Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 1To/13/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8311010714 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Pirkovská ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8311010714.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Pirkovskej a sudcov JUDr. Vladimíra Monoka a JUDr. Evy Rešatkovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 13.03.2012, v trestnej veci proti obžalovanému D. T. pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d) Tr. zákona, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T 120/2011 zo dňa 18.01.2012 jednohlasne takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste. Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku obžalovanému D. T. , nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom G., H. XXXX/XX, nezamestnanému, t. č. vo väzbe v ÚVV L., u k l a d á Podľa § 172 ods. 1, § 38 ods. 3, § 36 písm. l), n), § 37 písm. m) Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona obžalovaného na výkon trestu z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný D. T. uznaný za vinného pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že - v čase od polovice mesiaca máj do 21.7.2011, kedy bol v Humennom na železničnej stanici zadržaný o 21.30 hod. spolu s Y. D., od doposiaľ nezistenej osoby kupovali v Michalovciach metamfetamín, ktorý osobným motorovým vozidlom priviezli do Humenného, kde počas jazdy autom, a aj v byte Y. D. v T. spoločne užívali a časť tejto omamnej látky predávali aj iným osobám a naposledy dňa 21.7.2011 priviezli do T. injekčnú striekačku s metamfetamínom, z ktorého užili v aute počas cesty, aj v byte Y. D. v T., ktorá vydala túto striekačku polícii s hmotnosťou 0,58 g metamfetamínu, z ktorého by bolo možné pripraviť najmenej 11 až 44 obvykle jednorazových dávok, ktorá látka patrí medzi psychotropné látky a podľa zákona NR SR č. 139/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov je zaradená do II. skupiny. Za to mu podľa § 172 ods. 1, § 36 písm. j), l), n), § 38 ods. 2, 3, § 39 ods. 1 Tr. zákona bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, ktorého výkon podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 51 ods. 1 Tr. zákona podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní 4 rokov s probačným dohľadom. Zároveň mu uložil podľa § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zákona obmedzenie spočívajúce najmä v zákaze požívania omamných a psychotropných látok a podľa § 51 ods. 4 písm. j) Tr. zákona povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii. Proti tomuto rozsudku podal okresný prokurátor ihneď po jeho vyhlásení, priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní, odvolanie, ktoré neskôr aj písomne odôvodnil. V ňom upresnil, že odvolanie podal len proti výroku o treste a to z dôvodu, že sa nestotožňuje s odôvodnením mimoriadneho zníženia trestu v napadnutom rozsudku. Poukazuje na okolnosti majúce vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, pretože z dokazovania podľa neho vyplýva, že obžalovaný bol konzumentom omamných látok a mal kontakt na osoby, ktoré tieto omamné látky predávali. Obžalovaný sám, ako vyplýva z vyšetrovacieho spisu, umožňoval u týchto osôb nákup omamných látok, medzi ktorými bola aj spoluobvinená Y. D.. Túto obžalovaný poznal osobne a vedel, že táto je študentkou strednej školy a takto jej umožňoval jednak konzumáciu omamných látok a jednak aj ich rozširovanie. Táto skutočnosť podstatne zvyšuje závažnosť konania obžalovaného. Okolnosti prípadu a pomery páchateľa môžu odôvodniť použitie § 39 ods. 1 Tr. zákona len za predpokladu, že použitie zákonom stanovenej trestnej sadzby odňatia slobody by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania. Podľa odvolania tieto dôvody u obžalovaného dané neboli a preto navrhol, aby krajský súd napadnutý výrok o treste zrušil a uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody a pre jeho výkon aby ho zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, prípadne aby okresnému súdu vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora je dôvodné. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 18.1.2012 urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Po tom, čo obžalovaný aj kladne odpovedal na otázky uvedené v ustanovení § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr. poriadku, okresný súd prijal vyhlásenie obžalovaného a vykonal len dôkazy súvisiace s výrokom o treste. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku potom vyplýva, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Plynie z neho, že použijúc zásady pre ukladanie trestov prihliadal na povahu spáchaného činu a jeho následok, zavinenie, neprítomnosť priťažujúcich okolností, existenciu poľahčujúcich okolností, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Okresný súd u obžalovaného pritom zistil existenciu len poľahčujúcich okolností uvedených v ust. § 36 písm. j), l), n) Tr. zákona, keď ako poľahčujúcu okolnosť konštatoval, že obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadny život (§ 36 písm. j) Tr. zákona), že sa k spáchaniu trestného činu priznal a trestný čin úprimne oľutoval (§ 36 písm. l) Tr. zákona) a že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom (§ 36 písm. n) Tr. zákona). Zároveň u obžalovaného okresný súd konštatoval aj existenciu dôvodu na použitie ust. § 39 ods. 1 Tr. zákona o mimoriadnom znížení trestu, spočívajúceho v tom, že u obžalovaného ide o prvé vybočenie z medzí zákona a uložil mu trest pod dolnú hranicu trestu ustanoveného Trestným zákonom. Po doplnení dokazovania na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní však krajský súd zistil, že prvostupňový súd pri rozhodovaní o treste porušil Tr. zákon najmä v ustanoveniach § 49 ods. 2 a § 39 ods. 1, a že uložený trest je neprimeraný. Dokazovanie krajský súd doplnil oboznámením nového odpisu registra trestov obžalovaného a obsahu spisu Okresného súdu Michalovce sp. zn. 3T 70/2011. Z týchto dôkazov zistil, že obžalovaný D. T. bol trestným rozkazom zo dňa 18.5.2011 uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona a z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Tr. zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona. Za to mu podľa § 156 ods. 2, § 38 ods. 2, § 41 ods. 1 Tr. zákona bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 15 mesiacov. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 3.6.2011 a skúšobná doba tak obžalovanému začala plynúť dňa 4.6.2011. Skutok, ktorý je popísaný v skutkovej vete výrokovej časti napadnutého rozsudku, obžalovaný páchal do 21.7.2011, čo znamená, že ho páchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia trestným rozkazom Okresného súdu Michalovce sp. zn. 3T 70/2011 zo dňa 18.5.2011. Z uvedeného je zjavné, že pokiaľ okresný súd napadnutým rozsudkom pri predmetnom zločine spáchaným v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, ktorý je úmyselným trestným činom, opäť podmienečne odložil výkon uloženého trestu odňatia slobody, porušil ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zákona. Toto ustanovenie totiž výslovne vylučuje možnosť podmienečného odloženia výkonu trestu odňatia slobody, ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Preto opätovné podmienečné odloženie výkonu trestu odňatia slobody v predmetnej trestnej veci už do úvahy neprichádzalo. Zistená skutočnosť, že obžalovaný pred spáchaním trestného činu už bol právoplatne odsúdený za iný trestný čin, má však podľa krajského súdu rozhodujúci význam aj pre úvahy o výške uloženého trestu odňatia slobody. Túto skutočnosť je totiž potrebné hodnotiť ako priťažujúcu okolnosť uvedenú v ust. § 37 písm. m) Tr. zákona. Zároveň to znamená, že obžalovaný pred spáchaním trestného činu neviedol riadny život a že mu tak nemožno priznať ani poľahčujúcu okolnosť uvedenú v ust. § 36 písm. j) Tr. zákona. Aj vzhľadom na uvedené okolnosti sa potom nie je možné stotožniť ani so záverom okresného súdu, že sú dané podmienky pre mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona. Podľa tohto ustanovenia totiž možno páchateľovi síce uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného Trestným zákonom, ale len vtedy, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Keďže podľa zákona ide o mimoriadne zníženie trestu, pre takýto postup musia byť zistené také okolnosti prípadu alebo pomery na strane páchateľa, ktoré sú mimoriadne, niečím výnimočné a nevyskytujú sa v iných obdobných prípadoch, a zároveň vzhľadom na ktoré by použitie trestnej sadzby odňatia slobody ustanovenej Trestným zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti by postačoval aj trest kratšieho trvania. Žiadne mimoriadne okolnosti prípadu alebo mimoriadne pomery na strane obžalovaného však zistené neboli. Prvostupňový súd za také považoval skutočnosť, že obžalovaný žil bezúhonným spôsobom života, išlo o jeho prvé vybočenie z medzí zákona a usporiadané pomery u obžalovaného. Doplnené dokazovanie však ukázalo, že uvedené skutočnosti pravdivé nie sú, pretože obžalovaný už bol právoplatne odsúdený za iný trestný čin a dokonca že predmetný zločin spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Pod pojmom okolnosti prípadu pritom treba rozumieť len také skutočnosti, ktoré môžu ovplyvniť povahu, charakter a iné objektívne okolnosti spáchaného trestného činu. Tieto musia byť také intenzívne a také závažné, aby ich bolo možné posúdiť ako výnimočné okolnosti prípadu. Za také mimoriadne okolnosti nie je možné považovať skutočnosť, že sa obžalovaný k spáchaniu žalovaného trestného činu priznal a trestný čin úprimne oľutoval a že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti. Tieto okolnosti je možné posúdiť len ako poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l), n) Tr. zákona. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že ak by súd tieto poľahčujúce okolnosti u obžalovaného neuznal, tak by pri ukladaní trestu bolo u neho potrebné postupovať podľa § 38 ods. 4 Tr. poriadku, v zmysle ktorého ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, čo znamená, že by mu musel trest ukladať v rámci zvýšenej trestnej sadzby 6 rokov až 10 rokov. Krajský súd, v rozpore s odôvodnením napadnutého rozsudku, nezistil u obžalovaného ani žiadne mimoriadne pomery, ktoré by odôvodňovali mimoriadne zníženie trestu. Pod mimoriadne pomery páchateľa treba zaradiť tie okolnosti, ktoré nemajú priamy vzťah k spáchanému trestnému činu a môže ísť napríklad o rodinné pomery alebo o zdravotný stav obžalovaného. Aj tieto však musia vykazovať známky mimoriadnosti, výnimočnosti a neobvyklosti v iných podobných prípadoch. Za takéto pomery nemožno považovať, že obžalovaný pochádza z usporiadaných pomerov. Ide o pomery, ktoré sa nijako z obvyklých pomerov nevymykajú, a svojou intenzitou a závažnosťou nezakladajú danosť podmienok pre mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. poriadku. Samotný názor okresného súdu, že trestná sadzba stanovená zákonom je v danom prípade neprimerane prísna, nemôže bez ďalšieho odôvodniť postup uvedený v § 39 ods. 1 Tr. zákona. Z uvedených dôvodov je nevyhnutné považovať postup okresného súdu, ktorým aplikoval ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zákona, za postup v rozpore so zákonom. Preto krajský súd musel napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušiť. Keďže odvolací súd mohol následne vo veci rozhodnúť sám na základe ustanovenia § 322 ods. 3 Tr. poriadku, obžalovanému uložil podľa § 172 ods. 1, § 38 ods. 3, § 36 písm. l), n), § 37 písm. m) Tr. zákona trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere 4 rokov. Obžalovaný doposiaľ vo výkone trestu odňatia slobody nebol a preto ho pre výkon uloženého trestu podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Vzhľadom na uvedené krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. jednohlasne Poučenie: Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.