KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
UznesenieKrajský súd Prešov21. 11. 2011plný textcitované 1×

Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 1To/96/2011 z 21. 11. 2011

Stav rozhodnutia: zrušené

Toto rozhodnutie bolo zrušené – rozsudok Krajského súdu Žilina z 27. marca 2019, sp. zn. 3To/3/2019, ECLI:SK:KSZA:2019:5811010373.1 (27. 03. 2019). Zistené automaticky z výroku rozhodnutia vyššieho súdu; overte v jeho texte.

CitáciaUznesenie Krajského súdu Prešov z 21. novembra 2011, sp. zn. 1To/96/2011, ECLI:SK:KSPO:2011:8710010580.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1To/96/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710010580
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Pirkovská
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2011:8710010580.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Pirkovskej a sudcov JUDr.
Vladimíra Monoka a JUDr. Petra Reváka na neverejnom zasadnutí konanom dňa 22.11.2011, v trestnej
veci proti obžalovanému O. D. pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona, o odvolaní okresného
prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T 144/2010 zo dňa 6.6.2011

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), c) Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku oslobodil obžalovaného
Martina Nezbedu spod obžaloby okresného prokurátora pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr.
zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že

- ako konateľ spoločnosti MOTOR SPRINT CAR, s.r.o. so sídlom v Poprade na ul. Hraničná č. 35, IČO:
36 514 136, dňa 12.1.2009 prijal do autoservisu od Ing. L. H. na opravu havarované osobné motorové
vozidlo zn. OPEL Zafira, ev. č. PP 596 BM, VIN: WOLOTGF7532130367, po oprave vozidla vystavil
faktúru č. 2009/009 zo dňa 22.1.2009, ktorá mu bola uhradená v čiastke 1.601,62 eur, vozidlo si prevzal
z autoservisu Ing. L. H. dňa 26.1.2009 a dňa 27.1.2009 zistil, že hoci autoservis fakturoval výmenu
poškodených dielov za nové, boli mu do vozidla namontované už použité diely a to predný nárazník,
mriežka predného nárazníka, kryt podbehu a chladič, čím rozdielom medzi hodnotou továrensky
originálnych dielov a náhradných dielov namontovaných namiesto poškodených takto pre Komunálnu
poisťovňu, a.s. Vienna Insurance Group a spoluúčastníka Ing. L. H. vznikla škoda vo výške 563,- eur,

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku poškodenú Komunálnu poisťovňu, a.s. Vienna Insurance Group odkázal
s jej nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal okresný prokurátor odvolanie. V jeho
písomnom odôvodnení uviedol, že vykonané dokazovanie a výpovede obžalovaného a svedkov hodnotil
súd prvého stupňa jednostranne, pričom vôbec neprihliadal na znalecké dokazovanie Ing. C., ako
ani na výpoveď svedka Ing. H., ktorí jednoznačne konštatovali, že poškodené diely na opravovanom
motorovom vozidle boli vymenené za už použité, a nie za nové. Poukazuje tiež na nevyhodnotenie
výpovede svedka O. - odborného likvidátora Komunálnej poisťovne a.s., podľa ktorej po šetrení



poisťovne bol zistený nesúlad vo fakturácii nákladov na opravu motorového vozidla, pričom na faktúre
bolo uvedené, že na motorové vozidlo sú namontované nové originálne diely, kým v skutočnosti išlo o
diely už použité. Namieta tiež konštatovanie v odôvodnení napadnutého rozsudku, že predný nárazník,
mriežka predného nárazníka, kryt podbehu a chladič síce neboli nové, ale len z hľadiska továrenského,
a že to neboli diely originálne, teda vyrobené výrobcom vozidla zn. Opel. Týmto konštatovaním podľa
odvolania vlastne súd potvrdil, že skutok sa stal. Preto navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok
podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a
prejednanie.

Krajský súd na podklade takto podaného odvolania preskúmal v zmysle

§ 317 ods. 1 Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, a dospel k záveru,
že podané odvolanie je dôvodné a že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť.

