Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 1S/36/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8013200767 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8013200767.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešov v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Magdalény Želinskej, členiek senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Evy Slávikovej, v právnej veci žalobcu Hotel Gerlach, a.s., Hviezdoslavova 2, Poprad, IČO: 31716733, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Marcel Mašan, s.r.o., Školská 257, Veľký Slavkov, IČO: 36858935, pobočka a korešpondenčná adresa Hviezdoslavova 2, Poprad, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná č. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. 1020503/1/552823-1125338/2012/5081 zo dňa 20.augusta 2012 na základe žaloby jednohlasne takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a. N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1020503/1/552823-1125338/2012/5081 zo dňa 20.08.2012 a rozhodnutia Daňového úradu Prešov č. 9700501/5/392557/2012 zo dňa 16.05.2012, ktoré žiadal zrušiť a vrátiť Daňovému úradu Prešov na ďalšie konanie a priznať náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že Daňový úrad v Poprade daňovou exekučnou výzvou č. 9700501/5/392557/2012 zo dňa 16.05.2012 uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť daňový nedoplatok z výkazu daňových nedoplatkov Daňového úradu Poprad č. 717/230/71936/11/Fer ku dňu 09.11.2011 vo výške 21.206,40 EUR a daňový nedoplatok Daňového úradu Prešov č. 717/230/64762/2011/Neuv k dňu 04.10.2011 vo výške 1.447,60 EUR. Uviedol, že daňovú exekučnú výzvu napadol včas podaným odvolaním, v ktorom namietal, že vymáhaná suma je sankčným úrokom za nezaplatenie dane z príjmu právnickej osoby za rok 2005 a sankčný úrok za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty za II. štvrťrok roku 2007. Pokiaľ ide o daň z príjmu právnickej osoby, táto vznikla na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi Hotelom Gerlach, a.s., ako predávajúcim a Y. H. ako kupujúcou, ktorá bola uzavretá dňa 06.05.2005 a vklad bol povolený 09.05.2005 pod sp. zn.: V 1784/2005. Dňa 27.09.2007 vo vzťahu k tejto kúpnej zmluve došlo k dohode o odstúpení od kúpnej zmluvy v dôsledku nezaplatenia kúpnej ceny, pričom opätovný vklad vlastníckeho práva v prospech žalobcu bol vykonaný v roku 2008 pod sp. zn.: Z 2090/08, a teda daňová povinnosť, ktorá vznikla na základe prevodu nehnuteľností v roku 2005, od počiatku zanikla na základe dohody o odstúpení od kúpnej zmluvy. Na dôkaz tvrdení žalobca ako dôkaz predkladá úplný výpis z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie F.. Žalobca prezentoval názor, že keďže v dôsledku odstúpenia od kúpnej zmluvy zanikla pôvodná daňová povinnosť, ako je zrejmé z opravného daňového priznania, ktoré v prílohe predkladá, nemôže daňový úrad zákonne vyrubiť ani sankčný úrok zo zaniknutej daňovej povinnosti. Na základe uvedeného sumu 21.206,40 EUR považuje žalobca za vyrubenú neodôvodnene bez právneho základu, pretože zánikom základnej daňovej povinnosti zanikajú aj sankcie. Vo vzťahu k sankčnému úroku za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty za II. štvrťrok roku 2007 tento považuje za vyrubený úplne nesprávne, pretože v III. štvrťroku 2007 si spoločnosť Hotel Gerlach, a.s., uplatnila nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty a túto daňovú povinnosť si voči daňovému úradu žalobca kompenzoval započítaním. Daňový úrad nadmerný odpočet nevyplatil, teda je zrejmé, že došlo k vzájomnému započítaniu a žalobca má za to, že takto vyrubený sankčný úrok je vyrubený nedôvodne. Daňovú exekučnú výzvu č. 9700501/5/392557/2012 zo dňa 16.05.2012 žalobca považoval za nedôvodnú a navrhol exekučné konanie vo vzťahu k vymáhaným sumám zastaviť ako nedôvodné z dôvodu zániku, resp. neexistencie vymáhaného dlhu. Žalobca konštatoval, že napadnutým rozhodnutím žalovaného bola potvrdená daňová exekučná výzva a druhostupňový správny orgán mal zistený skutkový stav tak, že správca dane evidoval u žalobcu daňový nedoplatok v celkovej výške 22.654,-- EUR, ktorý vznikol z právoplatných a vykonateľných rozhodnutí na peňažné plnenie na dani z príjmu právnickej osoby a na