Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 15CoE/8/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710205791 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8710205791.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Advocate, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: N. K., G. XXX, R. XXX XX, o vymoženie 1.007,74 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 18Er 229/2010-12 zo dňa 26.4.2011 takto r o z h o d o l : Z r u š u j e uznesenie a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie v časti vymoženia zmenkového úveru vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.007,74 Eur od 25.4.2009 do zaplatenia. V odôvodnení uviedol, že súdny exekútor podal dňa 28.5.2010 žiadosť o udelenie poverenia na vymoženie 1.007,74 Eura s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. sp. zn. SR 14690/09 zo dňa 29.9.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.10.2009 a vykonateľnosť dňa 19.10.2010. Súd prvého stupňa citoval ust. § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ust. § 52, § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka. Z predloženého exekučného titulu mal preukázané, že účastníci exekučného konania uzatvorili zmluvu o úvere a svoj záväzkový vzťah zabezpečili neúplnou zmenkou (blankozmenkou), kde povinný vystupuje ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent. Dohodli tiež, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najneskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 Všeobecných podmienok stane splatný celý dlh okamžite. Týmto dátumom sa začne úročiť aj zmenková suma vyplnená oprávneným, a to zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy. Po preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku dospel súd prvého stupňa k záveru, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinného na plnenie, ktoré odporuje dobrým mravom, zásadám poctivého obchodného styku, a tiež je v hrubom rozpore s ustanoveniami právnych predpisov, ktoré upravujú postavenia a správanie sa dodávateľa voči spotrebiteľovi pri výkone svojej podnikateľskej činnosti. Mal za to, že spotrebiteľ - povinný sa zaviazal k plneniu právom nedovolenému. Konštatoval, že právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné posúdiť podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, teda ako spotrebiteľskú zmluvu bez ohľadu na to, či bola uzavretá podľa Občianskeho alebo Obchodného zákonníka. Za podstatný charakteristický znak spotrebiteľskej zmluvy považoval to, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a spotrebiteľ obsah tejto zmluvy nemôže podstatným spôsobom ovplyvniť. Konštatoval, že slovenský právny poriadok implementujúc smernicu Rady 93/13/EHS o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zároveň ukladá súdu v niektorých prípadoch aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. Klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka podľa ust. § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, teda nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Pri výklade obsahu spotrebiteľských zmlúv totižto platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Taktiež nejasné, nejednoznačné alebo inak nezrozumiteľné ustanovenia zmluvy je potrebné vykladať v neprospech tej strany, ktorá dotknuté ustanovenia naformulovala do zmluvy, resp. do obchodných podmienok. S prihliadnutím k možnému výskytu zastierania účelu uzavretia zmlúv, či pohnútok, v prípade pochybností o tom, či ide, resp. nejde o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie práve nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ. Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Exekučný súd mal za to, že rozhodcovský rozsudok je nepreskúmateľný, a to najmä čo sa týka priznania zmenkového úroku, nakoľko rozhodca ustanovený zo zoznamu rozhodcov Stáleho rozhodcovského súdu neuvádza, na základe akých zmluvných dojednaní priznal úrok vo výške niekoľko násobne presahujúcej, či už zákonné úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva, či úroky uplatňované bankami pri poskytovaní úverov a pôžičiek. Citoval právnu úpravu o maximálnej výške sankcie v prípade omeškania spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov účinnú od 01. 07. 2010, v nadväznosti na ktorú vyslovil názor, že práve touto úpravou zákonodarca reflektoval na súčasný právny stav, kedy často dochádza k situácii, že sankcie pre spotrebiteľa za omeškanie za plnenie peňažného záväzku prekračuje nielen výšku sankcií stanovenú zákonom, ale častokrát aj samotnú istinu. Z týchto dôvodov súd aj bez návrhu exekučné konanie v časti zmenkového úroku zastavil. Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že došlo k aplikácii ustanovenia na ochranu spotrebiteľa, avšak konal bez toho, aby mal za preukázané podmienky vzniku spotrebiteľského právneho vzťahu. Ďalej poukázal na to, zmenkový právny vzťah je abstraktným právnym vzťahom. V prípade blankozmenky je súd oprávnený posudzovať len to, či zmenka bola vypísaná v súlade s dohodou o vyplňovacom práve zmenky. Zmenkový úrok 0,25 % denne bol v blankozmenke už uvedený pri jej vystavení povinnou a tento úrok teda ani nebol predmetom vyplňovacieho práva. Tvrdenie, podľa ktorého zmenkový úrok nemá opodstatnenie v zmluve o úvere je bez právnej relevancie, nakoľko jeho právny základ sa nachádza v zmenke samotnej. Vyplnená zmenka je platná aj vtedy, keď je vyplnená v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve. V prípade takéhoto excesívneho vyplnenia má zmenkový dlžník (povinný) právo brániť sa plneniu zo zmenky uplatnením námietok. Zdôraznil, že je tak pozbavený možnosti domáhať sa plnenia, ktoré je v súlade so zákonom. Sudca súdu prvého stupňa po oboznámení sa s podaným odvolaním rozhodol o predložení veci odvolaciemu súdu. Vec tak bola predložená odvolaciemu súdu v súlade s § 374 ods. 4 O.s.p.. Odvolací súd prejednal vec podľa § 251 ods. 4, § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania. Pri preskúmavaní napadnutého uznesenia bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený uznesenie súdu prvého stupňa preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutého uznesenia i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. ( ďalej Exekučný poriadok) v znení účinnom ku dňu začatia exekučného konania, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2, písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. V predmetnej veci oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie a súdny exekútor požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Zákonu zodpovedajúcim postupom súdu v danej procesnej situácii v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku bolo preskúmať žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora, vychádzajúc z výsledkov uskutočneného preskúmania. Uvedené ustanovenie predpokladá, že ak exekučný súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom, poverí exekútora vykonaním exekúcie. V opačnom prípade zamietne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa, ako exekučný súd takto nepostupoval a bez rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie exekučné konanie zastavil podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. Takýmto postupom súdu prvého stupňa bola oprávnenému odňatá možnosť realizovať tie procesné oprávnenia, ktoré zodpovedajú štádiu exekučného konania, do ktorého sa toto konanie dostalo na základe procesných úkonov oprávneného a súdneho exekútora. Podľa § 45 ods. l zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1, písm. b) alebo c). Citované ustanovenie § 45 ods. l zákona č. 244/2002 Z.z. (týkajúce sa prípadov zastavenia exekučného konania) dopadá iba na procesnú situáciu, ktorej predchádzalo nariadenie výkonu rozhodcovského rozsudku ( v ktorej už bol výkon rozhodnutia nariadený rozhodnutím súdu). Predmetné ustanovenie nerobí rozdiely medzi konaním o výkon rozhodnutia a exekúciou vykonávanou podľa Exekučného poriadku, preto možno dospieť k záveru, že aj s dopadom na exekučné konanie sa ustanovenie 45 ods. l zákona č. 244/2002 Z.z. vzťahuje na procesnú situáciu, v ktorej exekučné konanie po podaní návrhu na vykonanie exekúcie pokročilo ďalej do štádia, v ktorom už bolo rozhodnuté o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z uvedeného možno pre účely preskúmavanej veci vyvodiť záver, že zastavenie exekučného konania podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. neprichádza do úvahy pred rozhodnutím exekučného súdu o poverení súdneho exekútora vykonaním exekúcie ( § 44 ods. 2 Exekučného poriadku). Zo spisu vyplýva, že v danom prípade súd prvého stupňa neprípustne eliminoval postup podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a exekučné konanie zastavil podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. v procesnej situácii, v ktorej neboli dané predpoklady pre takýto postup. Pokiaľ súd prvého stupňa dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľným exekučným titulom, mal žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietnuť ( § 44 ods. 2 Exekučného poriadku) a nie konanie zastaviť. So zreteľom na nesprávny postup súdu prvého stupňa, ktorým bola odňatá možnosť oprávnenému konať pred súdom, odvolací súd postupom podľa § 221 ods. l, písm. f/, h/, ods. 2 O.s.p. zrušil napadnuté uznesenie a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. S ohľadom na zrušenie predmetného uznesenia z procesných dôvodov, odvolací súd nemohol pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti odvolania oprávneného spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení súdom prvého stupňa. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa opätovne preskúmať podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku návrh na vykonanie exekúcie, žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Pokiaľ zistí, že exekučný titul nie je vykonateľný, v danej procesnej situácii môže iba zamietnuť žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a nie exekučné konanie zastaviť. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, zastaviť exekučné konanie je možné iba v prípade, ak už bolo vyhovené žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a exekučný súd zistí, že v rozhodcovskom rozsudku sú nedostatky podľa § 45 ods. l, zákona č. 244/2002 Z.z. ( viď rozsudok NS SR č. 3 Cdo 32/2012). Predmetné uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. (ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení novely vykonanej zákonom č. 33/2011 Z.z. účinným od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.