťahu k spoločnosti CSENG Kft., ktorá bola správcovi dane doručená dňa 22. 12. 2016. V odpovedi je uvedený dátum zaslania žiadosti 29. 04. 2016. 11. Oznámením zo dňa 23. 12. 2016 správca dane oznámil žalobcovi pominutie dôvodov prerušenia daňovej kontroly ku dňu 22. 12. 2016. Predmetné oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 03. 01. 2017. 12. Rozhodnutím zo dňa 27. 12. 2016 správca dane v zmysle § 61 ods. 1 písm. b) zákona č. 563/2009 Z. z. prerušil daňovú kontrolu odo dňa 29. 12. 2016 do dňa získania podkladov, na základe ktorých je možné určiť daňovú povinnosť. Prerušenie daňovej kontroly bolo odôvodnené zaslaním žiadosti o štandardizovanú elektronickú výmenu informácií č. 1812640/2016 zo dňa 27. 12. 2016. Predmetné rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 03. 01. 2017. 13. V administratívnom spise sa nachádza odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, a to odpoveď ústredného orgánu Maďarska č. 10838-13368 vo vzťahu k spoločnosti TREDIMED SZOLGÁLTATÓ Kft, ktorá bola správcovi dane doručená dňa 09. 10. 2017. V odpovedi je uvedený dátum zaslania žiadosti 22. 02. 2017. 14. Oznámením zo dňa 10. 10. 2017 správca dane oznámil žalobcovi pominutie dôvodov prerušenia daňovej kontroly ku dňu 09. 10. 2017. Predmetné oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 18. 10. 2017. 15. Rozhodnutím zo dňa 16.10.2017 správca dane v zmysle § 61 ods. 1 písm. b) zákona č. 563/2009 Z. z. prerušil daňovú kontrolu odo dňa 18. 10. 2017 do dňa získania podkladov, na základe ktorých je možné určiť daňovú povinnosť. Prerušenie daňovej kontroly bolo odôvodnené zaslaním žiadostí o štandardizovanú elektronickú výmenu informácií č. 102172180/2017 zo dňa 13. 10. 2017, č. 102174998/2017 zo dňa 13. 10. 2017. a č. 102186985/2017 zo dňa 16. 10. 2017. Predmetné rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 19. 10. 2017. 16. V administratívnom spise sa nachádzajú odpovede ústredného orgánu Českej republiky na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, a to odpoveď č. P201703225 vo vzťahu k spoločnosti Arkileva s.r.o., na ktorej je uvedený dátum zaslania žiadosti 24. 10. 2017, odpoveď č. P201703851 vo vzťahu k spoločnosti PS GROUP s.r.o., na ktorej je uvedený dátum zaslania žiadosti 19. 12. 2017, a odpoveď č. P201801327 vo vzťahu k osobe J. P., na ktorej je uvedený dátum zaslania žiadosti 16. 04. 2018. Na ani jednej z týchto odpovedí nie je uvedený dátum doručenia odpovede správcovi dane. 17. Oznámením zo dňa 11. 07. 2018 správca dane oznámil žalobcovi pominutie dôvodov prerušenia daňovej kontroly ku dňu 11. 07. 2018. Predmetné oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 17. 07. 2018. 18. Informácie o daňovom subjekte DANER GATRO s.r.o. a tiež o skladových priestoroch žalobcu v MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo získal správca dane po nahliadnutí do spisu daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie máj 2015 vykonávanej u žalobcu. 19. Z administratívneho spisu tiež vyplýva, že dňa 26. 04. 2018 žalobca splnomocnil na svoje zastupovanie pri daňovej kontrole E.. E. Y., nar. XX. XX. XXXX. 20. Podaním zo dňa 25. 07. 2018 správca dane oznámil žalobcovi pochybnosti o správnosti a pravdivosti dokladov predložených daňovým subjektom pri daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie marec 2015, keď opísal postup správcu dane počas predmetnej kontroly ako aj jeho zistenia so záverom, že nie je preukázané skutočné dodanie tovaru - mrazených kuracích pŕs jednotlivými dodávateľmi TENDERFOOD AB, s.r.o. a A.P.P.I spol. s r.o. pre kontrolovaný daňový subjekt - žalobcu, z ktorého dôvodu žalobcovi nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. 21. Dňa 07. 09. 2018 vyhotovil správca dane protokol z daňovej kontroly, v ktorom uviedol vyššie spomenuté zistenia. Protokol spolu s výzvou na vyjadrenie sa bol doručený žalobcovi dňa 17. 09. 2018. Žalobca zaslal správcovi dane vyjadrenie k protokolu dňa 05. 10. 2018. Vo vyjadrení namietal zistenia správcu dane. Mal za to, že správca dane nedostatočne zistil skutkový stav, vec po právnej stránke nesprávne posúdil a v jeho konaní sa vyskytla vada, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní. 22. Dňa 29. 11. 2018 bola spísaná i zápisnica o ústnom pojednávaní, predmetom ktorého bolo prerokovanie pripomienok k zisteniam uvedeným v protokole zo dňa 07. 09. 2018 predložených žalobcom. Ústneho pojednávania sa spolu so žalobcom zúčastnil jeho splnomocnenec JUDr. E. Y.. Počas ústneho pojednávania žalobca vzniesol námietku zaujatosti voči zamestnancom správcu dane podľa § 60 daňového poriadku. 23. Rozhodnutím zo dňa 05. 12. 2018 o vylúčení zamestnanca správcu dane A.. Z. Y., vedúci oddelenia daňovej kontroly 13 Daňového úradu Nitra podľa § 60 ods. 6 daňového poriadku námietke zaujatosti podanej žalobcom nevyhovel. Rozhodnutie bolo doručované priamo žalobcovi. 24. Rozhodnutím zo dňa 14. 12. 