Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 20Co/149/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8107201618 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8107201618.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr. Petra Straku a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci žalobcu: Gréckokatolícka cirkev, farnosť Miľpoš, IČO: 37938657, zastúpená Gréckokatolíckym biskupstvom v Prešove, Hlavná 1, Prešov, zastúpeným JUDr. Róbertom Slamkom, advokátom,, so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 1735/29, proti žalovanému: Lesy Slovenskej republiky, š. p., so sídlom v Banskej Bystrici, Nám. SNP 8, IČO: 36038351, zastúpenému JUDr. Evou Mihokovou, advokátkou, so sídlom v Zlatých Moravciach, 1. mája 22, o vydanie veci, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 29C 16/2007-435 zo dňa 17.6.2011 jednohlasne takto r o z h o d o l : I. P o t v r d z u j e rozsudok. II. Žalovaný je povinný nahradiť trovy odvolacieho konania žalobcovi vo výške 897,60 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Róberta Slamku v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vyslovil, že žalovaný je povinný vydať žalobcovi v celosti nehnuteľnosti, a to: 1/ novovytvorenú: C-KN parc. č. 542/2 t.t.p. o výmere 9.830 m˛ k.ú. M., geodetickou spoločnosťou GEODUS Lipany, s.r.o., so sídlom Jarková č. 2/11, 082 71, Lipany, IČO: 36701769, DIČ: 2022280326, autorizačne overený 28/05/2010 Ing. F. T. a úradne overený dňa 04/06/2010 Ing. Q. T. pod č. 238/2010, pôvodne zapísanú ako parcela KN-E č. 217 orná pôda o výmere 9.830 m2 na LV XXX k.ú. M., 2/ novovytvorenú: C-KN parc. č. 521/9 lesný pozemok o výmere 409 m2 k.ú. M., geodetickou spoločnosťou GEODUS Lipany, s.r.o., so sídlom Jarková č. 2/11, 082 71, Lipany, IČO: 36701769, DIČ: 2022280326, autorizačne overený 28/05/2010 Ing. F. T. a úradne overený dňa 04/06/2010 Ing. Q. T. pod č. 233/2010, pôvodne zapísanú ako parcela KN-E č. 746 t.t.p. o výmere 2 ha 7.796 m2 na LV XXX k.ú. M., 3/ novovytvorenú: C-KN parc. č. 601/2 lesný pozemok o výmere 960 m2 k.ú. M., geodetickou spoločnosťou GEODUS Lipany, s.r.o., so sídlom Jarková č. 2/11, 082 71, Lipany, IČO: 36701769, DIČ: 2022280326, autorizačne overený 28/05/2010 Ing. F. T. a úradne overený dňa 04/06/2010 G.. Q. T. pod č. 233/2010, pôvodne zapísanú ako parcela KN-E č. 746 t.t.p. o výmere 2 ha 7.796 m2 na LV XXX k.ú. M., 4/ novovytvorenú: C-KN parc. č. 616 lesný pozemok o výmere 2 ha 6.427 m2 k.ú. M., geodetickou spoločnosťou GEODUS Lipany, s.r.o., so sídlom Jarková č. 2/11, 082 71, Lipany, IČO: 36701769, DIČ: 2022280326, autorizačne overený 28/05/2010 Ing. F. T. a úradne overený dňa 04/06/2010 Ing. Q. T. pod č. 233/2010, pôvodne zapísanú ako parcela KN-E č. 746 t.t.p. o výmere 2 ha 7.796 m2 na LV XXX k.ú. M.. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 1 556,46 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok odôvodil tým, že v danom prípade sa nestotožnil s námietkou žalovaného, že žalobca nie je oprávnenou osobou podľa § 2 zák. č. 161/2005 Z. z. a že týmto subjektom je Pravoslávna cirkev. Už v pôvodnom rozhodnutí súd prvého stupňa konštatoval, že z obsahu pozemnoknižnej vložky č. 45 nesporne vyplýva, že pod B1 dňa 4.12.1956 bol vykonaný zápis podľa výnosu Štátneho úradu pre veci cirkevné z 13.2.1952 pod č. 202805/51-II/1 o prevode nehnuteľného majetku Gréckokatolíckej na Pravoslávnu cirkevnú obec v M.. Zákonným opatrením č. 211/1990 Zb. bol zrušený výnos Štátneho úradu pre veci cirkevné z 13.2.1952 s tým, že nehnuteľný majetok na území Slovenskej republiky, ktorý bol pred 28.4.1950 vo vlastníctve Gréckokatolíckej cirkvi a ktorý bol na základe výnosu Štátneho úradu pre veci cirkevné v Prahe prevedený do vlastníctva Pravoslávnej cirkvi, je majetkom vo vlastníctve Gréckokatolíckej cirkvi. Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 10.1.1957 pod č. d. 14 bol v PKV č. 45 poznamenaný výkup parciel mpč. 217 a 746 v prospech Československého štátu podľa § 10 ods. 2 zák. č. 46/1948 Zb. Žalobca sa s poukazom na zákonné opatrenie č. 211/1990 Zb. podľa názoru súdu prvého stupňa stal oprávnenou osobou podľa § 2 zák. č. 161/2005 Z. z. na vydanie nehnuteľnosti pri splnení hmotnoprávnych podmienok ustanovených citovaným zákonom. S uvedeným názorom sa stotožnil aj odvolací súd uznesením zo dňa 19.3.2009 pod sp. zn. 7Co126/2008, ktorým pôvodný rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Okrem iného súd prvého stupňa poukázal na stanovisko Ministerstva kultúry Slovenskej republiky zo dňa 11.10.1994 (č. l. 163), z ktorého nesporne vyplýva, že predmetné nehnuteľnosti boli zákonným opatrením č. 211/1990 Zb. ex lege prevedené z vlastníctva Pravoslávnej cirkvi do vlastníctva Grécko-katolíckej cirkvi, preto pri reštitúcii cirkevného majetku má Gréckokatolícka cirkev postavenie oprávnenej osoby a povinná osoba takéto výzvy na vydanie nehnuteľnosti bude akceptovať. Rovnako bolo nesporne preukázané, že Gréckokatolícka cirkev bola na celom území Československej republiky zrušená 28. apríla 1950. Výmer o výkupe nehnuteľností č. 611-20/4/1950-IX/2 mal za následok, že sa v pozemkovej knihe zaznamenala poznámka o výkupe nehnuteľností dňa 10.1.1957 pod č. d. 14. Ak Gréckokatolícka cirkev od 28.4.1950 prakticky až do roku 1968 de iure na území Československa neexistovala, preto neprichádza do úvahy ani to, že by za vykupované nehnuteľnosti pri novej pozemkovej reforme podľa zák. č. 46/1948 Zb. bola tejto cirkvi vyplatená náhrada. Žalobca je preto oprávnenou osobou na navrátenie vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 161/2005 Z. z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam (ďalej len „cit. zákona“). Uvedenú skutočnosť konštatoval aj odvolací súd vo svojom uznesení zo dňa 19.3.2009. Ako nedôvodnú súd prvého stupňa rovnako posúdil námietku žalovaného, že žalobca nepreukázal svoje vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na základe pôvodného pozemnoknižného zápisu v pozemnoknižnej vložke PKV č. 45 k. ú. M.. Uvedené tvrdenie žalovaného je vyvrátené samotným zápisom v predmetnej pozemnoknižnej vložke pod B1, v zmysle ktorého dňa 14.12.1956 sa podľa výnosu Štátneho úradu pre veci cirkevné v Prahe zo dňa 13.2.1952 pod č. 202805/51-II/1 vkladá vlastnícke právo v prospech Pravoslávnej cirkevnej obci v M., pričom z obsahu uvedeného výnosu nesporne vyplýva, že týmto sa upravoval prevod nehnuteľného majetku bývalej Gréckokatolíckej cirkvi v prospech Pravoslávnej cirkvi. Z uvedeného výnosu vyplýva, že za nehnuteľný majetok Gréckokatolíckej cirkvi sa považoval nielen majetok zapísaný v pozemkových knihách na túto cirkev a jej akúkoľvek zložku, resp. majetok zapísaný na konkrétne vymenované inštitúcie (napríklad nadáciu, kostol, fond, spolok), ale aj majetok zapísaný na akúkoľvek inú gréckokatolícku inštitúciu. Z obsahu predmetnej pozemnoknižnej vložky PKV 45 nesporne vyplýva, že nehnuteľnosti tam vedené boli zapísané v prospech Gréckokatolíckej cirkvi a to cirkevného fondu. Vykonaným dokazovaním teda bolo preukázané, že nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom výzvy na ich vydanie voči žalovanému ako povinnej osobe zo dňa 24.1.2006 a 29.3.2006 zodpovedajú parcela CKN parc. č. 542/2 - trvalý trávny porast o výmere 9.830 m2 k. ú. M. vytvorenej geometrickým 