dani z pridanej hodnoty, pretože žalobca uložené peňažné plnenia neuhradil v lehote splatnosti. Preto bolo začaté daňové exekučné konanie na vymoženie daňového nedoplatku vydaním rozhodnutia zo dňa 09.12.2011. Exekučným titulom sú vykonateľné výkazy daňových nedoplatkov zostavené z údajov evidencie daní daňového dlžníka. Deň vyhotovenia výkazu daňových nedoplatkov je dňom jeho vykonateľnosti. Daňový dlžník sa neupovedomuje o zostavení výkazu daňových nedoplatkov ani o jeho vykonateľnosti. Na základe námietky žalobcu žalovaný mal zistené, že vyrubený sankčný úrok vo výške 21.216,40 EUR podľa rozhodnutia č. 717/230/56304/11/Neuv zo dňa 23.08.2011 sa vzťahuje k zdaňovaciemu obdobiu roku 2006 a nie k zdaňovaciemu obdobiu roku 2005. Žalobca - daňový dlžník podal daňové priznanie k dani z príjmu právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2006 dňa 02.04.2007 a vykázal v ňom daňovú povinnosť 933.960,-- Sk, t.j. 31.002,03 EUR a daňovú povinnosť neuhradil v lehote splatnosti, preto správca dane vyrubil sankčný úrok. Na základe uvedeného žalovaný považoval námietky žalobcu vo vzťahu k sankčnému úroku za bezpredmetné. Žalobca poukázal na to, že žalovaný vo vzťahu k sankčnému úroku v sume 1.447,60 EUR konštatoval, že daňový nedoplatok vo výške 1.447,60 EUR vznikol na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia zo dňa 05.08.2011, ktorým správca vyrubil sankčný úrok za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2007. V odvolaní proti daňovej exekučnej výzve nemôže odvolací orgán preskúmavať vecnú správnosť skôr vydaného rozhodnutia, t.j. správnosť vyrubeného sankčného úroku. Daňový exekučná výzva je rozhodnutím procesnej povahy vydaným výlučne podľa procesného predpisu a to Daňového poriadku. Ide o procesné rozhodnutie týkajúce sa vedenia konania, ktorým sa vykonáva základné rozhodnutie a to rozhodnutie o uložení pokuty. Na základe uvedeného žalovaný dospel k záveru, že správca dane postupoval pri začatí daňového exekučného konania správne a vydaním daňovej exekučnej výzvy postupoval v súlade so zákonom. Žalobca v žalobe uviedol, že štát prostredníctvom daňových úradov má právo na prijatie dane, pokiaľ sú splnené podmienky na vznik daňovej povinnosti. Pokiaľ dôjde k zániku daňovej povinnosti, zanikne nárok štátu na takúto daň. V danom prípade došlo jednoznačne k zániku daňovej povinnosti, lebo daňová povinnosť vznikla na základe príjmu z predaja nehnuteľností - objektu Hotela Gerlach, ale následne bol tento objekt spätne vrátený v roku 2009, ako je zrejmé z predložených dokladov na základe protestu prokurátora, čím zanikol hmotnoprávny nárok štátu prostredníctvom daňového úradu na uplatňovanú daň. Žalobca konštatoval, že je síce pravdou, že takýto nárok možno uplatniť voči štátu len do troch rokov a to len z dôvodu, pokiaľ by bola daň riadne zaplatená, štát by túto daň by musel vrátiť a tento nárok sa medzi štátom a daňovníkom premlčuje. Teda po troch rokoch je tento nárok premlčaný. Keďže k zaplateniu dane nedošlo, nemôže štát si uplatňovať nárok na daň napriek tomu, že mal na túto nárok, keďže hmotnoprávny nárok zanikol, tzn. že v čase, keď si štát túto daň vymáha teraz od daňovníka, zanikol hmotnoprávny nárok štátu na túto daň, a teda štát na túto daň nemá v tomto momente nárok. K premlčaniu nemohlo dôjsť z toho dôvodu, že daň fyzicky nebola zaplatená, a teda niet nároku, ktorý by sa premlčal, ale zanikol hmotnoprávny nárok. Keďže ďalšou daňovou povinnosťou sú preddavky na daň z príjmu za rok 2006, ktoré vznikli na základe daňového priznania za rok 2005, kde táto povinnosť zanikla, takže preddavky ako také nemôže štát vymáhať, ktoré nevznikli. Štát si nemôže uplatniť sankciu - pokutu za to, že preddavky neboli odvedené. Podľa názoru žalobcu štát nemá nárok na preddavky, ak nevznikli v tejto výške. Keďže zanikol hmotnoprávny dôvod daňovej povinnosti, zanikli aj sankcie z týchto dôvodov, a teda pohľadávka - sankcie na preddavku stratili svoje oporu v hmotnom práve. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a vysloviť, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Uviedol, že daňový nedoplatok, ktorý správca dane vymáha v daňovom exekučnom konaní, vznikol na základe rozhodnutia č. 717/230/53447/11/Neuv zo dňa 05.08.2011, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi sankčný úrok vo výške 1.447,60 EUR za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2007 v lehote splatnosti na základe rozhodnutia č. 717/230/56304/11/Neuv zo dňa 23.08.2011, ktorým správca dane vyrubil sankčný úrok vo výške 21.206,40 EUR za nezaplatenie dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2006. K daňovému nedoplatku, ktorý vznikol na rozhodnutia o vyrubení sankčného úroku na dani z pridanej hodnoty za II. štvrťrok 2007, namieta, že je vyrubený nesprávne, pretože žalobca si uplatnil za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2007 nadmerný odpočet, ktorým bola kompenzovaná daňová povinnosť za II. štvrťrok 2007 a nadmerný odpočet za uvedené obdobie správca dane žalobcovi nevrátil, a teda došlo k vzájomnému započítaniu. Žalovaný v súvislosti s touto námietkou uviedol, že v odvolacom konaní proti exekučnej výzve odvolací orgán nepreskúmava vecnú správnosť rozhodnutia, na základe ktorého daňový nedoplatok vznikol. Žalobca mal možnosť proti rozhodnutiu o vyrubení sankčného úroku podať opravný prostriedok, čo nevyužil. Žalovaný ďalej konštatoval, že pri použití nadmerného odpočtu na kompenzáciu s daňovými nedoplatkami správca dane mohol v roku 2007 postupovať podľa § 79 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a § 63 ods. 8 v tom čase platného zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. Z tejto právnej úpravy vyplýva, že platiteľ dane z pridanej hodnoty, teda žalobca mohol uplatnený nadmerný odpočet odpočítať od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období, v danom prípade IV. štvrťrok 2007. A ak by v zdaňovacom období nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, teda IV. štvrťrok 2007, platiteľovi dane nevznikla daňová povinnosť, resp. by bola nižšia ako uplatnený nadmerný odpočet, až potom by správca dane nadmerný odpočet alebo jeho časť použil na úhradu existujúcich daňových nedoplatkov. Nadmerný odpočet za III. štvrťrok 2007 alebo jeho časť správca dane mohol použiť na úhradu daňového nedoplatku za II. štvrťrok 2007 až vo februári 2008. Z odôvodnenia rozhodnutia o vyrubenom sankčnom úroku vyplýva, že časť daňovej povinnosti za II. štvrťrok 2007, ktorá bola splatná 25.07.2007, bola uhradená 29.02.2008, t.j. po lehote splatnosti. Neuhradenie dane v lehote splatnosti zakladá právny dôvod na vyrubenie sankčného úroku. S ďalšou námietkou žalobcu vo vzťahu k vyrubeniu sankčného úroku za zdaňovacie obdobie roku 2006 žalovaný poukázal na to, že žalobca tak v žalobe, tak v odvolaní proti daňovej exekučnej výzve uvádzal, že mu dňová povinnosť vznikla na základe predaja nehnuteľnosti v roku 2005 a následne na základe dohody o odstúpení od kúpnej zmluvy bola žalobcovi nehnuteľnosť vrátená, a preto podal dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie v roku 2005, ktorým znižoval daňovú povinnosť oproti daňovému priznaniu riadnemu. V súvislosti s touto problematikou uviedol, že sankčný úrok bol žalobcovi vyrubený za zdaňovacie obdobie roka 2006 a nie toku 2005 a z tohto dôvodu sú námietky žalobcu bezpredmetné. V súvislosti s námietkami žalobcu, že ide o preddavky na daň z príjmu za rok 2006, ktoré vznikli na základe daňového priznania za rok 2005, pričom daňová povinnosť zanikla, preto preddavky ako také nemôže štát vymáhať, žalovaný poukázal na to, že preddavky na daň, pokiaľ sú zaplatené, sa vysporiadajú v podanom daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie tak, že sa započítajú na daňovú povinnosť. K úhrade potom zostáva daň znížená o zaplatené preddavky. Žalovaný akcentoval, že správca dane však nevymáha od žalobcu preddavky na daň, pretože v daňovom exekučnom konaní vymáha daňový nedoplatok, ktorý vznikol na základe rozhodnutia o vyrubení sankčného úroku za nezaplatenie dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2006 v lehote splatnosti. Konštatoval, že žalobca podal daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2006, v ktorom uviedol daňovú povinnosť vo výške 31.002,03 EUR a táto daňová povinnosť sa stala splatnou 02.04.2007. Pretože žalobca nesplnil daňovú povinnosť v lehote splatnosti, správca dane vyrubil sankčný úrok. V súvislosti s predmetnou vecou žalovaný poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn.: 