2018 správca dane určil žalobcovi rozdiel v sume 128.843,81 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2015, nadmerný odpočet mu v sume 85.938,99 eur nepriznal a vyrubil mu daň v sume 42.904,83 eur z dôvodov uvedených v tomto rozhodnutí. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolenie. II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia 25. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. 101146908/2019 zo dňa 15. 05. 2019 žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane, t. j. Daňového úradu Nitra zo dňa 14. 12. 2018. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný opísal priebeh daňovej kontroly tak, ako je vyššie uvedený a v ďalšej časti sa zaoberal odvolaním žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane. Predmetné rozhodnutie nadobudlo podľa vyznačenia právoplatnosť dňa 30. 05. 2019. 26. Námietku žalobcu, ktorý poukázal na nedoručenie mu rozhodnutia o ním podanej námietke zaujatosti, vyhodnotil za nedôvodnú s odôvodnením, že rozhodnutie bolo doručované a aj doručené priamo daňovému subjektu. Na základe uvedeného je predpoklad, že splnomocnený zástupca, keďže zastupuje daňový subjekt podľa predloženej plnej moci vo viacerých daňových kontrolách, sa s touto skutočnosťou oboznámil. Nakoľko proti rozhodnutiu o námietke zaujatosti nie je prípustný opravný prostriedok, vrátenie veci do vyrubovacieho konania by uvedenú vec nevyriešilo a neovplyvnilo závery správcu dane. 27. Námietku žalobcu ohľadne trvania daňovej kontroly nad zákonnú dobu považoval žalovaný za nedôvodnú, pretože daňová kontrola bola začatá dňa 17. 06. 2015 a bola opakovane prerušená v súlade s ust. § 61 ods. 1 písm. b/ zákona č. 563/2009 Z. z., a to od 04. 03. 2016 do 21. 04. 2016, od 28. 04. 2016 do 22. 12. 2016, od 29. 12. 2019 do 09. 10. 2017 a od 18. 10. 2017 do 11. 07. 2018, a to z titulu medzinárodnej výmeny informácií. Daňová kontrola bola prerušená po dobu 836 dní a trvala celkovo 349 dní. 28. Žalovaný ďalej uviedol, že síce priami dodávatelia daňového subjektu (TENDERFOOD AB s.r.o. a A.P.P.I. s.r.o.) potvrdili dodanie tovaru a predložili účtovné doklady, následným preverovaním ale správca dane zistil, že jedným z dodávateľov spoločnosti TENDERFOOD AB s.r.o. bola spoločnosť DANER GASTRO s.r.o. Preverovaním tejto spoločnosti nebolo preukázané dodanie tovaru spoločnosti TENDERFOOD AB s.r.o.. Na základe získaných informácií správca dane dospel k záveru, že spoločnosť DANER GASTRO s.r.o. je zmiznutým obchodníkom, zo strany ktorého nebolo preukázané vykonanie ekonomickej činnosti v predmetnom období. Ďalším dodávateľom bola spoločnosť A.P.P.I. s.r.o., ktorej dodávateľom bola spoločnosť N&Y s.r.o.. Na základe získaných informácií nebolo preukázané, že spoločnosť N&Y s.r.o. nadobudla právo nakladať s tovarom, ktorý mal byť ďalej predmetom reťazového dodania. Správca dane dospel k záveru, že spoločnosť N&Y s.r.o. nebola subjektom, ktorý by vykonával skutočnú hospodársku činnosť. Žalovaný, ako odvolací správny orgán, poukázal na to, že faktúra je doklad, ktorým platiteľ preukazuje svoje právo uplatniť odpočítanie dane. Aby k odpočítaniu mohlo dôjsť, nestačí predložiť len faktúru, najprv musí prísť k naplneniu materiálnej podstaty, t. j. k vykonaniu prác a až následne k vystaveniu faktúry, pričom základné pravidlá DPH musia byť dodržané v celom obchodnom reťazci. Za týmto účelom bolo vykonané rozsiahle dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných faktúrami, o čom svedčí aj celý rad podaných žiadostí o MVI do Maďarska a Českej republiky. 29. Žalovaný ako odvolací orgán v napadnutom rozhodnutí zároveň poukazuje na špecifiká komodity, s ktorou žalobca obchodoval (kuracie mäso), pri ktorej je potrebné prihliadať na špeciálnu legislatívu zák. č. 39/2007 Z. z., č. 152/1995 Z. z., nariadenie komisie EÚ č. 931/2011 a nariadenie EP a Rady (ES) č. 178/2002. Z tejto legislatívy vyplýva zámer spoločenstva zabezpečujúci sledovanie právneho a ekonomického osudu predmetu obchodu. Realizácia sporných zdaniteľných plnení si preto vyžadovala vyššiu mieru opatrnosti zo strany daňového subjektu pri výbere obchodných partnerov pre dodanie mrazeného kuracieho mäsa. Dokazovaním bolo podľa žalovaného preukázané, že daňový subjekt ani jeho obchodný partneri nevykonávali podnikanie v súlade splatnou legislatívou pre obchodovanie s potravinami živočíšneho pôvodu. Podľa správcu dane, ale aj žalovaného nebola zo strany týchto subjektov zabezpečená požiadavka vysledovateľnosti pohybu tovaru, nebolo preukázané a ani zrejmé, kedy a prostredníctvom koho vstúpil tovar na územie európskeho spoločenstva. 30. Zo všetkých uvedených dôvodov žalovaný rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku jeho rozhodnutia, pričom konštatoval, že neboli preukázané skutočnosti, ktoré by preukazovali opodstatnenosť práva na odpočítanie dane. III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe 31. Žalobca sa žalobou zo dňa 26. 07. 