Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 1S/74/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8010200435 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8010200435.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudkýň JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci žalobcu Z. L.-P-mont, fyzická osoba - podnikateľ, s miestom podnikania A. č. XXXX/XX, Z., IČO : 41 012 747, právne zastúpený JUDr. Marcelom Kohútom, advokátom, so sídlom v Porade, Nám. sv. Egídia č. 95 proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Vazovova 2, 815 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 22. marca 2010 č. I/225/36778/2010/990813-r, I/225/36503/2010/990813-r, I/225/36739/2010/990770-r, I/225/36737/2010/990770-r na základe žalôb takto r o z h o d o l : Žaloby z a m i e t a . Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Na tunajšom súde pod sp. zn. 1 S 74/2010 bolo vedené konanie o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 22. marca 2010 č. I/225/36778/2010/990813-r v spojení s dodatočným platobným výmerom Daňového úradu Poprad zo dňa 24. augusta 2009 č. 717/230/50688/09/Šen, ktorým bol vyrubený žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2006 v sume 13 358,32 EUR, ktorý žalovaný potvrdil. Pod sp. zn. 1 S 75/2010 bolo vedené konanie o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 22. marca 2010 č. I/225/36503/2010/99813-r v spojení s dodatočným platobným výmerom Daňového úradu Poprad zo dňa 24. augusta 2009 č. 717/230/50682/09/Šen, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2006 vo výške 5 702,38 EUR, ktoré žalovaný potvrdil. Pod sp. zn. 1 S 78/2010 bolo vedené konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 22. marca 2010 č. I/225/36739/2010/990813-r, ktorým žalovaný potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu v Poprade č. 717/230/50475/09Šen, ktorým bol vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2006 vo výške 16 203,57 EUR. Pod sp. zn. 1 S 79/2010 bolo vedené konanie o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 22. marca 2010 č. I/225/36737/2010/990813-r, ktorým potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu v Poprade zo dňa 24. augusta 2009 č. 717/230/50379/09/Šen o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. štvrťroka 2006 vo výške 13 134,23 EUR. Vzhľadom na to, že uvedené veci sa týkajú tých istých účastníkov konania a skutkovo spolu súvisia, súd podľa § 112 ods. 1 v spojení s ustanovením § 246c O.s.p. spojil konania vedené pod sp. zn. 1 S 74/2010, 1 S 75/2010, 1 S 78/2010, 1 S 79/2010 na spoločné konanie v záujme hospodárnosti konania s tým, že konanie bude vedené pod sp. zn. 1 S 74/2010. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 27. apríla 2012, na ktorom rozhodol o veci bez prítomnosti účastníkov z nasledujúcich dôvodov. Predvolanie na pojednávanie na tento deň prevzal žalobca dňa 23. marca 2012 a právny zástupca JUDr. Marcel Kohút dňa 10. apríla 2012. Ospravedlnenie o neúčasti nebolo senátu krajského súdu doručené do otvorenia pojednávania v predmetnej veci, pričom faxové ospravedlnenie bez príloh bolo doručené predsedníčke senátu v deň 27. apríla 2012 o 15:05 hodine, potom ako senát vo veci rozhodol. Doplnenie faxového podania ospravedlnenia zo dňa 27. apríla 2012 bolo súdu doručené dňa 03. mája 2012, stým, že právny zástupca žiadal o ospravedlnenie žalobcu i seba na pojednávaní dňa 27. apríla 2012 z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu žalobcu, ktorý nie je schopný zúčastniť sa pojednávania. Ako príloha bola doručená lekárska správa. Žaloby boli na súd podané ešte dňa 09. júna 2010 s tým, že žalobca prostredníctvom právneho zástupcu okrem odkladu vykonateľnosti, ktorému súd vyhovel písomným podaním zo dňa 14. novembra 2011 požiadal súd o prerušenie konania vzhľadom k tomu, že na Najvyššom súde Slovenskej republiky prebieha odvolacie konanie medzi tými istými účastníkmi vo veci na rovnakom právnom a skutkovom základe z dôvodu, že sa v tomto konaní rieši otázka, ktorá môže mať vplyv, význam pre rozhodnutie súdu. Písomné podanie bolo súdu doručené dňa 15. novembra 2011. Súd nariadil na deň 18. novembra 2011 pojednávanie, pričom predvolanie naň prevzal žalobca dňa 12. októbra 2011 a právny zástupca 07. októbra 2011. Zároveň na tento deň pojednávania doručil právny zástupca žalobcu faxové ospravedlnenie neúčasti z dôvodu práceneschopnosti žalobcu a požiadal súd o odročenie pojednávania na najbližší možný termín. Opätovne súd nariadil pojednávanie na deň 09. decembra 2011 s tým, že predvolanie na toto pojednávanie žalobca prevzal dňa 24. novembra 2011. Faxové podanie doplnil písomným podaním zo dňa 16. novembra 2011, doručené krajskému súdu 25. novembra 2011, ku ktorému priložil práceneschopnosť žalobcu vystavenú 21. novembra 2011 s diagnózou K30, neschopný od 18. novembra 2011. Právny zástupca zaslal súdu na deň pojednávania 09. decembra 2011 ešte ďalšie písomné ospravedlnenie zo dňa 28. novembra 2011 doručené súdu 06. decembra 2011 s tým, že ako dôvod okrem práceneschopnosti žalobcu uviedol kolíziu pojednávania na Okresnom súde v Kežmarku, o ktorom nepredložil dôkaz. Súd pojednávanie zo dňa 09. decembra 2011 znovu odročil na neurčito s tým, že od obvodnej lekárky vyžiadal oznámenie o zdravotnom stave žalobcu a o možnosti jeho účasti na pojednávaní. MUDr. A. súdu podaním zo dňa 16. januára 2012 oznámila, že pacient Z. L. je práceneschopný od 18. novembra 2011 a dĺžka práceneschopnosti závisí od jeho zdravotného stavu a dĺžky liečby odborného lekára. Ďalšie pojednávanie súd vytýčil na deň 20. januára 2012 s tým, že žalobca predvolanie v odbernej lehote neprevzal a právny zástupca prevzal predvolanie dňa 16. januára 2012. Aj toto pojednávanie súd odročil na termín 17. februára 2012 a vyzval žalobcu, ako aj jeho právneho zástupcu v súlade s § 119 ods. 3 O.s.p. účinného od 01. januára 2012 na povinnosť predložiť súdu adekvátne vyjadrenie obvodného lekára. Predvolanie na tento deň opätovne žalobca neprevzal a právny zástupca prevzal predvolanie 26. januára 2012, pričom písomné ospravedlnenie neúčasti bolo súdu zo strany právneho zástupcu doručené dňa 23. januára 2012 z dôvodu práceneschopnosti žalobcu. Právny zástupca dôkaz predložil preukaz o trvaní dočasnej práceneschopnosti ku dňu 31. januáru 2012 určený na výplatu dávok Sociálnej poisťovne. Faxovým podaním zo dňa 16. februára 2012 ospravedlnil neúčasť a prílohu od všeobecnej lekárky z 16. februára 2012 o práceneschopnosti žalobcu, ktorý z dôvodu závažného ochorenia zdravotného stavu sa nemôže zúčastniť pojednávania. Ďalší termín bol vytýčený na deň 27. apríla 2012. Medzitým Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veciach 6 Sžf 13/2011, 6 Sžf 5/2012, 6 Sžf 6/2012 a 6 Sžf 7/2012 rozhodol rozsudkom zo dňa 29. februára 2012 tak, že rozsudok Krajského súdu v Prešove 1 S 72/2012 - 44 zo dňa 23. novembra 2010, ktorým boli zamietnuté žaloby podané žalobcom potvrdil. Krajský súd konal v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250g ods. 2 O.s.p. a pritom prihliadal na to, že novelou O.s.p. účinnou od 01. januára 2012 s poukazom na znenie § 119 ods. 3 O.s.p. neporušil v žiadnom rozsahu subjektívne práva žalobcu v tomto konaní. Práve novela O.s.p. mala súdom napomôcť pri zabezpečení účasti účastníkov na nariadenom pojednávaní. V tomto prípade je súd toho názoru, že tak žalobca, ako aj právny zástupca konali účelovo v snahe vyhnúť sa riadne nariadenému pojednávaniu a to aj v čase keď v inej veci bolo právoplatne skončené konanie, na ktorú v žiadosti o prerušenie konania bolo preukázané. Rozhodnutia žalovaného napadol včas podanými žalobami žalobca, ktorý žiadal, aby súd rozhodnutia žalovaného v spojení s dodatočnými platobnými výmermi zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie a priznal náhradu trov konania. Vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu september 2006 žalobca argumentoval tým, že v odvolaní proti dodatočnému platobnému výmeru namietal, že zistenia správcu dane nie sú pravdivé, pokiaľ dospel k záveru, že žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt nepreukázal použitie tovaru na faktúrach od spoločnosti TATRA METAL MARKETING, s.r.o. Košice konkrétne faktúry č. 2006/46 - 2006/54. Tvrdil, že preukázal použitie tovaru na uvedených faktúrach, spolupracoval so správcom dane pri výkone daňovej kontroly, poskytol presné vysvetlenia k jednotlivým faktúram, uviedol s kým sa skontaktoval, kto uskutočnil prepravu tovaru, aké dopravné prostriedky boli použité pri preprave tovarov, kto prevzal finančnú hotovosť, ku každej dodávateľskej faktúre uviedol čísla odberateľských faktúr a ku každému tovaru uviedol zmluvy o dielo a mená