Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3S/79/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8010200487 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská ECLI: ECLI:SK:KSPO:2011:8010200487.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Magdalény Želinskej a sudkýň JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej, v právnej veci žalobcu Kerstav stavebno- údržbárske družstvo Poprad, so sídlom Duklianskych hrdinov č. 95, Poprad, IČO: 00 593 290, právne zastúpeného JUDr. Ľubomírom Schweighoferom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Šafárikovo námestie č. 2, proti žalovanému Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Nová ulica č. 13, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí žalovaného zo dňa 04.11.2009 č. I/225/13390-119779/2009/990770-r a zo dňa 04.11.2009 č. I/225/13394-119780/2009/990770-r, na základe žalôb takto
r o z h o d o l :
Súd žaloby z a m i e t a .
N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Predmetom preskúmania sú rozhodnutia žalovaného zo dňa 04.11.2009 č. I/225/13390-119779/2009/990770-r a č. I/225/13394-119780/2009/990770-r, zapísané na Krajskom súde v Prešove pod spisovými značkami 3S/79/2010 a 3S/80/2010. Keďže sa jedná o veci, ktoré sa týkajú tých istých účastníkov a skutkovo úzko súvisia, súd ich uznesením zo dňa 06.07.2011 č.k. 3S/79/2010-36 podľa § 112 ods. 1 v spojení s § 246c O.s.p. spojil na spoločné konanie s tým, že sa budú spoločne pojednávať pod spisovou značkou 3S/79/2010.
Rozhodnutím zo dňa 04.11.2009 č. I/225/13394-119780/2009/990770-r (sp.zn. 3S/79/2010) žalovaný ako druhostupňový správny orgán zamietol odvolanie žalobcu proti platobnému výmeru Daňového úradu Poprad č. 717/230/43662/09/Neuv zo dňa 10.07.2009, ktorým mu podľa § 44 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov určil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2005 v sume 39.579,66 Eur na základe § 29 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. pre jeho neodôvodnenosť.
V poradí druhým rozhodnutím zo dňa 04.11.2009 č. I/225/13390-119779/2009/990770-r (sp. zn. 3S/80/2010) žalovaný ako druhostupňový správny orgán zamietol odvolanie žalobcu proti platobnému výmeru Daňového úradu Poprad č. 717/230/43653/09/Neuv zo dňa 10.07.2009, ktorým mu podľa § 44 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov určil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2005 v sume 12.183,92 Eur na základe § 29 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. pre jeho neodôvodnenosť.
Včas podanými žalobami sa žalobca domáhal preskúmania uvedených rozhodnutí žalovaného v spojení s prvostupňovými správnymi rozhodnutiami Daňového úradu Poprad zo dňa 10.07.2009 č. 717/230/43662/09/Neuv a zo dňa 10.07.2009 č. 717/230/43653/09/Neuv, ktoré navrhol zrušiť a vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a priznať mu náhradu trov konania.
Obidve žaloby zhodne odôvodnil tým, že rozhodnutia správnych orgánov vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu veci je nedostačujúce na posúdenie veci. Namietal, že správny orgán sa dostatočne nevyporiadal so zisteným skutkovým stavom, ani s návrhom na doplnenie dokazovania uvedeným v žiadosti o predĺženie lehoty zo dňa 19.06.2009 a platobné výmery vydal najmä na základe výpovede F. A. staršieho.
K skutkovému stavu uviedol, že ako objednávateľ si u spoločnosti RIALKA, spol. s r.o. ako dodávateľa objednal stavebné práce na rok 2005 (3x) na určených stavbách, ktoré sú bližšie špecifikované vo faktúrach, ktoré sa nachádzajú v spise správneho orgánu. Za dodanie stavebných prác mu boli zhotoviteľom spol. RIALKA, spol. s .r.o. vystavené faktúry, ktoré sú uvedené aj v čestnom vyhlásení p. B. konateľa spoločnosti RIALKA, spol. s r.o. . Prílohou všetkých uvedených faktúr sú protokoly o odovzdaní a prevzatí prác. Žalobca faktúry uhradil spoločnosti RIALKA, spol. s r.o. tak, že časť uhradil bankovým prevodom na konkrétne číslo účtu tejto spoločnosti a časť v hotovosti, o čom svedčia príjmové a výdavkové pokladničné bloky a tieto dôkazy boli správnemu orgánu predložené. Žalobca ako dôkaz predložil čestné vyhlásenie spoločnosti RIALKA, spol. s r.o., predmetom ktorého je vyhlásenie konateľa tejto spoločnosti, že v období od 01. apríla 2005 do 31. decembra 2005 pre žalobcu dodal stavebné práce na stavby, ktorú sú uvedené v tomto čestnom vyhlásení.
Ďalej argumentoval ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty a to § 51 ods. 1 písm. a, § 49 ods. 2 písm. a, a zdôraznil, že faktúry, ktoré boli vystavené spoločnosťou RIALKA, spol. s r.o., boli na základe objednávky žalobcu a spĺňali všetky náležitosti ustanovené v § 71 ods. 2 a § 71 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. . Podľa § 51 ods. 1 písm. a, a § 49 ods. 2 písm. a, zákona o dani z pridanej hodnoty si odpočítal daň zo služieb, ktoré boli dodané touto spoločnosťou na základe jeho objednávok. Zo zákona mu nevyplýva povinnosť kontrolovať, či overovať, či zhotoviteľ spoločnosť RIALKA, spol. s r.o. oficiálne zamestnával zamestnancov, ktorí vykonávali stavebné práce, a teda či spoločnosť RIALKA, spol. s r.o. bola v tom čase evidovaná v databáze zamestnávateľov.. Namietal, že nebol vykonaný výsluch štatutárneho orgánu spoločnosti RIALKA, spol. s r.o.. Skutočnosť, že stavebné práce boli touto spoločnosťou ako zhotoviteľom skutočne vykonané je možné si overiť u pána F. B., konateľa tejto spoločnosti a výsluchom jednotlivých stavby- vedúcich na jednotlivých stavbách, na ktorých boli práce dodané, a to stavby obchodného centra Kaufland Levice p. O. B., stavby obchodného centra Tesco Žiar nad Hronom pána Ing. L. G., stavby spoluspaľovania pneumatík Horné Srnie pána O. M., stavby sociálneho centra Nové mesto nad Váhom p. O. M., stavby DAMFOST Zlaté Moravce pána O., stavba bytového komplexu Podunajské Biskupice pána O. N. ako aj výsluchom pracovníkov spoločnosti RIALKA, spol. s r.o. , ktorí pracovali na predmetných stavbách.
