Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 1To/39/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710010580 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Pirkovská ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8710010580.1 Rozhodnutie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Pirkovskej a sudcov JUDr. Evy Rešatkovej a JUDr. Vladimíra Monoka na verejnom zasadnutí konanom dňa 5.9.2012, v trestnej veci obžalovaného O. D. pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T 144/2010 zo dňa 5.3.2012 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného O. D. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obžalovaného O. D. za vinného z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že - ako konateľ spoločnosti MOTOR SPRINT CAR, s.r.o. so sídlom v Poprade na ul. Hraničná č. 35, IČO: 36 514 136, dňa 12.1.2009 prijal do autoservisu od Ing. L. H. na opravu havarované osobné motorové vozidlo zn. OPEL Zafira, ev. č. PP 596 BM, VIN: WOLOTGF7532130367, po oprave vozidla vystavil faktúru č. 2009/009 zo dňa 22.1.2009, ktorá mu bola uhradená v čiastke 1.601,62 eur, vozidlo si prevzal z autoservisu Ing. L. H. dňa 26.1.2009 a dňa 27.1.2009 zistil, že hoci autoservis fakturoval výmenu poškodených dielov za nové, boli mu do vozidla namontované už použité diely a to predný nárazník, mriežka predného nárazníka, kryt podbehu a chladič, čím rozdielom medzi hodnotou továrensky originálnych dielov a náhradných dielov namontovaných namiesto poškodených takto pre Komunálnu poisťovňu, a.s. Vienna Insurance Group a spoluúčastníka Ing. L. H. vznikla škoda vo výške 563,- eur, Za to mu uložil podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona, s použitím § 56 ods. 1, § 57 ods. 1, § 38 ods. 2, 3 a § 36 písm. j) Tr. zákona peňažný trest vo výške 300,- eur. Zároveň podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona mu pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, určil aj náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiacov. Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu v zákonnej lehote odvolanie, ktoré aj písomne odôvodnil. V dôvodoch odvolania namieta, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní, keďže zo žiadneho z nich nevyplýva, že sa mal dopustiť skutku, ktorý je mu kladený za vinu. Zároveň je podľa neho z vykonaného dokazovania zrejmé, že skutok tak, ako je popísaný v obžalobe a v odsudzujúcom rozsudku zo dňa 5.1.2012, nie je trestným činom. Z dokazovania je zrejmé, že ako konateľ servisu zakúpil náhradné diely, tieto však sám do auta nenamontoval, ako sa často uvádza v tomto konaní, iba ich odovzdal svojmu zamestnancovi, čo mechanik aj potvrdil. Tento mechanik, ktorý montoval diely, však nikdy nepotvrdil, že by montoval náhradné diely, ktoré nakoniec boli predmetom aj znaleckého posudku v tomto konaní. Poukazuje na to, že v zmysle Trestného zákona sa trestného činu podvodu dopustí ten, kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho iného do omylu alebo využije niečí omyl a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu. Omylom sa rozumie rozpor medzi predstavou a skutočnosťou, omyl sa môže týkať aj skutočnosti, ktorá ešte len nastane, páchateľ však musí o omyle iného vedieť už v čase, keď dochádza k jeho obohateniu. Vyjadruje názor, že nie je zrejmé, aká škoda mala vzniknúť na aute, ktoré malo byť predmetom útoku tak, ako to chápe § 126 Tr. zákona a takisto o čo a či vôbec sa mal ako obžalovaný obohatiť, pokiaľ by bolo preukázané, že sa dopustil trestného činu podvodu. Vychádzajúc z ustálenej súdnej praxe a akceptujúc, že obohatenie a škoda sa síce môže, ale nemusí zhodovať so spôsobenou škodou, toto podľa neho zrejmé nie je. Pokiaľ by súd dospel k záveru, že škoda na aute ako hmotnom predmete útoku je 563,- eur, potom má určite ako obžalovaný právo, aby mu súd, resp. orgány činné v trestnom konaní vysvetlili, či z