2Sžf/65/2012 zo dňa 22.05.2013, v ktorom Najvyšší súd SR prezentuje právny názor k otázke rozsahu preskúmania daňovej exekučnej výzvy súdom. V odôvodnení predmetného uznesenia NS uviedol (citácia): „Najvyšší súd preto dospel k záveru, že daňová exekučná výzva podlieha v obmedzenom rozsahu súdnemu prieskumu zákonnosti. Jej zákonnosť možno preskúmať iba v rozsahu dôvodov podľa § 76 ods. 5 písm. a/ a b/ zákona č. 511/1992 Zb., pričom podľa názoru najvyššieho súdu ide o také okolnosti, ktoré nastali po nadobudnutí právoplatnosti exekučného titulu. Opačný výklad by viedol k duplicitnej možnosti súdneho prieskumu zákonnosti exekučného titulu i v štádiu exekučného konania, čo je v rozpore s princípom subsidiarity, ktorý pri prechode do ďalšej úrovne ochrany (§ 247 ods. 2 O.s.p.) počíta s vyčerpaním právneho prostriedku nápravy v predchádzajúcom štádiu“. Ďalšia citácia: „Pri prieskume zákonnosti daňovej exekučnej výzvy súdom sa prísne uplatňuje koncentračná zásada“. Žalovaný z citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR dospel k záveru, že najvyšší súd preskúmava zákonnosť daňovej exekučnej výzvy len z dôvodov, pre ktoré možno podať odvolanie proti daňovej exekučnej výzve. Podľa § 91 ods. 5 Daňového poriadku do pätnástich dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy môže daňový dlžník podať u správcu dane odvolanie, ak a/ nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, b/ sú iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná. Argumentoval ďalej tým, že podľa § 91 ods. 6 Daňového poriadku odvolanie musí byť odôvodnené, pričom na neskôr uplatnené dôvody sa neprihliada. Žalovaný uviedol, že v odvolacom konaní proti daňovej exekučnej výzve rovnako skúma len to, či je naplnený niektorý z dôvodov uvedený v § 91 ods. 5 Daňového poriadku. Žalobca v odvolací proti daňovej exekučnej výzve ani v podanej žalobe nepreukázal existenciu žiadneho z dôvodov podľa § 91 ods. 5 Daňového poriadku. Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že Daňový úrad Prešov pod č. 9700501/5/392557/2012 dňa 16.05.2012 podľa zákona č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva, zákona č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblastí daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok)... vydal daňovú exekučnú výzvu podľa § 91 Daňového poriadku voči daňovému dlžníkovi Hotel Gerlach, a.s.... . Súčasne oznámil daňovému dlžníkovi, že na základe exekučného titulu, ktorým je vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov Daňového úradu Poprad č. 717/230/71936/11/Neuv zostavený správcom dane z evidencie daní daňového dlžníka ku dňu 09-11.2011 vo výške 21.206,40 EUR a vykonateľného výkazu daňových nedoplatkov Daňového úradu Poprad č. 717/230/64762/11/Neuv zostavený správcom dane z evidencie daní daňového dlžníka ku dňu 04.10.2011 vo výške 1.447,60 EUR začal podľa § 75 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov daňové exekučné konanie vydaním rozhodnutia č. 717/340/77767/11/KUC-97 zo dňa 09.12.2011 na vymoženie daňového nedoplatku vo výške 22.654,,-- EUR. V daňovej exekučnej výzve ďalej uviedol, že správca dane podľa § 91 ods. 2 písm. f/ Daňového poriadku vyzval daňového dlžníka, aby v lehote 8 dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy zaplatil daňový nedoplatok v uvedenej sume. Ďalej konštatoval, že podľa § 91 ods. 2 písm. g/ Daňového poriadku správca dane upozorňuje daňového dlžníka, že ak daňový nedoplatok nebude zaplatený v lehote určenej správcom dane, vydá daňový exekučný príkaz na vykonanie daňovej exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke podľa § 108 Daňového poriadku, a to na peňažné prostriedky uložené na účtoch daňového dlžníka vedených vo Všeobecnej úverovej banke, a.s..... . Ďalej správca dane podľa § 91 ods. 2 písm. i/ Daňového poriadku zakázal daňovému dlžníkovi nakladať s peňažnými prostriedkami na jeho účtoch vedených vo Všeobecnej úverovej banke, a.s.... zablokovanými podľa § 108 ods. 5 Daňového poriadku a podľa § 108 ods. 5 Daňového poriadku na základe príkazu daňového dlžníka so súhlasom správcu dane banka so zablokovaných peňažných prostriedkov poukáže na účet správcu dane peňažné prostriedky vo výške vymáhaného daňového nedoplatku alebo jeho časti. Daňová