Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 19CoP/1/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8209200537 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8209200537.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a sudkýň JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci maloletého C. L., nar. XX.XX.XXXX, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálny Bardejov, dieťaťa rodičov Mgr. I. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. rad XX, F., zast. Ing. R. L., bytom H. rad XX, F. a M. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. X, F., zastúpeného JUDr. Jankou Martonovou, advokátkou so sídlom Slovenská 5, Bardejov, v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní matky maloletého proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 5P/15/2009-235 zo dňa 01.02.2012 takto jednohlasne r o z h o d o l : M e n í rozsudok súdu I. stupňa tak, že mení rozsudok Okresného súdu Bardejov zo dňa 13.02.2001 č. k. P/7/2000-25 tak, že zvyšuje výživné zo strany otca M. U., nar. XX.XX.XXXX, na mal. C. L., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 1.000 Sk na sumu 100 Eur mesačne od 09.04.2010 do budúcna, ktoré je otec povinný poukazovať k 15-temu dňu v mesiaci vopred k rukám matky. Dlžné výživné za čas od 01.09.2008 do 31.10.2012 vo výške 2.015 Eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky maloletého v lehote do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zvýšil výživné zo strany otca na maloletého C. L. zo sumy 1.000 Sk na sumu 90 Eur mesačne od 09.04.2010 do 30.04.2011 s tým, že suma 20 Eur mesačne je určená na tvorbu úspor pre maloletého a na sumu 80 Eur mesačne od 01.05.2011 do budúcna s tým, že suma 15 Eur mesačne je určená na tvorbu úspor pre maloletého so splatnosťou výživného do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého s tým, že výživné určené na tvorbu úspor pre maloletého je otec maloletého povinný poukazovať k 15-temu dňu v mesiaci vopred na osobitný účet maloletého, ktorý v jeho prospech zriadi jeho matka, ktorého číslo a peňažný ústav je matka povinná oznámiť otcovi maloletého. Dlžné výživné na maloletého za obdobie od 01.09.2008 do 01.02.2012 vo výške 1.908,10 Eur uložil otcovi maloletého uhradiť k rukám matky maloletého v pravidelných mesačných splátkach vo výške 35 Eur mesačne splatných spolu s bežným výživným, pričom prvá splátka sa stane splatnou v 15. deň mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok v prípade neuhradenia jednej splátky dlžného výživného. Dlžné výživné určené na tvorbu úspor pre maloletého za obdobie od 09.04.2010 do 01.02.2012 vo výške 389,77 Eur uložil otcovi uhradiť na osobitný účet maloletého v štyroch splátkach vo výške 77,95 Eur a poslednej splátke vo výške 77,97 Eur, pričom prvá splátka sa stane splatnou v 15. deň mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku a každá ďalšia splátka sa stane splatnou každý druhý nasledujúci kalendárny mesiac v jeho 15. deň až do úplného vyrovnania dlhu pod stratou výhody splátok. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, že návrh na zvýšenie výživného podala matka maloletého tvrdiac, že s otcom maloletého boli manželia, ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Bardejove č. k. 9C/533/00-28 zo dňa 07.12.2000. O výživnom na maloletého bolo poslednýkrát rozhodnuté Okresným súdom v Bardejove v konaní sp. zn. P/7/2000 dňa 13.02.2001, kedy bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej sa otec zaviazal prispievať na syna sumou 1.000 Sk mesačne. Od uvedenej doby došlo k podstatným zmenám, maloletý je starší, venuje sa rôznym aktivitám s čím sú spojené