zákazníkov, montážne záručné listy, komu bol dodaný tovar namontovaný, skladové karty za rok 2006 a inventúrny súpis skladu k 31. decembru 2006. V odvolaní ďalej namietal, že s konateľom spoločnosti TATRA METAL MARKETING, s.r.o. Košice, O. X. dňa 01. apríla 2009 na Daňovom úrade v Poprade potvrdil, že faktúry spoločnosti pre žalobcu vystavil on a peniaze prevzal osobne. Zároveň predložil čestné prehlásenie zo dňa 23. marca 2009, ktorým p. X. potvrdzuje, že od neho prevzal v roku 2006 8.741.202,50 Sk za dodané plastové okná, ktoré boli vyfakturované spoločnosťou oneskorene, po ich namontovaní zákazníkom. Poukázal na nesplnenie daňových povinností spoločnosťou TATRA METAL MARKETING, s.r.o. Košice, ktoré nemôže byť na ujmu žalobcu ako kontrolovaného daňového subjektu, ktorý nepochybne preukázal použitie tovaru uvedeného na faktúrach od spoločnosti TATRA METAL MARKETING, s.r.o. Košice na účely svojho podnikania a mohol si jednoznačne odpočítať daň z dokladov od uvedených spoločností v zmysle § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Poukázal na to, že v odvolaní namietal že správca dane pri výkone daňovej kontroly porušil § 2 ods. 1,3, a 6, a § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. a to tým, že nedbal na zachovanie práva a právom chránených záujmov kontrolovaného daňového subjektu, nezhodnotil dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a neprihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo a najmä pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní nebral do úvahy skutočný obsah právnych úkonov a iných skutočností rozhodujúcich pre určenie dane a nedbal aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie. Ďalšou odvolacou námietkou bolo, že správca dane neurčil presne aký dôkaz by ešte potreboval na preukázanie skutočnosti, že tovar bol použitý na účely podnikania daňového subjektu ani na jeho predloženie žalobcu ako daňový subjekt nevyzval. V žalobe konštatoval, že na základe výzvy daňového úradu na doplnenie odvolania uviedol, že odvolaním napáda rozdiel v odpočítaní dane vo výške 385 109,- Sk. Konštatoval, že došlo v odôvodnení rozhodnutia k porušeniu podľa § 47 ods. 3 Zákona o správnom konaní. Citoval § 30 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. R 29/1996. Tak ako v odvolaní aj v žalobe argumentoval žalobca, tým že správca dane porušil pri výkone daňovej kontroly a vydaní dodatočného platobného výmeru § 2 ods. 1,3,6, , § 29 ods. 2 a § 30 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. Podľa žalobcu z dodatočného platobného výmeru v časti ohľadne rozdielov odpočítania dane vo výške 385 109,- Sk nie je jasné, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili správcu dani pri hodnotení dôkazov a na základe ktorých právnych predpisov rozhodoval. Napadnuté rozhodnutie v tejto časti je zmätočné, nezrozumiteľné, dostatočne neodôvodnené v príkrom rozpore s povinnosťami uloženými správcovi dane zákonom o správe dane a poplatkov, zákonom o dani z pridanej hodnoty a správnym poriadkom. Celé konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo v rozpore s citovanými právnymi predpismi, viedlo sa zaujato voči jeho osobe a nebrali sa do úvahy dôkazy a skutočnosti svedčiace v jeho prospech. Na základe takto vedeného konania a kontroly bolo napadnuté rozhodnutie vydané s ústnym odôvodnení zamestnancov správcu dane „ už nás tlačí čas, tak to musíme ukončiť „ , teda v dôsledku obavy správcu dane pred nedodržaním zákonnej lehoty na ukončenie daňovej kontroly. Vo vzťahu k žalovanému žalobca namietal, že tento bez toho aby doplnil dokazovanie napadnutý dodatočný platobný výmer potvrdil a v napadnutom rozhodnutí sa zaoberal prepisom už vydaných nepreskúmateľných rozhodnutí a podaných odvolaní, pričom ďalšie strany napadnutého rozhodnutia obsahujú len prepis ustanovení zákona č. 222/2004 Z.z. a zákona č. 511/1992 Zb.. Samotné odôvodnenie zamietnutia odvolania, ktoré je len opätovným prepisom predchádzajúcich strán a tohto vôbec nie je zrejmé, akým výpočtom dospel správny orgán k určeniu sumy dodatočného platobného výmeru vo výške 13 358,32 EUR. Ak žalovaný konštatoval, že správca dane preveroval u žalobcu skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane v zdaňovacích obdobiach roku 2006, konkrétne september 2006 a to uplatnenie odpočítania dane vo výške 385 109,- Sk na základe faktúr, ktoré už boli citované vyššie od spoločnosti TATRA METAL MARKETING, s.r.o. Košice za plastové okná a z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že správca dane zistil závažné skutočnosti, ktoré ovplyvňujú posúdenie všetkých skutkových okolností pri uplatňovaní dane z pridanej hodnoty. K spoločnosti TATRAMETAL MARKETING, s.r.o. daňové orgány zistili, že žalobca ako daňový subjekt za rok 2006 nepodával k dani z pridanej hodnoty daňové priznania, listové zásielky nepreberá, so správcom dane nekomunikuje. Jediný konateľ a spoločník tejto spoločnosti v období od 16. augusta 2005 do 20. novembra 2006 O. X. vypovedal ako svedok u správcu dane a uviedol, že žalobcovi dodával plastové okná, ktoré dovážal z Poľska. Žalobca taktiež predložil správnemu orgánu v prvom stupni čestné vyhlásenie konateľa tejto spoločnosti O. X., že táto spoločnosť prijala od Z. L. v roku 2006 sumu 8 741 202,50 Sk v hotovosti za plastové okná s príslušenstvom na základe presne vymenovaných faktúr. Ďalšou spoločnosťou, u ktorej žalobca podľa predložených faktúr nakupoval okná bola spoločnosť DORAX, s.r.o., u ktorej miestne príslušný Daňový úrad Svit vykonal daňovú kontrolu za III. a IV. štvrťrok 2006 a z dôvodu, že táto spoločnosť nepredložila ku kontrole žiadne doklady, pretože po prevzatí oznámenia o začatí kontroly boli odcudzené z motorového vozidla, správca dane určil daň vo vzťahu k tomuto subjektu podľa pomôcok. Žalobca kladie otázku, že podľa akých pomôcok a na základe akých dôkazov neuviedol, ani akou správnou úvahou sa riadil žalovaný. Aj v tomto prípade nemôže žalobca niesť zodpovednosť za neplnenie si daňových povinnosti spoločnosťou DORAX, s.r.o. Svit a nad rámec svojich povinnosti zabezpečil čestné vyhlásenie konateľa spoločnosti DORAX, s.r.o. Svit, že táto spoločnosť prijala od neho v roku 2006 spolu sumu 4 811 535,50 Sk v hotovosti na základe presne uvedených faktúr. Vo vzťahu k spoločnosti System engineering, s.r.o. Poprad z odôvodnenia žalovaného vyplýva, že dospel k záveru, že správca dane nemohol predmetné dodávky tovaru preveriť, lebo spoločnosť je nekontaktná, na adrese sídla spoločnosti nesídli a na základe takto získaných skutočnosti bolo preukázané, že dodávateľské spoločnosti nijakým spôsobom nevedeli preukázať svoje tvrdenia o dodaní tovaru pre žalobcu, nevedeli ani uviesť od koho okná nakupovali, s kým obchodovali, nepredložili žiadne účtovné doklady a ich tvrdenia nie sú vierohodné. Žalobca zdôraznil, že teda nevierohodnosť dodávateľských firiem bola doslova vyčíslená a zúčtovaná jemu ako kontrolovanému daňovému subjektu, bez akéhokoľvek jeho pričinenia a bez akéhokoľvek postihu firiem, s ktorými nemal a nemá okrem toho, že od nich odoberal tovar žiadnu personálnu previazanosť. Čo sa týka spoločnosti MV SERVICE, s.r.o. sám bývalý konateľ tejto spoločnosti K. L. uviedol mená zamestnancov spoločnosti a spoločnosti EUTO-PNEU-SERVICE, s.r.o., ktorí vykonávali u žalobcu montážne práce v roku 2006. To, že tieto spoločnosti si neplnili svoje prihlasovacie povinnosti voči svojim zamestnancom zakladá zodpovednosť len u týchto spoločností, nie u žalobcu. Ak daňové orgány mali zistené, že okná u jednotlivých zákazníkov boli osadené vždy skôr, ako boli podľa údajov žalobcu nakúpené od jeho dodávateľov, a že tým boli vyvrátené tvrdenia žalobcu, že okná z ktorých si žalobca uplatnil odpočet dane boli použité na jednotlivé zákazky, daňové orgány neuviedli akým spôsobom tvrdenia žalobcu vyvrátili. Daňové orgány sa nevyporiadali s otázkou aké okná a odkiaľ žalobca predal a namontoval svojim zákazníkom v počte niekoľko tisíc kusov, keď podľa žalovaného nešlo o okná deklarované žalobcom. Žalobca namietal, že žalovaný bez ďalšieho zisťovania dôkazov tvrdí, že zistil, že poľské daňové subjekty Z. Y., I. a O. A., C. ( prostredníctvom spoločnosti OKNO SWIAT ) uskutočnili v III. a IV. štvrťroku 2005 dodávky okien pre žalobcu, ktorý však toto intrakomunitárne nadobudnutie tovaru z iného členského štátu neuviedol v daňových priznaniach, pričom napadnuté rozhodnutie je za zdaňovacie obdobie september 2006. Žalobca rezolútne popiera, žeby uvedené daňové subjekty uskutočnili v III. a IV. štvrťroku 2005 dodávky okien pre neho prostredníctvom spoločnosti OKNO SWIAT. Poukázal na to, že odoberal okná aj od spoločnosti OKNO SWIAT, tieto faktúry boli a sú doložené v jeho účtovnej