Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 4To/29/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712010211 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Zeleňáková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8712010211.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a sudcov JUDr. Petra Tobiaša a JUDr. Moniky Halkociovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 12.7.2012, v trestnej veci obžalovaného L. K. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/, d/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 6 T 51/12 zo dňa 23.5.2012, takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obž. L. K.. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaného L. K. za vinného zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/, d/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že - dňa 17.12.2011 v presne nezistenom čase medzi 13.30 hod. do 13.45 hod. v stanovom prístrešku bezdomovcov nachádzajúcom sa v poli medzi Popradom a Gánovcami, pri kríkoch vo vzdialenosti 800 metrov južne od železničného podjazdu železničnej trate, pri garážach na ulici L. S. v Z., pod vplyvom alkoholu zobral do pravej ruky nôž, týmto sa začal oháňať na svojho nevlastného syna O. P. a povedal mu „ daj mi 20,- €“, kde O. P. mu povedal, že peniaze nemá a následne sa L. K. zahnal pravou rukou, v ktorej mal nôž, na O. P. a s nožom tohto pichol cez ošatenie do ľavého ramena, kde týmto konaním O. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z., utrpel bodnú ranu ľavého ramena s predpokladanou dobou liečenia do 7 dní, na čo tento z obavy o svoj život vybehol bosý z uvedeného stanového prístrešku, a následne za ním vybehol aj obžalovaný, ktorý za ním utekal a kričal, že ho zabije, pričom O. P. z obavy o svoj život utekal ďalej bosý asi 1 km, až ku vchodu domu č. XX na ul. L. S. v Z.. Za to mu podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods.2, ods. 5 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody vo výmere deväť a pol roka. Podľa § 48 ods.2 písm. b) Tr. zák. ho pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 60 ods.1 písm. a) Tr. zák. mu uložil aj trest prepadnutia veci a to 1 ks noža o dĺžke 20 cm s čiernou plastovou rukoväťou s dĺžkou čepele 10 cm. Podľa § 287 ods.1 písm. a) Tr. por. obžalovanému uložil aj povinnosť nahradiť poškodenej Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 34 942 436 škodu vo výške 6,88 €. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal obžalovaný odvolanie, a to tak čo do výroku o vine, ako aj o treste. V písomných dôvodoch odvolania namietal, že v konaní pred súdom prvého stupňa mu nebola dostatočne a bez akýchkoľvek pochybností preukázaná vina zo spáchania zločinu lúpeže, a to pre viaceré skutkové rozpory na strane poškodeného. Ďalej namietal, že prvostupňový súd, podľa jeho názoru, pochybil, keď nevyšetril duševný stav poškodeného O. P., ktorý má tendenciu si vymýšľať. Taktiež navrhol vypočuť viacerých svedkov, ktorí sa mali a mohli vyjadriť k okolnostiam sporu týkajúceho sa sumy 20,- €, čím by sa preukázalo, že nekonal v úmysle zmocniť sa cudzej veci, ale len žiadal od poškodeného vrátenie svojich vlastných finančných prostriedkov, teda podľa jeho názoru, prvostupňový súd nepostupoval v súlade so základnými zásadami trestného konania vyplývajúcimi z ust. § 2 ods. 10, § 12 Tr. por., skutkový stav riadne nezistil, nevydal vo veci spravodlivé rozhodnutie, pretože podľa jeho názoru v prejednávanej veci išlo len o nedbanlivostné ublíženie na zdraví. Navrhol preto, aby napadnutý rozsudok krajský súd vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie, alternatívne navrhol, aby krajský súd podľa ust. § 322 ods. 3 Tr. por. vo veci sám rozhodol tak, že ho spod obžaloby v celom rozsahu oslobodí. Na základe podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. V posudzovanej trestnej veci bolo, podľa názoru krajského súdu, na súde prvého stupňa vykonané dokazovanie v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ust. § 2 ods. 10 Tr. por. pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné. Prvostupňový súd potom