Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Nitra 1To/31/2024 4122010594 04. 06. 2024 JUDr. Štefan Hrvola ECLI:SK:KSNR:2024:4122010594.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Hrvolu a členov senátu JUDr. Ingrid Kišacovej PhD. a JUDr. Stanislava Libanta, v trestnej veci proti obžalovanému A. A. ( ďalej len obžalovaný ), pre zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona, o odvolaniach prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra a obžalovaného A. A., proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 12.12.2023, sp. zn. 4T/49/2022, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 05.03.2024 takto rozhodol: I. Podľa § 321 odsek 1 písmeno d/, odsek 2 Trestného poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste. Podľa § 41 odsek 3 Trestného zákona z r u š u j ú c výrok o vine a treste z rozsudku Okresného súdu Trnava sp.zn. 12T/43/2022 zo dňa 03.11.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp.zn. 3To/14/2023 zo dňa 19.09.2023, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v týchto výrokoch svoj podklad a obžalovanému A. A. B. C. D. E. F. G. H. I. , nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom J., K. L. M. XXXX/XX ukladá podľa § 221 odsek 3 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l/ Trestného zákona, nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, § 41 odsek 3 Trestného zákona spoločný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) rokov. Podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. II. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného z a m i e t a, pretože zistil, že nie je dôvodné. odôvodnenie: Horeuvedeným rozsudkom súd I. stupňa uznal obžalovaného (ďalej len obžalovaný) vinným zo spáchania pre zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona, § 138 písmeno j/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe uvedenom v napadnutom rozsudku.
Za to mu súd I. stupňa uložil : Podľa § 221 odsek 3 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l/ Trestného zákona, nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, § 41 odsek 3 Trestného zákona , § 39 odsek 2 písmeno d/, odsek 4 Trestného zákona per analogiam, spoločný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky. Podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku mu uložil povinnosť zaplatiť poškodeným škodu v rozsahu tam uvedenom. Uvedený rozsudok, napadli odvolaniami : - v zákonnej lehote prokurátor v neprospech obžalovaného čo do výroku o treste, - obžalovaný v zákonnej lehote čo do výroku o treste a náhrady škody. Prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že výmeru uloženého trestu odňatia slobody považuje za neprimerane miernu, táto je rovnaká ako vo veci O Trnava sp. zn. 12T/43/2022 a nezohľadňuje ďalší rozsah trestnej činnosti. Namietal aplikáciu § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák., navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. uložiť obžalovanému spoločný trest odňatia slobody vo výmere minimálne troch rokov, s výkonom v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, postupom podľa § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., § 41 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l/ Tr. zák. Obžalovaný v písomnom zdôvodnení odvolania a jeho doplnení uvádzal, že trestný čin spáchal „v čase zníženej príčetnosti, má psychické problémy, v skutku s ním spolupracoval I. A.“, domáhal sa uloženia podmienečného trestu alebo ochrannej liečby alebo ústavnej liečby, s výrokom o náhrade škody uviedol, že s ním „nsúhlasí“, škodu nahradí podľa svojich schopností. Navrhol pribrať do konania znalca, keďže jeho konanie spôsobuje duševná porucha, predvolať I. A. na položenie otázok obžaloby, N. O., alebo niekoho z poškodených. Predložil rozhodnutia sociálnej poisťovne z rokov 1995-97 a uznesenia o pribratí znalca na vyšetrenie jeho duševného stavu v trestnej veci vedenej na KR PZ Trnava pre pokračovací obzvlášť zločin podvodu. Na verejnom zasadnutí uviedli: -prokurátor krajskej prokuratúry zotrval na písomných dôvodoch