2019, doručenou tunajšiemu súdu dňa 30. 07. 2019, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného i rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd obe rozhodnutia zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žalobca v podanej žalobe zopakoval svoje námietky uvedené v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane. 32. Žalobca aj v konaní pred súdom zotrval na svojom stanovisku o nezákonnosti daňovej kontroly z dôvodu, že rozhodnutie zo dňa 05. 12. 2018, ktorým vedúci oddelenia daňovej kontroly 13 Daňového úradu Nitra rozhodoval o námietke zaujatosti kontrolných pracovníkov správcu dane vznesenej splnomocneným zástupcom žalobcu do zápisnice zo dňa 29. 11. 2018, nebolo ku dňu podania odvolania (a ani ku dňu vyhotovenia žaloby) doručené v zmysle § 30 ods. 3 Daňového poriadku splnomocnenému zástupcovi, čo má za následok aj nezákonnosť rozhodnutia správcu dane zo dňa 14. 12. 2018, pretože podľa § 60 ods. 5 Daňového poriadku zamestnanec príslušného orgánu, o ktorého nezaujatosti sú pochybnosti, môže do doby, keď bude rozhodnuté o tom, či je zaujatý, vykonať vo veci len nevyhnutné úkony a vypracovanie rozhodnutia o určení rozdielu dane nie je nevyhnutným úkonom. Zdôraznil, že nevyhnutnou zákonnou podmienkou na vyhotovenie rozhodnutia o určení rozdielu dane je v prípade vznesenia námietky zaujatosti predchádzajúce doručenie rozhodnutia podľa § 60 ods. 6 Daňového poriadku tomu subjektu, ktorý je oprávnený na doručovanie písomností podľa § 30 Daňového poriadku. K výslovne uvedenej odvolacej námietke absencie doručenia rozhodnutia o námietke zaujatosti splnomocnenému zástupcovi žalobcu podľa § 30 ods. 3 Daňového poriadku sa žalovaný žiadnym spôsobom nevyjadril, čím jeho postup pred vydaním napadnutého rozhodnutia bol v rozpore s ustanovením § 74 ods. 2 Daňového poriadku (odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní) a rozhodnutie je tak vyhotovené v rozpore s ustanovením § 63 ods. 5 Daňového poriadku (absencia jednej z podstatných náležitostí, ktorou je vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu). 33. Žalobca ďalej namietal, že v daňovom spise sa nenachádza žiadna zmienka o tom, že by správca dane preukázal, že žalobca sa nákupom tovaru od svojich dodávateľov a jeho následným predajom svojim odberateľom dopustil nejakého podvodného konania, resp. že by vedel alebo mal vedieť, že sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH s poukazom na judikatúru Súdneho dvora EÚ a Najvyššieho súdu SR s dôrazom na rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžfk/49/2017 zo dňa 27.09.2018. V daných obchodných reťazcoch TENDERFOOD AB, s.r.o. › Richard Tóth › Conflans Energy, s.r.o. a A.P.P.I. spol. s r.o. › K. V. › Conflans Energy, s.r.o. nedošlo k žiadne daňovému úniku a ani k žiadnemu zneužitiu práva. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vyhýba tvrdeniu, že žalobca sa svojimi vyššie uvedenými obchodmi so svojimi dodávateľmi či odberateľom zúčastňoval na nejakom podvodnom konaní a obmedzuje sa výlučne na všeobecné frázy o potrebe dodržiavať príslušné ustanovenia zákona č. 222/2004 Z. z. 34. Žalobca uviedol, že dĺžka prerušenia daňovej kontroly na základe troch rozhodnutí o prerušení daňovej kontroly presahuje dĺžku, ktorú ako maximálnu uvádza Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 v článku 10 s prihliadnutím na bod 25 preambuly, čo má za následok nedodržanie lehoty na vykonanie daňovej kontroly podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku. Daňová kontrola bola začatá dňa 17. 06. 2015 a v súlade s ustanovením § 46 ods. 10 Daňového poriadku mala byť vzhľadom na rozhodnutie o jej prerušení zo dňa 01. 03. 2016 ukončená najneskoršie dňa 05. 08. 2016. Predmetný protokol z daňovej kontroly však bol žalobcovi doručený až dňa 17. 09. 2018. Dĺžka prerušenia daňovej kontroly na základe rozhodnutí o prerušení daňovej kontroly zo dňa 27. 04. 2016 (od 28. 04. 2016 do 22. 12. 2016), zo dňa 27. 12. 2016 (od 29. 12. 2016 do 09. 10. 2017) a zo dňa 16. 10. 2017 (od 18. 10. 2017 do 11. 07. 2018) presahuje trojmesačnú lehotu, ktorú ako maximálnu uvádza Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 v článku 10 s prihliadnutím na bod 25 preambuly. Táto lehota je záväzná a jej aplikácia má prednosť pred iným výkladom vnútroštátneho predpisu. To znamená, že v konkrétnom prípade je možné za zákonnú považovať lehotu prerušenia na základe rozhodnutia zo dňa 01.03.2016 odo dňa 04. 03. 2016 do dňa 21. 04. 2016 a pri ostatných troch rozhodnutia je potrebné ohraničiť lehotu prerušenia na trikrát tri mesiace, čo znamená, že lehota na vykonanie daňovej kontroly uplynula dňa 05. 05. 2017. Došlo tak k zrejmej nezákonnosti pri výkone daňovej kontroly, pričom táto vada za nedá odstrániť vo vyrubovacom konaní. 35. Žalobca má za to, že sú splnené všetky zákonné podmienky na uplatnenie nároku na odpočítanie pri nákupe tovaru od svojich dodávateľov s poukazom na citovanú judikatúru Súdneho dvora EÚ a Najvyššieho súdu SR s dôrazom na rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžfk/52/2017 zo dňa 08. 