Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 6Co/218/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8109205397 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8109205397.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: J. B., nar. XX.X.XXXX, bytom M. - O., M. N. XX, zastúpený JUDr. Františkom Komkom, advokátom v Prešove, Hlavná 27 proti žalovanému: D. S. -SERVIS, Prešov, Levočská 19/4, zastúpený JUDr. Borisom Škultétym, advokátom, Záhradná č. 3, Prešov, v konaní o zaplatenie 16.046,87 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 15C/219/2010-72 zo dňa 20.10.2011 jednohlasne takto
r o z h o d o l :
I. P o t v r d z u j e rozsudok s výnimkou výroku o zastavení konania a trov konania. II. M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalovaný j e p o v i n- n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1 388,52 na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Františka Komku, advokáta do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. III. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Prešov (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol nasledovne:
Konanie o zaplatenie 16.046,87 Eur zastavuje.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 132,02 Eur a trovy konania 1.542,78 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
Prvostupňový súd vychádzal zo skutkového stavu podľa ktorého bolo nesporné, že žalobca sa domáhal náhrady bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo žalovanému tým, že rozsudkom Okresného súdu Prešov v spojení s Krajským rozsudkom v Prešove č.k. 3Cbo/55/2007 zo dňa 5.3.2009 bola žaloba žalobcu zamietnutá a odpadol tak právny dôvod na exekučne vymoženú sumu 16.046,87 Eur.
V konaní nebolo sporné, že došlo k uhradeniu súm 10.000,- Eur dňa 15.3.2011 a 6.046,87 Eur dňa 21.3.2011 čo predstavuje žalovanú istinu 16.046,87 Eur. Okrem toho žalovaný uhradil dňa 24.3.2011 2.608,40 Eur ako kapitalizovaný úrok z omeškania. Žalobca sa ďalej domáhal úhrady kapitalizovaného úroku z omeškania zo sumy 10.000,- Eur od 21.6.2007 do 15.3.2011 úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne čo spolu predstavuje za 1388 dni omeškania 3.277,22 Eur a zo sumy 6.046,87 Eur za obdobie od 21.6.2007 do 21.3.2011 úrok z omeškania 8,5 % ročne, čo spolu za 1395 dni omeškania predstavuje 1.991,69 Eur. Žalobca celkový úrok vyčíslil na 5.268,91 Eur a splatnosť úroku od 21.6.2007 odôvodnil tým, že v tento deň bol doručený rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 30bdo 32/2006, ktorým v rámci dovolania bolo zrušené uznesenie Krajského súdu Prešov. Tento rozsudok NS SR bol doručený právnemu zástupcovi žalobcu 20.6.2007.
Prvostupňový súd tak dospel k záveru, že nie je možné stotožniť sa s argumentáciou právneho zástupcu žalobcu vo vzťahu k omeškaniu žalovaného. Vychádzal z toho, že ak čas plnenia dlhu (záväzku) nebol účastníkmi dohodnutý, ani inak ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, dlžník je podľa ustanovenia § 563 OZ povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Veriteľ mohol svoje právo vykonať vtedy keď mohol (z objektívneho, nie subjektívneho hľadiska) požiadať o plnenie dlhu. (R 91/2004). Prvostupňový súd sa nestotožnil s nárokom na úrok z omeškania od dátumu, kedy mu bolo doručené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Obdo 32/2006, ktorým najvyšší súd zrušil uznesenie odvolacieho súdu 3 Cob 86/05. Krajský súd v Prešove odmietol odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 19 Cb 51/2002 v spojení s dopĺňacím rozsudkom z dôvodu, že odvolanie proti rozsudku prvého stupňa nemalo náležitosti tak, ako ich vymedzuje ustanovenie § 205 ods. 3 O.s.p. Dôvody odvolania boli doplnené až po uplynutí odvolacej lehoty. Najvyšší súd predmetné uznesenie KS Prešov zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie dôvodiac, že odvolací súd odmietnutím odvolania s poukázaním na ustanovenie § 218 ods. 1 písm. d/ O.s.p. odňal žalovanému (v tomto konaní žalobcovi) možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p.
