Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 9Co/67/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8105217577 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8105217577.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Šebeňa a sudcov JUDr. Ireny Dobňákovej a JUDr. Milana Majerníka, v právnej veci žalobcu: Ing. Z. R., bytom L. R., Y. č. 3, právne zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Mikloškom, so sídlom v Prešove, Sládkovičova ul. č. 8, proti žalovanému: Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, Odštepný závod Prešov, so sídlom Prešov, Obrancov mieru č. 6, IČO: 36 038 351, právne zastúpeného advokátkou JUDr. Lenkou Molčanovou, so sídlom v Prešove, Hlavná ul. č. 10, o zaplatenie 6.261,20 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 29C 171/05-466 zo dňa 20.7.2011, zhodou hlasov členov senátu takto r o z h o d o l : N e p r i p ú š ť a zmenu žaloby podaním zo dňa 25.5.2012, ktorým sa žalobca domáha zaplatenia ďalších 20.877,37 eur. M e n í rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej zaväzujúcej časti vo veci samej tak, že zaväzuje žalovaného zaplatiť žalobcovi 292,63 eur so 6 % úrokom z omeškania zo sumy 76,97 eur od 13.11.2005 do zaplatenia a zo sumy 78,07 eur od 1.10.2006 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohoto rozsudku. V prevyšujúcej napadnutej časti žalobu z a m i e t a. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 292,63 eur so 6 % úrokom z omeškania zo sumy 214,56 eur od 12.11.2005 do zaplatenia a zo sumy 78,07 eur od 2.4.2006 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Konanie zastavil v časti o zaplatenie 5.968,57 eur s 10 % úrokom z omeškania od 1.10.2005 do zaplatenia a zo sumy 292,63 eur od 1.10.2005 do 11.11.2005 a v časti o zaplatenie úroku z omeškania nad 9 % zo sumy 38,48 eur od 12.11.2005 do zaplatenia a nad 6 % zo sumy 98,07 eur od 12.11.2005 do zaplatenia. Ako dôvod uviedol, že žalobca žalobou postupne menenou v priebehu prvostupňového konania žiadal uložiť žalovanému povinnosť uzatvoriť so žalobcom nájomnú zmluvu na podiely v nehnuteľnostiach uvedených v žalobe. Zároveň žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie nájomného za obdobie roku 2002 až 2005 vo výške 188.625,-- Sk s 10 % ročným úrokom z omeškania od 29.7.2005 do zaplatenia. Rozsudkom zo dňa 3.12.2008 súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 8.816,-- Sk s 10 % úrokom z omeškania zo sumy 5.340,50 Sk od 12.11.2005 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania zo sumy 1.159,50 Sk od 12.11.2005 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.6.2009 pod sp. zn. 9Co/7/2009 bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí žaloby na uloženie povinnosti uzavrieť nájomnú zmluvu, ako aj vo výroku o zamietnutí žaloby na zaplatenie 10 % úroku z omeškania z istiny vo výške 188.625,-- Sk za obdobie od 29.7.2005 do 30.9.2005. V prevyšujúcej časti bol rozsudok zrušený a v rozsahu zrušenia bola vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Pri rozhodovaní vo veci súd vychádzal zo skutkového zistenia, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom lesných pozemkov v k. ú. L. T. v podiele 83/1632 v parc. č. 845/2 na LV číslo XXX o výmere 66801 m2 pod B73, parc. č. 845/1 na LV č. XXX o výmere 76657 m2 pod B73, parc. č. 847/1 o výmere 1290 m2, parc. č. 847/2 o výmere 3042 m2 a parc. č. 847/3 o výmere 575 m2 na LV č. XXX pod B74. Na LV č. XXX a XXX bolo celkove vedených 90 spoluvlastníkov a na LV č. XXX XX spoluvlastníkov. Podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností v rozhodnom období bol aj žalovaný v podiele 1/34. Podľa žalovaného okrem postavenia podielového spoluvlastníka mal aj postavenie správcu neznámych spoluvlastníkov evidovaných na LV č. XXX pod B1 až 9, 11-30, 32-34, 49, 52-59, 61, 63, 65-69, 71, 73 a na LV č. XXX a XXX k. ú. L. T. pod B1-9, 11-30, 32-34, 46-49, 52-59, 61, 63-68, 70, 72. Súčasťou práv žalovaného ako správcu podielov neznámych vlastníkov je v zmysle § 34 ods. 4 zák. č. 330/1990 Zb. aj právo konať za neznámych vlastníkov a v zmysle § 18 zák. č. 229/1991 Zb. oprávnenie dať za neznámeho vlastníka nehnuteľnosť do užívania výhodným záujemcom. Žalovaný predložil kalkuláciu výnosov a strát z hospodárenia v rokoch 2002 - 2005 s uvedením nákladovej zložky pozostávajúcej z nákladov na pestovnú činnosť, ťažbovú činnosť a ostatných nákladových zložiek a výnosov pozostávajúcich z výnosov na drevo a nájmu za poľovníctvo. V roku 2002 bola výška nákladovej zložky 121.392,-- Sk a výnosová zložka 87.120,-- Sk. Výsledok hospodárenia bol mínus 34.272,-- Sk. V roku 2003 bola výška nákladovej zložky 54.360,-- Sk a výnosovej zložky 178,-- Sk, pričom výsledok hospodárenia bol mínus 54.182,-- Sk. V roku 2004 bola nákladová zložka 12.471,-- Sk a výnosová zložka 178,-- Sk a výsledok hospodárenia bol mínus 12.293,-- Sk. V roku 2005 bola výška nákladovej zložky 42.092,-- Sk, výnosovej zložky 1.930,-- Sk a výsledok hospodárenia mínus 40.162,-- Sk. Znalecká organizácia Národné lesnícke centrum v znaleckom posudku číslo 141/2008 vyčíslila hodnotu krátkodobého aj dlhodobého prenájmu zodpovedajúcemu spoluvlastníckemu podielu žalobcu v rokoch 2000 až 2008 vychádzajúc z cenovej úrovni v roku 1999 upravenej koeficientom medziročných zmien vstupov a výstupov. Za rozhodné obdobie určila hodnotu nájomného v roku 2002 vo výške 2.065,-- Sk (dlhodobý nájom) a vo výške 1.927,-- Sk (krátkodobý nájom), v roku 2003 vo výške 2.080,-- Sk (dlhodobý nájom) a vo výške 1.941,-- Sk (krátkodobý nájom), v roku 2004 vo výške 2.319,-- Sk (dlhodobý nájom) a vo výške 2.156,-- Sk (krátkodobý