Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 1To/93/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111010146 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Pirkovská ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8111010146.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Pirkovskej a sudcov JUDr. Petra Reváka a JUDr. Vladimíra Monoka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 28.3.2012, v trestnej veci obžalovaného O. S. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 41T 9/2011 zo dňa 17.6.2011 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku Podľa § 285 písm. e/ Tr. poriadku obž. O. S. , nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom Z., L. XX, o s l o b o d z u j e spod obžaloby pre skutok kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. c/ Tr. zákona, ktorý mal spáchať tak, že - v období od 1.4.2010 doposiaľ v Z. a inde z nedbanlivosti si riadne v súdom stanovenej výške neplnil zákonnú vyživovaciu povinnosť na svojho syna Bc. A. S., nar. XX.X.XXXX, a to aj napriek tomu, že vyživovacia povinnosť mu bola určená rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 1Co 101/01 zo dňa 9.8.2001 s právoplatnosťou dňa 6.12.2001 a to tak, že na jeho výživu mal prispievať sumou po 29,87 € (900,- Sk) vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky E. S., čím takto za uvedené obdobie na výživnom dlhuje Bc. A. S. sumu najmenej 105,70 €, pričom bol za taký trestný čin odsúdený rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 31T 20/10 zo dňa 31.3.2010 s právoplatnosťou dňa 31.3.2010 k trestu povinnej práce v trvaní 100 hodín, lebo zanikla trestnosť činu. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obžalovaného O. S. za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že - v období od 1.4.2010 do 13.5.2011 v Z. a inde z nedbanlivosti si riadne v súdom stanovenej výške neplnil zákonnú vyživovaciu povinnosť na svojho mal. syna Bc. A. S., nar. XX.X.XXXX., a to aj napriek tomu, že vyživovacia povinnosť mu bola určená rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 1Co 101/01 zo dňa 9.8.2001 s právoplatnosťou dňa 6.12.2001 a to tak, že na jeho výživu mal prispievať sumou po 29,87 € (900,- Sk) vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky E. S., čím takto za uvedené obdobie na výživnom dlhuje Bc. A. S. sumu najmenej 143,25 €. Za to mu podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. pri prevahe poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j/, l/ Tr. zák. a žiadnej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil. Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody v trvaní jedného roka. Podľa § 50 ods. 2 Tr. zák., § 51 ods. 4 písm. d/ Tr. zák. uložil mu povinnosť v skúšobnej dobe uhradiť dlžné výživné. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal obžalovaný odvolanie, ktoré odôvodňoval tým, že nie je pravdou, že si neplnil vyživovaciu povinnosť voči synovi A. S.. Každý mesiac mu platil výživné, aj keď nie v určenej výške, ale podľa svojich možností. Doplnil, že je druhýkrát ženatý, má záväzky voči dcére A. S. a manželke A. S., s ktorými žije v spoločnej domácnosti. To, že by mal dlh 143,25 €, už nie je pravda, keďže od 13.5.2011 zaslal na úhradu výživného dňa 16.5.2011 sumu 35,- eur, 20.6.2011 sumu 35,- eur, 23.7.2011 sumu 20,- eur, 22.8.2011 sumu 15,- eur. Takže z dlžnej čiastky 143,25 eur vyplatil titulom výživného 105,- eur. Krajský súd na základe odvolania obžalovaného ako oprávnenej osoby, podaného v zákonnej lehote, v súlade s ust. § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, i správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, a po doplnení dokazovania na verejnom zasadnutí zistil, že od doby vyhlásenia napadnutého rozsudku došlo k takej zmene dôkaznej situácie, že bolo potrebné napadnutý rozsudok zmeniť. Vo vzťahu k napadnutému rozsudku však považuje krajský súd za potrebné uviesť, že aj keď bolo na súde prvého stupňa vykonané dokazovanie v takom rozsahu, ako to ust. § 2 ods. 10 Tr. por. vyžaduje, nemožno skutkové ani právne závery okresného súdu považovať za úplne správne, aj keď na druhej strane je nutné uviesť, že zistené nedostatky by nebol mohol krajský súd napraviť a to z dôvodu, že odvolaním bol rozsudok napadnutý len v prospech obžalovaného, takže aj keby nenastali skutočnosti, ktoré rozoberie krajský súd nižšie, ust. § 322 ods. 3 Tr. por. by bránilo zmene rozsudku v neprospech obžalovaného pre nedostatok odvolania prokurátora. Tá časť skutkových záverov súdu prvého stupňa, ktorá je uvedená v skutkovej vete napadnutého rozsudku, je správne ustálená na základe dôkazov, ktoré boli v konaní pred súdom prvého stupňa vykonané. Vykonané dôkazy napokon okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia rozpísal, uviedol, ktoré