zvýšené výdavky. Otec na výživu prispieva stanovenou sumou, s dieťaťom sa nekontaktuje. Súd prvého stupňa vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 15.12.2010 č. k. 5P/15/2009-139 tak, že zvýšil výživné zo sumy 1.000 Sk na sumu 100 Eur mesačne do budúcna so splatnosťou do 15-teho dňa toho- ktorého mesiaca vopred k rukám matky, čím zmenil rozsudok č. k. P/7/2000-25. Dlžné výživné vo výške 1.790 Eur uložil otcovi zaplatiť v splátkach po 45 Eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. V dôsledku odvolania podaného otcom maloletého bol rozsudok okresného súdu rozsudkom zo dňa 19.04.2011 č. k. 19CoP/5/2011-157 potvrdený v časti o zvýšení výživného na sumu 100 Eur od 01.09.2008 do 08.04.2010. V prevyšujúcej časti, okrem výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti, bol zrušený a vrátený súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa po doplnení dokazovania vo veci opätovne rozhodol citujúc ust. § 62 ods. 1, 2, 5, § 63 ods. 3, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. Skonštatoval, že hmotnoprávnou podmienkou pre rozhodnutie je závažná zmena pomerov v porovnaní s pomermi v čase vyhlásenia pôvodného rozsudku. Predmetom konania ostalo zvýšenie výživného na maloletého C. zo strany otca za obdobie od 09.04.2010 do budúcna, určenie dlžného výživného a rozhodnutie o trovách konania. Z vykonaného dokazovania zistil, že príjem matky bol do marca 2010 vo výške 432,83 Eur, od marca 2010 do augusta 2010 vo výške 411,68 Eur a v období december 2010 až apríl 2011 bol vo výške 317,40 Eur. K 11.04.2011 matka ukončila pracovný pomer u svojho pôvodného zamestnávateľa dohodou na jej žiadosť z dôvodu začatia vykonávania podnikateľskej činnosti na základe živnostenského oprávnenia v Rakúsku od mája 2011. Podľa jej tvrdenia priemerný mesačný príjem v Rakúsku činil 420 Eur, o čom dôkaz nepredložila. Uviedla, že nesúhlasí s tvorbou úspor pre maloletého, nakoľko mu sporí ona. Výdavky v máji v roku 2010, a to jej a maloletého vyčíslila sumou 672 Eur, z toho za byt 105,25 Eur, elektrina 22,80 Eur, rozhlas a TV 4,64 Eur, výdavky na školu : družina 1,99 Eur mesačne, školské potreby 166 Eur, taška 35 Eur, prezúvky, športový úbor a obuv cca 35 Eur, školské podujatia 80 Eur ročne, angličtina 150 Eur ročne, futbal - oblečenie cca 150 Eur, tréningy karate po 10 Eur mesačne. Ďalšie výdavky sú v súvislosti so stravovaním sa v školskej jedálni, nákupom oblečenia pre maloletého a pre matku, zdravotná starostlivosť a ďalšie aktivity ( výlety, spoločenské podujatia a pod. ). Maloletý rád športuje, pláva, lyžuje, bicykluje, jazdí na kolieskových korčuliach, navštevuje letné tábory a rôzne kurzy s čím sú ďalšie výdavky. Rodičia matky maloletého sú dôchodcovia, a preto ich príjem nepostačuje aj na pokrytie výdavkov maloletého. Matka maloletého však tvrdila aj to, že rodičia jej finančne vypomáhajú, keďže jej príjem nepostačuje na potreby domácnosti a maloletého dieťaťa. Otec maloletého sa opätovne oženil s N. U. dňa XX.XX.XXXX a dňa XX.XX.XXXX sa im narodil maloletý syn N. L.. Otec bol zamestnaný v zahraničí, a to v Nemecku s príjmom 400 Eur v čistom do júna 2010, kedy sa presťahoval aj s manželkou a dieťaťom na Slovensko. Mal výdavky na sťahovanie vo výške 890 Eur. Pracovný pomer v Nemecku ukončil z dôvodu nízkeho príjmu a vysokých výdavkov. V čase od 07.07.2010 do 04.08.2010 bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie bez nároku na dávku v nezamestnanosti. V roku 2010 nepoberal sociálne dávky ani on, ani jeho manželka. V auguste 2010 bol vyplatený príspevok pri narodení dieťaťa vo výške 151,73 Eur a 678,49 Eur. Od januára 2011 manželka otca maloletého