nájom) a v roku 2005 vo výške 2.352,-- Sk (dlhodobý nájom) a vo výške 2.196,-- Sk (krátkodobý nájom). V doplnku posudku znalec poukázal na to, že všetky výkony pestevnej činnosti sú jednoznačne nákladové, vrátane ťažobnej činnosti v lesných porastoch 30 až 40 ročných a časovo nasledujú po výnosovej fáze lestného porastu, ktorými bola rubná, úmyselná (obnovná) ťažba. Zvlášť sa to týka dielcu JPRL 581, ktorý je už obnovený na viac ako 80 % plochy a dielce 591 a 592 na ploche okolo 40 %. Relevantnosť údajov vo výnosovosti, nákladovosti a hospodárskeho výsledku ako meradlo nájmu za roky 2002 až 2005 treba posudzovať nielen z pohľadu vyššie uvedeného hľadiska, ale i úrovne presnosti podielového prepočtu priemerných reprezentatívnych údajov predpisu LHP, údajov jeho realizácie a kalkulácie výnosovosti do konkrétnych JPRL pre vlastnícky celok žalobcu a spol.. Problém je v tom, že nie všetky výkony v pestovnej a ťažobnej činnosti, ktoré sa zrealizovali v rámci JPRL a akceptujú v rámci percentuálneho podielu prepočtu pre mapovo identifikovaný vlastnícky celok žalobcu a spol., sa aj v skutočnosti udiali v časti JPRL tvoriacich majetkovú podstatu týchto vlastníkov. Ďalším problémom je veľkosť chyby z aplikácie priemernej nákladovosti a cien dreva organizačnej jednotky na úroveň 3 JPRL. Nepriaznivý výsledok kalkulácie výnosov a nákladov je spôsobený použitím priemerných cenových a nákladových údajov odštepného závodu Prešov, ktoré môžu byť vzhľadom na priaznivú stanovištné a polohové podmienky lesného pozemku žalobcu a spol. značne rozdielne. Ďalej na to vplýva značný vyšší objem zalesňovania oproti plánu LHP takmer o 80 % a tým aj nadväzujúcich pestovných výkonov. Významne ovplyvnilo výšku celkových nákladov aj pomerne vysoké percento réžie a čiastka 10 % zisku. Réžia odštepného závodu Prešov bola v roku 2002 vyššia od réžie Štátne lesy SR o 71 % a spolu so ziskom to predstavovalo až 81 %. Vzhľadom na pomerne nízku ťažbu, iba 30 % predpisu LHP na celé decénium, je celková výnosovosť významne nižšia, ako by to bolo v prípade rovnomerného plnenia lesného hospodárskeho plánu. Znalec údaje o výnosovosti, nákladovosti a hospodárskom výsledku predložené žalovaným označil za relevantné informácie. Ich uplatnenie pre stanovenie možnej výšky nájomného treba brať ako nezáväznú rámcovú informáciu. Dôvodom je vysoký stupeň neistoty a teda i možnej chyby vyplývajúcej z rozdielov priemerných stanovištných polohových a ekonomických podmienok odštepného závodu Prešov a dotknutých JPRL, ako aj úroveň presnosti prepočtu priemerných reprezentatívnych údajov konkrétnych JPRL pre vlastnícky celok žalobcu a spol.. Súd dospel k záveru, že medzi spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností nedošlo k uzatvoreniu dohody o užívaní spoločnej veci. Žalobcovi ako menšinovému spoluvlastníkovi nebol zo strany žalovaného ako dominantného spoluvlastníka vytvorený priestor podieľať sa na rozhodnutiach o hospodárení so spoločnou vecou, t. j. vyjadrovať sa k prípadným investíciám, t. j. k nákladom realizovaných zo spoločnej veci a ani na prípadných výnosoch. Tieto rozhodnutia boli vykonávané výlučne žalovaným, ktoré síce boli prijímané väčšinou počítanou podľa spoluvlastníckych podielov, avšak žalovaný do týchto rozhodnutí prezentoval okrem svojho spoluvlastníckeho podielu aj podiely tzv. neznámych vlastníkov v postavení správcu. Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že žalobcovi zo strany žalovaného nebolo umožnené podieľať sa na hospodárení so spoločnou vecou. Žalovaný predmetné nehnuteľnosti užíva výlučne sám. Preto žalobca má právo na náhradu za neužívanie svojho spoluvlastníckeho podielu voči žalovanému, ktorý v rozhodnom období spoločnú vec výlučne užíval a rozhodoval o hospodárení na predmetných nehnuteľnostiach. Z predloženej kalkulácie výnosov a strát hospodárenia v lesnom celku vlastnícky patriacom žalobcovi a spol. v rokoch 2002 až 2005 vyplýva nepriaznivý hospodársky výsledok, t. j. výška nákladov je vyššia, ako výška výnosov z predmetného lesného celku. Podľa doplnku k znaleckému posudku číslo 141/2008 (číslo 1/2011) tento nepriaznivý výsledok je ovplyvnený použitím priemerných cenových a nákladových údajov odštepného závodu Prešov, ktoré môžu byť vzhľadom na priaznivé stanovištné a polohové podmienky lesného majetku R. a spol. značne rozdielne, ďalej vyšším objemom zalesňovania oproti plánu v LHP takmer o 80 % a samozrejme pomerne vysokým percentom réžie štátnych subjektov oproti subjektom neštátnym. Ďalej nepresnosť nepriaznivej kalkulácie výnosov a strát a tým aj hospodárskeho výsledku môže byť ovplyvnená aj tým, že je vypracovaná na jednotkách priestorového rozloženia lesa číslo 581, 591 a 592, do ktorej spadá aj vlastnícky celok žalobcu a spol., pričom samotná nákladová zložka spočívajúca v pestovnej a ťažobnej činnosti sa v rozhodnom období v skutočnosti nemusela udiať na vlastníckom celku žalobcu a spol., ale v rámci jednotiek priestorového rozloženia lesa na celku vlastnícky patriacom iným subjektom. Znalec pre stanovenie relevantnej väčšiny nájmu odporúča uplatniť priemerné celoslovenské údaje nákladovosti a výnosovosti a takú dĺžku časového obdobia, ktoré by umožnilo zahrnúť výnosové i nákladové fázy vývoja lesných porastov. Vzhľadom na skutočnosť, že v rozhodnom období na predmetných nehnuteľnostiach výlučne hospodáril žalovaný, ktorý zároveň ako dominantný vlastník výlučne rozhodoval o hospodárení so spoločnou vecou bez možnosti menšinových spoluvlastníkov zúčastňovať sa na samotnom procese rozhodovania o hospodárení, má žalobca právo na zaplatenie peňažnej náhrady voči žalovanému za neužívanie