08. 2018, ktorý rieši úplne identický prípad. K aplikácii uvedeného rozsudku na tento konkrétny prípad sa žalovaný žiadnym spôsobom nevyjadril, čo je zo strany žalovaného porušením § 63 ods. 5 Daňového poriadku - nevysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, pričom na existenciu tohto rozsudku žalobca opakovane upozorňoval. IV. Vyjadrenie žalovaného 36. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 06. 12. 2019 k podanej žalobe uviedol, že sa pridržiava odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia. Žalovaný námietku o nezákonnom postupe správcu dane a o jeho formálnom postupe pri výkone daňovej kontroly ako aj vyrubovacieho konania považoval za nedôvodnú. Správca dane vykonal daňovú kontrolu štandardným spôsobom, znášal dôkazné bremeno v tom zmysle, že dôsledne zistil skutkový stav a na základe zistení vyčíslil daň. Žalovaný poukázal na to, že osoba, ktorá je uvedená na faktúrach ako dodávateľ, musí byť identická s osobou, ktorá reálne dodala služby odberateľovi. Správca dane preto skúmal uskutočnenie zdaniteľného obchodu nielen z formálnej stránky, ale preveroval aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym. Daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou v predkladaných faktúrach, pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený. 37. K námietke žalobcu ohľadom nedoručenia rozhodnutia o námietke zaujatosti žalovaný uviedol, že správca dane doručoval rozhodnutie o vylúčení zamestnanca správcu dane zo dňa 05. 12. 2018 daňovému subjektu, ktorý toto rozhodnutie aj prevzal dňa 12. 12. 2018. Na základe uvedeného je predpoklad, že splnomocnený zástupca, keďže zastupuje daňový subjekt podľa predloženej plnej moci zo dňa 26. 04. 2018 vo viacerých daňových kontrolách DPH (7/2014, 8/2014, 11/2014, 12/2014, 01/2015, 02/2015, 03/2015, 04/2015, 05/2015), sa s touto skutočnosťou oboznámil, nakoľko na uvedenú skutočnosť reagoval. Žalovaný zopakoval, že voči predmetnému rozhodnutiu nie je možný opravný prostriedok, a teda vrátenie veci správcovi dane späť do vyrubovacieho konania by uvedenú skutočnosť nevyriešilo a neovplyvnilo závery správcu dane. 38. Žalovaný námietku žalobcu týkajúcu sa zákonnosti prerušenia daňovej kontroly považoval za nedôvodnú. Zopakoval odôvodnenie napadnutého rozhodnutia k tejto námietke. To, že dožiadaný orgán pri vybavovaní žiadosti o MVI nepostupuje v súlade s uvedeným nariadením a nedodrží maximálnu lehotu na vybavenie žiadosti ním stanovenú, neznamená, že správca dane je povinný po márnom uplynutí lehoty stanovenej nariadením Rady (EU) č. 904/2010 pokračovať v daňovej kontrole. Takáto povinnosť správcovi dane nevyplýva ani z ustanovení daňového poriadku, ani z ustanovení nariadenia Rady č. 904/2010, pričom správca dane, ako správny orgán, môže konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (čl. 2 ods.2 Ústavy SR). V tejto súvislosti je však potrebné zdôrazniť, že slovenský správca dane nemá žiaden vplyv na vykonanie požadovaných úkonov, na jej dĺžku a pod., pričom požadované úkony sú pre správcu dane potrebné na to, aby správne určil daň. 39. V ďalšej časti svojho vyjadrenia žalovaný zopakoval, že síce priami dodávatelia žalobcu (spoločnosť TENDERFOOD AB s.r.o. a A.P.P.I. s.r.o.) potvrdili dodanie tovaru, predložili účtovné doklady, ale následným preverovaním správca dane zistil, že jedným z dodávateľom spoločnosti TENDERFOOD AB s.r.o. bola aj spoločnosť DANER GASTRO s.r.o. (DANER GASTRO s.r.o. ›TENDERFOOD AB s.r.o. › Richard Tóth), pričom preverovaním tejto spoločnosti nebolo preukázané dodanie tovaru spoločnosti TENDERFOOD AB s.r.o.. Dodávateľom spoločnosti A.P.P.I. s. r. o. bola spoločnosť N&Y s.r.o. (N&Y s.r.o. › A.P.P.I. s. r. o. › Richard Tóth), pričom z dokazovania vyplynulo, že spoločnosť N&Y s.r.o. nebola subjektom, ktorý by vykonával skutočnú hospodársku činnosť, a nebolo preukázané nielen dodanie tovaru spoločnosťou N&Y s.r.o. pre A.P.P.I. s.r.o., ale ani jeho prepravenie do skladu Mraziarne a. s. Sládkovičovo. 40. Žalovaný tiež nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že by sa nevyjadril k námietkam vzneseným v priebehu konania. Žalobca v podanej žalobe poukazuje na jednotlivé rozsudky a z niektorých aj cituje jednotlivé časti, ktoré mu vyhovujú, ale neuvádza, v ktorých konkrétnych bodoch, resp. neuvádza, ktoré sú spoločné znaky z týchto rozsudkov s prejednávaným prípadom. Pri poukazovaní na právny výklad súdov, nemožno opomínať povinnosť prihliadať na osobité okolnosti každého prípadu a účel relevantného zákona, ktoré vo veľkej miere ovplyvňujú konečné rozhodnutie v tej-ktorej veci. V ostatnej časti vyjadrenia žalovaný zopakoval skutočnosti ním uvedené v napadnutom rozhodnutí, na ktorého odôvodnenie poukázal. V závere svojho podania navrhol podanú žalobu v celom rozsahu zamietnuť. V. Ďalší priebeh konania 41. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného k podanej žalobe vyjadril v podaní zo dňa 21. 01. 2020, v ktorom zopakoval svoje námietky a tvrdenia obsiahnuté v podanej žalobe. Uviedol, že v daňovom spise sa nenachádza žiadny dôkaz preukazujúci, že by žalobcovi jeho dodávatelia predmetný tovar nedodali. Z obchodu medzi žalobcom a jeho dodávateľmi nedošlo k daňovému úniku. Dodávatelia TENDERFOOD AB, s.r.o. a A.P.P.I. spol. s r.o. priznali daň z pridanej hodnoty z faktúr vystavených žalobcovi vo svojej účtovnej evidencii a daň odviedli (preukázateľné vylúčenie daňového úniku). Žalobca sa nedopustil žiadneho podvodného konania v súvislosti s nákupom predmetného tovaru od svojich dodávateľov a pri ďalšom predaji tohto tovaru postupoval v súlade so zákonom. Okrem iného poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 03. 09. 2019, sp. zn. 8Sžfk/1/2018 zo dňa 27. 09. 2018, 1Sžf/31/2016 zo dňa 17. 10. 2019 či 4Sžfk/62/2018 zo dňa 02. 07. 2019. Ak správca dane tvrdí, že došlo k daňovému úniku, je jeho povinnosťou preukázať, v ktorom prípade, t.j. na ktorom stupni obchodného reťazca a v akej sume k daňovému úniku došlo. Ak správca dane má len pochybnosti o vzniku daňového úniku a nevie zadefinovať stupeň, na ktorom k tomuto daňovému úniku došlo, potom v žiadnom prípade nemôže byť prenášaná zodpovednosť za unesenie dôkazného bremena na žalobcu. Nemožno preto vyvodzovať závery v neprospech kontrolovaného daňového subjektu z toho, že tento nepreukázal skutočnosti ohľadne samotného plnenia subdodávateľov jeho dodávateľov, s ktorými on sám žiadne zmluvy neuzatváral. Ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. K prerušeniu daňového konania žalobca uviedol, že dĺžka prerušenia daňového konania z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií je determinovaná lehotou, v ktorej sú žiadané orgány povinné poskytnúť informácie na základe článkov 7, 9 a 10 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07. 10. 2010 (o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty). 42. Na pojednávaní konanom dňa 12. 05. 2021 žalobca s poukazom na obsah žaloby a jeho písomné podanie zotrval na podanej žalobe v plnom rozsahu. V. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 43. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 15. 05. 2019 a rozhodnutie správcu dane zo dňa 14. 12. 2018 ako i konanie, ktoré predchádzalo vydaniu týchto rozhodnutí, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie správcu dane je potrebné zrušiť podľa ust. § 191 ods. 1 písm. f/ SSP a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie, nakoľko skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. 44. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti. Podľa § 5 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, pri správe daní sa používa štátny jazyk a písomnosti správcu dane sa vyhotovujú a podania daňového subjektu musia byť v štátnom jazyku. Písomnosti daňového subjektu vyhotovené v inom ako štátnom jazyku musia byť na výzvu správcu dane predložené spolu s úradne overeným prekladom do štátneho jazyka. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 30 ods. 3 vyššie citovaného zákona, ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom na účely správy daní, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však adresát osobne pri správe daní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť jemu aj jeho zástupcovi. Týmto nie je dotknuté doručenie písomnosti uložením podľa § 9 ods. 2 a 11. Podľa § 46 ods. 1, 8, 9 písm. a/, ods. 10 vyššie citovaného zákona, daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole. (ods. 1) Zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, 1)zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov 1)nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. 36a) (ods. 8) Daňová kontrola je ukončená dňom a/ doručenia protokolu podľa odseku 8, (ods. 9) Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, 36b) druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov. (ods. 10) Podľa § 60 ods. 4, 5 a 6 vyššie citovaného zákona, ak sa účastník daňového konania dozvie skutočnosti preukazujúce vylúčenie zamestnanca podľa odsekov 1 a 2, môže podať príslušnému orgánu námietku zaujatosti najneskôr do 15 dní odo dňa, keď sa o tejto skutočnosti dozvedel. V námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje, skutočnosť, pre ktorú má byť tento zamestnanec vylúčený, kedy sa účastník daňového konania podávajúci námietku zaujatosti o skutočnosti preukazujúcej vylúčenie zamestnanca dozvedel a dôkazy na preukázanie skutočnosti, ktoré odôvodňujú podanie námietky zaujatosti okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti a na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, sa neprihliada a príslušný orgán túto skutočnosť oznámi tomu, kto námietku podal; postup podľa § 13 sa v takom prípade neuplatní. Zamestnanec príslušného orgánu, o ktorého nezaujatosti sú pochybnosti, môže do doby, keď bude rozhodnuté o tom, či je zaujatý, vykonať vo veci len nevyhnutné úkony. O námietke zaujatosti rozhodne jeho najbližšie nadriadený vedúci zamestnanec, ktorý môže rozhodnúť o vylúčení zamestnanca aj z vlastného podnetu. Námietku zaujatosti nemožno podať voči prezidentovi finančnej správy, riaditeľovi daňového úradu a riaditeľovi colného úradu. Podľa § 61 ods. 1, 3, 4, 5 vyššie citovaného zákona, správca dane daňové konanie a/ preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, b/ môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. 