Z uvedeného je zrejmé, že predmetné rozhodnutie sa skutočne zaoberá len procesným pochybením odvolacieho súdu a nevyplýva z neho povinnosť pre žalovaného vrátiť plnenie poskytnuté bez právneho dôvodu, resp. z dôvodu, ktorý odpadol. Žalobca vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia výzvou datovanou dňa 9.3.2009, v ktorej sa odvoláva na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3 Cob 55/2007 zo dňa 5.3.2009. Na splnenie povinnosti - vyplatenie sumy 16.047,- Eur žalobca žalovanému poskytol lehotu do 15.3.2009. Na základe uvedeného prvostupňový súd skonštatoval, že žalovaný sa do omeškania dostal deň nasledujúci po uplynutí lehoty poskytnutej mu žalobcom, teda 16.3.2009. Priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,5 %, pretože ku dňu omeškania 16.3.2009 je požadovaný úrok 8,5 % v súlade s platnou právnou úpravou. (zákon pripúšťal výšku úroku v danom termíne 1,5 + 8 = 9,5 %). Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania zo sumy 10.000,- Eur odo dňa omeškania 16.3.2009 do dňa zaplatenia 15.3.2011 a zo sumy 6.046,87 Eur od 16.3.2009 do 21.3.2011, z čoho však odpočítal žalovaným zaplatených 2.604,40 Eur. Výška kapitalizovaného úroku z omeškania tak predstavuje zo sumy 10.000,- Eur 8,5 % ročný úrok z omeškania za 730 dní omeškania 1.700,- Eur (10.000 : 100 = 100 x 8,5 % = 850 : 365 = 2,32876712 x 730). Zo sumy 6.046,87 Eur rovnakým výpočtom avšak za 736 dní omeškania výška kapitalizovaného úroku z omeškania predstavuje 1.036,42 Eur. Spolu kapitalizovaný úrok z omeškania 2.736,42 Eur mínus žalovaným zaplatených 2.604,40 Eur = 132,02 Eur. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol, pretože žalobcom vyčíslený a požadovaný úrok z omeškania pred výzvou na vydanie bezdôvodného obohatenia nepovažoval za dôvodný.
Poukázal na ust. § 451 ods.1, 2, § 456, § 517 ods.1 prvá veta, § 563 Občianskeho zákonníka, ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 871995 Z.z.
Vzhľadom na späťvzatie žaloby v časti o sumu 16.046,87 Eur konanie zastavil.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku a priznal žalobcovi náhradu trov konania spolu vo výške 1.542,78 Eur s poukazom na úspešnosť žalobcu v konaní vo výške 88,78 %.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, ako aj vo výroku o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie alternatívne zmenil a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 2.528,49 Eur, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 3.061,18 Eur a trov odvolacieho konania v sume 130,57 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
V odvolaní ďalej uviedol, že: „súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsudkom dovolacieho súdu Najvyššieho súdu SR, 3Obdo 32/2006 zo dňa 26.4.2007, ktorý bol doručený účastníkom konania 20.6.2007, bolo zrušené uznesenie Krajského súdu Preošv 3Cob 86/2005 zo dňa 19.1.2006, ktorým bolo odmietnuté odvolanie žalovaného, ktoré podal proti rozsudku Okresného s údu Prešov sp.zn. 19Cb 51/2002 zo dňa 30.11.2004, ktorý bol exekučným titulom v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Svätoslavom Mruškovičom pod Ex 263/2006,
ku ktorému bolo vydané poverenie Okresným súdom v Prešove na vykonanie exekúcie č. 5707*022786 dňa 2.8.2006. Zrušením uznesenia Krajského súdu v Prešove 3Cob 86/2005 zo dňa 19.1.2006 prakticky odpadol exekučný titul žalovanému, predtým žalobcovi, na vykonanie exekúcie, nevzniklo plnenie z právneho dôvodu.“
Uviedol ďalej, že „ide o právny vzťah, ktorý je potrebné subsumovať pod inštitúd bezdôvodného obohatenia, § 451 ods.1, 2 OZ, § 458 OZ a nie pod zánik záväzkov, splnenie dlhu upravené v § 559 a nasl. OZ, pretože nedošlo k vzniku žiadneho záväzkoprávneho vzťahu“.
Žalobca má ďalej za to, že prvostupňový súd riadne neodôvodnil rozhodnutie v súlade s ust. § 157 ods.2 O.s.p. a teda mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.
Má za to, že súd pochybil aj vo výroku o náhrade trov konania, keďže mu nepriznal náhradu vo výške 3.061,81 Eur.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa a to proti výroku o zaplatení istiny 132,- Eur ako aj výroku o náhrade trov konania podal odvolanie aj žalovaný.