svojho spoluvlastníckeho podielu za obdobie rokov 2002 až 2005. Výšku peňažnej náhrady súd určil výškou dlhodobého nájmu vyčísleného znaleckým posudkom číslo 141/2008. Uvedenú výšku peňažnej náhrady súd považuje za primeranú vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol úplne vylúčený z výkonu svojich spoluvlastníckych práv konaním žalovaného, ktorý využívajúc svoje dominantné spoluvlastnícke postavenie pri hospodárení so spoločnou vecou porušoval § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zároveň zo znaleckého posudku vyplynulo, že síce predloženú kalkuláciu výnosov a strát na hospodárení vrátane hospodárskeho výsledku predloženého žalovaným možno považovať za relevantnú informáciu, avšak pre ich uplatnenie pre stanovenie možnej výšky nájomného je potrebné túto informáciu brať ako rámcovú nezáväznú. Záporný hospodársky výsledok v rámci kalkulácie výnosov a strát na lesnom celku vlastnícky patriacom žalobcovi a spol. bol ovplyvnený viacerými skutočnosťami, okrem iného aj použitím priemerných cenových a nákladových údajov žalovaného, ktoré nemusia zodpovedať skutočnému stavu, nakoľko údaje týkajúce sa nákladovej zložky, t. j. výkonov pestevnej a ťažobnej činnosti síce preukazujú, že tieto výkony boli realizované v uvedených JPRL, avšak v skutočnosti nemuseli byť prevedené na lesnom celku vlastnícky patriacom žalobcovi a spol.., ale na celku spadajúcom do uvedenej JPRL, ale vlastnícky patriacom iným subjektom. Vzhľadom na uvedené konštatovanie znaleckej organizácie nie je možné vyvodiť jednoznačný záver, že údaje v kalkulácii výnosov a strát hospodárenia zodpovedajú skutočnému stavu, teda že jednotlivé výkony nákladovej a výnosovej zložky prevedené v rámci JPRL prezentované v uvedených kalkuláciách boli v skutočnosti realizované v danom rozsahu na lesnom celku lesnícky patriacom žalobcovi. Na základe uvedených skutočností súd priznal žalobcovi peňažnú náhradu za neužívanie spoluvlastníckeho podielu vo výške zodpovedajúcej dlhodobému nájmu. Keďže žalobca podaním doručeným súdu dňa 2.6.2011 žiadal, aby súd rozhodol v predmetnej veci v súlade s rozsudkom zo dňa 3.12.2008 tak, že zaviazal žalovaného na zaplatenie 292,63 eur s 10 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 170,07 eur od 12.11.2005 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 38,48 eur od 12.11.2005 do zaplatenia a so 6 % úrokom z omeškania ročne o sumy 78,07 eur od 12.11.2005 do zaplatenia, ako aj trovy konania, uvedené podanie súd posúdil ako podanie smerujúce k čiastočnému späťvzatiu žaloby nad uvedenú sumu. Preto v súlade s § 96 ods. 1, 2 O.s.p. konanie v uvedenej časti zastavil z dôvodu, že zo strany žalovaného nebolo prednesené nesúhlasné stanovisko s čiastočným späťvzatím žaloby. Nakoľko žalobca preukázateľne návrh na zaplatenie peňažnej náhrady vo výške nájomného za neužívanie spoluvlastníckeho podielu za obdobie rokov 2002 až 2004 si uplatnil pri osobnej návšteve žalovaného dňa 21.7.2005, je nesporné, že v tom čase už boli žalovanému známe výsledky jeho hospodárenia na lesnom celku, ktorého je žalobca spoluvlastníkom. Preto tomuto vzniklo právo na zaplatenie úroku z omeškania s poukazom na § 563 Občianskeho zákonníka z peňažnej náhrady vo výške dlhodobého nájmu za obdobie rokov 2002 - 2004 od 23.7.2005. Keďže žalobca si uplatnil nárok na úrok z omeškania až počnúc dňom 12.11.2005, súd mu tento priznal vo výške 6 % určenej v súlade s § 3 nariadenia vlády číslo 87/1995 Z. z. účinného do 31.12.2008. Pokiaľ ide o výsledky hospodárenia za rok 2005, tieto mohli byť žalovanému známe počnúc dňom 1.4.2006, t. j. k dátumu určenému ustanovením § 671 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako dátum splatnosti nájomného za poľnohospodárske a lesné pozemky, kedy žalovaný mohol žalobcovi už vyplatiť peňažnú náhradu za neužívanie spoluvlastníckeho podielu za rok 2005 vo výške hodnoty dlhodobého nájmu. Preto súd priznal žalobcovi uplatnený úrok z omeškania za náhradu za rok 2005 vo výške 6 % od 2.4.2006 do jeho zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Posledným výrokom rozsudku súd rozhodol, že o trovách konania a trovách štátu bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Súd tak rozhodol s odvolaním sa na § 151 ods. 3 O.s.p.. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v jeho zaväzujúcej časti zmeniť tak, že žaloba žalobcu sa zamieta v celom rozsahu a že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania. Alternatívne navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že súd nezobral v zreteľ skutočnosť, že vznik podielového spoluvlastníctva fyzických osôb popri žalovanom k nehnuteľným veciam je dôsledkom aplikácie zákona číslo 229/1991 Zb., ktorý obsahuje reštitučné ustanovenia o obnove pôvodných vlastníckych vzťahov k pôde a ustanovenia o pozemkových úpravách. Žalovaný spravuje nehnuteľný predmet konania ex lege, t. j. na základe § 22 a nasl. zákona o pôde v spojení so zákonom číslo 326/2005 Z. z. o lesoch (predtým so zákonom číslo 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva), pričom predmetný spôsob správy od účinnosti zákona o pôde, t. j. od 24.6.1991 do dnešného dňa nebol zmenený. Ani žalobca, ani žiaden zo známych podielových spoluvlastníkov za účelom zmeny doterajšieho hospodárenia nepostupoval podľa § 139 Občianskeho zákonníka, resp. nepreukázal naplnenie zákonných predpokladov postupu podľa § 22a ods. 1, 2 zákona o pôde. Žalovaný nemohol vylúčiť žalobcu, resp. akéhokoľvek iného podielového spoluvlastníka z výkonu ich spoluvlastníckych práv, ak spôsob hospodárenia (správy) s lesnými nehnuteľnosťami je daný zo zákona na ťarchu žalovaného, a to