Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3CoP/49/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712200359 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8712200359.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci starostlivosti súdu o mal. L. C., nar. XX. XX. XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, dieťa rodičov Ing. M. C., nar. XX. X.. XXXX, bytom O., P. XXXX/XX a M. C., nar. XX. X. XXXX, bytom O., E. XXXX/X, v konaní o návrhu matky o zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Poprad z 20. 2. 2012, č. k. 10P 6/2012-12 takto jednohlasne r o z h o d o l : M e n í rozsudok tak, že vyživovaciu povinnosť otca k mal. L. určenú rozsudkom Okresného súdu Poprad z 14. 3. 2008, č. k. 15P 35/2008-14 zvyšuje zo sumy 66,38 Eur (2.000,- Sk) na sumu 120 Eur mesačne s tým, že takto určené výživné je otec povinný platiť k rukám matky od 1. 9. 2011 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné za obdobie od 1. 9. 2011 do 31. 5. 2012 vo výške 482,58 Eur súd povoľuje otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 30 Eur splatných spolu s bežným výživným počnúc mesiacom júlom 2012 pod následkom straty výhody splátok. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Poprad (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Poprad č. k. 15P 35/2008-14 zo dňa 14. 3. 2008 s právoplatnosťou k 26. 3. 2008 tak, že zvýšil výživné otcovi na mal. L. zo sumy 2.000,- Sk mesačne na sumu 100 Eur mesačne s povinnosťou otca platiť výživné vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám matky počnúc dňom 1. 9. 2011 až do doby, kým sa nezmenia pomery. Dlžné výživné za obdobie od 1. 9. 2011 do 29. 2. 2012 v sume 201,66 Eur zaviazal otca zaplatiť matke v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh na zvýšenie výživného zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V dôvodoch odôvodnenia uviedol, že mal. L. pochádza z manželstva rodičov a posledná úprava výživného bola realizovaná rozsudkom tamojšieho súdu z 14. 3. 2008 č. k. 15P 35/2008-14, ktorým bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca na sumu 2.000,- Sk mesačne od 1. 3. 2008. V čase tohto rozhodnutia príjem matky predstavoval 7.000,- Sk mesačne a príjem otca cca 14.000,- Sk mesačne. Mal. L. navštevovala 2. ročník ZŠ. Od predchádzajúcej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov na strane mal. dieťaťa, ktoré navštevuje 6. ročník ZŠ. Venuje sa krúžkom a celkovo vzrástli náklady na úhradu jej životných potrieb. Matka je v súčasnosti zamestnaná vo firme Optiman, s.r.o. Poprad s čistým mesačným príjmom 422,72 Eur. Otec je dobrovoľne nezamestnaný a podľa vyjadrenia matky dlhodobo pracuje v zahraničí. Otec svoj terajší príjem súdu nezdokladoval a vo vyjadrení k návrhu uviedol, že je len príležitostne zamestnaný. Preto súd pri rozhodovaní o zvýšení výživného na mal. dieťa vychádzal z jeho posledného známeho príjmu 464,71 Eur (predtým 14.000,- Sk). Matka sa o dieťa riadne stará, poskytuje mu bývanie, stravu, celkovú opateru a uhrádza všetky potreby dieťaťa. Otec si vyživovaciu povinnosť na maloletú plní nepravidelne a obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť len k mal. L.. Na takto zistený skutkový stav prvostupňový súd aplikoval ust. § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 65 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, 2, § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Pri určení zvýšeného výživného zohľadnil, že obaja rodičia majú naďalej vyživovaciu povinnosť len k mal. L. a matka si ju riadne plní v rámci osobnej starostlivosti o dieťa. Neprihliadol na nesúhlas otca so zvýšením výživného, ktorý zdôvodňoval, že nemá stále zamestnanie, pretože je nepochybné, že pokiaľ je v zahraničí, musí sa živiť prácou a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého rodiča. Otec nevyužil možnosť zaevidovať sa na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie s možnosťou poberať štátne dávky. Preto súd hľadel na otca ako na osobu, ktorá je schopná živiť sa vlastnou prácou. Keďže nebola preukázaná iná výška príjmu otca, súd vychádzal z predchádzajúcej známej výšky príjmu otca, ktorú mal v čase predchádzajúceho súdneho rozhodnutia. S prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletej a na možnosti a schopnosti otca zvýšil výživné zo sumy 2.000,- Sk na sumu 100 Eur mesačne. Pokiaľ matka žiadala zvýšiť výživné až na sumu 200 Eur mesačne, v časti nad priznaných 100 Eur mesačne, súd návrh zamietol z dôvodu, že nebol preukázaný vyšší príjem otca, než aký dosahoval v čase predchádzajúcej súdnej úpravy výživného. Súčasne súd vyčíslil otcovi dlžné výživné od 1. 9. 2011 do 29. 2. 