odvolania, návrhy obžalovaného nepovažoval za nedôvodné, jeho odvolanie smeruje proti výroku o treste. Zo spisu a predložených lekárskych správ nevyplývajú žiadne také skutočnosti, ktoré by zakladali pochybnosti o spôsobilosti obžalovaného sa obhajovať, obžalovaný bol už v prípravnom konaní opakovane vypočutý, poučený, vyjadril sa, nechcel mať obhajcu, poučeniam porozumel, uvádzaný dovolací dôvod podľa § 371 písm. c/ Tr. por. nie je daný, obžalovaný bol poučený aj v konaní pred súdom I. stupňa, nezistil, že by mal návrhy alebo žiadosti na ustanovenie obhajcu, dokladoval len lekárske správy, z ktorých vyplývajú depresie, poruchy spánku a podobne, pričom nie každá psychická ťažkosť automaticky znamená, že nie je schopný sa náležite obhajovať. Ak by boli takéto pochybnosti, bol by na to reagoval už vyšetrovateľ alebo prokurátor, alebo súd I. stupňa. Navrhol podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. vo veci rozhodnúť tak, že pri zistení rovnakých poľahčujúcich a priťažujúcich okolností ako ich ustálil súd I. stupňa, uložiť obžalovanému spoločný trest odňatia slobody v trvaní min. 3 rokov s výkonom v ústave s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 319 Tr. por. navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. -obžalovaný sa na verejné zasadnutie nedostavil, požiadal o jeho vykonanie v jeho neprítomnosti, prostredníctvom obhajkyne zotrval na dôvodoch odvolania, poukazoval na dôkazy, ktoré preukazujú chyby v konaní, na ktoré by mal súd prihliadnuť, ktoré odôvodňujú podanie dovolania a ktoré preukazujú, že trpí psychickými poruchami alebo chorobami, mal byť skúmaný jeho duševný stav, za účelom zistenia, či obžalovaný netrpel takou psychickou alebo duševnou poruchou, ktorá by mala výrazný
vplyv na rozpoznávacie schopnosti obžalovaného, v dôsledku ktorých nevedel rozoznať následky svojho konania, príp. do akej miery ovplyvnili jeho konanie, v tomto smere nebol dostatočne zistený skutkový stav, preto opätovne navrhol vykonať znalecké dokazovania z odboru psychiatrie na preukázanie jeho psychického stavu., jeho návrhu nebolo vyhovené v žiadnom štádiu trestného konania, I. stupňový súd sa nezaoberal týmto návrhom, v napadnutom rozsudku sa s ním nijako nevysporiadal a preto je potrebné konštatovať, že napadnutý rozsudok je v tomto smere nepreskúmateľný. Skúmanie psychického a duševného stavu obžalovaného sú podstatné pre rozhodnutie - za účelom úplného alebo dostatočného zistenia skutkového stavu a následne na uloženie spravodlivého a zákonného trestu je potrebné poznať osobnosť obžalovaného vo všetkých jeho stránkach, predovšetkým jeho psychický stav. Trpí psychickými poruchami, ale keďže nemáme znalecký posudok, nevieme viac, no máme za to, že takéto psychické poruchy by mohli zakladať povinnú obhajobu podľa § 37 ods. 2 Tr. por. pričom obhajcu počas celého konania nemal, tým došlo v konaní k porušenie práva na obhajobu a to zásadným spôsobom. Konaní, keď na jednej strane urobil vyhlásenie o vine, na druhej strane následne žiadal znalecké dokazovanie, ktoré mohlo mať vplyv aj na jeho vinu, z čoho vyplýva, že zjavne neporozumel poučeniu súdu a neuvedomoval si následky svojho konania. Zároveň predložil súdu písomný návrh na prerušenie trestného stíhania. -poškodená O. navrhla sprísniť obžalovanému trest, pretože obžalovaný jej škodu neuhradil. Na základe riadne a včas podaných odvolaní oprávnenými osobami – obžalovaným a prokurátorom, odvolací súd nezistiac dôvody na postup vyplývajúci z § 316 Tr. por., preskúmal podľa § 317 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané by prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. za rešpektovania zásady „ reformatio in peius“ vo výroku i vine a zistil, že čiastočne dôvodné je len odvolanie prokurátora. V prvom rade odvolací súd musel vyriešiť procesnú otázku, ktoré výroky napadol obžalovaný odvolaním. Je evidentné, že v písomne podanom odvolaní napáda výrok o treste. Okrem toho uvádzal, že „s výrokom o náhrade škody „nsúhlasí“, škodu nahradí podľa svojich schopností“. Keďže sa na verejné zasadnutie nedostavil, odvolací súd v tejto časti jeho odvolanie vyhodnotil, že smeruje aj voči výroku o náhrade škody - slovo nsúhlasí vyhodnotil, že obsahuje pisársku chybu - chýbajúce písmeno „e“ - ktoré tak malo správne znieť, že „nesúhlasí“. Preto odvolací súd vyhodnotil odvolanie obžalovaného ako také, ktorým boli napádané výrok o treste a výrok o náhrade škody. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 15.11.2022 po riadnom zákonnom poučení podľa § 257 Tr. por. prehlásil, že je vinný zo spáchania skutkov, ktoré sa mu kladú za vine a postupe súdu podľa § 257 ods. 4 a § 333 ods. 3 Tr. por. a kladných odpovediach na položené otázky a kladnom stanovisku prokurátora, súd I. stupňa toto jeho vyhlásenie prijal. Podľa § 257 ods.5 Tr. por. súdom prijaté vyhlásenie o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním. Otázka trestnoprávnej zodpovednosti – zavinenie páchateľa - sa objasňuje u páchateľa dokazovaním rovnako ako skutkové okolnosti prípadu a patrí medzi okolnosti, ktoré sa týkajú viny páchateľa. Obžalovaný však dal vyhlásenie o vine, v dôsledku čoho sa tento výrok stal právoplatným už na súde I. stupňa. Odvolací súd preskúmaním tohto procesného postupu súdu I. stupňa nezistil žiadne pochybenia. Ako vyplýva z citovanej zápisnice z hlavného pojednávania obžalovaný poučeniu porozumel, nemal žiadne námietky, neuvádzal, že niečomu neporozumel, na všetky položené otázky vždy odpovedal „áno“, nemal námietky ani voči protokolácii samosudkyne ani voči obsahu zápisnice. Čo sa týka ním uvádzaných psychických problémov, na ktoré poukazoval aj v odvolaní, k týmto sa vyjadril už v konaní pred súdom I. stupňa na uvedenom hlavnom pojednávaní tak, že „má vážne psychické problémy a prípadný výkon trestu by mal na neho zlý vplyv a následok“. Predložil aj lekársku správu ambulantnej psychiatričky O. P. z 20.10.2022 so záverom F39- nešpecifikované afektívne poruchy. Túto správu je možné považovať za odborné vyjadrenie o vierohodnosti nie sú pochybnosti. Správy sociálnej poisťovne z rokov 1995-1997, ktoré predložil obžalovaný sa týkali jeho osoby keď bol ešte dieťa. Z odborného
lekárskeho posudku – bez dátumu vyhotovenia, uvádza sa vek obžalovaného 26 rokov čo pripadá na rok 2018 - z konania pred sociálnou poisťovňou vyplýva záver - zmiešaná porucha osobnosti F61, nešpecifikované poruchy nálady a ďalšie, bez zmeny v pracovnej schopnosti a nutnosti ústavnej starostlivosti. Preto aj správne už súd I. stupňa nevyhovel jeho návrhom na znalecké dokazovanie skúmaním jeho duševného stavu. Odvolací súd posudzoval návrhy obžalovaného na doplnenie dokazovania, s ktorými spájal aj námietky voči uloženému nepodmienečnému trestu, na podklade obsahu spisu i vykonaných dôkazov a zistil, že tieto nie sú dôvodné. Ani z jedného dôkazu – okrem tvrdenia obžalovaného, lekárskych správ nevyplývajú také závery, že by u obžalovaného boli diagnostikované také poruchy (choroby), ktoré by mali ( mohli mať ) vplyv na jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti v takom rozsahu, že by boli vymiznuté alebo znížené, len v takomto prípade by bolo odôvodnené znalecké dokazovanie. To, že v inej veci orgány činné v trestnom konaní postupovali inak neznamená automaticky, že je tak nevyhnutné urobiť v každej inej trestnej veci. Preto ani odvolací súd jeho návrhy na doplnenie dokazovania v tomto smere nevyhovel, pretože ich nepovažoval za právne relevantné a dôvodné. Obžalovaný mal a mohol v prípravnom konaní a potom aj v konaní pred súdom I. stupňa vzniesť námietky voči dôkazom, čo aj uskutočnil osobne na uvedenom hlavnom pojednávaní a vo svojich písomných podaniach ( súd neprihliadol len na tie, ktoré nespĺňali podmienky § 62 Tr. por. ). Obžalovaný ani v prípravnom konaní ani v konaní pred súdom I. stupňa neuvádzal žiadne také právne relevantné dôvody, na základe ktorých by sa dalo konštatovať, že v neho vznikol dôvod nutnej obhajoby podľa § 37 ods. 2 Tr. por. teda, že by prokurátor, policajt alebo súd považovali za nevyhnutné, aby mal obhajcu preto, že majú pochybnosť o spôsobilosti obžalovaného náležite sa obhajovať. Takýto záver nie