Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 18CoP/86/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8309210663 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kupková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8309210663.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Kupkovej a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mariany Muránskej v právnej veci navrhovateľky T. E., nar. XX.X.XXXX, bytom U., A. XX, zastúpenej Centrom právnej pomoci so sídlom Námestie Slobody 12, Bratislava proti odporcovi E. E., nar.XX.X.XXXX, bytom U., A. XX, zastúpeného E. Z., rod. E., A. XXXX/XX U. o určenie manželského výživného, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu v Humennom č.k. 11C/22/2009-200 z 25.4.2012 jednohlasne takto r o z h o d o l : M e n í rozsudok vo výroku o určení manželského výživného tak, že určuje výživné zo strany odporcu na navrhovateľku za čas od 12.10.2009 do 16.11.2011 vo výške 20 Eur mesačne. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľky na určenie výživného za obdobie od 24.4.2009 do 12.10.2009, vo výrokoch o dlžnom výživnom, jeho splatnosti. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľky sumou 20 Eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Určil dlžné výživné za čas od 12.10.2009 do 16.11.2011 vo výške 503,56 Eur a uložil odporcovi zaplatiť ho navrhovateľke v mesačných splátkach po 10 Eur od mája 2012 do zaplatenia vždy najneskôr do 15 dňa v mesiaci pod následkom straty výhody splátok. Návrh navrhovateľky na určenie manželského výživného za obdobie od 24.4.2009 do 12.10.2009 zamietol. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal. V rozhodnutí vychádzal zo zistenia, že navrhovateľka návrhom žiadala určiť odporcovi povinnosť prispievať na jej výživu titulom manželského výživného mesačne sumou 200 Eur z dôvodu, že tento na jej výživu neprispieva v dostatočnej miere. Odporca s návrhom nesúhlasil. Poukázal na skutočnosť, že aj keď je navrhovateľka čiastočne invalidná, nevyvíja žiadnu iniciatívu aby sa zamestnala. Navrhovateľka stratila pracovné návyky, nepracuje, nestará sa ani dostatočne o domácnosť a deti. Neprimerane utráca a znepríjemňuje mu život tým, že podáva rôzne podania a to aj orgánom činným v trestnom konaní. Pre pokoj v rodine opustil spoločný byt, avšak naďalej ho platil napriek tomu že v ňom nebýva. V intenciách zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Prešove 18Co 92/2009 posudzoval dôvodnosť podaného návrhu navrhovateľky na zaplatenie manželského výživného za čas od 24.4.2009 do 12.10.2009 t.j. do podania návrhu na určenie manželského výživného a od 12.10.2009 do 16.11.2011, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu v Humennom č.k. 18C/92/2009, ktorým bolo manželstvo účastníkov rozvedené. Zisťoval pomery na strane oboch účastníkov, ich príjmy a výdavky, starostlivosť o spoločnú domácnosť a deti. Vykonaným dokazovaním zistil, že navrhovateľka je poberateľkou čiastočného invalidného dôchodku vo výške 194,50 Eur, stará sa o dve maloleté deti na ktoré je určené výživné na maloletú A. vo výške 66,39 Eur mesačne a na maloletú Kristínu vo výške 33,19 Eur mesačne. Účastníci konania spoločne vlastnia 4-izbový byt, v ktorom žije navrhovateľka spoločne s deťmi a ktorý odporca v t.č. neužíva. Ďalej zistil príjem odporcu v rozpätí od 12.150,- Kč do 13.749,- Kč čistého. Odporca, napriek tomu, že neužíval spoločný byt, hradil poplatky spojené s užívaním bytu za čas od septembra 2010 do 30.6.2011 vo výške 172 Eur mesačne a od 1.7.2011 vo výške 192 Eur mesačne. Pracuje v Českej republike a zamestnávateľ mu hradí ubytovanie a l krát mesačne aj cestovné náklady domov. Platí nedoplatok za byt podľa rozsudku Okresného súdu v Humennom č.k. 11C/28/2011 určený vo výške 467,50 Eur, pretože sa jednalo o spoločný byt a po dobu, čo v ňom nebýval, navrhovateľka riadne neplatila