24/2010 z pôvodnej parcely KN-E č. 217 - orná pôda o výmere 9.830 m2 vedenej na LV č. XXX k. ú. M. parcela CKN parc. č. 521/9 - lesný pozemok o výmere 409 m2, k. ú. M., parc. č. 601/2 - lesný pozemok o výmere 960 m2 k. ú. M. a parc. č. 616 - lesný pozemok o výmere 26.427 m2 k. ú. M. vytvorených geometrickým plánom č. 25/2010 z pôvodnej parcely zapísanej ako parcela KN-E č. 746 - trvalý trávny porast o výmere 27.796 m2 vedenej na LV č. XXX k. ú. M.. Nakoľko žalobca ako oprávnená osoba splnil podmienky navrátenia predmetných nehnuteľností v zmysle ust. § 2 a § 3 ods. 1 písm. c) cit. zákona písomnými výzvami realizovanými voči žalovanému ako povinnej osobe v lehote v súlade s ust. § 5 ods. 1 cit. zákona, súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a žalobcovi bola priznaná náhrada trov konania za 4 úkony právnej pomoci - 1/ prevzatie a príprava, 2/ vyjadrenie vo veci samej zo dňa 9.2.2011, 3/ porada s klientom zo dňa 6.5.2011, 4/ účasť na pojednávaní dňa 17.6.2011 vo výške 237,34 Eur za úkony právnej pomoci 1, 2 a 4 a vo výške 158,23 Eur za každú hodinu za úkon právnej pomoci 3 a režijný paušál 1 x 7,21 EUR (úkony právnej pomoci za rok 2010) a 3 x 7,41 EUR (úkony právnej pomoci za rok 2011). Hodnota tarifnej odmeny bola určená z hodnoty sporu určenej všeobecnou hodnotou vydávaných nehnuteľností pri kultúre trvalý trávny porast vypočítanej podľa prílohy č. 1 zák. č. 582/2004 Z. z., parc. č. 542/2 - trvalý trávny porast o výmere 9.830 m2 x 0,0235 Eur vo výške 231,- EUR a pri kultúre lesný pozemok na základe odborného stanoviska Ing. U. F., súdneho znalca v odbore lesníctva odvetvia odhadu hodnoty lesov pri hodnote lesného pozemku vo výške 0,29 EUR/m2, teda celková hodnota sporu predstavovala sumu 8.291,84 Eur. Súd prvého stupňa nepriznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia za podanie na súd zo dňa 24.9.2010, keďže nešlo o podanie vo veci samej, ale iba o odpoveď na výzvu súdu nesplnením povinnosti v zmysle zápisnice zo dňa 24.3.2010 a to nepredložením geometrického plánu vrátane úradného prekladu pozemnoknižnej vložky 45 ako podkladu pre rozhodnutie vo veci samej a zároveň za zaslanie úradného prekladu a geometrického plánu, nakoľko nešlo o úkon právnej pomoci v zmysle ust. § 14 vyhl. č. 655/2004 Z. z., ale o predloženie dôkazov pre účely rozhodnutia súdu vo veci samej a z uvedeného dôvodu, preto súd nepriznal žalobcovi ani náhradu trov právneho zastúpenia za podanie vo veci zmeny petitu žaloby v súlade s predloženým geometrickým plánom. V súlade s ust. § 16 ods. 4 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. (ďalej len „vyhl.“) bola žalobcovi priznaná náhrada preukázaných cestovných výdavkov právneho zástupcu za účasť na pojednávaní dňa 17.6.2011 z Dolného Kubína do Prešova a späť (175 km jedna cesta) použitím motorového vozidla pozostávajúcej zo základnej náhrady vo výške 0,183 Eur za 1 km jazdy vo výške 64,05 Eur a náhrady za spotrebované pohonné hmoty pri priemernej spotrebe 6,4 l a cene 1,2 Eur za l nafty v celkovej výške 26,88 Eur. V súlade s ust. § 17 vyhl. č. 655/2004 Z. z. bola žalobcovi ďalej priznaná náhrada za stratu času právneho zástupcu vo výške 148,20 Eur (12,35 Eur za 12 polhodín). Žalobcovi bola celkovo priznaná náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 1 297,05 Eur, ktorá pri zvýšení o DPH v zmysle ust. § 18 ods. 3 vyhl. vo výške 259,41 Eur predstavuje sumu 1 556,46 Eur. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a žalovaný. Žalobca podal odvolanie čo do výroku o trovách konania. Nesúhlasil s nepriznaním náhrady trov právneho zastúpenia za zmenu petitu žaloby, ktoré je písomným podaním na súd vo veci samej. Preto navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie vo výroku o trovách konania tak, že prizná náhradu za tento úkon alternatívne, že rozsudok v jeho napadnutej časti zruší a vec vráti na ďalšie konanie. Žalovaný podal odvolanie, čo do veci samej a namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Mal za to, že nespĺňa status povinnej osoby, nakoľko predmetnú nehnuteľnosť ku dňu účinnosti zákona ani nespravuje ani nedrží. Rozhodnutie voči nemu je preto nevykonateľné. Rovnako žalobca v konaní nepreukázal svoje postavenie oprávnenej osoby. V záznamoch PKV 45 pre k.ú. M. nie je záznam o pôvodnom vlastníctve žalobcu (ten uvádza v písomnostiach vlastníka gréckokatolícku školu) taký, ktorý by predchádzal zápisu vlastníctva v prospech Pravoslávnej cirkevnej obci M.. V roku 1957 bolo tomuto pozemkovoknižnému vlastníkovi odňaté vlastnícke právo v prospech štátu a teda tento spĺňal status oprávnenej osoby. Namietal, že výnos Štátneho úradu pre veci cirkevné v Prahe zo dňa 13.2.1952 č. 20285/51-II/1 nie je titulom na navrátenie vlastníctva podľa § 3 cit. zákona. Výnos bol zrušený dňom 29.5.1990 podľa § 3 zákonného opatrenia č. 211/1990 Zb., ktorý nemal spätnú účinnosť. Podľa § 1 zákonného opatrenia č. 211/1990 Zb. bolo potrebné na obnovenie vlastníctva v prospech gréckokatolíckej cirkvi bol potrebný opätovný zápis na návrh gréckokatolíckej cirkvi, a teda nie samotná existencia zákonného opatrenia bola právnym dôvodom na navrátenia vlastníctva, ale na jeho naplnenie sa vyžadoval samostatný právny úkon. Zákonné opatrenia č. 211/1990 Zb. sa vzťahuje iba na majetok, ktorý v čase prijatia uvádzaného zákonného opatrenia ešte vlastnila Pravoslávna cirkev titulom výnosu z roku 1952 a nedotýka sa majetku, ktorý už v roku 1990 Pravoslávna cirkev z akéhokoľvek titulu nevlastnila. Tvrdením opaku sú dotknuté a ohrozené práva tretích osôb. Rovnako z toho dôvodu, že reštitučné zákony, ktoré navracajú cirkvám vlastnícke práva k odňatým nehnuteľnostiam, už nepočítajú s uvádzanou nápravou, nakoľko nápravu krívd Gréckokatolíckej cirkvi v dôsledku odňatia jej vlastníckych práv podľa výnosu z roku 1952 už považoval za ukončené, čo sa jasne deklarovalo podľa Uznesenia vlády SR č. 421/1996 o ukončení vysporiadania majetkových vzťahov medzi Pravoslávnou a Gréckokatolíckou cirkvou schváleného vládou 15.12.2000. Zákon č. 282/1993 Z.z. nebol uvádzaný pre prípad použiteľný, a to podľa § 1 ods. 3, pričom je úplne logické, že po prijatí uznesenia vlády SR č. 421/1996 o finančnom odškodnení a usporiadaní majetkových vzťahov medzi oboma uvádzanými cirkvami sa ďalší reštitučný zákon č. 161/2005 Z.z. už nezaoberal. Spochybňoval stanovisko Ministerstva kultúry Slovenskej republiky s tým, že nemá právnu záväznosť. Rovnako zotrval na námietke nesplnenia zákonných podmienok pre platné preukázanie oprávnenosti svojho práva, a to nepreukázania titulu v zákonom stanovenej lehote. V písomnej výzve absentuje presná špecifikácia právneho titulu odňatia vlastníckeho práva v prospech štátu, obce. Rovnako neobstojí tvrdenie súdu prvého stupňa, že reštitučný titul bolo možné vyčítať z priloženej PKV 45, nakoľko prílohou výzvy bola z PKV 45 iba časť „A“ - majetková podstata, časť „B“ priložená k výzvam nebola. Žalobca nesplnil zákonom stanovenú podmienku pre platné uplatnenia vlastníckeho práva, nakoľko nepreukázal, že jemu bolo odňaté vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v zmysle písomnej výzvy a žaloby v rozhodnom období a jedným zo skutkových podstát uvedených v § 3 reštitučného zákona v hmotnoprávnej prekluzívnej lehote do 30.4.2006, v dôsledku čoho jeho právo zaniklo. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na nové konanie. K podanému odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad upravených v ust. § 212 O.s.p., nariadil pojednávanie za účelom vypočutia účastníkov konania v zmysle ust. § 214 O.s.p., vec prejednal a zistil, že rozsudok je potrebné ako vecne správny potvrdiť (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). Podľa § 2 ods. 2 cit. zákona právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam podľa odseku 1 môže uplatniť oprávnená osoba, ktorou je registrovaná cirkev a náboženská spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky vrátane ich útvarov, ktoré majú právnu subjektivitu, ktorých nehnuteľná vec prešla do vlastníctva štátu, obce v období od 8. mája 1945, židovským náboženským obciam od 2. novembra 1938 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 3. Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona povinnou osobou je právnická osoba, ktorá ku dňu účinnosti tohto zákona spravuje nehnuteľné veci vo vlastníctve Slovenskej republiky, obce alebo nehnuteľnú vec drží. Podľa § 5 ods. 1 až 3 cit. zákona právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam môže uplatniť oprávnená osoba písomnou výzvou voči povinnej osobe do 30. apríla 2006, ak v tejto lehote preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v tejto lehote právo zaniká. Povinná osoba uzavrie s oprávnenou osobou do 60 dní od doručenia písomnej výzvy dohodu o vydaní nehnuteľnej veci. Ak k prechodu vlastníctva bude potrebné vykonať úkony podľa osobitného predpisu, začína plynúť táto lehota po vykonaní týchto úkonov. Ak povinná osoba nevyhovie písomnej výzve odľa § 2 alebo ak jej sídlo nie je známe, môže oprávnená osoba uplatniť nárok na súde v lehote 12 mesiacov od doručenia písomnej výzvy, inak právo zaniká. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a v súvislosti s odvolacími námietkami odôvodnenie súdu prvého stupňa dopĺňa takto: Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. V súvislosti s odvolacou námietkou žalovaného týkajúcej sa nedostatku pasívnej legitimácie odvolací súd poukazuje na záver odvolacieho súdu vyjadrený v zrušujúcom uznesením č.k. 7Co 126/2008-257 zo dňa 19.3.2009 citujúc: „Odvolací súd v danej veci má za to, že postačuje, ak povinná osoba bola označená ako v tomto prípade právnická osoba, ak ku dňu účinnosti zákona č. 161/2005 Z.z., teda k 1.5.2005 spravovala nehnuteľné veci vo vlastníctve Slovenskej republiky, obce alebo nehnuteľnú vec drží.“ Údaje katastra sú hodnoverné a záväzné, pokiaľ sa nepreukáže opak. Vychádzajúc z princípu dôvery údajov verejného registra nebol dôvod neposkytnúť ochranu reštituentovi. Prekážkou nie je ani stav, že v prírode už došlo k faktickému odovzdaniu predmetu reštitúcie. Nedôvodná je preto obrana žalovaného o nedostatku pasívnej legitimácie, ak v katastri nehnuteľností je stále vedený ako vlastník aj napriek tomu, že predmet reštitúcie fakticky či už vydal oprávnenej osobe alebo z iných dôvodov neužíva. Na margo rozporu medzi údajom v katastri a skutočným stavom predmetu reštitúcie, ktorý svedčí inej zložke štátu v čase podania výzvy na vydanie nehnuteľnosti odvolací súd opätovne pripomína princíp ochrany dôvery údajov verejného registra a nebolo sporné, že žalovaný je právnym nástupcom Zamagurských lesov š.p.. Nedostatky v evidencii nehnuteľnosti by nemali byť za žiadnych okolností prekážkou pre vydanie nehnuteľností reštituentom, ktorí nijakým spôsobom nemôžu ovplyvniť vzťahy medzi jednotlivými zložkami štátu tak ako Štátny majetok Lipany š.p. ako aj Lesy SR š.p. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného týkajúcej sa nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu odvolací súd poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 48/2009, v zmysle ktorého za nehnuteľný majetok gréckokatolíckej cirkvi považoval právny poriadok účinný v tzv. rozhodnom období vymedzenom v osobitnom predpise nielen majetok zapísaný v pozemkovej knihe ako vlastníctvo tejto cirkvi alebo jej zložky a majetok zapísaný ako vlastníctvo konkrétnych gréckokatolíckych inštitúcií (napr. nadácií, kostolov, fondov, spolkov), ale tiež majetok zapísaný ako vlastníctvo akejkoľvek gréckokatolíckej inštitúcie. V uvedenom období bolo potrebné majetok gréckokatolíckej školy považovať za majetok gréckokatolíckej cirkvi. Vo vzťahu k odvolacej námietke nepreukázania oprávnenosti svojho práva vzhľadom na absentujúcu presnú špecifikáciu právneho titulu odňatia vlastníckeho práva odvolací súd poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 206/2010. Nevyhnutným východiskovým predpokladom uplatnenia nároku na vydanie veci je včasná písomná výzva oprávnenej osoby. Avšak vzhľadom na to, že v § 5 ods. 1 cit. zákona nie je bližšie vymedzený obsah pojmu "výzva" a jej náležitosti, potom sa stanovenie minimálnych kritérií na jej určitosť a platnosť musí spravovať takým výkladovým pravidlom, ktorý sleduje naplnenie účelu zákona. Stanovenie minimálnych kritérií na určitosť a platnosť výzvy nesmie opomenúť ani to, či obsah výzvy je spôsobilý vyvolať zákonodarcom zamýšľané účinky, a rovnako je namieste neopomenúť a prihliadať na konkrétne okolnosti veci vrátane subjektu oprávnenej a povinnej osoby. Inými slovami, iba nesplnenie požiadavky minimálnej konkretizácie nehnuteľností, ako aj neuvedenie dôvodu, o ktorý ho opiera, je možné považovať za zákonom predpokladanú nedostatočnosť "výzvy" podľa § 5 ods. 1 cit. zákona Rovnako záver žalovaného, že žalobca vo svojej výzve nekonkretizoval dôvod, o ktorý svoj nárok opiera, spomedzi viacerých dôvodov uvedených v § 3 ods. 1 cit. zákona, ako nesplnenie požiadavky určitosti výzvy, sa z už uvedených dôvodov javí ako formalistická a neprípustná aplikácia zákona, ktorá opomína jeho účel (podobne I. ÚS 12/2010 a I. ÚS 250/2010). Opätovne sa žiada poukázať na záver vyslovený odvolací súdom už v zrušujúcou uznesení č.k. 7Co 126/2008-257zo dňa 19.3.2009, v zmysle ktorého výzva zo dňa 24.1.2006 vrátane príloh a výzva zo dňa 29.3.2006 vrátane príloh hlavne PKV č. 45 a identifikácie je kvalifikovanou výzvou. Nedôvodnou sa javí odvolacia námietka žalobcu vo vzťahu k nepriznaniu náhrady trov konania za podanie na súd - zmena petitu žaloby. Ide o zjavne neúčelné trovy. Podaním zo dňa 20.12.2010 nazvaným ako zmena petitu žaloby žalobca reagoval na výzvu súdu na spresnenie petitu žaloby v súlade s predloženým geometrickým plánom (čl. 355). Účelnosťou sa rozumie vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Predmetnému úkonu táto vlastnosť chýba. Za takejto situácie odvolací súd postupom podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. s osvojením si dôvodov rozsudok ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 897,60 Eur pozostávajúce z náhrady trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu žalovaného vo výške 237,34 Eur a režijný paušál vo výške 7,41 Eur a účasť na pojednávaní dňa 14.6.2012 vo výške 237,34 Eur a režijný paušál vo výške 7,63 Eur, náhradu za použitie motorového vozidla vo výške 131,30 Eur za 352 prejdených kilometrov (352 km x 0,183 Eur + (352 km x 12,9 l/km x 1,474 Eur) / 100) a náhradu za stratu času vo výške 127,10 Eur (10 začatých polhodín x 12,71 Eur). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.