vykonané dôkazy vyhodnotil spôsobom uvedeným v ust. § 2 ods. 12 Tr. por. a takýmto postupom dospel k správnym skutkovým záverom. Aj podľa názoru krajského súdu, vzhľadom na vykonané dôkazy, bolo v posudzovanej veci nepochybne preukázané, že skutok tak, ako ho prvostupňový súd ustálil, sa stal a že ho spáchal obžalovaný, a to aj napriek tomu, že jeho spáchanie poprel. Obžalovaný, ktorý je nevlastným otcom poškodeného, tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní nepoprel skutočnosť, že sa na mieste činu nachádzal ako aj nepoprel, že spôsobil poranenie poškodenému O. P., uviedol však, že on len žiadal vrátenie svojich peňazí, ktoré dal poškodenému začiatkom decembra 2011 na nákup, a ktoré tento minul, pričom on (obžalovaný) potreboval peniaze na vybavenie občianskeho preukazu, ktorý mu bol odcudzený, taktiež uviedol, že k vzniku zranenia poškodeného došlo tak, že po návrate z mesta s poškodeným jedli, nožom poškodeného nechtiac pichol, keď poškodený chcel zo stanu odísť a začal sa na neho tlačiť von a udrel ho, vtedy sa nejako sám musel poškodený pichnúť, poprel, aby za poškodeným vybehol a vyhrážal sa mu. Rozpor oproti svojej výpovedi z prípravného konania, kedy uviedol, že sa hádali, chcel poškodeného nastrašiť a preto zobral nôž a keď tento držal, povedal poškodenému, aby mu dal 20,- € a zahnal sa pravou rukou, v ktorej držal nôž na poškodeného, pričom chcel len naznačiť pichnutie a pichol syna na jeho ľavú ruku v oblasti ramena, načo poškodený dostal strach a ušiel z prístrešku bosý, nevedel vysvetliť, priznal, že pred vyšetrovateľom tak vypovedal, a že pravdou je to, čo uviedol na hlavnom pojednávaní. Zo spáchania skutku, tak ako ho ustálil súd prvého stupňa, je však obžalovaný usvedčovaný najmä obsahom svedeckej výpovede poškodeného O. P., ktorý priebeh skutkového deja, tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní, v podstatných rysoch zhodne popísal. V podstate uviedol, že po smrti matky žil s obžalovaným, ktorý je jeho nevlastným otcom ako bezdomovec v prístrešku, dňa 16.12.2011 dostal čiastočný invalidný dôchodok, ktorý obyčajne preberal od poštárky v prítomnosti obžalovaného, v ten deň sa mu však podarilo dôchodok prevziať bez obžalovaného a utiekol, aby od neho obžalovaný nepýtal peniaze na víno, noc prespal mimo stanu obžalovaného, na druhý deň sa stretol s obžalovaným pred obchodným domom, obžalovaný ho bil, potom mu povedal, aby s ním išiel domov a sľúbil mu, že mu neublíži, v stane si obžalovaný otvoril víno, potom zrazu vytiahol nôž a začal sa ním oháňať a pýtať od neho 20,- €, načo mu poškodený povedal, že peniaze nemá a tak ho obžalovaný týmto nožom pichol do ľavého ramena, potom sa snažil nôž obžalovanému z ruky vytrhnúť, čo sa mu nepodarilo a preto zo strachu bosý vybehol zo stanu, načo obžalovaný za ním vybehol von a kričal, že ho zabije. Ďalej uviedol, že následne neznámy muž pred bytovkou zavolal sanitku a bol ošetrený, pred pichnutím nožom obžalovaný nejedol, obžalovaný ho aj pred týmto incidentom bil, napadol ho nožom, v jednom prípade zo strachu pred obžalovaným svoju výpoveď stiahol. Potvrdil, že mu obžalovaný dal 20,- € na nákup, ktoré minul na iný účel, avšak tieto ani nemienil obžalovanému vrátiť, lebo obžalovaný mu pravidelne bral peniaze na víno, lebo on (poškodený) dostával dôchodok v sume 160,- €, kým obžalovaný dostával len sociálnu dávku vo výške 60,- €. Navyše v súlade s vyššie uvedenou usvedčujúcou výpoveďou svedka poškodeného O. P. vyznieva aj výpoveď svedkyne X. G., ktorá uviedla, že jej zavolal švagor, ktorý je poľským štátnym občanom a ktorý pred domom jej rodičov videl sedieť muža, držiaceho si rameno, a preto zavolala záchranku, pričom z obsahu lekárskej správy vyplýva, že poškodený bol rýchlou zdravotnou pomocou ošetrený pre povrchové poranenie po pichnutí nožom v oblasti ľavého ramena, pričom poškodený lekárovi uviedol, že ho pichol nevlastný otec, s tým, že rozsah zranenia je zadokumentovaný aj v zápisnici o prehliadke tela poškodeného. V súlade s výpoveďou poškodeného vyznievajú aj závery znaleckého dokazovania vykonávaného Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru, z