Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 17CoE/99/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8510201714 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8510201714.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného COFIDIS, a.s., Suché mýto 1, 811 03 Bratislava, IČO: 36 816 337, zast. Advokátska kancelária Antovszká, s.r.o., Žabotova 2/B, 811 04 Bratislava, IČO: 36 866 881, proti povinným 1/ P. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. G. XXX/XX, XXX XX O., 2/ P. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Na G. XXX/XX, XXX XX O., o vymoženie 1 761,76 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 2Er/147/2010-51 zo dňa 07.11.2011 jednohlasne takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú. Exekúciu zastavil. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, že svojim uznesením č. k. 2Er/147/2010-18 zo dňa 13.09.2010 zastavil exekučné konanie. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 17CoE/88/2010-32 zo dňa 18.01.2011 uvedené uznesenie zrušil a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie s tým, že úlohou prvostupňového súdu bolo zabezpečiť zmluvu o úvere a všeobecné podmienky a riadne preskúmať rozhodcovskú doložku. Prvostupňový súd po preskúmaní zmluvy o úvere a súvisiacich všeobecných podmienok, zmluvy o splátkovom kalendári, rozhodcovského rozsudku a ostatného obsahu spisu dospel k záveru, že exekúciu je potrebné vyhlásiť za neprípustnú a je potrebné ju zastaviť, a to z dôvodov, že rozhodcovský súd svoju právomoc na rozhodovanie vo veci odôvodnil rozhodcovskou doložkou, upravenou v čl. 12 ods. 8 všeobecných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere. Pritom zistil, že z predložených všeobecných podmienok zmluvy o úvere nevyplýva žiadne dojednanie rozhodcovskej doložky. Na základe predloženej zmluvy o splátkovom kalendári zo dňa 24.11.2009 je upravená rozhodcovská doložka v čl. II bode 5 tak, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Najvyšší rozhodcovský súd a.s. so sídlom v Bratislave, ak žalujúca strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu. Súd prvého stupňa konštatoval, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť právomoc na konanie a rozhodnutie vo veci pred rozhodcovským súdom, nie je upravená vo všeobecných podmienkach, ako to uvádza rozhodcovský súd. Taktiež rozhodcovská doložka upravená ako súčasť zmluvy o splátkovom kalendári zo dňa 24.11.2009 nebola osobitne dojednaná k zmluve, nebola osobitne zmluvnými stranami podpísaná. Ak nebola rozhodcovská doložka dojednaná osobitne k zmluve tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 4 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, nedošlo k platnej dohode o rozhodcovskej zmluve a ak rozhodcovská zmluva nie je platná, vo veci rozhodoval orgán, ktorý nebol právomocný vo veci konať. Z uvedeného dôvodu oprávnený nemá exekučný titul v zmysle § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, a to vykonateľné rozhodnutie právomocného rozhodcovského súdu. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že exekučný súd prekročil svoje oprávnenie skúmať rozhodcovskú doložku. Exekučný poriadok ani zákon o rozhodcovskom konaní neumožňujú exekučnému súdu skúmať platnosť rozhodcovskej doložky a v exekučnom konaní súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku exekučného titulu. Exekučný súd konal ako súd vyššej inštancie, rozhodujúc o opravnom prostriedku voči rozhodcovskému rozsudku. Je oprávnený posudzovať výlučne splnenie formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Dôsledkom postupu súdov je, že hoci oprávnený disponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, neexistuje zákonný spôsob, akým by sa mohol domôcť svojho práva, ktoré povinný nikdy nespochybnil. Novému uplatneniu práva na všeobecnom súde bráni prekážka res iudicata v podobe právoplatného rozhodcovského rozsudku. Oprávnenie exekučného súdu skúmať platnosť rozhodcovskej doložky nemožno vyvodiť ani z judikatúry ESD. Pokiaľ sa jedná o tvrdenie prvostupňového súdu, že rozhodcovská doložka upravená ako súčasť zmluvy o splátkovom kalendári zo dňa 24.11.2009 nebola osobitne dojednaná k zmluve a nebola osobitne zmluvnými stranami podpísaná, uvedené tvrdenie je zmätočné, nakoľko v zmluve o splátkovom kalendári sa nachádza podpis povinného v 1. rade a povinného v 2. rade a predmetné podpisy sú overené notárom a osvedčené doložkou. Exekučný súd nesprávne posúdil vec, keď posúdil rozhodcovskú doložku, dohodnutú medzi oprávneným a povinným ako neplatnú. Prvostupňový súd nerozhodol správne, ak žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol, čím porušil právo oprávneného na súdnu ochranu. Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny úradník. Zákonná sudkyňa uviedla, že odvolaniu nemieni vyhovieť a nariadila vec predložiť na rozhodnutie odvolaciemu súdu ( § 374 ods. 4 O. s. p. ). Krajský súd v Prešove ako odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 214 O.s.p. a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Zo spisu vyplýva, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinným v 1. a 2. rade na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Najvyšší rozhodcovský súd a.s., Žabotova 2/B, 811 04 Bratislava, sp. zn. NRS 08/10 zo dňa 02.03.2010, ktorý sa stal právoplatným dňa 06.04.2010 a vykonateľným dňa 10.04.2010. Prvostupňový súd uznesením č. k. 2Er/147/2010-18 zo dňa 13.09.2010 exekučné konanie zastavil pre neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to rozhodcovskú doložku. Pritom konštatoval, že rozhodcovská doložka bola dojednaná v spotrebiteľskej zmluve, uzatvorenej medzi oprávneným a povinným. Na základe odvolania, podaného proti uvedenému uzneseniu, odvolací Krajský súd v Prešove svojim uznesením č. k. 17CoE/88/2010-32 zo dňa 18.01.2011 uznesenie prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Prvostupňovému súdu uložil zabezpečiť v ďalšom konaní riadnu zmluvu o úvere, uzatvorenú medzi zmluvnými stranami a najmä zabezpečiť obchodné podmienky, platné ku dňu uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 05.11.2007. Svoj záver o nesprávnom rozhodnutí prvostupňového súdu odôvodnil odvolací súd tým, že nebolo jasné, ktorú rozhodcovskú doložku prvostupňový súd skúmal. Pokiaľ totiž všeobecné obchodné podmienky neobsahovali dojednanie o rozhodcovskej doložke, nemohol prvostupňový súd preskúmavať tento inštitút, a preto nemohol na základe neplatnej rozhodcovskej doložky konanie zastaviť. Prvostupňový súd na základe pokynov odvolacieho súdu vyžiadal od oprávneného zmluvu o úvere č. 70028816 zo dňa 05.11.2007 a súvisiace všeobecné podmienky, z ktorých o nárokoch žalobcu COFIDIS a.s. rozhodoval rozhodcovský súd. Oprávnený predložil prvostupňovému súdu dňa 14.02.2011 Zmluvu o úvere č. 70028816, Všeobecné obchodné podmienky, Sadzobník poplatkov (príloha č. 4) a Zmluvu o splátkovom kalendári, spolu s oznámením, že dňa 24.11.2009 bola medzi oprávneným a povinnými v 1. a 2. rade podpísaná Zmluva o splátkovom kalendári. V článku I. povinní uznali dlh vo výške 1 761,76 eur, ktorý sa stal splatný ku dňu 06.11.2009, a ktorý vznikol z titulu nezaplatenia poskytnutej pôžičky. Povinní v 1. a 2. rade sa zaviazali v článku I. bode 3 svoj dlh splácať pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 176,- eur vždy ku 15. dňu v mesiaci. Oprávnený v uvedenom podaní ďalej uviedol, že príslušnosť rozhodcovského súdu je daná v článku II bodu 5 zmluvy. V predmetnom článku je zakotvená rozhodcovská doložka, v ktorej sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Najvyšší rozhodcovský súd a.s. so sídlom v Bratislave, alebo b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na súd podľa príslušného právneho predpisu. Prvostupňový súd uznesením č. k. 2Er/147/2010-51 zo dňa 07.11.2011, ktoré je predmetom tohto odvolacieho konania, vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že oprávnený a povinní uzavreli zmluvu o úvere, pričom v tomto právnom vzťahu povinní vystupovali ako fyzické osoby, ktoré zabezpečovali svoje potreby, teda ako spotrebitelia. Oprávnený pri poskytovaní úveru vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Zmluva, uzavretá medzi účastníkmi je preto spotrebiteľskou zmluvou a ide o štandardnú formulárovú zmluvu. Vo vzťahu k odvolacej námietke oprávneného, že arbitrážny rozsudok spĺňa všetky podmienky jeho materiálnej vykonateľnosti, odvolací súd uvádza, že materiálna právoplatnosť je síce nepochybne dôležitou vlastnosťou súdneho rozhodnutia, pretože súvisí s dôležitým princípom právnej istoty vyplývajúcim z právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata). Treba však povedať aj to, že sám zákon počíta s prelomením materiálnej právoplatnosti rozhodnutia. Napríklad súd nie je viazaný podľa § 135 ods. 1 O.s.p. rozhodnutím priestupkového orgánu v blokovom konaní, ďalej pri mimoriadnych opravných prostriedkoch a pod. V predmetnej veci zákonodarca výslovne upravil prelomenie materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní. Postup prvostupňového