Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 1S/18/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8010200158 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8010200158.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa Lesoochranárske zoskupenie VLK, so sídlom v Tulčíku č. 27, IČO : 34 30 3862, zastúpeného Ing. V. Y., právne zastúpeného JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Štúrova ulica č. 20, 040 01 Košice, proti odporcovi Mestu Bardejov, zastúpeného primátorom, so sídlom v Bardejove, Radničné námestie č. 16, 085 01 Bardejov, v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy takto
r o z h o d o l :
Súd z a k a z u j e Mestu Bardejov pokračovať v porušovaní práv navrhovateľa neupovedomovaním ho o začatým správnych konaniach podľa § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení.
Súd u k l a d á Mestu Bardejov upovedomovať navrhovateľa o začatí správnych konaniach podľa § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. v platnom znení.
Z a v ä z u j e odporcu nahradiť trovy konania vo výške 303,30 Eur navrhovateľovi, ktoré je povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne JUDr. Ivety Rajtákovej v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Podaným návrhom doručeným Krajskému súdu v Prešove dňa 05. marca 2010 sa navrhovateľ domáhal vyslovenia zákazu odporcovi pokračovať v porušovaní práv navrhovateľa neupovedomovaním ho o začatých správnych konaniach podľa § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. v platnom znení. Zároveň žiadal súdom uložiť odporcovi upovedomovať navrhovateľa o začatých správnych konaniach podľa § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. v platnom znení a uplatnil si nárok na náhradu trov konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že ako lesoochranárske zoskupenie je občianskym združením, ktorého predmetom činnosti je ochrana životného prostredia. Poukázal na to, že listom zo dňa 18. januára 2010 požiadal Mesto Bardejov aby ho upovedomovalo v súlade s ustanovením § 82 ods. 6 zákona č. 543/2002 Z.z. o začatých správnych konaniach, v ktorých môžu byť dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny konkrétne týkajúce sa výrubu drevín a krov na území Mesta Bardejov. K žiadosti priložil navrhovateľ aj stanovy združenia zo dňa 29. mája 2011. Odporca listom zo dňa 21. mája 2010 oznámil navrhovateľovi, že mesto Bardejov vydáva rozhodnutia o výrobe drevín mimo lesa. Navrhovateľ opätovne listom zo dňa 20. februára 2010 požiadal o upovedomenie o začatých správnych konania poukazujúc na ustanovenie § 82 ods. 6, § 2 ods. 1 a § 82 ods. 7 zákona o ochrane prírody a krajiny.
Dňa 17. februára 2010 bola doručená odpoveď mesta Bardejov navrhovateľovi, kde mesto žiadalo špecifikovať ustanovenie stanov navrhovateľa, ktoré by malo upravovať predmet činnosti združenia
vo väzbe na ochranu prírody a krajiny. Navrhovateľ listom zo dňa 17. februára 2010 opätovne prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyne upozornil mesto Bardejov s poukazom na ustanovenie § 82 ods. 7 zákona o ochrane prírody a krajiny na jeho povinnosť a nakoniec listom zo dňa 25. februára 2011 mesto Bardejov oznámilo, že vydáva rozhodnutie týkajúce sa výrubu drevín mimo lesa.
Navrhovateľ ďalej konštatoval, že odporca aj napriek citovaným listom doposiaľ navrhovateľa neupovedomil o žiadnom konaní o výrube drevín a krov na území mesta Bardejov.
Navrhovateľ citoval ustanovenie § 82 ods. 3 a ods. 6 Zákona o ochrane prírody a krajiny. Poukázal na citáciu ustanovenia § 82 ods. 3 zákona, z ktorej vyplývajú pre občianske združenie viaceré procesné práva, okrem iného účasť na ústnom pojednávaní, miestnej obhliadke, právo byť oboznámený s podkladom rozhodnutia, vyjadriť sa k nemu aj k spôsobu jeho zistenia a navrhovateľ jeho doplnenie. Tieto práva vyplývajú zároveň aj z ustanovenia § 47 ods. 3 citovaného zákona, pričom tieto sú navrhovateľovi postupom odporcu upierané.
Zásah do práv navrhovateľa nemožno riešiť návrhom proti nečinnosti orgánom verejnej správy podľa ustanovenia § 250t a nasledujúcich ustanovení, keďže neupovedomenie navrhovateľa správnym orgánom o začatých konaniach môže mať za následok skončenie týchto konaní bez účasti združenia a tento stav nemožno zhojiť ani prípadným rozhodnutím v konaní podľa štvrtej hlavy piatej časti O.s.p., pretože uplynutím času a vykonaním konania podľa § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny dôjde k nezvratnému stavu, ktorého výsledkom je odoprenie účasti združenia v takomto konaní.