2012, a to za 6 mesiacov po 33,61 Eur (100 Eur - 66,39 Eur) v sume 201,66 Eur. Zaviazal otca zaplatiť dlh na výživnom do 30 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka. Uviedla, že otec na maloletú okrem výživného absolútne ničím neprispieva, o dcéru neprejavuje záujem a nie je pravdou, aby jej kupoval darčeky alebo akokoľvek javil o ňu záujem. Je zarážajúce, že súd pri určovaní výživného bral do úvahy len skutočnosť, že matkin príjem sa od roku 2008 zvýšil zo sumy 7.000,- Sk na sumu 422,72 Eur, ale to, že otec sa vyhýba plateniu výživného, že bežné výživné vôbec neplatí a dlh vždy uhradí po tom, keď matka podá podnet na trestné stíhanie pre neplnenie vyživovacej povinnosti, s touto skutočnosťou sa súd vôbec nezaoberal. Ak príjem otca nie je možné zistiť a otec je dobrovoľne nezamestnaný, žiadala, aby odvolací súd pri zvýšení výživného bral do úvahy priemernú mesačnú mzdu v národnom hospodárstve za rok 2011, ktorá v Slovenskej republike podľa štatistického úradu predstavuje sumu 786 Eur. Navrhla napadnutý rozsudok zmeniť a zvýšiť výživné na sumu 150 Eur mesačne. Otec k odvolaniu matky navrhol rozsudok potvrdiť. Uviedol, že nie je pravdou, aby okrem výživného matke ničím neprispieval a o dcéru neprejavoval záujem. Matka mu dcéru odmieta vydať a nedodržiava ani dohodnutý čas. V svojom písomnom vyjadrení k návrhu o zvýšenie výživného sa tiež vyjadril k evidovaniu na úrade práce, aj k práci v zahraničí a príjmom. Matka súdu nijako nepreukázala, z čoho pozostávajú náklady týkajúce sa výchovy dieťaťa, svoje argumenty ničím nepodložila a nešpecifikovala ani oprávnené zvýšené náklady na dieťa. Kolízny opatrovník k odvolaniu matky navrhol, aby odvolací súd v celom rozsahu vyhovel odvolaniu. Uviedol, že zvýšené výživné na sumu 150 Eur mesačne je v záujme mal. dieťaťa. Na strane mal. Laury došlo od poslednej úpravy výživného k podstatnej zmene pomerov, a to nástupom na druhý stupeň ZŠ. Prístup otca považuje za nezodpovedný, pretože bez vážnych dôvodov sa vzdal výhod uchádzača o zamestnanie a je účelovo dobrovoľne nezamestnaný. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust. § 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p.. Vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p.. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že odvolací súd nenariaďoval pojednávanie, lebo nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nevyžadoval si to dôležitý verejný záujem a nešlo ani o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania. O odvolaní bolo preto rozhodnuté postupom podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O. s. p., pričom miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní pred vyhlásením rozsudku. Odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ale nesprávne rozhodol o výške zvýšeného výživného. Preto bolo potrebné rozhodnutie súdu prvého stupňa čiastočne zmeniť. Občiansky súdny poriadok v ust. § 159 ods. 3 určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Zákon však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať. V ust. § 163 O. s. p. výslovne umožňuje zmenu rozsudku odsudzujúceho na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Pri tom nie je rozhodujúce, či ide o plnenie vyživovacej povinnosti určenej súdom alebo o plnenie dohody. Hmotnoprávna podmienka zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je upravená v ust. § 78 ods.1 Zákona o rodine. Podľa tohto ustanovenia dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Aby súd teda mohol vo veci výživného rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia pôvodného rozsudku. Nestačí len úvaha o tom, že doterajšie výživné nízke či nezodpovedá schopnostiam a možnostiam povinného otca. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, išlo by o neprípustné preskúmanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Touto zásadou sa súd musí riadiť aj pri rozhodovaní o podanom návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti. Nie je možné v tomto konaní preskúmavať správnosť či primeranosť určenia výšky výživného predchádzajúcim rozhodnutím, t. j. rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 14. 3. 2008, č. k. 15P 35/2008-14. Právne relevantným pre rozhodnutie o podanom návrhu matky je len to, či sa výrazne, trvalé, nie krátkodobo, alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane mal. L., alebo na strane povinných rodičov, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. Z ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá sama o sebe je možná odôvodniť zmenu výšky výživného. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovým zistením súdu prvého stupňa, že posledná úprava vyživovacej povinnosti zo strany otca sa realizovala rozsudkom Okresného súdu Poprad z 14. 