Zdôraznil, že správny orgán návrhy na vykonanie dokazovania neakceptoval a uspokojil sa s výsluchom niektorých zamestnancov žalobcu, ktorí nevedeli o tom, že na vyššie uvedených stavbách vykonávali práce aj iní ľudia. Ani títo zamestnanci vo svojich výpovediach nevylúčili, že na stavbách mohli vykonávať prácu aj iní zamestnanci ako zamestnanci žalobcu a vedomosť o vzájomných vzťahoch medzi žalobcom a inými subdodávateľmi žalobcu. O skutočnostiach, o ktorých vypovedali pred správnym orgánom nemohli mať vedomosť. Žalobca súčasne s návrhom predložil správnemu orgánu fotodokumentáciu všetkých stavieb, na ktorých boli predmetné práce dodané, avšak správny orgán dôkaz navrhnutý žalobcom nevykonal. Stavebné práce boli spoločnosťou RIALKA, spol. s r.o. vykonané, faktúry za vykonané práce riadne vystavené a ním aj riadne uhradené. Na základe uvedených skutočností si uplatnil odpočet dane z pridanej hodnoty podľa § 51 ods. 1 písm. a, a § 49 ods. 2 písm. a, zákona č. 222/2004 Z.z., čím dodržal všetky zákonom predpísané podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane.
Ďalej namietal, že správny orgán sa neriadil základnou zásadou daňového konania, podľa ktorej pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie vždy do úvahy skutočný obsah právneho
úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej na určenie alebo vybratie dane a to podľa § 2 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. . Je nepodstatné či spoločnosť RIALKA, spol. s r.o. , ktorá zabezpečila vykonanie stavebných prác, zamestnávala zamestnancov neoficiálne alebo či mala s nimi uzatvorenú zmluvu alebo iný pracovnoprávny vzťah.
Tiež zdôraznil, že spochybňuje výsluchy F. A. staršieho, lebo jeho výpovede neboli zapísané v súlade s tým, čo uviedol pred správnym orgánom. A. A. po sebe zápisnicu nečítal. Jedná sa o staršieho človeka, ktorý má preukázateľné problémy s pamäťou a v súčasnosti stále prebieha rozsiahle vyšetrenie jeho zdravotného stavu. Toho času pán A. disponuje lekárskym záznamom MUDr. R. R. z neurologickej ambulancie Tatramedia s.r.o. , z ktorého vyplýva, že trpí kognitívnou poruchou, t.j. poruchou vnímania a schopnosťou rozpoznať relevantné skutočnosti, ako aj lekárskou správou MUDr. O. O. z internej ambulancie Nemocnice Poprad a.s. z diagnostického záveru ktorej vyplýva, že pán A. trpí somatoformnou autonómnou dysfunkciou. Vzhľadom na uvedené nie je možné výpoveď pána A. pred správnym orgánom pre poruchu vnímania , ktorou trpí, brať do úvahy ako hlavný dôkazný prostriedok, na základe ktorého správny orgán rozhodoval, lebo pán A. nebol schopný ani spôsobilý zodpovedne a objektívne posúdiť otázky kladené zamestnankyňou správneho orgánu a v súčasnosti si nepamätá, aké otázky mu boli kladené a v akej veci pred správnym orgánom vypovedal. A. nie je možné na tento výsluch prihliadať.
Vo vzťahu k rozhodnutiam žalovaného uviedol, že tento sa s uvedenou námietkou nevyporiadal, iba konštatoval, že predstavenstvo ako kolektívny orgán rozhoduje o tom, kto družstvo zastupuje, čo nesúvisí s jeho námietkou ohľadne relevantnosti výsluchu pána A. staršieho. V tejto súvislosti poukázal na to, že zákon č. 511/1992 Zb. v § 30 ods. 3 upravuje, že v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo. Poukázal tiež na to, že citovaný zákon v § 2 ods. 3 upravuje, že správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca opätovne zdôraznil, že správny orgán nedostatočne zistil stav veci, neprihliadol na všetky skutočnosti, ktoré v daňovom konaní vyšli najavo, a ktoré sú obsahom spisu. Vytýkal prvostupňovému správnemu orgánu, že na vydanie napadnutých rozhodnutí mu postačovali domnienky a hypotézy, ktoré nepovažoval za potrebné v rámci prvostupňového konania overiť, či potvrdiť inými skutočnosťami. V súvislosti s napadnutými rozhodnutiami poukázal na to, že ak žalovaný dospel k záveru, že žalobca ako daňový subjekt predložil dodávateľské faktúry od spoločnosti RIALKA, spol. s r.o., objednávky 3 kusy a odberateľské faktúry a ďalšie doklady v rámci rekonštrukcie sa mu nepodarilo zabezpečiť, tento záver nie je pravdivý, lebo predložil správnemu orgánu okrem uvedených dokladov aj príjmové a výdavkové pokladničné bloky a výpis z banky ako doklad o úhrade za vystavené faktúry spoločnosti RIALKA, spol. s r.o. . Na základe výsluchu zamestnancov žalobcu správny orgán dospel k záveru, že žalobca vykonal práce na predmetných stavbách iba vlastnými zamestnancami. Opätovne uviedol, že skutočnosť, že týmto zamestnancom je neznáma obchodná spoločnosť RIALKA, spol. s.r.o. však ešte neznamená, že správny orgán môže na základe toho dospieť k záveru, že práce na predmetných stavbách skutočne neboli dodané obchodnou spoločnosťou RIALKA, spol. s. r.o.. Uvedený záver správneho orgánu nie je ničím podložený a je založený len na domnienkach a hypotézach správneho orgánu, ktoré sa nezakladajú na skutočnom stave. Rovnako zdôraznil, že žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia iba konštatoval, že vierohodnosť a pravdivosť faktúr spoločnosti RIALKA, spol. s r.o. bola spochybnená, pričom správny orgán nemohol vykonaným dokazovaním tak spochybniť predmetné faktúry, aby mohol vydať rozhodnutia, ktorými mu určil rozdiel dane za zdaňovacie obdobie III. a IV. štvrťrok 2005. Na základe uvedeného opätovne akcentoval, že rozhodnutia správneho orgánu nevychádzajú zo spoľahlivo a dostačujúco zisteného skutkového stavu a zároveň správneho právneho posúdenia. Argumentoval tým, že zákon č. 511/1992 Zb. v § 2 ods. 1 upravuje, že v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.