Po preskúmaní spisového materiálu krajský súd dospel k záveru, že okresný súd napriek vykonanému
dokazovaniu rozhodol predčasne, bez zohľadnenia všetkých do úvahy prichádzajúcich dôkazov, hlavne
v neprospech obžalovaného, a bez vysporiadania sa so všetkými okolnosťami významnými pre
rozhodnutie, jeho skutkové zistenia sú nejasné a neúplné a že sú pochybnosti aj o správnosti skutkových
zistení, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy.

Okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, ktoré dôkazy v predmetnej veci vykonal a ktoré
pojal za základ pre svoje rozhodnutie. Konštatoval, že žalovaný skutok sa stal, ale nebolo žiadnym
dôkazom preukázané, aby obžalovaný konal zavinene, a ani to, aby už dňa 12.1.2009, v čase prijatia
predmetného vozidla na opravu, vedel a chcel spôsobiť na majetku poškodeného Ing. H. škodu svojím
obohatením tým, že ho uvedie do omylu. Poukazuje na to, že obžaloba neuniesla dôkazné bremeno ani
čo do tvrdenia, že obžalovaný na predmetné vozidlo namontoval už použité diely. Dôkazy podľa dôvodov
napadnutého rozsudku svedčia iba pre tú skutočnosť, že predmetné autosúčiastky neboli síce nové, ale
len z hľadiska továrenského, a že to neboli diely originálne, teda vyrobené

výrobcom vozidla zn. Opel. Aj keď znaleckým dokazovaním bol preukázaný vznik škody vo výške 563,-
eur, tak podľa okresného súdu súčasne nebolo preukázané, aby tento následok bol v príčinnej súvislosti
s úmyselným konaním obžalovaného.

Uvedené závery súdu prvého stupňa, obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku, však podľa
krajského súdu je potrebné považovať prinajmenšom za predčasné, pokiaľ priamo neodporujú
vykonaným dôkazom.

Pochybnosti o správnosti skutkových zistení súdu prvého stupňa vyvoláva už jeho konštatovanie, že
nebolo preukázané, aby už v čase prijatia havarovaného auta na opravu dňa 12.1.2009 obžalovaný
vedel a chcel spôsobiť na majetku poškodeného Ing. H. škodu svojím obohatením tým, že ho uvedie
do omylu.

Z ust. § 221 ods. 1 Tr. zákona vyplýva, že sa trestného činu podvodu dopustí ten, kto na škodu cudzieho
majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí
tak na cudzom majetku malú škodu. Trestný čin je vo všeobecnosti dokonaný, keď sú naplnené všetky
znaky skutkovej podstaty trestného činu. Vychádzajúc z uvedeného je trestný čin podvodu dokonaný,
pri splnení všetkých znakov jeho skutkovej podstaty, obohatením sa páchateľa alebo iného. Je zrejmé,
že vzhľadom na skutok uvedený v obžalobe, týmto okamihom nemôže byť deň, keď obžalovaný od
poškodeného Ing. L. H. prijal auto na opravu, ale až deň, keď na škodu cudzieho majetku seba alebo
iného obohatil a to tým, že uviedol niekoho do omylu alebo využil niečí omyl, a pritom tak na cudzom
majetku spôsobil malú škodu. Pokiaľ súd prvého stupňa zameral svoje dokazovanie subjektívnej stránky
na deň prijatia motorového vozidla do opravy, tak potom nemohol dospieť k správnym skutkovým
záverom, čo vyvoláva pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutého rozsudku.



Ako predčasné a nepreskúmateľné sa krajskému súdu javia konštatovania okresného súdu v dôvodoch
napadnutého rozsudku, že obžalovaný, ale aj svedkovia O. O. a S. R. a znalec Ing. P. C. vyvracali, aby
obžalovaný na predmetné vozidlo namontoval už použité diely, a že svedčili len pre tú skutočnosť, že
predmetné autosúčiastky neboli nové len z hľadiska továrenského.