je možné konštatovať ani s odkazom na lekárske správy, ktoré obžalovaný predkladal už v prípravnom konaní, kde vypovedal spontánne a bez námietok. Aj z jeho vyjadrenia na hlavnom pojednávaní pred súdom I. stupňa vyplýva, že ním predkladané správy mali smerovať voči uloženiu nepodmienečného trestu odňatia slobody. Preto podľa názoru odvolacieho súdu v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku nedošlo k porušeniu práv obžalovaného na obhajobu. K ustanovenie obhajcu až v odvolacom konaní došlo v dôsledku novely Tr. por. zák. č. 40/2024Z.z., ktorý zaviedol povinnú obhajobu aj pri trestných činoch, ktorých horná hranica trestnej sadzby je najmenej 10 rokov, kam spadá aj žalovaný trestný čin. Súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku ( strany 6-8 ) poukázal na prijaté vyhlásenie o vine obžalovaného a dokazovanie vykonané v prípravnom konaní s tým, že bolo dostatočne preukázané, že obžalovaný sa dopustil žalovaného skutku v bodoch 1-6 ktorým naplnil všetky formálne znaky skutkovej podstaty pokračovacieho zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1,3 písm. c/ Tr. zák. vrátane znaku kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa§ 138 písm. j/ Tr. zák. - na viacerých osobách. Čiastkový skutok č. 7 pokračovacieho zločinu o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté vo veci rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 12T/43/2022 zo dňa 03.11.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 3To/14/2023 zo dňa 19.09.2023, pritom len prevzal do svojho rozsudku po správnej aplikácii a postupe podľa ustanovenia § 43 Tr. zák. Súd I. stupňa tak na základe zákonného dokazovania vykonaného v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie o podanej obžalobe (§ 2 ods. 10 Tr. por.), tak správne zistil skutkový stav uvedený v tzv. skutkovej vete napadnutého rozsudku. Pokiaľ obžalovaný navrhoval doplniť dokazovanie výsluchom svedka I. A. resp. niektorého z poškodených, tak sa jednalo o dôkazy týkajúce sa viny, ktorá bola právoplatne uzatvorená prijatím vyhlásenia obžalovaného o vine pred súdom I. stupňa, a ohľadne ktorej bolo rozhodnuté, že sa už dôkazy vykonávať nebudú. Ak obžalovaný uznal vinu svojím vyhlásením, nemôže už právne účinne sa v odvolacom konaní domáhať vykonania dokazovania ohľadne tohto výroku. Odvolací súd v rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej z citovaného ustanovenia zistil, že súd I. stupňa v súvislosti s výrokmi o treste i náhrady škody, v konaní predchádzajúcom napadnutému rozsudku, vykonal dokazovanie v súlade s trestným poriadkom a zásadami kontradiktórnosti, ktoré boli do neho prevzaté. Súd I. stupňa pri hodnotení týchto dôkazov postupoval v súlade s kritériami § 2 ods. 12 Trestného poriadku a v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol aj vlastné právne úvahy, akými sa riadil a právne závery ku ktorým dospel. Tieto odvolací súd čo sa týka výroku o treste, v zásade považuje za správne, až na aplikáciu ustanovenia § 39 Tr. zák. keď považoval odvolacie námietky prokurátora za dôvodné.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy (§ 34 ods.4 Tr. zák.). Podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy ak odsudzuje páchateľa v konaní o dohode o uznaní viny a trestu tak, že môže uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Súd I. stupňa svoju argumentáciu o aplikácii citovaného zmierňovacieho ustanovenia založil na zistení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr. zák., Stanovisku trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. Tpj 55/2016, priznania obžalovaného, toho, že nebolo nevyhnutné vykonávať rozsiahle dokazovanie a že na prevýchovu obžalovaného a ochranu spoločnosti postačuje výmera nižšieho trestu. Odvolací súd zistil, že súd I. stupňa pochybil, keď nevyhodnotil aj ostatné okolnosti významné z hľadiska určenia druhu a výmery trestu – a to spôsob spáchania činu a jeho následok a osobu páchateľa. Z hľadiska okolností prípadu je jeho závažnosť určovaná spôsobom, akým mal obžalovaný páchať podvodné konanie v dobe od februára 2018 do