Zdôraznil, že jeho práva a právom chránené záujmy boli postupom správnych orgánov a napadnutými rozhodnutiami porušené. Cíti sa byť poškodený a ukrátený na svojich právach, lebo správny orgán nepostupoval tak , ako mu to zákon ukladá, napadnuté rozhodnutia vydal v rozpore so všeobecnými právnymi predpismi, konkrétne zákonom č. 511/1992 Zb. o správe dani a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a zákonom č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Považuje za neprípustné, aby správny orgán na základe tak zisteného skutkového stavu vydal platobný výmer, lebo z jeho strany došlo k riadnemu uplatneniu dane z pridanej hodnoty.
Žalovaný vo vyjadrení k žalobám navrhol žaloby ako nedôvodné zamietnuť. Uviedol, že dôvody uvádzané v žalobách považuje principiálne v celom rozsahu za neopodstatnené, totožné s dôvodmi odvolania a s ktorými sa vyporiadal v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí. Dôvody deklarované v žalobách zodpovedajú žalobným dôvodom upraveným v ustanovení § 250j ods. 2 písm. a), c), d), O.s.p., teda že rozhodnutia správneho orgánu vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Žalobca takto deklarované skutkové a právne dôvody konkretizoval v žalobách tak, že v konečnom dôsledku vo vzťahu k porušeniu daňových predpisov namieta rozsah správcom dane „ vykonaného dokazovania „ , nezákonnosť „ vykonaných dôkazov „ a spôsob ich vyhodnotenia, nedostatok dôvodov rozhodnutia. Tieto dôvody neobstoja, lebo namieta neúčinným spôsobom. V predmetných veciach bola určená daň spôsobom uvedeným v § 29 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, t.j. podľa pomôcok. Ak teda žalovaný ako odvolací orgán preskúmaval odvolávajúcim sa napadnuté rozhodnutia, preskúmaval ho v rozsahu danom ustanovením § 48 ods. 4 tohto zákona a skúmal, či boli dodržané zákonné podmienky na použitie tohto spôsobu určenia dane a dodržanie postupu podľa § 44 ods. 3 zákona. Podmienky na použitie tohto spôsobu určenia dane boli splnené, preto odvolania zamietol ako nedôvodné. Voči tomuto právnemu záveru však žalobca v žalobe nijako nenamieta, teda aj keď deklaruje žalobný dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci, žiadny konkrétny dôvod, teda že neboli dodržané zákonné podmienky na použitie tohto spôsobu určenia dane alebo že nebol dodržaný postup podľa § 44 ods. 3 zákona v žalobe neuviedol. Preto dôvody uvedené v žalobách nemajú na tento právny záver daňových orgánov žiaden vplyv. Ďalej konštatoval, že nedôvodné je aj deklarovanie, že zistený skutkový stav je nedostačujúci na posúdenie veci. V prípade určenia dane podľa pomôcok je vecná kompetencia odvolacieho orgánu vymedzená zisťovaním splnenia procesnoprávnych predpokladov na použitie tohto spôsobu určenia dane, teda zistenia, či boli dodržané zákonné podmienky na použitie spôsobu určenia dane podľa pomôcok uvedených v § 15 ods. 2, § 29 ods. 5, 6, 8 a § 44 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. , a v danom prípade bolo jednoznačne preukázané ich splnenie. Za nedôvodné považuje aj námietku žalobcu vo vzťahu k nedostatočnému odôvodneniu rozhodnutí. Žalovaný sa s odvolacími námietkami napriek tomu, že nemali žiaden vplyv na právny záver daňových orgánov, podrobne vyporiadal.
Z predloženého administratívneho spisu bolo zistené, že Daňový úrad Poprad ako správca dane platobným výmerom zo dňa 10.07.2009 č. 717/230/43662/09/Neuv podľa § 44 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov určil žalobcovi ako platiteľovi dane daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2005 v sume 39.579,66 Eur, ktorá bola určená na základe § 29 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Vo výroku rozhodnutia uviedol, že daň uvedená v daňovom priznaní bola 97.619,- Skk, daň zistená správcom dane podľa pomôcok je 1.289.996,- Skk a určený rozdiel dane predstavuje sumu 1.192.377,- Skk s tým, že rozdiel dane je platiteľ dane povinný zaplatiť do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti platobného výmeru.
Platobným výmerom zo dňa 10.07.2009 č. 717/230/43653/09/Neuv Daňový úrad Poprad určil žalobcovi ako platiteľovi dane daň z pridanej hodnoty za III. štvrťrok 2005 v sume 12.183,92 Eur určenú na základe § 29 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Vo výroku rozhodnutia uviedol, že daň uvedená v daňovom priznaní bola 89.818,- Skk, daň zistená správcom dane podľa pomôcok je 456.871,- Skk a určený rozdiel dane predstavuje sumu 367.053,- Skk. Rozdiel dane je platiteľ dane povinný zaplatiť do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti platobného výmeru.