poberá rodičovský príspevok vo výške 190 Eur mesačne. Od 30.09.2010 si otec založil živnosť, ktorú mal od 01.05.2011 do 30.04.2012 pozastavenú. Podľa daňového priznania jeho príjem bol vo výške 200 Eur mesačne. Dňa 29.03.2011 si otec založil spoločnosť Drusus, s.r.o., na ktorej založenie si požičal 5.000 Eur, ktoré spláca od 15.04.2011 po 350 Eur mesačne. Jeho príjem v roku 2011 bol v rozpätí od 250 do 300 Eur mesačne. Mal výdavky pri narodení maloletého N. L. vo výške 1.291,17 Eur. Má mesačné výdavky od júla 2009 do júna 2010 na bývanie 80 Eur, výživné 33 Eur, benzín 30 Eur, jedlo 150 Eur, výdavky od apríla 2010 pre dieťa 100 Eur mesačne na mlieko, plienky a kozmetiku. Súdom prvého stupňa preto bolo konštatované, že od posledného rozhodnutia súdu o výživnom došlo k zmene pomerov, ktoré odôvodňujú zmenu súdneho rozhodnutia o výživnom tak na strane rodičov, ako aj oprávneného C.. Od roku 2001, kedy bolo naposledy rozhodované o výživnom, došlo k rastu životných nákladov. U oboch rodičov došlo k zmene príjmov. Obaja sú zárobkovo činní. Dňom XX.XX.XXXX pribudla otcovi ďalšia vyživovacia povinnosť k synovi N. L.. O maloletého C. sa osobne výlučne stará jeho matka. U maloletého zvýšením veku narástli náklady na jeho výživu a výchovu, ktoré podľa súdu prvého stupňa sú matkou vyčíslené pomerne vysoko až neprimerané jeho veku. Z dôvodu zmeny pomerov tak na strane otca, matky ako aj maloletého C. súd zvýšil výživné zo strany otca zo sumy 1.000 Sk na sumu 90 Eur mesačne od 09.04.2010 ( počnúc narodením maloletého N. L. ) do 30.04.2011 s tým, že suma 20 Eur je určená na tvorbu úspor a na sumu 80 Eur mesačne od 01.05.2011 do budúcna s tým, že suma 15 Eur mesačne je určená na tvorbu úspor pre maloletého. Zohľadnil u otca narodenie dieťaťa, čím mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť a od 01.05.2011 vyhodnotil zmenu pomerov na strane rodičov v tom, že matka dobrovoľne ukončila zamestnanecký pomer a založila si živnosť v Rakúsku tvrdiac, že jej príjmom je suma 420 Eur mesačne. Takýto príjem dosahovala aj vo svojom zamestnaní na Slovensku, pričom nemala výdavky napr. do odvodov, či cestovné do práce. V tom čase otec zakladal obchodnú spoločnosť, musel si požičať 5.000 Eur, ktoré spláca po 350 Eur mesačne. Tvorbu úspor maloletému súd prvého stupňa odôvodnil tým, že je to v záujme maloletého, aby otec časť výživného poukázal na jeho úspory, ktoré v budúcnosti môžu zabezpečiť vzdelanie, či iné dôležité potreby maloletého. Uviedol, že otec má rovnako vyživovaciu povinnosť k obom svojim maloletým deťom, výživné pre maloleté deti je zákonnou povinnosťou rodičov a trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Z uvedených dôvodov návrh v prevyšujúcej časti, teda nad sumu výživného priznanú rozsudkom, zamietol. Bolo vyčíslené aj dlžné výživné zo strany otca na maloletého C. vzhľadom na zvýšenie výživného, a to za obdobie od 01.09.2008 do 08.04.2010 na sumu 100 Eur a za obdobie od 09.04.2010 do 30.04.2011 na sumu 90 Eur , z ktorej 20 Eur mesačne bolo určených na tvorbu úspor a za obdobie od 01.05.2011 do budúcna na sumu 80 Eur mesačne s tým, že 15 Eur bolo určených na tvorbu úspor maloletého. Za obdobie od 01.09.2008 do 08.04.2010 prvostupňový súd vypočítal dlh na výživnom sumou 1.192,36 Eur. Za obdobie od 09.04.2010 do 30.10.2011 dlh predstavuje sumu 445,74 Eur a na úsporách 254,74 Eur. Za obdobie od 01.05.2011 do 01.02.2012 vyčíslil dlh na výživnom 270 Eur a na úsporách 135 Eur. Spolu dlh na výživnom k rukám matky ustálil sumou 1.908,10 Eur, ktoré uložil otcovi uhradiť v 35 Eurových splátkach mesačne spolu s bežným výživným, a na tvorbe úspor 389,77 Eur, ktoré uložil zaplatiť v štyroch splátkach so splatnosťou každý druhý mesiac, čo odôvodnil ust. § 160 ods. 1 O. s. p. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O. s.p. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka maloletého C.. Vyslovila svoj nesúhlas jednak s výškou výživného ako aj s tvorbou úspor. Nesúhlasila ani s tým, aby dlžné výživné bolo uhrádzané v splátkach. Poukázala na to, že otec maloletého žije spolu s rodinou v Nemecku, čoho dôkazom malo byť aj to, že jeho písomnosti preberá jeho matka. Ak otec maloletého predložil pracovnú zmluvu s mesačným príjmom len 400 Eur zo zahraničia, ide o jeho vedľajší príjem, lebo jeho zárobok v plnom pracovnom úväzku predstavuje 2.500 Eur, tento však odporca neuviedol. Taktiež nepriznal dávky poberané v materstve z Nemecka, jednak vo výške 1.800 Eur mesačne a rodičovský príspevok vo výške 450 Eur mesačne. Opätovne tvrdila, že pracuje a má príjem v Nemecku. Podľa matky maloletého jeho otec navyše pracuje aj v Rakúsku, v Česku a Slovenskej republike, preto nie je možné veriť, že má príjem iba 400 Eur mesačne. Čo sa týka dlžného výživného navrhla, aby toto bolo zaplatené otcom maloletého jednorázovo a nie v splátkach po dobu cca 5 rokov. Otec maloletého má príjem aj z brigádnickej činnosti v Taliansku a Českej republike. Tiež poukázala na to, že maloletý C. má vrodenú vývojovú chorobu srdca, znížený imunitný systém, trpí častými herpesmi a akné, preto výdavky na lieky a hygienické potreby sa neustále zvyšujú. Navštevuje športovú triedu so zameraním na futbal a aktívne hrá futbal. Otec maloletého preto by mal prispievať rovnakým dielom ako matka. Tiež požadovala splatiť dlžné výživné za čas od 01.09.2008 do 08.04.2010 v sume 1.205 Eur jednorázovo. Vyslovila svoj nesúhlas s určením výšky výživného za obdobie od 09.04.2010 do budúcna a s tvorbou úspor, nakoľko maloletému uzatvorila poistenie s úsporami v spoločnosti Amslico s ročnou platbou 338,35 Eur. Navrhla preto zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa tak, že otca maloletého zaviaže prispievať na výživu maloletého C. sumou 150 Eur mesačne od 09.04.2010 do budúcna so splatnosťou do 15-teho dňa toho- ktorého mesiaca vopred k rukám matky bez výhody splátok. Ak otec maloletého trvá na tvorbe úspor pre maloletého, nech takouto formou prispieva nad rámec určeného výživného. Matka maloletého v odvolaní taktiež žiadala, aby súd zaviazal otca maloletého za obdobie od 09.05.2011 do 16.02.2012 platiť úroky z omeškania z dlžnej sumy, a to vo výške 86,42 Eur a za každý deň omeškania platby od 17.02.2012 do zaplatenia ďalšou sumou vo výške 9,25 %. K odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec maloletého tak, že navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny vo všetkých jeho výrokoch a otcovi maloletého priznať náhradu trov odvolacieho konania. Poprel všetky tvrdenia matky maloletého uvádzané v jej odvolaní. Uviedol, že od 7. mesiaca roku 2010 sa otec maloletého zdržiava výhradne na území Slovenskej republiky v mieste svojho trvalého bydliska. Od 01.10.2010 začal podnikať ako živnostník, a to do 15.03.2011. Za účelom založenia spoločnosti Drusus, s.r.o., so sídlom Sliačská 10, Bratislava si požičal sumu 5.000 Eur. Okrem činnosti v spoločnosti Drusus, s.r.o., nevykonáva žiadnu inú podnikateľskú činnosť. Jeho podnikanie v Čechách skončilo po rozvode manželstva, tiež nepracuje ani v Nemecku ani v Rakúsku. Z Nemecka ani on ani jeho manželka nepoberajú žiadnu sociálnu dávku. Manželka poberá rodičovský príspevok a rodinné prídavky na základe rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bardejove zo dňa 10.12.2010. Otec maloletého vyslovil záujem