Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 2CoP/16/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8109227699 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8109227699.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Márie Kupkovej v právnej veci mal. E. V., nar. XX.X.XXXX, bytom R. V. XX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pracovisko Sabinov, za účasti matky Mgr. E. V., rod. I., nar. X.X.XXXX, bytom R. V. XX, zastúpenej AK - Tarabčák, s.r.o., so sídlom Hlavná 13, Prešov a otca Bc. P. V., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XXX, zastúpeného JUDr. Timeou Schwarcovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Pražská 2, o návrhu otca na zmenu výchovy, o odvolaní otca proti rozsudku OS Prešov z 1.8.2011 č.k. 24P/371/2009-335 takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh otca na zmenu výchovy mal. E. zamietol a vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením. Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa za preukázané, že mal. E. má pozitívnu citovú väzbu na obidvoch rodičov a obaja rodičia sú spôsobilí k jej výchove. Obaja znalci v konaní ustanovení potvrdili, že u rodičov nezistili patologické prejavy osobnosti a ich správanie a postoje by nemali spôsobovať u mal. E. negatívne reakcie zo psychologického hľadiska. Rovnako neboli zistené známky úmyselného fyzického ublíženia mal. E. zo strany rodičov. Napriek otcom zdôrazňovanej nestabilite výchovného prostredia na strane matky, sa na mal. E. neprejavili negatívne dôsledky pobytu v zahraničí. Naopak, znalkyňa sa vyjadrila, že mal. E. má v porovnaní s jej rovesníčkami oveľa viac skúseností a podkladov na porovnávanie. Prvostupňový súd zdôraznil, že pre vydanie rozsudku je podľa § 154 ods. 1 O.s.p. rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Na potrebu rozhodovať na základe súčasnej situácie v rodine maloletej apeloval právny zástupca matky, aj znalkyňa z odboru psychológie. Nakoľko znalec PhDr. A. posudzoval v decembri 2010 rodinnú situáciu a pomery na strane oboch rodičov vo vzťahu k maloletej E. bez zohľadnenia súrodeneckej väzby k maloletej A., narodenej v máji 2010, súd prvého stupňa pri rozhodovaní o merite veci za smerodajné vzal do úvahy závery znalkyne PhDr. Q. z mája 2011. Vzhľadom k možnosti vytvorenia novej emočnej väzby medzi sestrami, naučenia sa novým sociálnym situáciám, znalkyňa odporúčala nedeliť súrodencov a ponechať mal. E. v starostlivosti matky. Formovanie nových sociálnych väzieb matka - mladšia sestra, pozorovanie tohto vyvíjajúceho sa vzťahu, učenie sa novým sociálnym rolám, sa môže v budúcnosti prejaviť na formovaní zrelej citovo naplnenej osobnosti. Pri zverení maloletej E. do starostlivosti otca by sa formovali len sociálne city z pozície jedináčika. Súd prvého stupňa preto zamietol návrh otca na zmenu výchovy, súhlasiac s tým, že návrh bol podaný na objektívnom základe po návrate maloletého dieťaťa do štátu pôvodného obvyklého pobytu, čím sa obnovil stav pred medzinárodným únosom dieťaťa. Stabilita výchovného prostredia zo strany matky ale nebola po jej návrate zo zahraničia relevantne spochybnená. Podľa súdu prvého stupňa je v záujme všestranného a plnohodnotného osobnostného vývinu mal. E. za súčasnej situácie vyrastať spolu so svojou sestrou, nakoľko súrodenecký vzťah je svojou jedinečnosťou nenahraditeľný. Na obmedzenie sociálnej a emočnej väzby medzi mal. E. a jej mladšou sestrou súd prvého stupňa toho času dôvod nevidel. Možnosť formovania zrelej citovo naplnenej osobnosti u mal. E. vo výchovnom prostredí matky sa javí byť prednejšia, ako teoretické úvahy o tom, že matky raz v budúcnosti opäť môže zmeniť bydlisko, či už v dôsledku partnerského vzťahu alebo kariéry a tým možno narušiť stabilitu výchovného prostredia u maloletej. Ak by