exekučná výzva ďalej obsahuje poučenie podľa § 91 ods. 5 Daňového poriadku, podľa ktorého daňový dlžník môže podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia a to písomne alebo ústne do zápisnice na DÚ Prešov. Včas podané odvolanie má odkladný účinok s tým, že odvolanie možno podať, ak a/ nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, b/ sú iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná. Ďalej žalobca bol poučený o tom, že podľa § 91 ods. 6 Daňového poriadku odvolanie musí by odôvodnené, pričom na neskôr uplatnené dôvody sa neprihliada. Poučil žalobcu ustanovením § 109 Daňového poriadku. Na základe odvolania žalobcu žalovaný dňa 20.08.2012 pod č. 1020503/1/552823-1125338/2012/5081 podľa zákona č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblastí daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov, zákona č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblastí daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podľa § 74 ods. 4 a § 165 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. rozhodol tak, že daňovú exekučnú výzvu Daňového úradu Prešov č. 9700501/5/392557/2012 zo dňa 16.05.2012, ktorou správca dane vyzval na zaplatenie daňového nedoplatku vo výške 22.654,-- EUR Hotel Gerlach, a.s., Hviezdoslavova 2, Poprad... potvrdil. V odôvodnení poukázal na obsah odvolania, ktorý je identický so žalobnými námietkami a zistil skutkový stav, ktorý je už popísaný vo vyjadrení žalovaného k žalobe. Naviac poukázal na to, že podľa § 74 ods. 2 posledný odsek zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov deň vyhotovenia výkazu daňových nedoplatkov je dňom jeho vykonateľnosti a daňový dlžník sa neupovedomuje o zostavení výkazu daňových nedoplatkov ani o jeho vykonateľnosti. Následne správca dane vydal 16.05.2012 daňovú exekučnú výzvu č. 9700501/5/392557/2012, ktorou vyzval daňového dlžníka na zaplatenie daňového nedoplatku a daňová exekučná výzva bola vydaná podľa § 91 Daňového poriadku, ktorý nadobudol účinnosť od 01.01.2012 a podľa ktorého sa postupuje aj v daňových exekučných konaniach začatých podľa doterajších predpisov. Daňový poriadok v § 91 ods. 5 upravuje, že daňový dlžník môže podať odvolanie proti daňovej exekučnej výzve, ak a/ nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, b/ sú iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná. Žalovaný zdôraznil, že ide o taxatívne stanovené dôvody, za ktorých je odvolanie proti daňovej exekučnej výzve odôvodnené. S odvolacími námietkami sa žalovaný vyrovnal tak, že z predloženého administratívneho spisu mal zistené, že vyrubený sankčný úrok vo výške 21.206,40 EUR podľa rozhodnutia č. 717/203/56304/11/Neuv zo dňa 23.08.2011 sa vzťahuje k zdaňovaciemu obdobiu roku 2006 a nie k zdaňovaciemu obdobiu roku 2005. Daňový dlžník podal daňové priznanie k dani z príjmu právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2006 dňa 02.04.2007 a vykázal v ňom daňovú povinnosť 933.967,-- Sk, t.j. 31.002,03 EUR. Daňový dlžník daňovú povinnosť neuhradil v lehote splatnosti, a preto správca dane vyrubil sankčný úrok. Na základe uvedeného považoval žalovaný námietky daňového dlžníka vo vzťahu k sankčnému úroku vo výške 21.206,40 EUR za bezpredmetné. V súvislosti so sankčným úrokom vo výške 1.447,60 EUR za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty za II.štvrťrok 2007 žalovaný uvádzal, že daňový nedoplatok v tejto sume vznikol na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia zo dňa 05.08.2011, ktorým správca dane vyrubil sankčný úrok za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2007. V odvolaní proti daňovej exekučnej výzve nemôže odvolací orgán preskúmavať vecnú správnosť skôr vydaného rozhodnutia, t.j. správnosť vyrubeného sankčného úroku. Daňová exekučná výzva je rozhodnutím procesnej povahy vydaným výlučnej podľa procesného predpisu Daňového poriadku a daňovou exekučnou výzvou správca dane vyzýva daňového dlžníka na úhradu daňového nedoplatku, ide teda o procesné rozhodnutie týkajúce sa vedenia konania exekučného, ktorým sa vykonáva základné rozhodnutie a to rozhodnutie o uložení pokuty. Na základe uvedeného žalovaný dospel k záveru, že správca dane postupoval pri začatí daňového exekučného konania o vydaní daňovej exekučnej výzvy