evidencii. Žalovaný si zamenil daňový subjekt OKNO SWIAT a daňovými subjektmi Z. Y., I. - ŽEMB a O. A., C., ktorý realizuje obchody prostredníctvom spoločnosti TECHNIKA OKIENA. Predložil správcovi dane storno faktúry preukazujúce, že žiaden tovar od spoločnosti TECHNIKA OKIENA nikdy nenakupoval. Zdôraznil, že svoju povinnosť ustanovenú v § 15 ods. 6 písm. d) zákona č. 511/1992 Zb. v žiadnom prípade neporušil, lebo správcovi dane predložil účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady a zároveň preukázal skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní ako aj vierohodnosť, správnosť a úplnosť povinných evidencií. Vytýkal ďalej, že prvostupňový správny orgán v napadnutom dodatočnom platobnom výmere za zdaňovacie obdobie september 2006 vôbec neuviedol podrobne a zrozumiteľný spôsob výpočtu sumy 13 358,32 EUR a žalovaný sa s týmto výpočtom už nezaoberal. Ako námietku nezákonnosti, tak ako v odvolaní namietal, že v celom konaní daňové orgány pri výkone daňovej kontroly porušili § 2 ods. 1,3,6 , § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. , postupovali v rozpore s ustanovením § 47 ods. 3 Zákona o správnom konaní a § 30 ods. 3 Zákona o správe dani a poplatkov. Vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu augusta 2006 žalobca namietal, že prvostupňový správny orgán konštatoval, že žalobca nepreukázal použitie tovaru uvedené na faktúrach spoločnosti TATRA METAL MARKETING, s.r.o. Košice faktúry č. 2006/40 - 2006/45 na účely svojho podnikania, čím podľa správcu dane mal vzniknúť rozdiel práva na úplné odpočítanie v riadku 14 daňového priznania spolu vo výške 153 505,- Sk. Aj v tomto prípade žalobca namietal, že jednoznačne preukázal použitie tovaru na uvedených faktúrach, že so správcom dane spolupracoval, ku každej dodávateľskej faktúre uviedol čísla odberateľských faktúr, ku každému tovaru uviedol zmluvy o dielo a mená zákazníkov, montážne záručné listy, komu bol tovar dodaný, tovar namontovaný a rovnako aj v tomto prípade predložil skladové karty za rok 2006 a inventúrny súpis vkladu k 31. decembru 2006. Kontrolovaný daňový subjekt teda žalobca predložil čestné vyhlásenie konateľa spoločnosti TATRA METAL MARKETING, s.r.o. Košice o dodaní tovaru a prijatí platieb za tovar u kontrolovaného daňového subjektu. Zdôraznil, že dodané okná boli spoločnosťou TATRA METAL MARKETING, s.r.o. Košice vyfakturované s časovým oneskorením po ich dodaní a namontované u zákazníkov žalobcu a z tohto dôvodu ich nemohol zaevidovať na skladové karty, skutkovo však okná boli dodané vopred a následne namontované zákazníkom a jednoznačne preukázal kedy a ktorým zákazníkom boli namontované. Preukázal teda použitie tovaru uvedeného na faktúrach od spoločnosti TATRA METAL MARKETING, s.r.o. Košice na účely svojho podnikania, a preto si mohol jednoznačne odpočítať daň z dokladov od uvedenej spoločnosti podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z.. Aj v tomto prípade namietal rovnaké porušenie práv ako v predchádzajúcej veci. Vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu II. štvrťrok 2006 žalobca namietal, že podľa prvostupňového daňového orgánu nepreukázal použitie tovaru uvedeného na faktúrach spoločnosti TATRAMETAL MARKETING, s.r.o. Košice a to na faktúrach č. 2006/16, 2006/21, 2006/17, 2006/18, 2006/19, 2006/22, 2006/24, 2006/23, 2006/25, 2006/29, 2006/30, 2006/32, 2006/27, 2006/31, 2006/34 na účely svojho podnikania, čím podľa daňového úradu mal vzniknúť rozdiel vzniku práva na úplné odpočítanie v riadku 14 daňového priznania spolu vo výške 470 849,- Sk, a že zistenia správcu dane nie sú pravdivé, lebo žalobca jednoznačne preukázal použitie tovaru na uvedených faktúrach. Dôvodil rovnako, ako v predchádzajúcich veciach. Zdôraznil, že na základe výpovede bývalého konateľa spoločnosti TATRAMETAL MARKETING, s.r.o. Košice O. X. z 01. apríla 2009 a čestného vyhlásenia zo dňa 23. marca 2009 J. X., ktorý vyhlásil, že faktúry vystavil on a peniaze prevzal osobne a to v roku 2006 v celkovej sume 8 741 202,50 Sk za dodané plastové okná spolu s príslušenstvom. Tieto dodané okná spoločnosťou TATRAMETAL MARKETING, s.r.o. Košice boli vyfakturované s časovým oneskorením po ich dodaní a namontované u zákazníkov kontrolovaného daňového subjektu, preto nemohli byť zaevidované na skladové karty, skutkovo však boli okná boli dodané vopred a následne namontované zákazníkom a jednoznačne preukázal kedy a u ktorých zákazníkov tieto namontoval. Rovnako aj v tomto prípade namietal, že ak si spoločnosť TATRAMETAL MARKETING, s.r.o. Košice nesplnila daňové povinnosti, tieto nemôžu byť na ujmu žalobcu, ktorý podľa jeho názoru nepochybne preukázal použitie tovaru na uvedených faktúrach od tejto spoločnosti na účely svojho podnikania a mohol si jednoznačne odpočítať daň z dokladov od tejto spoločnosti podľa § 49 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty. Rovnako aj v tomto prípade namietal porušenie už uvádzaných ustanovení zákona č. 511/1992 Zb. § 47 ods. 3 zákona o správnom konaní a § 30 ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov. Žaloba je identická vo vzťahu k námietkami nezákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného, rovnako ako vo vzťahu k spoločnosti TATRA METAL MARKETING, s.r.o. Košice v predchádzajúcej veci. Pokiaľ ide o zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2006, ktorým správca dane neuznal žalobcovi nadmerný odpočet dane vo výške 13 134,23 EUR nestotožnil sa s názorom správcu dane, že nepreukázal použitie tovaru uvedeného na faktúrach od spoločnosti SYSTEM engineering, s.r.o. a to na faktúrach č. 13/01/09/1, 03/02/06/1, 10/02/06/01, 21/02/06/01, 24/020/06/01, 03/03/06/01, 10/03/06/01, 21/03/06/01 a služieb uvedených na faktúrach od spoločnosti MV SERVICE faktúry č. 20060009, 200600014, 200600029 na účely svojho podnikania, čím podľa správcu dane mal vzniknúť rozdiel vzniku práva na úplne odpočítanie v riadku 14 DP spolu vo výške 478 158,-Sk. Aj v tomto poslednom prípade žalobca zdôraznil, že jednoznačne preukázal použitie tovaru na týchto faktúrach, spolupracoval so správcom dane, ku každému tovaru uviedol zmluvy o dielo a mená zákazníkov, montážne - záručné listy, komu dodaný tovar namontoval a rovnako aj skladové karty za rok 2006 a inventúrny súpis skladu k 31. decembru 2006. Zdôraznil, že 14. apríla 2009 na Daňovom úrade v Poprade žalobca spolu s konateľom spoločnosti MV SERVISE, s.r.o. K. L. tento konateľ potvrdil, že faktúry MV SERVISE, s.r.o. pre žalobcu vystavil on a práce boli realizované pracovníkom spoločnosti, uviedol aj mená zamestnancov Žalobca predložil čestné prehlásenie spoločnosti SYSTEM engineering, s.r.o.. Ak si tieto spoločnosti neplnili všetky daňové povinnosti, tieto nemôžu byť na ujmu žalobcu ako daňového subjektu a nesprávne postupoval správca dane, ak neuznal, že na účely svojho podnikania si mohol odpočítať daň z dokladov od uvedenej spoločnosti podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Aj vo vzťahu k tomuto zdaňovaciemu obdobiu namietal, že došlo k porušeniu ustanovenia § 2 ods. 1,3,6 a § 29 ods. 2 a § 30 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. a ustanovenia § 47 ods. 3 Zákona o správnom konaní. Žalobca aj v tomto prípade uvádza identické dôvody ako vo vzťahu k spoločnosti TATRAMETAL MARKETING, s.r.o. Košice. Žalovaný vo vyjadrení k žalobám navrhol tieto ako nedôvodné zamietnuť. Argumentoval tým, že dôvody uvedené v žalobe považuje v celom rozsahu za neopodstatnené. Obsahom sú vo svojej podstate totožné s dôvodmi uvedenými v odvolaniach, odvolací orgán sa vyjadril podrobne ku každému dôvodu odvolania v odôvodnení napadnutých rozhodnutí. Z obsahu predložených administratívnych spisov vyplýva, že žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného, ktorým dodatočné platobné výmery potvrdil, mal na základe dokazovania vykonaného správcom dane zistené, že v jednotlivých zdaňovacích obdobiach v roku 2006 si žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt uplatnil odpočítanie dane z faktúr od dodávateľov DORAX, s.r.o. Svit, TATRAMETAL MARKETING, s.r.o. Košice, System engineering, s.r.o. Poprad, MV SERVICE, s.r.o. , pričom správca dane za účelom preverenia dodávok a teda zdaniteľných obchodov týchto spoločnosti pre žalobcu v súlade s ustanovením § 16 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších prepisov požiadal miestne príslušných správcom dane o preverenie dodávok. Daňový úrad vo Svite ako miestne príslušný vo vzťahu k dodávateľovi spoločnosti DORAX, s.r.o. Svit na základe dožiadania zo dňa 15. februára 2008 vo svojej odpovedi č. 719/320/2372/2008/Bar zo dňa 25. februára 2008 uviedol, že v roku 2007 vykonával u tohto daňového subjektu daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobia III. - IV. štvrťrok 2006. K tejto kontrole daňový subjekt nepredložil žiadne doklady s odôvodnením, že mu boli po prevzatí oznámenia o začatí daňovej kontroly odcudzené z motorového vozidla. Správca dane uložil daňovému subjektu spracovať rekonštrukciu účtovníctva a evidencie DPH, čo daňový subjekt nevykonal, a preto správca dane určil daň podľa pomôcok. Po prevzatí výzvy na prerokovanie protokolu prestal daňový subjekt so správcom dane komunikovať, preberať jeho zásielky a podávať daňové priznania. Pri vykonaných miestnych zisťovaniach správca dane zistil, že v sídle spoločnosti sa nik nenachádza a nájomná zmluva so spoločnosťou DORAX, s. r. o. bola podľa vyjadrenia prenajímateľa priestorov na adrese sídla spoločnosti ukončená k dátumu 30. júna 2007. Z odpovede Daňového úradu Košice II č. 696/320/320-14459/08/Blá zo dňa 18. marca 2008 na základe dožiadania č. 717/320/9005/08/Bru zo dňa 19. februára 2008 o preverenie dodávok tovaru od spoločnosti TATRAMETAL MARKETING, s. r. o., Košice vyplýva, že na adrese sídla spoločnosti sa spoločnosť nenachádza a nemá ani uzatvorenú nájomnú zmluvu s majiteľom nehnuteľnosti na Z. X, D.. Daňový subjekt sa v sídle spoločnosti nezdržuje, listové zásielky nepreberá. Konateľ spoločnosti A. B. na adrese trvalého bydliska zásielky nepreberá, vracajú sa s poznámkou „adresát neznámy". Za zdaňovacie obdobia december 2005 až február 2007 nepodal tento daňový subjekt žiadne daňové priznanie na DPH. Dožiadaním č. 717/320/8535/08/Bru zo dňa 15. februára 2008 požiadali zamestnanci správcu dane miestne príslušný Daňový úrad Bardejov o preverenie dodávok služieb spoločnosťou MV SERVICE s. r. o., Kružlov pre Z. L.. Na dožiadanie odpovedal Daňový úrad Humenné po jeho odstúpení na vybavenie zo dňa 25. februára 2008. V odpovedi č. 703/320/10568/2008/Bru zo dňa 18. marca 2008 uviedol, že daňový subjekt na základe predvolania správcu dane za účelom predloženia dokladov potrebných na vybavenie dožiadania oznámil, že tieto doklady za I. štvrťrok 2006 nemôže zabezpečiť, pretože mu boli odcudzené v Prešove dňa 14.02.2008 (potvrdenie OO PZ Prešov č. OPR-401/JU-PO-2008). Na vyzvanie správcu dane o vypracovanie rekonštrukcie účtovnej a daňovej evidencie konateľ spoločnosti MV SERVICE s. r. o. M. M. uviedol, že bývalý konateľ spoločnosti V. L. s ním nespolupracuje, a preto nemôže požadovanú rekonštrukciu evidencie zabezpečiť. V súvislosti s preverovaním dodávok tovaru od spoločnosti SYSTEM ENGINEERING s. r. o., Poprad miestne príslušný správca dane, ktorým je Daňový úrad Poprad, zistil na základe oznámenia Registra obyvateľov SR, Banská Bystrica zo dňa 26. marca 2008, že jediný konateľ spoločnosti O. Z. má od 14.11.2006 uvedený trvalý pobyt na adrese: Z. ( bezdomovec ) Za účelom preverenia skutočností rozhodujúcich pre vznik daňovej povinnosti správca dane zaslal kontrolovanému daňovému subjektu výzvu č. 717/320/9181/2008/Bru zo dňa 19.februára 2008, aby uviedol, ako sa kontaktoval so spoločnosťou System engineering s.r.o., kto za spoločnosť vystupoval vo vzájomných obchodných vzťahoch, kto uskutočnil prepravu dodávaných tovarov, akými dopravnými prostriedkami, adresu, kde bol tovar dodaný, kto prevzal finančnú hotovosť za dodaný tovar. Ďalej, aby uviedol, pre ktoré zákazky boli použité nakúpené služby od spoločnosti MV SERVICE s.r.o. kde bola vykonaná montáž a akými zamestnancami. K spoločnostiam TATRAMETAL MARKETING, s. r. o., Košice a DORAX, s. r. o., Svit vyzval kontrolovaný daňový subjekt, aby uviedol, kto uskutočnil prepravu tovarov, akými dopravnými prostriedkami, na akú adresu bol tovar dodaný a kto prevzal finančnú hotovosť za dodaný tovar. Kontrolovaný daňový subjekt na predmetnú výzvu odpovedal listom zo dňa 30. septembra 2008, v ktorom uviedol ku každej spoločnosti, s kým sa kontaktoval pri dojednávaní obchodov, kto a akými dopravnými prostriedkami uskutočňoval prepravu tovaru a kto prevzal finančnú hotovosť za tovar, a pri spoločnosti MV SERVICE s. r. o. uviedol aj zákazníkov, u ktorých bola montáž vykonaná. K spoločnosti TATRA METAL MARKETING, s.r.o., Košice daňový subjekt uviedol, že prepravu vykazovala firma TATRA METAL MARKETING, s.r.o. a hotovosť preberali šoféri na základe faktúry a príjmových pokladničných dokladov. Za spoločnosť DORAX vykonal prepravu a prevzatie peňazí M. A.. Správca dane výzvou č. 717/320/6793/2009/Bru zo dňa 11. februára 2009 vyzval kontrolovaný daňový subjekt, aby predložil ďalšie dôkazy týkajúce sa dodávok spoločnosti System engineering s.r.o., MV SERVICE s. r. o., TATRAMETAL MARKETING, s.r.o. Košice a DORAX, s.r.o., konkrétne, aby ku každej z uvedených spoločností predložil dôkazy, na aké účely jeho podnikania boli nakúpené tovary použité, aby ku každej dodávateľskej faktúre uviedol čísla odberateľských faktúr, ktorými nakúpený tovar predal, aby uviedol evidenčné čísla motorových vozidiel, ktorými mu bol tovar prepravený, mená a kontaktné adresy vodičov, ktorí tovar prepravovali, presnú adresu, kde bol tovar uskladnený, a aby doložil ku všetkým odberateľským faktúram objednávky, zmluvy, zákazkové listy potvrdené odberateľom, ktorými preukáže typ a rozmery dodaných okien, kto presne vykonal montáž, prevzatie vykonaných prác, ako aj skladové karty za rok 2006 a inventarizáciu zásob k 31. decembra 2006. Zo zápisníc o ústnom pojednávaní č. 717/320/9378/2009/Bru zo dňa 02. marca 2009 a č. 717/320/9369/2009/Bru zo dňa 02. marca 2009 vyplýva, že daňový subjekt doložil ku kontrole zmluvy o dielo, montážne a záručné listy, inventúrny súpis skladu k 31. decembra 2006, skladové karty, ako aj vysvetlenie k predloženým montážnym listom a zmluvám o dielo (neobsahujú typ a rozmery dodávaných okien), že u každého zákazníka sa previedlo meranie okien, ktoré sa následne objednali a namontovali, pričom rozpis okien - typ a veľkosť sa po ukončení zákazky zlikvidoval a skladová evidencia v roku 2005 nebola potrebná, lebo dodané okná hneď montovali, v garáži boli 1-2 dni. Ďalej kontrolovaný daňový subjekt predložil písomné vyjadrenie zo dňa 2. marca 2009, v ktorom k jednotlivým dodávateľským spoločnostiam uviedol kontaktné osoby, spôsob prepravy tovaru, adresy dodania tovaru a kto prevzal finančnú hotovosť. U spoločnosti MV SERVICE s. r. o. uviedol aj mená montérov a mená zákazníkov, u ktorých bola vykonaná montáž. Za účelom objasnenia dodávok tovaru a služieb pre kontrolovaný daňový subjekt správca dane predvolal ako svedkov K.C., bývalého konateľa spoločnosti MV SERVICE s.r.o., A. A., konateľa spoločnosti DORAX, s.r.o., a O. X., bývalého konateľa spoločnosti TATRAMETAL MARKETING, s.r.o.. Všetky predvolania sa vrátili s poznámkou doručovateľa neprevzaté v odbernej lehote. Dňa 1. apríla 2009 sa na Daňový úrad Poprad dostavil Z. L. s O. X., K. XXXX/X, J., bývalým konateľom spoločnosti TATRAMETAL MARKETING, s.r.o., ktorý podal správcovi dane svedeckú výpoveď (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 717/320/15536/2009/Bru zo dňa 01. apríla 2009). O. X. uviedol, že dovážal z Poľska plastové okná od firmy, ktorej názov si nepamätá. Tieto potom predával Z. L.. Presné množstvo dodaných okien si nepamätá. Prepravu zabezpečovala poľská firma, ktorej názov nevedel uviesť. Okná boli vykladané v Z. na Y., presne nevie, kde to bolo, pretože on pri tom nebol. Pri prvej vykládke peniaze prevzal on, ďalšie úhrady preberali šoféri, ktorí boli zamestnancami nejakej poľskej firmy, prepravcu, mená však uviesť nevedel. O. X. si nevedel spomenúť, či bola v súvislosti s prevodom obchodného podielu M. B. vykonaná inventarizácia majetku a záväzkov spoločnosti a ako bolo naložené s účtovnými dokladmi. Nepamätal si, či spoločnosť za uvedené obdobie podávala daňové priznania k dani z pridanej hodnoty, či viedla účtovníctvo, ani koľko mala zamestnancov. Ďalej uviedol, že sa pousiluje nejako skontaktovať s niekým alebo od niekoho vypýtať čestné prehlásenie, že mu okná dodával, avšak nepredložil žiaden dôkazný prostriedok o tom, že okná dodané Z. L. nakúpil v Poľsku. Pri pojednávaní bolo predložené čestné prehlásenie zo dňa 23. marca 2009, ktorým O. X. prehlasuje, že spoločnosť TATRAMETAL MARKETING, s.r.o. prijala od Z. L. v roku 2006 sumu 8 741 202,50 Sk v hotovosti za plastové okná s príslušenstvom na základe presne vymenovaných faktúr. Dňa 14. apríla 2009 sa na Daňový úrad Poprad dostavil Z. L. spolu s A. A., S. XXXX/XX, Z. - A., bývalým konateľom spoločnosti DORAX, s.r.o. Svit, ktorý do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 717/320/17265/09/Bru zo dňa 14. apríla 2009 ako svedok uviedol, že spoločnosť DORAX, s.r.o. dodávala v roku 2006 Z. L. okná, parapety a príslušenstvo k oknám v objeme asi 10 miliónov Sk. Presný objem si nepamätal, pretože