až do mementu, kým podieloví spoluvlastníci nepožiadajú v zmysle § 22a ods. 1, 2 zákona o pôde o odovzdanie nehnuteľností v ucelených lesných častiach. Žalobca resp. iný podielový spoluvlastník nepožiadali o zmenu zákonom daného hospodárenia k dotknutým lesným nehnuteľnostiam podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, napr. zákonom danou alternatívou na vytvorenie lesného alebo pozemkového spoločenstva podľa zákona číslo 181/1995 Z. z.. Žalovaný nemohol vylúčiť žalobcu resp. akéhokoľvek iného podielového spoluvlastníka z výkonu ich spoluvlastníckych práv vo vzťahu k hospodáreniu, ak spôsob hospodárenia s lesnými nehnuteľnosťami je mu daný záväzným správnym aktom, a to lesným hospodárskym plánom. V tejto súvislosti žalovaný dáva do pozornosti § 2 ods. 2, § 3 ods. 1, ods. 5 zákona číslo 100/1977 Zb., § 40 ods. 1. § 41 ods. 2 prvá veta zákona číslo 326/2005 Z. z. o lesoch, podľa ktorých úlohy súvisiace so zabezpečením organizácie vyhotovenia plánu a jeho schvaľovaním vykonáva príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva. Hospodárenie na lesných nehnuteľnostiach, na rozdiel od iných predmetov podielového spoluvlastníctva, je podriadené nie vôli jej podielových spoluvlastníkov, ale špeciálnej právnej úprave, ktorá je pre nich z moci zákona záväzná bez rozdielu. Zásahy, ktoré vykonáva žalovaný na dotknutých lesných nehnuteľnostiach, sú zásahmi uloženými príslušným orgánom štátnej správy prostredníctvom lesného hospodárskeho plánu, ktorý je správnym aktom, a teda je pre štát, vlastníka, správcu a obhospodarovateľa lesa záväzný. Žalovaný teda na dotknutých lesných nehnuteľnostiach nehospodáril skrze vlastnej vôle, resp. skrze vlastnej voľby hospodárskych nástrojov, zásahov, opatrení, ale prostredníctvom správnych orgánom schválených opatrení, ktoré sú pre neho záväzné a boli by záväzné pre akéhokoľvek iného spoluvlastníka, t. j. aj žalobcu. Podieloví spoluvlastníci preto využitím svojho oprávnenia podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemohli vylúčiť, obmedziť resp. pozmeniť LHP a povinnosti uložené žalovanému Krajským lesným úradom, nakoľko takéto uplatnenie ich práv by bolo v rozpore so zákonom o lesoch a bolo by od začiatku neplatné. Žalobca má ako spoluvlastník priamy prístup k LHP podľa § 40 ods. 2, 3 zákona o lesoch, t. j. žiadne opatrenie dané LHP nebolo žalovaným vykonávané tajne, resp. by nebola známa žalobcovi alebo ostatným podielovým spoluvlastníkom. V konaní žalobca nepreukázal porušenie LHP žalovaným. Súd sa so záväznosťou LHP ako nástroja hospodárenia v lesoch a správnym aktom Krajského lesného úradu v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia, nevysporiadal. Vychádzajúc z rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9Co/7/2009-210 zo dňa 30.6.2009 nie je možné sa úspešne domáhať náhrady za neužívanie spoločnej veci, ak je hospodárenie s ňou v konečnom dôsledku bez zisku, či dokonca stratové. Predmetom znaleckého posudku číslo 141/2008 nebolo skúmanie konkrétnych hospodárskych výsledkov za konkrétne obdobie týkajúcich sa nehnuteľného predmetu konania. Z doplnku č. 1/2011 k znaleckému posudku číslo 141/2008 vyplynulo, že údaje výnosovosti, nákladovosti a hospodárskeho výsledku, ktoré predložil žalovaný za roky 2002-2005, možno považovať za relevantné informácie o priemernom speňažení sortimentov dreva a jednotkových nákladoch vybraných výkonov v pestovnej a ťažbovej činnosti. Doplnok zo dňa 7.4.2011 potvrdil žalovaným predložené hospodárske výsledky, podľa ktorých v roku 2002 bol výsledok -1.137,63 eur, v roku 2003 -1.798,52 eur, v roku 2004 -408,97 eur a v roku 2005 -1.333,14 eur. Doplnok zo dňa 7.4.2011 rovnako osvedčil, že žalovaný sa staral o nehnuteľný majetok dotknutý týmto sporom odborne a fundovane bez rozdielu na ich vlastnícky pôvod a že hospodárske ukazovatele lesa sú naviazané na zákonnom danú 10 ročnú dobu platnosti lesného hospodárskeho plánu ako celku. Lesný hospodársky plán zadáva rámec hospodárenia na obdobie 10 rokov a až po uplynutí tejto zákonnej doby je možné objektivizovať výnosy a náklady. Na žiadnu z týchto skutočností, ktorá bola vyslovená znaleckou organizáciou, súd nereflektoval. Žalovaný poukazuje, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred ním, nakoľko z rozsudku nie je zrejmé, prečo súd nevyhodnotil, resp. sa nezaoberal skutočnosťou záväznosti LHP ako nástroja hospodárenia v lesoch, ktoré nie je výsledkom prejavu vôle žalovaného, ale je správnym aktom krajského lesného úradu, prečo neprihliadal na závery Doplnku zo dňa 7.4.2011 osvedčujúce stratové hospodárske výsledky, ak boli objektívne preukázané žalovaným a potvrdené znaleckou organizáciou, prečo sa nezaoberal námietkou žalovaného, že hospodárske ukazovatele lesa sú naviazané na zákonom danú 10 ročnú dobu platnosti lesného hospodárskeho plánu ako celku, t. j., že LHP zadáva rámec hospodárenia na obdobie 10 rokov a až po uplynutí tejto zákonnej doby je možné objektivizovať výnosy a náklady. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje, že obdobie platnosti LHP 1994 - 2003 bolo ukončené z hľadiska hospodárskeho výsledku s mínusovým záverečným účtom a obdobie platnosti LHP 2004-2013 nie je ukončené. Dôvodom pre zamietnutie žaloby vo vzťahu k obdobiu rokov 2002-2003 je aj skutočnosť znaleckého preukázania straty hospodárenia na dotknutom nehnuteľnom predmete konania. Dôvodom pre zamietnutie žaloby vo vzťahu k obdobiu rokov 2004-2005 je aj skutočnosť jej predčasného podania uplatnenia, nakoľko doba platnosti jednotlivých lesohospodárskych opatrení nie je ukončená a bude ukončená až po uplynutí platnosti lesného hospodárskeho plánu. Pre prípad, že by odvolací súd na právnu argumentáciu žalovaného neprihliadol, žalovaný dáva do pozornosti námietku premlčania a skutočnosť, že príslušenstvo pohľadávky súd priznal v rozpore s pravidlami formálnej, ako aj právnej logiky. Súd priznal úroky z omeškania poukazujúc na dôvod, že žalovanému boli známe výsledky hospodárenia za roky 2002 až 2004 už pri osobnej návšteve žalobcu žalovaného dňa 21.7.2005 a za rok 2005 už dňom 1.4.2006 ako dňom splatnosti polročného nájomného v zmysle § 671 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd však výrokom číslo 2 zaviazal žalovaného k plneniu nie na základe výsledkov hospodárenia, ale na základe záverov znaleckého posudku číslo 141/2008 týkajúcich sa určenia výšky dlhodobého nájmu. Žalovaný ani v čase osobnej návštevy žalobcu dňa 21.7.2005 nemohol vedieť, aké budú výsledky znaleckého dokazovania, o ktorom nemohol mať objektívnu vedomosť, keďže bolo vykonané až v priebehu roku 2008. Súd ustálil na ťarchu žalovaného plnenie výlučne na základe znaleckého posudku číslo 141/2008. Žalovaný sa teda nemohol resp. nemôže dostať do omeškania s plnením, ktoré bolo a je závislé výlučne od znaleckého dokazovania a nie od všeobecne známej skutočnosti, resp. známeho algoritmu výpočtu pre daný prípad. Žalovaný nie je až do právoplatného rozhodnutia súdu v danej veci v omeškaní s plnením. Žalovaný vznáša z opatrnosti aj námietku premlčania v zmysle ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to na súdom priznané peňažné plnenie z pred 28.7.2003. Pre prípad, že by odvolací súd nevyhovel jemu odvolaniu podanému žalovaným, žiada žalovaný, aby odvolací súd posúdil dôvody ním tvrdené na nepriznanie úrokov z omeškania a časti istiny. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a zaviazať žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania. Z výsledku dokazovania je zrejmé, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom k lesným pozemkom. Výšku nájomného žiada určiť dohodou trhovým spôsobom. Žalovaný odmietol uzavrieť dohodu s odôvodnením, že nemá právny nárok na žiadnu náhradu za užívanie lesného pozemku. Žalovaný po celý čas konania ignoruje jeho právo zaručené Ústavou, že každý má právo užívať majetok. Žalovaný v odvolaní uvádza, že nemôže platiť nájomné, keďže jeho výsledky hospodárenia sa nachádzajú v zlých číslach. Žalovaný si zamieňa nájomné s dividendou. Nájomným treba rozumieť poskytovanú odplatu za prenechanie určitej veci na dočasné užívanie, a to bez ohľadu na to, aký hospodársky výsledok užívateľ dosiahol. Viazať nájomné na hospodársky výsledok zákon nepripúšťa a nájomné sa musí zaplatiť v dohodnutej výške a v dohodnutom termíne. Žalovaný nevie hospodáriť na lesných pozemkoch, výsledkom čoho sú jeho zlé výsledky hospodárenia, avšak táto skutočnosť nemôže byť dôvodom, pre ktorý by žalovaný za užívanie lesného majetku nemal zaplatiť. Na odvolacom pojednávaní dňa 15.5.2012 žalobca rozšíril svoj návrh na začatie konania na celkovú výšku 21.170,-- eur. Táto suma pozostáva z ušlého zisku 1.660,-- eur ročne za obdobie 7 rokov (od 1.1.1999 do 31.12.2005), z náhrady škody vzniklej kúpou palivového dreva vo výške 650,-- eur ročne za uvedené obdobie a z náhrady nemajetkovej ujmy za zbytočne strávený čas na súdnych pojednávaniach vo výške 5.000,-- eur. Odvolaním žalovaného neboli dotknuté výroky rozsudku, ktorými bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a ktorým bolo konanie čiastočne zastavené. V tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť a tak ho nebolo možné v rámci odvolacieho konania preskúmavať (§ 159 ods. 1, 3 a § 206 ods. 2 O.s.p.). Pri preskúmavaní odvolaním napadnutej časti rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Odvolací súd preskúmal napadnutú časť rozsudku na nariadenom pojednávaní. Po takomto preskúmaní napadnutej časti rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného je len čiastočne opodstatnené. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia týkajúceho sa prisúdenia istiny 292,62 eur a len na zdôraznenie jeho správnosti k tam uvedeným dôvodom dodáva: Odvolací súd sa musel v prvom rade vyporiadať so zmenou žaloby prednesenou až na odvolacom pojednávaní dňa 15.5.2012. V súlade s § 95 ods. 1 O.s.p. môže žalobca kedykoľvek v priebehu konania zmeniť svoj návrh na začatie konania. Môže tak urobiť so súhlasom súdu aj v priebehu odvolacieho konania. Pripustenie zmeny žaloby v priebehu odvolacieho konania, ktorou bol uplatnený nový nárok, by vo svojich dôsledkoch znamenalo, že výsledky doterajšieho dokazovania by boli zmarené, lebo odvolací súd by konal a rozhodoval o novom nároku, ako súd prvého stupňa. Preto odvolací súd podľa § 95 ods. 2 O.s.p. nepripustil zmenu žaloby, ktorou sa žalobca domáhal jednak opätovne nároku, o ktorom už bolo súdom rozhodnuté (náhrada za neužívanie za obdobie od 1.1.2002 do 31.12.2005 presahujúca sumu 292,63 eur), ani žalobu, ktorou sa domáhal nových nárokov na náhradu ušlého zisku za obdobie od 1.1.1999 do 31.12.2001 (1.663,-- eur x 3 roky), náhrady škody za palivové drevo vo výške 4.550,-- eur a náhrady nemajetkovej ujmy v sume 5.000,-- eur. Pre rozhodnutie vo veci má zásadný význam, že štát - Slovenská republika, je spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností. V súlade s § 34 ods. 11 zákona číslo 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, zastupuje štát a neznámych vlastníkov štátna organizácia lesného hospodárstva. Podobne podľa § 11 ods. 1 zákona číslo 61/1977 Zb. o lesoch, účinného do 31.8.2005, lesný fond, stavby a zariadenia slúžiace lesnému hospodárstvu, ktoré boli vo vlastníctve štátu (lesný majetok