nastala takáto zmena pomerov, ktorá by v budúcnosti zasiahla do práv otca podieľať sa na výchove maloletej a do práv maloletej na kontakt s oboma rodičmi, bude daný dôvod na podanie návrhu na začatie konania o zmenu výchovy, v ktorom by súd mohol dospieť k odlišnému meritórnemu rozhodnutiu. Rovnako sa nevylučuje v budúcnosti možnosť iniciovať konanie o zmenu výchovy na návrh jedného z rodičov z podnetu samotnej mal. E., ktorej názoru bude venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jej veku a rozumovej vyspelosti. Toho času súd prvého stupňa pre zmenu výchovy dôvod nevidel. Na názor maloletej vo veku 8 rokov súd prihliadol, ale zohľadnil aj existenciu tzv. konfliktu lojality u maloletej a jej ovplyvniteľnosť pri rozhodovaní vidinou pohodlnejšieho života jedináčika v domácnosti otca. Priklonil sa k názoru znalkyne a právneho zástupcu matky, že maloletá vzhľadom na svoj vek nateraz nedokáže posúdiť širšie dôsledky svojho rozhodnutia a jej vyjadrenia nemožno považovať za jednoznačne nemenné rozhodnutie. Súd prvého stupňa zdôraznil, že výkon rodičovských práv a povinností u maloletej sa naďalej riadi úpravou týchto práv a povinností podľa rozhodnutia OS Prešov vydaného v konaní sp. zn. 7 C 53/2007. Súd prvého stupňa apeloval na rodičov, aby sa v zmysle odporúčania znalcov snažili o korektnú komunikáciu a eliminovali vzájomné konflikty v záujme ich spoločného maloletého dieťaťa, ktoré ich vníma vzhľadom na svoj pozitívny vzťah k obom rodičom veľmi citlivo. Zdôraznil, že bude žiaduce a v prospech maloletej, aby matka umožňovala čo najširší kontakt otca s dcérou podľa možností a okolností, teda aj nad rámec úpravy styku podľa súdneho rozhodnutia. Ak tomu tak nebude, otec je oprávnený domáhať sa výkonu právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia o úprave styku alebo rozšírenia úpravy styku s maloletou. Prvostupňový súd v závere zdôraznil, že o trovách konania účastníkov rozhodne samostatným uznesením podľa § 151 ods. O.s.p. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletej, ktorý navrhol rozsudok zmeniť tak, aby mal. E. V. bola zverená do jeho osobnej starostlivosti a zároveň aby bol určený styk maloletej s matkou bez obmedzenia. Otec v podanom odvolaní vytýka súdu prvého stupňa, že pri svojom rozhodovaní nevzal do úvahy platné právne predpisy, ktorými je Slovenská republika viazaná a to najmä práva dieťaťa uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ku ktorému Slovenská republika pristúpila a jeho text bol vydaný v Zbierke zákonov pod č. 104/1991 Zb. Zdôraznil, že Dohovor je v histórii najširšie prijatým dokumentom o ľudských právach. Bolo preukázané, že matka svojim konaním, a to únosom dieťaťa do USA porušila práva mal. E. minimálne v článku 3, 9 a 12 tohto Dohovoru úmyselne a vedome. V konaní poukazoval na to, že matka dosiahla právnické vzdelanie prvého stupňa, okrem toho už mala ukončené jedno vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a vzhľadom na jej vzdelanie a prax, ktorú vykonávala v advokátskej kancelárii, mala dostatočné informácie, aby zvážila a posúdila dôsledky svojho konania a teda nelegálny pobyt s maloletou v USA. Touto najpodstatnejšou skutočnosťou sa súd prvého stupňa v konaní zaoberal okrajovo. Súd prvého stupňa mal za rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku, rozhodoval na základe súčasnej situácie a to v súlade s názorom znalkyne PhDr. Q.. Opieral sa o závery znalkyne PhDr. Q., ktorej závery sa líšili od posudku znalca PhDr. A.. Súd sa nevysporiadal so skutočnosťou, že v podstate vydal rozhodnutie týkajúce sa maloletej, ktoré vychádza zo stavu dvoch rokov, kedy prebieha konanie z dôvodu porušenia práv otca a porušenia práv maloletého dieťaťa matkou, navyše ide o obdobie, kedy je platné predbežné opatrenie o odovzdaní cestovných dokladov