K podanému návrhu sa vyjadril odporca podaním zo dňa 21. apríla 2010 a poukázal na to, že vychádzajúc zo Stanov Lesoochranárskeho zoskupenia VLK, ktoré žiadal predložiť odporca k žiadosti o upovedomení o začatých správnych konaní podanej 19. januára 2010 navrhovateľom konštatoval, že zo stanov vyplýva, že program združenia je zameraný špeciálne na záchranu prirodzených lesov, na záchranu najviac ohrozených dravcov, na terénne pobyty v prirodzených lesoch a na vydávanie literatúry zaoberajúcej sa novými pohľadmi na les a prístup k nemu z hľadiska filozofie hlbokej ekológie. Podľa vyššie uvedeného odporca informoval navrhovateľa o tom, že vydáva rozhodnutia o výrobu drevín podľa zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov v súlade so zákonom o správnom konaní, rastúcich mimo lesa.
Odporca dospel k záveru, že predmet činnosti lesoochranárskeho združenia VLK je zameraný na záchranu prirodzených lesov, preto podľa názoru odporcu navrhovateľ nespĺňa zákonné podmienky podľa ustanovenia § 82 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.
Podľa odporcu bol návrh navrhovateľa doručený na súd až po uplynutí 30 dní odo dňa keď sa navrhovateľ dozvedel o tom, že odporca neakceptuje jeho žiadosť o upovedomovaní správnych konaní, ktorá mu bola doručená 19. januára 2010. Mesto Prešov ako odporca v predmetnej veci vydáva rozhodnutia týkajúce sa výrubov drevín podľa zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v súlade so zákonom o správnom konaní v znení neskorších predpisov, rastúcich mimo lesa. Návrh žiadal odporca v celom rozsahu odmietnuť.
Z administratívneho spisu, ktorý bol predložený odporcom vyplýva, že navrhovateľ listom zo dňa 18. januára 2010, doručeným Mestskému úradu Bardejov dňa 19. januára 2010 pod sp. zn. 1642/2010/00299-1 ako žiadosť o upovedomení o začatí správnych konaní navrhovateľa v súlade s poukazom na ustanovenie § 82 ods. 6 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, žiadal navrhovateľ o to, aby písomne bol upovedomovaný o začatí všetkých správnych konaní vrátane už začatých týkajúcich sa výrubov drevín a krov na území mesta Bardejov.
Mesto Bardejov listom zo dňa 25. januára 2010 k žiadosti navrhovateľa uviedlo, že v prílohe Stanov LZ VLK zo dňa 29. mája 2001 čl. 16 sú uvedené programy pod bodom 59 a činnosť LV VLK je vykonávaná v štyroch programoch :
a) program „Zachráňme lesy“ je zameraný špeciálne na záchranu prirodzených lesov,
b) program „Zachráňme dravce“ je zameraný špeciálne na záchranu najviac ohrozených dravcov, typických pre prirodzené lesy - vlka, rysa, sovy dlhochvostej a orla skalného
c) program „GAIA - náš domov“ je zameraný na osemdňové terénne pobyty v prirodzených lesoch
d) program „ABIES - vydavateľstvo LZ VLK“ je zameraný na vydávanie literatúry, zaoberajúcej sa novými pohľadmi na les a prístup k nemu z hľadiska filozofie hlbokej ekológie.
Mesto Bardejov vydáva rozhodnutia o výrube drevín rastúcich mimo lesa podľa zákona č. 543/2002 Z.z. v súlade so zákonom o správnom konaní.
Následne navrhovateľ žiadosťou o upovedomení o začatí správnych konaní zo dňa 05. februára 2010 zaslal odporcovi list, ktorým upozornil Mestský úrad Bardejov, že podľa zákona č. 543/2003 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov má lesoochranárske zoskupenie VLK právo na upovedomovanie o začatí správnych konaní, ktorý sa týkajú aj výrubu drevín rastúcich mimo lesa a taktiež do nich aj vstupovať. Zároveň poukázal na ustanovenie § 82 ods.6, 7, § 2 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Opätovne požiadal odporcu , aby bolo združenie upovedomované o začatí všetkých správnych konaní v rátane už začatých týkajúcich sa výrubov drevín na krov na území mesta Bardejov.
Na predmetný list odpovedal odporca listom zo dňa 12. februára 2010 s tým, že vyžiadal špecifikáciu ustanovenia, resp. článku a bodu stanov navrhovateľa, ktoré by mali upravovať predmet činnosť vo väzbe na ochranu prírody a krajiny podľa § 2 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny.