už asi dva roky spoločnosť nevlastní. Nevedel si spomenúť, komu predal obchodný podiel. K predmetným obchodom uviedol, že každej dodávke tovaru predchádzala písomná objednávka, ktorú mu osobne doručil Z. L. a on mu zaplatil. Okná dovážal z Poľska od firmy ŽEMB, mesto presne nevedel uviesť. Objednávku od Z. L. odfotil a kópiu osobne odovzdal šoférovi auta dodávateľa. Tovar od šoféra preberal Z. L. v predajni vo K. v Z., kde sa vykladalo len príslušenstvo, a ostatný tovar na Y. v Z., v sklade na G., presne nevedel uviesť, v ktorej budove. Okná vyplácal v hotovosti spoločnosti ŽEMB pri prevzatí tovaru alebo Z. L. zaplatil priamo jeho dodávateľovi. Nákup od spoločnosti ŽEMB (Z. L. sa vyjadril, že presný názov tejto spoločnosti je ŽEMP - Y. Z., Z., Y.) tvoril 10 až 20 % z celkového nákupu. Ostatní dodávatelia boli z I. a Z., obchodné názvy a osoby, s ktorými jednal, si nepamätá. Správca dane predložil A. A. k nahliadnutiu faktúry spoločnosti DORAX, s.r.o., u ktorých sa nezhodoval dátum dodania tovaru s príjmovým pokladničným dokladom, čo naznačovalo, že faktúry neboli uhrádzané pri prevzatí tovaru, ale neskôr, čo je v rozpore s jeho výpoveďou. K uvedenej skutočnosti A. A. uviedol, že vedel, aký tovar príde, preto vystavil faktúru dopredu, a príjmové pokladničné doklady sú z toho dátumu, kedy bola dodávka zrealizovaná. Ďalej svedok na otázku správcu dane, ako prebiehala dodávka tovaru, odovzdanie faktúry a úhrada, uviedol, že prišiel dodávateľ s tovarom, mal vystavenú faktúru pre spoločnosť DORAX, s. r. o., Svit, táto bola odovzdaná buď jemu alebo p. L., on alebo p. L. zaplatil dodávateľovi. Mal už pripravenú faktúru pre p. L., a keď tam nebol, p. L. len dorovnal rozdiel a on mu dal príjmový pokladničný doklad. V jeden deň bola zrealizovaná dodávka tovaru od dodávateľa pre spoločnosť DORAX, s. r. o. a od spoločnosti DORAX, s. r. o. pre p. L., v ten istý deň prebehla aj platba dodávateľovi. A. A. predložil správcovi dane zmluvu o prevode obchodných podielov zo dňa 11. júna 2007, ktorou predal svoj obchodný podiel v spoločnosti DORAX, s. r. o. K. G., D.. Podľa aktuálnych údajov z obchodného registra zmena vlastníkov nebola zapísaná. Dňa 14. apríla 2009 bol vypočutý ako svedok aj K.C., O. XXXX/XXX, G., bývalý konateľ spoločnosti MV SERVICE s. r. o., Humenné, ktorý sa dostavil na daňový úrad spolu s Z. L.. Do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 717/320/17324/09/Bru zo dňa 14. apríla 2009 uviedol, že faktúry spoločnosti MV SERVICE s. r. o. pre P. L. vyhotovil on a montážne práce dodala spoločnosť MV SERVICE s. r. o., Humenné prostredníctvom jej zamestnancov (A. D. a A. S.) a zamestnancov spoločnosti AUTO - PNEU - SERVICE s. r. o., Humenné (Z. L. a A. K.). Tieto tvrdenia svedka K.C. preveroval správca dane dožiadaním č. 717/320/13111/09/Bru zo dňa 18. marca 2009 a č. 717/320/13088/09/Bru zo dňa 18. marca 2009. V odpovedi č. 700/320/11268/2009/ Glu zo dňa 16.04.2009 miestne príslušný správca dane uviedol, že daňový subjekt MV SERVICE s. r. o., Kružlov za zdaňovacie obdobie roku 2006 nepodal žiadny prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň zo závislej činnosti, ani hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti. V rámci súčinnosti dňa 23. marca 2009 Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné oznámila správcovi dane, že spoločnosť MV SERVICE s. r. o. v roku 2006 nezamestnávala žiadnych zamestnancov. Taktiež v odpovedi č. 703/320/11838/09/Kls zo dňa 03. apríla 2009 miestne príslušný správca dane uviedol, že daňový subjekt AUTO - PNEU - SERVICE s. r. o., Humenné hlásenia o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti za rok 2006 a 2007 nepodal, a to ani po zaslaní výziev správcu dane na ich podanie. Správca dane za účelom preverenia aj ďalších skutočností - obdobia, kedy boli zákazky realizované, okná ktorého dodávateľa boli pri konkrétnej zákazke osadené, kto vykonal montáž, vyzval k podaniu písomnej svedeckej výpovede odberateľov Z. L.. Porovnaním dokladov predložených vyzvanými svedkami s dokladmi, ktoré predložil k daňovej kontrole kontrolovaný daňový subjekt, zistil správca dane rozpory, o ktorých bol kontrolovaný daňový subjekt oboznámený a podal k nim vyjadrenie podchytené v zápisniciach o ústnom pojednávaní č. 717/320/37075/09/Bru zo dňa 11.06.2009, č. 717/320/ 37734/09/Bru zo dňa 15.06.2009, č. 717/320/38312/09/Bru zo dňa 16.06.2009, č. 717/320/ 39149/09/Bru zo dňa 22.06.2009, č. 717/320/39780/09/Bru zo dňa 23.06.2009, č. 717/320/ 41235/09/Bru zo dňa 01.07.2009 a č. 717/320/41956/09/Bru zo dňa 06.07.2009. Rozpory zistil správca dane v nezhodnosti zmlúv o dielo predložených vyzvanými svedkami so zmluvami, ktoré predložil kontrolovaný daňový subjekt, ako aj v nezhodnosti montážnych - záručných listov (až na niektoré prípady). K tomuto kontrolovaný daňový subjekt uviedol, že sa tieto doklady nezhodujú preto, lebo pôvodné zmluvy boli veľmi neprehľadné, boli celé dopísané, preto boli pri uzavretí diela (časti diela) vystavené nové zmluvy o dielo, ktoré archivuje. Nové zmluvy o dielo podľa vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu spravidla podpísal za objednávateľa človek, ktorý bol pri montáži a ktorý ju preberal. Tieto tvrdenia daňového subjektu sa nepotvrdili, pretože ani jeden z vyzvaných svedkov tzv. novú zmluvu o dielo nepredložil (a to ani po opätovnom vyzvaní svedkov na vyjadrenie sa k týmto skutočnostiam). K rozdielnym dátumom na montážnych - záručných listoch (keďže dátumy montáže sa nezhodovali) kontrolovaný daňový subjekt uviedol, že nové montážne listy boli vypísané dodatočne, a stávalo sa tak z dôvodu nejakej vady na diele alebo reklamácie, ktorá však musela byť zistená až dodatočne. Ani jeden vyzvaný svedok však takýto nový montážny - záručný list nepredložil a nepredložil ani tzv. „novú zmluvu o dielo“. Ďalej správca dane zistil, že podľa pokladničných dokladov, ktoré zaslali vyzvaní svedkovia, boli dohodnuté preddavky aj zaplatené a k prijatým preddavkom boli vystavené pokladničné doklady, avšak z dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom vyplýva, že platiteľ o prijatých preddavkoch neúčtoval, príjmové pokladničné doklady na prijaté preddavky sa v jeho účtovníctve nenachádzajú. K tomuto kontrolovaný daňový subjekt uviedol, že zálohy neúčtoval preto, lebo bolo jednoduchšie odviesť a priznať DPH po ukončení zákazky, pritom nenamietal vznik daňovej povinnosti z prijatých platieb podľa § 19 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Správca dane v nadväznosti na zmluvy o dielo a montážne listy, ktoré zaslali vyzvaní svedkovia, preveril platiteľom deklarované použitie tovaru (služieb) od jednotlivých dodávateľov, a to cez predložené skladové karty za rok 2006, príjemky a výdajky tovaru, a zistil, že pri dodávkach od spoločnosti System engineering s. r. o., Poprad boli montáže okien u zákazníkov Dr. W.D., W. T., O. K., O.U., W. I., J. Y., A. L., A. I., E. I., Y. I., P. J. uskutočnené v roku 2005, avšak kontrolovaný platiteľ deklaroval nákup okien faktúrami, ako aj prijatie týchto okien na sklad a ich vydanie zo skladu v roku 2006. Na základe toho správca dane dospel k záveru, že okná nakúpené v roku 2006 nemohli byť použité na uvedené zákazky, pretože bolo preukázané, že tieto zákazky boli uskutočnené v roku 2005. Taktiež pri dodávkach od spoločnosti TATRAMETAL MARKETING, s. r. o., Košice, InterWEB, s. r. o., Poprad a DORAX, s. r. o., Svit správca dane porovnal údaje o uskutočnení montáží okien u zákazníkov (pre TATRAMETAL MARKETING, s. r. o., Košice A. Z., L. F., B. S., A. J., RNDr. B. W., C. D., k dodávkam od spoločnosti Inter Web s. r. o., Poprad Z.Q. a spoločnosti DORAX, s. r. o., Svit D. S., A. I., W.C., Ing. I. P., I. B.) z podkladov, ktoré predložili vyzvaní svedkovia, s údajmi, ktoré predložil kontrolovaný daňový subjekt, a zistil, že v každom preverovanom prípade bola montáž okien uskutočnená ešte predtým, ako kontrolovaný platiteľ deklaroval nákup okien, ktoré mali byť namontované, a ich príjem a výdaj zo skladu. Montážne práce mala u zákazníkov (A. L., A. I., E. I., Y. I., P. J.) vykonať spoločnosť MV SERVICE s. r. o., avšak z dokladov, ktoré zaslali títo svedkovia, správca dane zistil, že montáže boli uskutočnené v roku 2005, a preto ich nemohla spoločnosť MV SERVICE s. r. o. uskutočniť v januári 2006, ako to deklaroval kontrolovaný daňový subjekt. S týmito zisteniami bol kontrolovaný daňový subjekt oboznámený a jeho vyjadrenia k nim (zaznamenané v zápisniciach z ústnych pojednávaní) spočívali v tvrdeniach, že okná mu boli dodávané skôr, ako dodávatelia vystavili faktúru, pričom okná vydával zo skladu až po vystavení faktúry. Správca dane vyhodnotil získané dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, a