21a) Konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania. Tento deň nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. Správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania. Ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. Podľa § 68 ods. 5, 6 vyššie citovaného zákona, správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani. Správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní určí rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov. Podľa § 74 ods. 2, 4 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu. 45. Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2015, dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí. Podľa § 19 ods. 1 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/, b/ vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a/ voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b/ ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo. 46. Úlohou súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2015 v sume 128.843,81 eur a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky pre vznik nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, nakoľko nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia v kontrolovanom zdaňovacom období. 47. Vzhľadom na námietku žalobcu týkajúcu sa dĺžky trvania daňovej kontroly sa súd v predmetnej veci prioritne zameral na zistenie, či bola dodržaná zákonom stanovená lehota na vykonanie daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie marec 2015. 48. Daňová kontrola vyššie uvedeného zdaňovacieho obdobia sa začala u žalobcu dňa 17. 06. 2015 a bola ukončená dňa 17. 09. 2018. doručením protokolu z daňovej kontroly právnemu zástupcovi žalobcu. Správca dane využil inštitút prerušenia daňovej kontroly celkovo štyrikrát, a to v zmysle ust. § 61 ods. 1 písm. b/ zákona č. 563/2009 Z. z., teda konkrétne z dôvodu, že je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu (zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010). 49. Rozhodnutím zo dňa 01. 03. 2016 správca dane prerušil daňovú kontrolu odo dňa 04. 03. 2016. Prerušenie daňovej kontroly bolo odôvodnené zaslaním žiadosti o štandardizovanú elektronickú výmenu informácií č. 1790996/2015 zo dňa 18. 12. 2015. V administratívnom spise sa nachádza odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, a to odpoveď ústredného orgánu Českej republiky č. P201600205 vo vzťahu k spoločnosti Conflans Energy s.r.o., ktorá bola správcovi dane doručená dňa 21. 04. 2016. V odpovedi je uvedený dátum zaslania žiadosti 19. 01. 2016. Oznámením zo dňa 26. 04. 2016 správca dane oznámil žalobcovi pominutie dôvodov prerušenia daňovej kontroly ku dňu 21. 04. 2016. 50. Rozhodnutím zo dňa 27. 04. 2016 správca dane prerušil daňovú kontrolu odo dňa 28. 04. 2016. Prerušenie daňovej kontroly bolo odôvodnené zaslaním žiadosti o štandardizovanú elektronickú výmenu informácií č. 560540/2016 zo dňa 26. 04. 2016. V administratívnom spise sa nachádza odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, a to odpoveď ústredného orgánu Maďarska č. 12116 vo vzťahu k spoločnosti CSENG Kft., ktorá bola správcovi dane doručená dňa 22. 12. 2016. V odpovedi je uvedený dátum zaslania žiadosti 29. 04. 2016. Oznámením zo dňa 23. 12. 2016 správca dane oznámil žalobcovi pominutie dôvodov prerušenia daňovej kontroly ku dňu 22. 12. 2016. 51. Rozhodnutím zo dňa 27. 12. 2016 správca dane prerušil daňovú kontrolu odo dňa 29. 12. 2016. Prerušenie daňovej kontroly bolo odôvodnené zaslaním žiadosti o štandardizovanú elektronickú výmenu informácií č. 1812640/2016 zo dňa 27. 12. 2016. V administratívnom spise sa nachádza odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, a to odpoveď ústredného orgánu Maďarska č. 10838-13368 vo vzťahu k spoločnosti TREDIMED SZOLGÁLTATÓ Kft, ktorá bola správcovi dane doručená dňa 09. 10. 2017. V odpovedi je uvedený dátum zaslania žiadosti 22. 02. 2017. Oznámením zo dňa 10. 10. 2017 správca dane oznámil žalobcovi pominutie dôvodov prerušenia daňovej kontroly ku dňu 09. 10. 2017. 52. Rozhodnutím zo dňa 16. 10. 2017 správca dane prerušil daňovú kontrolu odo dňa 18. 10. 2017. Prerušenie daňovej kontroly bolo odôvodnené zaslaním žiadostí o štandardizovanú elektronickú výmenu informácií č. 102172180/2017 zo dňa 13. 10. 2017, č. 102174998/2017 zo dňa 13. 