V odvolaní poukázal na to, že: „prvostupňový súd síce akceptoval argumentáciu žalovaného o tom, že úroky z omeškania nie je možné počítať od vyhlásenia rozsudku NS SR z 26.4.2007, ale až od pozmeňujúceho rozsudku KS v Prešove č.k. 3Cbo 55/2007, ktorý nadobudol právoplatnosť 20.4.2009 a vykonateľnosť 24.4.2009, avšak nezohľadnil začiatok objektívnej lehoty pre počítanie úrokov z omeškania v súlade s týmto rozsudkom.
Za začiatok plynutia lehoty na výpočet úrokov z omeškania totiž určil deň 16.3.2009, t.j. deň po skončení lehoty, ktorú žalobca určil žalovanému na zaplatenie dlhu. Táto lehota však začala a uplynula ešte pred nadobudnutím právoplatnosti a vykonateľnosti predmetného rozsudku Krajského súdu v Prešove. Je zrejmé, že žalobca sa nemohol právoplatne domáhať splnenia dlhu pred jeho právoplatnosťou a vykonateľnosťou a aj s ohľadom na skutočnosť, že písomné vyhotovenie tohto rozsudku bolo právnemu zástupcovi žalovaného doručené až 14.4.2009. Preto žalovaný je presvedčený, že úrok z omeškania je možné počítať až počnúc dňom nasledujúcim po dni vykonateľnosti rozsudku, t.j. od 25.4.2009. Podľa názoru žalovaného preto žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie 132,- Eur.
Žalovaný namieta aj rozhodnutie súdu prvého stupňa pokiaľ ide o výšku trov konania s odôvodnením, že žalovaný zaplatil žalobcovi istinu 10.000,- Eur 15.3.2011, 6.046,- Eur 21.3.2011, úroky z omeškania 2.608,40 Eur 24.3.2011, trovy konania 1.013,- Eur 14.3.2011 a súdny poplatok 712,- Eur na účet štátnej kasy 14.3.2011. Žalovaný teda zaplatil už 14.3.2011 na trovách konania 1.725,- Eur. Prvostupňový súd správne vychádzal z hodnoty sporu 2.497,- Eur, v časovom horizonte od 24.3.2011, ale nesprávne posúdil pomer úspešnosti žalobcu a žalovaného.
Žalovaný ďalej namieta priznanie týchto právnych úkonov žalobcovi: - 22.9.2009 odvolanie proti trovám konania PR 16,- Eur + 6,- Eur RP - zrejme ide o právny úkon, ktorým žalobca bránil svoje právo proti procesnému pochybeniu konajúceho súdu (pozri doplňujúce uznesenie k č.k. 9Ro 30/2009 z 2.8.2010). Tento úkon nemôže byť súčasťou trov konania v neprospech žalovaného. - 19.7.2011 vyjadrenie na výzvu súdu 101,- Eur + 7,- Eur RP - toto vyjadrenie iba obsahovo potvrdzuje tvrdenie žalovaného podaného súdu 21.4.2011 o zaplatení dlhu v priebehu marca 2011 a právne relevantne iba berie žalobu späť čo do zaplatenia istiny, nebráni ani nevymáha právo žalobcu iba konštatuje fakty a vykonáva úkon z vlastnej vôle.“
Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok prvostupňového súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania.
Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v rozsahu suspenzívneho odkladného účinku odvolania (§ 206 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné pokiaľ ide o náhradu trov konania.
Odvolací súd sa stotožňuje v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Osvojuje si odôvodnenie prvostupňového rozsudku a v súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu a žalovaného proti výroku o úrokoch z omeškania dopĺňa.
Prvostupňový súd vychádzal zo skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní a vec správne právne posúdil.
Aj odvolací súd musí zo zisteného skutkového stavu (§ 153 ods.3 O.s.p.) skonštatovať, že dôvodný je nárok žalobcu na priznanie úrokov z omeškania v požadovanej výške 8,5 % ročne od 16.3.2009. Správne prvostupňový súd zhodnotil, že žalobca vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia výzvou zo dňa 9.3. 2009. Na splnenie povinnosti poskytol žalovanému lehotu do 15.3.2009 a teda prvým dňom, ktorým sa dostal žalovaný do omeškania, je deň nasledujúci po uplynutí lehoty poskytnutej mu žalobcom, teda 16.3.2009.
Nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, ktoré je aj odvolacou námietkou, že správne mu mal byť priznaný úrok z omeškania od dátumu, kedy mu bolo doručené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Obdo 32/2006. Týmto rozhodnutím Najvyšší súd SR zrušil uznesenie odvolacieho súdu č.k. 3Cob/86/2005 a vec mu vrátil na ďalšie konanie .S odôvodnením, že odvolací súd odmietnutím odvolania odňal žalovanému, (v tomto konaní žalobcovi) možnosť konať pred súdom v zmysle ust. § 237 písm.f/ O.s.p. Odvolací súd súhlasí so záverom prvostupňového súdu, že predmetné rozhodnutie sa dotýkalo procesného pochybenia odvolacieho súdu a nevyplývala z neho povinnosť pre žalovaného vrátiť plnenie poskytnuté bez právneho dôvodu. Po zrušení rozhodnutia sa následne odvolací súd zaoberal nanovo vecou, vec prejednal a rozhodol novým rozhodnutím vo veci, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.4.2009. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 3Cob/55/2007-233 zo dňa 5.3.2009 bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s dopĺňacím rozsudkom v jeho napadnutej časti a návrh žalobcu (žalovaného) bol zamietnutý.
V prejednávanej veci je zrejmé, že žalovanému vzniklo na úkor žalobcu bezdôvodné obohatenie, ktoré bol povinný vydať formou peňažného plnenia vo výške 16.046,87 Eur. Predmetné peňažné plnenie žalovaný vydal žalobcovi dňa 15.3.2011 vo výške 10.000,- Eur a dňa 21.3.2011 vo výške 6.046,87 Eur. Okrem toho žalovaný zaplatil žalobcovi dňa 24.3.2011 sumu 2.608,40 Eur ako kapitalizovaný úrok z omeškania. Nesporné je teda, že sa žalovaný dostal s plnením tohto dlhu do omeškania a nárok žalobcu na úhradu úrokov z omeškania je dôvodný a je v súlade s ust. § 517 Občianskeho zákonníka. Úrok z omeškania sa odvíja od čiastky, ktorá nebola medzi účastníkmi konania sporná. Nie sú pochybnosti o tom, že pri bezdôvodnom obohatení, ak má byť vydané v peniazoch a ak nesplní dlžník svoju platobnú povinnosť včas, má veriteľ právo požadovať úrok z omeškania.
Pre nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je stanovená v Občianskom zákonníku jeho splatnosť. Z tohto dôvodu je pri stanovení splatnosti nároku na bezdôvodné obohatenie vychádzajúc z § 451 ods.1,2, § 456 prvá veta Občianskeho zákonníka za začiatok omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia je treba považovať uplynutie lehoty bez zbytočného odkladu potom, kedy bol dlžník veriteľom o plnenie požiadaný.
Odvolací súd nevidel dôvod na odklon od judikatúry dotýkajúcej sa splatnosti úroku z omeškania, ktorú možno akceptovať aj na úrok z omeškania vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia, ktoré má byť vydané v peniazoch. Ak čas splnenia dlhu (záväzku) nebol účastníkmi dohodnutý a ani inak stanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník podľa ust. § 563 O.z. povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Veriteľ mohol svoje právo vykonať vtedy, keď mohol (z objektívneho, nie subjektívneho hľadiska) požiadať o plnenie dlhu, t.j. hneď ako dlh vznikol, takže začiatok plynutia premlčacej doby tu nastáva v nasledujúci deň po vzniku právneho vzťahu, ak nebola dohodnutá splatnosť predmetného dlhu (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23.6.203 sp.zn. I.Cdo 25/03).
Na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je stanovená v Občianskom zákonníku jeho splatnosť. Z tohto dôvodu je pri stanovení splatnosti nároku na bezdôvodné obohatenie vychádzajúc z § 451 ods.1,2, § 456 prvá veta Občianskeho zákonníka a za začiatok omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia je relevantné považovať uplynutie lehoty bez zbytočného odkladu potom, kedy bol dlžník veriteľom o plnenie požiadaný.
S ohľadom na vyššie uvedenú judikatúru je teda pre určenie začiatku omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia dôležité doručenie výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia a uplynutie lehoty. V danom prípade prvostupňový súd správne vychádzal zo zistenia, že žalobca výzvou zo dňa 9.3.2009 vyzval žalovaného na zaplatenie svojho nároku z bezdôvodného obohatenia k 15.3.2009.
Pre začiatok omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia nestačí vedomosť dlžníka o tom, že sa na úkor iného obohatil. Bez kvalifikovanej výzvy k plneniu a k poskytnutiu lehoty (bez zbytočného odkladu k plneniu) nemôže dôjsť k omeškaniu s vydaním bezdôvodného obohatenia.