maloletej. Matka tak v súčasnosti nemá žiadnu možnosť opustiť územie SR. Tým, že matka nerešpektovala predchádzajúce rozhodnutie súdu, ktorým mal otec zabezpečený styk s maloletou sa súd pri svojom rozhodovaní nerozoberal. Otec taktiež namietal postup, keď o jeho predbežnom opatrení v čase začatia konania súd rozhodol tak, že tento návrh na zmenu výchovy zamietol, pričom to bolo v čase, keď matka bola 10 mesiacov nelegálne v USA a nemala žiaden záujem zabezpečiť maloletej styk s otcom. Práve v čase rozhodovania o predbežnom opatrení bolo preukázané, že matka nerešpektovala právoplatné rozhodnutie súdu a návrh na predbežné opatrenie o zmene výchovy bol zamietnutý. Súd prvého stupňa, ani kolízny opatrovník už v tom čase nevzali do úvahy, že matka mala pre maloletú vytvorené v tom čase len po dobu jedného mesiaca podmienky na výchovu. Maloletá žila s matkou do októbra 2009 nelegálne v USA a nie v Uzovskom Šalgove. Napriek tomu súd prvého stupňa nevychádzal zo stavu v čase rozhodovania o predbežnom opatrení. V tom čase súd a aj kolízny opatrovník rešpektoval len práva matky na rodičovskú výchovu, ktoré sú zrejme pre súdne rozhodnutie prednejšie pred právami otca a právami maloletej. Taktiež ani kolízny opatrovník ako orgán zastupujúci záujmy dieťaťa sa nezaoberal otázkou, ako bude zabezpečená riadna výchovy pre maloletú, ak práva dieťaťa boli zo strany matky vedome a cielene porušené a bezohľadne nerešpektované. Zo stanoviska kolízneho opatrovníka a v podstate aj zo súdneho rozhodnutia nepriamo vyplýva, že rodič, ktorý má dieťa zverené do výchovy, môže porušovať práva dieťa kedy chce, dokonca aj keď je to objektívne preukázané zo strany otca. Ak matka v čase konania, ktoré je vyvolané práve opodstatneným stavom v zmene pomerov na strane dieťaťa, upustil od porušovania práv na strane otca, aj na strane dieťaťa, je všetko v poriadku a je potrebné len čakať, ako sa matka bude ďalej chovať. Ak dieťa je schopné zvládnuť zmeny a akékoľvek rozhodnutie matky, ktoré je zverené, je vlastne všetko v poriadku. Tento prístup súdu je podľa otca v rozpore s platnými právnymi predpismi a nie je v súlade so zabezpečením správnej výchovy pre dieťa. Kombinácia bezohľadného prístupu kolízneho opatrovníka voči právam dieťaťa a postup súdu, ktorý pri rozhodovaní o právach maloletej vytvára systém umožňujúci rodičovi, ktorý má zverené dieťa do výchovy legálne kedykoľvek porušovať práva dieťaťa bez akejkoľvek ujmy, ak upustí v čase začatého konania od porušovania práv maloletej. Súd tak nie je schopný rozhodnúť o akejkoľvek zmene v čase, keď skutočne dochádza k porušeniu práv dieťaťa, pretože rozhoduje v čase, keď už rodič dobrovoľne nútene upúšťa od svojho protiprávneho konania vo vlastnom záujme. Neberie do úvahy pri komplexnom hodnotení dôkazov, že záujem maloletej bol vždy ostať na Slovensku a táto vždy hodnotí pobyt v USA ako horšiu alternatívu, ktorá jej nevyhovuje. Otec zdôrazňuje, že matka sa dobrovoľne z USA nevrátila. Túto skutočnosť súd nehodnotí a vyhýba sa jej, čo je zarážajúce. Súd hodnotí tento zistený a preukázaný stav ako vzájomný konflikt medzi rodičmi. S týmto názorom otec nesúhlasí, je veľmi účelový a subjektívny názor znalkyne, na ktorý súd nemá prihliadať. Nie je úlohou znalca robiť závery v súdnom konaní. Únos maloletého dieťaťa súd chápe jednoducho ako chybu, ktorú matka aj keď plánovala a riadne konzultovala, už netreba spomínať. Je úžasným príkladom vo výchove maloletej zo strany matky, že táto porušuje medzinárodne predpisy po dobu 10 mesiacov a štátne orgány to posudzujú len ako chybu bez dôsledkov. Maloletá pritom v konaní aj ďalej poukazovala na to, že podľa jej názoru by sa matka do Ameriky vrátila a teda znovu len potvrdila snahu matky opustiť územie SR. Je teda nespochybniteľné, že práve stabilita výchovného prostredia