Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 14CoE/56/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8012899366 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8012899366.1
Uznesenie Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, adresa pre doručovanie písomností: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Bratislava, Štúrova 7, 042 49 Košice, proti povinnému G. G., nar. XX.XX.XXXX, F. XX, E. F., o vymoženie 214,40 eur, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Richarda Gibartiho, Exekútorsky úrad Prešov, Konštantínova 6, Prešov pod sp. zn. EX 87/2004, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 5Er/145/2004-17 z 19.04.2012, zhodou hlasov členov senátu takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti o náhrade trov súdneho exekútora.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Prvostupňový súd napadnutým uznesením zastavil exekúciu a priznal súdnemu exekútorovi JUDr. Richardovi Gibartimu trovy exekúcie vo výške 92,48 eur a zaviazal tieto trovy uhradiť súdnemu exekútorovi oprávneným v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že exekučné konanie začalo podaním návrhu na exekúciu dňa 15.06.2004. Na základe podnetu súdneho exekútora a súhlasného stanoviska oprávneného pre nemajetnosť povinného súd exekúciu s odkazom na ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Ex. por. zastavil. O návrhu súdneho exekútora na priznanie náhrady trov exekúcie rozhodoval podľa § 203 ods. 2 Ex. por.. Podaný návrh súdneho exekútora doručil na vyjadrenie aj oprávnenému. Aj námietky oprávneného pri rozhodovaní o návrhu posudzoval. Dospel k záveru, že podľa § 14 ods. 1 písm. a/ vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z. ( ďalej len „vyhláška“) treba priznať exekútorovi odmenu podľa počtu hodín účelne vynaložených na vykonanie exekúcie ( za v dôvodoch rozhodnutia presne uvedené a špecifikované činnosti ) celkom za 160 minút trvania tejto činnosti vo výške 19,92 eur ( 3 začaté hodiny po 6,64 eur ). Neakceptoval návrh exekútora na časovú odmenu za 4 hodiny takejto činnosti, pretože takto exekútorom uplatnený čas trvania tejto činnosti vzhľadom na skutočnú časovú náročnosť úkonov nepovažoval za reálny. Pri aplikácii ust. § 14 ods. 1 písm. b/, § 15 vyhlášky priznal exekútorovi paušálnu odmenu za v dôvodoch rozhodnutia uvedené a presne špecifikované úkony v počte celkom 14 po 3,32 eur za úkon. Označil za nedôvodné námietky oprávneného poukazujúce na to, že exekútor si duplicitne uplatňuje odmenu za vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie i za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, za vypracovanie príkazu na začatie exekúcie a doručenie príkazu na začatie exekúcie, za vypracovanie exekučného príkazu a za doručenie tohto exekučného príkazu i za vypracovanie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie a doručenie tohto upovedomenia. Vypracovanie toho- ktorého dokumentu i jeho spracovanie je odmeňované časovou odmenou, kdežto doručenie toho- ktorého dokumentu zahrňajúce len samotné doručenie je odmeňované paušálnou odmenou v zmysle taxatívne vymedzeného počtu úkonov tak, ako to upravuje vyhláška. Súd ďalej priznal exekútorovi náhradu hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky pozostávajúcich z poštovného vo výške 12,80 eur,
zároveň zvýšil základ pre výpočet DPH predstavujúci sumu 66,40 eur o DPH ( 20 % ), t. j. o sumu 13,28 eur. Celkom tak ustálil výšku odmeny i náhrady výdavkov exekútora na sumu 92,48 eur. Záverom dodal, že aplikoval vyhlášku v znení účinnom do 30.04.2008 s prihliadnutím na prechodné ustanovenia dané ust.§ 27a tejto vyhlášky, pričom akceptoval aj konverzný kurz súvisiaci so zavedením meny Euro v SR podľa § 2 ods. 3 zák. č. 659/2007 Z. z..
Proti tomuto uzneseniu proti výroku o povinnosti oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie podal včas odvolanie oprávnený. Namieta výšku trov exekúcie, pretože za tie isté úkony exekútora bola priznaná aj časová aj paušálna odmena. Súd preto nemal priznávať u príkazu na začatie exekúcie časovú odmenu za vypracovanie a súčasne aj paušálnu za doručenie, podobne u upovedomenia o začatí exekúcie za vypracovanie aj za doručenie a tiež pri upovedomení o spôsobe exekúcie za vypracovanie a doručenie a u exekučného príkazu takisto za vypracovanie a doručenie. Aj časová odmena za jednotlivé úkony exekučnej činnosti po 40 minút je neprimeranou, pretože ide o jednoduché administratívne úkony, časovo nenáročné. Žiada preto uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť tak, že sa na tieto námietky prihliadne a opätovne o trovách rozhodne.