Obidva platobné výmery správca dane odôvodnil tým, že platiteľ dane Kerstav stavebno - údržbárske družstvo ... mu neumožnil ako správcovi dane vykonať daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 1. až 4 štvrťrok 2005 podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov , preto je podľa § 15 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov oprávnený zistiť základ dane a určiť daň podľa § 29 ods. 6 citovaného zákona podľa pomôcok. O tomto postupe bol správcom dane podľa § 15 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov vyhotovený protokol o určení dane podľa pomôcok zo dňa 05. júna 2009 č. 717/320/34243/2009/Val, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu na jeho prerokovanie doručený platiteľovi 12. júna 2009. Pretože sa na prerokovanie protokolu o výsledku zistenia výsledku z daňovej kontroly platiteľ alebo jeho zvolený zástupca v stanovený deň nedostavil, kontrola dane z pridanej hodnoty za uvedené zdaňovacie obdobie bola ukončená dňom uvedeným vo výzve na vyjadrenie sa k protokolu na jeho prerokovanie, t.j. 08. júla 2009. Správca dane dôvodil, že predseda Kesrtav stavebno - údržbárskeho družstva Poprad pán A. dňa 24. júla 2008 na daňovom úrade správcovi dane nepredložil žiadne doklady z dôvodu ich poškodenia a nečitateľnosti, preto bolo daňovému subjektu uložené, aby zabezpečil rekonštrukciu účtovníctva za rok 2005 a požadované doklady ku kontrole dane z pridanej hodnoty za uvedené zdaňovacie obdobie predložil do 08. októbra 2008. Súčasne bol poučený o tom, že ak požadované doklady ku kontrole nepredloží, správca dane neuznaná právo na odpočítanie dane. Uvedený postup správcu dane vyplýva zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 24. júla 2008. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 08. septembra 2008 vyplýva, že predseda Kerstavu stavebno - údržbárskeho družstva Poprad predložil správcovi dane ku kontrole DPH za zdaňovacie obdobie 1. až 4 . štvrťrok 2005 dodávateľské faktúry RIALKA, spol. s r.o. Galanta a odberateľské faktúry. Súčasne uviedol, že iné doklady , t.j. záznamy na odpočítanie dane na výstupe za rok 2005, pokladničné doklady za rok 2005, výpisy z banky za rok 2005, peňažný denník za rok 2005, zmluvy, knihy pohľadávok a záväzkov za rok 2005 ako aj iné dodávateľské a odberateľské faktúry za rok 2005 nebudú správcovi dane predložené, lebo neboli daňovým subjektom v rámci rekonštrukcie zabezpečené. Následne boli štatutárnym zástupcom žalobcu doručené záznamy na odpočítanie dane a dane na výstupe za zdaňovacie obdobie 2. až 4 štvrťrok 2005 . Správca dane uviedol, že iné dôkazné prostriedky ako pokladničné doklady , príjmové a výdavkové, bankové výpisy, hlavná kniha, zmluvy o dieloch, kniha záväzkov a pohľadávok za rok 2005 mu neboli v priebehu daňovej kontroly predložené i napriek tomu, že daňový subjekt bol vyzvaný na rekonštrukciu účtovníctva a správcom dane bol žalobcovi daný dostatočný časový priestor za účelom preukázania , že právo na odpočítanie dane a daňová povinnosť si uplatnil v súlade s ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
Ďalej dôvodil tým, že zákon č. 511/1992 Zb. v § 29 ods. 8 upravuje, že daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Keďže daňový subjekt si nesplnil daňovú povinnosť podľa citovaného ustanovenia, lebo pri daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie 1. až 4. štvrťrok 2005 nepreukázal všetky skutočnosti, ktoré mali vplyv na správne určenie dane a skutočnosti uvedené v daňových priznaniach za toto obdobie, pristúpil k určeniu dane dohodou podľa § 29 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 27. mája 2009 č.j. 717/320/26798/2009/Val vyplýva, že daňový subjekt nesúhlasil s určením výšky dane dohodou za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2005 až 4. štvrťrok 2005. Štatutárnemu zástupcovi kontrolovaného daňového subjektu bolo správcom dane oznámené, že dňom 27. mája 2009 prechádza z daňovej kontroly do procesu určenia dane podľa pomôcok podľa § 29 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Daňový subjekt zápisnicu o ústnom pojednávaní nepodpísal. Správca dane uviedol, že pre účely určenia dane podľa pomôcok boli v súlade s § 29 ods. 6 citovaného zákona použité pomôcky a to dodávateľské faktúry od spoločnosti RIALKA, spol. s r.o. Galanta č. 20/2005, 27/2005, 28/2005, 31/2005, 32/2005, 41/2005, 43/2005, 55/2005, 56/2005, 59/2005, 60/2005, 72/2005, 69/2005, 70/2005, 71/2005, 73/2005, 79/2005, 80/2005, 81/2005, 74/2005, 75/2005, 91/2005, 90/2005, objednávky 3 ks, odberateľské faktúry č. 0204/2005, 0304/2005, ďalšie ktoré presne číslom a rokom identifikoval, záznamy na odpočítanie dane a dane na výstupe za zdaňovacie obdobia 1. až 4. štvrťrok 2005, daňové priznania dane z pridanej hodnoty za uvedené zdaňovacie obdobie a zistenia správcu dane získané v súčinnosti s tretími osobami. Na výzvu správcu dane zo dňa 16. septembra 2008 , aby sa daňový subjekt vyjadril k faktúram od dodávateľa RIALKA, spol. s .r.o. Galanta, ktorý si uplatnil
