Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 17CoE/90/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8310201440 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2011:8310201440.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Mliekarenská 10, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnému A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX J. XXX, o vymoženie 5 137,82 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č. k. 10Er/113/2010-24 zo dňa 07.07.2011 jednohlasne takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie. Náhradu trov odvolacieho konania oprávnenému n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Rozhodnutie odôvodnil tým, že po preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie, exekučného titulu a zmluvy o revolvingovom úvere, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK-1409/07-EK zo dňa 15.01.2008, vydaný rozhodcom Mgr. Erikom Končokom, so sídlom Koceľova 9, 821 08 Bratislava, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.03.2008 a vykonateľnosť dňa 08.03.2008, v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, pričom zistil, že oprávnený ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ uzavreli dňa 04.09.2006 zmluvu o revolvingovom úvere, ktorá má povahu spotrebiteľského úveru. V bode 19.10 Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere je uvedené, že zmluva sa uzatvára podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a právne vzťahy touto Zmluvou o RÚ neupravené sa riadia ustanoveniami Obchodného zákonníka a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi SR. Prvostupňový súd posúdil predmetný vzťah ako spotrebiteľský aj s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa, aj vzhľadom k tomu, že je mu z rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený v obdobných prípadoch vystupuje opätovne. Oprávnený pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným ako fyzickou osobou nepodnikateľom. Na základe uvedeného ma prvostupňový súd za preukázané, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné okrem ustanovením Zmluvných dojednaní, na ktoré sa odôvodnenie rozsudku odvoláva, aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán. Prvostupňový súd zistil, že zmluva obsahuje neprimerané podmienky, a to dojednania o sankciách - zmluvných pokutách v bode 14 Zmluvných dojednaní, ktoré neboli individuálne dojednané a spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takéto neprimerané podmienky sú absolútne neplatné a z tohto dôvodu v tejto časti exekučný titul - rozhodcovský rozsudok - zaväzuje na plnenie, ktoré je právom nedovolané a je v rozpore s § 53 ods. 1, 4, 5 Občianskeho zákonníka, aj v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 a § 3 Občianskeho zákonníka a tiež so Smernicou 93/13/EHS. Výška zmluvných dojednaní nie je dohodnutá priamo v uzatvorenej zmluve, ale tieto dohody a podmienky sú obsiahnuté v súčasti zmluvy, a to v Zmluvných dojednaniach na predtlačenom tlačive a sú všeobecne koncipované pre veľký počet dlžníkov - spotrebiteľov. Nie sú individuálne dojednané a spotrebiteľ nemal možnosť ich zmeniť, pričom sú v jeho neprospech a spôsobujú nerovnováhu. Ide o rozpor so zákonom, resp. minimálne o snahu obísť právne normy o spotrebiteľských právnych vzťahoch. Pri posudzovaní predmetného vzťahu, t. j. či neexistuje rozpor žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom, prvostupňový súd vychádzal z vnútroštátnych právnych noriem a z noriem európskeho práva. Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. O neprijateľnú podmienky ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa rozhodcovskej doložky má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu a úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ si bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Prvostupňový súd ďalej konštatoval, že v danej veci nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodca, zvolený oprávneným. Oprávnený zmluvy o úvere uzatvára v rámci svojej podnikateľskej činnosti, pričom za prejednanie veci v rozhodcovskom konaní zaplatil rozhodcovský poplatok. Záujmom rozhodcu teda zrejme bude, aby bol ustanovený na rozhodovanie v čo najväčšom množstve prípadov, za prejednanie ktorých bude prislúchať odmena. Uvedená okolnosť môže mať vplyv na jeho rozhodovanie. Rozhodca pritom čiastočne opomenul aplikovanie príslušných kogentných vnútroštátnych a európskych noriem, týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa a jeho ochrane nevenoval náležitú pozornosť. Dojednanie v prípade omeškania dlžníka so splnením záväzkov podľa čl. 14 ods. 14.4 v prípade omeškania dlžníka so splatením záväzkov podľa čl. 13.1 písm. a) tejto zmluvy o viac ako 15 dní po termíne splatnosti je dlžník povinný uhradiť veriteľovi nad rámec zmluvnej pokuty podľa čl. 14 ods. 14.1, 14.2 a 14.3 zmluvnú pokutu vo výške 50% z nominálnej výšky úveru, sankcie 50% z celkového úveru za neplnenie zmluvnej povinnosti, v žalobnom návrhu uplatnená ako 50% nominálnej výšky úveru, v tejto výške je nielen v rozpore s príslušnými ustanoveniami vnútroštátneho a európskeho práva o ochrane spotrebiteľa, ale pre rozpor s dobrými mravmi je aj v príkrom rozpore so zásadou ekvity, ktorá je pre oblasť súkromného práva určujúcou. . Dojednanie rozhodcovskej doložky viedlo k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a smernice 93/13/EHS. Preto dojednanie rozhodcovskej doložky je neprimeranou podmienkou a spotrebiteľ ňou nie je viazaný. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že článok 18 ods. 18.1 a 18.2 zmluvy ustanovenie, ktoré by vyžadovalo v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, neobsahuje. Prejednanie veci v rozhodcovskom konaní je upravené len ako alternatíva k prejednávaniu veci pred všeobecným súdom. Ustanovenie písm. q) v prílohe č. 1 Smernice č. 93/13/EHS tiež zakazuje len také dojednanie, podľa ktorého by sa mala vec zo spotrebiteľskej zmluvy prejednať v arbitráži, nepodliehajúcej žiadnym právnym predpisom, t. j. rozhodcovské konanie nevylučuje. Z oboch ustanovení vyplýva, že prejednanie spotrebiteľskej veci v rozhodcovskom konaní je prípustné a rozhodcovská doložka je prípustná aj v spotrebiteľskej zmluve. Argumentácia súdu teda nemá oporu v právnej úprave a je v priamom rozpore so znením § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Prípustnosť rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve aj ako individuálne nedojednaného ustanovenia pritom vyplýva aj z dôvodovej správy k zák. č. 568/2007 Z. z., ktorým bolo predmetné ustanovenie doplnené do Občianskeho zákonníka. Uvedené ustanovenie v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Oprávnený tiež namietal, že zákaz ustanovenia v rozhodcovskej doložke, ktoré by vyžadovalo od spotrebiteľa postupovať výlučne pri riešení svojich nárokov, neznamená súčasne zákaz veriteľovi, aby ako prvý začal rozhodcovské konanie. Poukazujúc na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-40/08 oprávnený ďalej namietal, že z uvedeného rozhodnutia vyplývajú podmienky, za akých môže exekučný súd zasahovať do právoplatne skončenej veci. V prvom rade ide o zhodnotenie, či spotrebiteľ využil svoje procesné možnosti priznané zákonom, hlavne podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ust. § 40 ods. 1 písm. c) zák. č. 244/2002 z. z. o rozhodcovskom konaní. Dôsledkom postupu exekučného súdu je, že opomenutie či zmeškanie lehoty povinným nahradí exekučný súd svojim postupom ex offo, hoci ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní a ani ustanovenia Exekučného poriadku ho neoprávňujú iniciovať konanie a posudzovanie o dôvodoch v ustanovení § 40 ods. 1 písm. c) Zákona o rozhodcovskom konaní. Postup exekučného súdu je bez opory v zákone, v rozpore s Ústavou SR a exekučný súd nerozhoduje v základnom konaní ani v pozícii súdu, konajúceho o zrušení rozhodcovského rozsudku. Vo vzťahu k zamietnutiu žiadosti súdneho exekútora z dôvodu, že exekučný titul zaväzuje účastníka konania na plnenie právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi, oprávnený vytýkal napadnutému uzneseniu, že z neho nie je možné zistiť, na základe akej aplikácie zákonných ustanovení spravil súd záver, že podmienky, ktoré neboli so spotrebiteľom individuálne dojednané, sú v jeho neprospech a v rozpore so zákonom. Argumentácia súdu o neprimeranosti zmluvných sankcií je neurčitá a všeobecná. Pri výške splátky 110,67 eur je zmluvná pokuta podľa čl. 14.1 zmluvy 0,22 eur denne, t. j. jedna päťstotina zo zabezpečenej sumy. Takáto výška zmluvnej pokuty v porovnaní s výškou splátky ako zabezpečenou povinnosťou v rozpore s dobrými mravmi nie je. Podľa odvolateľa zásadné pochybenie prvostupňového súdu spočíva v prehliadnutí skutočnosti, ktorou je právna povaha vymáhaného plnenia. Predmetom vymáhania je zmenkový nárok z vlastnej zmenky, vystavenej povinným so zmenkovou sumou 158 397,- Sk so splatnosťou dňa 10.12.2007. Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Oprávnený si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 234,90 eur, a to za 2 úkony - prevzatie a príprava zastúpenia a podanie odvolania zo sumy 5 137,82 eur vo výške á 108,56 eur + 2 x paušálnu náhradu nákladov vo výške á 8,89 eur. Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vydal vyšší súdny úradník. V spise sa nachádza záznam, podľa ktorého zákonná sudkyňa nariadila vec predložil odvolaciemu súdu podľa § 374 ods. 4 O. s. p. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií podľa § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 ods. 1, O.s.p. bez nariadenia pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p. ) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ako aj s dôvodmi tam uvedenými. Vychádzajúc zo zákonnej úpravy spotrebiteľských zmlúv, za neprijateľnú podmienku sa považuje taká, ktorá je obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán a je (musí byť) v neprospech spotrebiteľa. Takéto podmienky skúmal prvostupňový súd, ktorý v súlade so zákonom posúdil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku z dôvodu, že vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, a to aj napriek možnosti voľby medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom. Inak povedané, o rozhodcovskú doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má právo vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Povinný ako spotrebiteľ pri predmetnej doložke nemá na výber, ak bude žalovaný na rozhodcovskom súde. Odvolací súd zastáva názor, že možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou podávajú rozhodcovské žaloby veritelia. V prípade, že výnimočne uplatňuje svoje právo spotrebiteľ, využíva štátny súd. Osobitné vyjednanie sa má sledovať z pohľadu ochrany spotrebiteľa, to znamená, že spotrebiteľ si z určitých dôvodov osobitne vymieňuje nejakú klauzulu, lebo má preňho nejaký osobitný význam. Spôsob, akým bola zmluva spotrebiteľovi - povinnému predložená, je skôr o nevhodnom predložení zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok, čo predstavuje nekaloobchodnú praktiku v zmysle § 8 ods. 4 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. V čase rozhodovania odvolacieho súdu oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie, resp. že by si povinný vymieňoval rozhodcovské konanie (§ 53 ods. 3 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka). Odvolací súd preto nemal najmenší dôvod na to, aby vylúčil režim súdnej kontroly neprijateľných podmienok len kvôli zdanlivej možnosti voľby, pred ktorým orgánom bude strana uplatňovať svoje právo. Pre porovnanie dáva odvolací súd do pozornosti § 90 ods. 3 zák. č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kde oprávnený má možnosť nájsť modus vivendi, ak tak vehementne chce docieliť arbitrážny proces pre spotrebiteľa. Odvolací súd poznamenáva, že inštitút individuálne dohodnutej podmienky je treba vykladať v súlade s cieľom Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorej sa podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl. 3 ods. 2). Spotrebiteľ, ak si želá niečo z určitých dôvodov, minimálne sa predpokladá, že vie, prečo chce niečo individuálne vyjednať. Skutočnosť, že doložka je formulovaná v rámci štandardnej formulárovej zmluvy, neodôvodňuje záver, že oprávnený preukázal osobitné vyjednanie. Naopak, ide o sofistikované docielenie stavu, ktorý má formálne indikovať vyňatie rozhodcovskej doložky z režimu súdnej kontroly, čo odvolací súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku v zmysle cieľov Smernice 2005/29 „O nekalých obchodných praktikách“, články 5 a nasl. Javí sa nanajvýš nevierohodné, že zrazu by si spotrebiteľ - povinný v tomto exekučnom konaní osobitne vyjednával rozhodcu, o pravidlách postupu ktorého, zdá sa, nemá ani tušenia a oprávnený nemôže očakávať od súdu len akési „formálne“ odklepnutie exekúcie. Aj exekučné konanie je konanie, v ktorom sa má poskytnúť spravodlivá ochrana práv, a to aj práv povinného v zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (Oceano Grupo Editorial, Asturcom, Mostaza Claro, Pannom), ako aj v zmysle Charty základných práv Európskej únie, ktorá predpokladá vysoký stupeň politiky ochrany spotrebiteľa (čl. 38), a to všetko v záujme vyššej kvality života a ochrany hospodárskych záujmov spotrebiteľa (čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie). Nie je treba preto aplikovať ani nepriamy účinok Smernice na to, aby bolo možné skonštatovať, že oprávnený ako dodávateľ mal v čase uzatvárania zmluvy explicitne zakázané dojednávať v typových zmluvách podmienky, ktoré spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. O tom, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu informovanosti alebo slabšej vyjednávacej pozície (porov. rozsudok súdneho dvora MOSTAZA CLARO , bod. 25), by rovnako nemali byť žiadne pochybnosti. Z uvedeného (aj zo Smernice) teda vyplýva, že na spotrebiteľa pri typových zmluvách dopadá ochranný režim zákazu neprijateľných zmluvných podmienok. O takýto prípad ide aj v predmetnej právnej veci. Ako už odvolací súd uviedol, stotožňuje sa s odôvodnením zo strany prvostupňového súdu a platí to aj pokiaľ ide o zdôvodnenie neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, podľa ktorej spotrebiteľ nemá na výber a je nútený podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. O takýto prípad ide aj v predmetnej veci. Rozhodcovskú doložku dohodnutú za daných