súdu bol založený na existencii zákonného ustanovenia, ktoré dokonca bez návrhu ukladá povinnosť súdu zastaviť exekučné konanie z dôvodov relevantných v základnom konaní (§ 45 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní). Je treba zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie takého účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku (rozsudok Súdneho dvora Oceano grupo editorial) a môže tak urobiť aj exekučný súd, ktorému to umožňuje práve ustanovenie § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní ( vec ASTURCOM). Pokiaľ sa týka námietky oprávneného, že exekučný súd nemôže skúmať prijateľnosť alebo neprijateľnosť rozhodcovskej doložky, odvolací súd uvádza, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením zo strany prvostupňového súdu a platí to aj pokiaľ ide o zdôvodnenie neprijateľnej rozhodcovskej doložky, podľa ktorej spotrebiteľ nemá na výber a je nútený sa podrobiť výlučne rozhodcovskému konaniu. O takýto prípad ide aj v predmetnej veci, preto sa odvolací súd stotožnil so závermi prvostupňového súdu v tom, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 4 ods. 1 zák. č. 244/2002 z. z. o rozhodcovskom konaní. Účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35 zák. č. 244/2002 Z. z. je potrebné na účely § 45 tohto zákona vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súd je pri postupe podľa § 45 zákona o rozhodcovskom konaní oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol - nie je ním teda viazaný v zmysle § 159 O.s.p. a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, aj čo do jeho materiálnej správnosti. Môže teda skúmať, či sú tu dôvody na zastavenie uvedené v § 57 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, či sú tu nedostatky uvedené v § 40 písm. a) alebo b) zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, alebo či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Toto ustanovenie (§ 45 zákona o rozhodcovskom konaní) potom treba považovať za to zákonné zmocnenie, ktoré umožňuje exekučnému súdu jeho skúmanie. Toto skúmanie je exekučný súd oprávnený vykonávať tak, ako keby tu žiadny rozhodcovský rozsudok nebol, teda tak, ako by to mohol urobiť súd, keby sám rozhodoval o týchto otázkach. Môže preto samostatne posúdiť, či vec je spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní (§ 1 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní), či v tej istej veci bolo už vydané právoplatné rozhodnutie súdu alebo rozhodcovského súdu, ďalej posúdiť obsah povinnosti uloženej rozhodcovským rozsudkom z hľadiska jej objektívnej možnosti, či nejde o plnenie právom nedovolené alebo priečiace sa dobrým mravom. Oprávnený ako dodávateľ v súčasnosti má a mal aj v čase uzatvárania zmluvy explicitne zakázané dojednávať v typových zmluvách podmienky, ktoré spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Nielen zo Smernice 93/13/EHS, ale aj právnej úpravy slovenského práva vyplýva, že na spotrebiteľa pri typových zmluvách dopadá ochranný režim zákazu neprijateľných zmluvných podmienok. O takýto prípad ide aj v predmetnej právnej veci. Tvrdenie oprávneného, že rozhodcovská doložka bola medzi účastníkmi Zmluvy o splátkovom kalendári dohodnutá ako individuálna zmluvná podmienka v zmysle § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, je tvrdením nepodloženým, nemajúcim oporu v skutkovom stave. Podľa oprávneného písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanými zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymanených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Rozhodcovská doložka je výslovne zakotvená v článku II. bodu 7 zmluvy, na ktorej sa nachádzajú úradne overené podpisy povinných. Táto odvolacia námietka oprávneného je nedôvodná. Zo spisu vyplýva, že rozhodcovská doložka je zakotvená v Zmluve o splátkovom kalendári, a to v jej článku II. bode 5. Osobitné vyjednanie sa má sledovať z pohľadu ochrany spotrebiteľa, to znamená, že spotrebiteľ si z určitých dôvodov osobitne vymieňuje nejakú klauzulu, lebo má preňho nejaký osobitný význam. Spôsob, akým bola zmluva povinným v 1. a 2. rade predložená, je skôr o nevhodnom predkladaní zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok, čo predstavuje nekaloobchodnú praktiku v zmysle § 8 ods. 4 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. V čase rozhodovania odvolacieho súdu oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie, resp. že by si povinní vymieňovali rozhodcovské konanie (§ 53 ods. 3 