štátu), spravovala štátna organizácia lesného hospodárstva založená ústredným orgánom štátnej správy lesného hospodárstva. Až do 24.6.1991, keď nadobudol účinnosť zákona číslo 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku - ďalej len Zákon o pôde, patrilo právo užívania lesných pozemkov na zabezpečenie lesnej výroby a ostatných funkcií lesa vo vlastníctve občanov k tomu určenej socialistickej organizácii. Dňom 24.6.1991 zaniklo právo užívania na zabezpečenie lesnej výroby a ostatných funkcií lesa (§ 22 ods. 1 písm. c) zákona číslo 229/1991 Zb.). Pokiaľ medzi dovtedajším užívateľom a vlastníkom lesného pozemku nedošlo k inej dohode, vznikol uvedeným dňom medzi nimi nájomný vzťah (§ 22 ods. 2 Zákona o pôde). Nájomca bol oprávnený užívať pozemok v súlade s jeho určením podľa predpisov o evidencii nehnuteľnosti. S užívanou nehnuteľnosťou bol povinný nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára (§ 22 ods. 6 Zákona o pôde). Pod pojmom starostlivosť riadneho hospodára podľa osobitného predpisu sa rozumie pri nájme lesných pozemkov súhrn práv a povinností nájomcu ustanovených v § 8 a nasl. zákona číslo 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva (§ 2 písm. d) nariadenia vlády číslo 208/1994 Z. z.). V prípade, že prenajímateľ a nájomca uzavreli nájomnú zmluvu, ktorej predmetom nájmu boli lesné pozemky, boli povinní dohodnúť výšku nájomného s prihliadnutím na vek porastov a realizáciu úloh ustanovených v zákone číslo 100/1977 Zb. (§ 4 nariadenia vlády číslo 208/1994 Z. z.). V takom prípade však nájomná zmluva, ktorej predmetom boli lesné pozemky, musela obsahovať aj rozsah záväzkov nájomcu o prevzatí smerných ukazovateľov, údajov a orientačných ukazovateľov lesného hospodárskeho plánu (§ 3 ods. 4 písm. a) nariadenia vlády číslo 208/1994 Z. z. a § 2 ods. 3 písm. b), c) zákona číslo 100/1977 Zb.). Tieto ukazovatele a údaje slúžili ako podklad pre dohodu o nájomnom, ale aj pre určenie nájomného súdom pri tzv. nútenom zákonnom nájme, a to spravidla na obdobie trvania lesného hospodárskeho plánu. Nie je však vylúčené, aby súd rozhodol o určení nájomného aj spätne. Nariadenie vlády č. 208/1994 Z. z. neobsahovalo osobitnú úpravu výšky nájomného v prípade vzniku tzv. zákonného nájmu. Preto uvedené vládne nariadenie ustanovovalo zásady pre určenie výšky nájomného aj v prípade užívania lesných pozemkov z titulu tzv. zákonného nájmu vzniklého ku dňu 24.6.1991. Táto úprava sa potom vzťahovala na určenie nájomného pri vzniku zákonného nájmu aj k lesným pozemkom v spoluvlastníctve prenajímateľa a nájomcu. Počnúc 1.1.2004 bolo nariadenie vlády č. 208/1994 Z. z. nahradené z. č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov. Tento v § 20, § 21 ods. 3, 4, 5 prevzal úpravu z nariadenia vlády č. 208/1994 Z. z.. V ustanovení § 23 z. č. 504/2003 Z. z. je stanovená zásada, podľa ktorej sa ustanoveniami tohto zákona spravuje aj nájomný vzťah, ktorý vznikol na základe § 22 ods. 1, 2 Zákona o pôde. Výška nájomného v týchto prípadoch nesmie byť (od 1.1.2004) nižšia ako 1 % z hodnoty poľnohospodárskej pôdy určenej podľa osobitného predpisu (§ 43 ods. 2 z. č. 330/1991 Zb. a § 1 vyhlášky Ministerstva poľnohospodárstva SR č. 38/2005 Z. z. o určení hodnoty pozemkov a porastov na nich na účely pozemkových úprav). Vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti z. č. 504/2003 Z. z. sa posudzujú podľa dovtedy platných predpisov. V dôsledku toho platí pre minimálnu výšku nájomného od 1.1.2004 iná úprava, na ktorú znalec pri svojom rozhodovaní prihliadal, avšak z jeho posudku zo dňa 20.8.2008 nie je výška minimálneho nájomného zistiteľná. Táto skutočnosť nie je odvolacím dôvodom a nebola namietaná ani v priebehu prvostupňového konania. Preto sa ňou odvolací súd osobitne nevyporiadal. Všetky lesy bez ohľadu na veľkosť a správu (vlastníctvo, užívanie), musia sa plánovite obhospodarovať ako lesný fond tak, aby sa zabezpečovali a zlepšovali funkciu lesov pri zachovaní trvalého pôsobenia účinkov lesov a utvárali predpoklady na racionalizáciu lesného hospodárstva. Na tieto účely slúži hospodárska úprava lesov, ktorej výsledkom sú predovšetkým lesné hospodárske plány. Lesné hospodárske plány obsahovali okrem iného záväzné údaje týkajúce sa hornej a dolnej hranice objemu výchovnej úmyselnej ťažby, plochy prerezávky a výchovnej ťažby (§ 1, § 2 ods. 2, 3 zákona číslo 100/1977 Zb.). Lesné hospodárske plány schvaľovali orgány štátnej správy lesného hospodárstva podľa všeobecných predpisov o správnom konaní. Takto schválený lesný hospodársky plán zaväzoval všetkých vlastníkov lesa. Užívatelia lesov mohli vykonávať v lesných porastoch ťažbu dreva len v rozsahu a do výšky ťažby určenej lesnými hospodárskymi plánmi (§ 10 ods. 2 zákona číslo 100/1977 Zb.). Zákonný nájom lesného pozemku v spoluvlastníctve štátu treba odlišovať od užívania nehnuteľnosti vo väčšom rozsahu, ako zodpovedá spoluvlastníckemu podielu. Vychádzajúc z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa užíva žalovaný ako spoluvlastník predmetné nehnuteľnosti ako organizácia spravujúca zo zákona lesné pozemky vo vlastníctve štátu bez dohody s ostatnými spoluvlastníkmi, a teda užíva tieto nehnuteľnosti nad rámec jeho spoluvlastníckeho podielu. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky č. k. 33Odo 778/2005 zo dňa 24.1.2007, ak užíva spoluvlastník bez dohody s ostatnými spoluvlastníkmi spoločnú vec v rozsahu presahujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, je povinný poskytnúť im zodpovedajúcu peňažnú náhradu. Takúto peňažitú náhradu by nebol povinný poskytnúť len v prípade, ak by preukázal dôvody na bezodplatné užívanie spoločnej nehnuteľnosti. Pokiaľ ich nepreukáže, vzniká mu užívaním spoločnej nehnuteľnosti nad rámec jeho spoluvlastníckeho podielu bezdôvodné obohatenie, za ktoré musí ostatným spoluvlastníkom poskytnúť peňažitú náhradu ako ekonomickú protihodnotu toho, čo iným nemôže byť vrátené. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa je možné vyvodiť v súčasnosti záver, že medzi spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností nedošlo k uzavretiu takej dohody o užívaní spoločnej veci, na základe ktorej by mal právo užívať tieto veci výlučne žalovaný, a to bez povinnosti poskytovať ostatným spoluvlastníkom náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu zodpovedajúcom ich spoluvlastníckym podielom. Nedostatok akejkoľvek dohody spoluvlastníkov týkajúcej sa hospodárenia so spoločnou nehnuteľnosťou má však za dôsledok, že medzi spoluvlastníkmi vznikol dňom 24.6.1991 tzv. nútený nájom alebo zákonný nájom. Vyplýva to z ustanovenia § 22 ods. 2 Zákona o pôde, ktoré vylučuje vznik takéhoto zákonného nájmu len v prípade, že medzi vlastníkom lesného pozemku a dovtedajším užívateľom (za ktorého je možné považovať aj spoluvlastníka), nedošlo k inej dohode, a teda ani k dohode podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka o hospodárení so spoločnou vecou. Právnym dôsledkom neuzavretia akejkoľvek dohody vtedajších spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou má za následok, že priamo zo zákona vznikol medzi nimi nájomný vzťah, predmetom ktorého je užívanie spoluvlastníckych podielov ostatných spoluvlastníkov žalovaným ako organizáciou zriadenou štátom na hospodárenie v lesoch. V rozhodnom období od 1.1.2002 do 31.12.2005 nedošlo k zmene pomerov, a teda ani k uzavretiu dohody o hospodárení so spoločnou vecou v podielovom spoluvlastníctve, ani k uzavretiu samostatnej nájomnej zmluvy, ani k vydaniu lesného pozemku žalobcovi v ucelených častiach podľa § 22a ods. 1 Zákona o pôde, ani k vytvoreniu lesného pozemkového spoločenstva spoluvlastníkmi podľa § 22a ods. 2 Zákona o pôde, ani k usporiadaniu vlastníckych a užívacích vzťahov pozemkovým úradom podľa § 15 ods. 2 z. č. 330/1991 Zb.. V dôsledku toho žalobcovi ako spoluvlastníkovi a prenajímateľovi pretrvávalo v rozhodnom období právo na zaplatenie nájomného od žalovaného ako nájomcu, ktorý je naďalej v postavení bývalého užívateľa pozemku slúžiaceho na zabezpečenie lesnej výroby a ostatných funkcií lesa vo výške prihliadajúcej na vek porastov a úlohy žalovaného. Výška nájomného za ten-ktorý rok sa nemôže určiť a meniť len v závislosti od hospodárskych výsledkov dosiahnutých za ten-ktorý rok. Už vôbec nie je možné v preskúmavanej veci vychádzať len z výsledkov hospodárenia na samotných lesných pozemkoch, ktorých spoluvlastníkom je žalobca. Jedná sa o dôsledok skutočností, že žalovaný hospodáril na lesných hospodárskych celkoch (jednotkách priestorového rozdelenia lesa - JPRL) určených lesným hospodárskym plánom schváleným na obdobie 10 rokov orgánom štátnej správy. Výška nájomného v prípade vzniku tzv. zákonného nájmu má byť preto určovaná smernými ukazovateľmi, údajmi a orientačnými ukazovateľmi lesného hospodárskeho plánu, a to na celé obdobie platnosti lesného hospodárskeho plánu (§ 3 ods. 4 písm. a) nar. vlády č. 208/1994 Z. z. a § 2 ods. 3 písm. b) z. č. 100/1977 Zb.), resp. od 1.9.2005 na obdobie platnosti programu starostlivosti o lesy (§ 40 a § 41 ods. 3 z. č. 326/2005 Z. z. o lesoch). Preskúmavaného obdobia sa týkajú 2 lesné hospodárske plány, a to na roky 1994 až 2003 a na roky 2004 až 2013. Podľa znaleckého posudku zo dňa 20.8.2008 už pri odvodení úradnej hodnoty (ceny) lesných pozemkov a lesných porastov do vyhlášky MF SR č. 465/1991 Zb. sa odvodili aj sadzby dlhodobých, krátkodobých a strednodobých nájmov lesných pozemkov, ktoré sa aktualizovali v rokoch 1996 a 1999. Odvodené sadzby dlhodobého a krátkodobého nájmu z roku 1999 treba pri praktickej aplikácii upraviť koeficientom zohľadňujúcim zmenu vstupov a výstupov lesnej výroby k základnému roku 1999, ktorý sa odvodí spravidla metódou cenových nožníc. Podstatou metódy cenových nožníc je stanovenie koeficienta parity, ktorý vyjadruje podiel indexu cien lesných produktov (dreva) a indexu cien sprostredkovaných prostriedkov a služieb na ich výroku (hodnota medzispotreby), zhodných časových období (hladín). Znalecký posudok zo dňa 20.8.2008 obsahoval výšku ročného nájmu podľa sadzieb dlhodobého nájmu na ploche lesa, ktorého spoluvlastníkom je žalobca, za roky 2000 až 2008. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa, s výnimkami stanovenými v § 213 ods. 3, 4, 5 O.s.p.. Tieto výsledky v žiadnom prípade nevedú k záveru, že by žalovaný nebol povinný zaplatiť žalobcovi za rozhodné obdobie žiadne nájomné. Vzhľadom k dĺžke trvania nájomného vzťahu a existencii lesných hospodárskych plánov zaväzujúcich oboch účastníkov, obsahujúcich ukazovatele, z ktorých malo byť vychádzané pri dojednávaní, ale aj určovaní nájomného, nemá ani odvolací súd inú možnosť, než akceptovať záver znaleckého posudku zo dňa 20.8.2008 o výške dlhodobého nájomného za ten-ktorý kalendárny rok. Znalec aj v doplnku posudku zo dňa 7.4.2011 vyslovil názor, že pre stanovenie relevantnej veličiny nájmu odporúča uplatniť priemerné celoslovenské údaje nákladovosti a výnosovosti a takú dĺžku časového obdobia, ktoré by umožnilo zahrnúť výnosové i nákladové plány vývoja lesných porastov. Pre účely nájmu zo zákona by to malo byť obdobie trvania nájmu, minimálne obdobie platnosti lesného hospodárskeho plánu tak, ako sa to realizovalo v znaleckom posudku č. 141/2008 zo dňa 20.8.2008. Vychádzajúc z týchto skutkových