Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 4Co/39/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8109216552 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8109216552.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci žalobcu Q. P., bytom D. K. B. XXX, právne zastúpený JUDr. Martinom Staroňom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v Prešove, Hlavná 89, proti žalovanej Obci Hubošovce, právne zastúpenej JUDr. Alojzom Naništom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v Prešove, Sládkovičova 8, v konaní o vydanie veci, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 20C 87/2009-102 zo dňa 24. 2. 2012, o návrhu na pripustenie zmeny žaloby takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania z titulu trov právneho zastúpenia vo výške 106,75 Eur na účet JUDr. Alojza Naništu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. N e p r i p ú š ť a zmenu žaloby. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu, ktorou sa žalobca domáhal vydania poľnohospodárskeho kolesového traktora továrenskej značky ZKL, n.p. ZETOR 8045, výrobné číslo podvozku XXXXXXX, výrobné číslo traktora XXXX, rok výroby 1975, alternatívne zaplatenia sumy 1 991,60 Eur zamietol. Priznal žalovanej náhradu trov konania vo výške 386,57 Eur, k zaplateniu ktorej zaviazal žalobcu. V odôvodnení poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, obsah pripojených listinných dôkazov, obsah pripojených spisov Okresného súdu Prešov sp. zn. Ex 229/1999, sp. zn. 17C 76/2007 a sp. zn. 13C 249/2006, citoval ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uviedol, že základnou podmienkou úspechu indikačnej žaloby je preukázanie vlastníckeho práva žalobcu k predmetu konania, t. j., či predmet konania existuje v čase rozhodovania o jeho vydaní a či tento predmet neoprávnene zadržiava iná osoba než vlastník, teda žalovaný. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal vlastníctvo k predmetu sporu, neuniesol dôkazné bremeno osvedčujúce jeho legitimáciu domáhať sa vydania veci, o ktorej tvrdí, že je jej vlastníkom. V konaniach vedených na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 17C 249/2006, sp. zn. 17C 76/2007 sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva k hnuteľnej veci traktora ZETOR 8045, EVČ: SB-035 AA v. č. podvozku XXXXXXX, avšak tieto konania boli v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcom zastavené. Naopak z listinného dôkazu nachádzajúceho sa v spise na č. l. 24 - 25, a to kópie zápisnice z dražby zo dňa 28. 6. 2001, ako aj kópie potvrdenia vydaného súdnym exekútorom vyplýva, že vydražiteľom - vlastníkom hnuteľnej veci bol t. č. nebohý J. J., čomu nasvedčuje vyjadrenie samotného pána J. v spise vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 17C 76/2007 (č. l. 13 spisu). Žalobca neuniesol dôkazané bremeno, ktorým by osvedčil vlastnícke právo k veci vydania, ktorej sa domáhal, a preto súd žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že priznal žalovanej náhradu trov konania z titulu trov právneho zastúpenia k zaplateniu, ktorých zaviazal žalobcu. Priznanú náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 386,57 Eur, súd v odôvodnení špecifikoval. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Namietal nesprávne skutkové zistenia, vrátane nesprávneho právneho posúdenia. Tvrdil, že súd mal predbežne riešiť otázku vlastníckeho práva žalobcu. Žalobca v priebehu celého konania tvrdil, že dražby konanej dňa 28. 6. 2001 sa zúčastnil on a jemu bol pridelený terčík. On bol dražiteľom, ako aj bol zapísaný do listiny prítomných a predmetný traktor vydražil on. Poukázal na čestné vyhlásenia U. S. zo dňa 29. 3. 2006 v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 17C 76/2007, ktorý bol prítomný na dražbe a potvrdil skutočnosti uvádzané žalobcom, ďalej na vyjadrenie V. S. zo dňa 5. 4. 