ktorých vyplýva, že poškodenie pracovného prešívaného kabáta patriaceho poškodenému mohlo byť spôsobené nožom, ktorý vydal obžalovaný a na kabáte poškodeného ako aj na vetrovke patriacej obžalovanému boli nájdené stopy krvi, ktorej pôvodcom bol poškodený O. P.. Zo znaleckého posudku znalcov z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia psychiatria vyplynulo, že v popredí klinického obrazu obžalovaného je nevyrovnaná osobnosť s asociálnymi rysmi s prejavmi chronického alkoholizmu na III. stupni vývojovej fázy s poruchami správania, skutku sa dopustil v jednoduchej alkoholovej opitosti, jeho ovládacie schopnosti boli čiastočne znížené vplyvom požitého alkoholu a navrhli uložiť mu protialkoholické liečenie ústavnou formou. Zo záznamu o dychovej skúške plynie, že u obžalovaného bolo bezprostredne po skutku namerané množstvo alkoholu vo výške 1,25 mg/l. Na základe vyššie uvedeného potom ani krajský súd neuveril obhajobe obžalovaného spočívajúcej v podstate v tom, že konania, ktoré sa mu kladie za vinu sa nedopustil a ide len o hádku, po ktorej si sám poškodený spôsobil bodné poranenie, keďže táto výpoveď obžalovaného z hlavného pojednávania je v rozpore jednak s výpoveďou poškodeného, ktorý v priebehu celého konania vypovedal v podstatných bodoch o okolnostiach skutku zhodne ako aj s výpoveďou samotného obžalovaného z prípravného konania, ktorý tak pri svojej výpovedi pred vyšetrovateľom dňa 18.12.2011 ako aj pri výpovedi pred sudcom pre prípravné konanie dňa 19.12.2011 priznal, že vzal nôž a žiadal od poškodeného peniaze, pričom chcel poškodeného postrašiť, keď skutočnosť, že poškodený pri tom ako chcel vyjsť nechtiac sa pichol do noža, ktorý držal obžalovaný v ruke, keď jedol, uviedol obžalovaný až pri konfrontácii dňa 16.1.2012, pričom zmenu tejto výpovede nevysvetlil žiadnym spôsobom. Uvedenú obranu obžalovaného považoval krajský súd za účelovú, prezentovanú v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti. Krajský súd sa stotožnil so závermi prvostupňového súdu aj v tom, že obžalovaný žiadal od poškodeného peniaze patriace poškodenému, ktoré poškodený dostal ako svoj dôchodok, poškodený nepoprel, že mu obžalovaný dal 20,- € začiatkom mesiaca, avšak tieto mu nemienil vôbec vrátiť, pretože obžalovaný mu bral jeho peniaze na víno, pričom ani krajský súd nemal dôvod výpovedi poškodeného neveriť, keďže poškodený bol poberateľom invalidného dôchodku vo výške 160,- eur, kým obžalovaný poberal len sociálne dávky vo výške 60,- eur a vykonaným znaleckým dokazovaním boli u obžalovaného zistené prejavy chronického alkoholizmu. Vychádzajúc z vyššie uvedeného prvostupňový súd skutkový stav aj, podľa názoru krajského súdu, ustálil správne. Záverom tejto časti sa žiada ešte uviesť, že výsluch obhajobou navrhnutých svedkov ani podľa názoru krajského súdu nebolo potrebné vykonať, pretože skutočnosť, že pred skutkom dal obžalovaný peniaze poškodenému bola preukázaná zhodnou výpoveďou tak obžalovaného, ako aj poškodeného. Taktiež ani vyšetrenie duševného stavu poškodeného nepovažoval krajský súd za potrebné, pretože u poškodeného logicky, zmysluplne, opakovane, v podstatných rysoch zhodne popisujúceho priebeh skutkového deja, pochybnosti o jeho duševnom zdraví nevzhliadol. Ani skutočnosť, že v minulosti v priestupkovom konaní poškodený obžalovaného oznámil pre spôsobenie poranenia a následne svoju výpoveď zmenil, neznižuje jeho vierohodnosť, pretože motívom zmeny jeho výpovede mal byť strach z obžalovaného, ktorý v čase údajného napadnutia bol v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, v minulosti bol odsúdený aj pre násilné správanie sa k poškodenému, ako aj k jeho matke. Správne zistenému skutkovému stavu zodpovedá potom aj správna právna kvalifikácia. Obžalovaný tým, že proti inému použil násilie a hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci a spáchal uvedený čin závažnejším spôsobom konania (so zbraňou podľa § 138 písm. a) Tr. zák.), a na chránenej osobe ( blízkej osobe podľa § 139 ods.1 písm. c) Tr. zák.), dopustil sa zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/, písm. d/ Tr. zák.. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku ďalej vyplýva, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Plynie z neho, že prihliadal najmä na jednotlivé hľadiská ukladania trestov vyplývajúce z ust. § 34 Tr. zák., ktorými sú spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy majúc na zreteli aj účel trestu vyplývajúci z ust. § 34 ods. 1 Tr. zák., a to ochranu spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a to, že súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Súd prvého stupňa z odpisu registra trestov správne zistil, že obžalovaný má v tomto registri spolu deväť záznamov, prevažne pre násilnú trestnú činnosť, naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T 96/2010 dňa 21.7.2010, ktorým bola schválená dohoda o vine a treste, kde obžalovaný bol uznaný vinným z pokusu zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona, ktorého skutku sa dopustil tak, že dňa 14.9.2009 asi o 11.30 hod. v poli pri potoku pod stromom za záhradkárskou osadou za mestom Poprad pod vplyvom alkoholu, po predchádzajúcej hádke napadol tam žijúceho bezdomovca A. Y. tak, že ho drevenými sánkami udrel po chrbte, následne keď sa na neho poškodený A. Y. zahnal palicou, ktorou ho udrel po hlave, vytiahol z puzdra na opasku lovecký nôž, ktorým poškodeného A. Y. bodol do brucha, čím mu spôsobil zranenie a to bodnú ranu brucha v pravom podrebrí prenikajúcu do brušnej dutiny s poranením veľkej predstierky a malým zakrvácaním do brušnej dutiny, čo si vyžiadalo operačný zákrok a následnú hospitalizáciu v NsP Poprad na oddelení úrazovej chirurgie od 14.9.2009 do 23.9.2009 a liečenie v dobe 4 týždňov, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 36 mesiacov, ktorého výkon mu bol odložený na skúšobnú dobu troch rokov, počas ktorej bol obžalovanému uložený probačný dohľad, zároveň mu bol uložený zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok ako aj ochranné liečenie protialkoholické ústavnou formou. Ani krajský súd v správaní obžalovaného nezistil žiadne poľahčujúce okolnosti vyplývajúce z ustanovenia § 36 Tr. zák., obžalovanému priťažovalo, že pred spáchaním žalovanej trestnej činnosti už bol za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m/ Tr. zák.). Z ust. § 188 ods. 2 Tr. zák. vyplýva, že za žalovaný trestný čin je možné uložiť trest odňatia slobody v rozmedzí od siedmich do dvanástich rokov. Zároveň však v danom prípade bolo aplikujúc ust. § 38 ods. 5 Tr. zák. potrebné zvýšiť dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu, pretože obžalovaný sa opätovne dopustil zločinu, teda obžalovanému po takto zvýšenej trestnej sadzbe bolo potrebné ukladať trest odňatia slobody vo výmere od deväť rokov a šesť mesiacov do dvanásť rokov. Vzhľadom na osobu obžalovaného, a to najmä na jeho doterajší život, aj krajský súd dospel k záveru, že trest odňatia slobody vo výmere ako ho uložil prvostupňový súd je trestom na nápravu obžalovaného, tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie, primeraným. V súlade s ust. § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. potom súd prvého stupňa správne obžalovaného pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Keďže v posledných 10-tich rokoch pred spáchaním žalovaného trestného činu vo výkone trestu pre úmyselný trestný čin už bol, vzhľadom na to, že obžalovaný sa trestného činu dopustil s nožom, ktorý vydal, správne potom prvostupňový súd podľa § 60 ods.1 písm. a) Tr. zák. uložil mu aj trest prepadnutia veci, teda 1 ks noža o dĺžke 20 cm s čiernou plastovou rukoväťou s dĺžkou čepele 10 cm. Poškodená - Dôvera zdravotná poisťovňa a.s. si riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody, teda nákladov súvisiacich s ošetrením poškodeného, preto správne rozhodol prvostupňový súd aj pokiaľ obžalovaného zaviazal k náhrade takto spôsobenej škody. Z doteraz uvedených dôvodov, nezistiac žiadne okolnosti opodstatňujúce zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku, krajský súd potom rozhodol tak, že odvolanie obžalovaného ako nedôvodné postupom podľa § 319 Tr. por. zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.