poplatky spojené s užívaním bytu. . Na zistený skutkový stav súd prvého stupňa aplikoval zákonné ustanovenie § 71 ods. l a § 75 ods. l Zákona o rodine a dospel k záveru, že uplatnený nárok navrhovateľky na platenie manželského výživného odporcom za čas od 24.4.2009 do 12.10.2009 je potrebné zamietnuť, pretože uplatnený nárok sa týkal obdobia ešte pred podaním návrhu na začatie konania. Následne posudzoval dôvodnosť podaného návrhu na platenie manželského výživného odporcom za čas od 12.10.2009 (od podania návrhu na súd) do 16.11.2011 t.j. do rozvodu manželstva a z vykonaného dokazovania vyvodil záver, že je dôvodným priznať navrhovateľke titulom manželského výživného za toto obdobie sumu 20 Eur mesačne. V prevyšujúcej časti návrh zamietol ako nedôvodný. Ustálil dlžné výživné za čas od 12.10.2009 do 16.11.2009 vo výške 503.56 Eur a toto povolil odporcovi zaplatiť navrhovateľke v mesačných splátkach po 10 Eur pod následkom straty výhody splátok. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ustanovením § 150 O.s.p. Za dôvod hodný osobitného zreteľa považoval hlboko narušené vzťahy medzi účastníkmi konania. Proti rozsudku súdu prvého stupňa včas podal odvolanie odporca a z obsahu podania vyplýva, že požaduje zmenu rozsudku a zamietnutie návrhu navrhovateľky v celom rozsahu. Podľa neho súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania vyvodil nesprávne právne závery. Poukázal na to, že v čase od 12.10.2009 do 16.11.2011 boli v rozvodovom konaní a bývali s navrhovateľkou v spoločnej domácnosti. Finančne spolu nehospodárili, ale na chode domácnosti sa plne podieľal tým, že platil výživné na deti, kupoval deťom oblečenie, dával im vreckové, nakupoval potraviny, uhrádzal elektrinu. Navrhovateľka mala svoj príjem, rodinné prídavky a výživné na deti. Nevie za akých dôvodov by jej mal platiť výživné, keď na jej osobnom účte boli sumy, ktoré on nikdy nemal. Vytýkal súdu prvého stupňa že nedostatočne zohľadnil jeho súčasné možnosti. Je agentúrny agent s pracovným pomerom na dobu určitú. Zamestnávateľ mu hradí iba jednu cestu domov. Do práce si musí cestovné vo výške 38 Eur platiť sám. Má náklady na oblečenie, bývanie, hygienu a lieky. Má 57 rokov a obmedzené možnosti zamestnania. Navrhovateľka sa k odvolaniu odporcu písomne nevyjadrila. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p. vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Podľa § 71 ods. l Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadne súd na starostlivosť o domácnosť. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva a je viazaná na právnu existenciu manželstva. Zánikom manželstva zaniká aj vyživovacia povinnosť medzi manželmi zo zákona. Pokiaľ v priebehu konania dôjde k rozvodu manželstva, súd môže priznať výživné do času zániku manželstva. Uzavretím manželstva vzniká medzi manželmi aj bezpodielové spoluvlastníctvo, ktoré vyjadruje hospodársku stránku rovnakého právneho postavenia manželov t.j. spoločné hospodárenie. V rámci spoločného hospodárenia by si mali manželia organizovať a zabezpečiť všetky svoje osobné potreby, spoločne uhrádzať náklady na veci spojené s ich užívaním a udržiavaním. Bežné veci môže vybavovať každý z manželov. Z princípu rovnosti manželov vyplýva aj zákonný znak vzájomnosti tohto druhu vyživovacej povinnosti, to znamená, že ktorýkoľvek z manželov je oprávnený a povinný na jej plnenie. Rozsah vyživovacej povinnosti je spolu s výživným dieťaťa najväčší. Týka sa všetkých potrebných osobných potrieb, predovšetkým stravy, ošatenia, bývania, kultúrneho vyžitia. Východiskom je v zásade rovnaká životná úroveň manželov. Zásadne rovnaká životná úroveň znamená, že nejde o mechanickú rovnosť v majetkovej oblasti v zmysle rovnakého množstva peňazí. Vždy treba vziať do úvahy osobitosti, vyplývajúce z osobných, pracovných, zdravotných a iných špecifík týkajúcich sa jednotlivých manželov. Zásada