na stretávaní sa so svojim synom C., no matka mu styk neumožňuje. Matka mu oznámila, že so synom sa môže stretávať iba v prípade, ak mu bude prispievať na výživu sumou 150 Eur mesačne. O zdravotných ťažkostiach svojho syna vie a má záujem podieľať sa aj na výdavkoch spojených s návštevou zdravotníckeho zariadenia, čo matka odmieta. Poukázal tiež na vyživovaciu povinnosť k synovi N. L., u ktorého akceleruje jeho fyzický vzrast a narastajú výdavky na uspokojovanie jeho osobných potrieb. Keďže matka maloletého od 01.05.2011 pracuje v Rakúsku, jej mesačný príjem sa pohybuje okolo 700 až 1.200 Eur. Vzhľadom na to, že má ukončené vysokoškolské vzdelanie a 10 rokov praxe, jej príjem by mohol dosiahnuť výšku 1.200 Eur. Rodina v Rakúsku jej poskytuje aj stravu, preto jej výdavky sú iba vo výške 33 Eur, ktoré platí agentúre. Je toho názoru, že tvorba úspor pre syna do budúcna môže zabezpečiť uspokojovanie jeho dôležitých životných potrieb, napr. vzdelanie a pod., čo je v jeho záujme. Kolízny opatrovník, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bardejove sa k odvolaniu matky nevyjadril. Krajský súd v Prešove ( ďalej len "odvolací súd" ) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov ( ďalej len O. s. p. ), vzhľadom na včas podané odvolanie ( § 204 ods. 1 O. s. p. ) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p. a po nariadení pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 1 O. s. p. zistil, že odvolanie matky maloletého je dôvodné. Odvolací súd doplnil dokazovanie výsluchom rodičov maloletého, oboznámením listinných dôkazov, a to potvrdenia o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2011 matky maloletého, úplným výpisom z Obchodného registra vedeného Mestským súdom v Prahe v diele A, vložka 25116, písomným podaním matky maloletého označenom ako výdavky rodiny L., správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov zo dňa 09.05.2012, potvrdením o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2010 otca maloletého, jeho daňovým priznaním za rok 2010 a za rok 2011, peňažným denníkom spoločnosti Drusus, s.r.o. so sídlom Sliačska 10, Bratislava za obdobie marec 2011 až december 2011, poštovými poukážkami o úhrade dlžného výživného otcom maloletého na adresu matky maloletého, listinou označenou ako M. U. : finančné poradenstvo, výpisom z obchodného registra spoločnosti Drusus, s.r.o., výpisom z Registra obyvateľov SR, Banská Bystrica zo dňa 06.07.2012, peňažným denníkom spoločnosti Drusus, s.r.o. za obdobie január 2012 až jún 2012 a za obdobie júl 2012 až október 2012, rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bardejove zo dňa 10.12.2010, oznámením Sociálnej poisťovne Bardejov zo dňa 08.11.2012, písomnými podaniami účastníkov konania a inými v spise pripojenými listinnými dôkazmi a zistil následovné. Predmetom konania je rozhodnutie o zvýšení výživného na maloletého C. L., nar. XX.XX.XXXX., a to za obdobie od 09.04.2010 do budúcna a určenie dlžného výživného za čas od 01.09.2008 do 31.10.2012. Aj odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že v predmetnom konaní došlo k z mene pomerov tak na strane rodičov maloletého ako aj na strane maloletého C., čo odôvodňuje zvýšenie výživného poslednýkrát určeného v roku 2001 sumou 1.000 Sk mesačne. Je nepochybné, že maloletý od posledného určenia výživného, vzhľadom na dlhú dobu jednak vyrástol a jednak zmenili sa jeho potreby, ktoré sú teraz podstatne vyššie ako boli v čase posledného rozhodovania. Došlo k zmene pomerov aj na strane oboch rodičov. Rozsudkom Okresného súdu Bardejov č. k. P/7/2000-25 zo dňa 13.02.2001 bola schválená rodičovská dohoda, ktorou bol zmenený