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka). Odvolací súd preto nemal najmenší dôvod na to, aby vylúčil režim súdnej kontroly neprijateľných podmienok. To, že je rozhodcovská doložka súčasťou zmluvy o splátkovom kalendári, ktorú povinní podpísali, nepreukazuje „individuálne dojednaného zmluvného ustanovenia“. Odvolacia námietka oprávneného, že rozhodnutie prvostupňového súdu je zmätočné, lebo na Zmluve o splátkovom kalendári zo dňa 24.11.2009 sa nachádza podpis povinného v 1. rade a povinného v 2. rade a predmetné podpisy sú úradne overené notárom a osvedčené doložkou, je irelevantná. Predmetom pochybností totiž nie je okolnosť, či predmetnú zmluvu podpísali povinní. Dôvodom, pre ktorý je v zmysle zákona rozhodcovská doložka neplatná, je skutočnosť, že oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie takejto doložky. K tvrdeniu oprávneného odvolací súd len poznamenáva, že podpisy povinných na Zmluve o splátkovom kalendári notárom osvedčené nie sú a osvedčovacia doložka Mestskej časti Bratislava Ružinov zo dňa 08.12.2009 preukazuje len zhodu fotokópie zmluvy s jej originálom. Nejde teda o osvedčenie podpisu účastníka (legalizáciu) v zmysle ustanovenia § 58 zák. č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti, resp. podľa zákona č. 599/2001 Z. z. o osvedčovaní listín a podpisov na listinách obvodnými úradmi a obcami Pre porovnanie dáva odvolací súd do pozornosti § 90 ods. 3 zák. č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kde oprávnený má možnosť nájsť modus vivendi, ak tak vehementne chce docieliť arbitrážny proces pre spotrebiteľa. Spotrebiteľ, ak si želá niečo z určitých dôvodov, minimálne sa predpokladá, že vie, prečo chce niečo individuálne vyjednať. Skutočnosť, že rozhodcovská doložka je formulovaná v rámci štandardnej formulárovej zmluvy, akou Zmluva o splátkovom kalendári nepochybne je, neodôvodňuje záver, že oprávnený preukázal jej osobitné vyjednanie. Naopak, ide o sofistikované docielenie stavu, ktorý má formálne indikovať vyňatie rozhodcovskej doložky z režimu súdnej kontroly, čo odvolací súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku v zmysle cieľov Smernice 2005/29 „O nekalých obchodných praktikách“, článku 5 a nasl. Javí sa nanajvýš nevierohodné, že zrazu si spotrebitelia osobitne vyjednávajú rozhodcu, o pravidlách postupu ktorého, zdá sa, nemajú ani tušenia a oprávnený nemôže očakávať od súdu len akési „formálne“ odklepnutie exekúcie. Aj exekučné konanie je konanie, v ktorom sa má poskytnúť spravodlivá ochrana práv, a to aj práv povinného v zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (Oceano Grupo Editorial, Asturcom, Mostaza Claro, Pannom), ako aj v zmysle Charty základných práv Európskej únie, ktorá predpokladá vysoký stupeň politiky ochrany spotrebiteľa (čl. 38), a to všetko v záujme vyššej kvality života a ochrany hospodárskych záujmov spotrebiteľa (čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie). Ako už odvolací súd uviedol, stotožňuje sa s odôvodnením zo strany prvostupňového súdu o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, podľa ktorej spotrebiteľ nemá na výber a je nútený podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. O takýto prípad ide aj v predmetnej veci, preto sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil so závermi prvostupňového súdu o tom, že rozhodcovská doložka nebola osobitne dojednaná k zmluve a nebola osobitne zmluvnými stranami podpísaná, pretože je len neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o splátkovom kalendári. Na základe uvedeného možno preto konštatovať, že nedošlo k platnej dohode o rozhodcovskej zmluve a vo veci rozhodoval orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať. Exekúciu nemožno vykonať, lebo oprávnený nemá exekučný titul. Prvostupňový súd rozhodol správne a s doplnením dôvodov v súvislosti s odvolacími námietkami odvolací súd potvrdil uznesenie prvostupňového súdu ako správne s osvojením si dôvodov uvedených v napadnutom uznesení (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). Odvolací súd odmieta argumenty oprávneného, že rozhodcovská doložka bola v tomto prípade jednoznačne dohodnutá ako individuálna zmluvná podmienka v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. V súlade s tým, čo odvolací súd na podporu správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu uviedol, nemožno očakávať právnu istotu a legitímne očakávania tam, kde bolo porušené právo, ako sa to stalo aj v prípade predmetnej zmluvy. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.