Odvolací súd teda uzatvára, že nemá dôvod odchýliť sa od doterajšej judikatúry, podľa ktorej je pre určenie počiatku omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia rozhodujúce doručenie výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia. Omeškanie nenastáva od nasledujúceho dňa po výzve veriteľa (porovnaj tiež Občiansky zákonník, komentár 9.vydaní Jehličko, Švestka, Škárová a kol., str. 754).
Z vyššie už uvedených dôvodov nie je možné akceptovať odvolaciu námietku žalovaného dotýkajúcu sa nesprávneho určenia začiatku jeho omeškania ,ktorá nemohla začať plynúť pred právoplatnosťou a vykonateľnosťou rozsudku.. Je potrebné podotknúť, že rozsudok bol vyhlásený už 5.3.2009. Doba splatnosti záväzku ako súd už uviedol z bezdôvodného obohatenia nie je stanovená právnym predpisom a nebola dohodnutá, preto platí ust. § 563 Občianskeho zákonníka. Do dňa splatnosti tohto záväzku nemení nič tzv.lehota, ktorá je určená v súdnom rozhodnutí a ktorá je prípadne stanovená k splneniu uloženej povinnosti, pretože je lehotou procesnou. V prejednávanej veci súd nestanovil povinnosť k plneniu, ale návrh žalobcu zamietol. Nešlo o spor, ktorého cieľom bolo konštituovať nové právo.
Pokiaľ ide o námietky žalobcu a žalovaného dotýkajúce sa napadnutého výroku o trovách konania, tak odvolací súd konštatuje nasledovné.
Pri priznávaní náhrady trov konania súd vždy skúma účelnosť jednotlivých trov. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze.
Podaným odvolaním sa žalobca domáhal zmeny napadnutého výroku o trovách konania v tom smere, aby mu bola priznaná náhrada trov konania aj za úkon právnej služby - predžalobná výzva. O podanom odvolaní súd prvého stupňa nerozhodoval (§ 174 ods. 2 veta tretia O.s.p.), keďže bol platobný rozkaz z dôvodu včas podaného odporu zrušený. Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku súd prvého stupňa správne nepriznal v konaní čiastočne úspešnému žalobcovi náhradu trov konania za predžalobnú výzvu. Nemožno vysloviť záver o účelnosti takto vynaložených trov konania. Odvolacia námietka žalovaného je v tomto smere opodstatnená.
Vo vzťahu k úkonu vyjadrenie na výzvu súdu, súd prvého stupňa vyzval žalobcu, aby sa k písomnému podaniu žalovaného vyjadril písomne v lehote 5 dní a právny zástupca žalobca na jeho výzvu reagoval. Nie je preto dôvodný záver, že by tento úkon právnej služby bol úkonom neúčelným.
Vo vzťahu k úkonu právnej služby za zastúpenie na pojednávaní konanom dňa 23.6.2011 náhrada trov konania čiastočne úspešnému nepatrí, nakoľko z obsahu zápisnice nevyplýva, že by sa pojednávania právny zástupca žalobcu zúčastnil. Súd prvého stupňa preto za tento úkon správne náhradu trov konania nepriznal.
Súd prvého stupňa rovnako správne prihliadol pri priznávaní náhrady trov konania na čiastočný úspech žalobcu v konaní, ktorý správne stanovil na 77,56 % ako rozdiel medzi úspechom žalobcu 88,78 % a úspechom žalovaného 11,22% (§ 142 ods. 2 O.s.p.).
Za tohto stavu je dôvodné priznať v konaní čiastočne úspešnému žalobcovi náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 250 Eur (čl. 22) a v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. za tieto úkony právnej služby: 09.03.2009 prevzatie a príprava zastúpenia (314,84 Eur + 6,95 Eur), 20.03.2009 návrh na vydanie platobného rozkazu (314,84 Eur + 6,95 Eur), 25.11.2010 vyjadrenie k odporu na výzvu súdu (314,84 Eur + 7,21 Eur) vrátane 19% DPH, 03.05.2011zastupovanie na pojednávaní (101,25 Eur + 7,41 Eur), 19.07.2011vyjadrenie na výzvu súdu (101,25 Eur + 7,41 Eur)
a 29.09.2011 zastupovanie na pojednávaní (101,25 Eur + 7,41 Eur), vrátane 20% DPH, spolu vo výške 1790,26 Eur, z ktorých 77,56 % činí sumu 1 388,52 Eur.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 2 O.s.p tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznáva, keďže ani žalobca ani žalovaný ako odvolatelia v odvolacom konaní úspešní v celom rozsahu neboli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.