10. 2017. a č. 102186985/2017 zo dňa 16. 10. 2017. V administratívnom spise sa nachádzajú odpovede ústredného orgánu Českej republiky na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, a to odpoveď č. P201703225 vo vzťahu k spoločnosti Arkileva s.r.o., na ktorej je uvedený dátum zaslania žiadosti 24. 10. 2017, odpoveď č. P201703851 vo vzťahu k spoločnosti PS GROUP s.r.o., na ktorej je uvedený dátum zaslania žiadosti 19. 12. 2017, a odpoveď č. P201801327 vo vzťahu k osobe J. P., na ktorej je uvedený dátum zaslania žiadosti 16. 04. 2018. Na ani jednej z týchto odpovedí nie je uvedený dátum doručenia odpovede správcovi dane. Oznámením zo dňa 11. 07. 2018 správca dane oznámil žalobcovi pominutie dôvodov prerušenia daňovej kontroly ku dňu 11. 07. 2018. 53. V odôvodnení rozhodnutí o prerušení daňovej kontroly je uvedené, že žalobca uskutočnil dodania do iných členských štátov, ktoré sú predmetom preverovania a boli zaslané žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií. Tieto žiadosti sa v administratívnom spise nenachádzajú, a preto zo strany súdu nebolo možné posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky na prerušenie daňovej kontroly. 54. V administratívnom spise sa však nachádzajú odpovede na v spise sa nenachádzajúce žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, pričom z obsahu odpovedí možno vyvodiť aj ďalšie pochybnosti o dĺžke a dôvodnosti prerušenia daňovej kontroly. 55. Prerušenie daňovej kontroly odo dňa 29. 12. 2016 na základe rozhodnutia správcu dane zo dňa 27. 12. 2016 bolo odôvodnené zaslaním žiadosti o štandardizovanú elektronickú výmenu informácií zo dňa 27. 12. 2016. V odpovedi ústredného orgánu Maďarska doručenej dňa 09. 10. 2017 je však uvedený dátum zaslania žiadosti 22. 02. 2017, čo predstavuje obdobie takmer dvoch mesiacov odo dňa prerušenia konania. 56. Prerušenie daňovej kontroly odo dňa 18. 10. 2017 na základe rozhodnutia správcu dane zo dňa 16. 10. 2017 bolo odôvodnené zaslaním žiadostí o štandardizovanú elektronickú výmenu informácií zo dňa 13. 10. 2017, zo dňa 13. 10. 2017 a zo dňa 16. 10. 2017. 57. V administratívnom spise sa nachádzajú odpovede ústredného orgánu Českej republiky na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, a to odpoveď č. P201703225 vo vzťahu k spoločnosti Arkileva s.r.o., na ktorej je uvedený dátum zaslania žiadosti 24. 10. 2017, odpoveď č. P201703851 vo vzťahu k spoločnosti PS GROUP s.r.o., na ktorej je uvedený dátum zaslania žiadosti 19. 12. 2017, a odpoveď č. P201801327 vo vzťahu k osobe J. P., na ktorej je uvedený dátum zaslania žiadosti 16. 04. 2018. Prerušenie daňovej kontroly odo dňa 18. 10. 2017 bolo odôvodňované zaslaním všetkých troch žiadostí, pričom z uvedeného možno vyvodiť pochybnosti o včasnosti reálneho odoslania minimálne u druhej a tretej žiadosti (týkajúce sa spoločnosti PS GROUP s.r.o. a J. P.). Navyše ani na jednej z týchto odpovedí nie je uvedený dátum doručenia odpovede správcovi dane, čo znemožňuje preskúmanie opodstatnenosti pominutia dôvodov daňovej kontroly ku dňu 11. 07. 2018 (oznámenie správcu dane zo dňa 11. 07. 2018). 58. Pre uvedené nedostatky nebolo možné overiť komu boli žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií adresované, kedy boli vyhotovené, kedy boli zaslané, ktorého daňového subjektu v inom členskom štáte sa týkali, resp. čo bolo ich predmetom. Nie je zrejmé, či správca dane v prípade potreby žiadosť u žalovaného urgoval, pričom z odpovedí ústredného orgánu Českej republiky na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií ohľadom spoločnosti Arkileva s.r.o., spoločnosti PS GROUP s.r.o. a J. P. nie je zrejmé ani to, kedy bola žiadosť dožiadaným orgánom fakticky vybavená (t. j. doručením odpovede správcovi dane). 59. Prerušenie daňovej kontroly znamená, že časový interval medzi jej začatím a ukončením môže byť dlhší než jeden rok, čo je maximálna zákonná dĺžka uskutočňovania daňovej kontroly. Pokiaľ predmetná situácia nastane a daňová kontrola trvá dlhšie ako jeden rok, súd je povinný skúmať dôvodnosť (zákonnosť) jej prerušenia. Oprávnenie správcu dane prerušiť daňovú kontrolu a úvaha s tým spojená, majú svoje limity, determinované odôvodnenosťou, účelnosťou a primeranosťou samotnej dĺžky prerušenia daňovej kontroly v konkrétnom prípade. Hranice v tomto smere určuje správcovi dane predovšetkým zásada proporcionality, v zmysle ktorej je správca dane povinný v každom jednom prípade individuálne zhodnotiť a posúdiť nutnosť prerušenia daňovej kontroly. Prerušenie daňovej kontroly musí byť vykonané vždy v súlade so zákonom, t. j. musí byť účelné a nevyhnutné na preukázanie takých skutočností, ktoré nie sú správcovi dane v čase prerušenia daňovej kontroly známe a ktoré majú relevantný vplyv na zistenie potrebných skutočností, za účelom ktorých je daňová kontrola realizovaná. Popri účelnosti a odôvodnenosti prerušenia daňovej kontroly z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií je potrebné posudzovať aj primeranosť dĺžky predmetného prerušenia, ktorú nebolo možné posúdiť, vzhľadom na absenciu dotknutých žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií v administratívnom spise a preukázateľných údajov o doručení odpovedí na tieto žiadosti. 