bola na strane matky pre maloletú porušená. Znalkyňa veľmi manipulatívnym spôsobom preniesla zodpovednosť za konflikt vytvorený k maloletej na oboch rodičov. Len konanie matky, ktorá odišla do USA bez toho, aby sa dohodla o tomto s otcom, narušilo dôveru v jej ďalšiu výchovu na strane otca. Nie nepodstatné podľa otca je aj to, že matka spôsobovala a vyvolávala konflikty aj počas tohto konania. Ak je teda jeden z rodičov konfliktný typ a nemá žiadne zábrany vytvárať aj ďalej tieto konflikty, je zrejmé, že je podstatný názor maloletej, u ktorého rodiča cíti väčšiu stabilitu a istotu. Mal. E. je vo veku, kedy už vníma rozdielne správanie sa rodičov a vie zhodnotiť, ktorý spôsob výchovy jej vyhovuje viac. Dieťa vo veku maloletej E., ktorá má za sebou aj negatívne skúsenosti a dosť poznatkov na porovnávanie v konaní niekoľkokrát napriek všetkému jednoznačne formuluje svoj názor, že chce bývať s otcom. Konanie trvalo dva roky a súd sa napriek názoru maloletej priklonil jednostranne len k názoru matky a znalkyne, že E. nedokáže posúdiť širšie dôsledky svojho rozhodnutia a jej vyjadrenia nemožno považovať za jednoznačne nemenné rozhodnutie. Znalkyňa poukazovala najmä na to, že ak by maloletá bola zverená do starostlivosti otca, formovali by sa u nej sociálne city z pozície jedináčika. Tento názor je len subjektívny a teoretický, otec s ním nesúhlasí, poukazuje na adlerovskú teóriu, ktorá sa venuje špecificky vekovému rozdielu medzi súrodencami. Táto teória tvrdí, že v prípade, že sú rozdiely medzi súrodencami priveľké, môže vzniknúť nová súrodenecká konštelácia, teda dieťa, ktoré je omnoho mladšie ako jeho súrodenec sa stáva jedináčikom. Znalkyňa vo svojich úvahách túto adlerovskú teóriu nezohľadňuje, aj keď v priamom živote je to skutočne závažná otázka a je častý problém rodičov, ako takýchto súrodencov vychovávať. Preto otec je presvedčený, že tiež je len teoretickou úvahou, aký bude mať vplyv na formovanie osobnosti u mal. E. súrodenecký vzťah, keď je vekový rozdiel medzi súrodencami tak vysoký. Z uvedeného vyplýva, že súd pri svojom rozhodovaní neakceptoval vôbec vyjadrený slobodný názor dieťaťa o záležitostiach, ktoré sa ho priamo týkajú. Otec poukazuje tiež na to, že znalec PhDr. P. A. v pôvodne prvom znaleckom posudku hodnotí osobnosť matky podstatne horšie. Súd prvého stupňa podľa otca nevenoval pozornosť ani vyjadreniu matky, že plánovala svoj odchod do USA na základe svojej známosti s pánom A., vedela, že otec maloletej jej túto závažnú zmenu nikdy neschváli, otca maloletej neinformovala o adrese v USA a je zrejmé, že aj v priebehu konania matka s pánom A. kontakt udržiava. Matka v čase, keď odišla do USA mala ukončené jedno vysokoškolské vzdelanie, pričom ani to nebolo v tom čase pre matku účelné, lebo nemohla toto vzdelanie v USA využiť. Naopak, odísť do USA po ukončení štúdia by bolo pre matku účelnejšie a reálne možné už po troch rokoch zákazu vstupu z dôvodu, že dieťa má s otcom, ktorý žije v USA a vie o svojom dieťati. Otec mal. A. nemá záujem o mal. E., ktorá je dieťaťom navrhovateľa. Za tento stav je zodpovedná predovšetkým matka a je tiež teoretickou otázkou, ako tento fakt pôsobí pre zdraví vývoj a pohľad maloletej na akékoľvek hodnoty v živote. Je viac ako pravdepodobné, že obavy otca a obavy maloletej sú dôvodné vzhľadom na budúcu výchovu maloletej a zachovanie jej práv. Súd teda mal preukázané, že matka nebola po rozvode rodičov schopná dodržať dohodnutý spôsob výchovy maloletej, nemala záujem rešpektovať právo dieťaťa na udržovanie pravidelného osobného styku s oboma rodičmi, nerešpektovala citové väzby dieťaťa k otcovi a má záujem do budúcna meniť výchovné prostredie maloletej a žiť v USA. Znalcami bolo potvrdené, že citové väzby maloletej sú k otcovi na rovnakej úrovni ako k matke, napriek tomu, že