vykonaného dokazovania vyplynulo, že sa o túto sumu mal aj obohatiť a či vôbec konal s týmto úmyslom. Znalec navyše vysvetlil na hlavnom pojednávaní rozpor v znaleckom posudku tak, ako žiadali oba súdy a potvrdil, že namontované diely sú síce staršej výroby, ale ide o továrensky originálne diely Opel, navyše povedal, že nevie s istotou povedať, či ide už o použité diely, ale že to len predpokladá. Pokiaľ by teda aj vedel, aké diely v aute sú, tak z fakturácie, ktorú vykonal nevyplýva nič zlé, je tam len napísané, že servis fakturuje diely na Opel a na hlavnom pojednávaní potvrdil zástupca poisťovne, že z faktúry nevyplýva ani hodnota náhradných dielov, ani ich vek a navyše ani Ing. H., ani poisťovňa nemali dohodnutú so servisom ani cenu náhradných dielov. Ako teda mal servis, resp. on ako obžalovaný, uviesť do omylu poškodených, za predpokladu, že vôbec teda vedel, že sú tam diely, ktoré sú predmetom konania, keďže nevyvolal žiadnym konaním rozpor medzi predstavou a skutočnosťou. Nevysvetlené ostávajú otázky, či bol vôbec povinný zabezpečiť montáž dielov, ktoré zakúpil vo firme Vectra v Košiciach, či bol vôbec povinný zakúpiť vo firme Vectra nejaké náhradné diely, či sľúbil alebo sa nejako ústne alebo písomne dohodol s Ing. H. alebo s poisťovňou, že namontuje diely, ktoré zakúpil vo firme Vectra, či mu ukladá takúto povinnosť nejaký právny predpis, a tiež či ukázal poškodeným tieto diely a povedal im, že tieto budú namontované jeho mechanikom. Zástupca firmy Vectra na hlavnom pojednávaní povedal, že v podstate niečo ako originál Opel už ani neexistuje, sú to len rôzne firmy, ktoré pre Opel náhradné diely vyrábajú a oni ich predávajú. Znalec píše v znaleckom posudku, že hodnota auta pred opravou bola 9.600,- eur, nepíše však koľko mala byť hodnota auta po oprave, resp. či sa auto malo opravou zhodnotiť a o koľko. Keďže auto je vec, ktorá je v tomto konaní predmetom útoku, nie je zrejmé aká škoda na ňom mala vzniknúť. Samotné náhradné diely nie sú vecou tak, ako to chápe Trestný zákon, len súčasťou veci, čiže auta. Podľa neho je otázne, či vôbec mohlo dôjsť, vzhľadom na rozsah opravy a vek vozidla, k jeho znehodnoteniu, resp. k vzniku škody, keďže auto je funkčné a pojazdné a do dnešného dňa nevykazuje známky jedinej vady. Znalec píše, že rozdiel medzi hodnotou náhradných dielov, ktoré boli namontované a hodnotou poškodených dielov je 65,50 eur. Otázne je potom, či o túto sumu nebola znížená aj hodnota auta a či suma 65,50 eur nie je škodou. Ďalej poukazuje na to, že podľa znalca rozdiel medzi namontovanými dielami a originálnymi novými dielami je 563,- eur. Nie je však zrejmé, o aké nové náhradné diely má ísť a či to sú tie, ktoré zakúpil vo firme Vectra. Pokiaľ by tieto „nové“ náhradné diely boli servisom namontované oproti tým, ktoré sú tam dnes, nie je zrejmé, či by sa hodnota auta na trhu zvýšila a o koľko. Záverom uvádza, že nie on má preukazovať svoju nevinu, ale obžaloba má dokázať jemu, že skutok spáchal, čím sa okresný súd dôsledne neriadil. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhuje, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie Okresného súdu Poprad a aby ho spod obžaloby oslobodil. Na základe podaného odvolania krajský súd v intenciách ust. § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc i na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, pokiaľ by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. V konaní pred súdom prvého stupňa boli vykonané dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. Súd vykonané dôkazy vyhodnotil spôsobom uvedeným v § 2 ods. 12 Tr. poriadku a takýmto postupom dospel k správnym skutkovým aj právnym záverom. Z dôvodov napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré dôkazy boli pred súdom prvého stupňa vykonané, ako aj to, ktoré skutočnosti z jednotlivých dôkazov vyplynuli. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku plynie aj skutočnosť, ako prvostupňový súd jednotlivé dôkazy hodnotil. V tomto smere sú dôvody napadnutého rozsudku podrobné a vecne správne, a preto na ne krajský súd v podrobnostiach aj poukazuje. Len s ohľadom na obsah odvolacích námietok, považuje krajský súd za potrebné zvýrazniť niekoľko skutočností. Napriek tomu, že obžalovaný poprel spáchanie trestného činu, brániac sa tým, že nebolo preukázané, aby sa dopustil skutku popísaného v skutkovej vete napadnutého rozsudku, že on sám diely do vozidla nemontoval a že tento skutok ani nie je trestným činom, tak aj podľa krajského súdu výrok o vine je možné oprieť o súhrn dôkazov, ktoré po ich zhodnotení jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností odôvodňujú záver, že sa skutok stal, že ho ako trestne zodpovedný subjekt spáchal obžalovaný a že konanie obžalovaného je potrebné posúdiť ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona. Predovšetkým je potrebné zdôrazniť, že podnikatelia, ktorí spotrebiteľovi ponúkajú alebo predávajú výrobky, alebo poskytujú služby majú vo vzťahu k spotrebiteľovi viaceré povinnosti bez ohľadu na to, či si ich so spotrebiteľom výslovne dohodli. Medzi tieto povinnosti, vyplývajúce najmä zo zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, patrí aj povinnosť pri predaji použitého alebo upravovaného výrobku, výrobku s vadou alebo výrobku, ktorého úžitkové vlastnosti sú inak obmedzené, na túto skutočnosť spotrebiteľa vopred upozorniť (§ 12 ods. 4 cit. zákona). Tiež je povinný informovať spotrebiteľa o vlastnostiach predávaného výrobku alebo charaktere poskytovanej služby a nesmie také údaje zamlčať a konať v rozpore s dobrými mravmi (§ 4 ods. 8, § 5 ods. 1 a § 11 ods. 1 cit. zákona). Skutočnosť, že si bol obžalovaný týchto povinností vedomý, je zrejmá zo samotného jeho správania sa v čase páchania trestného činu, ako aj po jeho spáchaní. Obžalovaný totiž na opravu objednával nové originálne diely od spoločnosti VEKTOR s.r.o., čo vyplýva zo svedeckej výpovede jej konateľa S. R., z faktúry vystavenej spoločnosťou VEKTOR s.r.o. a pokladničných dokladov, ako aj zo záznamu o výsledku prešetrovania poistnej udalosti pre Komunálnu poisťovňu a.s., v rámci ktorého obžalovaný predkladal uvedené doklady o zakúpení náhradných dielov k oprave. Aj z výpovede samotného obžalovaného vyplýva, že tiež následne po oprave obžalovaný poškodenému Ing. H. tvrdil, že všetky diely boli namontované nové a originálne a to bez toho, aby si námietky poškodeného overil. Táto skutočnosť, teda že si tvrdenia Ing. H. o použití starých náhradných dielov obžalovaný ani neoveril, a napriek tomu ich odmietal a zotrvával na tom, že mu vymenili nové a originálne diely, svedčí o tom, že o výmene použitých a neoriginálnych dielov vedel, hoci ich sám nemontoval. Toto je aj v súlade s tvrdením svedka O. O., zamestnanca spoločnosti MOTOR SPRINT CAR s.r.o., podľa ktorého na poškodené vozidlo namontoval tie diely, ktoré mu dal obžalovaný. Z konania obžalovaného je teda zrejmé, že ako konateľovi spoločnosti MOTOR SPRINT CAR s.r.o. mu povinnosti vyplývajúce zo Zákona o ochrane spotrebiteľa boli známe, no napriek tomu ich vo vzťahu k poškodenému Ing. H. porušil a uviedol ho do omylu, keď poškodenému Ing. H. vyfakturoval nové a originálne náhradné diely, hoci v skutočnosti také neboli a to bez toho, aby o tom Ing. H. vopred upozornil, alebo ho o tom informoval. Naopak, podľa svedeckej výpovede Ing. H. bolo mu povedané, že na vozidlo bude mať namontované nové diely, a nie používané, a aj podľa výpovede obžalovaného tento Ing. H. tvrdil, že všetky diely boli namontované nové a originálne. Podvodný úmysel obžalovaného je zrejmý aj zo skutočnosti, že kým od spoločnosti VEKTOR s.r.o. zakúpil na opravu nové a originálne diely, tak tieto následne na opravu vozidla Ing. H. nepoužil, no v rámci fakturácie ceny opravy vyúčtoval poškodenému Ing. H. za predný nárazník a vodný