mája 2019, keď sa v kontaktoch s poškodenými vydával za rôzne osoby – advokáta občianskeho združenia, používal nepravdivú identitu – sudkyňa, právnik, asistent sudkyne, a poškodeným sľuboval právnu pomoc. Takýmto podvodným spôsobom osobne i prostredníctvom sociálnej siete uvádzal 22 poškodených do omylu, ktorí reálne potrebovali právnu pomoc a na túto sa aj spoliehali, a na ich úkor získal nemalé finančné prostriedky v celkovej výške 9780 eur, ktoré i napriek tomu, že deklaroval, že ich poškodeným vráti nestalo sa tak a teda sa znovu jednalo len o plané nie vážne mienené sľuby obžalovaného. Aj uhradením škody mohol obžalovaný získať ďalšiu poľahčujúcu okolnosť. Vo vyšetrovacom spise sa nenachádza dôkaz, z ktorého by vyplývalo ako orgány činné v prípravnom konaní ( policajt a prokurátor ) prípravnom konaní zisťovali kde sú umiestnené tieto príjmy z trestnej činnosti a aký je ich stav ( §119 ods. 1 písm. f/ Tr. por. ). Významným faktorom je aj to, že obžalovaný zneužil dôveru poškodených, ktorí reálne potrebovali právnu pomoc v životne dôležitých situáciách, a to nielen pre seba (osobný bankrot, exekučné konania, zahladenie odsúdenia, bezpodielového spoluvlastníctva a pod. ), ale aj pre maloleté deti ( výživné ) a vylákal od nich finančné prostriedky, ktoré minul pre svoju osobnú potrebu. Aj tieto skutkové okolnosti zvyšujú závažnosť obžalovaným spáchaného zločinu a neodôvodňujú u obžalovaného konštatovanie záveru, že na jeho nápravu a prevýchovu bude postačovať aj trest pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej resp. upravenej trestnej sadzby, ktorá je 3 roky odňatia slobody. Práve naopak na obžalovaného je potrebné pôsobiť prísnejším trestom odňatia slobody tak, ako sa toho domáhal prokurátor v odvolaní. Tým, že obžalovaný dal vyhlásenie o vine len využil svoje zákonné právo, čím nenapomohol pri objasňovaní vlastnej trestnej činnosti, ale sa pričinil len o to, že súd nemusel vykonávať dokazovanie ohľadne výroku o vine. Pretože boli splnené zákonné podmienky pre to, aby mohol odvolací súd rozhodnúť (§ 322 ods. 3 Trestného poriadku), tento po zopakovaní obligatórneho výroku v zmysle § 43 Tr. zák. po zrušení výroku o treste sám rozhodol o uložení nového a prísnejšieho trestu odňatia slobody vo výmere 4 rokov, keď prihliadol na horeuvedené okolnosti a právne úvahy odvolacieho súdu a ďalej na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zák., osobu obžalovaného a možnosti jeho nápravy. Na jeho výkon obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia v súlade s § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. Súd I. stupňa ohľadne výrokov o náhradách škôd v odôvodnení napadnutého rozsudku správne poukázal, že poškodení si svoje nároky voči obžalovanému uplatnili riadne a včas. Odvolací súd zdôrazňuje, že obžalovaný zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil svojím protiprávnym konaním v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka. Na vyslovenie povinnosti nahradiť škodu spôsobenú protiprávnym trestným konaním – nemá žiaden vplyv sľub ( zatiaľ reálne nenaplnený ) obžalovaného, že túto škodu uhradí. Pretože odvolací súd nezistil žiadne iné dôvody na zmenu v ostatných výrokoch napadnutého rozsudku, rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokov tohto rozsudku keď rozhodol o uložení trestu a odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné zamietol. Čo sa týka návrhu obžalovaného na prerušenie trestného stíhania, ktorý predložil v odvolacom konaní, tomuto odvolací súd nevyhovel, pretože pri rozhodovaní súd vychádzal z platného a účinného zákona a každú trestnú vec prejednáva v súlade s § 1, 2 ods. 6 Trestného poriadku. Nie je možný postup podľa ustanovení § 318 ods. 1 Tr. por. s poukazom na § 228 ods. 2 písm. e/ Tr. por. pretože sa nejedná o situáciu „ pozastavenia účinnosti právneho predpisu“, pretože zákon č. 40/2024Z.z. nadobudol len platnosť ale nie účinnosť v čase rozhodnutia ústavného súdu pod č. PL.ÚS 3/2024. Výroky tohto rozsudku boli prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok. (§ 306 ods. 1 Tr. por.)