Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3CoE/97/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710207397 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8710207397.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Advocate, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141 proti povinnému M. M. - TiPO - STAV, Rázusova 2675/9, Poprad, IČO: 44 019 386, o vymoženie 4.670,20 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad, č. k. 10Er 295/2010 - 11 zo dňa 23. 05. 2011 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie v časti vymoženia úrokov z omeškania vo výške 522,81 Eur ku dňu 26. 06. 2009 a vo výške 0,25 % denne zo sumy 4 157,44 Eur od 26. 06. 2009 do 04. 11. 2009 a zo sumy 4 137,44 Eur od 05. 11. 2009 do zaplatenia. V odôvodnení uviedol, že dňa 16. 07. 2010 podal súdny exekútor žiadosť o udelenie poverenia na vymoženie 4 670,20 Eur s prísl. na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s., sp. zn. SR 15273/09 zo dňa 22. 03. 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10. 05. 2010 a vykonateľnosť dňa 13. 05. 2010. Exekučný titul zaviazal povinného zaplatiť oprávnenému sumu 4 670,20 Eur pozostávajúcu z nesplateného úveru a poplatku za jeho poskytnutie vo výške 4 157,44 Eur, úrokov z omeškania vo výške 522,81 Eur vypočítanými ku dňu 26. 06. 2009, poplatku za upomienku 9,95 Eur po zohľadnení čiastočnej úhrady vo výške 20 Eur a spolu s 0,25 % denným úrokom z omeškania zo sumy 4 157,44 Eur od 26. 06. 2009 do 04. 11. 2009 a zo sumy 4 137,44 Eur od 05. 11. 2009 do zaplatenia. Následne súd citoval ust. § 45 ods. 1 a 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len zákon o rozhodcovskom konaní), ust. § 369 ods. 1 zákona č. 513/1991 Z. z. Obchodného zákonníka (ďalej len Obchodný zákonník) a uviedol, že účastníci exekučného konania uzavreli dňa 31. 10. 2008 zmluvu o úvere č.7104213, v ktorej v bode 06 Všeobecných podmienok, poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou Úverovej zmluvy predloženej žalobcom, sa zmluvné strany dojednali, že v prípade, ak sa stane splatný celý dlh naraz, zaväzuje sa dlžník zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške 0,25 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa, keď sa stal splatný celý dlh, až do dňa jeho uhradenia. Po preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu v zmysle ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok), súd dospel k záveru, že exekučný titul zaväzuje povinného na plnenie odporujúce dobrým mravom a to v časti týkajúcej sa uplatnených úrokov z omeškania vo výške 522,81 Eur ku dňu 26. 06. 2009 a vo výške 0,25 % denne zo sumy 4 157,44 Eur od 26. 06. 2009 do 04. 11. 2009 a zo sumy 4 137,44 Eur od 05. 11. 2009 do zaplatenia. Dohodnutý úrok z omeškania 91,25 % ročne predstavuje hrubý nepomer, a teda rozpor s dobrými mravmi. Aj zo samotnej výšky úverovej istiny 3 319,39 Eur a v prípade kapitalizovania takéhoto úroku ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným by výška úroku dosahovala sumu 3 461,35 Eur + vypočítané úroky 522,81 Eur k 26. 06. 2009, t. j. už teraz dosahuje 120 % poskytnutého úveru a každým dňom by sa táto suma zvyšovala o 10,34 Eur, z čoho vyplýva neproporcionálnosť úrokov z omeškania. Ide tak o neprimeranú výšku úrokov z omeškania, ktorú nie je možné akceptovať ani pri tzv. drobných úveroch. S poukazom na citovanú právnu úpravu (§ 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní) v časti týkajúcej sa vymoženia úroku z omeškania, súd prvého stupňa aj bez návrhu zastavil exekučné konanie, keď v tejto časti rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinného na plnenie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Namietal nesprávne právne posúdenie veci. Navrhol uznesenie zrušiť a vrátiť vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Uviedol, že súd v prejednávanej veci aplikoval na zistený skutkový stav ustanovenia na ochranu spotrebiteľa a konal tak bez toho, aby mal za preukázané podmienky vzniku spotrebiteľského právneho vzťahu upravené v hypotéze príslušnej danej normy. V prejednávanej právnej veci je povinný podnikateľom a samotná skutočnosť, že povinný má postavenie podnikateľa, a to, že úver mu bol poskytnutý na účel podnikania alebo k výkonu zárobkovej činnosti, odôvodňuje záver o tom, že povinný nie je spotrebiteľom. Keďže posudzovaný právny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským, nemôže byť logicky ani spotrebiteľským úverom. Skutočnosť, že konajúci súd na prejednávanú vec nesprávne aplikoval ustanovenie právneho poriadku na ochranu spotrebiteľov bez toho, aby na to boli splnené podmienky, zaťažil konanie vadou, ktorá môže byť odstránená len v odvolacom konaní. V prvom rade je potrebné uviesť, že zmenkový právny vzťah je abstraktným právnym