3. 2008, č. k. 15P 35/2008-14. Uvedeným rozhodnutím bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej sa otec zaviazal platiť na výživu mal. L. sumou 2.000,- Sk mesačne počnúc dňom 1. 3. 2008. V čase predchádzajúcej úpravy výživného mal. L. bola žiačkou 2. ročníka ZŠ a matkin príjem predstavoval 7.923,- Sk mesačne. Pri výške vyživovacej povinnosti súd vychádzal zo skutočnosti, že otec pracuje v zahraničí s priemerným mesačným zárobkom 14.000,- Sk. Obidvaja rodičia mali vyživovaciu povinnosť len k mal. L.. Pre predmetné konanie je teda dôležitým to, že nejde o rozhodovanie o vyživovacej povinnosti po prvýkrát. Súd prvého stupňa sa teda v konaní správne zaoberal tým, či došlo k takej závažnej podstatnej zmene pomerov na strane maloletej alebo na strane rodičov, ktorá môže privodiť zmenu predchádzajúceho rozhodnutia. Od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov v tom, že maloletá od 1. 9. 2011 je žiačkou 6. ročníka ZŠ. K zmene pomerov došlo aj na strane matky, ktorej príjem oproti predchádzajúcej úprave výživného vzrástol na sumu 422,72 Eur. Vychádzajúc z obsahu pripojeného spisu 15P 35/2008 aj keď súd v predchádzajúcom rozhodnutí vychádzal z príjmu otca v zahraničí 14.000,- Sk, otec pred súdom vyhlásil, že je dobrovoľne nezamestnaný, počas roka si hľadá prácu v zahraničí s priemerným mesačným zárobkom 14.000,- Sk (viď zápisnica z pojednávania č. k. 15P 35/2008-12 z 14. 3. 2008). Otec je teda dlhodobo nezamestnaný, nie je evidovaný na úrade práce, čím je dobrovoľne nezamestnaný. Dobrovoľnú nezamestnanosť otca súd považuje za účelovú, aby sa nemusel hlásiť na úrade práce a mal voľnosť vykonávať činnosť v zahraničí. Keďže pri rozhodovaní v predmetnej veci sa nepodarilo preukázať príjem otca v zahraničí, pri zvýšení výživného odvolací súd vzal do úvahy priemernú mesačnú mzdu v národnom hospodárstve za rok 2011, ktorá v Slovenskej republike podľa štatistického úradu predstavuje 786 Eur mesačne a z tohto príjmu vychádzal súd pri určení zvýšeného výživného. Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako aj šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravy na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t. j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odvolací súd po preskúmaní všetkých relevantných skutočností dospel k záveru, že zákonné a spravodlivé je zvýšenie výživného pre mal. L. zo sumy 66,38 Eur (2.000,- Sk) na sumu 120 Eur mesačne. V súvislosti s nárastom veku maloletej nepochybne došlo k zvýšeniu jej výdavkov. Odvolací súd za opodstatnené hodnotí aj výdavky matky, ktoré súvisia so stravovaním maloletej v školskej jedálni (20 Eur mesačne), s návštevou hip-hopového krúžku (10 Eur mesačne) a športového klubu Agility (50 Eur ročne). Matka okrem uvedených výdavkov zo svojho príjmu uhrádza aj úver získaný v stavebnej sporiteľni po 181,97 Eur mesačne, v rámci ktorého zabezpečila bývanie pre seba a mal. dcéru. Za takéhoto stavu odvolací súd dospel k záveru, že zodpovedajúco schopnostiam a možnostiam otca v zmysle ust. § 78 ods. 1, 3, § 62 ods. 1, 2, 5 Zákona o rodine, ktoré citoval v dôvodoch svojho rozhodnutia aj súd prvého stupňa, je potrebné od 1. 9. 2011 zvýšiť výživné na mal. L. zo sumy 66,38 Eur mesačne na sumu 120 Eur mesačne. Keďže výška životnej úrovne mal. dieťaťa závisí od výšky životnej úrovne jej rodičov, výživné vo výške 120 Eur mesačne od 1. 9. 2011 do budúcna zodpovedá nielen oprávneným potrebám mal. L., ale aj príjmovým schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného otca. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že zvýšil výživné zo strany otca pre mal. L. zo sumy 66,38 Eur mesačne na sumu 120 Eur mesačne s tým, že takto určené výživné je otec povinný platiť k rukám matky počnúc dňom 1. 9. 2011 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Vychádzajúc z týchto skutočností súd následne vyčíslil aj dlžné výživné pre mal. L. za čas od 1. 9. 2011 do 31. 5. 2012 na sumu 482,58 Eur. Tento nedoplatok vznikol tým, že otec podľa predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom má platiť na maloletú výživné po 66,38 Eur. Oproti zvýšeniu výživného (120 Eur) rozdiel predstavuje 53,62 Eur mesačne. Tento rozdiel za 9 mesiacov (od 1. 9. 2011 do 31. 5. 2012) predstavuje 482,58 Eur. Nedoplatok na výživnom odvolací súd povolil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 30 Eur splatných spolu s bežným výživným počnúc mesiacom júl 2012 pod následnom straty výhody splátok (§ 160 ods. 1 O.s.p.). O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., lebo ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu a v týchto konaniach žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.