chladič vyššiu cenu, než za akú diely zakúpil v spoločnosti VEKTOR s.r.o.. Toto preukazujú faktúry, ktoré vystavila jednak spoločnosť VEKTOR s.r.o. obžalovaného a jednak táto spoločnosť poškodenému Ing. H., na ktorých sú uvedené ceny náhradných dielov a tiež pokladničné doklady. Okrem už uvedených dôkazov vinu obžalovaného preukazuje aj znalecký posudok Ing. P. C. z odboru cestná doprava. Tento dospel k záveru, že náhradné diely a to predný nárazník, mriežka predného nárazníka, kryt podbehu a vodný chladič, neboli namontované ako nové a neboli to originálne diely Opel. Ďalej znalec určil, že rozdiel medzi hodnotou továrensky originálnych nových dielov a náhradných dielov namontovaných namiesto poškodených je 563,- eur s DPH, ktorá suma aj podľa krajského súdu predstavuje objektívne určenú ujmu na majetku poškodeného, teda výšku škody tak, ako ju vymedzuje ust. § 124 ods. 1 Tr. zákona. V zhode so zistením, že na vozidlo poškodeného neboli namontované nové a originálne diely, vyznieva aj výpoveď svedka S. R.. Tento potvrdil, že v jeho spoločnosti VEKTOR s.r.o. začiatkom roka 2009 obžalovaný osobne kúpil a prevzal predný nárazník a chladič na osobné motorové vozidlo zn. Opel, pričom išlo o nové originálne diely zabalené v originálnom balení. Hoci v skutočnosti na vozidlo Ing. H. bol namontovaný predný nárazník vyrobený v auguste 1999 a chladič vyrobený v novembri 2000, tak svedok R. poprel, aby v predajni v čase predaja v roku 2009 mal také staré diely. Vzhľadom na tieto skutočnosti, aj podľa krajského súdu, súd prvého stupňa vykonané dôkazy vyhodnotil správne a logicky, keď obrane obžalovaného neuveril a túto považoval za vyvrátenú. Preto aj podľa názoru krajského súdu bolo vykonaným dokazovaním nepochybne preukázané, že skutok uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku tak, ako bol ustálený súdom prvého stupňa, sa stal a tiež, že ho spáchal obžalovaný O. D.. Je zrejmé, že napriek tomu, že poškodenému Ing. H. vyfakturoval výmenu poškodených dielov za nové, tak do vozidla boli v skutočnosti namontované diely už použité, čím spôsobil škodu vo výške 563,- eur. Správne zistenému skutkovému stavu zodpovedá potom aj právna kvalifikácia. Je totiž nepochybné, že obžalovaný na škodu majetku poškodených Ing. L. H. a Komunálnej poisťovne a.s., ktorí vystavenú faktúru hradili, seba obohatil tým, že ich uviedol do omylu a spôsobil tak na ich majetku škodu 563,- eur, teda malú škodu. Okresný súd teda správne kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona. Pochybenia, ktoré by bolo možné napraviť v prospech obžalovaného nezistil krajský súd ani pri rozhodovaní o treste. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že prvostupňový súd, použijúc zásady pre ukladanie trestov vyplývajúce z ust. § 34 ods. 4 Tr. zákona, pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadal najmä na prevahu poľahčujúcich okolností a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, majúc na zreteli účel trestu vyplývajúci z ust. § 34 ods. 1 Tr. zákona, ktorým je zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorenie podmienok na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život. Z napadnutého rozsudku plynie, že okresný súd zistil len existenciu poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písm. j) Tr. zákona, spočívajúcej v tom, že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. Priťažujúcu okolnosť okresný súd nezistil. Za zákonné preto krajský súd považuje aj rozhodnutie okresného súdu o treste, keď uložil mierny peňažný trest vo výške 300,- eur, za súčasného uloženia náhradného trestu odňatia slobody pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený. Keďže teda krajský súd nezistil žiaden dôvod na zmenu rozhodnutia v prospech obžalovaného, jeho odvolanie ako nedôvodné v zmysle ust. § 319 Tr. poriadku zamietol. jednohlasne Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.