Súdny exekútor ani povinný k podanému odvolaniu nepodali vyjadrenie.
Podané odvolanie odvolací súd prejednal bez nariadenia pojednávania ( § 214 ods. 2 ). Odvolaním nebol dotknutý výrok uznesenia súdu prvého stupňa o zastavení exekúcie. V tejto časti rozhodnutie súdu prvého stupňa nadobudlo právoplatnosť, a preto ho nebolo možné v rámci odvolacieho konania preskúmavať ( § 159 ods. 1, 3, § 167 ods. 2, § 206 ods. 2 a § 251 ods. 4 O. s. p. ). Pri preskúmavaní odvolaním napadnutej časti uznesenia bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený toto uznesenie preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli vyslovene uvedené v podanom odvolaní ( § 212 ods. 1 O. s. p. ). Po takomto preskúmaní napadnutej časti uznesenia ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záver, že uplatnené odvolacie dôvody oprávneného nemôžu privodiť zmenu ani zrušenie napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa.
V predmetnej veci súd prvého stupňa pre rozhodnutie o návrhu súdneho exekútora správne zistil skutkový stav a napokon z neho vyvodil aj správny právny záver. V súvislosti s odvolacími námietkami je potrebné odkázať na dôvody uznesenia súdu prvého stupňa. Súd prvého stupňa dal odpoveď v dôvodoch svojho rozhodnutia aj na námietku týkajúcu sa tvrdenej duplicitne priznanej odmeny časovej aj paušálnej. Zodpovedal aj otázku časovej primeranosti dĺžky trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti a aj v nadväznosti na to priznanej tzv. časovej odmeny.
V súvislosti s odvolacími námietkami je tak potrebné odkázať na správne a v dôvodoch rozhodnutia citovaným právnym normám zodpovedajúce posúdenie veci. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil. K správnym dôvodom rozhodnutia súdu prvého stupňa dávajúcim odpoveď aj na odvolacie otázky nastolené v podanom odvolaní odvolací súd považuje za potrebné dodať len to, že exekútor má nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku ( § 200 ods. 1 Ex. por. ). Účelnosť vykonania toho- ktorého úkonu exekučnej činnosti posudzuje súd. Za účelne vykonaný treba považovať každý úkon, ktorého vykonanie predpokladá Exekučný poriadok a ktorý bol vykonaný v rámci exekučnej činnosti. Čas strávený pri realizácii takéhoto úkonu sa odmeňuje v rámci tzv. časovej, resp. hodinovej odmeny upravenej v § 14 ods. 1 písm. a/ ods. 2 vyhl. č. 285/1995 Z. z., pokiaľ nejde o odmeňovanie paušálnou sumou podľa § 14 ods. 1 písm. b/ a § 15 vyhlášky. Odmeňovanie paušálnou sumou je totiž upravené taxatívne v stanovených prípadoch za tam konkrétne uvedenú činnosť súdneho exekútora. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvého stupňa, že doručenie namietaných úkonov je inou činnosťou súdneho exekútora odmeňovanou paušálnou sumou od činnosti, ktorá spočíva vo vypracovaní týchto úkonov, ktoré sa odmeňujú časovou odmenou. Nemožno preto súhlasiť s odvolateľom, že ide o duplicitne priznanú odmenu za ten istý úkon, či tú istú činnosť súdneho exekútora.
Odvolateľ namietal aj trvanie jednotlivých časovo odmeňovaných úkonov v tom, že je neprimeraná dĺžka času 40 minút na ich realizáciu. T tomu odvolací súd dodáva, že je právom súdu posúdiť, či činnosť
uvádzaná exekútorom v špecifikácii jednotlivých úkonov exekučnej činnosti zodpovedá konkrétnej exekučnej veci, a to tak v súvislosti s rozsahom vymáhaného nároku, ako aj v súvislosti s existenciou procesných a faktických prekážok vznikajúcich pri vykonávaní exekúcie. Súd je oprávnený posúdiť aj to, či čas aký exekútor uvádza v časovej špecifikácii bol potrebný a účelne vynaložený na exekúciu. Tieto zásady mal súd prvého stupňa na vedomí, keď rozhodoval o priznávaní časovej odmeny. Jeho úsudok o primeranosti času spochybnil odvolateľ len všeobecne a odvolací súd nevidí dôvod, aby sa od hodnotenia potrebnosti času účelného na realizáciu úkonov exekučnej činnosti odmeňovaných hodinovou odmenou od názoru súdu prvého stupňa odchýlil.
V odvolacom konaní oprávnený nebol úspešný, ďalší účastníci exekučného konania si nárok na náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili, preto pri aplikácii § 224 ods. 1, § 251 ods. 4, § 142 ods. 1, § 251 ods. 4 O. s. p. odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.