právo na odpočítanie dane a to aby predložil platnú zmluvu o dielo, podpísané súpisy vykonaných prác, resp. stavebné denníky a preberacie protokoly o odovzdaní stavebných prác, aby sa písomne vyjadril a konkrétne popísal aké stavebné práce boli spoločnosťou RIALKA, spol. s r.o. vykonané a uviedol konkrétne objekty, na ktorých práce spoločnosť vykonávala, ďalej aby uviedol meno a adresu pracovníka spoločnosti RIALKA, spol. s r.o. Galanta, s ktorým jednal pri odovzdávaní a preberaní stavebných prác, bolo dňa 08. októbra 2008 správcovi dane doručené podanie, v ktorom daňový subjekt uviedol, že spoločnosť RIALKA, spol. s r.o. Galanta vykonávala pomocné stavebné práce, murárske práce, práce boli odovzdávané na základe protokolov o odovzdaní a prevzatí prác, ktoré tvoria prílohu faktúry. Zmluvy o dielo, ktorou mali byť dohodnuté dodacie a platobné podmienky neboli predložené a predseda žalobcu uviedol, že vzhľadom na to, že je starší človek nevie si spomenúť na meno pracovníka spoločnosti RIALKA, spol. s r.o. Galanta. Správca dane konštatoval, že daňový subjekt, ktorý si uplatnil právo na odpočítanie dane, mu nepredložil dostatočné dôkazné prostriedky, ktoré by preukazovali, že právo na odpočítanie dane bolo vykonané v súlade so zákonom o DPH, v rámci dokazovania využil § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a použil prostriedky na zistenie a objasnenie skutočnosti rozhodujúcich pre správne určenie daňovej povinnosti, ktoré nie sú v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, a ktoré si zabezpečil bez súčinnosti daňového subjektu. Poukázal na to, že ako dôkazné prostriedky použil svedecké výpovede pracovníkov spoločnosti Kerstav stavebno-údržbárske družstvo Poprad, vyjadrenia predsedu stavebno-údržbárskeho družstva Kerstav Poprad, svedecké výpovede pracovníkov spoločnosti, dôkazy predložené daňovým subjektom, výsledky šetrenia na základe dožiadania miestne príslušného správcu dane daňového subjektu RIALKA, spol. s r.o. Galanta, výsledky šetrenia na základe zasielaných predvolaní konateľovi spoločnosti RIALKA, spol. s r.o. a zistenia od tretích osôb v rámci súčinnosti. V ďalšej časti odôvodnenia poukázal na konkrétne svedecké výpovede pracovníkov kontrolovaného daňového subjektu. Uviedol, že všetkých svedeckých výpovedí sa zúčastnil predseda Kerstav stavebno-údržbárske družstvo Poprad pán A., aby mohol využiť právo klásť svedkom otázky pri ústnych pojednávaniach podľa § 15 ods. 5 písm. e, zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
K zdaniteľným plneniam za III. a IV. štvrťrok 2005 správca dane uviedol, že faktúry, z ktorých si platiteľ uplatnil právo na odpočítanie dane podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov za zdaniteľné plnenia od spol. RIALKA, spol. s r.o. Galanta nepreukazujú, že práce boli skutočne žalobcovi dodané a že uplatnené právo na odpočítanie dane bolo uplatnené v súlade s ustanovením § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov.
Uvedené platobné výmery napadol žalobca odvolaniami, o ktorých rozhodol žalovaný rozhodnutiami zo dňa 04.11.2009 č. I/225/13390-119779/2009/990770-r a zo dňa 04.11.2009 č. I/225/13394-119780/2009/990770-r.
V odôvodneniach týchto rozhodnutí citoval ustanovenia zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a to § 2 ods. 1,6 , § 15 ods. 2, § 29 ods. 5,6,8 , § 44 ods. 3 a § 48 ods. 4, podľa ktorých postupoval. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaný uviedol, že skutkový stav bol prvostupňovým orgánom zistený správne. Daňový subjekt nezabezpečil dostatočnú ochranu účtovnej dokumentácie proti strate, odcudzeniu, zničeniu alebo poškodeniu, tak ako upravuje ustanovenie § 35 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve a pri začatí kontroly nepredložil správcovi dane žiadne účtovné doklady a iné doklady s odôvodnením, že doklady boli poškodené a sú nečitateľné. Vzhľadom na uvedené správca dane požiadal daňový subjekt aby zabezpečil rekonštrukciu účtovníctva. Následne boli daňovým subjektom predložené dodávateľské faktúry od spoločnosti RIALKA, spol. s r.o. objednávky 3 ks a odberateľské faktúry , avšak ďalšie doklady v rámci rekonštrukcie neboli zabezpečené. Žalovaný argumentoval tým, že základným predpokladom pre vznik práva na odpočítanie dane u odberateľa je, že dodávateľovi týchto plnení vznikne daňová povinnosť. Splnenie tejto povinnosti je možné preukázať iba prostredníctvom účtovných, daňových a iných dokladov a daňového priznania , pričom predloženie samotných dodávateľských faktúr bez previazania na účtovníctvo a daňové priznanie nezakladá automatický nárok na uplatnenie práva na odpočítanie dane. Žalovaný zdôraznil, že faktúry ako daňový doklad z hľadiska uplatnenia práva nároku na odpočítanie dane sú použiteľné len vtedy, ak je nepochybné, že údaje v nich odrážajú skutočnosť. Vierohodnosť a pravdivosť faktúr od spoločnosti RIALKA, spol. s r.o. bola spochybnená svedeckými výpoveďami zamestnancov samotného daňového subjektu aj keď z formálneho hľadiska spĺňali všetky náležitosti § 71 ods. 2 zákona o dani z pridanej
hodnoty. Aj napriek dostatočnému časovému priestoru na predloženie dokladov v rámci rekonštrukcie účtovníctva daňový subjekt nepredložil v priebehu daňovej kontroly žiadne ďalšie doklady a nepreukázal všetky skutočnosti, ktoré mali vplyv na správne určenie dane a skutočnosti uvedené v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie III. a IV. štvrťrok 2005. Správca dane preto oprávnene konštatoval, že daňový subjekt nesplnil dostatočne svoju dôkaznú povinnosť podľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a nepreukázal dostatočne oprávnenosť odpočítania dane. K určeniu dane dohodou podľa § 29 ods. 5 citovaného zákona daňový subjekt nepristúpil, preto bol prvostupňový správny orgán oprávnený postupovať podľa § 29 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a určiť daň na základe pomôcok.