skutočnosti z vykonaných dôkazov vyplývali, ako aj to, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel. Aj podľa názoru krajského súdu bolo vykonanými dôkazmi preukázané, že v období od 1.4.2010 do 13.5.2011 (teda do doby, keď oprávnený ukončil vysokoškolské vzdelanie) si obžalovaný z nedbanlivosti, riadne a včas neplnil vyživovaciu povinnosť voči svojmu synovi A. S. a za uvedené obdobie na výživnom ku dňu vyhlásenia rozsudku dlhoval najmenej 143,25 €. Nemožno sa však stotožniť so záverom súdu v tom smere, keď na rozdiel od obžaloby zo skutkovej vety vypustil záver o tom, že sa tohto činu dopustil napriek tomu, že bol za taký trestný čin odsúdený rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 31T 20/10 zo dňa 31.3.2010 k trestu povinnej práce v trvaní 100 dní a následne vzhľadom na to konanie obžalovaného kvalifikoval len podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., a nie aj podľa odseku 3 písm. c/ uvedeného ustanovenia. Uvedené závery okresný súd oprel o zistenie, že uložený trest povinnej práce obžalovaný vykonal 1.3.2011, takže sa vo veci sp. zn. 31T/20/10 na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. sa však páchateľ dopustí, ak najmenej tri mesiace v období 2 rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného. Predmetný prečin je teda dokonaný uplynutím tretieho mesiaca, v ktorom si páchateľ svoju vyživovaciu povinnosť zavinene neplní, následne po dokonaní trestného činu, pokiaľ si aj naďalej svoju vyživovaciu povinnosť neplní, už len dochádza k udržiavaniu protiprávneho stavu. V čase dokonania prečinu, teda po tom, čo tri mesiace neplnil obžalovaný svoju vyživovaciu povinnosť, však ešte nebolo predchádzajúce odsúdenie pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr. zák. zahladené, takže sa uvedená skutočnosť mala premietnuť aj v skutkových záveroch súdu prvého stupňa a následne sa samozrejme mala odraziť aj v právnej kvalifikácii a konanie obžalovaného malo byť správne posúdené ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. c/ Tr. zák. Tieto skutočnosti však uvádza krajský súd len pre úplnosť, keďže, ako už bolo vyššie uvedené, nebolo by možné zistené nedostatky v rámci odvolacieho konania pre nedostatok odvolania prokurátora napraviť a naviac boli zistené nové skutočnosti majúce význam pre rozhodnutie vo veci. Krajský súd na verejnom zasadnutí postupom podľa § 295 ods. 2 Tr. por. doplnil dokazovanie o výsluch obžalovaného O. S.. Z jeho výpovede vyplýva, že bol poučený resp. pripúšťa skutočnosť, že bol poučený o dôsledkoch úhrady dlžného výživného a následných podmienkach zániku trestnosti. Uviedol, že dlžné výživné tak, ako bolo ustanovené rozsudkom okresného súdu, uhradil, o čom predložil ústrižky poštových poukážok. Obžalovaný tak predložil ústrižky poštových poukážok, podľa ktorých uhradil dňa 16.5.2011 sumu 35,- eur na adresu syna, dňa 20.6.2011 na rovnakú adresu sumu 35,- eur, dňa 23.7.2011 sumu 20,- eur, dňa 22.8.2011 na adresu matky - S. E. uhradil sumu 15,- eur a dňa 1.12.2012 sumu 50,- eur. Svedok - poškodený A. S. pred krajským súdom potvrdil, že výživné tak, ako to prezentoval obžalovaný, bolo naozaj uhradené. Ďalej uviedol, že neplnenie vyživovacej povinnosti v tomto období nezanechalo trvalo nepriaznivé dôsledky vzhľadom na to, že nedostatok plnenia vyživovacej povinnosti zo strany otca sám nahrádzal tým, že si našiel brigádu a takto si zabezpečoval finančné prostriedky. Potvrdil, že k 13.5.2011 skončil štúdium na vysokej škole a vyživovacia povinnosť otca skončila. Tvrdenia obžalovaného a svedka o úhrade uvedených súm boli potvrdené aj predloženými ústrižkami poštových poukážok. Za okresným súdom ustálené obdobie mal teda obžalovaný uhradiť na výživnom celkom 418,18 €, podľa predložených poštových poukážok, potvrdených výpoveďou poškodeného uhradil celkom 418,- € a sumu 0,18 € priamo v pojednávacej miestnosti vyplatil svojmu synovi, ktorý túto čiastku prijal. Znamená to teda, že došlo k úhrade celého výživného za uvedené obdobie. Podľa § 86 písm. a/ Tr. zák. trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu. Keďže obžalovaný svoju vyživovaciu povinnosť splnil dodatočne skôr, než sa krajský súd odobral na záverečnú poradu a neplnenie vyživovacej povinnosti zo strany obžalovaného, tak ako je to zrejmé aj z výpovede svedka poškodeného A. S., nemalo trvalo nepriaznivé následky, došlo v zmysle uvedeného ustanovenia k zániku trestnosti činu. Vzhľadom na uvedené bolo teda potrebné, aby krajský súd napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. zrušil a následne na podklade ust. § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol vo veci sám tak, že podľa § 285 písm. e/ Tr. por. obžalovaného z dôvodu zániku trestnosti činu oslobodil. Poučenie: Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.