matka tieto väzby maloletej voči otcovi vedome, násilne porušila. Práva matky, ktorej maloleté dieťa je zverené do starostlivosti, sú v plnej miere súdom chránené a akceptované na úkor práv maloletého dieťaťa a na úkor práv otca, aj keď v konaní je preukázaný a zistený stav, že matka vedome práva dieťaťa a aj práva otca maloletej porušila. Matka ani po dvoch rokoch súdneho konania nepochopila, že právo dieťaťa na výchovu zo strany oboch rodičov a právo otca na styk a výchovu maloletej majú rovnakú právnu silu ako právo matky slobodne si budovať svoju budúcnosť aj po rozvode manželstva. Rovnako ako znalkyňa, matka zodpovednosť za svoju situáciu prenáša na otca maloletej, ktorý podnikol kroky, že sa musela na Slovensko vrátiť, aj keď existuje právoplatné rozhodnutie súdu o styku maloletej s otcom a toto rozhodnutie by matka mala rešpektovať bez donútenia. Mal. E. sa prirodzene obracia s dôverou na druhého rodiča - otca, ktorý jej práva rešpektuje a nepotláča ich a tento svoj názor s dôverou aj prezentuje pred súdom. Tento stav nie je spoločensky ani právne prijateľný, pretože diskriminuje postavenie otca ako rodiča a potláča zámerne názor dieťaťa na úkor postavenia matky, ktorej je dieťa zverené do výchovy. Rozhodnutie súdu prvého stupňa nemôže v žiadnom prípade pôsobiť výchovne na matku, ani do budúcna, pretože vlastne ospravedlňuje jej konanie. Súd týmto rozhodnutím nedonucuje matku rešpektovať práva svojho dieťaťa a súčasne rešpektovať aj práva otca ako druhého rodiča. Matka teda môže opätovne meniť výchovné prostredie dieťaťa kedy chce, bez akýchkoľvek dôsledkov, aj keď zákon jasne stanovuje, že rodičovské práva majú obidvaja rodičia v rovnakom rozsahu. Súd aj znalkyňa nechcú akceptovať preukázaný fakt, že mal. E. je zdravé dieťa s neporušenými funkciami osobnosti a má porovnávacie schopnosti na úrovni 12 ročného dieťaťa, preto jej názor by mal byť pre súd najzávažnejším dôkazom a skutočným prejavom jej vôle. Matka navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť. V celom rozsahu nesúhlasí s námietkami otca, ktoré prezentoval v podanom odvolaní. Pokiaľ ide o okolnosti súvisiace s jej pobytom v USA, zdôrazňuje, že celá skutočnosť sa odohrala zhruba pred troma rokmi, táto situácia ju veľmi mrzí, skutočne nevedela, že sa jedná o únos a že porušila medzinárodné dohody. Pred odchodom uskutočnila rozhovor s advokátkou, ktorá ju ubezpečila, že vycestovať môže a že všetko je v poriadku. S týmto vedomím odcestovala do USA a od prvého dňa ako tam došli, sa snažila byť so svojim exmanželom v kontakte, o čom svedčia aj ňou predložené e-maily. Nikdy nechcela maloletú odtrhnúť od otca a mrzí ju, že je to takto nepravdivým spôsobom zo strany otca deklarované. Ak by vedela, že podľa medzinárodných dohovorov ide z jej strany o únos dieťaťa, určite by maloletú nevystavovala takémuto veľkému riziku. Pochopila to až v USA, keď jej prišli písomnosti z Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže. Popiera tvrdenie otca, že sa chystá opäť vycestovať do USA. Jej vzťahy s otcom druhého dieťaťa sú natoľko rozvrátené, že si nedokáže predstaviť svoju budúcnosť s ním a o odchode do USA neuvažuje. Je presvedčená, že pobyt v USA E. pomohol vo viacerých smeroch. Dodnes patrí medzi najlepšie žiačky čo sa týka štúdia anglického jazyka a pamätá si mnohé veci. Otec v konaní neustále zdôrazňuje svoje tvrdenie, že plánuje spolu s maloletou opäť odísť. Opiera sa o výpovede mal. E., u ktorých ona tvrdí, že sú manipulované. Otec jej neustále nasľuboval rôzne materiálne statky a maloleté mnohé veci ešte nedokáže pochopiť tak, aby jej názor bol ako vraví druhá strana akceptovateľný. Matka uvádza, že E. sa sama vyjadrila, že najviac zo všetkého by chcela bývať aj s mamkou aj s otcom. Toto je rozhodujúce, všetko ostatné už vychádza z E. 8 -ročného pohľadu na dané udalosti, ktoré sa okolo nej dejú. Maloletá dosahuje veľmi dobré výsledky v škole. Navštevuje rôzne krúžky a keď má nejaký problém, s ktorým sa chce poradiť, objedná ju u psychologičky Mgr. T. do Sabinova, ktorej veľmi dôveruje. Samozrejme aj ona ako matka sa jej snaží poradiť, ale maloletá si k tejto pani psychologičke vybudovala dôverný vzťah a páčia sa jej rady a odporúčania. Má pekný vzťah so svojou sestrou. V mieste kde žijú, má vybudované veľmi dobré priateľská, ktoré sú v jej veku tiež dôležité. Po dohode so psychologičkou sa matka rozhodla, že maloletá bude navštevovať otca tak často, ako len bude chcieť. V súčasnosti ho teda navštevuje každý týždeň. Každý týždeň v piatok si otec príde pre E. a v nedeľu sa vráti naspäť. Týmto spôsobom jej chce zabezpečiť, aby bola čo najviac s otcom, keďže sa tak vyjadruje, že chce s ním byť častejšie. Aj cez letné prázdniny sa dohodli, že bude u neho skoro celé dva mesiace, aby ako sama povedala, zažila aké je to byť s otcom dlhšie. V tomto smere sa jej snaží vyjsť maximálne v ústrety, na čo apeloval aj prvostupňový súd . Podľa matky komunikácia medzi ňou a otcom maloletej je na normálnej úrovni, vedia sa dohodnúť. Je presvedčená, že u maloletej, ktorá je v období predpuberty, je prítomnosť matky nevyhnutná. Zdôrazňuje, že úlohu otca v živote dieťaťa nikdy nepodceňovala, uvedomuje si, že otec dieťaťa má rovnaké práva a povinnosti ako matka, mrzí ju, že svojou nevedomosťou spôsobila problémy, ktoré našťastie už vyriešila a verí, že aj budúcnosť prinesie maloletej a obom rodičom priaznivé výsledky a že si aj druhá strana uvedomí, že jej nešlo nikdy o neumožňovanie plnenia si svojich práv zo strany otca, ale išlo jej o dobro maloletého dieťaťa. Kolízny opatrovník doporučil odvolaciemu súdu vo veci zverenia mal. E. V. rozhodnúť na základe výsledkov vykonaného dokazovania. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v zmysle zásad vyjadrených v § 212 O.s.p., vec prejednal na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 1 O.s.p.), na ktorom doplnil dokazovanie (§ 213 O.s.p.). oboznámením správy kolízneho opatrovníka zo dňa 5.3.2012 a dospel k záveru, že odvolanie dôvodné nie je. Je potrebné konštatovať, že súd prvého stupňa vo veci dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil, následne o veci aj správne rozhodol a skutkové zistenia prvostupňového súdu majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. Ako je zrejmé z obsahu spisu, Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 4.12.2007 č.k. 7 C 53/2007-68 manželstvo rodičov mal. E. rozviedol s tým, že na čas po rozvode bola maloletá v zmysle schválenej dohody rodičov zverená do osobnej starostlivosti matky. Otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 2500,- Sk (82,98 Eur) a účastníci konania sa dohodli o úprave otca styku s maloletou v tom zmysle, že otec je oprávnený stretávať sa s dieťaťom každý nepárny týždeň v mesiaci od piatku 16.00 hod. do nedele 18.00 hod., v čase letných prázdnin od 1.8. do 30.8. príslušného roku, prvý vianočný sviatok v čase od 9.00 hod. do 18.00 hod. a vo veľkonočnú nedeľu v čase od 9.00 hod. do 18.00 hod. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19.1.2008. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, po vyhodnotení ktorého dospel k správnemu záveru v tom zmysle, že zmena doterajšieho výchovného prostredia u mal. E. nie je v jej záujme. Súd vo všeobecnosti pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností vždy prihliadne predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, ako aj na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Je teda vždy potrebné dbať na to, aby sa zabezpečili čo najpriaznivejšie podmienky pre zdarný a zdravý vývoj dieťaťa a na jeho citové väzby k tomu-ktorému rodičovi. V