Žalovaný za neopodstatnenú považoval námietku daňového subjektu, že správca dane sa dostatočne nevyporiadal so skutkovým stavom ani s návrhom na doplnenie dokazovania, ktoré žalobca uviedol v žiadosti zo dňa 19. júna 2009. Uviedol, že správca dane za účelom získania dôkazných prostriedok vykonal dostatočné dokazovanie. Okrem dožiadania miestne príslušnému správcovi dane RIALKA, spol. s r.o., vypočúvania svedkov zamestnancov daňového subjektu, niekoľko krát sa snažil predvolať svedka, a to konateľa spoločnosti RIALKA, spol. s r.o. F. B., avšak ani v jednom prípade zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote a samotný výsluch tejto spoločnosti bez predloženia účtovných, daňových či iných dokladov by uvedené nedostatky neodstránil. Argumentoval tým, že ustanovenie § 15 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov stanovuje, že ak v priebehu určenia dane správcom dane podľa pomôcok predloží daňový subjekt účtovné doklady a iné doklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky. Tieto doklady môže daňový subjekt predkladať len do doručenia protokolu o určení dane podľa pomôcok podľa § 15 ods. 10. V danom prípade protokol o určení dane na základe pomôcok zo dňa 05. júna 2009 daňový subjekt na základe výzvy na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie zo dňa 05. júna 2009 prevzal 12. júna 2009. Doplnenie dokazovania o výsluch konateľa spoločnosti RIALKA, spol. s r.o. žiadal daňový subjekt až žiadosťou zo dňa 19. júna 2009, po zákonom stanovenej lehote . Podobne po tejto lehote boli správcovi dane ako prílohy k odvolaniu proti platobnému výmeru predložené výpisy z bežného účtu, príjmové a výdavkové pokladničné doklady daňového subjektu ako aj čestné vyhlásenie F. B., konateľa spoločnosti RIALKA, spol. s r.o. .
K odvolacej námietke, že predseda Kerstvavu údržbárske družstvo Poprad p. F. A. má preukázateľné zdravotné problémy s pamäťou, preto jeho výsluchy sú spochybniteľné a nemožno na ne prihliadať, žalovaný poukázal na ustanovenie § 243 Obchodného zákonníka, podľa ktorého štatutárnym orgánom družstva je kolektívny orgán a to predstavenstvo, ktoré v plnom dôsledku rozhoduje o tom, kto družstvo zastupuje.
K odvolacej námietke, že v daňovom konaní vyšli najavo skutočnosti, na ktoré prvostupňový správny orgán neprihliadal a ktoré sú obsahom spisu na daňovom úrade Poprad žalovaný uviedol, že z námietky nevyplýva, na ktoré skutočnosti správca dane neprehliadal a preto takúto námietku nemôže akceptovať. Ďalej uviedol, že správca dane v platobnom výmere konštatoval, že pomôcky ktoré mal k dispozícii posudzoval aj podľa § 44 ods. 3 zákona č. 511/1992 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Žalovaný uzavrel, že daňový subjekt ani v priebehu určenia dane na základe pomôcok nepredložil dostatočné dôkazy, ktorými by preukázal opodstatnenosť uplatnenia práva na odpočítanie dane podľa daňového priznania za III. a IV. štvrťrok 2005. Žalovaný zdôraznil, že daňový subjekt nepredložil všetky potrebné doklady k daňovej kontrole, teda nesplnil dôkaznú povinnosť podľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov , k dohode o určení dane podľa § 29 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. nedošlo, preto boli splnené zákonné podmienky na určenie dane na základe pomôcok podľa § 29 ods. 6 citovaného zákona. Keďže prvostupňový správny orgán pri vydávaní napadnutých platobných výmerov postupoval v súlade so všeobecne záväznými predpismi, odvolania ako neodôvodnené zamietol.
Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutí správnych orgánov podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. , ktorá upravuje rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov. § 247 ods. 1 O.s.p. upravuje, že podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach
ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
Ustanovenie § 244 ods. 3 O.s.p. stanovuje, že rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane za obdobie III. a IV.. štvrťrok 2005 podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom k 30. júnu 2005, ktorý v ustanovení § 49 ods. 1 odpočítanie dane platiteľom upravuje tak, že právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa ods. 2 písm. a, tohto ustanovenia platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
Podľa § 51 ods. 1 písm. a, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
Zákonodarca v ustanovení § 2 zákona o správe daní ustanovuje základné zásady daňového konania tak, že v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní (ods. 1). Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň (ods. 2). Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo (ods. 3). Daňové konanie je neverejné okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje (ods. 4). Správca dane je povinný začať daňové konanie aj na vlastný podnet vždy, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj v prípade, že daňový subjekt v tomto smere nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti (ods. 5). Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane (ods. 6). Všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti (ods. 7). Právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko spolupracovať so správcom dane v daňovom konaní (ods. 8).
Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane doručí daňovému subjektu písomné oznámenie o výkone daňovej kontroly. Toto oznámenie musí obsahovať miesto a deň začatia daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie. Ak z dôvodov na strane daňového subjektu nemožno začať daňovú kontrolu v deň uvedený v oznámení o výkone daňovej kontroly, daňový subjekt je povinný túto skutočnosť do 8 dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly oznámiť správcovi dane a dohodnúť so správcom dane iný deň začatia daňovej kontroly, pričom daňová kontrola sa nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly. Ak nedôjde k dohode medzi daňovým subjektom a správcom dane o začatí daňovej kontroly, považuje sa štyridsiaty deň za deň začatia daňovej kontroly. Ak daňový subjekt neumožní vykonať daňovú kontrolu, správca dane je oprávnený zistiť základ dane a určiť daň podľa § 29 ods. 6; o tomto postupe je správca dane povinný vyhotoviť protokol o určení dane podľa pomôcok, pričom sa postupuje podľa odsekov 10, 12 a 13 a primerane podľa odseku 11; v takom prípade správca dane uvedie pomôcky, ktoré použil. Ak daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane podľa pomôcok predloží účtovné doklady a iné doklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky. Tieto doklady daňový subjekt môže predkladať len do doručenia protokolu o určení dane podľa pomôcok (§ 15 ods. 10).