vzťahom. Zmenkový úrok 0,25 % denne bol v blankozmenke už uvedený pri jej vystavení dlžníkom a tento úrok ani nebol predmetom vyplňovacieho práva. Skutočnosť, že zmenkový úrok nemá opodstatnenie v zmluve o úvere, je bez právnej relevancie, nakoľko jeho právny základ sa nachádza v zmenke samotnej ako samostatnom, t. j. od zmluvy o úvere v odlišnom právnom titule. Vyplnená zmenka je platná aj v prípade, ak je vyplnená v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve (existuje exces z dohody). Teda aj v prípade riadneho alebo naopak excesívneho vyplnenia zmenky vzniká riadna zmenka a rozdiel spočíva v tom, že v prípade excestívneho vyplnenia má zmenkový dlžník právo brániť sa plneniu zo zmenky uplatnením námietok. Z uvedeného vyplýva, že ak súd ex offo sám vzniesol námietku smerujúcu proti použitiu zmenky, konal tak v rozpore so zákonom a nesprávne vyložil ust. § 10 a nadväzujúcich zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového v znení neskorších predpisov. Povinnému bolo odvolanie doručované v zmysle ust. § 209a zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“). Povinný sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril. Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel v súlade s ust. § 374 ods. 4 O. s. p. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 O. s. p.), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil. Odvolací súd si osvojuje odôvodnenie napadnutého uznesenia, na ktoré poukazuje v súvislosti s odvolacími námietkami a na potvrdenie správnosti uznesenia dopĺňa ďalšie dôvody. Odvolacia námietka týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, ako aj výšky uplatneného zmenkového úroku nebola opodstatnená. Je nesporné, že právny vzťah medzi účastníkmi konania vznikol na základe zmluvy o úvere č. 7104213 uzavretej dňa 31. 10. 2008, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 3 319,39 Eur, ktorý sa povinný zaviazal splatiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 863,04 Eur, t. j. celkom 4 182,43 Eur v 2 mesačných splátkach po 2 091,22 Eur počnúc dňom 14. 01. 2009 (v spise na č. l. 4). Povinný súčasne prehlásil, že finančné prostriedky mu boli poskytnuté na výkon podnikania. Z exekučného titulu, a to rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a. s., Bratislava sp. zn. SR 15273/09 (v spise na č. l. 5) zo dňa 22. 03. 2010 vyplýva, že povinný bol zaviazaný zaplatiť sumu 4 157,44 Eur od 26. 06. 2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 812,83 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Oprávneným namietaný postup súdu, na základe ktorého mal súd dospieť k záveru o existencii spotrebiteľského vzťahu medzi účastníkmi, a na to nadväzujúcu potrebu aplikácie zákona o spotrebiteľských úveroch, považoval odvolací súd za neopodstatnené. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí neaplikoval ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch ani ustanovenia Občianskeho zákonníka, a preto námietku oprávneného o neprípustnosti aplikácie ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka a taktiež tvrdenie o neexistencii spotrebiteľského vzťahu považoval odvolací súd za irelevantné. Zo zmluvy o úvere vyplýva, že finančné prostriedky boli povinnému poskytnuté na výkon podnikania a navyše je povinný označený identifikačným číslom špecifikujúcim fyzickú osobu - podnikateľa. Namietané prekročenie právomoci exekučného súdu posudzovať nielen formálnu, ale aj materiálnu stránku exekučného titulu nebolo opodstatnené. Súd prvého stupňa správne citoval ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého ex offo posudzoval, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje povinného na plnenie, ktoré je právom nedovolené, v rozpore s dobrými mravmi. Táto odvolacia námietka nebola opodstatnená. Osobitný právny predpis, t. j. zákon o rozhodcovskom konaní umožňuje exekučnému súdu posudzovať aj materiálnu stránku exekučného titulu, pokiaľ je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého je úrok vo výške 0,25 % denne, t. j. 91,25 % ročne v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ktoré sú kritériom právnej ochrany výkonu práva v tom zmysle, že pokiaľ výkon práva je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, aj keď neporušuje žiadne kogentné ustanovenie zákona, nepožíva právnu ochranu. Tým, že Obchodný zákonník v ust. § 265 všeobecne odkazuje na zásady poctivého obchodného styku, majú tieto zásady v tomto prípade právnu záväznosť. Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil v zmysle ust. § 219 ods. 1 O. s. p. Predmetné uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu Prešov v pomere hlasov 3:0 (ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z. z. účinnej od 01. 05. 2011). Poučenie: Proti uzneseniu nie je prípustné odvolanie.