2006, ako aj JUDr. Q. S., ktorý bol právnym zástupcom súdneho exekútora JUDr. Q. S. na dražbe konanej dňa 28. 6. 2001. Namietal, že súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal ani s hodnotením skutočností vyplývajúcich z čestných vyhlásení uvedených osôb, ani s hodnotením výsluchu týchto osôb v konaní vedenom pod sp. zn. 17C 76/2007, ktorému boli vypočutí. Navrhol v záujme zásady ústnosti a bezprostrednosti tieto osoby vypočuť ako svedkov priamo na pojednávaní, čo však súd svojim uznesením zamietol. Tvrdil, že nebohý J. J. bol ako vydražiteľ hnuteľnej veci - traktora zapísaný len formálne. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo 1229/2003, sp. zn. 22Cdo 3093/2005 a sp. zn. 20Cdo 5177/2007, v ktorých Najvyšší súd Českej republiky dospel k záveru, že príklep licitátora na verejnej dražbe je originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, ktorým sa vydražiteľ stáva vlastníkom veci. Táto skutočnosť vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo 850/2005, podľa ktorého je dražba privilegovaným spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva. Podľa názoru právneho zástupcu žalobcu, žalobca preukázal, že nadobudol vlastnícke právo k hnuteľnej veci - traktoru. Podotkol, že súd vytvoril stav právnej neistoty, lebo vlastníctvo k hnuteľnej veci - traktoru, nie je momentálne určené a je neurčité, lebo traktor nebol predmetom dedenia po nebohom J. J. a nemôže patriť ani žalovanému, z titulu zákonnej realizácie záložného alebo zádržného práva prepadnutím veci v prospech žalovaného. Týmito skutočnosťami sa v odôvodnení súd prvého stupňa žiadnym spôsobom nevysporiadal. Namietal, že súd nesprávne posúdil, kto je vlastníkom traktora. Naliehavý právny záujem preukázal tým, že práve vydaným súdnym rozhodnutím by žalobca nadobudol doklad o vlastníctve hnuteľnej veci z dôvodu, že všetky zápisnice a písomnosti týkajúce sa vydraženia hnuteľnej veci traktora boli vydané na meno J. J.. Žalobca požiadal o pripustenie zmeny žaloby , s tým, že aj pri zmene žaloby bude pasívne legitimovaný žalovaný, i napriek tomu, že tvrdí, že sa traktor nenachádza v jeho držbe. Navrhovanou zmenou žaloby sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva k poľnohospodárskemu kolesovému traktoru továrenskej značky ZKL n.p. ZETOR 8045, výrobné číslo traktora XXXX, výrobné číslo podvozku XXXXXXX, výrobné číslo motora XXXXXX, číslo karosérie XXXXXX, číslo technického preukazu AD XXXXXX, rok výroby 1975, ďalej uloženia povinnosti žalovanej vydať predmetný traktor, eventuálne zaviazať žalovanú zaplatiť mu 1 991,60 Eur. Z tohto dôvodu navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a žalobe v zmysle zmenenej žaloby vyhovieť, alternatívne zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Právny zástupca žalovanej vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že bolo povinnosťou žalobcu preukázať tvrdené skutočnosti. Zo zápisnice o dražbe hnuteľných vecí zo dňa 28. 6. 2001 v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. Ex 826/1997 vyplýva, že príklep bol udelený J. J. a na základe udeleného príklepu sa stal vlastníkom vydraženej veci traktora s EVČ SB 035 AA. Tomu nasvedčuje aj vyjadrenie J. J. v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 17C 76/2007, ako aj potvrdenie JUDr. Q. S., súdneho exekútora, ktorým bolo preukázané, že vlastníkom poľného kolesového traktora ZETOR 8045 EVČ SB -035 AA sa stal J. J.. Udelením príklepu dražiteľovi a zaplatením najvyššieho podania prešlo vlastníctvo hnuteľnej veci na vydražiteľa. Z tohto dôvodu namietané nesprávne skutkové zistenia nepovažoval za dôvodné, vrátane nesprávneho právneho posúdenia. Zdôraznil, že právomoc posudzovať zákonnosť v priebehu exekúcie zveruje Exekučný poriadok exekučnému súdu. Iný všeobecný súd do priebehu exekúcie môže zasiahnuť iba na základe podaného odvolania, dovolania, či mimoriadneho dovolania ako súd vyššej inštancie. Je vylúčené, aby zákonnosť priebehu exekúcie posudzoval ako prejudiciálnu otázku súd v inom konaní. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS159/2007-37 zo dňa 11. 12. 2007. Z tohto dôvodu odvolanie žalobcu považoval za nedôvodné, a preto navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Ani pripustenie zmeny žaloby nepovažoval za opodstatnené. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania z titulu trov právneho zastúpenia, ktoré špecifikoval vo výške 106,75 Eur. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O. s. p.), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p., bez nariadenia pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, o ktorom boli účastníci písomne upovedomení, ako aj bol oznámený na úradnej tabuli súdu (§214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil. Oboznámením sa s obsahom spisu, ako aj odôvodnením napadnutého rozhodnutia a výsledkami vykonaného dokazovania, odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil (§153 ods. 1 O. s. p.). V občianskom súdnom konaní posilnenom zásadou kontradiktórnosti majú účastníci dôkaznú povinnosť vyplývajúcu im z ust. § 120 ods. 1 O. s. p., t. j. povinnosť nielen tvrdenia, ale aj preukázania nimi tvrdených skutočností. Nesplnenie dôkaznej povinnosti má za následok neunesenie dôkazného bremena. Predmetom konania bolo vydanie hnuteľnej veci, ku ktorej žalobca nepreukázal vlastnícke právo. Súd prvého stupňa správne vyhodnotil obsah pripojených listinných dôkazov týkajúcich sa nadobudnutia vlastníckeho práva k hnuteľnej veci udelením príklepu na dražbe konanej dňa 28. 6. 2001 v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. Ex 826/97. Táto skutočnosť nepochybne vyplýva z vydaného potvrdenia, ako aj zápisnice o udelení príklepu (v spise na č. l. 24, 25) . Príklep je osobitným spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva. K hnuteľnej veci sa vlastnícke právo nadobúda jej odovzdaním a prevzatím, t. j. tradíciou (§ 132 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, ďalej len Občianskeho zákonníka). Tvrdené skutočnosti o nadobudnutí hnuteľnej veci - poľného kolesového traktora zn. ZETOR 8045, výrobné číslo podvozku XXXXXXX, výrobné číslo traktora XXXX, rok výroby 1975, ktorého vydania sa žalobca domáha, nebolo preukázané, a preto žalobca nie je aktívne legitimovaný domáhať sa vydania veci. Namietané nesprávne skutkové zistenia vrátane nesprávneho právneho posúdenia nebolo opodstatnené. Hodnotenie dôkazov je vždy vecou súdu a nie účastníkov konania. Súd vyhodnotil jednotlivé dôkazy v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov vyplývajúcou z ust. § 132 O. s. p.. Nie je porušením práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná, ani porušením práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, iné hodnotenie dôkazov ako podľa názoru účastníka, ktorý dôkaz navrhol. Súd prvého stupňa sa náležite vysporiadal aj s predloženým návrhom na doplnenie dokazovania žalobcom, a to tým, že procesným uznesením navrhované dôkazy zamietol (zápisnica o pojednávaní zo dňa 12. 1. 2012 v spise na č. l. 95). Odvolací súd nesúhlasí s názorom právneho zástupcu žalobcu, že napadnutým rozhodnutím súd vytvoril stav právnej neistoty z dôvodu, že prejudiciálne neskúmal otázku vlastníckeho práva žalobcu. Pri žalobách o vydanie nehnuteľnosti podľa § 126 Občianskeho zákonníka sa vlastníctvo predpokladá. V danom prípade vlastníctvo k hnuteľnej veci žalobca nepreukázal žiadnym relevantným spôsobom. Príklep udelený vydražiteľovi je osobitným úkonom, ktorým dochádza k nadobudnutiu vlastníckeho práva na základe osobitného zákona (§ 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka ). Odvolací súd súhlasí s názorom právneho zástupcu žalovanej, že v sporovom konaní všeobecný súd nie je oprávnený posudzovať zákonnosť priebehu exekúcie, ktorého právomoc zveruje Exekučný poriadok exekučnému súdu. Navyše, žalovaná nie je vlastníkom veci, ktorej sa žalobca domáha, t.zn., že nie je ani pasívne legitimovaný v spore. K uplatnenej námietke, t. j. nevykonaniu navrhovaných dôkazov na unesenie dôkazného bremena, odvolací súd uvádza, že nie je povinnosťou súdu vyhovieť akejkoľvek žiadosti o vykonanie dôkazov. Súd rozhoduje o tom, ktorý dôkaz vykoná ,ktorý je nevyhnutý pre posúdenie dôvodnosti podaného návrhu, ako aj zistenie skutkového stavu veci. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v súlade s ust. § 219 ods. 1 O. s. p.. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p., t. j. zásadou úspechu žalovanej v odvolacom konaní, v ktorom bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby á 81,33 Eur (§ 9 ods. 1 a § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky MS SR č. 155/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, ďalej len citovanej vyhlášky). Súčasťou priznanej náhrady je náhrada režijného paušálu vo výške 7,63 Eur (§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky). Právny zástupca žalovanej preukázal, že je platcom dane z pridanej hodnoty vydaným osvedčením Daňovým úradom Prešov II. dňa 18. 2. 2009, a to od 1. 3. 2009, IČO pre daň Sk 1031405463, a preto odvolací súd priznal aj daň z pridanej hodnoty vo výške 20 % zo sumy 88,96 Eur, čo predstavuje 17,79 Eur (§ 18 ods. 3 citovanej vyhlášky). Celkom z titulu náhrady trov právneho zastúpenia bola priznaná náhrada vo výške 106,75 Eur, k zaplateniu ktorej bol zaviazaný žalobca. Povinnosť žalobcu nahradiť žalovanej trovy právneho zastúpenia vyplýva z ust. § 149 ods. 1 O. s. p.. Súčasťou podaného odvolania bola zmena žaloby o pripustenie, ktorej sa žalobca domáhal v odvolacom konaní. Zmenou žaloby sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva k hnuteľnej veci, ako aj uloženia povinnosti vydať hnuteľnú vec, príp. zaviazať žalovanú na plnenie. Podľa ust. § 211 ods. 2 O. s. p., ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa. Podľa ust. § 95 ods.1,2 O. s. p. , navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene. Súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Súd nepripustí zmenu návrhu ani v prípade, ak by na konanie o zmenenom návrhu bol vecne príslušný iný súd. V takom prípade pokračuje súd v konaní o pôvodnom návrhu po právoplatnosti uznesenia. Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania , záver súdu prvého stupňa vo veci samej , s ktorým sa odvolací súd stotožnil, nebola nepripustená zmena žaloby v odvolacom konaní, lebo výsledky doterajšieho konania by nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe. Žaloba na vydanie veci je druhom žaloby na plnenie, obsahom ktorej je poskytnutie súdnej ochrany vlastníckeho práva k hnuteľnej veci, ktorej vydania sa domáha od toho, kto mu je neprávom zadržuje. Základným predpokladom úspešnosti žaloby na vydanie veci je, že sa vec neoprávnene nachádza vo faktickej moci inej osoby než vlastníka. V žalobe o vydanie veci, existencia preukázania vlastníckeho práva je základnou podmienkou úspechu takejto žaloby. Súd prvého stupňa nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu správne posúdil, a preto nie je v súlade so zásadou hospodárnosti konania, aby vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania, správne rozhodnutie vo veci samej bola pripustená zmena žaloby ohľadne určenia vlastníckeho práva. Navyše sa žalobca v samostatných konaniach vedených na Okresnom súde Prešov domáhal určenia vlastníckeho práva, ktoré konania následne boli zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom (sp. zn. 17C 76/2007, sp.zn.13C 249/2006). Z týchto dôvodov preto odvolací súd zmenu žaloby v súlade s ust. § 95 ods. 2 O.s.p. nepripustil. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti uzneseniu, ktorým sa pripustila resp. nepripustila zmena žaloby odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 3 písm. f) O. s. p.).