zistení a právnych predpokladov je možné konštatovať, že žalobcovi ako podielovému spoluvlastníkovi vzniklo právo na zaplatenie nájomného ako peňažitej náhrady ekonomickej protihodnoty toho, že nemôže fakticky užívať svoj podiel zo spoločných nehnuteľností. V súvislosti so vznikom práva zákonného nájmu vzniklo žalobcovi právo na nájomné za užívanie jeho podielu v lesných pozemkoch žalovaným. Výška nájomného je ovplyvňovaná hospodárením žalovaného na týchto lesných pozemkoch, ktorú žalovaný v rozhodnom období vykonával v súlade so zákonom číslo 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch podľa lesných hospodárskych plánov. Napriek tomu nemôže súd pri rozhodovaní v tejto veci vychádzať len z celkových výsledkov hospodárenia žalovaného na predmetných nehnuteľnostiach. Vychádzajúc z výsledkov znaleckého dokazovania sú totiž hospodárske výsledky za preskúmavané obdobie v značnej miere ovplyvnené celou radou hospodárskych a prírodných skutočností, včítane vysokej réžie týkajúcej sa existencie samostatného žalovaného (71 %). Opodstatnenosť takéhoto záveru vyplynula aj z výpovede svedka Petra Miščíka na odvolacom pojednávaní. Tento potvrdil možnosť uzavretia nájomnej zmluvy menšinového spoluvlastníka s majoritným spoluvlastníkom užívajúcim spoločný lesný pozemok aj za trvania spoluvlastníctva. Vychádzajúc z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa a z jeho skutkových a právnych záverov uvedených v preskúmavanom rozsudku dospel aj odvolací súd k záveru, že žalobcovi vzniklo právo vo vzťahu k žalovanému na zaplatenie nájomného v prisúdenej výške. Pretože nariadenie vlády Slovenskej republiky o nájme poľnohospodárskych lesných nehnuteľností a nájme poľnohospodárskeho podniku číslo 208/1994 Z. z. platné v rozhodnom období do 31.12.2003 neobsahovalo úpravu splatnosti dohodnutého nájomného, spravuje sa aj nájomný vzťah, ktorý vznikol podľa zákona číslo 229/1991 Zb. zákonom číslo 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov (§ 23 uvedeného zákona). V súlade s § 4 a § 20 zákona číslo 504/2003 Z. z. je nájomné za prenájom lesného pozemku na hospodárení v lesoch splatné ročne pozadu k 1. októbru kalendárneho roka. Žalobca si uplatnil pôvodne žalobou zo dňa 28.7.2005 zaplatenie 5,-- Sk za m2 za obdobie za uplynulé 3 roky, t. j. za obdobie od 28.7.2002, a to v celkovej výške 107.205,-- Sk. Zmenou žaloby zo dňa 7.12.2006 si žalobca uplatnil zaplatenie čiastky 188.625,-- Sk, konkrétne za obdobie od 1.1.2002 do 31.12.2006 v úhrnnej výške 188.625,-- Sk. Až podaním doručeným súdu dňa 1.10.2008 si žalobca uplatnil aj 10 % úrok z omeškania. Po právoplatnom zamietnutí žaloby nad sumu 8.816,-- Sk rozsudkami prvostupňového súdu zo dňa 3.12.2008 a odvolacieho súdu zo dňa 30.6.2009, žalobca upresnil žalobu v časti týkajúcej sa úrokov z omeškania tak, že požaduje 10 % úroky z omeškania z istiny 170,07 eur od 12.11.2005, 9 % úroky z omeškania z istiny 38,48 eur od 12.11.2005 a 6 % úroky z omeškania z istiny 78,107 eur od 12.11.2005. Keďže znalec pri určovaní výšky dlhodobého nájomného vychádzal v podstate zo skôr uvedených zásad, rozhodol prvostupňový súd správne, keď zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi z titulu dlžného nájomného za obdobie od 1.1.2002 do 31.12.2005 istinu 292,63 eur. Pretože aj nájomné za rok 2002 bolo splatné až k 1.10.2003 a žalobca si podanou žalobou uplatnil tento nárok už ku dňu 28.7.2005, urobil tak ešte pred uplynutím trojročnej premlčacej doby (§ 101, § 102 Občianskeho zákonníka). Preto námietka premlčania časti nároku za obdobie od 1.1.2002 do 28.7.2005 nie je opodstatnená. Žalovaný v podanom odvolaní nenamietal samotnú výšku prisúdených úrokov z omeškania, ale len to, že došlo k omeškaniu. Vzhľadom k tomu, že predmetom konania je už v súčasnosti len zaplatenie nájomného za jednotlivé kalendárne roky 2002 až 2005, pričom nájomné za ten-ktorý kalendárny rok je splatné k 1.10. nasledujúceho roka, dostal sa žalovaný s omeškaním so zaplatením nájomného za rok 2002 ku dňu 1.10.2003, za rok 2003 k 1.10.2004, za rok 2004 k 1.10.2005 a za rok 2005 k 1.10.2006. Úroky z omeškania si žalobca uplatnil až dňa 1.10.2008. V dôsledku vznesenia námietky premlčania žalovaným je možné prisúdiť žalobcovi úroky z omeškania len z istín splatných po dni 1.10.2005. Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa prisúdenia úroku z omeškania za obdobie rokov 2002 a 2003 zo súm 68,54 eur a 69,04 eur a žalobu na zaplatenie úrokov z omeškania z uvedených istín, zamietol (§ 100 ods. 2, § 101, § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka a § 220 O.s.p.. Keďže úroky z omeškania z istiny 76,97 eur za rok 2004 splatné ku dňu 1.10.2005 uplatnil žalobca v posledný deň tejto lehoty, boli prisúdené žalobcovi 6 % úroky z omeškania z istiny 76,97 eur. Pretože však žalobca nepodal odvolanie v časti týkajúcej sa úrokov z omeškania, nebolo možné priznať tieto úroky z omeškania od 1.10.2005, ale len odo dňa 12.11.2005, kedy ich prisúdil prvostupňový súd, ani vyššie úroky z omeškania uplatnené žalobcom pri zmene žaloby. Pokiaľ však ide o 6 % úroky z omeškania za rok 2005 z istiny 78,07 eur splatné ku dňu 1.10.2006, odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a prisúdil tieto úroky z omeškania až od 1.10.2006. V prevyšujúcej napadnutej časti týkajúcej sa úrokov z omeškania potom súd žalobu zamietol. V súlade s § 224 ods. 4 O.s.p. odvolací súd rozhodol, že o trovách odvolacieho konania rozhodne až súd prvého stupňa, ktorý bude podľa § 151 ods. 3 O.s.p. o týchto trovách celého konania rozhodovať samostatným uznesením. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.