Podľa § 29 ods. 6, 8 zákona č. 511/1992 Zb. ak nesplní daňový subjekt pri dokazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daňovú povinnosť správne určiť a daň sa neurčí ani podľa odseku 5, alebo ak daňový subjekt vykonal úkony, ktoré svojím obsahom alebo účelom odporovali osobitnému predpisu alebo ho obchádzali a ktorých dôsledkom je zníženie základu dane, alebo v prípadoch podľa § 15 ods. 2, je správca dane pri určovaní daňovej povinnosti oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Takýmito pomôckami môžu byť najmä listiny, výpisy z verejných záznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky a výpovede svedkov v iných daňových veciach, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, ako aj jemu podobných daňových subjektov.
Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
Podľa § 48 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o dani určenej podľa pomôcok, skúma odvolací orgán dodržanie zákonných podmienok na použite tohto spôsobu určenia dane a dodržanie postupu podľa § 44 ods. 3. Ak odvolací orgán zistí, že tieto zákonné podmienky a postup podľa § 44 ods. 3 bol dodržaný, odvolanie pre jeho neodôvodnenosť zamietne.
Predmetom preskúmania v danej veci sú dve rozhodnutia žalovaného, ktorými zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiam prvostupňového správneho orgánu o určení rozdielu dane z pridanej hodnoty na základe pomôcok pre ich neodôvodnenosť.
Súd sa stotožňuje s názorom správnych orgánov, že pri dani z pridanej hodnoty zákon stanovuje presné kritériá a nestačí iba deklarovanie dodania tovaru alebo služby, ale musí byť jednoznačne a nepochybne preukázaný reálny obsah.
Žalobca v žalobe namieta procesné pochybenia správcu dane a následne žalovaného, ktoré vidí v tom, že prvostupňový správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav , nesprávne vec právne posúdil a zistenie skutkového stavu veci správnym orgánom je nedostatočné na posúdenie veci a postup správneho orgánu bol v rozpore so základnými zásadami daňového konania.
Z podkladov spisov je nepochybné, že vzhľadom na nepredloženie účtovných dokladov určenie daňovej povinnosti na základe priamych dokladov nebolo možné, a preto musel správca dane pristúpiť k určeniu dane podľa pomôcok, na základe ním zabezpečených dúkazov,
Zo strany žalobcu nie je namietané, že pri daňovej kontrole predložil správcovi dane požadované účtovné, daňové a iné doklady. Rovnako je nesporné, čo vyplýva z predloženého administratívneho spisu a to zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 27. mája 2009 č. 717/320/26798/2009/ Val za prítomnosti F. A. predsedu Kerstvavu údržbárskeho družstva Poprad, že k dohode o výške dane nedošlo. Člen predstavenstva žalobcu p. A. uviedol, že nesúhlasí s dohodou o výške dane, trvá na tom, že spoločnosť RIALKA, spol. s r.o. Galanta pre Kerstav pracovala a vyhotovila fotokópie faktúr za rok 2005, ktoré predložil ku kontrole, nakoľko originály dokladov boli znehodnotené. Zápisnicu p. F. A. za daňový subjekt nepodpísal a to napriek tomu, že bol oboznámený s predmetom a účelom ústneho pojednávania.
Zákon č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov dokazovanie upravuje v § 29 ods. 1 až 8. Podľa ods. 8 daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný
správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
Podľa § 29 ods. 5 ak daňový subjekt nesplní svoju dôkaznú povinnosť pri určení výšky dane, môže správca dane výšku dane s ním dohodnúť. Na túto dohodu sa vzťahuje primerane § 11. Podľa ods. 6 tohto ustanovenia ak nesplní daňový subjekt pri dokazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daňovú povinnosť správne určiť a daň sa neurčí ani podľa odseku 5, alebo ak daňový subjekt vykonal úkony, ktoré svojím obsahom alebo účelom odporovali osobitnému predpisu alebo ho obchádzali a ktorých dôsledkom je zníženie základu dane, alebo v prípadoch podľa § 15 ods. 2, je správca dane pri určovaní daňovej povinnosti oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Takýmito pomôckami môžu byť najmä listiny, výpisy z verejných záznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky a výpovede svedkov v iných daňových veciach, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, ako aj jemu podobných daňových subjektov.
Ak žalobca v žalobe namieta, že neboli akceptované ním navrhované dôkazné prostriedky, súd poukazuje na ustanovenie § 15 ods. 10 zákona č. 511/1992 Zb. , ktorý upravuje, že o výsledku zistenia z daňovej kontroly alebo o určení dane podľa pomôcok vyhotoví zamestnanec správcu dane protokol, ktorý doručí podľa § 17 alebo § 17a kontrolovanému daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu na jeho prerokovanie. Vo výzve určí dátum prerokovania protokolu, pričom prerokovanie protokolu sa môže uskutočniť až po uplynutí lehoty na vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k tomuto protokolu. Kontrolovaný daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť k protokolu najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt písomne vzdá práva na vyjadrenie k protokolu alebo požiada správcu dane o prerokovanie protokolu v lehote kratšej, ako je určená vo výzve na prerokovanie protokolu, môže zamestnanec správcu dane na požiadanie kontrolovaného daňového subjektu prerokovať protokol aj v kratšej lehote. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt v deň určený vo výzve nemôže zúčastniť na prerokovaní protokolu, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane je oprávnený na základe písomného vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu alebo z vlastného podnetu v protokole opraviť chyby a iné nesprávnosti najneskôr v deň jeho prerokovania s kontrolovaným daňovým subjektom alebo s jeho zástupcom. Vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k protokolu podľa druhej vety vrátane jeho vyhodnotenia správcom dane správca dane zaznamená v dodatku k protokolu. Dodatok k protokolu je súčasťou protokolu.