prípade rozhodnutia súdu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov zákon výslovne určuje, že súd v tomto smere dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti na pravidelné informovanie sa o maloletou dieťati, ktoré mu má poskytnúť rodič, ktorému dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti. Zmena pomerov odôvodňuje v súlade s § 26 Zákona o rodine zmenu rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa vtedy, ak iné okolnosti prevažujú nad požiadavkou stálosti výchovného prostredia dieťaťa. Tak je tomu obvykle v tých prípadoch, v ktorých sa skôr vykonaná úprava výchovy maloletého dieťaťa stane vzhľadom na zmenu pomerov úpravou, ktorá naďalej nezabezpečuje najpriaznivejšie podmienky pre zdarný vývoj dieťaťa. V konaní boli vypracované celkovo dva znalecké posudky znalcami z odboru psychológie, odvetvie klinickej psychológie detí a dospelých, v ktorých sa ustanovení znalci zamerali na zistenie osobnostných a povahových vlastností účastníkov, existenciu citových väzieb účastníkov k ich maloletému dieťaťu a prezentovali svoje návrhy, do starostlivosti ktorého z rodičov sa javí byť vhodnejšie zverenie maloletej s prihliadnutím na osobnostné predpoklady, vzťah rodiča k dieťaťu, stabilitu prostredia a plnohodnotný všestranný vývoj maloletého dieťaťa. V podstate ani jeden z určených znalcov nezistil u oboch rodičov také osobnostné či povahové vlastnosti, ktoré by ich ako rodičov z ďalšej výchovy maloletej diskvalifikovali. Obaja znalci taktiež vyjadrili, že citový vzťah maloletého dieťaťa tak k otcovi ako aj matke je výrazne pozitívny. Podľa v poradí prvého znalca PhDr. P. A. sa javilo vhodnejšie zveriť mal. E. do výchovy otcovi, ku ktorému sa citový vzťah maloletej javil ako intenzívnejší. Výraznejšiu tendenciu nejakým spôsobom priamo alebo nepriamo negatívne ovplyvňovať mal. E. vo vzťahu medzi rodičmi znalec nezistil, aj keď do istej miery pripustil existenciu týchto tendencií v malej miere u oboch rodičov. Znalkyňa PhDr. V. Q. na základe vykonaných psychologických vyšetrení skonštatovala, že mal. E. má rovnakú citovú väzbu na oboch rodičov a obaja rodičia sú spôsobilí k jej výchove. Vzhľadom k možnosti vytvorenia novej emočnej väzby medzi maloletou a jej ďalším súrodencom, naučenia sa novým sociálnym kontaktom, však znalkyňa odporučila nedeliť súrodencov a ponechať maloletú v starostlivosti matky. Podľa znalkyne formovanie nových sociálnych väzieb na úrovni matka - mladšia sestra a pozorovanie tohto vzťahu sa môže v budúcnosti u maloletej prejaviť na formovaný zrelej, citovo naplnenej osobnosti. Aj v poradí druhá znalkyňa PhDr. V. Q. vyhodnocovala osobnostné a charakterové vlastnosti účastníkov konania, vychádzala aj z týchto zistení, pričom posudzovala rodinnú situáciu a pomery na strane oboch rodičov vo vzťahu k mal. E. so zohľadnením existencie súrodeneckej väzby k mal. A., ktorá sa narodila v máji 2010. Súd prvého stupňa preto pri rozhodovaní o veci správnym spôsobom vychádzal zo znaleckého posudku znalkyne PhDr. V. Q., o záveroch ktorých ani odvolací súd nemal žiadne pochybnosti. Odvolací súd v žiadnom prípade nechce zľahčovať predchádzajúce konanie matky, ktorá bez vedomia a súhlasu otca vycestovala s maloletou do USA, kontaktovala ho až z cudziny, kde sa zdržiavala niekoľko mesiacov, počas ktorých otec inicioval konanie o návrat dieťaťa do krajina obvyklého pobytu. Aj prvostupňový súd správne zdôraznil začatie tohto konania na základe návrhu otca spočívajúceho na objektívnych základoch. Je potrebné si uvedomiť, že v zmysle § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Oprávnenie a povinnosť obidvoch rodičov zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok trvá, aj keď súd upraví ich práva a povinnosti k dieťaťu na čas po rozvode v zmysle § 24 Zákona o rodine a