Z výpovede svedka S. R. totiž vyplýva, že osobne obžalovanému odovzdal nové originálne náhradné
diely v originálnom balení. Ako vypovedal sám obžalovaný, tieto diely po ich dodaní boli namontované
na motorové vozidlo poškodeného Ing. H., pričom diely, ktoré sú uvedené vo faktúre vystavenej Ing.
H., sú originálnymi dielmi na motorové vozidlo zn. OPEL. Naproti tomu však zo záverov znaleckého
posudku vyplýva, že sporné autosúčiastky (predný nárazník, mriežka predného nárazníka, kryt podbehu
a chladič vodný) neboli namontované ako nové, teda nie už použité, a že neboli to originálne diely Opel.
Na hlavnom pojednávaní znalec naviac doplnil, že chladič už bol prerábaný, čo automechanik musel
zbadať.

S uvedenými skutočnosťami významnými pre rozhodnutie sa však súd prvého

stupňa nevysporiadal. Pokiaľ totiž svedok R. vypovedal o dodaní nových

originálnych náhradných dielov v originálnom balení, nie je potom zrejmé, ako sa súd prvého stupňa
vysporiadal s tou skutočnosťou, že do motorového vozidla poškodeného Ing. H. boli namontované
neoriginálne autosúčiastky a medzi nimi dokonca prerobený chladič vody s dátumom výroby 11/2000 a
mriežka predného nárazníka a predný nárazník s dátumom výroby 8/1999, hoci poškodené motorové
vozidlo bolo vyrobené v roku 2003. Pokiaľ podľa okresného súdu nešlo o nepoužité autosúčiastky, pre
takýto záver podklad v dokazovaní nemal. Táto skutočnosť nevyplýva ani zo znaleckého dokazovania.
Rovnako ani z obsahu výpovede svedka R., resp. z faktúry či dodacieho listu spoločnosti VEKTOR s.r.o.,
ktorá súčiastky dodala, nevyplýva, aby boli obžalovanému dodané takéto uvedené autosúčiastky, ktoré
následne namontoval do vozidla Ing. H..

Vykonané dôkazy teda súd prvého stupňa nehodnotil tak, ako mu to ukladá ust. § 2 ods. 12 Tr. poriadku.
Toto ustanovenie, zakotvujúce zásadu voľného hodnotenia dôkazov, ukladá nielen orgánom činným v
trestnom konaní, ale aj súdu povinnosť hodnotiť dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v
ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Uvedená zásada neznamená, že pri tomto hodnotení môže súd postupovať ľubovoľne, ale jeho vnútorné
presvedčenie o správnosti či nesprávnosti určitej okolnosti musí byť založené na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne. Vnútorné presvedčenie musí byť teda odôvodnené
objektívnymi skutočnosťami, ktoré súd zistí, a byť ich logickým dôsledkom.

Súd prvého stupňa však v zmysle zásady voľného hodnotenia nepostupoval, v dôsledku čoho skutkové
zistenia napadnutého rozsudku sú nepresvedčivé a nejasné.

V súvislosti so znaleckým dokazovaním je ďalej potrebné súdu prvého stupňa vytknúť, že pri vykonávaní
znaleckého dokazovania na hlavnom pojednávaní nepostupoval dôsledne podľa ust. § 268 ods. 1, 2
Tr. poriadku. Podľa zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 6.6.2011 sa znalec Ing. P. C. na písomne
podaný znalecký posudok neodvolal, ale znalecký posudok a jeho doplnenie nadiktoval do zápisnice.
Okresný súd pri tom ponechal bez povšimnutia, že takto nadiktovaný znalecký posudok nie je úplne
zhodný so závermi písomne podaného znaleckého posudku. Kým v písomne podanom znaleckom
posudku na otázku, či sporné autosúčiastky boli namontované na vozidlo ako nové, teda nie už použité,
prípadne opravované, znalec odpovedá, že neboli namontované ako nové, tak na hlavnom pojednávaní
už uvádza, že diely neboli namontované ako továrensky nové. Z pojmu „továrensky nie nové diely“ však
podľa krajského súdu nie je zrejmé, či ide o diely už použité, prípadne opravované, alebo má tento pojem
iný obsah. Preto mal okresný súd podľa § 268 ods. 2 v spojení s § 258 ods. 4 Tr. poriadku uvedenú časť
záverov písomne podaného znaleckého posudku prečítať, znalca na rozpory



upozorniť a spýtať sa na ich príčinu. Bez tohto postupu sú závery napadnutého

rozsudku, že znalec vyvracia skutočnosť, aby na vozidle boli namontované použité diely,
nepreskúmateľné.