zásadnej rovnosti životnej úrovne je naplnená vtedy, ak manželia budú mať približne rovnakú možnosť zabezpečovať si svoje základné potreby s prihliadnutím na uvedené osobitosti. Zákon ukladá povinnosť obligatórne prihliadať na starostlivosť o spoločnú domácnosť najmä ak v nej žijú potomkovia. Dáva ju na úroveň peňažného ekvivalentu. Súd prvého stupňa správne zistil podklady pre zistenie rovnakej životnej úrovne oboch účastníkov za čas od podania návrhu do zániku manželstva rozvodom t.j. do 16.11.2011 a z vykonaného dokazovania vyvodil aj správny právny záver, pokiaľ ustálil výšku manželského výživného pre navrhovateľku vo výške 20 Eur mesačne. Aj keď z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že výživné bolo určené za čas od podania návrhu t.j. od 12.10.2009 do 16.11.2011 túto skutočnosť súd prvého stupňa nesprávne vyjadril vo výrokovej časti rozsudku tým, že uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou 20 Eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Takýto výrokom zaviazal odporcu plniť výživné do budúcna a rozsudok v takomto znení, pokiaľ by nadobudol právoplatnosť, stal by sa aj vykonateľným. Navrhovateľke v predmetnej veci vznikol nárok na manželské výživné len za čas od podania návrhu t.j. od 12.10.2009 do zániku manželstva rozvodom t.j. do 16.11.2011. Z uvedených dôvodov odvolací súd napravil pochybenie súdu prvého stupňa v prvom výroku postupom podľa § 220 O.s.p, tak, že zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti a určil odporcovi povinnosť platiť výživné navrhovateľke za čas od 12.10.2009 do 16.11.2011 vo výške 20 Eur mesačne. Pri zohľadnení príjmu odporcu, príjmu navrhovateľky v uvedenom období, skutočnosti, akou sa každý z manželov podieľal na nákladoch spoločnej domácnosti a výchove detí, považuje aj odvolací súd výživné vo výške 20 Eur mesačne pre navrhovateľku v uvedenom období na zabezpečenie jej osobných potrieb za primeranú, zabezpečujúcu v zásade rovnakú životnú úroveň oboch manželov. Je nepochybné, že príjem odporcu v uvedenom období bol vyšší ako u navrhovateľky, ktorá je čiastočne invalidná. Táto počas neprítomnosti odporcu v spoločnej domácnosti ( práca v zahraničí) sama zabezpečovala chod domácnosti, na ktorý odporca čiastočne prispieval. Sama zabezpečovala starostlivosť o maloleté deti ako aj o ich výchovu a výživu, aj keď nemožno uprieť odporcovi, že na starostlivosti o deti a chode domácnosti sa čiastočne podieľal. Na uspokojenie svojich vlastných potrieb, svoju výživu, zabezpečenie oblečenia, hygienu, osobného vyžitie však mala navrhovateľka menej finančných prostriedkov ako to bolo u odporcu, pretože samotné výživné vo výške, akým bolo plnené, nemohlo pokryť všetky potreby deti a ich plné zabezpečenie bolo aj na strane navrhovateľky a musela ich zabezpečiť z vlastných príjmov. Je potrebné v danom prípade oddeliť náklady na domácnosť, náklady na výchovu detí od zabezpečenia osobných potrieb každého z manželov od vlastných potrieb druhého manžela. Manželské výživné je určené na zabezpečenie osobných potrieb manžela nie na náklady domácnosti alebo výchovu detí. V tomto smere považuje odvolací súd námietky odporcu nedôvodnými. Pokiaľ sa týka dlžného výživného, jeho výška bola súdom prvého stupňa ustálená správne. So zreteľom na vyššie uvedené, ako aj správne rozhodnutie súdu prvého stupňa o dlžnom výživnom, zamietnutí návrhu navrhovateľky na určenie manželského výživného za čas od 24.4.2009 do 12.10.2009 a o trovách konania, odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti ako vecne správne podľa § 219 ods. l O.s.p. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. l O.s.p. v spojení s § 142 ods. l O.s.p. Odporca nebol v odvolacom konaní úspešným účastníkom, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a navrhovateľka si ich náhradu neuplatnila. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.