v súlade so zákonom, preto daňovú exekučnú výzvu potvrdil. Z predloženého administratívneho spisu vyplývajú skutočnosti tak, ako sú popísané žalovaným, teda že Daňový úrad Poprad dňa 05.08.2011 pod č. 717/230/53447/11/Neuv na základe zákona č. 150/2011 Z.z. o daňových orgánoch, a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z.z. o správach finančnej kontroly v znení neskorších predpisov, zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov vydal rozhodnutie podľa § 35b ods. 1 písm. a/ zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorý vyrubil daňovému subjektu Hotel Gerlach, a.s.... sankčný úrok v sume 1.447,60 EUR za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty priznanej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2007 v lehote splatnosti. V odôvodnení tohto rozhodnutia citoval ustanovenia zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov a to § 78 ods. 1, § 77 ods. 2 a konštatoval, že daňový subjekt podal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty 25.07.2007 a priznaná daň predstavovala sumu 114.429,-- Sk, čo predstavuje 3.798,35 EUR. Lehota na podanie daňového priznania k dani z pridanej hodnoty uplynula 25.07.2007. Poukázal na to, že zákon č. 511/1992 Zb. v §35b ods. 1 upravuje, že sankčný úrok vyrubí správca dane daňovému subjektu, ak daň priznanú v daňovom priznaní alebo hlásení alebo vlastnú daňovú povinnosť prizná v daňovom priznaní nezaplatí v lehote alebo vo výške podľa osobitného predpisu. Ustanovenie § 35b ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. ukladá správcovi dane vyrubiť sankčný úrok z dlžnej sumy vo výške štvornásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, ktorým mal byť preddavok na daň zaplatený alebo odvedený alebo splátka dane zaplatená. Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15% pri výpočte sankčného úroku, sa namiesto štvornásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 15%. Argumentoval tým, že podľa ustanovenia § 110h zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ak do 31. decembra 2008 nastala skutočnosť pre uplatnenie základnej úrokovej sadzby pri výpočte pokuty (§ 35 ods. 1 a 3), sankčného úroku (§ 35b ods. 1 až 6) úroku z odloženej sumy (§ 59 ods. 7) a úroku (§ 63 ods. 6) po 31.decembra 2008 sa použije základná úroková sadzba podľa zákona účinného do 31.decembra 2008. Správca dane ďalej konštatoval, že vyrubí sankčný úrok za každý deň omeškania s platbou začínajúci dňom nasledujúcim po dni splatnosti dane alebo rozdielu dane až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa §63. Ak daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie alebo dodatočné hlásenie, sankčný úrok sa vyrubí do dňa podania dodatočného daňového priznania alebo dodatočného hlásenia z dlžnej sumy uvedenej v daňovom priznaní alebo hlásení, alebo v poslednom opravnom daňovom priznaní alebo v predchádzajúcom dodatočnom daňovom priznaní alebo dodatočnom hlásení. Sankčný úrok sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou, s výnimkou uvedenou v odseku 1 písm. e/. Sankčný úrok sa nevyrubuje zo sankčného úroku, úroku a pokuty. Pretože skutočnosť pre uplatnenie základnej úrokovej sadzby pri výpočte sankčného úroku nastala do 31.12.2008, použil správca dane podľa § 110h zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov základnú úrokovú sadzbu podľa zákona účinného do 31.12.2008. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska ku dňu 26.07.2007 predstavovala 4,25%. Sankčný úrok vypočítal tak, že za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok je dlžná suma 1.727,38 EUR, deň splatnosti 25.07.2007, deň platby SÚ do dňa 29.02.2008, počet dní omeškania 219, sankčný úrok v EUR 176,060, II. štvrťrok 2007 dlžná suma 292,11 EUR, deň splatnosti dane 25.07.2007, deň platby SÚ do dňa 23.10.2008, počet dní omeškania 456, sankčný úrok v EUR 61,928, zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2007, dlžná suma EUR 1.778,86, deň splatnosti dane 25.07.2007, deň platby SÚ do dňa 25.07.2011, počet dní omeškania 1461, sankčný úrok v EUR 1.209,624. Zo spisu ďalej vyplýva, že Daňový úrad Poprad dňa 23.08.2011 pod č. 717/230/56304/11/Neuv na základe zákona č. 150/2011 Z.z. o daňových orgánoch, a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z.z. o