dospel k záveru, že kontrolovaný daňový subjekt nepreukázal použitie tovaru uvedeného na faktúrach od spoločnosti System engineering s. r. o. na účely svojho podnikania ako platiteľ. Správca dane v súlade s ustanovením § 15 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov vyhotovil z daňovej kontroly Protokol č. 717/320/44095/09/Bru zo dňa 14. júla 2009, ktorý spolu s výzvou č. 717/320/44096/09/Bru zo dňa 14. júla 2009 na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie doručil daňovému subjektu dňa 20. júla 2009. Daňový subjekt pri prerokovaní Protokolu dňa 13. augusta 2009 odmietol tento podpísať. Vo vyjadrení uviedol, že predmetnou kontrolou a jej výsledkom uvedeným v protokole je postihovaný za neplnenie si povinností dodávateľských firiem, s ktorými spolupracoval v kontrolovanom období. Ďalej uviedol, že so správcom dane pri výkone daňovej kontroly maximálne spolupracoval, na jeho výzvy predložil všetky požadované doklady a vysvetlenia. K niektorým nezrovnalostiam došlo, ale vo väčšine prípadov v dôsledku zlého vystavovania faktúr zo strany dodávateľských firiem, pretože okná do skladu prijal skôr, ako boli vyfaktúrované. Ďalej uviedol, že v minulom období sa niekoľkokrát stalo, že pôvodné zmluvy o dielo, montážne listy a záručné listy boli u zákazníkov nahradené novými, ale to v dôsledku jeho snahy zabezpečiť väčšiu právnu istotu v zmluvných vzťahoch a tiež sprehľadniť pôvodné doklady, ktoré boli často predajcami, resp. zákazníkmi poprepisované a neprehľadné. Nepovažuje za pravdivé tvrdenie správcu dane, že nepreukázal použitie tovaru uvedeného na faktúrach od dodávateľských spoločností, pretože toto tvrdenie správca dane opiera len o nezrovnalosti v účtovnej evidencii dodávateľských spoločností bez akýchkoľvek ďalších skutočností, ktoré by boli ovplyvniteľné jeho činnosťou. Uviedol, že použitie tovaru veľmi presne preukázal konkrétnymi zmluvami o dielo, montážnymi a záručnými listami, čestnými prehláseniami od dodávateľských firiem, zmluvami o spolupráci s každou dodávateľskou firmou, podanými vysvetleniami, presným zoznamom dílerov a montérov, ktorí sa na tej ktorej zákazke podieľali. Správca dane na základe toho vyhotovil dňa 05. augusta 2009 Dodatok k protokolu, v ktorom vyhodnotil vyjadrenie daňového subjektu a uviedol, že platiteľ nepredložil žiadne nové dôkazy, nové skutočnosti k zisteniam správcu dane, a preto nemení výsledky kontroly uvedené v Protokole o výsledku zistenia z daňovej kontroly č. 717/320/44095/09/Bru zo dňa 14. júla 2009. Na základe uvedeného žalovaný konštatoval, že v konaní boli aplikované ustanovenia zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a to § 19 ods. 1, § 49 ods. 1,2 , § 51 ods. 1 písm. a, a ustanovenia procesného predpisu zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov § 2 ods. 1,3,6, , § 15 ods. 1,6, písm. d) , § 29 ods. 2,4,8 a § 30 ods. 3. V napadnutých rozhodnutiach poukázal na to, že správca dane u žalobcu ako kontrolovaného daňového subjektu preveroval skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane v zdaňovacích obdobiach za rok 2006 s citáciou faktúr, ktoré namietal žalobca aj v žalobe. Na základe vykonaného dokazovania správca dane dospel k záveru, že žalobca ako daňový subjekt odpočítal daň v jednotlivých zdaňovacích obdobiach v rozpore s ustanovením § 49 ods. 2 písm. a, a § 51 ods. 1 písm. a, zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, lebo nebolo preukázané, že tovar na uvedených faktúrach od jednotlivých dodávateľov použil žalobca na účely svojho podnikania ako platiteľ. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca sa v roku 2006 ale aj v minulosti zaoberal montážou plastových, hliníkových a euro okien a dverí na základe živnostenského oprávnenia s účinnosťou od 22. júla 2005 a je registrovaným platiteľom dane z pridanej hodnoty od 08. júla 2005. Prvostupňový daňový orgán na základe dokladov, ktoré žalobca predložil k daňovej kontrole za rok 2006 nakupoval od dodávateľov vo vzťahu, ku ktorým pri preverovaní uskutočnenia dodávok tovaru boli zistené závažné skutočnosti, ktoré ovplyvnili posúdenie všetkých skutkových okolností pri uplatňovaní dane z pridanej hodnoty. Žalovaný zdôraznil, že spoločnosť TATRAMETAL MARKETING, s.r.o. Košice, za rok 2006 nepodávala k dani z pridanej hodnoty daňové priznania, listové zásielky nepreberala a so správcom dane nekomunikuje, pričom jediný konateľ a spoločník tejto spoločnosti v období od 16. augusta 2005 do 20. novembra 2006 O. X. ako svedok vypovedal pred správcom dane a uvádzal, že žalobcovi podľa dokladov od apríla 2006 dodával plastové okná, ktoré dovážal z Poľska, nevedel uviesť od koho z Poľska okná nakupoval ani názov poľskej firmy, ktorá podľa neho uskutočnila prepravu tovaru. Vo výpovedi uvádza, že pri výkladke okien nebol, iba pri jednej a to prvej, kedy prevzal hotovosť a potom mu peniaze nosili zamestnanci poľského prepravcu a jeho výpoveď je v rozpore s tvrdením žalobcu, ktorý v písomnom vyjadrení zo dňa 30. septembra 2008 uvádzal, že preprava bola vykonávaná spoločnosťou TATRAMETAL MARKETING, s.r.o. Košice a to autami, starším Ivecom a Mercedes Sprinter, pričom hotovosť preberali šoféri tejto spoločnosti. Pretože išlo o obchody v sume viac ako 8 000 000 Sk za rok 2006, ktoré neboli uskutočnené jednorázovo, pričom podľa čestného vyhlásenie J. X. spoločnosť TATRAMETAL MARKETING, s.r.o. Košice prijala od žalobcu v roku 2006 sumu 8 741 202,50 Sk. Na základe uvedených tvrdení však konateľ spoločnosti TATRAMETAL MARKETING, s.r.o. Košice tvrdenia o dodaní tovaru žalobcovi nevedel preukázať, nevedel uviesť od koho okná nakupoval ani osoby , s ktorými obchodoval, či jeho spoločnosť viedla účtovníctvo alebo či má zamestnancov. Prvostupňovým daňovým orgánom u miestne príslušného správcu dane vo vzťahu k spoločnosti TATRAMETAL MARKETING, s.r.o. Košice Daňového úradu Košice II. bolo zistené, že táto spoločnosť v druhom a treťom štvrťroku 2006 nenadobúdala tovar z Poľskej republiky, ktorá skutočnosť vyplýva z údajov centralizovaného informačného systému v rámci EÚ, pričom ide o systém pre elektronickú výmenu informácii v oblasti DPH, ktorý obsahuje informácie o hodnote intrakomunitárnych obchodov medzi členskými štátmi EÚ. Pokiaľ ide o spoločnosť DORAX, s.r.o. , u ktorej na základe predložených dokladov nakupoval žalobca okná miestne príslušný Daňový úrad vo Svite u tejto spoločnosti vykonával daňovú kontrolu za tretí a štvrtý štvrťrok 2006 z dôvodu, že tento daňový subjekt nepredložil ku kontrole žiadne doklady, lebo po prevzatí oznámenia o začatí kontroly mu boli odcudzené z motorového vozidla a daň bola určená podľa pomôcok. Konateľ tejto spoločnosti A. A. u správcu dane vypovedal tak, že táto spoločnosť dodávala žalobcovi od augusta alebo septembra 2006 do mája, resp. júna 2007 pre žalobcu okná, parapety a príslušenstvo v objeme cca 10 000 000 Sk za rok 2006. Ako dodávateľa okien p. A. uviedol firmu ŽEMB, nevedel uviesť mesto v Poľsku, v ktorom táto spoločnosť má sídlo a to v objeme 10 - 20 % z celkového nákupu a ďalšie firmy z Bardejova a z Prešova. Nevedel však uviesť svojim dodávateľom nič viac, osoby s ktorými jednal, ani ich obchodné názvy, a pokiaľ ide o úhrady uvádzal, že ich v hotovosti odovzdal osobe, ktorá doviezla okná, vedel aký tovar príde, a tak faktúry pre žalobcu vystavoval vopred, ale príjmové pokladničné doklady sú z toho dátumu, kedy bola dodávka okien zrealizovaná. V súvislosti aj s touto výpoveďou žalovaný poukázal na to, že svedecká výpoveď p. A. je v príkrom rozpore s výpoveďou žalobcu, že táto spoločnosť vystavovala faktúry neskôr, ako mu boli okná dodávané, napr. pri zákazke pre D. S. boli okná usadené dňa 30. júna 2005 a 06. septembra 2005, nákup týchto okien deklaroval žalobca faktúrou č. 2006/0277 zo dňa 19. decembra 2006 od spoločnosti DORAX, s.r.o. . Aj v tomto prípade je rozpor vo výpovediach p. A. o žalobcu, pokiaľ ide o použitie dopravných prostriedkov pri preprave tovaru a preberanie hotovosti. Pán A. za spoločnosť DORAX, s.r.o. uvádzal, že prepravu zabezpečovali jeho dodávatelia a väčšinou pri preberaní okien nebol, lebo tam bol žalobca, ktorý aj vyplácal za okná hotovosť jeho dodávateľom, pričom žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 30. septembra 2007 uvádzal, že prepravu vykonal osobne, alebo nákladným autom značky DAF a p. A. bol stále pri dodávke okien, kde si prebral peniaze. Správca dane za účelom čo najúplnejšieho zistenia skutočného stavu veci formou dožiadania u miestne príslušného správcu dane Daňového úradu vo Svite požiadal o preverenie, či spoločnosť DORAX, s. r. o. v roku 2006 nadobúdala tovar od platiteľov z Poľska, resp. iných členských štátov EÚ. Daňový