Okresnému súdu je potrebné tiež vytknúť, že napadnutý rozsudok oprel o výpoveď svedka O. O.
napriek tomu, že medzi jeho výpoveďami z hlavného pojednávania a z prípravného konania sú rozpory
v podstatných bodoch. Kým pri svojom výsluchu v prípravnom konaní dňa 15.1.2010 uviedol, že s
odstupom času nevie posúdiť, či diely, ktoré na vozidlo namontoval boli alebo neboli originálnymi a že
pri montáži nenadobudol podozrenie, aby sa jednalo už o použité diely, tak na hlavnom pojednávaní dňa
6.6.2011 už vypovedal, že išlo o originálne diely na vozidlo zn. Opel a že si nevie vysvetliť konštatovanie
znalca, že namontované diely boli použité. Napriek tomu okresný súd postupom uvedeným v ust. §
264 Tr. poriadku nepostupoval a na vysvetlenie rozporov svedkovi zápisnicu o jeho skoršej výpovedi
nepredložil. Nemohol tak posúdiť hodnovernosť a pravdivosť jeho tvrdení pri výsluchu na hlavnom
pojednávaní.

Za tohto stavu krajskému súdu nezostávalo nič iné, než napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušiť a
okresnému súdu uložiť, aby vec v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.

V novom konaní bude musieť okresný súd vytknuté pochybenia napraviť, odstrániť vzniknuté rozpory
v záveroch znaleckého posudku a vo výpovedi svedka O. O. a vykonať prípadne aj ďalšie dôkazy
potrebné na zistenie skutkového stavu v rozsahu nevyhnutnom pre spravodlivé rozhodnutie. Ako je už
z doteraz vykonaných dôkazov zrejmé, do motorového vozidla poškodeného Ing. H. boli namontované
neoriginálne autosúčiastky, medzi ktorými bol upravovaný chladič vody s dátumom výroby 11/2000
a mriežka predného nárazníka a predný nárazník s dátumom výroby 8/1999. Pre úplné zistenie
skutkového stavu preto bude potrebné tiež zistiť u spoločnosti VEKTOR s.r.o., prípadne aj výsluchom
svedka Žilku, či takéto súčiastky dodali obžalovanému. Následne musí okresný súd náležite zákonným
spôsobom vyhodnotiť všetky dôkazy. Akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov,
najmä ak si navzájom odporujú, bude musieť uviesť v odôvodnení rozsudku tak, ako mu to ukladá §
168 ods. 1 Tr. poriadku.

Ak vzhľadom na výsledky dokazovania súd prvého stupňa dospeje k iným skutkovým záverom, než aké
sú uvedené v obžalobe, tak mu nič nebráni, aby v súlade s nimi a samozrejme pri zachovaní totožnosti
skutku, upravil skutkovú vetu rozsudku. Pokiaľ teda zistí, že náhradné diely neboli použité, bude musieť
tiež skúmať, či poškodeného neuviedol obžalovaný do omylu tým, že mu vyúčtoval originálne diely, hoci
na motorové vozidlo poškodeného Ing. H. namontoval len diely neoriginálne.

Bez vykonania vyššie naznačených dôkazov, prípadne aj dôkazov ďalších, ktoré strany navrhnú,
alebo vykonanie ktorých sa ukáže byť potrebným, a bez vysporiadania sa so všetkými okolnosťami
významnými pre rozhodnutie, nebude možné vo veci spravodlivo rozhodnúť.

Z uvedených dôvodov preto krajský súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a okresnému súdu
uložil, aby vec v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.

jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

Citované v ďalších rozhodnutiach

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 8710010580

  1. 21. 11. 2011Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 1To/96/2011 z 21. 11. 2011 (toto rozhodnutie)zrušené
  2. 5. 3. 2012Rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/144/2010 z 5. 3. 2012opravný prostriedok zamietnutý / odmietnutý
  3. 4. 9. 2012Rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. 1To/39/2012 z 4. 9. 2012