rozsudok Okresného súdu Bardejov zo dňa 15.12.1999 sp. zn. Nc/297/99-11 tak, že otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého C. namiesto sumy 2.500 Sk sumou 1.000 Sk mesačne od 01.02.2001. Dôvodom bolo to, že otec maloletého bol nezamestnaný. Je nesporné aj to, že sa zmenili pomery aj na strane rodičov, keď matka maloletého do apríla roku 2011, kedy ukončila pracovný pomer u svojho zamestnávateľa dohodou z dôvodu začatia vykonávania podnikateľskej činnosti v Rakúsku, uvádzala priemerný príjem v rozpätí od 317,40 Eur do 432,83 Eur a z príjmov v Rakúsku preukazovala za rok 2011priemerný príjem 571,91 Eur. Otec maloletého v roku 2010 mal podľa daňového priznania príjem 200 Eur mesačne s tým, že po založení spoločnosti Drusus, s.r.o., ktorú založil 29.03.2011 si zapožičal 5.000 Eur, ktoré mesačne spláca po 350 Eur. Z peňažného denníka za roky 2011 a 2012 boli zistené príjmy a výdavky za jednotlivé mesiace v uvedenej spoločnosti. Z predloženého denníka, ako aj z pripojených faktúr spoločnosti Drusus, s.r.o. napr. vyplýva, že v decembri 2011 na účet spoločnosti prišla suma 1.226,40 Eur. Tiež bolo zistené, že spoločnosť vykazovala mesačné výdavky vo výške 350 Eur ako splátku pôžičky. Z výsluchu otca maloletého na pojednávaní pred Krajským súdom v Prešove dňa 22.05.2012 bolo zistené, že tento predal svoje motorové vozidlo Volkswagen za 2.990 Eur a túto sumu uložil ako úspory pre jeho maloleté dieťa N. L.. Otec maloletého zároveň uviedol, že uvedenú sumu potrebuje použiť aj pre fungovanie firmy. Odvolací súd preto spochybnil údaje v peňažnom denníku za január 2012 spoločnosti Drusus, s.r.o., kde v deň 09.01.2012 bol zaznamenaný vklad z predaja auta vo výške 1.000 Eur. Otec maloletého totiž v máji 2012 uviedol, že sumu zložil na úspory maloletého N. a iba potrebuje použiť túto sumu aj pre fungovanie firmy. Preto sa táto suma vo výške 1.000 Eur nemohla preukázať už v januári 2012 ako príjem spoločnosti Drusus, s.r.o., keď v máji otec o tom iba uvažoval. V konaní bolo preukázané, že otec maloletého M. U. je trvale hlásený k pobytu na ulici J. XXX/X v F. odo dňa 01.03.2001. Nebolo preukázané, aby otec maloletého vykonával činnosť aj v Rakúsku. Matkou predložené listinné dôkazy, podľa ktorých M. U. je partnerom a spolumajiteľom spoločnosti Wood & Company, bolo vyhodnotené najmä z jeho fotografie, že menovaný nie je totožný s otcom maloletého C.. Z úplného výpisu z Obchodného registra, vedeného Mestským súdom v Prahe, oddiel A, vložka 25116 bolo zistené, že M. U. podnikal s predmetom činnosti pomocné práce v stavebníctve, od 06.03.1998 do 02.02.2002. Uvedené teda dokazuje, že na základe tohto živnostenského registra v Čechách otec maloletého už nepodniká. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bardejove rozhodnutím zo dňa 10.12.2010 priznal N. U. z dôvodu starostlivosti o maloletého N. L. U. rodičovský príspevok od 01.09.2010 v sume 164,22 Eur. Z uvedeného teda vyplýva, že manželka otca maloletého si uplatnila rodičovský príspevok na Slovensku a tento je jej v tej výške vyplácaný, čím je preukázaný aj jej príjem. Otec maloletého do spisu predložil poštové poukážky, ktorými uhradil dlžné výživné za obdobie od 01.09.2008 do 31.03.2010 v sume 1.235 Eur, čo potvrdila aj matka maloletého. Čo sa týka pomerov oboch rodičov maloletého odvolací súd v plnom rozsahu odkazuje na podrobné zistenia realizované a odôvodnené súdom prvého stupňa. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd mal za to, že sú splnené podmienky na zmenu rozhodnutia, ktorým bolo v roku 2001 určené výživné od otca maloletého C. sumou 1.000 Sk. Predmetom konania ostalo iba zvýšenie výživného za obdobie od 09.04.2010 do budúcna, ako aj dlžné výživné za čas od 01.09.2008 do rozhodnutia súdu. Keďže matka maloletého podala návrh na zvýšenie výživného na sumu 150 Eur mesačne a rozsudok Okresného súdu Bardejov č. k. 5P/15/2009 -139 zo dňa 15.12.2010 v časti, ktorým súd v prevyšujúcej časti návrh zamietol, t. j. o sumu 50 Eur, sa stal právoplatný, lebo proti tomuto výroku odvolanie nebolo podané. Preto bolo možné v ďalšom konaní rozhodovať o zvýšení iba do sumy 100 Eur. Odvolací súd má za to, že je v schopnostiach a možnostiach otca maloletého aj za obdobie od 09.04.2010 do budúcna prispievať na výživu maloletého C. sumou 100 Eur mesačne. Aj keď sa dňa 08.04.2010 otcovi maloletého narodil ďalší syn N. L., na ktorého otec podľa jeho tvrdenia vynakladá 100 Eur, aj to odôvodňuje záver o tom, že ak maloletý N. L. v nízkom veku potrebuje 100 Eur od svojho otca, tobôž 14 ročný maloletý C. potrebuje od otca tiež minimálne 100 Eur. Aj keď otec maloletého v období po 09.04.2010 vykazoval nižšie mesačné príjmy, odvolací súd má za to, že jeho údaje nie sú dôveryhodné, tiež je treba vziať do úvahy to, že predal svoje osobné motorové vozidlo zn. Volkswagen a ako to vyplýva z jeho výpovede za sumu 2.990 Eur, ktoré mal použiť na úspory maloletého syna N. L. a aj túto sumu môže použiť na výživné pre maloletého C.. Taktiež bolo zohľadnené to, že otec mal na založenie spoločnosti Drusus, s.r.o., si požičať sumu 5.000 Eur, ktorú spláca v mesačných splátkach po 350 Eur. Ak si skutočne túto sumu požičal, splátky môže znížiť, pretože výživné jeho syna C. má prednosť pred splácaním prípadnej pôžičky. Odvolací súd tiež poukazuje na nedôveryhodné tvrdenie matky, ktorá skončila pracovný pomer v mieste svojho bydliska s príjmom nie výrazne nižším ako prezentuje terajší svoj príjem, pričom za prácou vycestúvava do Rakúska, má výdavky s cestovným, poplatkom agentúre a navyše nie je v tom čase s maloletým C., čo je dosť nelogické, aby mala teraz príjem v ňou proklamovanej sume. Je tiež treba uviesť, že mesačné výdavky podľa podania matky maloletého zo dňa 06.11.2011 vo výške 1.208,07 Eur sú podstatne nadhodnotené najmä v súvislosti s príjmom matky. Aj keď matka tvrdila, že finančne jej vypomáhajú rodičia, vo výpovedi pred odvolacím súdom na pojednávaní dňa 22.05.2012 uviedla, že ona dáva rodičom v čase, keď je v zahraničí, po 150 Eur, lebo sa starajú o maloletého C.. Uvedené tvrdenie teda je rozporuplné s tvrdením, že rodičia jej vypomáhajú na zabezpečenie stravy, oblečenia, obutia, financujú športové aktivity maloletého v prípade, ak jej peniaze nestačia. Odvolací súd v záujme maloletého C. vyhodnotil všetky vykonané dôkazy tak, že zistil splnenie podmienok na zvýšenie výživného na maloletého odo dňa 09.04.2010 na sumu 100 Eur do budúcna s tým, že otec je povinný ich poukazovať k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky. Mal totiž za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca maloletého takéto výživné mu mesačne platiť. Aj keď otcovi vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť, vzhľadom na jeho aktivity a jeho príjem, ide o výživné v odôvodnenej sume. Tak, ako to bolo už vyššie uvedené, odvolací súd nemohol rozhodovať o vyššej sume ako je 100 Eur, keďže návrh bol podaný na zvýšenie výživného na sumu 150 Eur, pritom konanie o sumu 50 Eur bolo už právoplatne ukončené. Keďže bolo výživné určené od 01.09.2008 do 31.10.2012, vznikol dlh na výživnom. Odvolací súd rozhodoval vo veci dňa 13.11.2012 a keďže mesačné výživné bolo určené so splatnosťou ku 15. temu dňu v mesiaci, dňa 13.11.2012 ešte nebolo splatné výživné patriace v mesiaci november, preto bolo vypočítané