60. Správny súd potom nemohol preskúmať a posúdiť žalobcom vznesenú námietku trvania prerušenia daňovej kontroly a následne dĺžku trvania samotnej daňovej kontroly. O danej námietke žalobcu by si súd mohol urobiť úsudok iba v prípade, ak by mal tieto žiadosti k dispozícii, poznal by ich obsah a taktiež aj ďalšie preukázateľné a overiteľné údaje o ich odoslaní a doručení odpovedí na ne. 61. Z predloženého administratívneho spisu súd ďalej zistil, že správca dane ako i žalovaný sa dopustili i ďalšieho pochybenia (na ktoré poukazoval i žalobca v žalobe) spočívajúceho v tom, že rozhodnutie o námietke zaujatosti nebolo do dnešného dňa žalobcovi riadne doručené. 62. Dňa 26. 04. 2018 žalobca splnomocnil na svoje zastupovanie pri daňovej kontrole E.. E. Y., nar. XX. XX. XXXX. Počas ústneho pojednávania dňa 29. 11. 2018 žalobca vzniesol námietku zaujatosti voči zamestnancom správcu dane podľa § 60 Daňového poriadku. Rozhodnutím zo dňa 05. 12. 2018 o vylúčení zamestnanca správcu dane, vedúci oddelenia daňovej kontroly 13 Daňového úradu Nitra podľa § 60 ods. 6 Daňového poriadku námietke zaujatosti podanej žalobcom nevyhovel, pričom rozhodnutie bolo doručované priamo žalobcovi, a to v rozpore s § 30 ods. 3 Daňového poriadku, v zmysle ktorého, ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom na účely správy daní, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. 63. Podľa § 60 ods. 5 Daňového poriadku, zamestnanec príslušného orgánu, o ktorého nezaujatosti sú pochybnosti, môže do doby, keď bude rozhodnuté o tom, či je zaujatý, vykonať vo veci len nevyhnutné úkony. Rozhodnutie o námietke zaujatosti v prejednávanej veci síce vydané bolo, no do dnešného dňa nebolo riadne doručené splnomocnenému zástupcovi žalobcu. Takéto rozhodnutie nemohlo z uvedeného dôvodu nadobudnúť právoplatnosť. Za nesprávnu považuje súd argumentáciu žalovaného, ktorý bez toho, aby postupoval v zmysle § 74 ods. 2 vety tretej Daňového poriadku, len skonštatoval, že právny zástupca žalobcu mal zjavne vedomosť o rozhodnutí o námietke zaujatosti, ktorá mu doručená nebola. Uvedený nedostatok bolo podľa názoru súdu možné zhojiť v priebehu odvolacieho konania, čo sa ale nestalo. Žalovaný a správca dane sa tak dopustili procesného pochybenia, keďže vo veci rozhodli bez toho, aby o námietke zaujatosti podanej žalobcom bolo právoplatne rozhodnuté. 64. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v žiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nadradený, avšak nemôže to byť v zmysle toho, aby sa výnos daní ako príjmov rozpočtu dosiahol na úkor nedodržania práva. Daňové orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona. Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je teda dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy (a to hmotnoprávne ako aj procesné). 65. S poukazom na dôvody vyššie uvedené bolo potrebné rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho daňového orgánu zo dňa 15. 05. 2019 ako i rozhodnutie správcu dane zo dňa 14. 12. 2018 zrušiť a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie (pokračovanie vyrubovacieho konania) bez toho, aby sa súd zaoberal vecnou správnosťou týchto rozhodnutí, a to podľa ust. § 191 ods. 1 písm. f/ SSP, nakoľko skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. 66. Ďalšími, hmotnoprávnymi námietkami žalobcu, týkajúcimi sa merita veci, sa už súd nezaoberal, aby neprejudikoval výsledok ďalšieho konania daňových orgánov. 67. V ďalšom konaní budú daňové orgány viazané právnym názorom súdu (ust. § 191 ods. 6 SSP). Správca dane v priebehu ďalšieho konania skompletizuje administratívny spis (najmä pripojí žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, ktoré realizoval v rámci daňovej kontroly u žalobcu, resp. urgencie týchto žiadostí a odpovede na ne, zadováži si údaje o odoslaní týchto žiadostí a doručení odpovedí). V prípade, že v ďalšom konaní využije dôkazné prostriedky, resp. informácie získané z odpovedí na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, ktoré sú v cudzom jazyku, zadováži si pred opätovným rozhodnutím vo veci úradne overený preklad príslušných listín do štátneho jazyka. Zároveň bude potrebné rozhodnutie o námietke zaujatosti zo dňa 05. 12. 2018 riadne doručiť, a to v súlade s § 30 ods. 3 Daňového poriadku. 68. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech (súd žalobe vyhovel), priznal právo na plnú náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (§ 175 ods. 2 SSP). 69. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3 : 0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Poučenie: Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.