okolností považuje za neprimeranú zmluvnú podmienku, ktorá je v rozpore s platným právom. Exekučný súd sa totiž s istotou a najmä presvedčivým spôsobom vysporiadal s otázkou rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky a svoje rozhodnutie v tomto smere aj náležite zdôvodnil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia žiadna pochybnosť, ktorú by bolo potrebné odstraňovať akýmkoľvek spôsobom, nevyplýva. Vo vzťahu k odvolacej námietke oprávneného, že exekučný súd nezdôvodnil po stránke skutkovej a právnej svoje rozhodnutie v časti, týkajúcej sa sankcií za nesplnenie povinnosti, odvolací súd konštatuje, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj tá, ktorá od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok požaduje, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Správnosť tohto názoru potvrdil aj zákonodarca, ktorý túto podmienku zaradil do novelizovaného znenia ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka písm. k) účinného od 01.01.2008. Odvolací súd sa preto stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, že zmluvné pokuty obsiahnuté v článku 14 zmluvných dojednaní o revolvingovom úvere, ktoré požaduje oprávnený za včasné nesplnenie záväzku povinným, predstavujú neprimerané podmienky, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Navyše uvedená zmluvná podmienka zakotvená v zmluvných dojednaniach zmluvy (v článku 14) nevyvoláva žiadne pochybnosti o tom, že nejde zo strany spotrebiteľa (povinného) o osobitne vyjednanú zmluvnú podmienku. Zmluvné dojednania sú vypracované na predtlačenom formulári a jednotlivé zmluvné podmienky povinný nemal možnosť ovplyvniť, lebo boli vopred pripravené oprávneným. Aj túto okolnosť súd prvého stupňa správne zohľadnil pri posúdení dôvodnosti podaného návrhu na udelenie poverenia na základe rozhodcovského rozsudku. Prvostupňový súd rozhodol správne a s doplnením dôvodov v súvislosti s odvolacími námietkami odvolací súd potvrdil uznesenie prvostupňového súdu ako správne s osvojením si dôvodov uvedených v napadnutom uznesení (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). Odvolací súd odmieta argumenty oprávneného, že rozhodcovská doložka bola v tomto prípade jednoznačne dohodnutá ako individuálna zmluvná podmienka v zmysle ust. § 53 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. V súlade s tým, čo odvolací súd na podporu správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu uviedol, nemožno totiž očakávať právnu istotu a legitímne očakávania tam, kde bolo porušené právo, ako sa to stalo aj v prípade predmetnej zmluvy. Čo sa týka tvrdenia, podľa ktorého rozhodcovským rozsudkom priznané nároky nevychádzajú zo zmluvy o úvere, ale zo zmenky, toto na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia nemá žiaden vplyv. Odvolací súd poukazuje na to, že zabezpečenie úveru zmenkou nie je dohodnuté priamo v uzatvorenej zmluve, ale dohoda a podmienky sú obsiahnuté v súčasti zmluvy, a to v Zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere. Tie sú na predtlačenom tlačive a sú všeobecne koncipované pre veľký počet dlžníkov, teda nie sú individuálne dojednané a je nepochybné, že dlžník nemal možnosť ich zmeniť. Preto je potrebné „dohodu“ o vyplnení zmenky považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko táto nebola individuálne dojednaná, t. j. bola vopred navrhnutá a spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť podstatu tejto podmienky. Toto zmluvné dojednanie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, ku škode a v neprospech spotrebiteľa. Dodávateľ si zabezpečil svoju pohľadávku na úkor spotrebiteľa. Nakoľko ustanovenia Všeobecných dojednaní obsahujú dohodu o vyplnení zmenky, je potrebné považovať ich v tejto časti za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je podľa Občianskeho zákonníka neplatná. Dodávateľ nebol oprávnený takúto zmenu vyplniť a uplatniť si nárok z tejto zmenky na rozhodcovskom súde. Účelom exekučného konania je vykonávanie vykonateľných titulov uvádzaných v ust. § 41 Exekučného poriadku. Právoplatné rozhodnutie rozhodcovského súdu, i keď zaväzujúce na plnenie nedovolené, exekučný súd meniť a ani inak upravovať nemôže. Takéto rozhodnutie preto netvorí podklad pre exekučné konanie a dokiaľ nie je nahradené iným rozhodnutím zaväzujúcim na plnenie dovolené, chýba pre vykonanie exekúcie základný predpoklad, ktorým je exekučný titul. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 219 O. s. p. napadnuté uznesenie potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd postupom podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že oprávnený v odvolacom konaní úspech nemal a úspešnému povinnému v jeho priebehu žiadne trovy nevznikli, ani si ich neuplatnil. jednohlasne Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.