dlžné výživné do 31.10.2012. Za uvedené obdobie, t. j. od 01.09.2008 do 31.10.2012, bolo vypočítané dlžné výživné vo výške 2.015 Eur. Podľa dôkazov predložených do spisu a zhodných tvrdení rodičov maloletého vyplýva, že dlžné výživné za čas od 01.09.2008 do 31.03.2010 vo výške 1.235 Eur otec maloletého už uhradil. Uvedenú sumu preto bolo potrebné započítať do dlžného výživného. Dlžné výživné preto za čas od 01.04.2010 do 31.10.2012 predstavuje sumu 2.015 Eur, vypočítanú za 31 mesiacov x 65 Eur, lebo z určeného výživného 100 Eur otec uhrádzal po 35 Eur mesačne, preto dlh predstavuje 31 mesiacov x 65 Eur čo je 2.015 Eur. Takto vypočítané dlžné výživné súd uložil v zmysle ust.§ 160 ods. 1 O. s. p. otcovi zaplatiť v lehote do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Odvolací súd má za to, že vzhľadom na to, že konanie o výživnom bolo začaté 13.02.2009, musel otec počítať s tým, že dôjde k zvýšeniu výživného, preto bolo jeho povinnosťou finančné prostriedky odkladať, aby mohol dlh na výživnom čo najskôr vyrovnať. Odvolací súd poukazuje tiež na to, že spoločnosť Drusus, s.r.o., začína byť čoraz úspešnejšou, s čoraz vyšším príjmom, z ktorého bude možné dlžné výživné v lehote 90 dní uhradiť. Nepochybné je aj to, že životná úroveň oboch maloletých detí otca maloletého má byť rovnaká, preto ak otec maloletého časť peňazí za odpredaj svojho motorového vozidla uložil ako úspory maloletého dieťaťa pochádzajúceho z terajšieho manželstva, môže ich použiť aj na úhradu dlžného výživného maloletého C., ktorý tieto finančné prostriedky potrebuje teraz. Odvolací súd je toho názoru, že vzhľadom na potreby maloletého C. a výšku výživného stanoveného súdom, nie sú splnené podmienky na tvorbu úspor zo strany otca. K návrhu matky na rozšírenie žaloby o priznanie úroku z omeškania v odvolacom konaní súd ešte dodáva, že v odvolacom konaní nebolo hospodárne a účelné pripúšťať zmenu žaloby o úroky z omeškania, a to jednak z dôvodu, že o výživnom a dlžnom výživnom bolo potrebné rozhodnúť čo najskôr, aby bola zabezpečená riadna výživa maloletého C. L.. Neboli tiež pre pripustenie zmeny návrhu o úroky z omeškania zákonné dôvody podľa § 95 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Ak by bola pripustená zmena návrhu čo do žiadaných úrokov z omeškania, bolo by potrebné pojednávanie opätovne odročiť. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že úroky z omeškania môžu byť žiadané samostatnou žalobou. V konaní o prípadných úrokoch z omeškania je potrebné skúmať, či výživné bolo splatné a nebolo zaplatené v príslušnej lehote určenej súdom. Ak však výživné a dlžné výživné bolo určené až rozsudkom súdu, jeho splatnosť je určená v rozsudku a až po nedodržaní lehoty splatnosti tam uvedenej, dochádza k omeškaniu so zaplatením výživného. Z uvedených dôvodov bol návrh matky na rozšírenie žaloby zamietnutý uznesením na pojednávaní dňa 13.11.2012. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ( § 219 ) ani na jeho zrušenie ( § 221 ods. 1 ) ( § 220 O. s. p. ). Vzhľadom na vyššie uvedené bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenené, lebo neboli podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. O trovách konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 224 ods. 1 za použitia § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže konanie o zvýšenie výživného je konaním, ktoré sa môže začať i bez návrhu. Súd dáva do pozornosti ešte tú skutočnosť, že ak sa zmenia pomery, či už na strane maloletého alebo na strane rodičov, je možné podať návrh na zmenu súdneho rozhodnutia, ktorým bolo určené výživné. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.