Rovnako je nesporné, že protokol zo dňa 05. júna 2009 bol p. F. A. doručený dňa 05. júna 2009, výzvou zo dňa 05. júna 2009 bol vyzvaný aby sa dostavil na prerokovanie protokolu na deň 08. júla 2009 s poučením, že v prípade, že sa v deň určený vo výzve nemôže zástupca prerokovania protokolu zúčastniť, je povinný podľa § 15 ods. 10 si na tento účel určiť zástupcu, ak sa v stanovený deň nezúčastní na prerokovaní protokolu, resp. sa rokovania nezúčastní zvolený zástupca, bude sa deň určený vo výzve považovať podľa § 15 ods. 12 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov za deň prerokovania a doručenia protokolu. V prílohe bol predložený protokol o výsledku zistenia z daňovej kontroly, pričom táto výzva bola F. A. doručená dňa 12. júna 2009. Žalobca písomným podaním zo dňa 19. júna 2009 , ktoré bolo tým istým dňom doručené správcovi dane žiadal o predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia k protokolu, pričom je nepochybné, že správca dane zo zákona nemôže predĺžiť túto lehotu, lebo citovaným ustanovením § 15 ods. 10 je stanovená 8 dňová lehoty a zmeškanie lehoty nemožno odpustiť, a teda z uvedeného vyplýva, že lehotu nie je možné ani predĺžiť.
Z citovaného ustanovenia § 29 ods. 6 jednoznačne vyplýva, že správca dane pri určovaní dane podľa pomôcok vykonáva dokazovanie bez súčinnosti s daňovým subjektom, pričom aj podľa názoru súdu daňový subjekt mal dostatok časového priestoru na to, aby svoje návrhy na dokazovanie v rámci konania uplatnil, čo však neurobil.
Zákon č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov v ustanovení § 48 ods. 2 upravuje, že odvolací orgán preskúma odvolaním napadnuté rozhodnutie vždy v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri
preskúmavaní najavo skutkové, či právne okolnosti odvolávajúcim sa neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, možno na ne pri rozhodovaní prihliadnuť ... .
Podľa § 48 ods. 4 citovaného zákona ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o dani určenej podľa pomôcok, skúma odvolací orgán dodržanie zákonných podmienok na použite tohto spôsobu určenia dane a dodržanie postupu podľa § 44 ods. 3. Ak odvolací orgán zistí, že tieto zákonné podmienky a postup podľa § 44 ods. 3 bol dodržaný, odvolanie pre jeho neodôvodnenosť zamietne. Podľa ods. 5 prvá veta tohto ustanovenia odvolací orgán rozhodnutie preskúma s výnimkou podľa ods. 4.
Ustanovenie § 44 ods. 3 citovaného zákona upravuje, že ak správca dane vyrubí daň podľa pomôcok, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstaral, prihliadne tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňovníka, i keď ním neboli v konaní uplatnené.
Žalobca ako odvolávajúci sa a v súvislosti s ustanovením § 44 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, na ktoré neboli prvostupňovým správnym orgánom prihliadnuté, a z ktorých vyplývali pre žalobcu výhody.
Ak žalobca namieta, že predseda predstavenstva žalobcu má podľa predložených lekárskych nálezov neurologičky MUDr. Zlatice R. a interného lekára MUDr. O. O. kognitívnu poruchu, t.j. poruchu vnímania a schopnosti rozpoznať relevantné skutočnosti, a že ide o somatoformnú autonómnu dysfunkciu súd konštatuje, že odborným lekárom na konštatovanie takéhoto záveru je odborný lekár psychológ, psychiater a naviac z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Prešov odd. Dr. Vložka č. 116/P jednoznačne vyplýva, že štatutárnym orgánom žalobcu je predstavenstvo v zložení M. B., podpredseda, F. A. predseda, G. A. dôverníčka o starostlivosť členov, O. Z. dôverníčka starostlivosť o členov a to aj v čase preskúmavania tohto rozhodnutia, a je teda vecnou predstavenstva, ak napriek údajným zdravotným ťažkostiam p. F. A. predseda zotrváva vo svojej funkcii, pričom podľa § 243 ods. 2 Obchodného zákonníka predstavenstvo je štatutárnym orgánom družstva, podľa ods. 5 predstavenstvo volí so svojich členov predsedu družstva ( predstavenstva ) prípadne podpredsedu, pokiaľ stanovy neurčujú, že ich volí členská schôdza. Podľa § 243 ods. 3 druhá veta, ak zo stanov nevyplýva niečo iné za predstavenstvo koná navonok predseda alebo podpredseda. Podpredseda zastupuje predsedu v čase jeho neprítomnosti, zastupovaním môžu byť poverení aj ďalší členovia predstavenstva v určitom poradí určenom predstavenstvom ( § 243 ods. 5 druhá tretia veta Obchodného zákonníka ). Ak teda žalobca napriek údajným zdravotným ťažkostiam pána A. nevyužil možnosti dané mu citovaným ustanovením Obchodného zákonníka v konaní pred daňovým úradom, jeho námietky v tomto smere aj súd považuje za účelové. Správne orgány v predmetnom konaní postupovali v intenciách vyššie citovaných právnych predpisov a súd v ich postupe nezistil žiadne procesné pochybenie majúce za následok nezákonnosť rozhodnutí.
Po preskúmaní veci možno len konštatovať, že daňové orgány sa dôsledne vyporiadali so všetkými námietkami žalobcu a žalobca v daňovom konaní nepredložil potrebné a žiadané doklady na preukázanie svojho tvrdenia, napriek tomu, že mal možnosť rekonštruovať ich do začatia kontroly, ani nepožiadal o predĺženie lehoty na ich predloženie, nemohol správca konať inak, len určiť daň podľa pomôcok.
Žalovaný správny orgán neporušil zákon a žalobcu ničím neukrátil na jeho právach, keď odvolania proti platobným výmerom pre ich neodôvodnenosť zamietol. ˇ
Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, ako aj s prihliadnutím na námietky žalobcu krajský súd dospel k záveru, že procesný postup žalovaného v danej veci bol správny, a preto žaloby podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ako nedôvodné zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech náhradu trov konania nepriznal, žalovaný zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.
Senát krajského súdu vo veci rozhodol jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.