Listom zo dňa 17. februára 2010 navrhovateľ opätovne žiadosťou o upovedomovanie Lesoochranárska zoskupenia VLK o začatých správnych konania žiadal odporcu o splnenie povinnosti vyplývajúcej mu v zmysle ustanovenia § 82 ods. 6,7, ako aj § 82 ods. 3 a § 2 ods. 1 Zákona o ochrane prírody a krajiny. Zároveň navrhovateľ upozornil, že predovšetkým so zreteľom na list odporcu zo dňa 25. januára 2010 orgán ochrany prírody a krajiny nie je oprávnený klásť ďalšie podmienky pre splnenie svojej povinnosti vyplývajúcej mu z ustanovenia § 82 ods. 7 zákona a spájať právo združenia podľa § 82 ods. 3 na upovedomovanie podľa ustanovenia § 82 ods. 7 zákona a preukazovaní vzťahu v oblasti ochrany prírody, ktorá je predmetom činnosti združenia, ku predmetu konaní, o ktorých má byť takéto združenie upovedomované.
Listom zo dňa 25. februára 2010 odporca s poukazom na príslušné ustanovenie stanov navrhovateľa 4 a článku 16 bodu 59 ako aj v súlade s § 1 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov uviedol, že mesto Bardejov vydáva rozhodnutia týkajúce sa výrubu drevín, podľa zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov v súlade so zákonom o správnom konaní v znení neskorších predpisov, rastúcich mimo lesa.
Krajský súd uznesením zo dňa 14. júla 2011 pod sp. zn. 1 S 18/2010 - 31 pôvodne predmetný návrh navrhovateľa zamietol a nepriznal navrhovateľovi právo na náhradu trov konania. Voči tomuto uzneseniu podal navrhovateľ podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorá bola doručená Ústavnému súdu dňa 23. septembra 2011. Nálezom Ústavný súd Slovenskej republiky pod sp.zn. II. ÚS 513/2011 - 33 zo dňa 20. marca 2012 rozhodol tak, že vyslovil výrokom, že základné právo Lesoochranárskeho zoskúpenia VLK domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na súde zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 1S 18/2010 - 31 zo 14. júla 2011 porušené bolo. Uznesenie Krajského súdu v Prešove č.k. 1S 18/2010 - 31 zo dňa 14. júla 2011 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. Lesoochranárskemu zoskupeniu VLK nepriznáva primerané finančné zadosťučinenie. Lesoochranárskemu zoskupeniu VLK bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia v sume 314,18 Eur, ktorú je Krajský súd v Prešove povinný vyplatiť na účet právnej zástupkyne JUDr. Ivety Rajtákovej, Advokátska kancelária, Štúrova 20, Košice do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Výrok nálezu odôvodnil Ústavný súd SR tým, že Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre viackrát potvrdil, že vnútroštátny prostriedok nápravy, ktorý sťažovateľom zároveň neumožňuje domáhať sa a teoreticky i prakticky dosiahnuť náhradu za spôsobenú nemateriálnu ujmu, nemôže byť považovaný za efektívny. Zdôraznil, že ak všeobecný súd dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, treba rozhodnutiu všeobecného súdu považovať za arbitrárne, teda za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy. Podľa Ústavného súdu v citovanej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajským súdom boli vyvodené závery, ktoré sú zjavne neodôvodnené a arbitrárne a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň majú za následok porušenie základného práva a slobody. Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil, že uznesením krajského súdu č.k. 1 S 18/2010 - 31 zo dňa 14. júla 2011 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na súde zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto nálezu. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutia ochrany sťažovateľovi ústavný súd v bode 2 výroku tohto nálezu zrušil uznesenie krajského súdu č.k. 1S 18/2010 - 31 zo dňa 14. júla 2011 podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Podľa § 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde, ak ústavný súd právoplatne rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah zruší a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal rozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zákaz, je povinný vec znova prerokovať a rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom ústavného súdu.
Na základe citovaného nálezu Ústavného nálezu Slovenskej republiky pod sp. zn. II. ÚS 513/2011 - 33 krajský súd opätovne rozhodol, tak ako je uvedené vo výrokovej časti predmetného rozsudku.
Cieľom procesnej úpravy zakotvenej v štvrtej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, ako konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy „je poskytnúť fyzickým a právnických osobám účinnú súdnu ochranu, ktoré tvrdia že boli ukrátené na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej vykonaný“.
Na konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy sa primerane použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy piatej časti, ak nie je osobitná úprava.
Primeranosťou v tomto zmysle chápeme také použitie, ktoré napomáha dosiahnutiu účelu konania proti nečinnosti správneho orgánu.
Podľa § 250v ods. 1 O.s.p., fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.
Podľa § 250v ods. 2 O.s.p., orgán, proti ktorému návrh smeruje, je orgán, ktorý podľa tvrdenia uvedeného v návrhu vykonal zásah; v prípade zásahu ozbrojených síl, ozbrojeného zboru alebo iného verejného zboru je to orgán, ktorý tento zbor riadi, alebo ktorému je taký zbor podriadený.
Podľa § 250v ods. 3 O.s.p., návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha len určenia, že zásah bol alebo je nezákonný. Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo.