úrad vo Svite v odpovedi zo dňa 27. apríla 2009 uviedol, že spoločnosť DORAX, s. r. o. v roku 2006 nenadobudla žiaden tovar z členských štátov EÚ. Podľa dokladov predložených žalobcom tovar nadobudol aj od spoločnosti System engineering s. r. o., Poprad, a táto spoločnosť podľa čestného prehlásenia konateľa prijala od žalobcu sumu 4 499 083,50 Sk za dodaný tovar. Tieto dodávky nemohli byť preveriť, pretože spoločnosť je nekontaktná, na adrese sídla spoločnosť nesídli a jediný spoločník a konateľ spoločnosti O. Z. má podľa potvrdenia o pobyte vydaného Registrom obyvateľov SR Banská Bystrica trvalý pobyt na adrese Z., teda uvedená osoba je bezdomovcom. Žalovaný na základe vykonaného dokazovania správcom dane dospel k záveru, že bolo preukázané, že dodávateľské spoločnosti nijakým spôsobom nevedeli preukázať svoje tvrdenia o dodaní tovaru žalobcovi, nevedeli ani uviesť od koho okná nakupovali, s kým obchodovali a to pri niekoľko miliónových objemoch dodávok, nepredložili žiadne účtovné doklady a ich tvrdenia nie sú vierohodné. Vzhľadom na uvedené zistenia Daňovým úradom v Poprade považoval žalovaný v odvolaniach uvedené námietky žalobcu o tom, že predložil čestné prehlásenie týchto spoločností o prijatí platieb za tovar a ak si tieto spoločnosti neplnia daňové povinnosti, nemôže táto ich nečinnosť byť na jeho ujmu sú nepresvedčivé. Žalovaný poukázal na to, že Daňový úrad v Poprade za účelom preveriť uskutočnenia dodávok služieb spoločnosťou MV SERVICE s. r. o. pre žalobcu mal zistené, že spoločnosť nepredložila žiadne doklady, pretože konateľ spoločnosti M. M. ich nevedel zabezpečiť z dôvodu, že mu boli v Z. odcudzené a bývalý konateľ spoločnosti K.C. s ním nespolupracuje. Vo svedeckej výpovedi V. L. uviedol mená zamestnancov svojich a spoločnosti AUTO - PNEU -SERVICE s. r. o., ktorí vykonávali u žalobcu montážne práce v mesiacoch január - marec 2006. Uvádzaní zákazníci na požiadanie prvostupňového správneho orgánu podali svedecké výpovede, z ktorých bolo zistené, že všetky montážne práce boli u nich vykonané v roku 2005 a žalobca tieto skutočnosti vysvetlil tak, že išlo buď o reklamácie alebo nejaké dorobky, rozširovací profil, montáž žalúzií a sieťok, ale ani v jednom prípade tieto tvrdenia žalobcu neboli potvrdené. Na základe uvedeného aj žalovaný sa stotožnil s názorom správcu dane a mal za preukázané, že dodanie služieb spoločnosťou MV SERVICE s. r. o. nebolo uskutočnené a žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt služby uvedené na faktúrach nepoužil na účely svojho podnikania. Odvolacie námietky žalobcu vo vzťahu k spolupráci žalobcu so správcom dane predloženie zmlúvv o dielo a mená zákazníkov, montážne - záručné listy, skladové karty za rok 2006 a inventúrny súpis skladu k 31. decembra 2006, ktorými podľa názoru žalobcu preukázal použitie tovaru na uvedených faktúrach považoval žalovaný za nedôvodné. Skutočnosť, že žalobca so správcom dane pri výkone kontroly spolupracoval a poskytol vysvetlenia k jednotlivým faktúram mu vyplýva priamo z jeho práv a povinností, ktoré má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane ako kontrolovaný daňový subjekt podľa § 15 ods. 5 a 6 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Žalovaný zdôraznil, že pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti je však rozhodujúci obsah tvrdení žalobcu, ktoré je povinný preukázať účtovnými a inými dokladmi a dôkazmi, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady. Vierohodnosť tvrdení však žalobca nepreukázal, na výzvu správcu dane č. 717/320/6793/2009/Bru zo dňa 11. februára 2009, ktorou bol žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt vyzvaný na predloženie dôkazov na aké účely jeho podnikania použil tovar od jednotlivých dodávateľov, boli žalobcom predložené zmluvy o dielo, montážne - záručné listy, skladové karty za rok 2006 a inventúrny súpis skladu k 31. decembra 2006 ako dôkaz. Obsah týchto predložených listinných dôkazov bol preverený, boli získané písomné svedecké výpovede od jednotlivých zákazníkov a bolo zistené, že zmluvy o dielo a montážne - záručné listy, ktoré predložil žalobca sa nezhodujú s tými, ktoré podpísali zákazníci pri objednávke a ukončení zákazky, lebo boli úplne iné. Predložené skladové karty v spojení s predloženými príjemkami a výdajkami, ktorými žalobca deklaroval použitie nakúpeného tovaru, nekorešpondujú a nijako nenadväzujú na zistenia správcu dane o použití tovaru pri jednotlivých zákazkách, teda nezodpovedajú skutkovému stavu realizovaných zákaziek. Ďalej bolo správcom dane zistené, že okná u jednotlivých zákazníkov boli osadené vždy skôr, ako boli podľa údajov žalobcu nakúpené od jeho dodávateľov. Dôkazmi, ktoré zabezpečil správca dane boli vyvrátené tvrdenia žalobcu, že okná, z ktorých daňový subjekt uplatnil odpočítanie dane, boli použité na jednotlivé zákazky. Žalovaný konštatoval, že žalobca nepreukázal v konaní, že tovar uvedený na preverovaných faktúrach použil na účely svojho podnikania, ako ani vierohodnosť a správnosť povinných evidencií. Dôkazom o tom sú zistenia správcu dane z údajov VIES, ktoré boli overené formou medzinárodnej výmeny daňových informácií v rámci daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia tretí a štvrtý štvrťrok 2005, ktorú začal správca dane dňa 12. decembra 2007, pričom kontrola za rok 2006 začala dňa 13. novembra.2007, z ktorej bol vyhotovený protokol č. 717/320/50448/2009/Bru zo dňa 21. augusta 2009. Na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií zo dňa 08. septembra 2008 a 17. júla 2008 bolo zistené, že poľské daňové subjekty Z. Y., I. a O. A., C. (prostredníctvom spoločnosti OKNO SWIAT) uskutočnili v treťom a štvrtom štvrťroku 2005 dodávky okien pre P. L., ktorý však toto intrakomunitárne nadobudnutie tovaru z iného členského štátu neuviedol v daňových priznaniach. Tieto zistené skutočnosti preukazujú, že žalobca v skutočnosti nadobúdal okná z iného členského štátu, z Poľska, avšak tieto nadobudnutia nepriznával v daňových priznaniach, ani správcovi dane nepredložil o nich žiadne doklady. Žalovaný uviedol, že nie je teda vylúčené, že práve tieto takto nadobudnuté okná, daňový subjekt použil na uskutočnenie jednotlivých zákaziek. Žalovaný na základe uvedeného dospel k záveru, že žalobca ako daňový subjekt porušil svoju povinnosť ustanovenú v § 15 ods. 6 písm. d, zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a to predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady a zároveň nepreukázal skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní, ako aj vierohodnosť, správnosť a úplnosť povinných evidencií. Žalovaný s odvolacími námietkami, že správca dane pri daňovej kontrole porušil procesné ustanovenie § 2 ods. 1, 3 a 6 zákona č. 511/1992 Zb. uviedol, že žalobca ako odvolávajúci neuviedol v čom konkrétne vidí porušenie týchto ustanovení zákona správcom dane. Žalovaný preskúmal napadnuté rozhodnutia aj v rozsahu tejto námietky, nezistil, žeby boli tieto ustanovenia porušené. Žalovaný ďalej dôvodil, že ak sa v odvolaní namieta, že boli porušené ustanovenia § 29 ods. 2 a § 30 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov ide iba o strohú citáciu týchto ustanovení zákona bez toho, aby odvolávajúci konkretizoval, v čom sú podľa neho citované ustanovenia porušené zo strany správcu dane. Aj vo vzťahu k tvrdeniu, že sa nebrali do úvahy dôkazy a skutočnosti svedčiace v jeho prospech, avšak, ktoré dôkazy a skutočnosti má na mysli, neuviedol. Žalovaný preskúmal napadnuté rozhodnutia a obsah administratívnych spisov a tvrdenia uvádzané žalobcom ako odvolávajúcim sa nezistil. Výrok rozhodnutí právne odôvodnil tak, že zákon o dani z pridanej hodnoty pre uplatnenie, odpočítania dane stanovil prísne pravidlá a podmienky, ktoré musia byť platiteľom dane splnené a ich splnenie musí platiteľ jednoznačne a nepochybne preukázať. Zdôraznil, že správcom dane v konaniach bolo jednoznačne preukázané, že tovar uvádzaný vo faktúrach od uvádzaných spoločnosti žalobca ako daňový subjekt nepoužil na účely svojho podnikania ako platiteľ. Tieto zistenia sú preukázané jednoznačnými dôkazmi, a to písomnými svedeckými výpoveďami jednotlivých zákazníkov, odpoveďami z medzinárodnej výmeny daňových informácií údaje zo systému VIES, výpoveďami konateľov dodávateľských spoločností, ako aj povinných evidencií daňového subjektu, teda žalobcu , ktorými správca dane vyvrátil tvrdenia žalobcu o oprávnenosti uplatnenia práva na odpočítanie dane. Všetky dôkazy správca dane získal v konaní zákonným spôsobom, správne a logicky ich vyhodnotil a na ich podklade rozhodol vo veci a rozhodnutia náležité odôvodnil. Žalovaný akcentoval, že závery správcu dane sú podložené zisteným skutkovým stavom a odôvodnenia napadnutých dodatočných platobných výmerov obsahuje náležitosti podľa § 30 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, lebo z nich vyplýva, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo a tvrdenie žalobcu o nedostatočnom odôvodnení dodatočných platobných výmerov žalovaný považoval za neopodstatnené. Z uvedených skutočností vyplýva, že žalobca sa domáha preskúmania rozhodnutí žalovaného v spojení s dodatočnými platobnými výmermi Daňového úradu v Poprade podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov. Podľa § 244 ods. 2 O.s.p., že v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť ( § 244 ods. 3 O.s.p. ). Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Je nepochybné, že správne súdnictvo sa riadi dispozičnou zásadou, čo vyplýva z ustanovenia § 249 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí. Žalobca vo všetkých žalobách nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí videl v tom, že správca dane a následne aj žalovaný v konaní nepostupovali v súlade s ustanovením § 2 ods. 1,3,6, , § 29 ods. 2 , § 30 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. . Námietka žalobcu, že rozhodnutia daňových orgánov neobsahujú náležitosti podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. je irelevantná, pretože zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov je osobitným procesným predpisom, ktorého rozsah pôsobnosti je upravený v § 1 a zákon o správnom konaní sa na toto konanie nevzťahuje, pretože daňové orgány nie sú orgánmi verejnej správy. Ak žalobca namieta, že boli porušené základné zásady daňového konania upravené v § 2 ods. 1,3, a 6 zákona č. 511/1992 Zb., súd totožne s názorom žalovaného nezistil, žeby správca dane v preskúmavaných veciach nepostupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, žeby nedbal na zachovanie práv a právom chránených záujmov žalobcu ako daňového subjektu. Je nepochybné, že dôkazy boli hodnotené podľa úvahy správcu dane a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, bolo prihliadnuté na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo a pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní bol braný do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. Správca dane v preskúmavaných veciach vykonal rozsiahle dokazovanie a zistený skutkový stav je dostatočný, pretože ani sám žalobca neuviedol, v čom správca dane nedbal na práva žalobcu, žeby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti neboli zistené čo najúplnejšie a nebol pri tom viazaný iba návrhmi daňového subjektu. Z procesnoprávneho hľadiska je nepochybné, že dodatočné platobné výmery vydané správcom dane obsahujú náležitosti tak, ako sú upravené v § 30 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb., lebo v odôvodnení je uvedené, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov na základe, ktorých sa rozhodovalo, čo platí predovšetkým na rozhodnutie žalovaného. Žalovaný z procesného hľadiska preskúmal dodatočné platobné výmery v rozsahu požadovanom v odvolaní. Je nesporné, že účel daňového konania je vyjadrený tým, že daňové orgány majú práva a povinnosti zistiť, či si daňový subjekt splnil v súlade s príslušnými právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon č. 511/1992 Zb. o správe dani a poplatkov v základných zásadách daňového konania upravuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňový subjekt si splnil svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi v predmetnej veci zákonom o dani z pridanej hodnoty. Vzhľadom na to, že ide o fiškálne záujmy štátu, predpis ktorým je zákon o správe dani a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania a preverovania základu dane alebo iných skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Zákon č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov v § 29 ods. 1 upravuje, že dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie, podľa ods. 2 tohoto ustanovenia správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 29 ods. 4 zákona o správe dani a poplatkov ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 29 ods. 8 zákona o správe dani a poplatkov daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom za zdaňovacie obdobie roku 2006 v § 2 ods. 1 písm. a, upravuje, že predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, dodaním tovaru je dodanie hmotného majetku, pri ktorom dochádza k zmene vlastníckeho práva ak tento zákon neustanovuje inak, na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a bankovky a mince ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu ako prepočet ich nominálnej hodnoty na slovenskú menu podľa kurzu vyhlasovaného Národnou bankou Slovenska. Zákon o dani z pridanej hodnoty daňovú povinnosť pri dodaní tovaru v § 19 ods. 1 upravuje tak, že daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník ... . Podľa § 49 ods. 1 citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť, podľa ods. 2 tohto ustanovenia platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a, má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že iba existencia faktúr od platiteľa vyhotovená podľa § 71 zákona o dani z pridanej hodnoty na unesenie dôkazného bremena žalobcom nepostačuje, pretože žalobca je povinný preukazovať vierohodnosť, správnosť ako aj úplnosť povinných evidencií alebo záznamov, ktoré vedie. Z rozsiahleho dokazovania vykonaného správcom dane Daňovým úradom v Poprade je nepochybné, že realizácia dodania tovaru medzi žalobcom a jeho obchodnými partnermi vzhľadom na rozpornosť výpovedi žalobcu a konateľov týchto obchodných spoločností, ale aj ďalších dôkazov bola spochybnená, čo jednoznačne vyplýva aj z citácií zmlúv o dielo v dodatočných platobných výmeroch s uvedenými zákazníkmi, v ktorom je poukázané na konkrétne nezrovnalosti. Žalobca v konaní pred daňovými orgánmi dôkazy na podporu svojich tvrdení nepredložil a výpovede samotného žalobcu a konateľov spoločnosti boli zhodné iba v tom, že finančné prostriedky za dodanie okien boli vyplatené, avšak uskutočnenie zdaniteľného plnenia, ktoré je zákonnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane nebolo preukázané. V prípade ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom ide len o formálnu existenciu faktúry na preukazovanie zaplatenia týchto súm nie je predpokladom pre odpočítanie dane podľa zákona o dani z pridanej hodnoty. Podmienky, ktoré sú upravené v zákone č. 222/2004 Z.z. v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) majú hmotnoprávnu povahu a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Zákon o dani z pridanej hodnoty neustanovuje, že ich nesplnenie je možné odpustiť, a to ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby a pri dobromyseľnosti platiteľa, teda žalobcu. Vzhľadom na to, že pri dani z pridanej hodnoty ide o ľahkú zneužiteľnosť, zákonodarca vyžaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, pre ktoré nárok na odpočet stanovil. Ak si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve obchodnými spoločnosťami uvádzanými vo faktúrach. Vzhľadom na prísne podmienky stanovené zákonom o dani z pridanej hodnoty správca dane je povinný skúmať uskutočnenie zdaniteľného plnenia nielen z formálnej stránky ale preverovať aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym. Je potrebné zdôrazniť, že správca dane nie je povinný dokazovať pôvod tovaru ale daňový subjekt, teda žalobca bol povinný vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľných plnení obchodnými spoločnosťami uvedenými v predkladaných faktúrach, ak si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr. Dodanie tovaru, okien medzi spoločnosťami ako dodávateľmi a žalobcom ako odberateľom bolo v plnom rozsahu spochybnené na základe vykonaného dokazovania správcom dane, na ktoré súd v plnom rozsahu poukazuje a žalobca v daňovom konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že okná nakúpil od uvedených spoločnosti, preto správca dane dospel k záveru, že nákup tovaru nebol realizovaný od uvedených spoločností, preto žalobcovi nevznikol nárok na odpočítanie dane s tým, že ak odpočítal daň, porušil ustanovenie § 49 ods. 1, 2 a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. . Krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobách a dospel k záveru, že tieto boli vydané v súlade so zákonom a preto žaloby ako nedôvodné zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech náhradu trov konania nepriznal, žalovaný aj pri úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania. Senát krajského súdu sa jednohlasne uzniesol v zmysle § 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. v pomere 3:0 hlasov. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.