rozhodne, že jednému z rodičov dieťa zveruje do osobnej starostlivosti. Rodičovské práva a povinnosti zostávajú zachované, touto úpravou ide len o úpravu výkonu týchto rodičovských práv a povinností v bežných veciach, ktoré vyplývajú a súvisia s osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa. Vo všetkých podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností by sa však rozvedení manželia mali dohodnúť. Ak sa o týchto podstatných veciach nedohodli, podľa § 35 Zákona o rodine na návrh niektorého z rodičov rozhodne v tomto smere súd. Ako bolo uvádzané, zákon pod pojmom zmena pomerov rozumie zmenu podstatnú v tých skutočnostiach, ktoré tvorili skutkový základ rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností. Pri tomto rozhodovaní je rozhodujúci záujem maloletého dieťaťa, jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilita výchovného prostredia, ako aj právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obom rodičom. Ani v prípade splnenia predpokladov ustanovenia § 25 ods. 4 Zákona o rodine, kedy je daná možnosť súdu rozhodnúť o zmene výchovného prostredia maloletého, nie je možná jeho mechanická a paušálna aplikácia bez zohľadnenia otázky záujmu maloletého dieťaťa na inom určení výchovy. Dôkazy realizované v tomto konaní, na ktoré odvolací súd poukazuje, nedávajú podklad pre existenciu záveru o tom, že by zmena doterajšieho výchovného prostredia u matky bola v záujme mal. E.. Bolo zistené, že predchádzajúci pobyt v USA maloletá E. neanalyzuje, ani sa nad ním veľmi nezamýšľa. Je to etapa v jej živote, ktorú celkom nepochopila, citovo sa jej nedotkla, a preto ju významnejšie nehodnotí. Vie však už porovnať rozdiely v sociálnych kontaktoch, ktoré má na Slovensku a tieto sú podstatne pestrejšie a intenzívnejšie. Je tiež nutné zdôrazniť, že názor maloletej bol v konaní zisťovaný a súdy mu venovali náležitú pozornosť s prihliadnutím na vek a rozumovú vyspelosť dieťaťa. V tomto smere sú tu však aj zistenia znalkyne, podľa ktorých prechodné negativistické postoje, opakované zmeny názorov na bývanie u jedného alebo druhého rodiča vyplývajú skôr zo zmeny situácie v rodine matky po narodení jej druhého dieťaťa. Mal. E. sa učí tak nebyť jediným dieťaťom a učí sa tiež deliť o priazeň matky. Je zrejmé, že otec má nesporne silný citový vzťah k svojej maloletej dcére. Mal. E. je zdravé, bystré a sebavedomé dieťa, čo je určite dané výchovným pôsobením oboch rodičov. Doterajšie výchovné prostredie u matky nemalo na maloletú negatívny dopad a ako bolo vyššie uvádzané, nie je predovšetkým v záujme maloletej toto prostredie meniť. Návrh na prípadnú striedavú starostlivosť rodičia v tomto konaní zvažovali, túto formu výchovy doporučovala aj znalkyňa PhDr. V. Q., avšak z dôvodu vzdialenosti bydlísk účastníkov, keď zároveň maloletá navštevuje základnú školu v bydlisku matky a teda v Uzovskom Šalgove, v danej situácii toto riešenie možné nebolo. V budúcnosti, v prípade zmeny týchto pomerov na strane účastníkov, však rozhodne nie je vylúčené iniciovať konanie podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine. Aj odvolací súd zdôrazňuje, že prebiehajúce konanie predstavuje pre maloletú výraznú záťažovú situáciu, ktorú dieťa vníma citlivo, čo vyžaduje jej vyriešenie a snahu rodičov o budovanie vzájomnej korektnej komunikácie, ako i eliminovanie ich konfliktov. V závislosti od uvedeného odvolací súd hodnotí rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny a potvrdil ho postupom podľa § 219 O.s.p. O náhrade trov rozhodne súd prvého stupňa v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. samostatným rozhodnutím po právoplatnom skončení veci a z tohto dôvodu aj o trovách odvolacieho konania rozhodne prvostupňový súd v súlade s § 224 ods. 4 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.