Podľa § 250v ods. 4 O.s.p., súd o takom návrhu rozhodne rozsudkom. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku rozsudku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a lehotu, v ktorej má orgán verejnej správy túto povinnosť vykonať. Povinnosť spočíva v zákaze pokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom. Ustanovenie § 250u platí rovnako. Súd návrh zamietne, ak nie je dôvodný alebo návrh nie je prípustný.
Podľa § 250v ods. 5 O.s.p., navrhovateľ má právo na náhradu trov konania, ak súd návrhu vyhovel.
Podľa § 250v ods. 6 O.s.p., súd konanie zastaví, ak odpadli dôvody na ďalšie konanie, a zároveň rozhodne o trovách konania.
Súd príslušný rozhodovať o návrhu namietajúcom konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy musí splnenie podmienky podľa § 250v ods. 3 O.s.p. posudzovať individuálne, na základe okolností konkrétneho prípadu rešpektujúc účel tohto právneho prostriedku, ktorých je poskytnúť efektívnu a účinnú ochranu osobe, ktorej práva alebo právom chránené záujmy môžu byť nezákonným zásahom orgánom verejne správy dotknuté v tom ktorom konkrétnom konaní.
S poukazom na tú skutočnosť, že krajský súd je viazaný právnym názorom vysloveným Ústavným súdom Slovenskej republiky v už vyššie citovanom náleze sp. zn. II. ÚS 513/2011 - 33 zo dňa 20. marca 2012 rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Odporcovi v zmysle tohto rozsudku bude do budúcna vyplývať povinnosť upovedomovať navrhovateľa podľa § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny o začatých správnych konaniach ohľadom výrubu drevín na území mesta Bardejov v zmysle citovaného ustanovenia zákona č. 543/2002 Z.z..
V zmysle § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, na výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody, ak tento zákon neustanovuje inak. Súhlas na výrub dreviny sa môže v odôvodnených prípadoch vydať len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka a so súhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu, ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy, pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom nie je jeho vlastník (správca, nájomca) a po vyznačení dreviny určenej na výrub.
Podľa § 82 ods. 3 citovaného zákona, účastníkom konania o vydanie súhlasu alebo povolenie výnimky je v prípadoch uvedených v odseku 2 len žiadateľ, ak tento zákon neustanovuje inak. Účastníkom konania o vydanie súhlasu na zriadenie zoologickej záhrady je aj obec, v ktorej katastrálnom území je alebo má byť zoologická záhrada umiestnená. Účastníkom konania podľa tohto zákona je aj fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu.113a) Združenie s právnou subjektivitou, 114) ktorého predmetom činnosti je ochrana prírody a krajiny (§ 2 ods. 1) a ktoré písomne oznámi svoju účasť v konaní podľa tohto zákona najneskôr do siedmich dní od upovedomenia podľa odseku 7, je zúčastnenou osobou, 114a) ak nie je účastníkom konania podľa tretej vety.
Podľa § 82 ods. 6 citovaného zákona, združenie podľa odseku 3 môže písomne požiadať orgán ochrany prírody, aby ho písomne upovedomil o začatých správnych konaniach, v ktorých môžu byť dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny chránené týmto zákonom. Žiadosť musí obsahovať najmä názov združenia, jeho sídlo, identifikačné číslo, meno a priezvisko osoby oprávnenej konať v mene združenia a určenie konania, o ktorého začatí chce byť združenie upovedomené; prílohou k žiadosti musia byť stanovy115a) preukazujúce predmet činnosti podľa odseku 3.
Podľa § 82 ods. 7 citovaného zákona, orgán ochrany prírody, ktorému žiadosť podľa odseku 6 bola doručená, je povinný písomne upovedomiť združenie podľa odseku 3 o začatých správnych konaniach, v ktorých môžu byť dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny chránené týmto zákonom, a to najneskôr do siedmich dní odo dňa začatia konania alebo odo dňa doručenia žiadosti, ak sa konanie už začalo.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250v ods. 5 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vo výške 303,30 Eur pozostávajúce z odmeny za 2 úkony právnej služby, ktoré navrhovateľovi vznikli v tomto konaní a to konkrétne prevzatie a príprava zastupovania vo výške 120,23 Eur podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a za podanie žaloby zo dňa 03. marca 2010 vo výške 120,23 Eur.
Režijný paušál vo výške 7,23 Eur x 2 + 19% DPH v celkovej výške 24, 21 Eur, čo spolu predstavuje 303,30 Eur trov právneho zastúpenia.
Trovy konania vo výške 303,30 Eur je povinný odporca zaplatiť právnej zástupkyni navrhovateľa JUDr. Ivete Rajtákovej do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na č.ú. 821 604 37/0900, variabilný symbol 1182010.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie ( § 250v ods. 7 O.s.p ).
Proti trovám konania je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa písomného doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.