správach finančnej kontroly v znení neskorších predpisov, zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov vydal rozhodnutie podľa § 35b ods. 1 písm. a/ zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a vyrubil daňovému subjektu Hotel Gerlach, a.s., sankčný úrok v sume 21.206,40 EUR za nezaplatenie dane z príjmov právnickej osoby v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2006 v lehote splatnosti. Predmetné rozhodnutie správca dane odôvodnil tým, že daňový subjekt bol povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby do 02.04.2007 podľa § 49 zákona č. 595/2003 Z.z. a podľa § 49 ods. 2 tohto právneho predpisu je daňovník povinný zaplatiť daň v lehote na podanie daňového priznania. Správca dane uviedol, že daňový subjekt podal daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2006 dňa 02.04.2007 a priznaná daň predstavovala sumu 933.967,-- Sk, čo po prepočítaní konverzným kurzom predstavuje 31.002,03 EUR a lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby uplynula dňa 02.04.2007. Daňový subjekt daň v uvedenej sume nezaplatil, s citáciou ustanovení zákona č. 511/1992 Zb. § 35b ods. 1 písm. a/, § 35b ods. 2, § 110h a vypočítal sankčný úrok tak, že za zdaňovacie obdobie 2006 je dlžná suma EUR 2.711,11, deň splatnosti dane 02.04.2007, deň zaplatenia SÚ do dňa 02.04.2011, počet dní omeškania 1461, sankčný úrok EUR 1.951,999, za zdaňovacie obdobie 2006 je dlžná suma EUR 2.711,11, deň splatnosti dane 02.04.2007, deň zaplatenia SÚ do dňa 02.04.2011, počet dní omeškania 1461, sankčný úrok EUR 1.951,999, za zdaňovacie obdobie 2006 je dlžná suma EUR 2.711,11, deň splatnosti dane 02.04.2007, deň zaplatenia SÚ do dňa 02.04.2011, počet dní omeškania 1461, sankčný úrok EUR 1.951,999, za zdaňovacie obdobie 2006 je dlžná suma EUR 2.711,11, deň splatnosti dane 02.04.2007, deň zaplatenia SÚ do dňa 02.04.2011, počet dní omeškania 1461, sankčný úrok EUR 1.951,999, za zdaňovacie obdobie 2006 je dlžná suma EUR 2.711,11, deň splatnosti dane 02.04.2007, deň zaplatenia SÚ do dňa 02.04.2011, počet dní omeškania 1461, sankčný úrok EUR 1.951,999, za zdaňovacie obdobie 2006 je dlžná suma EUR 2.711,11, deň splatnosti dane 02.04.2007, deň zaplatenia SÚ do dňa 02.04.2011, počet dní omeškania 1461, sankčný úrok EUR 1.951,999, za zdaňovacie obdobie 2006 je dlžná suma EUR 2.711,11, deň splatnosti dane 02.04.2007, deň zaplatenia SÚ do dňa 02.04.2011, počet dní omeškania 1461, sankčný úrok EUR 1.951,999, za zdaňovacie obdobie 2006 je dlžná suma EUR 14.67, deň splatnosti dane 02.04.2007, deň zaplatenia SÚ do dňa 07.01.2008, počet dní omeškania 280, sankčný úrok EUR 19,560, za zdaňovacie obdobie 2006 je dlžná suma EUR 1.775,87, deň splatnosti dane 02.04.2007, deň zaplatenia SÚ do dňa 08.01.2011, počet dní omeškania 281, sankčný úrok EUR 246,072, za zdaňovacie obdobie 2006 je dlžná suma EUR 10.106,71, deň splatnosti dane 02.04.2007, deň zaplatenia SÚ do dňa 02.04.2011, počet dní omeškania 1461, sankčný úrok EUR 7.276,831. Podľa § 96 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov sa sankčný úrok zaokrúhľuje na celé desiatky eurocentov nadol. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného v spojení s daňovou exekučnou výzvou podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. - podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. - rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 248 upravuje, že súdy nepreskúmavajú a/rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania... . Základnou otázkou, ktorú je nevyhnutné v tomto konaní riešiť, je otázka, či daňová exekučná výzva je procesným rozhodnutím týkajúcim sa vedenia konania, a teda je zo zákona vylúčená zo súdneho prieskumu, alebo za splnenia určitých podmienok podlieha súdnemu prieskumu. Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že rozhodnutia Daňového úradu Poprad zo dňa 05.08.2011 a 23.08.2011 boli doručované X. I., ktorý podľa splnomocnenia pripojeného v spise zo dňa 06.11.2005 zastupoval spoločnosť Hotel Gerlach, a.s., v rozsahu... pred daňovým úradom... . Zásielky boli správcovi dane vrátené späť ako neprevzaté v odbernej lehote s uvedeným dátumom neprevzatia. Žalobca v odvolaní proti daňovej exekučnej výzve ani v žalobe nenamietal žiadne skutkové okolnosti vo vzťahu k vyššie citovaným rozhodnutiam správcu dane. Je nesporné, že exekučné konanie je dôsledkom nesplnenia daňovej povinnosti žalobcom dobrovoľným spôsobom, čo sú právne následky, ktorých si žalobca musí byť vedomý podľa skôr vydaných právoplatných a vykonateľných daňových rozhodnutí, ktoré vychádzajú z právoplatných a vykonateľných rozhodnutí, ktorým boli vyrubené sankcie a tieto sú základom pre daňové exekučné konanie. Z podstaty daňovej exekučnej výzvy vyplýva, že je rozhodnutím, ktorým správca dane vyzýva daňového dlžníka, teda žalobcu na úhradu daňového nedoplatku, a teda exekučná výzva má charakter procesného rozhodnutia, ktoré sa týka len vedenia exekučného konania, ktorým sa vykonáva povinnosť uložená daňovému dlžníkovi. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenia NS SR vo veciach vedených pod sp. zn.: 3Sžf/80/2007 z 24.04.2007, sp. zn.: 5Sžf/17/2008 z 25.11.2008, sp. zn.: 2Sžf/5/2009 z 22.07.2010, sp. zn.: 2Sžf/17/2011 zo dňa 15.06.2011. Z rozhodnutí NS SR jednoznačne vyplýva, že daňová exekučná výzva má len povahu procesného úkonu a pri jej doručovaní sa vychádza zo skutočnosti, že adresát je už v pozícii daňového dlžníka s presne stanovenou daňovou povinnosťou. Doručením tejto výzvy nedochádza k zmene práv jej adresáta, a teda nemožno tvrdiť, že by ňou dochádzalo k ich zakladaniu. Na základe uvedeného daňová exekučná výzva predstavuje iba prvý úkon v rámci daňovej exekúcie. Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že v predmetnej veci žalovaný rozhodoval v zmysle vyššie citovaných judikátov Najvyššieho súdu SR a daňovú exekučnú výzvu považoval za procesné rozhodnutie. Súd vzhľadom na najnovšiu judikatúru NS SR tak, ako ju citoval žalovaný vo vyjadrení k žalobe, a to uznesenie NS SR zo dňa 22.05.2013 sp. zn.: 2Sžf/65/2012 skúmal, či sú dané dôvody na preskúmanie žalobou napadnutých rozhodnutí žalovaného a správcu dane. Zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v ustanovení § 91 ods. 5 v spojení s ustanovením § 165 ods. 3 upravuje, že do 15 dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy môže daňový dlžník podať u správcu dane odvolanie, ak a/ nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, b/ sú iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná. Z predloženého administratívneho spisu je nesporné, že sankcie boli žalobcovi uložené za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty, ktorá bola priznaná v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2007 v lehote splatnosti a to v sume 1.447,60 EUR a za nezaplatenie dane z príjmov právnickej osoby priznanej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2006 v lehote splatnosti. Tvrdenie žalobcu, že ide o daň z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2005, v konaní preukázané nebolo, o čom svedčí daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby pripojené v spise a v žiadnom prípade nejde o preddavky na daň. Žalobca teda v konaní nepreukázal, že žaloba je dôvodná tak, ako upravuje ustanovenie § 91 ods. 5 písm. a/, b/ Daňového poriadku. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 26.11.2013 žiadal, aby súd poskytol lehotu 5 dní na úpravu petitu, pokiaľ je toho názoru, že petit žaloby nie je správny. Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní žiadosti právneho zástupcu nevyhovel, pretože napriek nesprávnemu petitu žaloby, ktorá žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného a správcu dane a vrátiť Daňovému úradu Poprad na ďalšie konanie, dospel k záveru, že je viazaný ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku. Z ustanovenia § 250j ods. 2 vyplýva, že pri zrušení napadnutého rozhodnutia správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa sa vracia vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, teda vec sa vracia druhostupňovému správnemu orgánu a nie prvostupňovému orgánu, preto žiadosti nevyhovel. Preskúmal rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že rozhodnutia a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, a preto žalobu zamietol podľa §§ 250j ods. 1 O.s.p.. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca v konaní úspech nemal a žalovaný aj pri úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.